Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229469
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113229469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa: Y.. W. T., C..

X.XX.XXXX, trvale bytom I., X. Č.. XX, I. proti odporkyni: Y.. S. T., U.. I., C.. XX.X.XXXX, trvale bytom I., X.
Č.. XX za účasti mal. W. T., C.. XX.X.XXXX, bytom I.Š. X. Č.. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 15.8.1992 pred Obvodným úradom I. Y., zapísané v knihe
manželstiev, Obvodného úradu I. Y. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č.
XXX r o z v á d z a .

Pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. W. T., C.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti

odporkyne s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodiča.

Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. W. T. sumou 300 EUR mesačne, vždy do 15-tého dňa
toho ktorého mesiaca do rúk odporkyne vopred, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk navrhovateľa s mal. W. T. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 23.10.2013 domáhal rozvodu svojho manželstva s
odporkyňou z toho dôvodu, že napriek tomu, že manželstvo má 21 rokov, toto manželstvo dlhodobejšie
existuje bez citovej väzby, bez fyzického kontaktu a bez vzájomnej komunikácie. V dôsledku toho, že
sa účastníci konania citovo a telesne úplne odcudzili, toto manželstvo je podľa navrhovateľa trvalo a
vážne narušené, rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel, preto žiadal, aby súd toto manželstvo

rozviedol. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. W. T. do osobnej starostlivosti matky s
tým, že výživné z jeho strany bude určené sumou 100 EUR mesačne. Zároveň žiadal, aby mal možnosť
stretávať sa s maloletým neobmedzene na základe vzájomnej dohody s matkou mal. dieťaťa.

Odporkyňa podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 2.5.2014, z ktorého zrejmé, že s návrhom na rozvod
manželstva nesúhlasí, v tomto písomnom vyjadrení popísala priebeh manželstva s navrhovateľom a
uviedla, že tým, že sú obaja účastníci konania veriaci ľudia, znášala všetky problémy, ktoré boli v
manželstve. Podľa nej, prvé väčšie problémy a nezhody nastali v r. 2009, keď bola nezamestnaná,navrhovateľ chodil neskoro z práce a vždy sa niekde zdržal. Málokedy sa venoval deťom, nechodil ani
na rodičovské združenia a počas ich štúdia na ZŠ nebol s nimi ani raz doma, keď boli choré, z dôvodu,
že sa nevedel uvoľniť z práce. V roku 2010 zistila, že navrhovateľ bol v aute s neznámou cudzou ženou

a na jej otázku, že kto to je, odmietol odpovedať. V r. 2012 bol navrhovateľ na kúpeľnom pobyte v U. D. a
tam nadviazal známosť so ženou z P. a odletel za ňou na dovolenku v r. 2013. V tom roku sa navrhovateľ
už málo zdržiaval doma a nebol s nimi ani na žiadnej dovolenke. Naposledy boli spolu na dovolenke
na B. v lete v r. 2012. Napriek tomu, že navrhovateľ uviedol, že sa vzájomne citovo odcudzili, neuviedol
dôvod, prečo sa tak stalo. Podľa odporkyne to bolo najmä z toho dôvodu, že mala stále podozrenie,

že navrhovateľ má mimomanželskú známosť. Dokonca navrhovateľ s ňou komunikoval čím ďalej tým
menej a po odchode navrhovateľa do podnájmu, začal navrhovateľ postupne vynášať z ich spoločnej
domácnosti veci, čím znižoval hodnotu ich spoločne nadobudnutého majetku.

Pre prípad rozvodu manželstva odporkyňa navrhla mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a
určiť výživné zo strany navrhovateľa sumou 300 EUR mesačne. V závere svojho písomného vyjadrenia
odporkyňa uviedla, že podľa nej manželstvo nie je vážne narušené a rozvrátené a že možno očakávať

manželského spolužitia. Preto nesúhlasí s rozvodom manželstva a navrhuje, aby súd toto manželstvo
nerozviedol. Rozvodom manželstva by podľa nej veľmi psychicky trpeli deti. Odsťahovanie navrhovateľa
do podnájmu aj v súčasnosti maloletý syn veľmi zle znáša a zhoršil sa jeho prospech v škole, ako aj
správanie.

Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 3.4.2014, prešetril pomery na strane rodičov a

mal. Jozefa, zistil, že matka maloletého žije s ním v 3-izbovom byte a s dospelou dcérou, je zamestnaná
s čistým mesačným príjmom 559,92 EUR mesačne a výdavky súvisiace s maloletým spočívajú v
poplatkoch za životné poistenie 20 EUR, za mobil 30 EUR, mesačník MHD 100 EUR na polroka,
stavebné sporenie 56 EUR, internet a televízia 25,60 EUR, za bývanie v byte doposiaľ platí otec
maloletého, ktorý v tomto byte nebýva, pretože sa odsťahoval do podnájmu. Je to byt vo vlastníctve jeho

sestry, za ktorý platí otec 150 EUR mesačne. Jeho príjem v P..O..O. O..U..L.. I. predstavuje 1.000 EUR
mesačne. Na výživu maloletého prispieva sumou 100 EUR mesačne. Má zdravotné problémy, pretože
mal operované platničky, je na čiastočnom invalidnom dôchodku a poberá dôchodok v sume 280 EUR
mesačne. Mal. W. navštevuje 1. ročník V. O.. D. X. na H. P.. A. I., venuje sa hre na klavír a v škole hraje
florbal. Stravuje sa v škole za 25 - 30 EUR mesačne. Na základe takéhoto prešetrenia pomerov kolízny

opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. W. do osobnej starostlivosti matky a výšku
výživného zo strany otca určiť na základe odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a
majetkové pomery na strane povinného rodiča, vo veci styku schváliť dohodu rodičov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, rodným listom
maloletého, opismi mzdového listu matky a otca a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.8.1992, pričom u oboch sa jedná o prvé manželstvo,
ktoré uzatvárali z lásky potom, čo sa poznali 3 roky pred uzavretím manželstva. Z tohto manželstva
pochádza mal. W. T., C.. XX.X.XXXX a plnoletá S. T., C.. X.XX.XXXX. Zo zhodného prednesu účastníkov
konania vyplýva, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 1.10.2013, kedy sa zo spoločnej
domácnosti odsťahoval navrhovateľ do podnájmu. Od toho času nedošlo k obnoveniu ich manželského

spolužitia.

Podľa výpovede navrhovateľa postupom času nezhody medzi nimi narastali, ale nevedel uviesť, prečo
to tak bolo a prečo to medzi nimi nefungovalo. Ich vzťahy sa kazili aj tým, že manželka odmietala
doma variť, pritom on bol odkázaný na varenú stravu, pretože v práci som sa nemohol prestravovať, že
manželka je veľkou fanúšičkou hokeja a nikdy nebrala ohľad na to, že ráno som musel vstať do práce,

televízor pozerala až do noci, a on to chápal tak, že mu robila prieky. Prerástlo to až do takej miery, že
sa jeden druhému maximálne odcudzili. Boli medzi nimi hádky a manželka mi vykrikovala rôzne veci
priamo pred deťmi, čo mu veľmi vadilo Okrem toho medzi nimi nefungoval ani intímny život, a preto sa
začal stretávať s jednou kolegyňou, ale potom to prerástlo do intímneho vzťahu. Očakával od manželky,
keď sa o tom dozvedela, že sa zachová tak, že prejaví viac záujmu o neho, že sa spamätá a všetko

sa vráti do starých koľají, ako to bolo na začiatku manželstva. Tento vzťah udržiaval asi pol roka. Ďalšívzťah bol na dovolenke na P., keď udržiaval intímny vzťah s jednou U.. Aj o tomto vzťahu sa manželka
dozvedela. Navrhovateľ uviedol, že aj v súčasnosti má priateľku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti
a podľa neho je to perspektívny vzťah.

Odkedy nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou je rád, keď manželku nevidí, snaží sa zabudnúť na
tie nepríjemné chvíle, ktoré sa medzi nimi odohrali. Keď v októbri 2013 odišiel zo spoločnej domácnosti,
bolo to najmä z toho dôvodu, že manželka sa stále hádala pred deťmi, deti všetky ich spory vnímali
a preto si povedal, že stačilo.

