Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/936/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613213280.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.
Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľky Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W., B. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, advokátska kancelária Lučenec, T.
G. Masaryka 14/A, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so sídlom Košice,

Rastislavova 68, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/61/2013-132 zo dňa 30. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 210,69 € na účet JUDr. Eriky Mochnackej vedený vo M., a. s., pobočka R., č. ú.:
XXXXXXXXX/XXXX, VS XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/191/2012 zo
dňa 19. 01. 2012, vydaný v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a. s., proti žalovanej Eve
Laudárovej a súčasne odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške
203,64 EUR k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Alene Kožiakovej. Okresný súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, že odporca uzavrel s navrhovateľkou poistnú zmluvu č. 4441490008, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo 31. 03. 2009. Rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/191/2012 zo
dňa 19. 01. 2012 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi Rapid life životná poisťovňa,
a. s., sumu 77,18 € a trovy rozhodcovského konania 276,- €. Navrhovateľka sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku v stanovenej 30 dňovej lehote, lebo rozhodcovský rozsudok jej bol doručený
24. 06. 2013 a žalobu podala 18. 07. 2013.

Z dôvodov rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že podľa názoru okresného súdu poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, odporca ako poistiteľ konal
v rámci predmetu činnosti. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd,
bola formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach v čl. XV. Je účasťou neprehľadného textu
písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami. Podľa rozhodcovskej

doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia sporu a núti
ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva na
všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou, lebo rozhodcovské konanie
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy.

Okresný súd ďalej uviedol, že podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu určeného odporcom nespĺňajú podmienky ústavnosti, negarantovali spravodlivýproces, t. j. rovnaké zaobchádzanie s účastníkmi a ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany. Rokovací
poriadok zakotvoval v § 16 právo odporcu na žalobnú odpoveď s výnimkou tzv. skráteného konania,
a to aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý sa v tom prípade o začatí rozhodcovského konania dozvie

až doručením rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania (pohľadávka
do 66.500,- €) je aplikácia ústneho pojednávania pre spotrebiteľa v podstate vylúčená. Rozhodcovské
konanie nezaručovalo rovnaké procesné práva porovnateľné so súdnym konaním a spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Na základe uvedených zistení okresný súd rozhodcovský rozsudok zrušil a podľa návrhu tiež rozhodol o
odložení jeho vykonateľnosti do právoplatného skončenia konania, v ktorom bude súd ďalej pokračovať
konaním o zaplatenie sumy 77,18 €, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania. Na právne
zdôvodnenie okresný súd uviedol § 40 ods. 1 písm. c) a g), ods. 2, § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1, § 149 ods.

1 OSP za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaní
09. 09. 2013, 3 x po 60,07 €, ku každému úkonu paušálnu sumu náhrad 3 x 7,81 €, spolu 203,64 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta
prvá, OSP) odporca. Okresnému súdu vytýkal, že vec prejednal, hoci navrhovateľka nezaplatila

súdny poplatok z návrhu, a že sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi tvrdeniami odporcu.
Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky považoval za nesprávny, zmätočný a nepreskúmateľný.
Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka nezodpovedali právnej úprave do 31. 12. 2007, t. j. v
čase uzavretia rozhodcovskej doložky. Okresný súd neskúmal individuálnosť dojednania rozhodcovskej
doložky, čo je zákonná podmienka právnej normy. Rozhodcovská doložka bola upravená v osobitných

zmluvných dojednaniach č. 01/2007. Spotrebiteľ mal na výber, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo
nie, mal možnosť túto doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu.
Záznam zo dňa 10. 03. 2008 svedčil o tom, že navrhovateľ svojím podpisom potvrdil, že nechce
nič vysvetliť, doplniť ani dojednať. Rozhodcovská doložka je text pozostávajúci z dvoch odsekov.
Dôležitosť textu nie je daná veľkosťou písma, ale zmyslom pre zodpovednosť čitateľa. Pokiaľ si

