Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/132/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215057
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114215057.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky:
H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, Y. K., občan SR, proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o.,
so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou VERITA
s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere č. 3821916307 medzi
účastníkmi konania dňa 27. júna 2007, j e n e p l a t n á .

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu náhradu súdneho
poplatku vo výške 99,50 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.5.2014 domáhala určenia neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy v zmluve č. 3821916307 zo dňa 27.6.2007 uzavretá medzi navrhovateľkou a
odporcom. Návrh odôvodnila na tom skutkovom základe, že uzavrela úverový právny úkon s právnym
predchodcom odporcu ( Poštová banka), ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov navrhovateľky a ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o úvere č.
3821916307. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy a odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej
zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu a
veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť odporcu
adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľky ADECCO Slovakia, Bratislava preukázala listom zo dňa
27.2.2014, čím osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach
zo mzdy. Poukázala na právny rozbor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a považuje Dohodu o
zrážkach zo mzdy v predmetnej veci za neplatný právny úkon, keďže ide o tzv. mimosúdne zrážky
zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, pričom dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne, plnení v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor (k tomu citovala

rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C 168/05 zo dňa 26.10.2006, C 243/08 zo
dňa 4.6.2009, C 334/92 zo dňa 16.12.1993 a iné) pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Má zato,
že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia
veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok
zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Uviedla,
že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú
neprijateľné, nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku umožňuje postihnúť
jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s
kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu odôvodňovala tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy odporca stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a vyrieši sa tým (ne) prípustnosť dohody
o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky a dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z
ust. § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov
tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Z vyššie uvedených
dôvodov a popísaného skutkového a právneho odôvodnenia domáha sa určenia, že dohoda o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. zmluvy 3821916307 zo dňa 27.6.2007 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom
je neplatná.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.7.2014 (č.l. 65) považoval návrh navrhovateľa za
nedôvodný a žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. V doplnení zo dňa 6.3.2005 namietal
nedostatok procesnej podmienky a to nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu a má
zato, že spolu s pôvodným veriteľom (Poštová banka a.s.) tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo,
keďže túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Poukázal na ustanovenie § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv na nielen na
odporcu, ale predovšetkým na dodávateľa bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú banku, a.s.,
ktorá je dodávateľom a má za to, že na ich strane ide o nútené procesné spoločenstvo, keď priamo
zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak
povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou a v prípade
žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné
spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Nerozlučné spoločenstvo vzniká
z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich
procesné spoločenstvo na jednej strane. V merite veci poukázal na súdne rozhodnutia, kde bol návrh
na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zamietnutý, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy v
zmluve o úvere je dohodnutá platne tak, ako to je v tomto konkrétnom prípade (rozhodnutie sp. zn. 6C
197/2012 Okresný súd Žiar nad Hronom). Navrhovateľka sama poukazuje na to, že s ustanoveniami
zmluvy o úvere sa oboznámila a slobodne si vybrala právneho predchodcu odporcu, aj keď na trhu
je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov. Akceptovala vykonávanie zrážok
právnym predchodcom odporcu. Nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by
mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v
právach a povinnostiach na jej strane. Pohľadávka pôvodného veriteľa vznikla poskytnutím úveru a nie
v budúcnosti, v budúcnosti sa stala len splatnou v celom rozsahu v dôsledku neplnenia si povinností
navrhovateľkou. Dohoda je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie
si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie
pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi
občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážke zo mzdy práve jej účelom, ktorým je
mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a konanie pre procesné
nedostatky, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, absencie naliehavého právneho
záujmu alternatívne ako návrh nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať
navrhovateľa na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Na nariadené pojednávanie dňa 9.3.2015 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané (dňa 2.2.2015), svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom
prípade u odporcu nebolo využité, sám sa vzdal možnosti konať pred súdom, uplatňovať tie procesné
práva a plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, s prihliadnutím na obsah predložených listín a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu, jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla,
že úver od Poštovej banky zobrala z dôvodu, že bola v nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko mala
pôžičky od iných veriteľov a mala záujem zobrať si úver, ale nijako jej neboli vysvetlené podmienky, ktoré
by sa mali týkať dohody o zrážkach zo mzdy, a pokiaľ by mala vedomosť o takejto dohode, sama by
prejavila vôľu, ale nikto sa jej na dohodu o zrážkach zo mzdy nepýtal. Nemala možnosť sa oboznámiť
s jednotlivými ustanoveniami, nakoľko boli veľmi písané drobným písmom a toto zistila až doma. Jej
zamestnávateľ realizoval zrážky zo mzdy bez jej upovedomenia, aby mala o tom nejakú vedomosť.
Súd vyhlásil exekúciu voči nej za neprípustnú, v rámci exekučného konania posudzoval rozhodcovskú
doložku v predmetnej zmluve o úvere a exekúciu zastavil.

