Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1Tk/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010592.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Jána

Krajčiho a PaedDr. Alexandra Benku v trestnej veci proti V. F., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.2.2015 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. F. D. Š. M. Z. A. T., narodený XX.XX.XXXX V. K., trvale bytom K., I. R. Č. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v
Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Nitre od 4.12.2013,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 20.3.2003 v čase asi od 20.00 hod. do 21.00 hod. prišiel obžalovaný V. F. spolu s A. F., P. F. T.
P. A. do záhradkárskej oblasti v katastri obce Bojná, na pozemok zapísaný na LV číslo XXXX, kde pri
záhradnej chatke postavenej na uvedenom pozemku stál poškodený P. U. a po príchode k poškodenému

A. F. začal kričať na poškodeného a došlo k hádke medzi obžalovaným V. F. T. A. F. na jednej strane
a poškodeným P. U. na druhej strane, načo obžalovaný V. F. vystrelil na poškodeného z revolveru
nezistenej značky najpravdepodobnejšie kalibru 22 WMR, pričom v čase výstrelu držal zbraň v pravej
ruke v oblasti pásu a poškodeného zasiahol do oblasti brucha, následkom výstrelu poškodený spadol
na zem, vtedy k nemu pristúpil A. F. a revolverom nezistenej značky najpravdepodobnejšie kalibru 22
WMR vystrelil na ľavú stranu hlavy ležiaceho poškodeného, čím mu obžalovaný V. F. spôsobil zranenie,
ktoré bezprostredne ohrozilo život poškodeného a to trieštivú zlomeninu na prednej ploche desiateho
hrudného stavca, pričom strelný kanál prenikol prednou brušnou stenou a A.

- 2 - 1Tk/2/2014 - 2238

F. spôsobil poškodenému zranenia pomliaždenie mozgu a krvácanie do mozgu pri zlomenine klenby
lebečnej a následne na pokyn obžalovaného V. F. T. A. F. spoločne P. A. T. P. F. zakopali telo
poškodeného do ilegálneho hrobu na pozemku v blízkosti záhradnej chatky, kde bolo nájdené dňa 10.
februára 2011 v provizórnom hrobe,

t e d a :

spoločným konaním iného úmyselne usmrtil,

t ý m s p á c h a l :trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov

(ďalej len Tr. zák.),

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1, 3 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody v
trvaní 11(jedenásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ho súd zaraďuje do výkonu trestu do III.(tretej) nápravnovýchovnej
skupiny.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu súd ukladá peňažný trest vo výmere 8.000,-- (osemtisíc) eur.

Podľa § 54 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu stanovuje náhradný

trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - jednej pištole
značky ČZ 75 B, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, spolu s jedným zásobníkom.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Topoľčany XT/XX/XX -
XXXX zo dňa 16.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre XTo/XX/XXXX - XXXX zo dňa
10.3.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením stratili podklad.

- 3 - 1Tk/2/2014 - 2239

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú O. U., narodenú XX.X.XXXX, bytom Q., R. Q. P.
Č. XX, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. F., poškodenej O.
U., svedkov P. A., L. A., F. Č., Q. Q.O., P. U., L. B., I. F., F. X., P.. Ľ. B., P. A., F.. P. Č., T. F. T. U. X.,

výsluchom znalcov X.. J. F. X.., F.. F. Č., F.. G. Š. X.., D.. J. Č.R., D.. J. V. X.., prečítaním svedeckých
výpovedí J. A. - O., T. P. Š., prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu
v Slovenskej Ľupči, Kriminalistického a expertízneho ústavu v Košiciach a prečítaním celého na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný V. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu v obžalobe. K veci uviedol, že tento skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal,
necítim sa byť z neho vinný, nakoľko pána U. nepozná, nikdy sa s ním nestretol, nikdy s ním neprišiel
do styku, nikdy ho nevidel. Nikdy na neho nestrieľal a nikdy sa tohto skutku nezúčastnil, tak ako mu

kladie za vinu pani prokurátorka. Pána U. prvýkrát videl, jeho fotku, v médiách, keď bol za túto vec
vzatý do väzby, po prepustení z väzby za vraždu Č.. V tejto veci ho usvedčuje jediný svedok P. A.,
ktorý ho usvedčuje aj z ďalších osem trestných činov, v ktorých vo väčšine sa preukázalo, že svedok
A. klamal. 41-krát za vtedy, čo napočítal vypovedal pod prísahou nepravdu a klamal. Ako to tu rozobral
jeho právnik, už sa nechce ku každému prípadu vyjadrovať, ale spomenie len vraždu P. F., kde bol

právoplatne oslobodený Najvyšším súdom SR. Ďalej sa to týka vraždy Č., kde sa takisto preukázalo,že s týmto skutkom nemá nič spoločné a A. klamal a nakoniec je on tu obvinený z krivej výpovede, z
krivej prísahy. Ďalšia vec sa týka poškodeného A., kde ho takisto obvinil, že za jeho vraždou mal byť,
čo sa taktiež nepreukázalo a bol z tohto skutku zbavený. Ďalej sa to týka P.. F., kde hrubým spôsobom

zavádzal políciu, narozprával samé klamstvá a hlúposti, ktoré si vymyslel a ktoré sa nepotvrdili. Takisto
tu obvinil P.. F., P.. O., mojich advokátov a ďalších ľudí. Všetko sa preukázalo ako nepravda. Podobný
prípad je, kde apeloval aj vykradnutím VÚB banky Nitra, že na základe toho som mal dať zavraždiť X.
Č.. V tejto veci boli zadržaní celkom iní ľudia, ktorí sa k tejto veci priznali. V krádeže pani Medovej takisto
mu bolo najprv okresnou prokuratúrou dané, že tento skutok spáchal. A. klamal a bolo mu toto obvinenie

zrušené, ktoré potom však Generálna prokuratúra obnovila. Je trošku zarážajúce, že po štyroch rokoch
prokuratúra príde na to, že tento skutok už nemožno ďalej trestne stíhať kvôli tomu, že je premlčaný. Vo
veci pána F. bolo vyšetrovanie dočasne prerušené z dôvodu toho, že treba vypočuť F.. Chcem povedať,
že aj v tomto prípade A. klame a identická zbraň, ktorou mal byť zastrelený F., sa našla u A.. A. ako
osoba bola 6-krát súdne trestaná za lúpež,
- 4 - 1Tk/2/2014 - 2240

krádež, nedovolené ozbrojovanie, znásilnenie, obmedzovanie osobnej slobody, obchodovanie so
zbraňami a vykrádanie orlích hniezd. K obžalobu, ktorú podala pani prokurátorka chce uviesť, bude to
znieť možno tvrdo, ale pani prokurátorka v určitých veciach zavádza, nehovorí pravdu, čo aj dokáže.

