Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225949
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225949.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava,Pribinovaul.č.25,IČO:35807598,zastúpenejAdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava,Župnénámestie13,ozaplatenie
125,00 € a iné s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
28. októbra 2014 č.k. 15C/159/2012 - 92 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania,
výrokom II. zamietol žalobu, výrokom II. nepriznal žalovanej náhradu trov konania a výrokom IV.
nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej
zaplatenia náhradymajetkovejškodyvovýške125,00€anáhradynemajetkovejujmyvovýške275,00€
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
okresný súd odôvodnil § 109 ods. 1 písm. b), § 109 ods. 2 písm. c), § 142 ods. 1 O.s.p., § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Návrh žalobkyne na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky okresný
súd zamietol. Uviedol, že z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. júna 2014 č.k.
I. ÚS 280/2014 - 9 vyplýva, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie odmietol. S poukazom na to dôvod uvádzaný žalobkyňou
už v súčasnosti neexistuje. Naviac Krajský súd v Trenčíne o námietke zaujatosti žalobkyne rozhodol

uznesením zo dňa 09. septembra 2014 č.k. 19NcC/62/2014 - 52 tak, že JUDr. Viera Kumová ako novo
určená zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.
Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody na základe nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zákonom
stanovenej15-dňovejlehoteavbezdôvodnejnečinnosti(zbytočnýmiprieťahmi)vkonaní,keďexekučný
súd konal nesústredene a poverenie na vykonanie exekúcie tak vydal v omeškaní viac ako 5 mesiacov
(164 dní). Súd v danom prípade skúmal, či boli dané predpoklady vzniku zodpovednosti žalobkyne za

škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pojem nesprávny úradný postup je definovaný v ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a podľa
konkrétnych okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, kdosiahnutiu ktorého postup smeroval. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný dňa 27.03.2009 a
doručený súdnemu exekútorovi dňa 22.05.2009. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na Okresný súd Trenčín dňa 03.06.2009 a exekučný súd o tejto žiadosti

rozhodol dňa 05.06.2009. Obdobie od 27.03.2009 do 03.06.2009 nemožno posudzovať ako nečinnosť
exekučného súdu, ktoré obdobie žalobkyňa považovala za obdobie nečinnosti exekučného súdu v
trvaní viac ako 5 mesiacov (164 dní). Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do vydania poverenia exekučným súdom uplynuli 2 dni. Bolo teda nesprávne
tvrdenie žalobkyne, že došlo k omeškaniu viac ako 5 mesiacov, keď exekučný súd rozhodol v zákonom

stanovenej lehote na vydanie poverenia, ktoré vydal v 2. deň od doručenia žiadosti. S poukazom na to
okresný súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcemu v prieťahoch v konaní. Nakoľko tento základný predpoklad zodpovednosti
žalovanej za škodu nebol naplnený, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Len na okraj okresný súd

uviedol, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy), keď vyúčtované režijné náklady
nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť
žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s
realizáciou predmetu jeho obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Podnikateľ musí znášať
aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický neúspech obchodných prípadov.

Žalobkyňa nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003
Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne
dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma jej vznikla, vzhľadom
na subjekt žalobkyne, ktorý je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov.
Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Súd zdôrazňuje, že

pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom
konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30Cdo 675/2011). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára
obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov,
ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. Príjmy

žalobkyneztýchtoúverovvporovnanísobčasnýmneúspechomvrámcibežnéhopodnikateľskéhorizika
nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. Pokiaľ ide návrh žalobkyne
navykonanielistinnéhodôkazu-znaleckéhoposudkunapreukázanievýškyškody,ktorýdňa11.06.2014
predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (Spr 703/2014), súd tento dôkaz v konaní nevykonal,
nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne rozhodnutie a tiež s poukazom

na to, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník
konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia
o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.
Naviac, znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení žalobkyne a nemôže ich

nahrádzať. Tvrdenia žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou
sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. Neexistujúce všeobecné tvrdenia preto nemožno
znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne produkovať všetky
tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadol s tým,
že skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody

preukázaný nebol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu
jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok III.). Podľa § 224 ods. 1, ods. 3 O.s.p. (s prihliadnutím
na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože žiadnu nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne

trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.). Návrh žalobkyne na prerušenie konania okresný súd
zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní
rozhodovalvylúčenýsudca(§205ods.2písm.a)O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.g)O.s.p.),okresný
súd vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p., okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že

okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobkyňa riadne a včas požiadala o zrušenie pojednávania. Žalobkyňa urobila
podanie, ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom,

