Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sža/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7014201241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J. L.
J., nar. XX.XX.XXXX, somálska štátna príslušnosť, somálska národnosť, kmeňová príslušnosť Midgan,
moslimské vierovyznanie, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste L., mestská časť W. T., obvod P.,
Somálsko, t. č. miesto pobytu U., zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová
21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková
6, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.6.2014, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/7/2014-40 zo dňa 27.

novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/7/2014-40 zo dňa 27.
novembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-122-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.6.2014
v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

PREDMET KONANIA

Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-122-14/PO-
Ž-2014 zo dňa 26.6.2014 v časti o neudelení azylu. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 13 ods.
1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa §
13 a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že všetkým skutočnostiam uvedeným
navrhovateľom venoval odporca náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa
aj obsahom správ o krajine pôvodu. Odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých
dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu krajský súd zdôraznil, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8

zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomtoustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako
prenasledovanie, okrem všeobecných predpokladov musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov,
smerujúce voči konkrétnej osobe. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky

administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže
dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu. Odporca sa podrobne zaoberal dôvodmi navrhovateľa
a tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone v azyle a Ženevského
dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951.

Záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle,

je vecne správny, nakoľko ide o žiadateľa, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany
štátnych orgánov, ani zo strany neštátnych pôvodcov. Jeho matku síce zabili príslušníci Al-Shabaab, ale
nešlo o cielený útok voči jeho rodine, ale k výbuchu smetného koša na ulici, kde jeho matka upratovala.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľom sa javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v
prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa
než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle

a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu. Nebola
tu preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Navrhovateľ neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu
klanovej príslušnosti Midgan zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu, pričom odporca venoval náležitú

pozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v Somálsku a za tým účelom si zaobstaral potrebné
podklady.

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného
zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodné a spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie
v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd, tak ako aj
odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci s ohľadom na postavenie navrhovateľa
ako príslušníka minoritného kmeňa Midgan. Je preukázané, že Somálsko je klanovo založenou

spoločnosťou, kde neexistuje záruka klanovej ochrany a najmä príslušníci menšinových klanov sú
ohrození. Takéto osoby čelia prenasledovaniu zo strany majoritných klanov, z tohto dôvodu odporúča
Príručka UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľuďom, ktorí utekajú z južného a
centrálneho Somálska, takýmto osobám udeliť medzinárodnú ochranu. Má za to, že u navrhovateľa
ide o prenasledovanie vo forme použitia fyzického alebo psychického násilia zo strany majoritného

kmeňa, či zo strany Al-Shabaab. Odporca nebral do úvahy odporúčania Príručky UNHCR, ktorá hovorí
priamo o príslušníkoch menšinových klanov. Krajský súd sa k tejto námietke nevyjadril, iba skonštatoval,
že odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu otázok kmeňovej príslušnosti v Somálsku a za tým
účelom si zaobstaral aj potrebné podklady. S týmto tvrdením navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko odporca
uprednostnil správy Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva pred Príručkou UNHCR, k zohľadneniu

ktorej ho zaväzuje priamo kvalifikačná smernica.Knesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávnemuprávnemuposúdeniuvecizástupkyňanavrhovateľa
uviedla, že prvostupňový súd, rovnako ako odporca, nesprávne skonštatoval, že navrhovateľ nespĺňa
podmienky na udelenie azylu. K jednotlivým pojmovým znakom azylu preto opakovane zdôraznila, čo

sa týka - formy prenasledovania, že navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním
spočívajúcim v použití fyzického alebo psychického násilia, zo strany majoritného kmeňa, či zo strany
Al-Shabaab; čo sa týka - pôvodcu prenasledovania, že pôvodcom prenasledovania boli neštátni aktéri,
avšak nemožno vylúčiť ani ohrozeniu zo strany štátu; čo sa týka - dôvodu prenasledovania, že dôvodmi,
pre ktoré navrhovateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie sú jednak dôvody

príslušnosti k určitej sociálnej skupine ako aj národnostné dôvody; čo sa týka - objektívnosti obáv,
je preukázaná tak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré preukazujú, že
príslušníci minoritných klanov sú zneužívaní a vystavení zaobchádzaniu, ktoré môže mať charakter
perzekúcie, UNHCR považuje osoby patriace medzi príslušníkov menšinových klanov medzi rizikové
profily s odporúčaním udelenia azylu, navrhovateľ je príslušníkom menšinového klanu, bol v minulosti už
vystavený útokom z dôvodu jeho príslušnosti k menšinovému klanu, celá rodina musela opustiť domov,

