Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710010197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2015 v
Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. P.. H. U. zrušuje rozsudok
Okresného súdu Poprad z 10. decembra 2012, sp. zn. 6T/48/2010, v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. P.. H. U., nar. XX. T. XXXX v D., trvale bytom W. č. XX, okr. D., t. č. C. X., okr. S., C. Y.
uznáva vinným, že

v období od presne nestotožneného dňa mesiaca august 2008 do decembra 2008 pravidelne podával
a umožňoval v objekte fary na ul. U. XX vo X., okr. F., požívať alkoholické nápoje mal. P. O., nar. XX. T.
XXXX, bytom X., Q. XXX/XX, študentovi X. S. v F., a v presne nestotožnený deň vo večerných hodinách
v mesiaci október 2008 potom, čo maloletý požil alkoholické nápoje v presne nezistenom množstve, vo

svojej izbe v objekte H.-O. C. na ul. U. XX vo X., okr. F., začal mať narážky na veľkosť penisu maloletého
s tým, aby si obaja tieto odmerali, následne začal pred maloletým masturbovať a k tejto aktivite vyzýval
aj jeho, pričom chytil pravú ruku maloletého, priložil ju k svojmu penisu a s touto sa ukájal, potom čo
maloletý odtiahol svoju ruku od jeho pohlavného orgánu, pokračoval obžalovaný v masturbácii sám,
pričom maloletého opakovane vyzýval k samoukájaniu, načo mu tento opakovane odpovedal, že sa
neukojí,nakoľkojeopitý,potomobžalovanýchytilpenismaloletého,sexuálnehostimulovalapokračoval
vo svojom sebaukájaní do ejakulácie, následne ustlal maloletému na podlahe izby matrace, ľahol vedľa
neho a opätovne sa ho pokúsil sexuálne vzrušiť masturbáciou, avšak vzhľadom k tomu, že maloletý na

toto jeho konanie zareagoval tak, že sa ho opýtal, či zneužíva jeho opitosť, od ďalšieho konania upustil,
následne v presne nezistený deň asi o dva týždne, znova na tom istom mieste vo večerných hodinách
po požití alkoholu sa opätovne snažil vzrušiť maloletého masturbáciou, pričom začal sám masturbovať,
pokiaľ neboli vyrušení treťou osobou,

teda

vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal
k nemravnému životu a umožnil jej viesť nemravný život,

čím spáchal

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona a za to mu

ukladápodľa § 211 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona prihliadajúc na § 36 písm. j) Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona mu ukladá ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 10.
decembra 2012, sp. zn. 6T/48/2010.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom z 10. decembra 2012, sp. zn. 6T/48/2010 uznal obž. P.. H. U. vinným
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. g) Tr. zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a z prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zákona, ktoré mal spáchať tak, že v období od presne nestotožneného dňa mesiaca august 2008
do mesiaca december 2008 podával a umožňoval v objekte C. na ul. U. XX v meste X., okr. F., požívať
alkoholické nápoje mladistvému P. O., nar. XX. T. XXXX, bytom X., Q. XXX/XX, študentovi X. S. v meste

F.d a v presne nestotožnený deň vo večerných hodinách v mesiaci október 2008 po podaní a požití
alkoholických nápojov v množstve cca 3 litre červeného vína vo svojej izbe v objekte H.-O. C. na ul. U.
XX v meste X., okr. F., začal mať narážky na veľkosť penisu pošk. P. O. s tým, aby si obaja tieto odmerali
za účelom zistenia ich veľkosti, začal mu rozopínať nohavice a následne mu tieto spolu so spodným
prádlom stiahol do oblasti kolien, pričom si rovnako stiahol aj svoje vrchné šatstvo a spodné prádlo a

začal pred týmto masturbovať s tým, že k tejto aktivite vyzýval aj poškodeného, kde tomuto chytil pravú
ruku do svojej a začal ju prikladať k svojmu penisu a touto sa hladkať po svojom penise s výzvou, aby
ho poškodený začal ukájať svojou rukou, pričom mu ukazoval časopisy s obnaženými ženami, pričom
potom, čo poškodený odtiahol svoju ruku od jeho pohlavného orgánu, tento sa začal ďalej ukájať sám
a opakovane vyzýval poškodeného k samoukájaniu, načo mu tento povedal, že vzhľadom k tomu, že je

