Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229763
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114229763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecinavrhovateľa:R.R.,V..XX.XX.XXXX,

P. Š. XXX, proti odporkyni: D. R., V.. XX.X.XXXX, P. Z. XXX, zastúpenej Mgr. Michalom Jurčišinom,
advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie rodinných prídavkov za mesiace august, september a október 2014 z a
s t a v u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou vo výške 30 % zo
životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle osobitného predpisu vždy do 20.-teho dňa v mesiaci
k rukám navrhovateľa.

Dlžné výživné od 12.11.2014 do 30.04.2015 vo výške 152,83 Eur je odporkyňa p o v i n n á
uhradiť odporcovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 10.11.2014 doručeným súdu 12.11.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by odporkyni uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, a vyplatiť dlžnú sumu na výživnom
od augusta 2014 do termínu právoplatnosti rozsudku a rodinné prídavky za mesiac august, september
a október 2014.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy technickej v Prešove,
a odporkyňa je jeho rodičom. Po osobných nezhodách s matkou sa presťahoval k otcovi, ktorý je v

rozvodovom konaní s jeho matkou. U otca a jeho priateľky býva od augusta 2014, pričom odporkyňa
si od jeho odchodu od nej nijakým spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť, dokonca až do novembra
2014 poberala aj rodinné prídavky napriek tomu, že u nej nebýval. Taktiež do 31.8.2014 poberala aj
daňový bonus. Od jeho odchodu k otcovi mu neprispela jediným eurom, ani mu nič nekupovala. Všetky
náklady na stravu, oblečenie, cestovné, školu, paušál za mobilný telefón mu uhrádza otec. Privyrába
si študentskou brigádou, kde chodí raz do týždňa privyrábať si do šatne, za čo dostáva 15,- Eur za
službu, čo činí 60,- Eur mesačne. V rámci prípravy pojednávania navrhovateľ na základe výzvy súdupredložil potvrdenie o výške príjmu otca za posledných 12 mesiacov, a svoje mesačné výdavky písomne
špecifikoval takto: poistka 25,- Eur mesačne, mobilný telefón 15,- Eur mesačne, školské potreby 20,-
Eur mesačne, cestovné 38,- Eur mesačne a oblečenie 20,- Eur mesačne. Na pojednávaní uviedol, že

rodinné prídavky za mesiace august, september a október mu odporkyňa už uhradila, a v tomto rozsahu
zobral následne svoj návrh späť.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila s tým, že s ňou v spoločnej domácnosti žijú ďalšie dve deti. Najstaršia
dcéra je študentkou denného štúdia na VŠ v Prešove, a prostredná dcéra je vedená na úrade práce
ako nezamestnaná. Na tieto deti jej manžel neprispieva žiadnou čiastkou. Po synovom dobrovoľnom

odchodezdomubezudaniaakéhokoľvekdôvodujejmanželoznámil,žeosynasastaráon,oprostrednú
dcéru ona, a na najstaršiu jej bude prispievať 80,- Eur mesačne, čo neplní, napriek tomu, že zarába
minimálne 3 x viac ako ona. Ďalej uviedla, že vlastníkom nehnuteľnosti je spolu s manželom. Inkaso, čo
činí mesačne sumu 110,74 Eur platí zo svojej mzdy. Taktiež platí mesačne dcéram internet v sume 11,62
Eur.Paušál,ktorýpotrebujenakontaktsdeťmi10,-Eurmesačne.Zjejpríjmujejmesačnezamestnávateľ
zráža sumu 23,31 Eur za stravné lístky. Jej cestovné do práce činí 71,- Eur mesačne a dcérine do školy