matkaumrelaaotecbolzavraždenýväčšinovýmklanom.Navrhovateľďalejzdôraznil,žepokiaľvzmysle
§ 19a ods. 2 zákona o azyle predchádzajúce prenasledovanie je dôležitým dôkazom opodstatnenosti,
toto nie podmienkou na udelenie azylu, pokiaľ z iných dôkazov vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ
by mohol byť v prípade návratu prenasledovaný, v jeho prípade je však jednoznačné a podložené
konkrétnymi verejne dostupnými správami, že takéto osoby čelia dennému zneužívaniu ako zabíjanie,

fyzické útoky, krádeže a znásilnenie, a to i bez právneho postihu, či už v rámci formálnej justície alebo
zvykového právneho systému a to všetko iba z dôvodu príslušnosti k menšinovému klanu. Je preto
nepochybné, že aj keby navrhovateľ nebol v minulosti prenasledovaný (hoci tvrdí, že v minulosti bol
terčom útokov a prenasledovania), v prípade návratu by mu prenasledovanie bezpochyby hrozilo.

S ohľadom na uvedené navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

V úvode svojho vyjadrenia odporca popísal prebiehajúce konanie i svoje rozhodnutie. K podanému
odvolaniu uviedol, že námietky navrhovateľa považuje za účelové a právne irelevantné. Jeho žiadosť

bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti ním uvádzané boli posúdené individuálne, ako aj
vo všetkých relevantných súvislostiach, tak ako v rozsudku uviedol krajský súd. Navrhoval preto potvrdiť
rozsudok krajského súdu.

IV.

Argumentácia rozhodnutia odporcu

V rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol doplnkovú ochranu uviedol, že
navrhovateľ bol 1.4.2014 na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nemecka.

Prvýkrát požiadal navrhovateľ o azyl na území SR 20.07.2012 z dôvodu obavy o svoj život, pretože
v jeho domovskej krajine pretrvávajú ozbrojené konflikty. Chcel by na Slovensku ostať žiť a pracovať,
pretože v Somálsku sú zlé ekonomické a sociálne podmienky. Toto konanie vedené pod ČAS: MU-439/

PO-Ž-2013 bolo dňa 18.10.2012 podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle zastavené, nakoľko svojvoľne
opustil azylové zariadenie a mimo PT sa bez priepustky zdržiaval viac ako 7 dní.

Dňa 19.9.2013 bol navrhovateľ vrátený v zmysle Dublinského dohovoru zo Švédska. Aj toto konanie
vedené pod ČAS: MU-429/PO-Ž-2013 dňa 30.10.2013 bolo z rovnakých dôvodov zastavené.Počas pohovoru vykonaného na účely súčasnej žiadosti uviedol, že v roku 2007 ukončil štyri triedy
základnej školy. Potom dva roky študoval na súkromnej škole anglický jazyk. Základnú školu neukončil
kvôli tomu, že mu zomrel otec, nemal ho kto živiť, a tak musel ísť pracovať. Po skončení školy sa

zamestnal ako čašník v reštaurácii s názvom Maalin, kde pracoval od mája 2007 do roku 2010. Po
ukončení zamestnania v roku 2010 nikde viac nepracoval. V uvedenom roku mu zomrela aj mama, a
preto sa spolu so svojimi dvoma sestrami rozhodol, že opustia krajinu pôvodu. Odišli do Ugandy, kde
bývali v meste Kampala v utečeneckom tábore. O udelenie azylu sa rozhodol požiadať z dôvodu, že
potrebujeochranu,pretožetrpí.Jehoklanjeminoritný,jehorodičiabolizabitíaonpotrebujehumanitárnu

ochranu. Takisto žiada o získanie vzdelania, dokumentov a práce na Slovensku. Zo Somálska, mesta
Mogadišo, odišiel spolu so svojimi sestrami v roku 2011 do mesta Kampala v Ugande, kde zotrval asi dva
mesiace. Z Ugandy vycestoval 15.11.2011 do Turecka. Tu žil v meste Ankara až do februára 2012, kedy
odišiel do Grécka a následne 17.07.2012 prišiel na Slovensko. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa
bojí ľudí, ktorí zaútočili na jeho rodičov. Patrí k minoritnému kmeňu a nemajú toľko práv. Nemajú vodcu
ani člena v parlamente, ktorý by im pomohol. Nemajú žiadnu silu ani práva.