opitý „sa neurobí a nebude pred ním masturbovať“, kde na toto tento reagoval tak, že svojou rukou chytil
penis poškodeného a touto mu prechádzal hore a dole po penise, následkom čoho došlo k stoporeniu
penisu poškodeného, ktorý mu opätovne hovoril, že sa neukojí, nakoľko je opitý, na čo sa tento začal
znovu začal ukájať sám až do ejakulácie semena, ktoré ejakuloval do svojho spodného prádla a pred
ejakuláciou kričal, že „bude strieľať“, následne po tomto ustlal poškodenému na podlahe izby matrace

a potom, čo si poškodený ľahol a chcel spať, tak tento si ľahol vedľa neho, strčil ľavú ruku pod deku a
pod spodné prádlo a začal hladkať a šúchať penis poškodeného avšak vzhľadom k tomu, že poškodený
na toto jeho konanie zareagoval tak, že sa ho opýtal, či zneužíva jeho opitosť, sa tento od mladistvého
P. O. odtiahol, odišiel a ľahol si na svoju posteľ, kde zaspal, pričom opäť v presne nezistený deň asi
o dva týždne, znova na tom istom mieste vo večerných hodinách po požití alkoholu začal strkať svoju

ruku do oblasti pohlavných orgánov mladistvého a tohto sa snažil vzrušovať, opätovne pred týmto začal
masturbovať, pričom poškodený tieto aktivity odmietal až do doby, kým neboli vyrušení inou, doposiaľ
nestotožnenou osobou, ktorá išla do vedľajšej izby.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods.

2, § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Tr. zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil na tri roky. Súčasne mu podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona
uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze organizácie mimopracovných aktivít spojených s individuálnou

prácou s osobami mladšími ako osemnásť rokov. Napokon mu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona
uložil ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. P.. H. U. odvolanie, rozsah ktorého
vymedzil tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste. V dodatočne, prostredníctvom obhajkyne,

predložených dôvodoch poukazuje na to, že zo strany poškodeného ide o konanie, ktorým sa mu chce„odvďačiť v zlom“ za to, že svoj čas rozdelil aj medzi iných farníkov, čo poškodený považoval podľa
odvolateľa zrejme za zradu. Trestné oznámenie tak bola odveta za to, že nechcel vyhovieť požiadavkám
poškodeného týkajúcich sa zakrývania požívania alkoholu a nedodržiavania domáceho režimu. V tejto

súvislosti osobitne poukázal na to, že jediným priamym dôkazom je výpoveď poškodeného, ktorého
znalci charakterizovali ako egocentrickú osobu sústredenú na svoje potreby, emočne labilnú, úzkostlivú,
so znakmi sebapozorovania a anankastickej symptomatológie, teda osobu, ktorá si na základe takéhoto
vývoja vie vtrieť rôzne psychické obsahy. Uvedené podľa obžalovaného plne zodpovedá tomu, ako
sa poškodený správal, keď jeho správanie v konečnom dôsledku smerovalo k zvýrazneniu, resp.

zviditeľneniu jeho osoby a to aj na úkor iných osôb. Obžalovaný zopakoval, že konania, ako je
kvalifikované v napadnutom rozsudku, sa nikdy nedopustil, poškodeného sa snažil usmerňovať a
došlo k značnému naviazaniu na jeho osobu. Ďalej namieta posudok znalkyne z odvetvia sexuológie,
ktorý je podľa neho v teoretickej rovine, pričom znalkyňa precenila svoje oprávnenia, keď na hlavnom
pojednávaní uviedla, že jej domnienka, že sa do poškodeného zaľúbil a svoje predsavzatie porušil, sa
blíži k presvedčeniu. Napokon zdôraznil, že skutočnosť, že mal dobrý vzťah nielen s poškodeným, ale

aj so širokou komunitou mladých ľudí, z ktorých nikto ani len náznakom neuviedol, žeby mal sklony ku
konaniu, ktoré mu je kladené za vinu, svedčí o tom, že sa skutku nedopustil a jeho trestné stíhanie je len
dôsledkom toho, že sa poškodenému venoval spočiatku viac, ako ostatným členom farnosti z okruhu
mladých ľudí.

