Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612205306
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612205306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: C.

W.,nar.XX.XX.XXXXaA.W.,nar.XX.XX.XXXX,detibytomakootec,zastúpenékolíznymopatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, deti rodičov: matky G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. M. XXX, t.č. bytom Q. XX/A, XXX XX G. a otca C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX . G. M. XXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné matky na mal. C. a mal. A. zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, u mal. C. na sumu 50,- eur
mesačne a u mal. A. na sumu 40,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2014.

Nedoplatoknavýživnomnamal.C.začasod01.01.2014do31.05.2015vsume 480,-eursúd povoľu

j e matke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nedoplatoknavýživnomnamal.A.začasod01.01.2014do31.05.2015vsume 310,-eursúd povoľu
j e matke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/87/2008 - 54 zo dňa 26.04.2011 v časti
výšky výživného matky na mal. deti.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. detí podal dňa 09.05.2012 na súd návrh na zvýšenie výživného matke mal. detí, a to na mal.
C. na sumu 100 € mesačne a na mal. A. na sumu 80 € mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Otec
svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Malacky č.k. 6C/87/2008-54 zo dňa 26.04.2011 boli mal.
deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima. Otec uviedol, že jeho príjmy nepostačujú na úhradu
výdavkov spojených s výchovou a výživou detí, preto sa domáha zvýšenia výživného.

V priebehu konania otec upravil petit návrhu na zvýšenie výživného tak, že žiadal zvýšiť výživné na mal.

C. na sumu 100 € mesačne a na mal. A. na sumu 80 € mesačne, s účinnosťou od 01.01.2014.Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2012 s
tým, že s návrhom nesúhlasí, uviedla, že sa nachádza vo finančnej núdzi, pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť a preto žiada, aby súd návrh zamietol. V priebehu konania matka navrhla súdu zvýšiť výživné

maximálne na sumu 40 € na každé dieťa.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. deti, výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

Matka sa na pojednávanie konané dňa 20.05.2015 nedostavila, hoci bola naň riadne a včas predvolaná,
svoju neúčasť neospravedlnila. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec
prejednal bez jej účasti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky a zástupcu kolízneho opatrovníka,

oboznámením sa so spisom OS Malacky sp. zn. 6C/87/2008, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR
Malacky, potvrdeniamio príjmoch matky a otca, rodnýmilistami mal. detí, ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

RozsudkomOkresnéhosúduMalackyč.k.6C/87/2008-54zodňa26.04.2011súdmanželstvoúčastníkov
konania rozviedol. Na čas po rozvode súd zveril mal. C. a mal. A. do osobnej starostlivosti otca a

matku zaviazal prispievať na výživu mal. detí sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám otca. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky
vo výške 212 € mesačne, matka bola na rodičovskej dovolenke s mal. L., r. 2008 a poberala rodičovský
príspevok v uvedenej výške, ďalej si na dohodu o vykonaní práce privyrobila sumu 90 € mesačne. Otec

v čase poslednej úpravy výživného bol v evidencii ÚPSVaR Malacky ako nezamestnaný, poberal dávku
v nezamestnanosti vo výške 820 € mesačne, ďalej si na dohodu o pracovnej činnosti privyrobil sumu
130 € mesačne, okrem mal. C. a mal. A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý C. v čase poslednej
úpravy navštevoval 6. ročník ZŠ, maloletý A. navštevoval 3. Ročník ZŠ.

Z výsluchu otca vyplýva, že matka na deti prispieva len sumou 25 € na každé dieťa, nad rámec tejto

sumy deťom ničím neprispieva, s deťmi sa vída cca. 1 hod mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti
V., pracuje v Rakúsku a jeho čistý príjem je na úrovni cca 1.500 € mesačne. Mal. Ján navštevuje 2. ročník
SOS v R., na cestovné otec dopláca sumu 32 € mesačne, náklady spojené so štúdiom má vo výške 10
€ mesačne. Mal. C. sa stravuje doma, na stravu otec minie cca. 150 € mesačne, náklady na ošatenie
a obuv sú vo výške 50 € mesačne. Mal. A. navštevuje 8. ročník ZŠ v mieste bydliska, náklady na školu

má otec vo výške 10 € mesačne, na stravu mal. A. otec minie cca. 150 € mesačne, náklady ošatenie a
obuv sú taktiež vo výške 50 € mesačne. Otec spoločne s deťmi žije u svojich rodičov v rodinnom dome,
starý rodičia pomáhajú otcovi s výchovou mal. detí.