Všetky skutočnosti, uvedené menovaným, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne
posúdené.

Odporca uviedol, že osobu navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú, pretože 1. Pri prvom pohovore v
roku 2012 ako jeden z dôvodov svoje žiadosti uviedol, že jeho otec bol v roku 2009 zabitý príslušníkmi
hnutia Al-Shabaab, ktorí ho zajali a chceli, aby s nimi spolupracoval. On to odmietol a preto mu po troch

dňoch väzenia podrezali hrdlo. Vo vstupnom pohovore z roku 2013 a 2014 však uviedol, že otca zabili
príslušníci kmeňa Hawiye a to v roku 2007, pretože sa chceli zmocniť ich domu. Jeho otec im to však
nechcel dovoliť, a preto ho zabili. 2. V predchádzajúcom konaní v roku 2012 tiež uvádzal, že z krajiny
pôvodu vycestoval v roku 2012 do mesta Kampala v Ugande, odkiaľ odišiel do mesta Kesinya za svojimi
sestrami, ktoré do Ugandy prišli už v roku 2010. V konaní z roku 2013 a 2014 však uviedol, že do Ugandy

odišiel v roku 2011 a to spoločne so svojimi sestrami, pričom bývali v utečeneckom tábore v meste
Kampala. 3. Rovnako nedôveryhodne vyznieva aj tvrdenie týkajúce sa jeho manželky. Počas pohovoru
v roku 2013 uviedol, že sa spolu so svojou manželkou spoznali vo Švédsku a Dánsku, kam prišla na
dovolenku. Vo výpovedi z roku 2014, ale tvrdil, že sa s manželkou spoznali v meste Kampala, kam prišla
pozrieť svoju rodinu, ktorá sa nachádzala v utečeneckom tábore. Keďže v jednotlivých konaniach došlo

k výrazným rozporom týkajúcich sa jeho výpovede, dostal menovaný priestor, aby uvedené rozpory
objasnil. Menovaný následne uviedol, že to čo uvádzal v prvom konaní z roku 2012 nie je pravda, a
že pravda je tá, ktorú uvádza dnes, resp. že si už nepamätá, čo predtým hovoril alebo prečo to tak v
minulosti povedal. Takéto tvrdenie však nie je objektívnym zdôvodnením uvedených nezrovnalostí.

Na základe výpovede menovaného a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom

stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako
to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov alebo zo zákona o
azyle. Z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany

polície, armády či iných zložiek štátu. Preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že objektívne nečelil
žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Ako počas pohovoru uviedol, v krajine pôvodu
nevykonával žiadnu vojenskú službu, nikdy nebol trestne stíhaný, a taktiež nikdy nemal žiadne problémy
s políciou. Nie je a ani nikdy nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a ani sa v Somálsku
politicky neangažoval.

Podľa vyjadrenia menovaného mali príslušníci Al-Shabaab zabiť jeho matku. Ako vo výpovedi uviedol,
jeho matka bola obeťou bomby ukrytej v smetnom koši, ktorá vybuchla v čase, keď upratovala na ulici.
Po týchto udalostiach sa začal obávať, že aj on by sa mohol stať obeťou ich útokov. Nešlo však o útok,
ktorýbybolnasmerovanývočirodinnemenovaného.PríslušníciAl-Shabaabsazameriavajúnavládnych
úradníkov, pracovníkov AMISOMu, občanov, ktorí pracujú pre medzinárodné organizácie a občanov,

ktorých považujú za špiónov. Na dosiahnutie týchto cieľov využívajú rôzne metódy od gerilových útokov,
samovražedných atentátnikov až po bombové útoky, pričom ich obeťou sa často krát stávajú aj civilníobyvatelia. Menovaný navyše nikdy nepracoval pre vládu ani nevykonával vojenskú službu a nebol ani
príslušníkmi Al-Shabaab označený za špióna. Všeobecná obava pred hnutím Al-Shabaab v žiadnom
prípade nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951, ani zákona

o azyle. Tá v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z
ujmy v prípade návratu do jeho krajiny pôvodu. Objektívne sa týkajú odôvodnenosti strachu žiadateľa,
čo znamená, že existuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Odôvodnený
strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin, uvedených v Ženevskom
dohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru.

Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z domnelého prenasledovania - teda obavy pred hnutím Al-
Shabaab - chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského
dohovoru. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší, a v prípade menovaného tento
v priebehu konania nebol preukázaný. Preto odporca jednoznačne skonštatoval, že obava pred hnutím
Al-Shabaab ako taká, nevychádza z dôvodov uvedených v Dohovore, a preto menovaného nemožno
považovať za utečenca.

Ďalším dôvodom jeho žiadosti o azyl je jeho príslušnosť k menšinovému kmeňu Midgan. Podľa tvrdení
menovaného ide o minoritný kmeň. Nemajú veľkú silu ani toľko práv. Nemajú žiadneho vodcu ani člena
v parlamente, ktorý by im pomohol. Podľa dostupných informácií sa členovia kmeňa Midgan tradične
usadili v oblastiach, kde môžu získať určitý stupeň ochrany od dominantného klanu a zapájajú sa aj
do hospodárskej činnosti. Väčšina z nich sa asimilovala do hlavného klanu alebo subklanu. Zatiaľ čo

sa môžu z času na čas stretnúť s diskrimináciou a zneužívaním zo strany iných klanových skupín
kvôli ich nízkemu spoločenskému postaveniu, môžu byť schopní využiť ochranu patrónskeho klanu, ak
existuje historický vzťah. Pokiaľ klanová ochrana nie je v Somálsku k dispozícií, civilisti sú náchylnejší na
diskrimináciu alebo cielené porušovanie ľudských práv. Menšinové klany sú naďalej vylúčené z účasti
na spoločenskom živote, majú obmedzený prístup k spravodlivosti, a sú im upierané ďalšie práva, ako je

právo na primeranú životnú úroveň, právo na zásobovanie potravinami a právo na vzdelanie. Spoločná
dánsko-nórska zisťovacia misia v apríli a máji 2013 bola informovaná medzinárodnou mimovládnou
organizáciou, že v Mogadišu klanová ochrana už nie je dôležitá, pretože tu nie sú žiadne klanové
milície. Osoby navracajúce sa zo zahraničia nie sú osobitne ohrozené kvôli ich klanovému spojeniu.
V Mogadišu už neexistujú nijaké s klanom súvisiace konflikty a ľudia sa môžu pohybovať kdekoľvek v

Mogadišu bez ohľadu na ich klanové spojenie. Je teda potvrdené nízke postavenie klanu menovaného,
ale nepotvrdilo sa, že by boli jeho členovia v Somálsku nejakým spôsobom prenasledovaní. Menovaný
síce vo vstupnom pohovore uviedol, že bol raz v škole zbitý príslušníkom klanu Hawiye, išlo však o
ojedinelý incident, po ktorom sa do konfliktu s uvedenou osobou už nikdy viac nedostal a ani nebol
žiadnym ďalším príslušníkom tohto kmeňa ohrozovaný. Menovaný navyše v konaní nijakým spôsobom

nepreukázal, že by bol uvedený útok na jeho osobu motivovaný jeho príslušnosťou k menšinovému
kmeňu. Preto je jeho kmeňová príslušnosť z hľadiska udelenia azylu irelevantná.

Počas vstupného pohovoru ďalej uviedol, že členovia klanu Hawiye zabili jeho otca, pretože sa chceli
zmocniť ich domu, v ktorom bývali. Keďže im ho ich otec nechcel dať, tak ho zabili. Nezákonné
konfiškácie a zaberanie pôdy sú bežné vo vidieckych a mestských oblastiach kvôli rozšírenému

bezpráviu a neistote. Je to praktizované tak klanmi ako aj jednotlivcami, aj keď často na rôzne účely.
Počas posledných dvoch desaťročí bolo zbavenie pôdy bežnou praxou somálskeho konfliktu. V praxi
to znamenalo, že lepšie ozbrojené väčšie klany, sa snažili získať najcennejšiu pôdu a bojovali proti
súperiacim klanom, ktoré obývali cielené územie. V mestských oblastiach, kde sa "pravidlo zbraní" stalo
výhradným kritériom pre získanie práva na bývanie, sú mnohé rôzne druhy zneužitia práva na bývanie