Pokiaľ ide o trestný čin podľa § 211 Tr. zákona, uviedol, že poškodenému nalial pohár vína v prítomnosti
jeho matky, ktorá s tým súhlasila, a preto navrhuje zvážiť, či v tomto prípade sa trestného činu dopustil.

Kuloženémutrestu,ktorýspočívavzákazeorganizáciemimopracovnýchaktivítsosobamimladšímiako
18 rokov, a k ambulantnému sexuologickému liečeniu uviedol, že tieto výrazným spôsobom zasahujú

do jeho poslania a záujmu o prácu s mládežou. Pokiaľ ide o okresným súdom uplatnené mimoriadne
zníženie trestu, so zreteľom na odvolanie prokurátora v podstate dodal, že toto je namieste už len
vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktorú nezapríčinil.

V podstate z týchto dôvodov má obž. P.. H. U. za to, že rozhodnutie o jeho vine je založené výslovne na

vyjadrení poškodeného, nemá oporu v iných vykonaných dôkazoch, a preto navrhuje, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na doplnenie dokazovania novým znaleckým
posudkom, prípadne na vykonanie iných potrebných dôkazov.

Proti uvedenému rozsudku podala 12. decembra 2012 odvolanie aj prokurátorka príslušnej okresnej

prokuratúry, ktorá jeho rozsah vymedzila tak, že toto smeruje iba proti výroku o treste. V dodatočne
predloženýchdôvodochpozrekapitulovaníjednotlivýchvýrokovnapadnutéhorozsudkuadôvodov,ktoré
viedli súd prvého stupňa k určeniu druhu a výmery trestu, uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu o vine obžalovaného. Nestotožňuje sa však s jeho názorom na primeranosť uloženého
trestu, aj keď i podľa odvolateľky by bolo uloženie trestu v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe

neprimerane prísne. Práve vzhľadom na pracovné prostredie a mimopracovné aktivity obžalovaného
súvisiace s prácou s mládežou, mu mal byť podľa nej uložený prísnejší trest, aj keby bol uložený
ako trest podmienečný s dlhšou skúšobnou dobou a uloženým obmedzením. Rovnako za správne
považuje uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou. V podstate z týchto
dôvodov navrhla prokurátorka, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a uložil obžalovanému trest prísnejší, či už ako trest nepodmienečný so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia alebo ako trest podmienečný s uložením dlhšej skúšobnej doby
spolu s primeraným obmedzením spočívajúcim v zákaze organizácie mimopracovných aktivít spojených
s individuálnou prácou s osobami mladšími ako osemnásť rokov.

Prokurátorka nadriadenej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dôvody podaného
odvolania modifikovala v tom smere, že v predmetnej veci nie sú dané žiadne okolnosti prípadu, ani
pomery páchateľa, ktoré by mohli byť považované za mimoriadne v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.
Navrhla preto, aby krajský súd zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedených odvolaní, ktoré boli
podané oprávnenými osobami včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ale
odôvodňovali by podanie dovolania a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o
podaných odvolaniach rozhodnúť, zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

V prvom rade treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými

podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd pritom vykonal
dokazovanie v zásade v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie a na jeho základe dospel v podstate
k správnym skutkovým záverom, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň náležite odôvodnil.
Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné ani účelné na tomto mieste opakovať dôkazy, o ktoré
prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia a ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku správne

zrekapituloval a následne logicky a presvedčivo vyhodnotil, a so zreteľom na odvolateľmi uplatnené
námietky k veci dodáva:

Podstata odvolania obžalovaného smerujúceho voči výroku o vine spočíva v tom, že namieta pravdivosť
výpovede jediného priameho svedka pošk. P. O. a závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia

sexuológie.

Je potrebné prisvedčiť obžalovanému v tom smere, že medzi výpoveďami poškodeného sú viaceré
rozpory, príčiny ktorých pred odvolacím súdom vysvetľoval opakovane tým, že to povedal inak, než to
bolo následne zaprotokolované. Uvedené plne korešponduje s jeho osobnostnou výbavou, v ktorej bol

zistený okrem iného sklon k odbrzdenosti a pseudológií (chorobnej túžbe po klamaní, resp. vymýšľaní
si), ku skresľovaniu a zveličovaniu, keď často povie viac ako prežil, a sklon javiť sa v lepšom svetle.
Nemožno pritom prehliadnuť, že pri jeho výpovediach zohral významnú úlohu aj hnev z toho, že nie je
jediným, ktorému obžalovaný venoval pozornosť, a následná potreba tento hnev kompenzovať a pomstiť
sa.