Z výsluchu matky súd zistil, že matka navrhuje zvýšiť výživné na sumu max. 40 € mesačne na každé
dieťa. Matka uviedla, že uzatvorila nové manželstvo, s manželom žije v podnájme za ktorý hradia sumu

320 € mesačne. Ona aj jej manžel sú nezamestnaný, sú na nich vedené exekúcie. Matka bola do
6.4.2015 zamestnaná v spoločnosti B. V., dosahovala čistý príjem cca. 400 € mesačne, predtým bola
v evidencii ÚPSVaR ako nezamestnaná. Matka uviedla, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. L.
G., ktorá je v osobnej starostlivosti svojho biologického otca, dobrovoľne na ňu hradí výživné vo výške
30 € mesačne, ďalej uhrádza mal. L.kôlku vo výške 23 € mesačne. Matka ďalej uviedla, že aj jej manžel

má vyživovaciu povinnosť na dve deti, celkovo platí výživné vo výške 160 €.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že nakoľko sa od poslednej úpravy výživného podstatne
zmenili pomery na strane mal. detí, navrhuje zvýšiť výživné, výšku ponecháva na úvahe súdu.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa V., a.s., otec dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.555,15
€ netto.Podľa potvrdenia zamestnávateľa Y., s.r.o., matka dosahovala v období 01/2014 - 01/2015 priemerný
mesačný príjem vo výške 508,26 € netto.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa B. V., s.r.o., matka dosahovala v období od 01.02.2015 - 06.04.2015

priemerný mesačný príjem vo výške 381,73 € netto.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 27.02.2015, matka je
poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,52 € mesačne.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté deti a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou

zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého

času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň
školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,

teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie
a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s

deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na
zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je

podľanázorusúduzávažnejšieho,výraznéhovýznamu.Súddospelkzáveru,žedošlok zmenepomerov
(okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. Súd na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia došlo na strane oprávneného maloletého C. a maloletého A., a to v súvislosti s ich
prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže mal. C. je už študentom Strednej odbornej školy

a mal. A. je už žiakom druhého stupňa ZŠ, čím nepochybne vzrástli náklady na ich výživu, školské
potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletého dieťaťa
atď. V čase poslednej úpravy výživného mal. C. navštevovala 6. ročník ZŠ (druhý stupeň ZŠ) a mal. A.
3. Ročník ZŠ (prvý stupeň ZŠ). Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského
systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na

strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletý chlapci sú na svoj vek taktiež fyzicky
veľmi vyspelý, najmä pri strave, ale aj iných výdavkoch sa náklady pohybujú ako na dospelého človeka,
a to všetko si vyžaduje zvýšené výdavky.

K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo i na strane povinného,
teda matky. Príjem matky sa od poslednej úpravy zvýšil. Matka pri poslednej úprave výživného bola

na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 212 € mesačne, ďalej si mesačne
privyrobila sumu 90 €. Matka sa od januára 2014 zamestnala, pričom jej priemerný mesačný príjem za
obdobie 01/2014 - 01/2015 bol vo výške 508,26 € netto, v ďalšom zamestnaní za obdobie od 01.02.2015
- do 06.04.2015 dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 381,73 € netto. Od 07.04.2015 je
matka evidovaná ako nezamestnaná. Čo sa týka výdavkov matky, sú uvádza, že výživné na mal.

dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.Matke aj naďalej pretrváva vyživovacia povinnosť k mal. L., r. 2008 (skutočnosť známa už v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na mal. deti).