a práva na majetok zrejmé. Warlordmi riadené milície bežne násilne vysťahujú súkromných vlastníkov
z ich domov. Niekedy malo toto vysťahovanie formu vojnovej koristi poskytnutej príslušníkom miestnej
polície warlordmi. Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv v
krajine za rok 2013 z 27.02.2014, mali boje medzi klanmi a subklanmi, najmä kvôli zdrojom vody a
pôdy, za následok zabíjanie a vysídlenie. Tiež sa vyskytli správy o vraždách z pomsty. Úrady vyšetrovali

veľmi málo prípadov a neboli žiadne správy o vyšetrovaní zo strany miestnych štátnych orgánov. Z
dostupných informácii možno konštatovať, že udalosti, tak ako ich menovaný v pohovore uviedol, mohli
skutočne nastať, nakoľko k bojom medzi menšinovými a väčšinovými klanmi o pôdu a majetok skutočne
dochádza. V danom prípade však nešlo o perzekúciu, ale o majetkový spor, ktorý sa skončil smrťou
otca menovaného. K podobným útokom, ktoré sú charakteristické svojou násilnou formou, dochádza na

celom území Somálska a sú dôsledkom všeobecnej nepriaznivej situácie v krajine. Uvedené problémys členmi väčšinového klanu sa rodina menovaného rozhodla vyriešiť tým, že sa presťahovali do iného
domu v inej časti mesta, kde už do styku s členmi klanu Hawiye viac neprišli. Od uvedeného incidentu,
ktorý sa odohral v roku 2007, až do odchodu menovaného z krajiny pôvodu v roku 2011, žiadne ďalšie

problémy s väčšinovými klanmi nemali. Možno teda konštatovať, že sa nejednalo o akty tak závažného
charakteru, ktoré by menovanému bránili naďalej zotrvať v krajine pôvodu. Zo Somálska sa rozhodol
odísť až potom, ako sa jeho matka stala obeťou bombového útoku, ktorý mali údajne na svedomí
príslušníci militantného hnutia Al-Shabaab, Dôvody, pre ktoré sa teda rozhodol opustiť krajinu pôvodu,
bezprostredne súvisia s pretrvávajúcim vojnovým konfliktom v Somálsku. Ak teda opustil Somálsko

výlučne z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie, táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre
udelenieazylu.VšeobecnounepriaznivousituáciouvSomálskusúdotknutívšetciobyvateliatejtokrajiny,
bez ohľadu na vek, pohlavie alebo svoju národnosť. Prenasledovanie v zmysle zákona o azyle je však
chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva.

Odporca ďalej uviedol, že po odchode navrhovateľa z krajiny pôvodu v roku 2011, mu bola poskytnutá
určitá forma ochrany v Ugande. Tak ako v dotazníku uviedol, do Ugandy odišiel spolu so svojimi sestrami

do mesta Kampala, kde spolu bývali v utečeneckom tábore. Uganda je signatárom Dohovoru z r. 1951 o
právnom postavení utečencov a protokolu z r. 1967. Tieto medzinárodné právne nástroje vládu Ugandy
zaväzujú, aby zabezpečila, že z územia svojej krajiny nepremiestni žiadnu osobu do krajiny, kde by
čelila reálnemu nebezpečenstvu prenasledovania. V prípade menovaného navyše nebolo preukázané,
že by na neho bol vyvíjaný nejaký nátlak, aby sa nútene vrátil do krajiny pôvodu. Podľa vyjadrenia

menovaného,zUgandysarozhodolvycestovaťzdôvodu,lebomujehotetapovedala,žeonjemužamal
byísťpracovaťazarobiťnejaképeniaze,abytýmpomoholsvojejrodine.Pretosarozhodolvycestovaťdo
Európy, čo je však z hľadiska hľadania ochrany absolútne irelevantné. Na základe uvedenej skutočnosti
dospel migračný úrad k záveru, že v prípade menovaného neexistovali žiadne objektívne prekážky jeho
ďalšieho zotrvania v Ugande, a teda neexistoval žiaden relevantný dôvod, prečo túto krajinu opustil a

vycestoval do Európy. Keďže sa k tomuto kroku skutočne odhodlal, možno sa objektívne domnievať,
že to bolo výlučne z ekonomických dôvodov, s cieľom usídliť sa v takej demokratickej krajine, ktorá by
mu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Takéto konanie však nezakladá
relevantný dôvod na poskytnutie azylu v zmysle Ženevskej konvencie, resp. § 8 zákona o azyle.