Možno teda konštatovať, že výpovede poškodeného sú vo viacerých smeroch zveličené a odvolací súd
to pri ich hodnotení zohľadnil.

Na druhej strane ale treba uviesť, že pokiaľ ide o základné skutkové okolnosti, tvrdenia poškodeného

vo viacerých smeroch potvrdzujú aj ďalší svedkovia. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd, rovnako
ako súd prvého stupňa, najmä na výpoveď T. O. - brata poškodeného, ktorý potvrdil, že pri stretnutiach s
obžalovaným sa otvorila nejaká pálenka alebo víno, pričom jeho brat chodil na faru často a občas tam pil
aj vtedy keď tam nebola matka. Rovnako uviedol, že obžalovaný na jeho otázku, čo je pravdy na tom, čo
sa o ňom a bratovi rozpráva, reagoval tak, že sa rozplakal. U tohto svedka je zároveň nutné zdôrazniť, že

nebola u neho zaznamenaná žiadna tendencia vypovedať v neprospech obžalovaného, práve naopak.
Okrem toho aj svedok D. L. vypovedal, že v jednom prípade na fare popíjal s poškodeným alkohol,
ktorý im ponúkol obžalovaný. Svedkyňa P. S. zasa charakterizovala vzťah obžalovaného a poškodeného
ako zvláštny, pričom bola svedkom toho, ako sa pobozkali na ústa. O „zvláštnosti“ tohto vzťahu svedčí
napokon aj komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným uskutočnená následne prostredníctvom

SMS správ, ktoré obžalovaný nespochybnil, pričom jej obsah sa vymyká komunikácii, ktorú možno
očakávať medzi C. a O. (a to aj vtedy, ak je O. W. E. C.).

V zhode s týmito dôkazmi potom vyznievajú aj závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a
sexuológie, podľa ktorých je obžalovaný homosexuálne orientovaný s preferenciou chlapcov vo veku

dvanásť až šestnásť rokov, čo svedčí pre efebofíliu. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti
podaného znaleckého posudku do takej miery, aby to odôvodňovalo pribratie iných znalcov, a dôkazný
návrh obžalovaného v tomto smere neakceptoval.

Vychádzajúc z uvedeného dospel potom aj krajský súd k záveru, že skutok, podstata ktorého spočíva v

tom, že obžalovaný ponúkal a umožnil poškodenému v období od augusta do decembra 2008 pravidelne
požívať alkohol a využijúc jeho vplyv v snahe sa sexuálne ukojiť navádzal ho na spoločnú, resp.
vzájomnú masturbáciu, sa stal.Takto preukázané konanie obžalovaného napĺňa i podľa názoru odvolacieho súdu všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), b) Tr.
zákona, keďže aj so zreteľom na autoritu, ktorú obžalovaný vzhľadom na svoje povolanie a vzťah k

poškodenému, mal, bolo toto jeho konanie spôsobilé u poškodeného negatívne ovplyvniť jeho morálku
a vyvolať u neho spoločensky nežiaduce prístupy k všeobecne uznávaným spoločenským pravidlám.
Konkrétne ho svojim konaním vystavil riziku, že prepadne alkoholizmu, osobitne ak mal vedomosť o
škodlivomužívaníalkoholupoškodeným,ažesajehosexuálnyživotposuniemimoobvyklénormy.Tohto
konaniasapritomobžalovanýdopustilvoformevedomejnedbanlivosti,pretožemuselvedieť,žeakbude

pravidelne poškodenému ponúkať alkohol, resp. mu ho umožní pravidelne užívať, a pod jeho vplyvom
ho bude navádzať k sexuálnemu správaniu, ktoré mu nie je vlastné, vystaví ho tým nebezpečenstvu
spustnutia, pričom niet žiadnej skutočnosti, na ktorú by sa hoci aj bez primeraných dôvodov mohol
spoliehať, že takýto následok nespôsobí.

Zároveň ale treba uviesť, že už pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu

sa vyžaduje, aby negatívne pôsobenie páchateľa trvalo dlhšiu dobu, a preto odvolací súd neposúdil
konanie obžalovaného aj podľa ods. 3 písm. a) Tr. zákona, teda, že sa činu dopustil závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.