že v očiach žalobkyne a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Poukázalnarozhodovaciupraxinýchkrajskýchsúdov.Čosatýkakonečnéhorozhodnutiavovecisúdom
(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydaniadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť žalobkyne o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobkyňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne
konanie, kedy žalobkyňa ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov,

nemala možnosť sa k týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie
vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré
súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, poukázala na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a

rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho
procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto
skutočnostiboliznámeibajednejstrane,alebožiadnejznich.Súdvykonaldokazovanielistinami,ktorých

pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah
si určil sám, keď žalobkyňa žiadala vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti konaním dlžníka. Súd

však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je

jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,
ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný
postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobkyňa hodlala v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj

prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázala tiež na skutočnosť,
že aj po podaní žaloby jej škoda ďalej narastá. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a
nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie

súdujepretovnútornerozpornéanapriektomu,žesúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejto
chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobkyni. Uviedol, že sú irelevantné
úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobkyňa zvolila a tiež sú irelevantné
úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané
v právnej sfére žalobkyne nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, svedčia o

potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žiadal preto, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2

O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením
okresného súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým

spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.zn. III
ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobkyne.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe
týchto premís okresný súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj
spravodlivé.

Žalobkyňa založila svoj nárok v prejednávanej veci pre nesprávny úradný postup na tom skutkovom
základe, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o poverení súdneho exekútora v zákonom stanovenej
15 - dňovej lehote a v bezdôvodnej nečinnosti (zbytočnými prieťahmi) v konaní, keď exekučný súd konal
nesústredene a poverenie na vykonanie exekúcie tak vydal v omeškaní viac ako 5 mesiacov (164 dní).

Ako správne uviedol okresný súd, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na Okresný súd Trenčín dňa 03.06.2009 a exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol dňa
05.06.2009, v 2. deň od doručenia žiadosti, v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na vydanie
poverenia. Postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Odvolací súd naviac uvádza, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota15dnínapreskúmaniežiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhunavykonanie
exekúcie a exekučného titulu neplatí, ak je ako exekučný titul predložená notárska zápisnica (§ 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku) alebo rozhodnutie rozhodcovskej komisie alebo ňou schválený zmier
(§ 41 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), a to z dôvodu, že oproti iným exekučným titulom, je v týchto

prípadoch exekučný súd povinný preskúmavať exekučné tituly aj z hľadiska rozhodnutia vo veci samej
(ust.§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní).Oprávnenie,akoajpovinnosťpreskúmavať
rozhodcovský rozsudok vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr.
rozhodnutie z 06.10.2009 "Asturcom").

K odvolacím námietkam (k majetkovej škode a k nemajetkovej ujme) odvolací súd zhodne ako okresný
súd uvádza, že na to, aby bolo možné zaoberať sa vznikom skutočnej škody, prípadne ušlého zisku a
nemajetkovej ujmy, je potrebné najskôr zistiť, či bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej
za škodu podľa § 9 ods. 1, ust. § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho

úradného postupu, resp. zrušenia nezákonného rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. V danej
veci však okresný súd ani odvolací súd existenciu toho predpokladu z vyššie uvedených objektívne
udržateľných dôvodov nezistil.

Čo sa týka prevažnej väčšiny odvolacích námietok vytýkajúcich vady v konaní, odvolací súd nezistil,

že by bola žalobkyni postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, prípadne, že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ani že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a
že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že okresný súd porušil jej právo na kontradiktórny súdny
proces, pretože pred vynesením rozsudku nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov,
nemala možnosť sa k nim vyjadriť a nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení,
pretože súd prejednal vec v jej neprítomnosti a ignoroval jej žiadosť o odročenie pojednávania. Uvedená
námietka žalobkyne je nedôvodná. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28.10.2014. Žalobkyňa

mala dostatok času oboznámiť sa s písomným vyjadrením žalovanej k jej návrhu, a možnosť vyjadriť sa k
nemu, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Nielenže bola
zachovaná zákonom stanovená 5- dňová lehota na prípravu pojednávania, ale žalobkyňa mala oveľaväčší časový priestor na túto prípravu, mala možnosť pri nahliadnutí do spisu oboznámiť sa so všetkými
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vrátane exekučného spisu, ktorý bol súčasťou spisu.

Neobstojí tvrdenie žalobkyne uvedené v podanom odvolaní, že súd vychádzajúc z mylného skutkového
stavu bez oboznámenia sa s obsahom ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. a ignoroval jej žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a námietky zaujatosti sudcu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, okresný
súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bola žalobkyňa riadne a včas predvolaná, no nedostavila sa.