Následne odporca skúmal, či sú dané dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Pri posudzovaní

uvedených kritérií sa správny orgán prikláňa k záveru, že v prípade návratu menovaného do
krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo
nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie, resp. že by nebol vystavený
nediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt. V súvislosti s jeho
výpoveďou správny orgán posudzoval bezpečnostnú situáciu v regióne jeho bydliska, teda konkrétne v

meste Mogadišo. Z dostupných informácií možno konštatovať, že sa situácia v tomto mesta za posledné
obdobie zhoršila. Podľa Správy generálneho tajomníka OSN o Somálsku z 03.03.2014 je bezpečnostná
situácia v Mogadišu aj naďalej volatilná. Al-Shabaab naďalej používa gerilovú a teroristickú taktiku,
ktorá má často za následok civilné obete s cieľom oslabiť federálnu vládu Somálska a zastrašiť
medzinárodných partnerov. K ozbrojeným útokom proti misii Africkej únie (AMISOM) a somálskej

národnejarmádedochádzatakmerkaždýtýždeň.OddeleniebezpečnostiOSN(ďalejUNDSS)vysvetlilo,
že celkovo došlo k zlepšeniu, pokiaľ ide o rozšírenie dosahu somálskych síl v Mogadišu, ale mesto je
stále veľmi roztrieštené. Aj ak tam sú somálske sily a polícia, na úrovni okresu má stále moc okresný
komisár s jeho milíciou a záleží na ňom, či spolupracuje s vládou, alebo sa on správa ako vláda. Tieto
milície nie sú technicky klanové milície, pretože tam je určité zmiešanie klanov, ale v skutočnosti sú

založené na klanovej báze. Avšak tieto milície je potrebné vnímať skôr ako bezpečnostné sily, než
ako klanové milície. Podľa UNHCR južné a stredné Somálsko zostáva veľmi nebezpečným miestom
a oblasťou, kde prebieha asymetrická vojna spôsobom, ktorý je veľmi podobný Afganistanu. Civilisti
sú v nebezpečenstve, pretože môžu budú zabití alebo zranení pri prestrelke medzi vládnymi silami
a bojovníkmi Al-Shabaab, ako aj pri bombových útokoch a ako okoloidúci pri cielených útokoch. Aj

v Mogadišu, ktoré je nominálne pod kontrolou vlády s podporou AMISOMU, Al-Shabaab opakovane
preukázal svoju schopnosť uskutočniť smrtiace útoky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že boje aj
naďalej pokračujú v mnohých častiach južného a stredné Somálska, vrátane hlavného mesta Mogadišo,
kde je situácia v súčasnom období značne riziková. Na základe vyššie uvedených skutočností migračný
úrad dospel k záveru, že v prípade nedobrovoľného návratu menovaného do krajiny pôvodu, resp. doMogadiša, by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a preto je potrebné mu
poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.

V.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie
odporcu zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.
2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.
apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie odporcu v časti o neudelení azylu navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia odporcu.

Podľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných

alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti

deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti
o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.Podľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľaust.§13azákonaoazyleministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo

azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Zástupkyňa navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že krajský súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala predovšetkým na to, že Somálsko je klanovo

založenou spoločnosťou, kde však neexistuje záruka klanovej ochrany, najmä príslušníci menšinových
klanov sú ohrození a takéto osoby často čelia prenasledovaniu zo strany majoritných klanov a z toho
dôvodu Príručka UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú z
južného a centrálneho Somálska“ takýmto osobám udeliť medzinárodnú ochranu.

Trvala na tom, že dôvodmi, pre ktoré navrhovateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu

prenasledovanie, sú dôvody založené na príslušnosti k k určitej sociálnej skupine ako aj národnostné
dôvody.

Aj keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé že odporca ako zdroje pri získavaní
relevantných informácií o krajine pôvodu použil informácie z odboru dokumentaristiky a zahraničnej
spolupráce č. p.: MU-ODZS-2014/000152-012 z 28.03.2014, MU-ODZS-2014/000152-008 z

21.03.2014, MU-ODZS-2013/000039-052 z 22.10.2013 a MU-ODZS-2013/000039-054 z 18.10.2013,
nevyplýva z neho či a v akom rozsahu sa pri posudzovaní objektívnej situácie riadil aj uvedenou
príručkou UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú z južného a
centrálneho Somálska“ keďže táto sa medzi citovanými zdrojmi ako podkladmi pre vydanie rozhodnutia,
napriek tomu, že využívanie zdrojov od Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre

utečencov odporúča aj Kvalifikačná smernica.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania (§ 32 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok).

