Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210753
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012210753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera

a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu:
LesoochranárskezoskupenieVLK,občianskezdruženie,Tulčík26,IČO:31303862,zastúpenéhoJUDr.
Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia SR Číslo: 6954/2012-1.10 (76/2012-rozkl.) zo dňa 23. augusta 2012, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/2521/2012-94 zo dňa 29. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/2521/2012-94 zo dňa

29. októbra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím ministra životného prostredia SR Číslo: 6954/2012-1.10 (76/2012-rozkl.) zo dňa
23.08.2012 bolo na základe rozkladu žalobcu zastavené konanie podľa § 82 ods. 9, písm. a/ zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZOPK“), pretože
odpadol dôvod na konanie.

Krajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne
konanie a napadnuté rozhodnutie a potvrdil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra životného
prostredia SR Číslo: 6954/2012-1.10 (76/2012-rozkl.) zo dňa 23.08.2012 a žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

Rozsudok odôvodnil krajský súd tým, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom
súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je
nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným
rozhodnutím ex offo. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k
odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na
dobu určitú, t.j. do 30.11.2010. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že

žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu
udelená. Krajský súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo
rozhodnutím o zastavení rozkladového konania.

Ďalej v odôvodnení krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo
k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie
celé. Výsledok vo veci v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.R 103/2011, citujem „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo
vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že prvostupňový
súd totiž svojím rozhodnutím odobril taký postup žalovaného, ktorý neprerokoval zákonom predpísaným
postupom rozklad žalobcu proti rozhodnutiu MŽP SR, ktorým tento orgán povolil žiadateľovi výnimku na
usmrtenie medveďa hnedého.

V konaní bolo nepochybné, že žalobca bol účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote po
doručení rozhodnutia o povolení výnimky podal proti nemu riadny opravný prostriedok. Predmetom

rozkladu žalobcu nebol čas, na ktorý prvostupňový správny orgán rozhodnutie o povolení výnimky
vydal, ale argumenty žalobcu o tom, že na udelenie takejto výnimky neboli splnené zákonné dôvody.
Jediným zákonom zodpovedajúcim postupom by v takomto prípade bolo rozhodnutie o rozklade žalobcu
a v prípade, že by mu žalovaný vyhovel a za predpokladu, že by ho zrušil a žiadateľ by netrval na
udelení výnimky, zastavenie konania. Je však nepochybné, že žalovaný sa chcel vyhnúť situácii, v ktorej

by bolo potrebné zistiť alebo konštatovať, či žiadateľ na základe neprávoplatného rozhodnutia usmrtil
chráneného živočícha. V predmetnej veci tak nastala situácia, keď prvostupňový správny orgán vydal
rozhodnutie, ktoré sa však právoplatným nestalo v dôsledku podania rozkladu zo strany žalobcu. O
rozklade však doposiaľ rozhodnuté nebolo. Z ustanovenia § 52 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že
rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať je právoplatné.

V súvislosti s argumentáciou žalovaného, ktorý si osvojil aj súd prvého stupňa je potrebné upozorniť
aj na to, že prijatie záveru o tom, že domáhať sa prieskumu, či už riadnymi opravnými prostriedkami
alebo v správnom konaní možno len do doby, ak rozhodnutie príslušného orgánu predbehne i dobu, na
ktorú bola určitá činnosť povolená, prakticky vylúči zo súdneho prieskumu všetky rozhodnutia o udelení
výnimiek na usmrtenia chránených živočíchov, ktoré sú obmedzené na niekoľko mesiacov.

Žalobcanavrholzmeniťnapadnutýrozsudoktak,žezrušínapadnutérozhodnutieavecvrátižalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodov v ňom
uvedených. Uviedol, že pokiaľ by aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil
by v danej veci napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný

nebude môcť zvoliť v novom konaní iný postup ako ten, že zastaví konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a/
zákona o ochrane prírody.

Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez
možností dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať),
žalovaný zastáva názor, že odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o

získanie trov konania na úkor žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie 29.10.2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať

pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 30.04.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie

žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu
Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
odboru ochrany prírody Číslo: 4250/2010-2.1 zo dňa 01.07.2010, ktorým sa povolila výnimka na
usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ ZOPK zo zákazov ustanovených v § 35
ods. 1 písm. a/ ZOPK v poľovnom revíri Šponga. Minister rozhodnutie o zastavení konania o rozklade

odôvodnil tým, že lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda odpadol dôvod na
ďalšie konanie.

Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tvrdením súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii žalobcu na
podanie žaloby podľa § 147 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu o zastavení konania žalovaným.

Žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia

výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane
tohto živočícha.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na
konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky
vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením

konaniaznemožnilojehopokračovanieavkonečnomdôsledkuiprípadnéprávoplatnéudelenievýnimky.
(Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím
podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu každého
subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna).

Odvolací súd z týchto dôvodov v zhode s názorom vysloveným krajským súdom nepovažuje žalobcu v

konaní o žalobe na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného za aktívne legitimovaného.

Rovnako sa stotožnil s tvrdením, že vyhovením žalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého
konania a nielen konania o rozklade by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane žalobcu ani na
strane žalovaného a preto nemá opodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i keď je
formálne, nie však vecne a obsahovo, chybné.

Žalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z
hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje.

Z týchto dôvodov považuje i odvolací súd rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade za
zákonné.

Nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, najmä nie

vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové pochybenia.Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný
nárok.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.