35,- Eur mesačne. Zo zvyšku mzdy sa stravujú, obliekajú a platia všetky ostatné nutné výdavky. Každý
mesiac potrebuje lieky na artrózu v hodnote 16,- Eur, ktoré si nemôže dovoliť kúpiť. Staršia dcéra chodí
na brigádu, z ktorej si platí nutné veci. Prostredná dcéra má od 1.12.2014 absolventskú prax, na ktorej
si zarába na svoje nutné výdavky, a v sobotné večery si našla ešte jednu brigádu v podobe barmanky.
Na záver svojho písomného vyjadrenia odporkyňa uviedla, že aj keď je zamestnaná, jej možnosti a

schopnostijejneumožňujúprispievaťtakouvysokoučiastkounavýživnéjejsyna.Napojednávaníneskôr
doplnila, že jej pomery sa medzičasom zmenili, medzi ňou a bývalým manželom došlo k vyporiadaniu
BSM. Pokiaľ chcela zostať bývať v dome, musela mu vyplatiť vyrovnací podiel, a z toho dôvodu si musela
zobrať úver.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a s prihliadnutím na obsah spisu, na základe

zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov,
po zvážení dostatočného podkladu na rozhodnutie, a to i s prihliadnutím na povahu a význam
ďalších potenciálne súvisiacich skutočností vyplývajúcich z prednesov účastníkov a ostatných listín
obsiahnutých v súdnom spise, zistil tento rozhodujúci skutkový stav:

Odporkyňa je matkou navrhovateľa, ktorý je študentom strednej školy a štúdiom sa pripravuje na svoje

budúce povolanie.

Navrhovateľ býva u svojho otca, ktorý mu v rámci domácej starostlivosti poskytuje stravu a bývanie,
a uhrádza jeho ďalšie výdavky na cestovné do školy vo výške 38,- Eur mesačne, oblečenie v sume
približne 20,- Eur mesačne, a telefón vo výške 15,- Eur mesačne. Na svoju osobu navrhovateľ ďalej
uzavrel poistnú zmluvu zo dňa 12.11.2014 (deň podania návrhu) so začiatkom poistenia 1.1.2015 na

kombinované kapitálové a životné poistenie a poistenie viacerých rizík, na ktorú má uhrádzať poistné vo
výške 25,- Eur mesačne. Z predchádzajúcej poistnej zmluvy mu z titulu dovŕšenia veku a jej ukončenia
bola v mesiaci január 2015 vyplatená suma asi 750,- Eur. Podľa jeho výsluchu má príjem vo výške 60,-
až 80,- Eur mesačne za prácu v bare formou brigád, okrem letných prázdnin a 3 - 4 víkendov počas
roka, inak je tento príjem pravidelný.

Odporkyňa pracuje ako upratovačka a má príjem zo zamestnania podľa potvrdenia od zamestnávateľa
v priemernej výške cca 360,- Eur mesačne. Býva v rodinnom dome spoločne s ďalšími svojimi dvoma
deťmi, ktoré sú sestrami navrhovateľa, a na ktorý za náklady na bývanie uhrádza mesačne inkaso vo
výške 110,64 Eur. Ďalej má výdavky na internet vo výške 11,62 Eur, mobilný telefón 10,- Eur, a životnú
poistku vo výške 21,- Eur mesačne, ktorú odôvodňuje postavením úverového dlžníka. Na hypotekárny

úver za účelom vyporiadania BSM uhrádza 60,- Eur mesačne, a v súvislosti s úverom musela uzavrieť
aj poistku na dom. Výška jej výdavkov na cestovné do zamestnania v konaní zistená nebola, a výdavky
na stravu a hygienické potreby v domácnosti vyčíslila na cca 110,- Eur mesačne. Stará sa o dve
dcéry, ktorým poskytuje ubytovanie a stravu. Počas konania odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu
vo výške rodinných prídavkov za mesiace august, september a október 2014. Otec navrhovateľa mal zapredchádzajúce obdobie 12/2013 - 11/2014 podľa potvrdenia od zamestnávateľa priemernú čistú mzdu
cca 660,- Eur a priemerný čistý mesačný príjem cca 860,- Eur.

Z výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že voči otcovi nepodal žiaden určovací návrh na výživné, pretože mu

ho uhrádza dobrovoľne. Pokiaľ mu bude určené výživné zo strany odporkyne, on tieto peniaze nebude
dávať otcovi. Sú dohodnutí tak, že otec mu aj naďalej bude uhrádzať stravu, ubytovanie, šatstvo a
prispievať na cestovné.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 70 zákona o rodine každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Keďže navrhovateľ v čase rozhodovanie súdu na zaplatení rodinných prídavkov za mesiace august,
september a október 2014 s poukazom na ich úhradu od odporkyne netrval a v tomto rozsahu zobralna pojednávaní svoj návrh späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, a ďalej
rozhodoval už len o výživnom.

Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však vychádzať

z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných
zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou
oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a
vyživovacia povinnosť medzi manželmi sú však založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej

životnej úrovne oprávneného a povinného, a preto sa výživným nerozumie iba uhradzovanie pre život
v užšom slova zmysle nevyhnutných hmotných potrieb oprávneného, ale aj primerané uspokojovanie
jeho ostatných potrieb definujúcich hmotnú a kultúrnu úroveň rodiny. Vyživovacia povinnosť môže byť
pritom plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako aj platením výživného ako
peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sa

vychádza na jednej strane z odôvodnených potrieb oprávneného (§ 75 ods. 1 ZR), ktorých miera, v
prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je rozširovaná právom dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni rodičov, a na druhej strane zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.

Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o

seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (pri určovaní vyživovacej povinnosti
rodičov k nemu) je však určovaný aj schopnosťami a možnosťami rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú
tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho

človeka. Ak sú tieto schopnosti a možnosti veľmi široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa (porovnaj R 14/1966). To zodpovedá
zásade úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni jeho rodičov, pričom smerodajná je životná

úroveň každého z rodičov.

Nastranerodičovsaprihliadanajmänaichschopnosti,tedafakticképríjmy,aleajnaichreálnemožnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, a napokon aj na
majetkové pomery oboch povinných rodičov. Posledná kategória pritom zahŕňa jednak majetok rodičov,

z ktorého správy im môžu plynúť pravidelné príjmy (bez osobitných dôvodov nemožno požadovať
speňažovanie bežného primeraného majetku rodiča s poukazom na z toho vyplývajúci eventuálny
jednorazový príjem), a jednak ich výdavky a životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností, a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je pritom nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už
poskytovaných plnení (a to aj od iných subjektov, napr. i na uhradzovanie niektorých potrieb dieťaťa

z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990), a podľa § 62 ods. 4 ZR zohľadniť aj to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará (predovšetkým maloleté),
totiž plní týmto spôsobom aj svoju vyživovaciu povinnosť, a to podľa okolností čiastočne alebo celkom.
Pri určení vyživovacej povinnosti sa tak, popri ostatných predpokladoch (schopnostiach, možnostiach
a majetkových pomeroch), prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa vykonávanej rodičom.

Vzhľadom na tieto hľadiská ak sa potom preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približnerovnakéaprimeranépotrebámdieťaťa,jepotrebnézaviazaťtohoznich,ktorýsaodieťaosobnenestará,
na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Ak je však
životná úroveň toho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, vyššia a druhý rodič má nižšie možnosti, s

prihliadnutím na ich objektívne možnosti a potreby dieťaťa prechádza naňho väčšia časť vyživovacej
povinnosti zahŕňajúca aj väčší rozsah uhradzovania ostatných potrieb dieťaťa.

Pri autoritatívnom posudzovaní súdom v rámci rozhodovania o určení výživného je pritom rozhodujúce
vyhodnotenie nákladov dieťaťa, ich uhradzovania z iných plnení, a schopností, možností a majetkových
pomerov rodičov tak, aby rozhodnutie vystihovalo odôvodnené potreby dieťaťa a pomery podľa stavu

ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade navrhovateľ, hoci je plnoletý, stále študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie,
teda nie je objektívne schopný adekvátne okolnostiam samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky svoje relevantné životné náklady, a je preto odkázaný na výživu od rodičov.