Vytrhala veci z kontextu. A. pozná od roku 2001, keď sa bol u neho pýtať na prácu. Predtým ho nepoznal.
Nezamestnal ho. Ich vzťahy sa vyvíjali tak, že sa párkrát stretli náhodne. A. mu ponúkol divinu, ktorú
mu párkrát doniesol. To boli také stretnutia zo začiatku. Potom obchodoval s Čínou, dovážal elektrické
motorky, bezpečnostné a interiérové dvere, poťahové látky na sedačky. Na základe toho A. niekoľkokrát
prišiel,chcelodnehonejakédvere, nejakémotorky,ktorépredaladalmuzanepeniaze.Nenavštevovali

sa, kamaráti neboli, došiel len, keď mu doniesol peniaze. Nikdy ho nežiadal o žiadne také služby, aby
niekoho zabil. Hovorí to preto, lebo v druhých prípadoch vypovedal, že ho požiadal, aby zabil Č. T. Z..
Vie, kde býva A., bol aj pri jeho dome. Raz bol aj v jeho garáži. Je pravda, že som bol v kontakte s A., keď
bol v Kanade a v Kanade bol aj on. Nevlastní v Kanade žiadny dom. Jedinú nehnuteľnosť, ktorú vlastní
v Kanade, je pozemok o rozmeroch 40x50 metrov, ktorý kúpil v roku 2008. V čase, keď boli v Kanade on

aj A., tak on sám býval u E. U. T. A. býval u X. R.. Do Kanady chodieval od roku 1997, odkedy tam začal
podnikať a dostal aj biznis víza. V tom čase obchodoval s Čínou, so Slovenskom a s Venezuelou. Do
Číny som chodil cez Kanadu preto, lebo jeho kamarát U. mal kamaráta, ktorý bol originál Číňan a keďže
ja neviem dobre po anglicky, tak tam chodili v takomto trojlístku. To, že tam chodieval, potvrdil aj Interpol
Kanady a Číny. Všetky tieto doklady, jeho cestovný pas, víza a zistenia Interpolu sú súčasťou spisu

poškodeného Č.. A. bol v Kanade na základe toho, že E. U. často chodieval z Kanady na Slovensko a
raz keď ho prišiel navštíviť, tak ho zoznámil s A.. A. ho v jeho prítomnosti požiadal, či by mu nemohol
v Kanade vybaviť robotu. U. mu v Kanade robotu vybavil a A. pricestoval do Kanady. Na letisku bol
zadržaný, lebo sa im nepozdávala jeho vizáž, nakoľko mal jazvu na tvári. Dostal víza iba na dva týždne,
no napriek tomu tam zostal rok. Potom z Kanady ušiel a to za takých okolností, že pracoval u R. pri

zatepľovaní domov a stalo sa, že tam napadol nejakých ľudí a vykrádal domy, preto ušiel. Počas pobytu
A. v Kanade, sa s A. stretol iba raz a to vtedy, keď bol za X. R. a dohodli sa, že strávia Silvester v Egypte.
Skutočne s R. do Egypta odišli a tam sa dozvedeli o nepríjemnostiach, ktoré A. v Kanade vykonal. Nikdy
nemal žiadne konflikty s P. A.. Podľa neho v tejto trestnej veci vypovedá proti nemu preto, lebo mu prišli
na nejaké veci, konkrétne týkajúce sa výbuchu v Euromonte TO. Nebohého U. nepoznal a nič s ním

nemal. A. F. spoznal v roku 1998, keď ho oslovil, že potrebuje vybaviť kuchyňu. U ich bol podnik Mier
t. č. Decodom, kde poznal mnoho ľudí. Ich kontakty boli slabé, boli to iba náhodné stretnutia, pretože
potom od roku 1999 bol vo väzbe. A. F. bol kamarát s nebohým P. F. a keď sa náhodne stretli, tak spolu
podebatovali. V čase keď bol vo Venezuele a A. F. v Belize, nestretávali sa a ani si netelefonovali. Neboli
v žiadnom kontakte. Nemá žiadne informácie o tom, aký bol vzťah medzi A. F. T. P. A.. Nikdy ich spolu

nevidel. Nie je pravda to, čo uvádzal A., že bol u neho doma, keď tam bol aj A. F.. Nikdy nebol u neho ani
A. F.. Nikdy nebol v takej spoločnosti, kde by súčasne boli prítomní aj A. F. T. P.Á. A. a aj P. F.. Je pravda,
že v jednej jeho výpovedi je uvedené, že poznal P. A. 20 rokov, ale pravdepodobne mu vyšetrovateľ zle
rozumel. Stále trvá na tom, že P. A. pozná od roku 2001. V roku 1990 až 1991 ho nepoznal a nestretával
sa s ním. V čase, keď zoznámil E. U. Q. P. A., nepoznal kriminálnu minulosť A.. Presne sa

- 5 - 1Tk/2/2014 - 2241nepamätá, čo povedal U., keď A. s ním zoznámil. V tom čase U. obchodoval s počítačmi a myslí si,
že sa nepýtal na A.. Nepamätá si na to, že by aj neskôr debatovali o A. minulosti. Ak by vedel, že má
takúto kriminálnu minulosť, tak by U. nepovedal, aby ho zobral so sebou do Kanady. V Kanade mal

dobré meno medzi Slovákmi a aj medzi ostatnými. Aj sám E. U.Z. v jednej svojej výpovedi uviedol, že
on A. v súvislosti s Kanadou nič nevybavoval a do Kanady išiel na jeho pozvanie. Nebohý P. F. bol jeho
synovec, ktorému bol aj krstným otcom. Bol synom jeho staršieho brata P.. Ich vzťahy boli dobré až
dovtedy, kým nedošlo medzi nimi k jednej nepríjemnosti. Táto nepríjemnosť sa stala tak, že jeho brat sa
rozviedol s manželkou I., ktorá si našla mladšieho partnera a vyhodila ho z domu s dvomi igelitkami. Brat

sa nasťahoval k rodičom, o ktorých sa aj staral. Po matkinej smrti nechali svoj podiel spoločne s bratom
X., bratovi P., ktorý si následne po predaji rodinného domu kúpil byt. Stále boli ešte vzťahy so synovcom
P. F. dobré až dovtedy, kým sa mu brat neposťažoval, že mu je syn dlžný sumu 27.000,-- Sk. Synovcovi
dohováral, aby otcovi vrátil tieto peniaze, lebo ak by mu s bratom nepomohli, tak by zle dopadol. Na
to sa synovec vyjadril tak, že sú ľudia, ktorí zarábajú hlavou a sú ľudia, ktorí zarábajú rukami. Vtedy
synovcovi povedal, že či sa nehanbí takto sa vyjadrovať o otcovi, lebo otec sa o neho riadne staral a aj

o jeho syna. Vtedy sa ich vzťahy pokazili. Odvtedy sa P. F. a jeho mladší brat prestali stýkať aj so svojím
otcom a aj s ním. Nemali žiadne spoločné obchodné aktivity s P. F.. Mal svoje dve firmy. Stretávali sa
len ako príbuzní, nie ako obchodní partneri. Túto udalosť, ktorú opísal a ktorá bola dôvodom toho, že sa
nepohodli, sa stala pred Vianocami roku 2002. Nevie sa vyjadriť ku vzťahu P. A. a nebohého synovca
P. F.. Nevie odkiaľ sa poznali. Občas ich videl spolu, ale nebolo to často. Nepýtal sa synovca odkiaľ

A.Č. pozná, lebo v tom čase už spolu nehovorili. Predtým, keď mali ešte dobrý vzťah, synovca s P. A.
nevidel. Pozná F. Č.A. a bližšie sa spoznali vo väzbe v Leopoldove. Nikdy nemal s Č. žiadne aktivity ani
obchodné a ani nijaké iné. Nepamätá si presne, či to bolo v roku 2002 alebo v roku 2003, keď sa stretli
s F. Č.. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa poznali P. A. s F. Č. a ani jeden z nich nespomínal, že
by sa poznali. Nevybavoval živého tigra od F. Č. pre P. A.. V marci roku 2003 používal vozidlo Toyota

RAV 4 zlatej metalízy. Nepamätá si, že by poznal osobu menom Q. Q., to meno mu nič nehovorí. Vôbec
si nepamätá, že by voľakedy oslavovali spolu s P. F. a jeho otcom P.. Nezvykli oslavovať spoločne ako
rodina sviatky.

