Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222188
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114222188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: X.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom
M.R. Q. XX, N., proti odporkyni: P. O., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, o rozvod manželstva,
na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/207/2014-20 zo dňa
29.9.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 8C/207/2014-35 zo dňa
9.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Za preukázaný
vyhodnotil hlboký a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, v dôsledku čoho manželstvo
už neplní (svoj) spoločenský účel spočívajúci vo vytvorení harmonického rodinného prostredia, v
rámci ktorého manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za
definitívny prejav rozpadu manželstva označil rozhodnutie navrhovateľa odsťahovať sa. Konštatoval, že
hospodárska stránka manželstva, ktorá bola dominantná, sa ukázala ako nedostatočná pre vytvorenie
harmonického spoločenstva. Ako príčinu rozvratu manželstva ustálil vysokú konfliktnosť vzťahov, pričom
na základe vyššej miery konkrétnosti sa priklonil k tvrdeniam odporkyne, že agresivitu vykazoval vo

svojom správaní navrhovateľ. Tomuto zodpovedá/nasvedčuje i okolnosť odsúdenia navrhovateľa v
trestnomkonanízanásilnýskutokspáchanývočimatkeodporkyne.Vovzťahukargumentáciiodporkyne
záujmom plnoletého dieťaťa prvostupňový súd uviedol, že tento nie je právom chráneným záujmom v
zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Obaja účastníci ostávajú rodičmi svojho syna pochádzajúceho z
manželstva, preto sa z hľadiska jeho práv rozvodom manželstva nič nemení. Uzavrel, že v predmetnom
manželstve nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Zdôraznila, že nesúhlasí s rozvodom manželstva

„z dôvodu kresťanskej viery a pre syna“. Zopakovala, že už po niekoľkých mesiacoch od uzavretia
manželstva dochádzalo k hádkam, ktorú situáciu navrhovateľ riešil odchodmi z domu aj na niekoľko
dní. Nestaral sa o rodinu, t.j. odporkyňu, syna, domácnosť a preto v ňom nemala dôveru ani oporu.
Správanie manžela sa postupom zhoršovalo, čo ovplyvnilo ich vzájomné vzťahy. Rodina, v ktorej manžel
vyrastal bola problémová, pričom nedostatočná rodinná výchova mala neskorší vplyv aj na správanie navrhovateľa, hlavne na jeho nekontrolovateľnú agresívnu povahu, ktorá bola príčinou rozvratu
manželstva. Navrhovateľ ju totiž niekoľko rokov fyzicky týral, zároveň ju vyháňal z rekonštruovaného
domu v Q.. Okrem toho jej nadával, ničil čo mu prišlo pod ruku a následne sa vyhrážal, že si siahne na

život. Psychické zastrašovanie pritom považovala za horšie ako fyzické napádanie. V tomto psychickom
rozpoložení žila s rodinou niekoľko rokov. Okrem ublíženia (zranenie pravého ramenného kĺbu v podobe
roztrhnutia šľachy) spôsobeného matke odporkyne, bol veľmi nepriateľský aj k jej otcovi. Vulgárne mu
nadával a ponižoval ho. Starostlivosť a výchova syna bola výlučne na odvolateľke s pomocou jej rodičov.
Snažila sa, aby bol vždy šťastný a mal všetko zabezpečené po všetkých stránkach. Navrhovateľ nevedel

čo syn potrebuje, kedy je chorý, aké má školské povinnosti a pod. Taktiež nemal predstavu o jeho
záujmových aktivitách, na domácnosť neprispieval.

Za pravú príčinu podania návrhu na rozvod odvolateľka označila okolnosť, že v júni 2014 bol
navrhovateľovi doručený trestný rozkaz vo veci ublíženia na zdraví matke odvolateľky, v reakcii na čo
dňa 25.6.2014 navrhovateľ podal predmetný návrh na rozvod. Nesúhlasila so záverom, že hospodárska
stránka manželstva bola dominantná. Nikdy sa totiž nezaujímala o to, či navrhovateľ niečo vlastní,

manželstvo uzatvárala z iného dôvodu. Jej rodičia im poskytli ubytovanie a pomáhali so všetkým - prácou
nadome,finančne.Hospodárskasituácianebolapredmetomhádok,navrhovateľmalmožnosťpracovať,
nebolzaťažovanýanidieťaťom,pomáhalajejrodina.Nestotožnilasaanistvrdením,žeichakomanželov
už nič nespája, nakoľko majú syna, čo ich bude spájať do konca života. Napokon nie je podľa odvolateľky
pravdou, že by sa od roku 2004 navrhovateľ nezdržiaval v mieste ich trvalého pobytu. Na adrese trvalého

pobytu sa nezdržiava možno 3-4 roky, pričom väčšiu časť roka pracoval v zahraničí.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ zotrval na žiadosti o rozvod. Uviedol, že prvostupňový
súddetailnevysvetlildôvodysvojhomeritórnehorozhodnutia,jehoskutkovéaprávnezáverysúsprávne,
zatiaľ čo odvolanie je neurčité, chaotické a pozostávajúce zo špekulatívnych tvrdení. Navyše nie je
zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha, t.j. zmeny či zrušenia rozsudku. Poukázal na skutočnosť,