Na strane otca súd zistil, že i na jeho strane nastala zmena pomerov, keď za jeho príjem od poslednej

úpravy taktiež zvýšil. Otec je riadne zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.555,15
€ netto. Súd prihliadal i na to, že otec je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. C. a mal. A., čím sa
podieľa tiež na výžive mal. detí. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa týka výdavkov obidvoch
rodičov, súd opätovne poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri
rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné matke na mal.
C. a mal. A. zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
stanovenú podľa osobitného zákona, u mal. C. na sumu 50,- eur mesačne a u mal. A. na sumu
40,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2014 (teda s účinnosťou ako žiadal otec mal. detí). Súd za
podstatnúzmenupomerovodôvodňujúcuzmenupredchádzajúcehorozhodnutia,takakovyššiepopísal,
považoval prechod mal. detí na vyšší stupeň školského systému a s tým súvisiace zvýšené výdavky na

ich výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a rozvoj nadania
maloletých, a ďalej nárast príjmu matky mal. detí, pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka
nad rámec súdom určeného výživného na dieťa iným spôsobom neprispieva, s deťmi sa kontaktuje
len v minimálnej miere. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd
nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou

konkrétneho výživného. Skutočnosť, že matka sa od 07.04.2015 nachádza v evidencii nezamestnaných,
neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na
to, že takto určená výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou
oň primeraná a odôvodnená. Matka vie o tom, že jej povinnosťou je podieľať sa na výžive mal. detí,
a teda resp. podieľať sa na zvýšených nákladoch na výživu detí. Jej aktuálna situácia nezbavuje

matku tejto vyživovacej povinnosti a bolo by nespravodlivé, aby otec len z tohto dôvodu sám znášal
náklady (zvýšené náklady) na výživu detí. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou matky je
plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto
prednostnepoužiťnaúhraduvýživnéhopremaloletédeti.Matkanemážiadnezdravotnéproblémy,nemá
žiadne pracovné obmedzenia, v minulosti pracovala u zamestnávateľa kde dosahovala mesačný príjem

na úrovni cca 500 €, pričom súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať
aj v súčasnosti obdobný príjem.

Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností má za to, že výživné na mal. C. a mal. A. je
možné zvýšiť tak ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, pretože je potrebné prihliadnuť na zvýšené
náklady na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, najmä v súvislosti s prestupom na iný stupeň

školského systému. Súd nevyhovel návrhu v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorá bola požadovaná
otcom, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zmenu pomerov na strane dieťaťa v súvislosti s
prechodom na iný stupeň školského systému a zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb
dieťaťa, ale aj na zmenu pomerov na strane rodičov, keď aj príjem otca sa zvýšil a matka je momentálne
bez stáleho príjmu. Otec je taktiež povinný sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách dieťaťa. Súd

preto v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh zamietol.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 01.01.2014, vznikol matke nedoplatok na výživnom na mal. C. za
čas od 01.01.2014 do 31.05.2015 v sume 480 € a na mal. A. v sume 310 €. Matka v roku 2014 uhradila
na každé dieťa mesačne sumu 25 €, v roku 2015 uhradila na výživnom na každé dieťaťa v mesiaci
január a február sumu 25 €, v mesiaci marec uhradila sume 20 €, ďalej už výživné neuhrádzala. Po

odpočítaní zaplateného výživného tak matke vznikol nedoplatok na mal. Jána vo výške 480 €, t.j. ( 14
mesiacov x 25 € (50 € - 25 €) + 1 mesiac x 30 € (50 € - 20 €) + 2 mesiace x 50 €), celkom teda
nedoplatok v sume 480 €. Ďalej po odpočítaní zaplateného výživného vznikol matke nedoplatok na mal.
A. vo výške 310 €, t.j. ( 14 mesiacov x 15 € (40 € - 25 €) + 1 mesiac x 20 € (40 € - 20 €) + 2 mesiace x
40 €), celkom teda nedoplatok na mal. A. v sume 310 €. Nedoplatky na obe mal. deti súd vzhľadom na

sociálnu situáciu matky povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € na každé dieťa spolu s bežným
výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktorémajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania

ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

Nakoľko súd nevyhovel otcovi v celom uplatnenom nároku, v prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Otec a kolízny opatrovník sa
po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)