Poškodená O. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevedela, čo jej syn robí. Dozvedela sa to iba z

novín a tiež aj keď jej známi povedali, že čítali v novinách, aké zločiny robí. Bola vtedy po ťažkej operácii
a nechodila z domu von. Keď sa syn objavil doma, tak sa ho pýtala, že kade chodí a čo robí a kázala
mu, aby si našiel prácu v zahraničí. Syn jej so slzami v očiach povedal: „mama nemôžem, lebo oni by
ma našli aj tam“. Nevie povedať, aká to bola banda, pre ktorú robil, lebo tých ľudí nepoznala. Syn nikdy
nedoviedol domov žiadnych chlapov. Až potom sa dozvedela, čo sa stalo s jej synom, keď ju predvolali

vypovedať na políciu. V liste, ktorý odovzdala vyšetrovateľovi, kde označila človeka ako O., nemyslela
tým nikoho konkrétneho, bolo to iba prirovnanie, či robí také zločiny ako O.. O tom, že syn je nezvestný,
sa dozvedela od jeho priateľky, ktorá jej povedala, že si išiel hľadať prácu, ale domov sa nevrátil. Ona ho
dala hľadať políciou. Priateľka jej syna sa volala J. A.. Žili spolu v Bratislave. Syn ju často nenavštevoval,
chodieval iba občas a chodil autom, pričom chodil na viacerých autách. To neboli jeho autá. Naposledy ju

- 6 - 1Tk/2/2014 - 2242

prekvapil, keď som kosila lucerku. Vtedy sa porozprávali, ale nešiel ani dnu a odišiel späť do Bratislavy.
Nevie kde sa jej syn zoznámil s tými ľuďmi, pre ktorých pracoval. Ona sama ich nepoznala. Domov

nechodieval so svojou priateľkou, chodil len sám. V tom čase bývala sama, lebo jedna dcéra študovala
a druhá pracovala na Myjave. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania poškodená rozdiel
vo výpovediach vysvetlila tak, že nevie, kde sa jej syn s tou bandou zoznámil, len si myslela, že sa s
touto bandou zoznámil vo výkone trestu v Leopoldove. Je to len jej domnienka, lebo inde sa s ňou nemal
kde zoznámiť. Osobu P. U. nepozná a ani nikdy toto meno nepočula. Nepozná ani P. A.Č. a nikdy ho

nespomínal ani jej syn. Nikdy v živote nevidela A. F. a nikdy ho v živote nespomínal ani jej syn. Nepozná
ani P. F. a ani P. F., syn nikdy o nich nehovoril, ja som sa o nich dozvedela len zo spisu. Priateľka jej
syna J. A. jej povedala, keď sa u nej zastavila, že P. odišiel za prácou, ale nevrátil sa, preto to oznámila
aj na polícii. Povedala, že jej povedali na polícii, že ho dali pátrať. Osem rokov doma čakala. Príslušníci
PZ jej neoznámili, že našli pozostatky tela jej nebohého syna. Povedala jej to jej dcéra, ktorej prišiel

papier, že P. zomrel. Ona bola všetko aj vybavovať aj vo Zvolene. Nepamätá si na to, či jej príslušníci
PZ odobrali vzorku slín na skúšku DNA.Svedok P. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vypočutý v prípravnom konaní v tejto trestnej veci,
pred výsluchmi bol poučený a na svojich výpovediach trvá. Ďalej k veci uviedol, že s P. U. sa zoznámil
vo výkone trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde bol od roku 1999 do apríla 2000. V apríli 2000 ho

prepustili na podmienečné prepustenie, pričom P. U. ho navštívil na jeseň roku 2002 v rodičovskom
dome v obci Bojná. Prišiel len tak, prišiel ho pozrieť s tým, že si išli spolu sadnúť v dedine na kávu,
pričom sa ho pýtal, či prišiel konkrétne za ním alebo či niekde bol. Na to povedal, že bol nejaké veci
povybavovať a niečo bol za V. F.. Prvýkrát bol s ním možno hodinku, dve, podebatovali spolu. U.Á. ho
potom zaviezol do rodičovského domu a vymenili si pri tej príležitosti telefónne čísla. Potom bol U. ešte s

nejakým kamarátom u neho na striebornom aute, myslí si, že to bol Seat. Taktiež si boli sadnúť v Bojnej
a boli sa najesť na ranči v Bojnej. Tam bola len debata a mali u seba dosť peňazí, aspoň ten kamarát
U., pričom sa ho U. pýtal, či nemá nejakého typa na väčšie množstvo peňazí. Taktiež sa mu vidí, že pri
tejto príležitosti zháňal zbraň. Toto stretnutie nevie ako dlho trvalo. Taktiež ho zaviezli naspäť domov,
do rodičovského domu. Po tomto stretnutí sa mu zdá, možno o týždeň, dva sa mu telefonicky U. ozval,
lebo v niektorých predchádzajúcich rozhovoroch spomínali psov, ktorých doma choval a z U. strany bolo

spomenuté, že vie zohnať zlatého rednos pitbuteliera z Maďarska. Pri tomto telefonáte sa ho U. pýtal,
či chcem tohto psa, na čo mu povedal, že áno. Priniesol mu sučku deň, dva po telefonáte, pričom ako
mu tú fenku priniesol domov, tak sa u neho doma dlho nezdržal, nakoľko hovoril, že ešte musí ísť niečo
vybaviť do Partizánskeho alebo do Prievidze a hovoril, že ide za V. a myslí si, že vtedy spomínal aj A. F..
Nevie, či v roku 2002 až 2003, keď ho pri príležitosti, že P. U. bol spolu s V. F., navštívili v rodičovskom

dome. Niečo vtedy robil v garáži, pričom z U. strany bola požiadavka, či nevie zohnať diamantové vrtáky
s korunkou. Potom bol s U. možno až v mesiaci február roku 2003, keď vtedy náhodne prišiel k V. F..
Tých stretnutí bolo viac, ale nevie ktoré bolo kedy. Pri jednom stretnutí sa stretli pri reštaurácii Nikol v
Topoľčanoch. Vilo mu volal deň predtým, že je s P. U., či sa nejde s nimi najesť, na čo mu povedal, že
má nejakú prácu a ozve sa. Ozval sa na druhý deň a boli si sadnúť s V. F. T. P. U. v reštaurácii Nikol. Pri

tejto príležitosti mu bolo povedané, že niekde P. U. má byť bokom, aby ho
- 7 - 1Tk/2/2014 - 2243

nebolo vidieť. Vtedy spomenul, že môže ísť na vinohrad, na matkinu chatu. Tam v podstate večer aj išli.

