Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713215828
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713215828.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa: Profidebt

Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922,zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05, Bratislava, P.O.BOX 70 proti odporkyni :
A. Q., naposledy bytom Pezinok, Panholec 2636/10, zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou T.. O. S.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 275,96 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 275, 96 eur s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia . Dôvodil, že odporkyňa

uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXX, na základe ktorej jej
spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. poskytovala služby telefónneho pripojenia za odplatu.. Odporkyňa
si nesplnila svoju povinnosť platiť za dodané služby riadne a včas a neuhradila splatné pohľadávky
voči právnemu predchodcovi navrhovateľa a to celkom v sume 275,96 eur.

Dňa 22.11.2012 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi postúpená splatná pohľadávka voči
odporkyni , vrátane jej príslušenstva. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporkyni listom , v
ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval odporkyňu na jej zaplatenie. Odporkyňa stanovenej lehote

pohľadávku navrhovateľa nezaplatila.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č.k. XRo XXX/XXXX-XX zo dňa 07.03.2014, ktorým zaviazal
odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporkyni na jej
súdu známu adresu a ani na základe súdom vykonaných zisťovaní jej pobytu. Uznesením č.k. XC XX/
XXXX-44, zo dňa 07.10.2014 súd platobný rozkaz zrušil a ustanovil odporkyni , ktorá sa nachádza na
neznámom mieste opatrovníka - súdnu tajomníčku Okresného súdu Pezinok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a

zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.09.2007 uzatvorila spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. s odporkyňou zmluvu o pripojení ,
na základe ktorej sa obchodná spoločnosť na strane dodávateľa zaviazala poskytovať odporkyni ako
fyzickej osobe služby verejnej mobilnej siete, vrátane aktivácie SIM karty. Predmetnou zmluvou sa
odporkyňa zaviazala za dodané služby platiť po dobu viazanosti za dodané služby platby na základe
vystavených faktúr .Právny predchodca vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.10.2008 v sume
117,66eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.01.2009 , znejúcu na sumu 3,82 eur a faktúru č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 15.09.2008, znejúcu na sumu 154,48 eur, ktoré odporkyňa neuhradila.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu , ktorá bola uzavretá 26.09.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je nutné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V danom prípade súd nepochybne ustálil, že zmluvný vzťah , ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou , je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa, kde dodávateľ predstavuje

jednoznačne silnejšiu zmluvnú stranu.

Návrh na začatie konania bol na súde bola podaný dňa 18.10.2013, pričom splatnosť jednotlivých
faktúr, od ktorých navrhovateľ odvodzoval svoj nárok nastala dňa 17.10.2008, 29.01.2009 a 15.09.2008,
to znamená, že v čase podania návrhu na začatie konania na súd, bol nárok navrhovateľa v celostipremlčaný. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 je
na oslabenie nároku veriteľa z dôvodu premlčania povinný prihliadať aj súd.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka , keďže

trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať uplynula v prípade sumy 117,66 eur, splatnej dňa 17.10.2008
dňa 17.10.2011, v prípade sumy 3,82 eur , splatnej dňa 29.01.2009 dňa 29.01.2012 a sumy 154,48 eur,
splatnej dňa 15.9. 2008, dňa 15.08.2011, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

"O.s.p."),účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bola odporkyňa v plnom rozsahu úspešná v súdnom konaní. Keďže si náhradu trov

konania neuplatnila, súd jej trovy konania nepriznal.

Súd o veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávanie, nakoľko ide o drobný spor, kde hodnota
predmetu konania nepresahuje 1000,- eur a rozhodol verejným vyhlásením rozsudku, o ktorého termíne,
boli účastníci konania upovedomení oznamom na úradnej tabuli súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.