Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6P/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614210808
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614210808.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
K. M., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Z. S., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/X, B., štátna občianka SR a otec
Q. M., N.. XX.X.XXXX, A. R.. N. XXXX/XX, B., štátny občan SR, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej
povinnosti matky voči maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 4P/55/2011 zo dňa 26. 4. 2012 v časti výživného matky
na mal. K. M. nar. X. X. XXXX tak, že zvyšuje výživné z 50 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne s
účinnosťou od 1. 1. 2015.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca.

Nedoplatok matky na zročnom výživnom za čas od 1. 1. 2015 do 28. 2. 2015 v sume 50 eur je matka
povinná otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 23.12.2014 domáhal zvýšenia vyživovacej
povinnosti matky voči mal. K. zo sumy 50,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne počínajúc dňom
1.1.2015 so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Svoj návrh otec
odôvodnil tým, že naposledy bol podaný návrh na zvýšenie výživného v máji 2011 a rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.4.2012 bolo určené výživné vo výške 50,- € mesačne. Nad rámec
výživného matka vôbec neprispieva a na výživnom má od roku 2009 dlh vo výške 146,- €. Výživné matka
platí nepravidelne cez exekútora, niekedy aj viac ako mesiac oneskorene. Matka o mal. K. neprejavuje
záujem ani sa s ňou nestretáva. Mal. K. navštevuje druhý stupeň na III. ZŠ M. B., triedu VII.
B ako športovú triedu. V škole má zaplatenú desiatu, obedy, vitamínový program, takisto navštevuje
krúžky, a to pohybové hry a v CVČ krúžok mažoretiek. Náklady na mal. K. od roku 2011, kedy bol
poslednýkrát podaný návrh na zvýšenie výživného, výrazne vzrástli, keďže vtedy navštevovala 1. stupeň
základnej školy a takisto sa zvýšili náklady na jej zdravotný stav, keďže mal. K. pravidelne navštevuje
očné vyšetrenia a používa dioptrické okuliare.

Otec na návrhu trval.

Matka s návrhom nesúhlasila.

Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť primerane zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky.

Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, Sociálnej poisťovne,
Mesta Senica, potvrdením o príjme otca, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, potvrdením o príjme
matky, výsluchom otca a matky, potvrdením o príjme manželky otca, potvrdením o príjme manžela matky,
pripojeným spisom Okresného súdu Senica č.k. 4P/55/2011, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav veci.

Otec mal. K. pracuje v spoločnosti OMS, spol. s.r.o., kde jeho čistá priemerná mesačná mzda za obdobie
január 2014 až december 2014 predstavovala sumu 600,93 €. Zároveň je otec mal. K. poberateľom
výsluhového dôchodku, ktorý je mu od 1. júla 2014 vyplácaný vo výške 520,72 € mesačne a poberateľom
prídavku na mal. K. v sume 23,52 € mesačne. Otec mal. K. je ženatý a býva s manželkou a mal. K.
v 3-izbovom byte v B.. Jeho manželka je zamestnaná v spoločnosti F. B., s.r.o. s priemerným čistým
mesačným príjmom za obdobie od januára 2014 do decembra 2014 vo výške 532,62 €. Otec má
vyživovaciu povinnosť len voči mal. K.. Náklady na domácnosť predstavujú sumu asi 230,- € mesačne,
okrem bytu má otec aj rodinný dom, kde má takisto bežné výdavky, vlastní dve autá a jedno auto vlastní
jeho manželka. Podľa neho, matka mal. K. nájom a náklady spojené s bývaním riadne neplatí, niekedy
tieto poplatky nie sú zaplatené aj tri mesiace a svokor matky, ktorý je vlastníkom bytu, tieto nedoplatky
zvyčajne zaplatí.