Potiaľ sú odvolacie námietky obžalovaného spochybňujúce jeho vinu nedôvodné.

Na druhej strane však dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že konanie
obžalovaného nenapĺňa znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr.
zákona, ktorý mal spáchať tak, že zneužil bezbrannosť poškodeného k iným sexuálnym praktikám a
to využitím jeho neskúsenosti ako dieťaťa. Poškodený sa totiž v čase skutku nenachádzal v stave

bezbrannosti.

Za bezbrannosť v zmysle uvedeného ustanovenia síce možno považovať i stav osoby, ktorá nie je v
bezvedomí, t. j. v stave keď situáciu vôbec nevníma, a teda nie je schopná akéhokoľvek vlastného
úsudku a teda ani ovplyvniť konanie páchateľa, ale je pôsobením alkoholu alebo iných omamných

látok v stave takého oblúznenia, že nemôže situáciu hodnotiť a konaniu páchateľa sa účinne brániť.
Poškodený sa v takomto stave v prvom a už vôbec nie v druhom prípade, kedy podľa jeho výpovede
pred odvolacím súdom vypili s obžalovaným asi fľašu vína a neopili sa tak, ako keď sa to stalo prvýkrát,
nebol. Z jeho vlastných výpovedí totiž vyplýva, že už pri prvom útoku napriek požitiu alkoholu plne chápal
konanie obžalovaného a na toto adekvátne reagoval napr. tým, že odtiahol svoju ruku, resp. odstrčil

ruku obžalovaného, opakovane obžalovanému povedal, že je opitý, a preto sa neurobí, ihneď po ukojení
obžalovaného šiel fajčiť na balkón, pričom na druhý pokus obžalovaného reagoval slovami, či zneužíva
jeho opitosť.

Napadnutý rozsudok okresného súdu sa tak zakladá na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku, čo je dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku a krajský súd na túto chybu
rozsudku majúcu za následok, že ním bol porušený Trestný zákon, musel prihliadnuť aj keď ju
obžalovaný nenamietal.

Z tohto dôvodu zrušil odvolací súd napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine a sám rozhodol tak, že pri

zachovaní totožnosti skutku, avšak po štylistickej úprave jeho popisu, keď vypustil z pohľadu právneho
posúdenia zbytočne opisné časti a tiež okolnosti, ktoré vzhľadom na tendenciu poškodeného zveličovať
nepovažoval za preukázané (napr. množstvo požitého alkoholu), uznal obž. P.. H. U. vinným z prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o uložený trest, treba v prvom rade uviesť, že páchateľa uvedeného prečinu možno potrestať
odňatímslobodyažnadvaroky.Obžalovanémupritomprospievapoľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.
j) Tr. zákona a to, že viedol pred spáchaním riadny život. Odvolací súd preto podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona
znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. na šestnásť mesiacov.

Zohľadniac všetky okolnosti prípadu, včítane doby páchania skutku a miery zavinenia vo forme vedomej
nedbanlivosti dospel krajský súd k záveru, že primeraným je trest odňatia slobody v dolnej polovici takto
upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere šesť mesiacov.Rovnako ako prvostupňový súd je krajský súd zároveň presvedčený, že vzhľadom na osobu
obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na
kladnécharakteristiky,niejevýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodynevyhnutný.Pretohopodmienečne

odložil na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.

Napokon,keďžeobžalovanýniejestotožnenýsosvojouodchýlnousexualitou(homosexuálnaorientácia
na chlapcov stredného pubertálneho veku) a jeho snaha o udržanie týchto vzťahov v platonickej rovine
nie je vždy úspešná, aj odvolací súd akceptoval odporúčanie znalkyne z odvetvia sexuológie a uložil mu

ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Na druhej strane uložené ochranné opatrenie, ktoré nie je časovo obmedzené, v spojení s hrozbou
výkonu trestu odňatia slobody, ak obžalovaný nepovedie v skúšobnej dober riadny život, považuje
krajskýsúdzpohľaduochranyspoločnostizadostatočné,apretomuneuložilžiadneďalšieobmedzenie.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že odvolanie prokurátora, ktorý sa domáhal sprísnenia uloženého trestu,
nie je dôvodné, a preto ho krajský súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.