Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Mária Žáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202721
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114202721.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. B., Z..

XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
nám. č. 9, Košice, na návrh otca: K. B., Z.. X.X.XXXX, bytom Z. F., O. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr.
Zsolt Suver, Advokátska kancelária, Murgašova č. 3, Košice, za účasti matky: T. B., Z.. XX.X.XXXX,
bytom A., B. Č.. X v konaní o návrhu na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Z n i ž u j e výživné zo strany otca pre mal. Q. B., nar. 16.11.2010 zo sumy 250 EUR mesačne na sumu
150 EUR mesačne za obdobie od 8.8.2014 do 8.2.2015 a na sumu 100 EUR mesačne od 9.2.2015 do
budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa tohto ktorého mesiaca

vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2015, č.k. 24C 129/2011-86.

Konanie o zníženie výživného za obdobie od 30.1.2014 do 5.8.2014 z a s t a v u j e , v prevyšujúcej
časti návrh otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, otec mal. Q. B., nar. XX.XX.XXXX sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 30.1.2014 domáhal
zníženia výživného, ktoré bolo naposledy určené pri rozvode manželstva s matkou maloletej, rozsudkom

Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2012, č.k. 24C 129/2011-86, ktorým rozsudkom bola schválená
rodičovská dohoda a na základe nej bola mal. Q. zverená do osobnej starostlivosti matky, a otec bol
zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 250 EUR mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 20.4.2012. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti J., X G. X., Q., L., Í. a jeho priemerný
čistý mesačný zárobok v r. 2012 predstavoval 1.337,60 EUR, v r. 2013 1.428,73 EUR. Z tohto príjmu
má otec vysoké náklady súvisiace s platením nájmu a spotreby plynu, elektriky, internetovými službami
alebo koncesionárskym poplatkom za televíziu a rozhlas. Otec sa rozhodol v blízkej budúcnosti vrátiť

z Írska späť na Q., a tu trvale žiť, pretože si kúpil rodinný dom v obci Z. F. za 57.000 EUR. Za účelom
zaplatenia kúpnej ceny si zobral hypotekárny úver, ktorý spláca sumou 219,60 EUR mesačne, ale zobral
si aj spotrebiteľský úver 15.000 EUR, ktorý spláca sumou 189,16 EUR mesačne. Kúpnou zmluvou zo
dňa 3.8.21013 nadobudol použité osobné motorové vozidlo H. D. Q. K. za 11.599 EUR. Platí ročné
poistenie predmetného motorového vozidla, vyplývajúceho z havarijného poistenia v sume 281,98 EUR
a z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v sume 171 EUR ročne. Ďalej otec poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní

22P 127/2012-182 bolo rozhodnuté o jeho povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou
50 EUR mesačne. Na základe týchto on nie je schopný ďalej platiť výživné v sume 250 EUR mesačne,
a preto žiadal o zníženie tohto výživného od 1.2.2014 do budúcna na 80 EUR mesačne.Matka v písomnom vyjadrení, ktoré podala dňa 31.3.2014, uviedla, že s návrhom na zníženie výživného
nesúhlasí, pretože podľa nej výživné v sume 250 EUR je primerané zárobkovým možnostiam a
schopnostiam otca dieťaťa s prihliadnutím na to, že stále pracuje v Í. u toho istého zamestnávateľa

a teda na jeho strane k žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo. Podľa nej navrhovateľ žiadnymi
hodnovernými dôkazmi nepreukázal svoje výdavky, a preto by súd mal vyžiadať od navrhovateľa
doloženietýchtolistinnýchdôkazov.Jedinezmluvouonájmeadaňovýmidokladmijemožnéhodnoverne
preukázať skutočnú výšku nákladov vynaloženú navrhovateľom. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to,
že vynaložil prostriedky na kúpu rodinného domu, aby si zabezpečil vlastné bývanie, podľa nej rodinný

dom na Q. nie je nevyhnutný k životu a práci navrhovateľa v Írsku. Ani tieto výdavky však podľa nej
nezdokladoval. Poukázala na to, že v r. 2013 vyplatila navrhovateľa v rámci vyporiadania BSM sumou
17.000 EUR, ktoré si musela požičať od rodičov a podľa nej za tento rok sa uvedená finančná čiastka
započítava do príjmu navrhovateľa.
Ďalej podľa nej, pokiaľ navrhovateľ poukazoval na svoje úvery a na kúpu motorového vozidla, toto
osobné motorové vozidlo, ako ani uvedené úvery nie sú nevyhnutné k životu navrhovateľa v Í.. Podľa

nej, čím je maloletá staršia, tým sa zvyšujú jej výdavky a tým, že otec vynakladá finančné prostriedky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ohrozuje výživu mal. dieťaťa.