Matka mal. K. je vydatá, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a pracuje
na dohodu ako predavačka. Za posledných 12 mesiacov poberala od 14. októbra 2014 dávky poistenia
v nezamestnanosti za október 2014 - 60,30 €, november 2014 - 100,40 €, december 2014 - 103,70 €,
za január 2015 jej mal vzniknúť nárok na 103,70 €, február 2015 - 93,70 €, marec 2015 - 103,70 €, apríl
2015 - 43,50 €. Zároveň je poberateľkou prídavku na nezaopatrené dieťa vo výške 23,52 € mesačne.
Matka mal. K. na základe dohody o pracovnej činnosti pracuje pre spoločnosti F. B..T..Y.. P. V. S. s.r.o.
pričom za mesiac január 2015 zarobila sumu 60,56 €. Takisto uviedla, že nepracuje každý deň, niekedy
sa jej podarí pracovať celý deň a niekedy nejde do práce aj dva týždne. V skutočnosti, keď sa matke
mal. K. podarí pracovať celý mesiac, tak dostáva peniaze aj na ruku vo výške 300,- € v čistom. Okrem
mal. K. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Mesačné náklady predstavuje nájomné vo výške 165,- €,
elektrina - 20,- €, strava v škole pre mal. R. - 20,- €, družina - 8,- €. Matka mal. K. uviedla, že náklady na
bývanie si hradia s manželom sami. Zároveň podľa potvrdenia z exekútorského úradu zo dňa 12.2.2015
má matka nedoplatok na výživnom vo výške 106,35 € a zostatok na predbežných trovách exekúcie
vo výške 159,83 €. Manžel matky mal. K. pracuje od 20.1.2015 v spoločnosti N. T. B., a.s., zatiaľ je v
skúšobnej dobe, pričom za mesiac január 2015 mal vyplatenú mzdu vo výške 169,82 €.

Súd mal zo spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 4P/55/2011, preukázané, že rozsudkom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 26.4.2012 bolo zvýšené výživné matky na mal. K. z 24,50 € na 30,- € mesačne
s účinnosťou od 1.7.2011 do 31.1.2012 a s účinnosťou od 1.1.2012 zvýšené výživné z 30,- € mesačne
na 50,- € mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2012.

Podľa § 62 ods. l zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine /ďalej len Zákona o rodine/ plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že došlo k zmene
pomerov, ktoré sú dôvodom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre mal. K. a
je preto potrebné zvýšiť výživné na mal. Klaudiu. Naposledy bolo výživné určené v roku 2012. V čase
posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti matky voči mal. K. navštevovala mal. K. 1. stupeň
základnej školy, pričom v súčasnosti je žiačkou 7. ročníka ZŠ a matka mal. K. bola v čase posledného
rozhodovania o výške výživného zamestnaná v spoločnosti M., s.r.o., pričom za mesiac február 2012
jej bola vyplatená mzda 179,12 € a za marec 2012 jej bola vyplatená suma 252,93 €. Je nepochybné,
že príjem matky sa zvýšil, keďže poberá dávky v nezamestnanosti, ktoré za obdobie október 2014 až
december 2014 predstavovali priemerne sumu 88,13 € mesačne. Takisto má matka príjem z pracovnej
činnosti, pričom priznala, že zamestnávateľ jej vypláca peniaze aj mimo oficiálnych výplatných pások,
tzv. „na ruku“ a keď pracuje celý mesiac, tak dostane na ruku aj 300,- € v čistom. V čase rozhodovania o
poslednej úprave výživného boli výdavky na mal. K. 251,- € mesačne a je nepochybné, že vekom dieťaťa
sa výdavky rodičov zvyšujú. Súd má za to, že výživné vo výške 75,- € mesačne je primerané súčasným
potrebám mal. K. a čiastočne zvýšenému príjmu matky. Výživné zo zákona má prednosť pred všetkými
inými výdavkami rodičov. Súd pri rozhodovaní o výške výživného nemohol nechať bez povšimnutia aj
tú podstatnú skutočnosť, že matka okrem bežného výživného svojej dcére nič viac nekupuje a dcéra do
domácnosti matky vôbec nechodí, teda matka s ňou nemá žiadne ďalšie výdavky.

Súd určil zvýšené výživné, podľa návrhu, s účinnosťou od 1.1.2015. Vzhľadom na spätnú účinnosť
zvýšeného výživného matke vznikol nedoplatok vo výške 50,- € za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015 (2
x 25 €). Súd zároveň umožnil matke zaplatiť tento nedoplatok v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.