Okrem nevyhnutného bývania a stravovania, za ďalšie odôvodnené potreby navrhovateľa pritom súd,
s prihliadnutím na životnú úroveň jeho rodičov, vychádzajúc z vyčíslenia navrhovateľa, považuje

primerané náklady na ošatenie, na cestovné a primerané výdavky na jeho komunikáciu a ďalšie aktivity
reprezentované spolu v peňažnom vyjadrení sumou maximálne 75,- Eur mesačne. Súd za odôvodnené
potreby navrhovateľa neuznal jeho náklady na komerčné poistenie (nad rámec zákonného verejného
poistenia) v sume 25,- Eur mesačne, ktoré i s poukazom na ich čiastočnú kapitálovú (sporiacu) povahu a
na schopnosti a možnosti matky, a najmä jej majetkové pomery, nepovažoval za obvyklé, a ani za nijako

osobitne odôvodnené. Majetková situácia odporkyne neumožňuje považovať za odôvodnené potreby
navrhovateľa aj tvorbu úspor. Nie je vylúčené, že u otca je, ako vyplýva z jeho dohody s navrhovateľom,
situácia iná, pokiaľ to však jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery dovoľujú, prechádza naňho
aj väčšia časť vyživovacej povinnosti. Časť vyššie zistených potrieb, vrátane ubytovania a stravovania, v
rozsahu približne 45,- Eur mesačne, je pritom uhradzovaná štátom prostredníctvom prídavku na dieťa a

daňového bonusu. Ďalšia časť potrieb navrhovateľa môže byť uhradzovaná z jeho príjmu z pravidelných
brigád, a niektoré jeho zvýšené výdavky môžu byť hradené i z prostriedkov kapitálového poistenia
vyplatených mu vo výške 750,- Eur v mesiaci január 2015. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnené potreby
navrhovateľa sú v súčasnosti z väčšej časti pokryté, a dodatočné prostriedky môžu slúžiť na zvyšovanie
životnej úrovne a štandardu navrhovateľa.

Na druhej strane životná situácia navrhovateľky, najmä jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
a to s prihliadnutím na jej životnú úroveň, nízky príjem a vyrovnané hospodárenie, ako aj jej
vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, neumožňujú uvažovať z jej strany o rozširujúcom chápaní
odôvodnených potrieb navrhovateľa. Keďže po odpočítaní relatívne fixných nákladov spojených s
nevyhnutným primeraným bývaním (110,- Eur inkaso a 60,- Eur úver) a stravovaním (110,- Eur)

odporkyne a na ňu odkázaných osôb jej zostáva suma cca 80,- Eur mesačne (bez zohľadnenia ďalších
potrieb), nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby celým zostatkom príjmu prispievala na výživu odporcu,
ktorého životná úroveň by tak, vzhľadom na vyššie uvedené, bola zrejme napokon vyššia ako životná
úroveň odporkyne. Takéto výživné, ktoré by tým bolo v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle ust. § 75
ods. 2 ZR nemožno priznať. Súčasne však platí, že podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu

na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd preto podľa tohto ustanovenia určil odporkyni
prispievaťnavýživunavrhovateľatzv.minimálnymvýživným,aspoukazomnato,ževýživnébolomožné
zároveň v zmysle ust. § 77 ods. 1 ZR priznať najskôr odo dňa doručenia návrhu (začatia konania),

rozhodol o jeho určení od 12.11.2014 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v
prevyšujúcejčastinávrhzamietol.Aktuálnavýškataktourčenéhovýživného,ako30%zosumyživotného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa určeného v súčasnosti ust. § 2
písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. vo výške 90,42 Eur mesačne, je 27,13 Eur mesačne.

Na úhradu dlžného výživného za obdobie od 12.11.2014 do 30.4.2015 vo výške 152,83 Eur,

vypočítaného ako pomerná časť výživného za 19 dní (30-11) mesiaca november 2014 vo výške 17,18Eur (27,13Eur/30x19) a výživné za ďalších 5 mesiacov po 27,13 Eur splatných ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.) súd odporkyni, vzhľadom na jej pomery a výšku dlhu, určil lehotu 60 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ďalšie sumy za mesiace máj 2015 a nasledujúce je povinná uhrádzať vždy

do 20.-teho dňa príslušného mesiaca.

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
vkonaní,keďvprevyšujúcejčastiourčenievýživnéhovovýške80,-Eurmesačnebolavkonaníúspešná
odporkyňa a mala by tak nárok na náhradu pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu
neuplatnila a pomerne neúspešnejší navrhovateľ na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania

nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.