Písomným podaním 11.4.2014 navrhovateľ doplnil svoje listinné dôkazy, ktoré navrhovala obstarať
matka maloletej. Tieto listinné dôkazy sa týkali jeho príjmov a výdavkov v Írsku.

Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 9.5.2014 prešetril pomery na strane matky a mal. dieťaťa,
zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou v 3-izbovom byte, za ktorý spláca hypotekárny
úver vo výške 160 EUR mesačne a náklady s užívaním bytu činia 235 EUR mesačne. Matka pracuje
v spoločnosti C. H. ako predavačka s mesačným príjmom 380 EUR v čistom. Poberá daňový bonus a

rodinné prídavky cca v sume 43,52 EUR mesačne. Uviedla, že otec bežné výživné v sume 250 EUR
platí, okrem toho občas dieťaťu kúpi nejaké ošatenie, napr. tričká, ale nie vždy odhadne správnu veľkosť.
Mal. Q. navštevuje Materskú škôlku na P. R.. V. A., za ktorú matka uhrádza 40 EUR mesačne. Je
alergická na peľ a predpísané lieky užíva pravidelne.
Matka hradí maloletej stavebné sporenie v sume 20 EUR mesačne, poistku v sume 15 EUR mesačne

a na vkladnú knižku jej ukladá 5 EUR mesačne.
Na základe takéhoto prešetrenia pomerov na strane matky a mal. dieťaťa, kol. opatrovník neodporučil
zníženie výživného, pretože pri rozhodovaní o majetkových možnostiach a schopnostiach povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 24C 129/2011, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými
súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Posledná a jediná úprava výživného zo strany otca pre mal. Q. B. bola rozvodovým rozsudkom

Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2012 č.k. 24C 129/2011. Týmto rozsudkom bolo rozvedené
manželstvorodičovmaloletej,maloletábolazverenádoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou 250 EUR mesačne. Súd vychádzal z priemerného čistého
mesačného zárobku otca, ktorý pracoval v Í. a za r. 2011 bol jeho čistý mesačný príjem 1.366,85 EUR.
Matka bola v čase rozhodovania súdu na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške

190,10 EUR a detské prídavky z Írska vo výške 140 EUR mesačne. V čase rozhodovania súdu mala
maloletá vyše jedného roka.

Na pojednávaní súdu dňa 11.9.2014, pred začatím pojednávania otec vzal späť svoj návrh o zníženie
výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. 30.1.2014 do 5.8.2014 a žiadal o zníženie výživného za

obdobie od 6.8.2014, avšak nie na čiastku 80 EUR mesačne, ale na minimálnu sumu 30% zo sumy
životného minima z toho dôvodu, že od uvedeného dátumu bol nútený sa vrátiť na Q., pretože skončil
jeho pracovný pomer v Í.J. a na Q. je zaradený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, nemá
žiaden príjem.

Otec na pojednávaní súdu uviedol, že od r. 2006 pracoval v Í. a tam aj žil. V poslednom období však
to začalo byť veľmi zlé, pretože nedosahoval taký príjem ako v predchádzajúcom období, ten sa znížil
o 300 - 400 EUR mesačne, takže bolo z týchto peňazí ťažké vyžiť. Uviedol, že pracoval ako umývač
okien na výškových budovách, pracovalo sa v čase i nečase, takže začal mať zdravotné problémy, boliaho kĺby a kríže a keďže mu zamestnávateľ v Írsku nedával žiadne záruky ohľadne toho, aby zarobil toľko
peňazí, aby vedel v Í. vyžiť. Otec ďalej uviedol, že jeho zamestnávateľ v Írsku sa správal tak, že hocikedy
niekoľko dní nemal žiadnu prácu, potom zas keď práca bola, tak žiadal od neho, aby tam robil dennú

i nočnú, čo však nebolo legálne a bolo to veľmi rizikové. Preto sa rozhodol ukončiť pracovný pomer v
Írsku a vrátiť sa domov na Q..
V Í. žil v spoločnej domácnosti s kamarátkou a žije s ňou aj v súčasnosti na Q.. Žijú v nehnuteľnosti, ktorú
zakúpil v Z. F. za úver v celkovej sume 57.000 EUR. Hypotéku spláca po 350 EUR mesačne, vrátane
poistenia. Predpokladá, že náklady za bývanie budú predstavovať 150 EUR mesačne. Uviedol, že od