Okresný súd dôvody zrušenia pojednávania neuznal, pričom na námietku zaujatosti sudkyne totožného
obsahu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté neprihliadol a o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania rozhodol samostatným uznesením.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon

neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania
(§ 115 ods.1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti
riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom

zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. O.s.p.) má aj tento zástupca právo
osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho
neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola
prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť
vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto

práva.Možnosťprejednaťvecvneprítomnostiúčastníka(zástupcu)trebaposudzovaťvždyvzhľadomna
všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania pred súdom
je právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje
inak, a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý
dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie

pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o
odročenie pojednávania.

V návrhu žalobkyne na zrušenie pojednávania na deň 28.10.2014 sa za dôvod pre zrušenie
pojednávania (aj pre odvolanie) považuje skutočnosť, že bola porušená zásada nestrannosti súdu a

sudcu a žalobkyňa opätovne namietala zaujatosť tunajšieho súdu. Žiadala o prerušenie konania do
rozhodnutia o podanej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Okresný súd správne návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. O ústavnej sťažnosti žalobkyne
bolo v čase pojednávania a rozhodovania okresného súdu, a aj v čase podania jej návrhu na zrušenie

pojednávania a prerušenie konania Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodnuté, keď Ústavný
súd Slovenskej republiky svojimi viacerými rozhodnutiami, a to uznesením zo dňa 12.09.2013 č.k. II. ÚS
436/2013 - 11, uznesením zo dňa 15.08.2013 č.k. IV. ÚS 501/2013 - 10, uznesením zo dňa 02.07.2013
č.k. III. ÚS 293/2013 - 12, uznesením zo dňa 30.04.2013 č.k. I. ÚS 250/2013 - 10 odmietol hromadné
sťažnosti žalobkyne pre nedostatok právomoci ÚS SR s tým, že o namietanej otázke je oprávnený

rozhodnúť Najvyšší súd SR v prípade podania dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe
dovolaní žalobkyne v jednotlivých veciach (napr. uznesením zo dňa 01.08.2014 sp.zn. 3 Cdo 226/2014)
rozhodol tak, že dovolanie odmietol z dôvodu, že námietku žalobkyne považoval za neopodstatnenú a
dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorému sa vytýka
nesprávny úradný postup.

Z uvedených skutočností vyplýva, že v návrhu uvedený dôvod zrušenia pojednávania nebol dôvodný.
Podľa názoru odvolacieho súdu v zhode s názorom okresného súdu riadne predvolaná žalobkyňa
(splnomocnený zástupca) neuviedla žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohla pojednávania
zúčastniť. Okresný súd preto správne pokračoval v konaní. Žalobkyni nebolo postupom okresného súdu

odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, zúčastniť sa vykonávania
dôkazov a vypočuť si prednesy žalovanej a následne sa k nim vyjadriť a prípadne navrhnúť, označiť
a predložiť ďalšie dôkazy. Tohto práva sa žalobkyňa sama svojou neprítomnosťou na pojednávaní
bezdôvodne vzdala.Pokiaľ ide o námietku žalobkyne uvádzanú v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca,
túto považuje odvolací súd za nedôvodnú. Žalobkyňa namietala zaujatosť všetkých sudcov Okresného

súdu Trenčín, ktorým je prejednávaná vec náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom toho istého súdu. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 09. septembra 2014
pod sp.zn. 19NcC/62/2014 - 52 bolo rozhodnuté o tom, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Viera
Kumová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Samotná skutočnosť, že je okresným
súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy § 14 ods. 1 O.s.p.
nenapĺňa. Z uvedeného dôvodu krajský súd už uznesením právoplatne rozhodol, že vyššie uvedená
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne
také právne významné skutočnosti, ktoré predpokladá ust. § 14 O.s.p., pre ktoré by bolo možné mať za
to, že rozhodol vo veci nezákonný sudca. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je dôvodný.

Nepravdivé je tvrdenie žalobkyne, že nebola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Poučenie o uvedenom
procesnom práve a zároveň povinnosti jej bolo dané písomne spolu s predvolaním na pojednávanie dňa
28.10.2014, ktoré riadne prevzala ústne na pojednávaní.
Pokiaľ sa žalobkyňa vo svojom odvolaní domáha z hľadiska skutkového deja jedinečnosti daného

deja, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi ako v iných svojich
rozhodnutiach, odvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako aj podané odvolanie sú z väčšej
časti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, väčšina odvolacích dôvodov žalobcu sa
nevzťahuje na prejednávaný prípad, nezodpovedá skutočnému stavu, ide o cyklostylované návrhy a
odvolania. Napríklad odvolací súd zistil, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca, že sa vo veci nenariadilo ani neuskutočnilo ústne pojednávanie, že ústavný
súd doposiaľ nerozhodol o ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorého
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že
súd konštatoval porušenie práva a pod..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnej žalovanej v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná

nebola, nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.