Z reštaurácie išiel domov a v ten večer prišiel V. F. aj s U. na chatu. Predtým tam bol upratať a priviezol
tam drevo. V tej dobe tam bol U. tri dni možno aj viac. Potom U. v podstate odišiel. U. tam bol 2-3 krát,
pričom jedenkrát mal požičané aj jeho vozidlo značky Opel Ascont. Jedenkrát ho tam vyviezol osobne
A. F. s mladým L. F.. To bol odstup niekoľkých týždňov alebo niekoľko dní, presne si to už nepamätá.
Potom nevie, či bol U. na chate alebo nie, ale bol v Banskej Bystrici u Č. s V. F. na jeho Mercedese,

kde v podstate V. niečo riešil s F. Č. a preto dlhšiu dobu čakal v aute. Za nejakú dobu, možno 20 minút
až 30 minút mu V. F. ukázal, aby prišiel za nimi. Vystúpil, podišiel k nim, Č. sa predstavil, pričom z Č.
strany bolo povedané, treba to z neho dostať, aj keby čo bolo. Nebolo konkretizované, ani z koho a ani
čo. Potom išiel pri auto, tam si zapálil. Vedľa F.A. Mercedesu stál taký istý Mercedes čiernej farby, pri
ktorom stál chlapík, pričom sa mu zdá, že to bol Q. Q.. Tam s ním fajčil. Za nejakú dobu V. F. povedal,

aby nastúpil do auta a odišli preč. Do Bystrice prišli s V. F., kde čakal ten čierny Mercedes, pri ktorom bol
Q. Q. a tak sa mu zdá, že ich potom odviezol do Brezna na to stretnutie s F. Č.. Potom išli domov. Vilo
ho zaviezol domov do rodičovského domu, bolo to nejako poobede. Nevie, či to bolo v ten deň alebo na
druhý deň prišli k nemu P. F. aj s A. F. a P. U., kde mu L. F. povedal, že U. vezú hore, pričom sa rozprával
aj s U., ale už nevie o čom. L. tam vtedy bol na svojom terénnom Mercedese. Nevie, či to bolo v ten istý

večer, alebo na druhý večer, volal mu V. F. a pýtal sa, či je doma alebo v Bojnej. Bol vtedy mimo humna,
so psami vonku, na čo mu V. F. povedal, aby počkal vonku. Pred rodičovský dom prišiel V. F. na svojej
Toyote s A. F. a P. F., pričom mu povedali, aby si nasadol. Na to povedal, že nejde nikde, lebo je špinavý
a nevie, či z úst A. F. alebo V. F. bolo povedané sadaj, ideme niečo vybaviť hore. Sadol si dozadu vedľa
P. F., vozidlo šoféroval V. F., vedľa neho sedel A.. Medzi sebou sa niečo rozprávali. Pýtal sa mladšieho

P. F., čo sa deje a on mu povedal, že nevie. Prišli pri záhradnú chatku jeho matky, kde bol P. U.. Pred
bránou nechal V. F. svoje vozidlo, kde ako prvý vystúpil A. F., za ním V. a potom on s P. F.. V podstate aj
spolu išli hore vedľa seba, pričom A. F. sa s U. vadili, kde A. F. nadával U., načo to kde rozprával alebo
komu, bolo tam veľa vulgarizmov v týchto slovách. Do tejto hádky sa zapojil aj V. F., ktorý takisto povedal
U., že načo si hubu otváral, pričom U. niečo povedal, že či im to drbe alebo niečo, skrátka nadával im a

V. F. ešte povedal U., že aby nerobil z neho kokota, na čo U. povedal, že z neho nemusí robiť, na čo za
krátku dobu padol výstrel. Po výstrele sa P. U. zvalil na zem. P. F., synovec V. F., tam začal nadávať a
hrešiť, nadával a hrešil aj V., T. F., či im to drbe, čo to má byť. Vtedy fajčil a povedal, že z P. U. idú nejaké
odporné zvuky, chrčal alebo niečo také, pričom im povedal, že žije. Za krátko padol druhý výstrel. Bolponiže altánku aj s P. F. a pri druhom výstrele stál nad U. A. F. aj so zbraňou. Mladý L. im stále nadával
a medzi tým sa V. F. spýtal, či tam má nejakú lopatu alebo rýľ. Povedal mu, že musí pozrieť, lebo je tam
taká plechová búda, vedľa tej chaty, kde vtedy vytiahol rýľ aj lopatu. Na to mu bolo povedané z V. aj z A.

strany, že to treba upratať. Medzitým A. F. prehľadával telo a zobral pas a pýtal sa ho, či nevie kde má
ešte nejaké veci, pričom išiel F. do záhradného domčeka, odkiaľ vybral cestovnú alebo športovú tašku.
Ešte mu V. vtedy povedal, že čo je posratý a L. stále
- 8 - 1Tk/2/2014 - 2244

nadával, že na čo to všetko bolo a na čo sú tam. V. povedal, že na to, aby ho upratali. Medzitým sa ho A.
F. opýtal, či má autogén a podal mu dva revolvery kalibru 22 WMR s tým, že vie, čo má s tými zbraňami
urobiť. Mal tým na mysli, že ich má zlikvidovať. Medzitým V. povedal, že keď to budú mať upratané, tak
dôjde pre nich. Zakrátko nato sadol s A. F. do svojho vozidla a odišli preč. Zbrane položil pod altánkom
na stôl, medzitým znovu išiel do tej plechovej búdy, vybral celtovú plachtu, ktorá tam bola, zakryl telo P.

U.. L. F. sedel pod altánkom, tak si pri neho prisadol, zapálil si. L. si stále držal hlavu rukami, nadával
na V., Z. F., na každého a spýtal sa, či tam nemá nejaký chľast. Išiel do záhradného domčeka, pozrel sa
tam a doniesol odtiaľ fľašu s domácim pálenom. S L. si dali z tej fľaše obaja. Nejakú dobu tam sedeli,
možno hodinu, dve, nevie presne. Z tej fľaše bolo dosť odpité. Nevie presne koľko bolo hodín, keď sa
potom postavili, že idú niekde zakopať telo P. U.. Chytili ho a ťahali ho aj s plachtou za ruky. Na pozemku

vykopali jamu. Nevie akú dlhú dobu ju kopali, lebo bolo dosť zamrznuté. Potom tam položili telo P. U.,
zahrabali telo. Kúsok od tej jamy bol starý stoh so senom ktorý na to hodili, vzhľadom k tomu, že tam
bolo čerstvo kopané a na okolí bol ešte sneh. Potom odtiaľ išli do altánku, tam ešte sedeli nejakú dobu.
L. pil ešte z toho domáceho a on tam fajčil. Ráno mohlo byť asi 06.00 hodín, keď chcel zavolať V., ale L.
povedal, že ho môže jebať, že on pôjde aj pešo domov. Išli pešo k rodičovskému domu jeho mamy, kde

zobral svoje vozidlo Opel a L. F. viezol do Topoľčian. Boli tam ráno pred ôsmou hodinou, lebo sa ešte
cestou zastavili na benzínke na kávu. L. zaviezol domov a išiel domov. Nevie či v ten alebo na druhý deň
bola na Bojnej na ranči oslava L. menín. Zariaďoval to s majiteľom. Išli na oslavu s L. kamarátmi, ktorých
tam bolo veľa, pričom V. F. mu vtedy volal, čo je s nimi a prečo sa neozvali, na čo mu povedal, že išli
pešo dole. V. mal dôjsť na oslavu P. F., ale L. ho už vtedy večer nevolal. Keď povedal L. F., že volal V.,