Z obsahu Zmluvy o úvere súd zistil, že právny predchodca odporcu Poštová banka a.s. a navrhovateľka
dňa 27.6.2007 uzavreli Zmluvu o úvere č. 3821916307 a bol jej poskytnutý úver vo výške 1659,69 eur
(50.000,- Sk) s uvedením výšky mesačnej splátky 49,45 eur (1.490,- Sk) počnúc od 27.7.2007 s celkovou
výškou nákladov na poskytnutý úver 1165,27 eur (35.105,05 Sk) s RPMN 28,2 %. Súčasťou predmetnej
zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2007 v článku 3. (Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia) je uvedený
drobným písmom bod 4/ „ podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo Zmluvy
o úvere v súlade s čl. 4 bod 4.8. Obchodných podmienok pre úver“.

Listom zo dňa 27.2.2014 odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy
vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 3821916307 obsiahnutú v bode 4 - uzatvorenie Dohody o zrážkach
zo mzdy a oznámil, že veriteľ (odporca) má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 3252,66 eur, ktorá bola
na neho postúpená v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými dňa
24.2.2011.

V konaní je nepochybné, že zamestnávateľ navrhovateľky na základe predloženia Zmluvy o úvere č.
3821916307 a v nej obsiahnutej v bode 4 - Dohody o zrážkach zo mzdy odporcom (spoločnosťou PRO
CIVITAS, s.r.o. ) vykonal voči navrhovateľke zrážky a to za mesiac február 2014 sumu 81,18 eur, za
mesiac marec 2014 sumu 565,65 eur tak, ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky zo
dňa 28.4.2014.

Uznesením 17C 132/2014-62 zo dňa 6.5.2014 súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a uložil zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa dohody
o zrážkach zo dňa 27.6.2007 k zmluve č. 3821916307, ako i uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom do právoplatného skončenia vo veci
samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2014.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku právneho vzťahu), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku právneho vzťahu), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku právneho vzťahu), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku právneho vzťahu), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie
je, v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu
a že na určení je naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou úspechu návrhu na začatie konania je preukázanie vecnej legitimácie. Vecná
legitimácia v konaní aktívna alebo pasívna predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
Jedným s predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že odporca je
nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

Odporca v danej veci namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom súd sa s jeho
argumentáciou nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú. V danom prípade na odporcu bola postúpená
pohľadávka pôvodného veriteľa (Poštová banka a.s.) zo Zmluvy o úvere písomnou zmluvou (tak ako
vyplýva nepochybne i z oznámenia samotného odporcu zamestnávateľovi navrhovateľky dňa 27.2.2014)

a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524
Občianskeho zákonníka). Následky postúpenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere (záväzok bol
zabezpečený Dohodou o zrážke zo mzdy) sa prejavili v právnom postavení všetkých účastníkov, kedy
postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými
(nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie) a postupník (odporca) sa
stal veriteľom; nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na základe zmluvy
o postúpení zo dňa 24.2.2011. Pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere voči navrhovateľke v celom
rozsahu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými prešli na spoločnosť odporcu, ktorá
vstúpila do všetkých práv Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa. Samotný odporca platiteľa mzdy
navrhovateľky vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy, predložil „spornú“ Dohodu o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovacieho prostriedku pohľadávky, ktorý má vo vzťahu k Zmluve o úvere zo dňa 27.6.2007
akcesorickú povahu. Preto pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom súdnom konaní je odporca.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť
právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem
navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu súd skúmal so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
navrhovateľkou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p.
umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu (Dohody o zrážkach zo mzdy) má
navrhovateľka - spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je skutočný dlh nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov a v prípade, kedy odporca ako veriteľ uplatnil svoje práva a
požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky už boli vykonávané
a bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie navrhovateľky ako dlžníka bolo neisté a bolo
by ohrozené právo navrhovateľky na disponovanie so svojou mzdou. Na uvedené nemá vplyv ani
skutočnosť, že odporca upustil od výkonu zrážok zo mzdy, keďže do budúcna by svoju žiadosť o
realizáciu zrážok zo mzdy mohol kedykoľvek obnoviť.

V danej veci nemožno tiež opomenúť, že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný
iba veriteľ, ktorý takúto žalobu nepodal a v danom prípade nastala okolnosť, že rozhodcovská doložka,
ktorá bola zakomponovaná v Zmluve o úvere zo dňa 27.6.2007 (článok 3 bod 6.) medzi právnym
predchodcom odporcu (oprávnený) a navrhovateľkou (povinnou) a ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v konaní 18Er 4573/2011, EX 627/2011 znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní a spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej
podmienky a exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Rozhodnutie bolo
potvrdené odvolacím súdom Krajský súd v Žiline č.k. 1CoE 70/2013 dňa 12.11.2013.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného, na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a je určitou
formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na vyššie uvedené súd v konaní posudzoval platnosť právneho úkonu - Dohody o zrážkach
zo mzdy ako súčasti Zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2007. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú
formu, inak je neplatná; má zabezpečovací charakter a jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s
vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok. V konaní o určení neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy súd preskúmaval zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). V konaní je
nepochybné, že právny predchodca odporcu dňa 27.6.2007 a navrhovateľka uzavreli Zmluvu o úvere č.