navrhovateľka neprečítala listiny, ktoré podpisovala, môže ísť o jej účelové tvrdenie a dôkaz toho,
že nepostupovala ako priemerný spotrebiteľ. Preto jej správaniu nemožno priznať právnu ochranu.
K záveru okresného súdu, že navrhovateľ nemal možnosť podieľať sa na kreovaní rozhodcovského
súdu, ktorý mohol vybrať len odporca, uviedol, že rozhodol nestranný arbitrážny súd, ktorý nezriadil
odporca. Kreácia rozhodcovského súdu nebola v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a

nespôsobila hrubý nepomer v právach zmluvných strán. Podmienky konania na rozhodcovskom súde
neboli predmetom dojednania medzi účastníkmi konania, ale vyplývali zo štatútu rozhodcovského súdu.
V konaní na rozhodcovskom súde nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Okresný
súd sa tiež nevysporiadal s dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 15. 12. 2008,
ktorým dodatkom bola navrhovateľke dodatočne daná možnosť ovplyvniť zmluvný vzťah odstúpením

od rozhodcovskej doložky. Odporca ďalej okresnému súdu vytýkal, že opomenul pred skončením
dokazovania v zmysle § 118 ods. 2 OSP uviesť, ktoré skutkové tvrdenia mal preukázané a ktoré dôkazy
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Odporca poukázal tiež na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré
posudzovali spornú rozhodcovskú doložku a ktoré konštatovali jej platnosť, ale okresný súd prihliadol iba
na rozhodovaciu prax súdov, ktorej výsledkom bolo konštatovanie neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Odporca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom SR sp.
zn. II. ÚS 382/2013, ktoré konanie sa týkalo jeho ústavnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, v ktorom sa posudzovala platnosť spornej rozhodcovskej
doložky.

Podaním zo dňa 14. 07. 2014 označením ako doplnenie právnej argumentácie odvolania odporca
poukázal na zákon o súdnych poplatkoch, ktorý nerozlišuje pri spoplatnení konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, či bol jeho účastníkom spotrebiteľ alebo nie. Predmetom konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je len preskúmanie toho, či boli splnené podmienky pre prejednanie a
rozhodnutie veci rozhodcom. Navrhovateľka nespĺňala podmienky osobného oslobodenia od súdneho

poplatku. Predmetom konania nie je spotrebiteľský spor, len prieskum toho, či boli splnené podmienky
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny
poplatok, porušil zásadu rovnosti účastníkov. Odporca sa ďalej domáhal priameho účinku smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 03. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z hľadiskaaplikácie jej 19-ho odseku na poistnú zmluvu, z dôvodu neúplnej implementácie uvedenej smernice
do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedený odsek smernice vyjadruje výnimku pri výpočte
poistného plateného spotrebiteľom. V tej súvislosti uviedol, že dohoda o rozhodcovskom konaní mala

vplyv na výpočet poistného a v dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní v poistnej zmluve
došlo k zníženiu nákladov, zahrnutých do ceny poistenia v prospech spotrebiteľa. Navrhovateľka
rozhodcovskú doložku vlastnoručne podpísala. Podpis navrhovateľky je pod textom rozhodcovskej
zmluvy. Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky preto nemožno mať pochybnosti o tom, že bola
dojednaná individuálne. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Pri uzavretí poistnej zmluvy bola porušená zásada rovnosti účastníkov v dôsledku
nedostatočnej informovanosti navrhovateľky o jej právach v porovnaní so skúsenosťami odporcu, ktorý
konal v rámci podnikateľskej činnosti. O ústavnej sťažnosti odporcu vedenej pod sp. zn. II. ÚS 382/2013

rozhodol Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 30. 09. 2014 tak, že základné práva odporcu postupom
a rozhodnutiami súdov (Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012) porušené neboli. V súvislosti
s dôkazom, prehlásením Kamily Krížovej ako osoby konajúcej pri podpise zmluvy za odporcu, že
navrhovateľka mala byť poučená o poistných podmienkach, navrhovateľka uviedla, že uvedený dôkaz
bol navrhnutý po skončení dokazovania, v odvolacom konaní. Jeho hodnovernosť je sporná vzhľadom

na to, že sa jednalo o pracovníčku odporcu. Uplatnila si trovy odvolacieho konania v sume 210,71 EUR

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi
podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214
ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľaust.§219ods.1OSP.odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Podľaods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.
12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. A podľa písm. g) ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 52 ods. 2, veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2014 za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré
v ďalšom poukazuje. Predmetom konania je spotrebiteľský spor, v ktorom sa spotrebiteľ (navrhovateľka)
domáha ochrany svojho práva (§ 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) Právne
posúdenie veci malo základ v predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čo bolo dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednanú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku treba
považovať za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú z dôvodov
uvedenýchvrozsudkuokresnéhosúdu.UžpodpisomVšeobecnýchpoistnýchpodmienokbolavsúdenej
veci dojednaná rozhodcovská doložka a odporca sa duplicitným podpisom rozhodcovskej doložky
na Osobitnom zmluvnom dojednaní, ktoré tvorí súčasť textu všeobecných podmienok, snažil vzbudiť

dojem ich individuálneho dojednania, keďže časť XV. Všeobecných poistných podmienok nepreniesol
na osobitnú listinu spolu s Osobitným dojednaním. Odporca si je zrejme tejto skutočnosti aj vedomý,
vzhľadom k tomu, že Všeobecné poistné podmienky s účinnosťou od 01. 01. 2009 už upravil. Okresný
súd preto zaujal správny záver, že posudzovaná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou,
keďže rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej

zmluvy.

Tvrdenie odporcu, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku
okresný súd, nezodpovedali právnej úprave do 31. 12. 2007, nemali význam pre právne posúdenie veci,
lebo poistná zmluva, vrátane rozhodcovskej doložky, bola uzavretá 10. 03. 2008. Neobstojí ani ďalšie

tvrdenie,žespotrebiteľmalnavýber,čirozhodcovskúdoložkupodpíšealebonie.Jeobvyklé,žezmluvné
strany pripoja podpisy na konci textu. Úprava, resp. splývanie jednotlivých častí predtlačeného textu, idú
na ťarchu odporcu, ktorý text a miesto pre podpisy zmluvných strán vyhotovil pod textom všeobecných
podmienok. Okresný súd tiež zaujal správny záver o tom, že rozhodcovské konanie nezaručovalo
rovnaké procesné práva porovnateľné so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, o čom vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 09. 09. 2013
prečítaním spisu arbitrážneho súdu, vrátane rokovacieho poriadku tohto súdu (č. l. 109).

Aj zo správania sa odporcu pred uplatnením žaloby na rozhodcovskom súde po ukončení poistného
vzťahu je zrejmé, že spotrebiteľ nemal možnosť navrhnúť mimosúdne riešenie sporu, resp.

rozhodcovský súd, ktorého výber patril odporcovi. Je zrejmé, že odporca mal možnosť výberu, resp.
rozhodcovský súd si zvolil práve vzhľadom na výhody plynúce zo skrátenej formy rozhodcovského
konania a sídlo rozhodcovského súdu v Košiciach. Pri svojej argumentácii procesných pravidiel odporca
prehliada, že o rozhodcovskom konaní sa mohol spotrebiteľ (navrhovateľka) dozvedieť až po doručení
rozhodnutia, kedy už procesné námietky a podmienky konania nemohla uplatniť.

Okresný súd správne rozhodol na základe návrhu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,
ktorý bol rozhodnutím súdu zrušený.

V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná navrhovateľka, ktorá uplatnila trovy odvolacieho

konania za tri úkony právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 30. 10. 2013, ktoré predložila JUDr.
Kožiaková, a ďalej za prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k odvolaniu, ktoré predložila JUDr. Mochnacká.
Odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1, § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za vyjadrenie k odvolaniu z 30. 10. 2013 vo výške 60,07 € + paušálna
suma náhrad 7,81 €, za prevzatie zastúpenia 05. 05. 2014 vo výške 61,87 € + paušálna suma náhrad

8,04 € a za vyjadrenie k odvolaniu z 26. 05. 2015 vo výške 64,53 € + paušálna suma náhrad 8,39 €,
spolu v sume 210,69 € na účet JUDr. Eriky Mochnackej podľa § 149 ods. 1, ods. 3 a § 151 ods. 8 OSP.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.