že mu povedal, aby došiel, tak mu P. F. povedal, aby tam išiel, že uvidí, čo je. Išiel k V. F. z oslavy domov
k nemu, to bolo vo večerných hodinách, možno 21.00 až 22.00 hodiny, pričom mu V. F. dal 100.000,--
Sk za robotu. Išiel potom naspäť na Ranč pod Babicou v Bojnej, na tú oslavu. L. sa ho pýtal, že čo bolo
a povedal mu, že dostal 100.000,-- Sk za robotu. Nepije a tam si dal zopár pohárikov a tak sa opil ako
delo. Potom s P. F. bol v kontakte skoro každý deň, s V. F. bol v kontakte až o pár dní po tej oslave, kde

mu V. F. priviezol 50 litrový plastový barel, v ktorom bola kyselina a povedal mu, že to má vyliať tam, kde
zakopali telo. Zobral tú bandasku, vylial jej obsah na družstve do močovky, nakoľko nechcel ísť na to
miesto, kde bol U. zakopaný. Predtým ako bol U. na chate prvýkrát, bolo stretnutie u V. F., vtedy došiel
k nemu náhodne. U V. F.M. sedel U., P. F.M. T. A. F.. Ešte dvaja ľudia tam boli. V podstate tam boli U.,
P. F., V. F., A. F., nejakí známi a on, pričom mali vtedy rozdebatovanú debatu medzi sebou, týkalo sa

to ich práce. Vtedy tam bolo povedané, že P. A.Č., teda on môže U. odviezť z Bratislavy. Vtedy začal
U. rozprávať, že keď bude potrebovať odísť na dlhšie z domu, tak bude mať problémy so ženou. Bolo
povedané, že sa to môže spraviť tak, že pár dní predtým sa U. zavolá tak, aby to zdvihla jeho žena a
povie sa, že sa našla pre neho práca v zahraničí. To sa aj v podstate stalo, ale nevie koľko dní predtým,
ako U. prišiel do Topoľčian, mu volal P. F., či by sa s ním nemohli stretnúť. Stretli sa na benzínovom

čerpadle MMGM v Topoľčanoch, kde mu P. F. povedal, že o tri dni možno o štyri dni pôjde pre U., skrátka
on mu spresnil termín. Už keď mal ísť pre P. U., tak mu volal aj V. F., že má ísť pre U.. U. telefonoval,
- 9 - 1Tk/2/2014 - 2245

tak ako bolo dohodnuté, pričom sa mu zdá, že jedenkrát sa rozprával s jeho manželkou. U. chcel, aby
prišiel pre neho do Bratislavy. Mal pokazené auto, tak mu povedal, že do tých kopcov nepôjde. Chcel,
abyhoprišielzobraťdoPiešťan,alenakoniechopriviezoldoLipovníkajehokamarát,sktorýmužpárkrát
v Topoľčanoch bol. Boli ešte v krčme si sadnúť s U., pričom U. bol hladný, chcel ešte nejakú bagetu.
Odtiaľ volal V. F. a odviezol ho k nemu domov. Tam sa ho ešte Vilo pýtal, že čo mu je dlžný a povedal mu,

že nech mu dá na benzín. Dal mu vtedy 2.000,-- alebo 3.000,-- Sk. Obžalovaného V. F. pozná od roku
1992 až 1993. Zoznámil ho s ním nebohý J. F. v Topoľčanoch. Mali s obžalovaným dobrý, kamarátsky
vzťah, keď potreboval nejakú robotu alebo nejaké zbrane, krátke alebo dlhé, tak mu ich zohnal. Vedel
takéto zbrane zabezpečiť. S L. F. sa zoznámil cez V. F. a poznali sa od roku 2000, po návrate z výkonutrestu. Často boli v kontakte, mali kamarátsky vzťah, chodili na ryby alebo na kávu. Obžalovaný V. F.
s nebohým P. F. mali aj obchodné kontakty a týkalo sa to väčších financií. Počul to z ich rozprávania a
povedal mu to aj sám L. F.. Malo ísť o nejaké DPH, mali vyberať DPH. Od L. vie, že mali fiktívne firmy,

pričom jeden tovar prechádzal cez desať až pätnásť firiem. Vzťahy medzi V. F.M. T. P. F. boli dobré, ale
nalomili sa po vražde P. U.. Úplne ich vzťahy prestali v roku 2004. Presné dôvody nevie, jeden z týchto
dôvodov bol však ten, že P. F. zle psychicky znášal, že bol prítomný pri tej vražde. U.Á. prišiel k domu
jeho rodičov na osobnom vozidle značky Nissan Almera alebo Micra, bordovej farby. U. mu povedal, že
V. F. mu pomohol vybaviť toto auto na leasing. Bol iba raz v byte u U. v Bratislave, lebo mal problém

so ženou. Bolo to tak, že chcel, aby za ním prišiel do Bratislavy, ale mu povedal, že nepríde. Stretli
sa v Trnave. Z Trnavy ho U. odviezol domov. Doma bola jeho žena, ktorá bola čiernovlasá a nič sa ho
nepýtala. U. si z domu zobral nejaké veci a jeho zaviezol do Trnavy. Za túto službu mu dal 5.000,-- Sk.
U. chodieval do Topoľčian a aj do Bojnej, kde sa stretával s obžalovaným V. F.. Raz bol prítomný pri
rozhovore, kde okrem nich dvoch bol prítomný aj A. F. T. P. F.. Rozprávali sa niečo o tom, že idú robiť
veľkú „ranu“. Jeho sa vtedy U. pýtal, či mu V. o tom hovoril. Keď mu povedal, že nie, tak mu povedal, aby

držal hubu. Vie však, že malo ísť o nejakého starožitníka a nejaké diamanty a súviselo to s lúpežou alebo
s krádežou. Nevie presne povedať, akú prácu ponúkli U.. Vie však, že malo ísť o prácu v Taliansku a
týkala sa trezoru alebo bezpečnostnej skrine, ktoré mali byť vykradnuté. Ešte bolo povedané, že všetko
to má pod palcom A. F.. Keď viezol U. z Lipníka do obce Bojná na ranč a potom k V. F., tak mu ukazoval
kufrík, ktorý aj otvoril a videl, že má v ňom náradie. Toto náradie malo slúžiť k otváraniu zámkov. Mal

ešte jednu kapsu, v ktorej mal osobné veci. Sumu 100.000,-- Sk mu dal V. F. preto, aby držal hubu. Hubu
mal držať preto, lebo zakopali telo nebohého U.. Nevedel, že ho zabijú a nevedel to ani P. F.. Z oslavy,
ktorá bola na ranči, išiel k V. F. a vtedy mu dal tých 100.000,-- Sk. Boli v obálke a boli v bankovkách po
5.000,-- Sk. Skutočne ich bolo celkom 100.000,-- Sk, lebo ich na ranči prerátal. L. F. mu povedal, aby
si ich prerátal, lebo V. je pľuha. Za oslavu L. menín na ranči zaplatil sumu 12.600,-- Sk a zvyšok peňazí

mu zostalo. L. F. z týchto peňazí nič nedal. Keď prichádzali smerom ku U., tak stál popri studni a prvý
išiel A. F., za ním hneď V. F. a potom súbežne s ním L. F.. U. zostal stáť povyše studne, oproti nemu stál
V. F., po pravej strane V. F. stál A. F.. Stáli v podstate v kruhu. Stál medzi P. F.M. T. V. F. tak, že vľavo
od neho stál V. F. a vpravo stál P. F.. Bol od U. vzdialený až
- 10 - 1Tk/2/2014 - 2246