So synom sa stretáva tak, ako sa oni dohodnú. Doposiaľ na výživu maloletého ničím neprispieval,

pretože platil byt, v ktorom žije matka s maloletým, sumou 180 - 200 EUR mesačne. Za prenajatý byt
svojej sestry, platí 180 - 200 EUR mesačne. Jeho príjem predstavuje asi 1.000 EUR v čistom mesačne.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to, čo uviedol navrhovateľa ju veľmi prekvapilo, o jeho
intímnych známostiach vôbec nevedela, pokiaľ navrhovateľ udržiaval nejaké známosti so ženami, stále
si myslela, že sú to iba kamarátske vzťahy. Intímne spolu nežijú od septembra 2013, ona to brala tak,
že sa manželstvo začína vylepšovať, ale už 1. októbra sa navrhovateľa zbalil a odišiel zo spoločnej

domácnosti z ničoho nič. Nevedela ani, že kde žil. Problémy v manželstve napriek tomu nevnímala ako
nejaké závažné.

Netušila ani to, že navrhovateľ odchodom na P. riešil svoj intímny vzťah s priateľkou z P.. Ona sama
nemala ani nemá žiaden vzťah.

Čo sa týka jej príjmu, zarába 400 - 500 EUR v mesiaci. Za byt platí navrhovateľ. Podľa nej však

navrhovateľ nemá 1.000-eurový príjem, ale vyšší a okrem toho má príjem aj z akcií, keď chodí spievať
a hrať na orgáne, pričom za jednu akciu dostáva 5 EUR.

Maloletý navštevuje 2. ročník V. D. X. A. I., je alergik a lieky stoja asi 20 € v mesiaci.

Odporkyňa má sama výdavky so svojim zdravotným stavom, pretože má astmu, lieky stoja do 50 €
v mesiaci.

Spolu s manželom vlastnia 3-izbový byt na X. Č.. XX, dve autá, L. X., ktorý má 15 rokov, používa ho
obyčajne dcéra, a N. J. používa manžel, je to 5-ročné auto. Okrem bytu ešte vlastnia spolu garáž.

Odporkyňa uviedla, že ona má záujem zachovať toto manželstvo a predpokladá, že manžel svoj vzťah
s priateľkou skončí, že dostane rozum.

Navrhovateľ na to reagoval tak, že podľa neho dostal rozum vtedy, keď od nej odišiel.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa§23ods.1až3zákonaorodineč.36/2005,súdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože dospel k
tomu záveru, že ich manželstvo nie je ďalej udržateľné, toto manželstvo neplní svoje poslanie dané
zákonom o rodine, a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ sa dopustil počas manželstva opakovanej
manželskej nevery a aj v súčasnosti udržiava mimomanželskú známosť. Napriek tomu, že odporkyňa
verbálne prejavila záujem na udržaní tohto manželstva, je ochotná navrhovateľovi odpustiť jeho nevery

z toho dôvodu, že je veriaca, k zachovaniu tohto manželstva nepostačuje iba jej vôľa. Navrhovateľ
jednoznačne prejavil, že nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou, aj keď podľa zváženia
súdu dôvody rozpadu manželstva spočívajú najmä na jeho strane. Z prejavov navrhovateľa je zrejmé,
že stratil úctu voči odporkyni, nemá úctu ani voči 25-tim rokom prežitého spoločného života, ani voči
tomu, že majú z manželstva dve deti. Keďže účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od októbra

2013 a im samým sa nepodarilo obnoviť manželské spolužitie, ani sa o to úprimne nepokúsili, súd toto
manželstvo rozviedol, pretože manželstvo sa zmenilo sa formálny zväzok dvoch ľudí a nie je predpoklad
obnovy manželského spolužitia.

Podľa§24ods.1až4Zákonaorodine,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej

starostlivosti.

Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vzhľadom na to, že z manželstva účastníkov konania pochádza mal. Jozef, súd upravil rodičovské práva
a povinností vo vzťahu k nemu pre čas po rozvode manželstva tak, že ho zveril na základe zhodného

prednesu oboch účastníkov konania do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá aj doposiaľ starostlivosť
o neho zabezpečuje.

Zo strany otca súd určil výživné sumou 300 EUR mesačne s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti
a schopnosti, ako aj potreby maloletého. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

každého svojho rodiča. Súd zároveň prihliada na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a potreby
mal. dieťaťa. Z týchto zákonných zásad súd pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na
bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Otec je schopný zo svojho príjmu takéto výživné
platiť a mal. W., ktorý je blízky veku dospelosti, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca.

Vzhľadom na vek mal. W.X. je možné predpokladať, že styk otca s maloletým sa bude realizovať

predovšetkým na základe ich vzájomnej dohody, a preto súd tento styk neupravoval.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebonie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.