6.8.2014 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a keďže nemá žiaden príjem, za
august 2014 zaplatil na výživnom 100 EUR a odvtedy začal platiť po 50 EUR mesačne. Platbu hypotéky
realizujú jeho rodičia. Jeho priateľka sa už zamestnala, nastúpila pracovať ako operátorka vo firme pri
letisku za minimálnu mzdu.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že aj keď chápe situáciu otca, podľa nej sa však mal správať tak, že

keď robil v Í., mal si finančné prostriedky ušetriť, aby vedel výživné platiť také, aké bolo súdom určené.
Jej príjem predstavuje 460 - 470 EUR mesačne a dostáva rodinné prídavky na jedno dieťa 23 EUR
mesačne. Otec dieťaťa platí od augusta 2014 výživné v sume 50 EUR mesačne. Žije v 3-izbovom byte
s maloletou, za ktorý byt platí hypotéku 120 EUR mesačne a ešte bude platiť 11 rokov. 12.7.2013 otca
vyplatila z BSM sumou 17.000 EUR, ktorú sumu by mala splácať svojim rodičom, ktorí jej tie finančné

prostriedky poskytli, avšak v súčasnosti nemá z čoho. Za bývanie platí 180 EUR mesačne, 52 EUR
inkaso, 40 EUR poistenie bytu ročne a daň 15,60 EUR ročne.

Mal. Q. navštevuje škôlku, v novembri 2015 bude mať 5 rokov. Maloletá je zdravá. Za škôlku matka
platí 20 EUR, za stravovanie 15 EUR, poplatok v škôlke a 7 EUR na výdavky škôlky, investičné náklady.

Ďalšie výdavky má spojené s oblečením, obutím a hygienou maloletej. Otec mimo výživného maloletej
nič nekupuje, keď má záujem s dieťaťom sa stretnúť, tak mu v tom problém nerobí, avšak od augusta,
odkedy je doma, bol za ňou asi 3x.

Otec predložil súdu ako listinný dôkaz správu o svojom zdravotnom stave z Ortopedickej ambulancie

MUDr. Abdi Marwaisa zo dňa 1.12.2014 a MUDr. Jána Sekáča zo dňa 13.4.2015, z ktorých vyplýva
diagnóza: bolesti ľavého kolena a o poberaní liekov Condrosulf, Flektor Rapid. Predložil súdu aj doklad
o nákladoch, ktoré mu vznikajú v súvislosti s bývaním v Z. F., kde platí za plyn 100 EUR, za rozhlas
4,64 EUR, za televíziu 6,14 EUR. Ďalej predložil súdu kontrolný preukaz o návštevách úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ako aj rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice o jeho zaradení

do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 8.8.2014, ďalej potvrdenie o tom, že nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi.

Otec dotačne predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne SR o priznaní dávky v nezamestnanosti
vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 54,1809 EUR od 8.8.2014 na dobu 6 mesiacov,

takže podľa tohto listinného dôkazu v priemere otec dostával od sociálnej poisťovne podporu v
nezamestnanosti 633 EUR mesačne od 8.8.2014 do 8.2.2015. Ďalej otec predložil súdu dohodu o
vykonaní práce uzavretú so spoločnosťou T. Q. Q.. J.. H.., v zmysle ktorej od 23.3.2015 vykonáva práce
v X. X. A., a to pomocné práce v sklade, čistenie bedničiek, kontrolu kvality, práce so skenerom a
ďalšie práce podľa pokynov nadriadeného za 3,57 EUR /hod. v hrubom. Uviedol, že v marci 2015 takto

zarobil asi 140 EUR a v apríli 2015 predpokladá, že jeho príjem v hrubom bude predstavovať 500 EUR.
Odpracoval celý mesiac. Rovnako pracuje aj v máji 2015.

Právny zást. otca v záverečnej reči poukázal predovšetkým na to, že pokiaľ otec ukončil pracovný pomer
z dôvodov na strane Í. zamestnávateľa dňa 7.8.2014, bolo to s ohľadom na jeho zdravotný stav, na

stav kolien, ktorý mu neumožňoval, aby naďalej vykonával namáhavú fyzickú prácu, keďže sa jednalo
o čistenie okien výškových budov z visiacej plošiny. Preto bol nútený vrátiť sa na Q. a zaevidovať sa
ako nezamestnaný na úrade práce od 8.8.2014 s tým, že do práce znova nastúpil 23.5.2015. V tejto
súvislosti poukázal na to, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby bez akýchkoľvek rodinných
a priateľských väzieb za podštandardných podmienok bývania a s jazykovou bariérou zotrvával iba za

účelom výkonu práce v cudzine, keďže v Írsku otec nemal ani štátne občianstvo, ani trvalý pobyt a bola
to pre neho cudzia krajina. Vzhľadom na jeho vzdelanie a zdravotný stav je ťažké predpokladať, že by
na Q. mohol nájsť takú prácu, ktorá by výškou mzdy bola ohodnocovaná tak, ako v Í., a preto výživnévo výške 250 EUR sa v tomto vzťahu javí ako neprimerané. Toto výživné je podľa nich neprimerané aj
vo vzťahu k veku dieťaťa a výdavkov s ním súvisiacimi.