1,5 až 2 metre. Bolo to večer medzi 20.00 až 21.00 hodinou, bol marec, bola tma a bol ešte poprašok
snehu 5 až 10 cm. Viditeľnosť tam bola, nakoľko to bolo na priestranstve, bol tam sneh a bola otvorená
chatka, z ktorej išlo svetlo. Nevie aké svetlo v chatke svietilo, lebo tam mal aj sviečky, aj petrolejku a

elektrické svetlo na dvanásť voltovú batériu. Zdá sa mu, že pred bránou boli zapnuté svetlá na aute V.
F.. Predtým ako vyšiel výstrel, tak tam bola hádka, ktorá bola umelo vyprovokovaná A. F. a nebohým
P. U.. V tom čase sledoval všetkých a zbraň u V. F. spozoroval vtedy, keď P. U.B. povedal, aby nerobil
z neho kokota. V momente, keď mu odpovedal, že on z neho kokota robiť nemusí, spozoroval za jeho
chrbtom zbraň. Odkiaľ ju vytiahol nevie. Potom krátko na to zaznel výstrel. U. spadol na chrbát a padol

tak, že nohy mal bližšie k nemu. Potom podišiel nižšie k altánku, kde spoločne s L. F. fajčili a L. F.
nadával. Ešte im povedal, že žije, lebo chrčí. Potom už len videl, že A. F. stál nad U. a možno mu stál
aj na krku. Stál mu pri hlave. V čase druhého výstrelu sa nepozeral priamo na nich, bol otočený, ale
keď sa pozrel smerom k nim, tak videl, že A. F. je nahnutý nad P. U.. Nevie presne aký čas prešiel
medzi prvým a druhým výstrelom. Vie, že v tom čase L. F. nadával. Po oboch výstreloch mu A. F. dal

obidve zbrane, boli to bubienkové deväťranové revolvery, kalibru 22 WMR, s päťpalcovými hlavňami.
Na hlavniach boli vygravírované hlavy hadov, boli to asi kobry a keď sa zbrane priložili k sebe, jedna
hlava bola na pravej strane a jedna hlava na ľavej strane. Z každej tejto zbrane bol vystrelený iba jeden
náboj a vie to preto, že z bubienkov vysypal ostatné náboje. Potom si obe zbrane zobral P. F.. P. U. bol v
záhradnej chatke jeho matky celkovo asi trikrát a kľúče od chatky mu dal prvýkrát, inak zostali odložené

vo vikieri nad dverami chatky alebo pod altánkom. Prvýkrát keď došiel do tejto chatky, tak mu požičal aj
svoje auto, lebo najbližší hostinec je asi 2 km od chatky. Keď mu auto vrátil, dal mu len kľúče od auta,
kľúče od chatky zostali hore. Keď bol P. U. zavraždený, nevie či sa to stalo hneď v ten deň, ako došiel
do záhradnej chatky, alebo na druhý deň po jeho príchode. To si už presne nepamätá. Po nahliadnutí
do náčrtku, ktorý nakreslil v prípravnom konaní, ktorý sa nachádza na č. l. 111 trestného spisu uviedol,

že vo svojej výpovedi presne vysvetlil, kto kde stál, ale asi to dnes zle zakreslil. Trvá na tom, že stáli tak,
ako to nakreslil v prípravnom konaní. Na presný dátum si už nepamätá, keď bol naposledy bol privezený
do záhradnej chatky jeho matky nebohý P. U.. I keď v predchádzajúcich výpovediach uviedol, že to bolo
15.3.2003 alebo tri - štyri dni pred streľbou, pričom uvádzal, že k jeho zavraždeniu malo dôjsť 20.3.2003.Dnes si to už pre odstup času nepamätá a nevie vysvetliť, prečo si v tom čase pamätal presne dátum
15.3.2003. Možno je to aj z toho dôvodu, že P. U. tam bol viackrát. Po skutku, teda po vražde P. U., ho u
neho hľadala jeho družka a nejakí jeho známi, ktorí ho kontaktovali telefonicky. S týmto aj oboznámil V.

F.. Družka nebohého s nejakými ľuďmi bola osobne aj v Bojnej a hľadali ho tam aj dvaja Juhoslovania.
Jedenkrát bol na polícii a bolo to v lete v roku 2003 alebo v lete v roku 2004. Raz boli za ním príslušníci
kriminálnej polície a vtedy im iba niečo povedal pri rodinnom dome rodičov. Neoznámil polícii vraždu P.
U. preto, lebo mesiac po nej, v roku 2003 mu vybuchlo auto, neskôr vybuchli autá P. F., ktorého v roku
2010 aj zastrelili a aj sám mal na mále. V roku 2011 sa rozhodol prehovoriť preto, lebo v tom čase bol v

ochrane svedkov. Teraz je vo väzbe, ale aj tak sa bojí. Je pravda, že vo svojej výpovedi uviedol, že na
stretnutie s F. Č. ich viezol Q. Q.. nepoznal ho, ale niekto tam prítomný na neho kričal krstným menom
a potom videl jeho fotografiu v časopise. Tam bolo uvedené, že je to Q. Q. a pamätal si ho. Pobyt v
Kanade mu vybavoval V. F. cez E. U.. V Kanade bol od
- 11 - 1Tk/2/2014 - 2247

februára do marca roku 2006. Býval vo V. dome, robil na stavbách a staral sa V. F. o marihuanu. V.
F. vybavil pozvánku a povedal, že P. príde do Kanady. U. poznal už predtým, lebo bol kamarát V. F. a
viackrát bol na Slovensku. Viackrát sa stretli u V. F. a tiež aj u nich doma. V čase príchodu do Kanady
býval spoločne s X. R. vo V. dome a spolu s ním sa staral o V. marihuanu. Bol tam ešte F. X.A., X. R.

T. E. U.. Keď prišiel do Kanady, V. F. tam nebol. Na letisku ho čakal X. R., ktorý ho ubytoval v jednom
veľkom dome, ale potom V. F. kúpil ďalší rodinný dom, kde býval spoločne s R.. O marihuanu sa starali
v starom rodinnom dome, ktorý patril U.Z. a preto on aj inde býval. Po príchode do Kanady býval v
takom rodinnom dome, ktorý pozostával z dvoch bytov, pričom v jednom býval E. U. a v druhom býval ja
spoločne s X. R. a v jednej časti tohto rodinného domu sa pestovala aj marihuana. V. F. ďalší dom kúpil

asi dva kilometre od tohto prvého rodinného domu, kde bývali. V druhom dome, ktorý V. F. kúpil na meno
X. R., býval spoločne s X. R.. Z Kanady odišiel z toho dôvodu, že mu telefonovala manželka, že ho hľadá
polícia preto, že ublížil niekomu na zdraví. Vyhrážali sa jej, že ak nepríde, vydajú na neho medzinárodný
zatýkací rozkaz. Nemal v Kanade žiadne problémy. Stretnutia, ktoré opisoval v prípravnom konaní a
hovoril o nich v dnešnej svojej výpovedi, už presne dnes nevie určiť v akom boli poradí. Poradie stretnutí

