Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/343/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113229460.2

Uznesenie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci maloletých
navrhovateľov: X) N. X., J.. XX.X.XXXX, X) K. X., J.. XX.X.XXXX, X) N. X., J.. XX.X.XXXX, X) O. X., J..
XX.X.XXXX, I. Y. G. Z. X, H., K. G. Z. Y. XX, H., L. H. Q. Ú. K., N. I. M. V. H.F., N. J. X, H., K. Q.: X) L.
X., J.. X.X.XXXX, G. Z. Y. XX, H., X) M. X., J.. XX.X.XXXX, G. S. XX, G., L. Q.H. Z.. K. O., L. Okresného
N. H.-Q., v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva takto

r o z h o d o l :

Určuje, že zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v 2. rade voči maloletým navrhovateľom z
odporkyne v 1. rade ako ich matky je prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Zákonná zástupkyňa maloletých navrhovateľov za maloletých podala dňa 23.10.2013 návrh na začatie
konania o prípustnosť zapretia otcovstva Alexandra Levkaniča.

Návrh odôvodnila tým, že M. X., J.. XX.X.XXXX, nie je biologickým otcom maloletých detí X., prináleží
mu iba zákonná domnienka otcovstva. Biologickým otcom detí je D. Č., J.. XX.XX.XXXX. Manželstvo
s M. X.Č. ich matka uzavrela v roku 1989 v Českej republike v meste Sokolov. Po uzavretí manželsva
žila s manželom v jednej domácnosti desať mesiacov u jej sesternice J. V.. V meste Sokolov boli v tom
čase zamestnaní, ona pracovala ako predavačka v potravinách a p. X. v mäsiarstve. Po opakovaných
konfliktoch v manželstve, kedy bola manželom fyzicky napádaná, odišla zo spoločnej domácnosti v
roku 1990 a vrátila sa späť na Slovensko do Košíc. Fyzické útoky na tamojšom oddelení Policajného
zboru nehlásila, nakoľko nechcela, aby boli v rodine ďalšie problémy. Po návrate na Slovensko obnovila
spolužitie so svojim bývalým partnerom D. Č., s ktorým už v tom čase mali spoločné dieťa D. N., J..
XX.XX.XXXX. Priebežne od roku 1991 sa im narodilo ďalších deväť spoločných detí. S partnerom D. Č.
sú doposiaľ, i keď t.č. je p. Č. vo výkone trestu odňatia slobody, prepustený by mal byť v apríli 2014. O deti
vždy prejavoval záujem a taktiež má záujem zabezpečovať ich výchovu a starostlivosť aj v budúcnosti.

Súd ustanovil maloletým kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Uviedol, že
spisová dokumentácia maloletých detí je na ich úrade evidovaná od roku 1985, kedy prebiehalo konanie
na Mestskom súde v Košiciach, sp.zn. P 496/84 vo veci úpravy práv a povinností rodičov v tom čase
k maloletému dieťaťu D. N., J.. XX.XX.XXXX, ktorý je najstarším synom matky L. X. a jej druha D. Č..
Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach zo dňa 16.1.1985 bol maloletý zverený do výchovy a opatery
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 350 Kčs mesačne počnúc dňom 28.10.1983
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Matka L. X. je na rodičovskej dovolenke s
maloletým S. X., J.. XX.X.XXXX, ktorý je synom matkinej dospelej dcéry D. X., J.. XX.X.XXXX a ktorého
má pani X. zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia Okresného súdu
Košice I zo dňa 15.8.2013 sp.zn. 18P/56/2013, právoplatného dňa 17.9.2013. Poberá rodinné prídavky
na biologické maloleté deti spolu 117,60 eur mesačne, rodičovský príspevok na maloletého Martina vo
výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky 23,52 eur mesačne.

