Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/688/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214240
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313214240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom U. XXX, S., v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou
W. D., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 732,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. júla 2014, č.k. 17C/111/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie
732,55 eur s príslušenstvom a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§39,§52ods.1a2,§54ods.1a2,§48ods.1a2,
§ 100 ods. 1 a 2, § 101, § 122 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď dospel k záveru, že účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt

k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných
orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom
tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok

zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva,
vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným
orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a
to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a
oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na

splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späťako bezdôvodné obohatenie. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., súd musí prihliadať na premlčanie ex
offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Súd sa môže zaoberať
premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom

prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný
a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už
bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s
uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá. Navrhovateľ súdu preukázal,
že nastala zročnosť celého dlhu a to dňa 15.04.2010 (a nie 31.05.2010, ako to navrhovateľ nesprávne

uviedol v návrhu), v danom prípade teda navrhovateľ mohol už dňa 16.04.2010 uplatniť svoje právo na
súde, a preto sa dlh premlčal dňom 16.04.2013. Návrh na súd bol podaný až dňa 30.05.2013, t.j. po
uplynutí premlčacej doby. Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 719,04 eur, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z.
účinného k 19.12.2009. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných
práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny

obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so
záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K
uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola
pôvodne účinná od 12.06.2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 01.04.2015),
avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 258/2001

Z.z. vo svojom ustanovení §-u 2 písm. a) jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľský úver je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby,pôžičky,nieúverupodľa§497anasl.Obchodnéhozákonníka.Súdsaďalejnezaoberalsamotnou
podstatou záväzku odporkyne voči navrhovateľovi, keďže po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu nie je
možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ustanovenie
§ 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník,
ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je
obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Keďže odporkyni žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal, hoci bola úspešným
účastníkom konania, navyše si náhradu trov konania ani neuplatnila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že sa

domáha uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 19.12.2009. V dôsledku omeškania odporkyne so splácaním úveru jej
účtoval v súlade s bodom V.-3. všeobecných úverových podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy
zmluvnú pokutu vo výške 5,13 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporkyne
odstúpil v súlade s bodmi IV.-4.-2, III.-6.-1 a V.-5. VÚP dňa 12.04.2010 od úverovej zmluvy, pričom

odstúpenie bolo odporkyni doručené dňa 14.04.2010 a dňa 31.05.2010 odstúpenie nadobudlo účinnosť
a dlh odporkyne sa stal splatným v celom rozsahu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že on preukázal súdu, že zročnosť celého dlhu nastala dňa 15.04.2010,
a teda navrhovateľ si mohol svoje právo uplatniť na súde už 16.04.2010, a preto sa dlh premlčal dňa
16.04.2013, a keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 30.05.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby,

súd návrh v celom rozsahu zamietol. S takýmto posúdením nesúhlasil, a to s prihliadnutím na znenie
všeobecných úverových podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť uzatvorenej zmluvy, čo odporkyňa potvrdila svojim podpisom na zmluve. V zmysle bodu
V.-5. VÚP odstúpenie od zmluvy je potrebné vykonať formou doporučeného listu, pričom odstúpenie
nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené

oznámenie o odstúpení druhej strane zmluvy, pričom ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý
dlh klienta voči spoločnosti CETELEM. Z uvedeného vyplýva, že odstúpenie od zmluvy nadobudlo
účinnosť dňa 31.05.2010, t.j. ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo
doručené odstúpenie druhej zmluvnej strane. Mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že zročnosť dlhu nastala dňa 15.04.2010, pričom

uvedený dátum nevyplýva ani z predložených dôkazov a žalobca to ani nikdy netvrdil.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravnýprostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/111/2014 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa proti odporkyni domáha zaplatenia sumy 732,55 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a odporkyni nebola priznaná náhrada trov
konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu

normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ho len doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa,
že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový
súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia

správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok
navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym

predchodcomnavrhovateľaakododávateľom.Onurčil,čovšetkovzmluvebudeuvedené,vakomznení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal,
že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané, a preto obchodné podmienky

zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane
spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec
neobsahoval, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a

nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa
spotrebiteľaninemôževzdať.Spoukazomnatoajnapriektomu,ževdanomprípadesajednáozmluvný
typ upravený Obchodným zákonníkom, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režimZákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného
zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva žalobcu.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda

aj bez toho, aby sa odporca 2/ premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava
v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia

námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním
uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že predmetný záväzkový vzťah medzi
účastníkmijepotrebnéposúdiťvzmysleustanovenízákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na to, že všeobecné úverové podmienky
neboli individuálne dojednané, je tieto potrebné považovať za neplatné, a to i v rozsahu úpravy účinkov
odstúpenia od zmluvy, kedy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne §

48 ods. 1 a 2, na základe čoho bolo potrebné dospieť k záveru, že predmetná zmluva sa od začiatku
zrušila okamihom odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa, teda doručením odstúpenia od zmluvy
odporkyni dňa 14.04.2010. S prihliadnutím na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Na
základe citovaného ustanovenia bola povinná odporkyňa navrhovateľovi vrátiť, čo na základe zrušenej

zmluvy od neho dostala, pričom nárok navrhovateľa bolo potrebné posúdiť ako nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

S poukazom na uvedené v predmetnej veci začala plynúť premlčacia doba po doručení odstúpenia od
zmluvy zo strany navrhovateľa odporkyni a uplynula dňa 15.04.2012. Navrhovateľ však návrh na súd

podal až dňa 30.05.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Vzhľadomnauvedené,pokiaľsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľazdôvodujehopremlčaniazamietol,
rozhodolvecnesprávne,apretoodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.napadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.