si pre odstup času už presne nepamätá. Jediné problémy, ktoré v Kanade mal, boli s X. R., lebo predal
marihuanu nejakým Čechom. Za to mu ponadával a zavolal V. F., že ide domov. To bolo ešte v lete v
roku 2006. Príkaz na to, aby vykopal jamu, do ktorej bol uložený nebohý poškodený P. U., mu dal A. F.
T. V. F.. Neoznámil poškodenej, že bol zavraždený jej syn z toho dôvodu, že by skončil ako on. Víza do
Kanady mu vybavil V. F. na ambasáde vo Viedni tak, že sfalšoval nejaké doklady týkajúce sa nejakých

s.r.o.. Pôvodne dostal vízum na tri mesiace, ale po prílete do Kanady bol vypočúvaný na emigračnom.
Potom mu dali skrátené vízum na jeden mesiac. Toto skrátené vízum dostal preto, lebo prišiel pre neho
na letisko X. R.. Po návrate E. U. spoločne s V. F. z Číny do Kanady, mu obidvaja sľúbili, že mu vybavia
nové vízum, ale nič nevybavili a tak zostal v Kanade načierno. V Kanade pracoval na základe pracovnej
zmluvy tak, že v čase odchodu V. F. do Kanady v mesiaci december 2005 mu G. X., ktorý bol čakateľom

na občianstvo v Kanade, dal svoj doklad a aj svoju zdravotnú kartu a na tieto jeho doklady tam bol
zamestnaný. G. X. mu dal svoje doklady z Kanady na podnet V. F.. Dnes vo svojej výpovedi uviedol, že
päťdesiat litrový barel s kyselinou mu doniesol V. F.. Je to pravda, doniesol mu ho do domu rodičov.
Nevie vysvetliť, prečo v prípravnom konaní uviedol, že si bol pre tento barel s kyselinou u V. F.. K osobe
Q. Q. je pravda to, čo dnes uvádzal, že na stretnutí s F. Č. ho niekto oslovil menom Q.. Preto vedel, že

sa takto volá. Keď sa vracali domov, tak mu v aute povedal V. F., že je to Q.. Priezvisko Q. uvádzal až
potom, čo ho videl na fotografii v časopise, kde bolo uvedené celé jeho meno a priezvisko. Raz videl
na vlastné oči, ako zbil obžalovaný V. F. svojho synovca P. F.. Bolo to po vražde P. U. v podniku Adria v
Topoľčanoch. Vie, že ho ešte zbil pred svojím rodinným domom, pretože mu to sám V. F. telefonoval a
povedal mu to. Vie, že sa ešte raz pobili v podniku Adria v Topoľčanoch, kde však prítomný nebol, ale

obaja mu to povedali do telefónu. Po tejto druhej bitke v Adrii sa už úplne prestali kontaktovať a prestali
spolu komunikovať. V období od 7.2.2011 do 21.10.2012 som bol chráneným svedkom a vypovedal
vtedy, keď ho priviezli,
- 12 - 1Tk/2/2014 - 2248

preto nehovoril v jednej výpovedi o všetkých skutkoch, ktoré sa týkajú obžalovaného V. F.. Obžalovaný
V. F. mal kontakt na P.. F. Š. a to ešte v roku 2009. Rozlišuje rozdiel medzi okresným súdom a krajským
súdom, ale nevedel presne, na ktorom z týchto súdov P.. Š. pôsobil. Do Kanady sa dostal na základepozvania od E. U. a toto pozvanie ešte podpisoval vo Viedni na ambasáde V. F. lebo U. ho zabudol
podpísať. Na stretnutí s Č. boli v Banskej Bystrici na čiernom Mercedese a išlo o Mercedes E 320. Toto
auto používal obžalovaný V. F. do júna roku 2003. Všimol si, že na tomto stretnutí boli viacerí ľudia na

rovnakých čiernych Mercedesoch E 320. Č. bol na vozidle BMW X5. Možno tento čierny Mercedes E
320 nebol napísaný na V. F., ale on ho používal. On používal viacero motorových vozidiel, ktoré neboli
napísané na jeho meno, napríklad Mercedes G alebo E 290 striebornej farby, ktorý bol napísaný na
jeho brata, tiež motorové vozidlá, ktoré mali evidenčné čísla Kanady. Do Kanady odcestoval až v roku
2006, teda takmer tri roky po vražde P. U..

Svedkyňa L. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie nič povedať k tejto veci, lebo v záhrade, ktorá
je vlastne vinohradom, od roku 2003 ako manžel zomrel, nepestujú nič a chodieva tam iba veľmi málo.
Vie, že do tejto záhrady a do chatky chodievali kamaráti jej syna a aj mu povedala, že si nepraje, aby tam
chodili cudzí chlapci. Veľakrát sa stalo, že jej priniesli len kľúč, ale nepoznala ich. Boli to mladí chlapci
a ich mená nevie. Meno V. F. T. A. F. pozná len zo správ v televízii a z novín, inak tieto osoby nepozná.

Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpor vo svojich výpovediach vysvetlila tak, že je pravda,
že jej syn prišiel domov na striebornom aute a povedal jej, že ho má požičané od pána F.. Povedal jej
to, čo povedala vyšetrovateľovi, to je pravda. Ale inak pána F. nepozná. Pravda je aj to, že bola pre ňu
veľká rana a obrovské prekvapenie, keď dostala príkaz na prehliadku jej záhrady a bolo v nej nájdené
telo mŕtveho muža. Bývala som v spoločnej domácnosti so synom P., ale on sa od nej odsťahoval do

bytovky pred siedmimi rokmi. Odvtedy žije v spoločnej domácnosti s dcérou a so zaťom. Syna hľadali
doma kamaráti a aj všelijakí iní ľudia, ktorým opravoval auto, ale nepamätá si na to, že by ho hľadali
cudzí ľudia alebo nejaká žena. V zime v roku 2002 až 2003 so synom P. nerobili zabíjačku, lebo žiadne
prasa nechovali. Ani sám syn pre nikoho iného u nich doma zabíjačku nerobil. Nespomínal ani to, že by
zabíjačku robil hore vo vinici a v chatke a tam sa to ani robiť nedalo, lebo to bola džungľa a nebola tam

voda a chatka je maličká. Neprišiel si pán F. na veľkom čiernom aute pre zabíjačku k nim, lebo pána F.
ani nepozná. Na chatke v záhrade sa dalo prespávať aj v zime, len voda sa tam musela priniesť. Boli
tam obyčajné kachle. Nebola tam zavedená elektrina a bolo tam suché WC.