že odvolateľka ho v odvolaní nepravdivo vykreslila, v podstate očiernila a z tohto dôvodu nerozumie,
prečo sa vlastne odporkyňa nechce rozviesť, keď považuje navrhovateľa za človeka tých najhorších
povahových vlastností. Zopakoval, že dlhodobo pracuje v Nemecku ako pilčík a s odporkyňou nemieni
akokoľvek obnovovať už dlhodobo nefunkčný manželský vzťah.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu

oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Predložené odvolanie je vnútorne protirečivé. Na jednej strane, dominantnú časť odvolania predstavuje

akcentácia negatívnych povahových vlastností/čŕt navrhovateľa (agresivita, nezáujem o rodinu, atď) a
hľadanie ich príčin (nedostatočná rodinná výchova, zázemie), spolu so záverom (v zhode s okresným
súdom), že tieto charakteristiky navrhovateľa sú príčinou rozvratu manželského vzťahu účastníkov
konania. Na druhej strane však odvolateľka s rozvodom manželstva nesúhlasí, a to s poukazom na svoje
kresťanské založenie a na spoločného syna.

V tejto spojitosti považuje odvolací súd za významné zdôrazniť, že v prípade existencie vážneho a
trvalého rozvratu - ktorého existenciu potvrdzuje samotná odvolateľka - vzťahov medzi manželmi, v
kumulácii s predpokladmi, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia, sú splnené zákonné požiadavky/predpoklady pre rozvod manželstva, pričom
súd obligatórne prihliada na záujem maloletých detí. Odvolateľka žiadnym spôsobom nekonkretizovala,

v čom by mal spočívať záujem ich plnoletého syna na udržaní manželstva. Krajský súd tu v
podrobnostiachodkazujenaargumentáciuprvostupňovéhosúdu,sktorousastotožnil.Možnolendodať,
že neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky podčiarkujú napokon i tvrdenia samotnej odvolateľky,
ktorá opakovane zdôrazňovala nezáujem navrhovateľa o výchovu ich dieťaťa, jeho záujmy, zdravotný
stavvpriebehu(celého)manželstva.Zatakýchtookolnostípredmetnáargumentáciapostrádaakýkoľvek

racionálny základ a v žiadnom prípade nemôže predstavovať kvalifikovaný dôvod pre udržanie
rozvráteného manželstva. Ohľadne námietky kresťanskej viery/založenia navrhovateľky, odvolací súd poznamenáva, že právny
poriadok ako súhrn štátom stanovených právnych noriem upravujúcich spoločenské správanie, sa
môže (v určitých prípadoch) prekrývať/zhodovať s inými hodnotovými systémami, vrátane noriem

náboženských. V danom prípade je však náboženské presvedčenie navrhovateľky z pohľadu úpravy
Zákona o rodine (svetského zákona) bezpredmetné. Z pohľadu konštrukcie tohto zákona ide totiž o
manželstvo rozvrátené, neplniace si svoj účel a preto niet žiadneho dôvodu na jeho udržiavanie proti
vôli (minimálne) jedného z jeho účastníkov.

Z konštatovaného vyplýva vecná správnosť napadnutého rozsudku. Ako náležitý odvolací súd potvrdil
i závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 144 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ
sa navrhovateľ s poukazom na účelové (očierňujúce) a zmätočné podanie odvolania domáhal priznania
trov odvolacieho konania, krajský súd sa s takouto úvahou nestotožnil. Relevantnými „okolnosťami
prípadu“, tak ako to má na mysli ustanovenie § 144 O.s.p., sú predovšetkým zistené príčiny rozvratu
manželstva. Tie boli, mimo rámca akejkoľvek pochybnosti, ustálené „v neprospech“ navrhovateľa. Inými

slovami, súd prisúdil rozhodujúcu/vyššiu mieru zodpovednosti za rozvrat vzťahov medzi manželmi
navrhovateľovi. Nadväzne okolnosť, že napriek existencii rozvratu (pričom odvolateľka argumentovala
v zhode so závermi prijatými prvostupňovým súdom, preto nie je možné hovoriť bez ďalšieho o
„očierňovaní“) je odvolateľka vnútorne presvedčená - z dôvodu svojho vierovyznania - o potrebe
zachovania takéhoto manželstva, podľa názoru odvolacieho súdu nedosahuje intenzitu výnimočnej

okolnosti odôvodňujúcej priznanie trov (odvolacieho) konania o rozvod manželstva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .