Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/100/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218589
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114218589.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Q. N., Y.. XX.X.XXXX, E.
Š. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie
OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou HKP Legal, s.r.o.
advokátska kancelária, Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 937,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 1.7.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
937,22 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil len stručne tým, že dňa 25.10.2002 uzatvoril so
žalovanou Úverovú zmluvu č. 5206262252, ktorou sa zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úverový
rámec vo výške 995,82 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu, a žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti je určený v zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné
podmienky žalobcu. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná (nikde nedefinovaná - pozn. súdu)
časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy
nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v
dohodnutej lehote nevrátila; porušila platobnú disciplínu. Ďalej žalobca vo svojom návrhu uviedol, že dlh
žalovanej predstavuje sumu 937,22 Eur s tým, že vyčíslenie žalovanej sumy je uvedené v priloženom
splátkovom kalendári (z priloženej listiny zo dňa 20.6.2014 označenej ako splátkový kalendár pritom
vyplýva iba
výpis z účtu - bez uvedenia úrokovej sadzby a zrejmého spôsobu výpočtu úrokov a zmluvných pokút
zaúčtovaných na ťarchu účtu - pozn. súdu).

Na základe výzvy súdu na doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo
do základu a výšky, resp. jeho jednotlivé položky, z čoho odvodzuje ich výšku, žalobca v písomnom
doplnení uviedol, že žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že je s úverovými zmluvnými
podmienkami oboznámená, že sú jej ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a
prejavuje súhlas byť s týmito podmienkami viazaná. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola
konkrétne stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien. Ďalej poukázal na úverové podmienky, podľa
ktorých klient potvrdzuje, že pri podpise zmluvy bol oboznámený s platným sadzobníkom. Vzhľadom na
uvedené má za to, že požadované poplatky boli so žalovanou dohodnuté písomne, nakoľko boli uvedené

v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Uplatňovaná suma 937,22
Eur pozostáva z nasledujúcich položiek:
- istina (dlžná suma úveru bez úrokov z úveru) vo výške 551,34 Eur;
- úrok (z poskytnutej istiny) vo výške 385,88 Eur (3,34 Eur + 375,33 Eur + 7,21 Eur) za hotovostné
transakcie a za bezhotovostné transakcie + dopočet ku dňu podania žaloby - ich súčet sa rovná jednému
úroku pri úrokovej sadzbe 26,52 % ako vyplýva zo zmluvy a sadzobníka;
a zároveň uplatňuje úrok vo výške 26,52 % ročne zo sumy 551,34 Eur (istiny) od 21.6.2014 ako
nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia s tým, že jeho výška bola dohodnutá v Sadzobníku
poplatkov a odmien, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej to súd pri príprave pojednávania uložil a žaloba s prílohami
jej bola doručená ešte dňa 11.8.2014.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.10.2014 namietal,
že podpisom úverovej zmluvy sa odporca a veriteľ zároveň dohodli o poskytnutí revolvingového úveru a
úverovej karty s tým, že spotrebiteľ pri podpise úverovej zmluvy ani nemusí mať vedomosť o tom, že o
poskytnutie takéhoto úveru, resp. úverovej karty žiada a zmluvné podmienky, prostredníctvom ktorých
je spotrebiteľom nanútený iný produkt popri pôvodnom, spôsobujú hrubú nerovnováhu (nezrozumiteľne,
keďže zo žalobného návrhu vyplýva uzavretie priamo iba jednej zmluvy o revolvingovom úvere - poz.
súdu), a že v úverovej zmluve chýba údaj o výške úroku príp. iných poplatkov, čo znamená že je
potrebné úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný, a nárok je neopodstatnený, odporca uhradil
navrhovateľovi celú výšku istiny.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením všetkých označených a predložených listinných
dôkazov, a to úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty
YES č. 5206262252, Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „úverové
podmienky“), listiny s evidenciou o účtovaní a platobnej histórii žalovanej označenej ako splátkový
kalendár, výzvy k splateniu celého úveru, listiny označenej marginálne ako Leták YES SK 6.5.2005 so
sadzobníkom poplatkov a úrokov, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov
(§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 25.10.2002 písomne úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca podľa jeho nespochybnených tvrdení zaviazal žalovanej

poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 995,82 Eur. Podľa písomného vyhotovenia zmluvy
jej obsah bol dojednaný na predtlačenom formulári dňa 25.10.2002 s vyznačením revolvingový úver
variant D, výška mesačnej splátky 1.200 Sk, výška úverové rámca 30.000,- Sk. V zmluve je ďalej
uvedené: odchýlka od základnej úrokovej sadzby 0%, termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20.
dňu v mesiaci, a text „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a samostatnom liste (strana
2). Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými zmluvnými
podmienkami, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a
prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“ V predložených úverových podmienkach napísaných
výrazne menším drobným písmom je v Hlave 6. § 7 uvedené: „Klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva
o RÚ, je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poplatkových služieb
a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien (ďalej iba sadzobník) spoločnosti
aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Klient potvrdzuje, že pri podpise ÚZ bol oboznámený s
platným sadzobníkom. Sadzobník je súčasťou metodickej príručky a je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti,
u predávajúcich a na internetových stránkach spoločnosti. ... Spoločnosť je oprávnená Sadzobník
jednostranne meniť s tým, že je povinná klientovi zmenu sadzobníka bezodkladne oznámiť.“ V Hlave
6. § 9 úverových podmienok je uvedené: „Klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na
prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom
sadzobníku poplatkov.“ Zo splátkového kalendára vyplýva výpis z účtu s evidenciou žalobcu o termínoch
a sumách postupného čerpania a úhrad peňažných prostriedkov žalovanou, podľa ktorých žalovaná na
istinu čerpala spolu sumu 2.747,8418 Eur a v prospech žalobcu uhradila sumu 4.764,787 Eur. Ďalej
zo splátkového kalendára vyplýva započítavanie úhrad na rôzne položky a evidencia dlžných súm bez
uvedenia úrokových sadzieb, úrokovaných období a zrejmého spôsobu výpočtu úrokov (z akých súm,
za aké obdobie a v akej sadzbe) a zmluvných pokút zaúčtovaných na ťarchu účtu. V listine označenej
marginálne ako Leták YES SK 6.5.2005 so Sadzobníkom poplatkov a úrokov nie je uvedený dátum
platnosti sadzobníka, sadzobník nie je nikým podpísaný, a výška poplatkov v ňom uvedených za riadny
výpis 45,- Sk a výber z bankomatu v SR 69,- Sk sa nezhoduje s poplatkami za tieto položky účtovanými
žalovanej podľa splátkového kalendára v roku 2002 (20,- Sk a 60,- Sk), z čoho vyplýva, že pri uzavretí
zmluvy bol zrejme aj v inom znení.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „ZoSU“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSU spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZoSU zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Keďže zo skutočností uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom tohto konania sú nároky medzi
veriteľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právny vzťah (zmluvu) medzi
účastníkmi je potrebné posúdiť podľa cit. zákona.

Podľa § 3 ods. 5 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU však platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým
na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce
skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne odôvodňovali uplatnený nárok na zaplatenie sumy
937,22 Eur čo do základu a výšky. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“
spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné
na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba, aj po doplnení, má skôr len
všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia
všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť (a to už vo vzťahu k tzv. istine - napr. výslovné poskytnutie peňažný prostriedkov a
záväzok na ich vrátenie - § 2 písm. b) ZoSU - vs. „poskytnutie úverového rámca“). „Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. ...
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca...“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010). Ak by pritom súd z tvrdení žalobcu
a predložených príloh podľa ich obsahu a zmyslu (v snahe o potlačenie formalizmu aj pri maximálne
extenzívnom výklade) vo vzťahu k časti požadovanej sumy hoci aj nepriamo odvodil uplatnenie nároku
právom na vrátenie poskytnutých (žalovanou čerpaných) peňažných prostriedkov (istiny), vo vzťahu
k zvyšku - požadovaným úrokom (a poplatkom zaúčtovaným na ťarchu už vykonaných úhrad) však
už rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich komplexne a riadne odôvodňovali, zo žaloby nevyplývajú ani
nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie v
splátkovom kalendári (výpise z účtu) vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti
niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom
do r. 2003), ale len ak sa právo opieralo o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu (zrejme ako
relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania
všetkých peňažných ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov
(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V sporovom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporných strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však v súdnom konaní nemožno
nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany
(dodávateľa) bez posúdenia práva. Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov pritom žalobca neuviedol
(ani nepriamo v prílohách) vlastne žiadne rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne

overenie ich výpočtu. Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov, sú takými skutočnosťami,
ktoré odôvodňujú ich uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky
úrokovej sadzby s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie
jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa týchto sumách
uplatňuje, spolu s ich skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich
zahrnutých, však z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej sadzby
žalobca síce napokon vo svojom písomnom doplnení návrhu uviedol (s poukazom na nedatovaný
sadzobník marginálne označený 6.5.2005), jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s
ich skutkovým odôvodnením pri výpočte úroku (hoci aj nepriamo) však nie. V návrhovom (sporovom)
konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také skutočnosti,
ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za
navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje (vychádza
z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo
nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť zamietnutý.

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo
splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu už uhradila (vrátila) viac
ako jej poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným so spotrebiteľským
úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca ani len netvrdil a nepreukázal všetky
konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (vrátane oprávnenia zápočtu už
uhradených súm na ich účet). Preto mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bola
žalovaná povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania
skutkovo vymedzený v návrhu, aj s prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.)
preto považoval za nedôvodný, a žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť.

Okrem toho, nad rámec vyššie uvedeného, po preskúmaní predložených listín súd poukazuje aj na to,
že úrok a poplatky, ktoré žalobca účtoval na ťarchu žalovanej, nie sú uvedené v predloženej úverovej
zmluve, a žalobca ich tak ako veriteľ v zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSU od žalovanej ani nebol oprávnený
požadovať. Vo svojej podstate pritom ide aj o obligatórnu obsahovú náležitosť (súčasť) zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. c) ZoSU (cena služby), ktorá musí mať písomnú formu,
pričom v zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ platí, že písomný právny úkon je platný, len ak je podpísaný
konajúcou osobou. V danom prípade pritom úroky a poplatky neboli uvedené ani v priložených úverových
podmienkach, a podľa ich obsahu mali byť len v sadzobníku, na ktorý úverové podmienky ďalej
odkazovali. Nikde v zmluve sa pritom neuvádza, že by bol sadzobník neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
(podľa úverových podmienok bol súčasťou metodickej príručky), tento sadzobník nebol v písomnej forme
v znení platnom pri uzavretí zmluvy a s podpisom žalovanej na ňom k žalobe ani pripojený, a žalobca
ho mohol dokonca jednostranne meniť. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca preto nie je
oprávnený požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Pokiaľ pritom žalobca odkazuje na úverové podmienky, okrem toho, že úrok a poplatky nie sú uvedené
ani v nich, súd pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného právneho
úkonu tiež nesvedčí rozsiahlosť a neprehľadnosť ich textu napísaná drobným písmom so súčasným
zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých
miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd tiež zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov
spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi
ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné
podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú zjavne pre
spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo
aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu
ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (resp.
o iných podstatných náležitostiach, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj

podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou
stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti
sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú
dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody preto súd žalobu zamietol.

Námietky vedľajšieho účastníka súd považoval za nezrozumiteľné a nedôvodné, keďže v danom
prípade nešlo o paralelné uzavretie viacerých zmlúv, a namietanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru ZoSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
g) spájal výslovne iba s neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, a nie s vedľajším účastníkom
tvrdeným neuvedením výšky úroku príp. iných poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá
bola v konaní úspešná, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaná si ich náhradu
neuplatnila a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko tieto pozostávali len z trov
právneho zastúpenia, ktoré z hľadiska ich potreby na účelné bránenie práva súd nepovažoval ani za
potrebné a najmä účelné. Je samozrejmé, že každý účastník má v konaní právo nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom, toto právo však nemožno spájať automaticky s právom na náhradu všetkých trov
právneho zastúpenia.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších
účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené
trovy (vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup vedľajších účastníkov (a
regulovať ich počet), ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov
žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity
a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako
vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do
dôkladného posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej
úvahe), či boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú,
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a
zároveň aj potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá
súdneho konania a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a
teda na tento účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so
závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. ... Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa,
mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej
skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho

postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom
sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých
porovnateľných veciach. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo
9/2013).

Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že
1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
2. námietky vedľajšieho účastníka boli nezrozumiteľné a nedôvodné, a
3. z obsahu týchto úkonov vyplýva, že sa týkali a boli vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých
obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony za vynaložené
účelne. Za tejto situácie sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, zároveň javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie
práva na právnu ochranu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.