Význam zisťovania presných a aktuálnych údajov, ktoré majú správne orgány v rámci konania o žiadosti

o azyl zabezpečiť pri posudzovaní opodstatnenosti obáv žiadateľa z prenasledovania alebo reálnosti
jeho ohrozenia vážnym bezprávím je explicitne vyjadrený v čl. 8 ods. 2 Kvalifikačnej smernice (smernice
2011/95/EÚ z 13.12.2011), kde sa ako jeden zo zdrojov, z ktorých majú členské štáty čerpať informácie
uvádza Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený

vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v
časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o
žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s
článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných
zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho

podporného úradu pre azyl.Predmetná príručka UNHCR (UN High Commissioner for Refugees (UNHCR), International Protection
Considerations with Regard to people fleeing Southern and Central Somalia, 17 January 2014, HCR/PC/
SOM/14/01,(dostupnána)bolapublikovaná17.januára

2014 a jej obsah je nepochybne dôležitý pre posúdenie bezpečnostných rizík prípadného návratu
do krajiny pôvodu navrhovateľa a hoci nie je spochybnená viazanosť správnych orgánov zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, nemožno opomenúť záväzky členských štátov EÚ v dodržiavaní smerníc
vzhľadom na výsledok, ktorý sa má nimi dosiahnuť (čl. 288 ZFEÚ), a pretože sa voľba foriem a metód
ponecháva vnútroštátnym orgánom, tieto s nimi nemôžu byť nesúladné.

V citovanej príručke sa konštatuje, že osoby rizikových profilov, medzi ktorými sú aj výslovne citovaní
príslušnícimenšinovýchklanov,môžubyťvpostaveníosôb,ktorýmjepotrebnéposkytnúťmedzinárodnú
ochranu v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov.

UNHCR sa domnieva, že osoby uvedených profilov, alebo ich kombinácie, môžu byť v postavení
osôb, ktorým je potrebné poskytnúť medzinárodnú ochranu v zmysle Dohovoru o právnom postavení
utečencov („Dohovor z roku 1951“). Tam, kde je to relevantné, osobitnú pozornosť je potrebné venovať

akémukoľvek predchádzajúcemu prenasledovaniu, ktorému boli alebo môžu byť vystavení žiadatelia o
azyl. Vo svetle histórie násilného konfliktu a porušovania ľudských práv v Somálsku, môže byť potrebné
zvážiť použiteľnosť vylučujúcich klauzúl.

Pokiaľ teda odporca pri rozhodovaní nevzal do úvahy aj závery z nej vyplývajúce ani sa k nim nevyjadril
a k námietke navrhovateľa v tomto smere nezaujal stanovisko ani súd prvého stupňa, bolo podľa názoru

odvolacieho súdu potrebné považovať námietku vytýkajúcu nedostatočné zistenie skutkového stavu za
dôvodnú.

V nadväznosti na namietaný nedostatočne zistený skutkový stav je potom aj rozpor v zistení
konštatovanom odporcom na strane 5 napadnutého rozhodnutia, kde uvádza, že v Mogadišo klanová
ochrana už nie je dôležitá, pretože tu nie sú žiadne klanové milície (informácia zo správy spoločnej

dánsko-nórskej zisťovacej misie z apríla 2013 zhrnutej v operatívnej príručke Ministerstva vnútra
Spojeného kráľovstva zo septembra 2013), kým informácia pochádzajúca priamo z UNHCR, ktorá mal
odporca tiež k dispozícii konštatuje, že „k dispozícii sú aj naďalej správy o klanovom napätí v kontexte
boja o kontrolu nad štvrťami/ okresmi, a klanové milície sú ďalším zdrojom neistoty (str. l4 správy MU-
ODZS-2014/000152-012, ktorej zdroj je: UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k

ľuďom, ktorí utekajú z južného a stredného Somálska. (17/01/2014 ).