Poverená zamestnankyňa kolízneho opatrovníka taktiež uviedla, že rozprávali aj s D. Č. ešte v roku
2012, teda pred jeho nástupom do výkonu trestu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza a ten sa vtedy
vyjadril, že deti, ktoré má so L. X.Q., sú ich spoločné. Tiež sa vyjadril, že ich vychováva, stará sa o nich,
chce, aby bol zapísaný ako ich otec aj v matrike a teda, ak by došlo k zapretiu otcovstva M. X., tak by
žiadal o to, aby bol zapísaný on ako otec maloletých. On v tom čase najprv riešil rozvod, nakoľko matka
maloletých nebola ani rozvedená s M. X., teda odporcom v 2. rade. Maloleté aj plnoleté deti odporkyne
sa vyjadrili v tom zmysle, že vedia, že ich otcom je D. Č. a želajú si, aby bol aj zapísaný ako ich otec.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom súhlasila.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcu v 2. rade
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov
ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť jeho pobyt,
preto mu bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto
konaní, ktorý sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. rade a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporkyňa v konaní vypovedala, že s M. X. žila len rok, pričom všetky deti má s D. Č., s ktorým už
dlhodobo žije. Majú spolu desať detí, z toho už šesť je plnoletých. 13.4.2013 nastúpil do výkonu trestu,
ale dovtedy spolu žili a spolu vychovávali deti. Žiaľ u tých starších detí bola zmeškaná tá lehota, ale nič
nebráni, aby si oni sami požiadali o pripustenie zapretia otcovstva. Jej partner D. Č. chce byť zapísaný
ako biologický otec detí aj deti chcú, aby on bol zapísaný ako ich otec. Minulého roku bolo jej manželstvo,
ktoré mala uzavreté s M. X., rozvedené. M. X. si vyživovaciu povinnosť voči deťom nikdy neplnil a nikdy
sa nesprával ako otec maloletých detí, ani sa tak necítil a od roku 1990, kedy od neho odišla, vôbec s
ním nebola v žiadnom kontakte. Deti označila v návrhu menom, akým ich označuje, tak ich volajú aj v
škole aj na úradoch, hoci mená nemajú zapísané v rodnom liste.

Súdu boli predložené rodné listy maloletých zapísané v knihe narodení S. Ú. H. - Z. L. XX V.H. XXXX
N. XX K. Č. XX (Q. N.), S. Ú. H. - Z. L. XX XXXX N. XX K. Č. XXX (Q. O.), S. Ú. H.-N. S. L.L. XXX V.
XXXX N. XXX K. Č. XXX (ohľadne K.) a rodný list maloletej N. X..

Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 39C/1/2012-189 zo dňa 10.7.2013 bolo rozvedené manželstvo
L. X., V.. N. a odporcu M. X., uzavreté 5.11.1988 pred Miestnym národným výborom v Lokti zapísané v
knihe manželstiev vo L. X V. XXXX J. N. XX K. K. Č. XX a pre čas po rozvode boli maloleté deti X.: O. - J..
XX.X.XXXX, N. - J.. XX.X.XXXX, N.I. - J.. XX.X.XXXX, L. - J.. XX.X.XXXX M. K. - J.. XX.X.XXXX, zverené
do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na každé z týchto maloletých detí
sumou vo výške 30% zo svojho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 28 ods. 1 písm. b) zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
zastupovanie maloletého dieťaťa.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len "kolízny opatrovník").

Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom
dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.

Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Konanie o zapretie otcovstva na návrh dieťaťa pozostáva z dvoch štádií. Prvým je rozhodnutie o
prípustnosti zapretia otcovstva a druhým samotné konanie o zapretí otcovstva. Aktívne legitimovaným
na podanie oboch návrhov je iba dieťa, pričom zákon nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom.
Pokiaľ je však dieťa maloleté, musí byť podľa § 96 ods. 1 druhej vety zákona o rodine zastúpené
kolíznym opatrovníkom. Z citovaného ustanovenia nemožno vyvodiť, že maloleté dieťa už pri podaní
návrhu musí byť zastúpené osobitne ustanoveným kolíznym opatrovníkom, rovnako ako to nemusí
byť ani v iných konaniach týkajúcich sa maloletých detí začatých na návrh niektorého z rodičov (napr.
úprava výkonu rodičovských práv a povinností, schválenie právneho úkonu maloletého dieťaťa a pod.).
V prípade, ak navrhovateľom vo veci prípustnosti zapretia otcovstva je maloleté dieťa, návrh za neho
podáva ktorýkoľvek z rodičov ako jeho zákonný zástupca podľa § 28 ods. 1 písm. b) a § 31 ods. 1
zákona o rodine z titulu jeho všeobecnej právomoci zastupovať mal deti vo všetkých veciach. Žiaden z
rodičov (pre osobný záujem na výsledku konania) však nemôže maloleté dieťa v konaní zastupovať pre
kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a preto je potrebné maloletému dieťaťu ustanoviť
v tomto konaní kolízneho opatrovníka, ktorý garantuje práva maloletých. Ustanovenie § 96 ods. 1
druhej vety zákona o rodine je preto v podstate nadbytočné vzhľadom na ustanovenie § 31 ods. 2
zákona o rodine. V prípade nepripustenia zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa pri podaní návrhu
by bolo rozhodnutie o podaní alebo nepodaní návrhu podľa § 96 ods. 1, ale aj ods. 2 zákona o rodine
ponechané neprípustne na úvahu vopred ustanovenému opatrovníkovi maloletého dieťaťa (opatrovníka
ustanoveného maloletému dieťaťu na podanie návrhu) a samotné konanie v prípade maloletého dieťaťa
by mohlo byť úplne vylúčené. Vzhľadom na uvedené súd akceptoval zákonné zastúpenie dieťaťa matkou
pri podaní návrhu na začatie konania a následne dieťaťu ustanovil pre konanie kolízneho opatrovníka.
Ústavný súd v obdobnej veci posúdil takýto výklad ohľadne aktívnej legitimácie dieťaťa za konformný s
čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (viď II.ÚS 320/09-9). V konaní o prípustnosti zapretia otcovstva
je potrebné skúmať, či rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a či je to
potrebné v záujme dieťaťa. Otcovstvo k dieťaťu bolo v tomto prípade určené na základe tzv. 1. zákonnej
domnienky otcovstva (podľa predtým § 85 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005) manželovi matky, t.j. M.
X.. Zákonná zapieracia lehota matke mal. detí uplynula uplynutím troch rokov od narodenia toho ktorého
mal. dieťaťa - navrhovateľa, t.j. W. N. O. XX.X.XXXX, W. K. O. XX.X.XXXX, W. N. O.Q. XX.X.XXXX, W.
O. O. XX.X.XXXX. Ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého manžel môže do troch rokov
odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom, bolo
nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 20.4.2011, sp.zn. PL. ÚS 1/2010- 57 zrušené dňom 8.9.2011. Teda
zákon o rodine v súčasnej dobe nestanovuje pre otca, manžela matky podľa 1. domnienky otcovstva
žiadnu lehotu, ktorá by obmedzovala zapretie otcovstva z jeho strany. V predmetnom konaní ide o návrh
maloletých detí zastúpených opatrovníkom, nie o návrh otca. Chýbajúce hmotnoprávne ustanovenie §
86 ods. 1 zákona o rodine stanovujúce lehotu na podanie návrhu bez ohľadu na jej dĺžku v súlade so
zásadou de negatio justitiea, v záujme spravodlivého rozhodnutia veci, a to najmä s ohľadom na záujem
maloletých nemôže mať za následok odopretie práva dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva. Záujem
dieťaťa na zapretí otcovstva je potrebné skúmať najmä z hľadiska jeho osobného stavu, teda či existujú
skutočnosti vylučujúce otcovstvo zapísaného otca (napr. jeho neplodnosť či existencia iného muža, ktorý
bezpečne preukázal, že je otcom dieťaťa on) a či z tohto hľadiska má dieťa záujem zosúladiť faktický
stav so stavom právnym. Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov.
Spravidla teda pôjde o záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva.
Záujem môže byť podložený aj zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb,
môže spočívať aj v majetkových (dedičských nárokoch). Vzhľadom na to, že ide o výnimočnú prípustnosť
zapretia otcovstva na návrh dieťaťa, ktoré je výlučne aktívne legitimované na podanie takéhoto návrhu,
je potrebné zároveň skúmať, či v prípade maloletého navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo

zaprieť. V danom prípade boli preukázané skutočnosti vylučujúce otcovstvo zapísaného otca, keďže
podľa výpovede odporkyne ako aj podľa zistení kolízneho opatrovníka rodinu eviduje od roku 1985, teda
počas celého života mal. navrhovateľov a má vedomosť o tom, že matka mal. detí žije po celú dobu s D.
Č., ktorý zároveň deti vychováva ako ich otec, pričom on aj deti majú záujem zosúladiť faktický stav so
stavom právnym. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zapretie otcovstva odporcu v 2. rade
je v záujme mal. navrhovateľov, preto súd návrhu vyhovel a rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva,
ktoré svedčí odporcovi v 2. rade voči maloletým navrhovateľom.

Nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, súd v súlade
s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).