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenuvýživného.Dôvodomnazmenuvyživovacejpovinnostirodičovjetakázmenaokolnostízaktorých
bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Nemôže

sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú
zmenu pomerov. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú
zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v
čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

V prejednávanom prípade takáto podstatná zmena pomerov nastala práve na strane otca maloletej,
ktorý oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, keď žil a pracoval v Í., kde dosahoval
vyššiu mzdu, v súčasnosti žije a pracuje na Q. za podstatne nižšiu mzdu. Ukončenie pracovného pomeru
v Í., ktoré sa podľa všetkého javí ako ukončenie na základe vzájomnej dohody s Í. zamestnávateľom,súd nepovažoval za účelné zbavenie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany otca tak, ako to upravuje
citovaný § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu otca, že
nemožno od otca spravodlivo požadovať, aby otec bez akýchkoľvek rodinných a priateľských väzieb, za

podštandardných podmienok bývania, s jazykovou bariérou, so zhoršeným zdravotným stavom, ktorý
mu bránil naďalej vykonávať práce na výškových budovách z visiacej plošiny, zostal naďalej pracovať
v Írsku a aby zotrvával iba za účelom výkonu práce v cudzine. Otec síce nepreukázal v písomnej
forme dôvod ukončenia pracovného pomeru v Írsku, ale preukázal zdravotnou dokumentáciou zhoršenie
svojho zdravotného stavu, ktorá okolnosť mohla byť jedným z dôvodov jeho návratu na Q.. Súd je

presvedčený o tom, že pokiaľ by práca v Írsku bola pre otca naďalej výhodná, vyhovujúca aj jeho
zdravotnému stavu, určite by pracovný pomer a svoj pobyt v Írsku nebol ukončil, aj s prihliadnutím na
to, že sa uňho jednalo o dlhodobý pobyt v zahraničí, takmer v dĺžke desiatich rokov, s prihliadnutím na
to, že má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, ale aj záväzky vyplývajúce z hypotekárneho úveru.
V dôsledku toho súd považoval za dôvodný návrh otca na zníženie výživného, avšak toto výživné
znižoval primerane príjmom otca po návrate na Q..

Na základe späťvzatia návrhu otca o zníženie výživného za obdobie od 30.1.2014 do 6.8.2014 konanie
v tejto časti v súlade s § 96 ods.1,3 zastavil. Podľa týchto zákonných ustanovení navrhovateľ môže vziať
za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žepracovnýpomerotcavÍ.bolukončenýdňa7.8.2014,od8.8.2014
bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a od
tohto dňa mu bola spätne, na základe rozhodnutia Sociálne poisťovne pobočky Košice zo dňa 8.1.2015
č. 361/2015-KEM-DvN priznaná dávka v nezamestnanosti v priemere v sume 633 EUR mesačne, a
preto z toho príjmu podľa zváženia súdu bol otec schopný platiť výživné v sume 150 EUR mesačne až

do dátumu uplynutia podpornej doby, t.j. do 8.2.2014 Od dátumu, odkedy mu podporná doba skončila, je
schopný platiť výživné v sume 100 EUR mesačne. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že už v marci 2015
sa otec zamestnal na dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej pracuje aj doposiaľ a jeho priemerný
hrubý mesačný príjem bude v sume 500 EUR mesačne. Obdobie nezamestnanosti bez príjmu, t.j.
od 9.februára 2015 do 23. marca 2015, je prechodným obdobím, ktoré súd pri rozhodovaní o výške

zníženého výživného nepovažoval za relevantné. Otec je vlastníkom rodinného domu a vedel sa zariadiť
tak,abyhypotekárnyúverbolstálesplácaný,pretoajtátoskutočnosťbolapodstatnáprirozhodnutísúdu,
pretože úver v takejto výške nie je možné uprednostniť pred platením výživného. Tým, že otec takýto
majetok nadobudol, zvýšila sa jeho životná úroveň a zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni povinného rodiča. Zároveň súd prihliadol na to, že otec je aj majiteľom motorového vozidla, ktoré

nadobudol počas konania. Súd však neprihliadol na príjem otca vo výške 17.000 EUR, ktoré mu vyplatila
matka z titulu vyporiadania BSM, pretože jedná sa čisto o majetkový vzťah medzi rodičmi mal. dieťaťa a
v dôsledku takéhoto vyporiadania matka nadobudla majetkovú hodnotu vo forme vlastníctva 3-izbového
bytu.

Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na to, že zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú povinnosť (§ 62 ods. 1 a ods. 5 Zákona o rodine) a upravuje, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Preto súd dospel k tomu záveru, že otec je schopný zo svojho príjmu platiť maloletej také výživné,
ako súd určil v rozsudku, bez ohrozenia vlastnej existencie. Takto upravené výživné súd považoval

za primerané zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám mal.
dieťaťa.
V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol ako právne neodôvodnený.Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ako konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.