Pokiaľ teda odporca vzal do úvahy správu Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva, avšak nepovažoval
za relevantnú správu UNHCR, k zohľadneniu ktorej ho zaväzuje kvalifikačná smernica, možno mu
dôvodne vytknúť, že jeho čiastkový záver, že „preto je kmeňová príslušnosť navrhovateľa z hľadiska
azylu irelevantná, nakoľko sa nepotvrdilo, že by boli členovia minoritného kmeňa, z ktorého pochádza

aj navrhovateľ, prenasledovaní“, v tomto smere predčasný a nepresvedčivý.

Aj keď odporca mal pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa z dôvodu niektorých rozdielov v jeho
výpovediach z predchádzajúcich výsluchov pripustil, že v súvislosti s jeho príslušnosťou k menšinovému
klanu Midgan, že z dostupných informácií je potvrdené nízke postavenie tohto klanu, ale nepotvrdilo
sa, že by boli jeho členovia v Somálsku nejakým spôsobom prenasledovaní. Obdobne ustálil, že aj

keď rodina navrhovateľa mohla problémy s členmi väčšinového klanu Hawiye, ktorí zabili jeho otca,
keď sa chceli zmocniť ich domu, v ktorom bývali, nešlo o perzekúciu, ale išlo o majetkový spor, ktorý
sa skončil smrťou otca navrhovateľa. Pochybnosti o jednoznačnosti takéhoto záveru však nepochybne
vzbudzuje tvrdenie zástupkyne navrhovateľa, že príslušníci menšinových klanov sú vystavovaní
porušovaniu ľudských práv zástupkyňa podporené odkazom na informáciu z Operational Guidance Note

Somalia, September 2013 (dostupný na ), podľa ktorej “vnútorne
presídlené osoby z minoritných klanov vo všetkých oblastiach Somálska čelia dennému zneužívaniu
ako zabíjanie, fyzické útoky, krádeže a znásilnenie, a to bez právneho postihu či už v rámci formálnej
justície alebo zvykového právneho systému - výsledkom je, že môžu byť zneužívaní beztrestne“.V zmysle uvedeného možno konštatovať, že aj záver, ku ktorému dospel odporca len na
základe všeobecných informácií, navyše staršieho dáta, že nedošlo k preukázaniu prenasledovania
navrhovateľa z dôvodu jeho príslušnosti k minoritnému klanu, je predčasný a v rozpore s požiadavkou

presného úplného zistenia skutkového stavu veci, najmä ak navrhovateľ prezentoval vo svojich
výpovediach skúsenosti z prenasledovaním v minulosti, čo tiež malo byť zohľadnené pri posudzovaní
rizikovosti ohrozenia navrhovateľa.

V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie
azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť

žiadateľových tvrdení . Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových
tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o
azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti
úsudku správneho orgánu.

Konanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať
za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č. j. 2 AZS

100/2007 - 64, a z 27.3.2008, č. j. 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.7.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014) ), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j posudzuje sa opodstatnenosť
strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má
pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.

Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného

bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno
tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je
nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom , že došlo, alebo že by
potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,
potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.

V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti zaraditeľné pod
taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je
potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so všetkými relevantnými zisteniami týkajúcimi
sa situácie v krajine pôvodu žiadateľa.

Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu

a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je
povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a
informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.

V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie
je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym

presvedčivýmdôkazom,vtakýchprípadochzostávajedinýmdôkaznýmprostriedkomvýpoveďžiadateľa
a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k
udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.

Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti , ktoré by mohli
nasvedčovaťzáveru,žeopustilkrajinupôvodupreniektorýzdôvodovuvedenýchv§8zákonaoazyle,je

povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené
nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.

Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o
krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení
daných podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú

ochranu ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k
porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na
situáciu žiadateľa v budúcnosti dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo,
alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej
núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.“Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolacie námietky
týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci ohľadne posúdenia bezpečnostnej situácie v krajine
pôvodu navrhovateľa boli dôvodné a pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie

odporcu za vydané v súlade so zákonom o azyle, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto
právnym záverom krajského súdu nestotožnil a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdeným obavám, ktoré uvádzal v
priebehu administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa aj v kontexte

odporúčaniavyplývajúcehozPríručkyUNHCR:Stanoviskokmedzinárodnejochranevovzťahukľuďom,
ktorí utekajú z južného a stredného Somálska. (17/01/2014 ).

V ďalšom konaní odporca po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie
uvedených skutočností rozhodne o udelení resp. neudelení azylu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľovi trovy konania nevznikli resp. ich náhradu si neuplatnil, súd o trovách
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu

navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.