3821916307 v predmete poskytnutia úveru s uvedením výšky mesačnej splátky počnúc od 27.7.2007 a
celkovou výškou nákladov na poskytnutý úver. Súčasťou zmluvy o úvere v článku 3 bod 4 bola dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl.
4 bod 4.8. obchodných podmienok pre úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom a musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
samostatný právny úkon a je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu
na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Pokiaľ
je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nielen tým,
že právny predchodca odporcu vložil do zmluvy o úvere v záverečných ustanoveniach klauzulu o tom,
že klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa s obchodnými podmienkami oboznámil a súhlasí s nimi.
Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve, s ktorou sa môže spotrebiteľ
oboznámiť, prípadne, zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu. Uvedené
náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje a to vymedzenie výšky pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená, je len odkaz na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v
súlade s čl. 4 bod 4.8. obchodných podmienok pre úver. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obchodné
podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah obchodných
podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu
ho musí akceptovať. Uvedené vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. V občianskoprávnych
vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu
nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v
budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Je neprijateľné, aby
odporca v budúcnosti a bez prejavu vôle navrhovateľky jednostranne určil, aká konkrétna pohľadávka
(predstavujúca výšku istiny, úroku, sankcií, poplatku za služby) zo zmluvy bude zrážaná zo mzdy
navrhovateľky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší akcesorický vzťah, ktorý má zabezpečovať
konkrétnu pohľadávku vo výške uvedenej v písomnej dohode. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako
súčasť Zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2007 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Zmluva o úvere predstavuje formulárový typ zmluvy bez individuálneho dojednania, pričom
obsahovala uvedený drobným písmom bod 4/, ktoré vnútilo navrhovateľke ako zmluvnej strane a
spotrebiteľovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a so spôsobom, že prejav vôle navrhovateľky
ako zmluvnej strany k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy sa nevyžadoval. Odporca ako veriteľ
formulárovou zmluvou do prejavu vôle navrhovateľky k uzavretiu zmluvy o úvere, o ktorú mala záujem
zahrnul bez ďalšieho automatické uzatvorenie ďalšej zmluvy, a to dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené
zmluvné ustanovenie s textom vyhotoveným drobným písmom v zmluvnom formulári a to spôsobom,
že „podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy“ v zmluve o úvere
vnucuje spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu
plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nevyvážený
záujem v neprospech spotrebiteľa v danom prípade spočíva tiež v tom, že bez samostatného prejavu
vôle navrhovateľky k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol odporca dovodzovať prijatie návrhu na
uzavretie ďalšej zmluvy a to dohode o zrážkach zo mzdy. Formulácia uvedeného zmluvného dojednania
v bode 4/ neprijateľne prezumuje súhlas spotrebiteľa s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, keďže v
prípade, že by nechcel dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť, musel by nesúhlas vyjadriť. Neprimerané
a nerovnovážne dojednanie je neplatné aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru súdu je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do vopred pripravenej
zmluvy o úvere a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo
predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z týchto dôvodov
ju súd považoval za absolútne neplatný právny úkon.

Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľky, že predmetná zmluva o úvere je tzv.
štandardná formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu a uzatvorením dohody o zrážkach zo

mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky odporcu vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej odporcom na základe neprijateľných klauzúl, resp.
bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady EHS
93/13 o nekalých zmluvných podmienkach, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Podľa čl. 3 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“),
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku
škode spotrebiteľa. Súd poukazuje na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že i novela zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť
uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti
jej odmietnutia).

Pokiaľ odporca tvrdil, že okrem predmetnej zmluvy o úvere uzavrela navrhovateľka ešte ďalšiu zmluvu
zo dňa 8.1.2008 č. 9066594707, k tvrdenej skutočnosti nepredložil žiaden listinný dôkaz. Je potrebné
poznamenať, že súd vychádzal predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutých účastníkmi a iné
než účastníkmi navrhnuté dôkazy, má možnosť v sporovom konaní vykonávať len za splnenia zákonom
stanovených podmienok, v zásade to však nie je povinnosťou súdu. Napriek tomu, že povinnosť
tvrdenia i dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemohol súd vynucovať ani
sankcionovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu v Zmluve o úvere
č. 3821916307 zo dňa 27.6.2007 je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ ako úspešný účastník,
ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepožadoval a zo spisu mu trovy nevyplývajú.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a
doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu. Navrhovateľka ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a podľa §
2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. V predmetnej veci navrhovateľka bola v konaní úspešná a súd nezistil dôvody na
oslobodenie od súdneho poplatku u odporcu a preto rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť poplatok za
podaný návrh vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu
podľa položky 1 písm. b) prílohy Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).