Svedok F. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedal v tejto trestnej veci v prípravnom

konaní, vypovedal dobrovoľne a na svojich výpovediach trvá. V deväťdesiatych rokoch spoznal
obžalovaného ako súkromného podnikateľa, ale nevie špecifikovať v akej oblasti podnikal, lebo nikdy
spolu neobchodovali. V deväťdesiatych rokoch bol členom organizovanej skupiny v Banskej Bystrici
a poznal aj všetkých ostatných členov organizovaných skupín v rámci Slovenskej republiky. V. F.
nemal zaregistrovaného v žiadnej organizovanej skupine. Nepoznal ani nebohého poškodeného, iba v

poslednomčase,keďbolajehoosobamedializovaná.RazmuA.F.ukázaljedenstarýobčianskypreukaz
a pýtal sa ho, či túto osobu nepozná. Nepamätá si na stretnutie s P. A.. Stretnutie s A. F. prebehlo asi
v roku 2003 v marci, bolo to
- 13 - 1Tk/2/2014 - 2249

v Partizánskom, kam išiel na džípe a vtedy mu ukázal starý občiansky preukaz osoby, ktorá bola
narodená okolo roku 1950. Vtedy sa ho pýtal, či pozná túto osobu a či bol s ňou niekedy v kontakte.
Pri tejto príležitosti mu povedal, že ho dali dolu spolu s L. F. a nejakým P.. Toho P. nevidel. Niekto síce
sedel v jeho aute na zadnej sedačke, ale kto to bol, to povedať nevie. Ešte si pamätá, že povedal, že

to bolo pri nejakej chatke v Bojnej alebo v Bojniciach. Zastreliť ho tam mal A. F.. Hovoril o stretnutí s
A. F. v marci roku 2003 na tomto hlavnom pojednávaní preto, lebo sa ho na to pýtal vyšetrovateľ. Keď
videl fotografie poškodeného v médiách, tak si spomenul na občiansky preukaz, ktorý mu ukázal A.
F. a stotožnil si túto osobu s osobou poškodeného. Vie, že to bol starý občiansky preukaz, ale už si
presne nepamätá, či to bola kartička alebo knižka. Vôbec tento občiansky preukaz v ruke nemal, iba

A. F. mu ukázal tento občiansky preukaz a fotografiu v ňom. Keď sa pozrel na fotografiu toho muža,
povedal, že ho nepozná. Až potom keď boli zverejnené fotografie v médiách, tak si spomenul, že to je
poškodený U. z toho občianskeho preukazu. Bola to malá fotografia, osoba mala dlhšie tmavé vlasy.
Potom jeho fotografie boli zverejnené aj v televízii a aj v novinách a videl jeho fotografiu viackrát. Raz
videl zverejnenú fotografiu A. v časopise Plus 7 dní. Zdalo sa mu, že ide o človeka, ktorého mu ukázal na

fotografii v starom občianskom preukaze A. F. aj z toho dôvodu, že si dal do súvisu aj ostatné skutočnosti,
o ktorých mu hovoril. Zodpovedal tomu aj vek osoby na tejto fotografii. A. F. mu povedal, že táto osoba
ich mala oklamať a išlo o nejaký kšeft. Hovoril, že pochádza z Hlohovca, ale nepovedal mu, o aký kšeft
malo ísť. Sám nikdy neprišiel do kontaktu s touto osobou, čo povedal aj F., lebo sa ho pýtal, či niečonerobil aj pre nich a či s ním nemali niečo spoločné. Ešte mu hovoril aj to, že ho strelil dvadsať dvojkou
do hlavy a že ho zakopali niekde v záhrade v Bojnej pri nejakých chatkách. Dobre poznal A. F. a aj
jeho brata D. F.. Obaja pre nich pracovali, pre ich skupinu, lebo mali pobočku aj v Prievidzi. Vtedy sa

robili rôzne kšefty, boli to rôzne obchody, aj výpalné, aj sa kradli a predávali autá. Vykonávali aj legálnu,
aj nelegálnu činnosť. Nižšie postavení členovia organizovanej skupiny väčšinou kradli autá a predávali
kradnuté veci. V. F. nevidel v spoločnosti A. F.. Nevie, či sa poznali, možno áno, možno nie. Na stretnutie
v marci roku 2003 si pamätá presne preto, lebo vtedy mal zrušené podmienečné prepustenie z výkonu
trestu. Potom odišiel do Prahy a tam bol zadržaný. Na slobode bol od 29.11.2002 do 5.4.2003, keď ho

zadržali v Prahe. Viackrát sa s V. F. v tomto období stretol, lebo mal vtedy priateľku v Partizánskom a
chodieval za ňou. Stretávali sa na benzínovom čerpadle, na obede a väčšinou išlo o náhodné stretnutia.
Nemali dohodnuté stretnutia, lebo nikdy nemali žiadne spoločné obchody. Párkrát sa stalo, že s V. F.
bola aj nejaká slečna. Chodieval za priateľkou sám, bez ochranky a sám si aj šoféroval auto. Pripúšťa
však, že pri niektorom takomto stretnutí mohli byť aj ich chlapci. Niekedy sa stalo, že boli aj pri stretnutí
s A. F.. Zoznámil sa s V. F. v deväťdesiatych rokoch a poznal ho ako súkromného podnikateľa, ktorý mal

aktivity aj mimo Slovenska. Okruh jeho ľudí nepoznal, lebo nemali spoločné aktivity. Nepatril do skupiny,
ktoré poznal, teda medzi Q. T. X.X.. P. F. poznal ako chalana z Topoľčian a vie, že bol nejaký príbuzný
s V. F.. Poznal ho preto, lebo vtedy sa poznal každý s každým. Nevie o kontaktoch V. F. T. P. F.. Neviem
ani bližšie špecifikovať ich rodinný vzťah. Nevie v akom prostredí sa pohyboval P. F.. Vie iba to, že A. F.
mu povedal, že je tu s L. F. T. Q. P., ale toho P. nevidel. P. F. sedel na prednom sedadle vo vozidle. P.

F. T. A. F. museli byť v kontakte, keď mu F. povedal, že spolu spáchali ten čin. Bližšie sa neho nepýtal,
lebo ho nepoznal. V roku 1997, keď bol uväznený
- 14 - 1Tk/2/2014 - 2250

a aj ďalší členovia ich skupiny, tak bol uväznený aj A. F. s bratom D.. Oni boli prepustení v roku 1999
a potom začali spolupracovať so Q. a v Nitre so skupinou Ľ. G.. Potom už nemal prehľad, s kým sa
A. F. stretával. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu v roku 2002 používal nasledovné osobné
motorové vozidlá značky BMW X5 čiernej farby, Mercedes 600 bordovej farby, Mercedes Kabriolet 600
strieborný a Audi S8 tmavej metalízy. Všetky tieto autá používal osobne a väčšinou si ich aj sám osobne

šoféroval. Stalo sa, že niekedy s ním boli aj ich zamestnanci - pracovníci SBS. Mali vtedy stopäťdesiat
zamestnancov v strážnej službe, pričom niektorí pracovali pri pultoch a niektorí občas chodili s nimi aj na
stretnutia. Častejšie s nimi na stretnutia chodieval Q. Q., X. Š. T. F. F., ktorí boli ich zamestnancami, ale
neboli členovia SBS, lebo nemali zbrojné preukazy. Q. Q. bol ich zamestnancom a spočiatku pracoval
vo fitnes centre pri pulte, neskôr robil biletára v ich diskotékach a potom vo firme vykonával rôznu prácu,

napríklad vymáhal pohľadávky alebo chodil na stretnutia s nimi. Na stretnutia s nimi chodieval jeho
autom alebo firemným. Bol aj prítomný pri stretnutiach, ale väčšinou sedel vedľa pri stole, niekedy aj s
nimi pri stole, ale moc sa do rozhovoru nezapájal. Niekedy sa stalo, že strážil autá, aby niekto niečo pod
ne neuložil. V marci v roku 2003 V. F., používal osobné motorové vozidlo Mercedes, bol tmavý a bola
to limuzína. On často menil autá a mal viac áut. Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpory

vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že aj dnes som povedal, že viackrát sa stretol s obžalovaným V. F.
a aj povedal, že tam boli aj iné osoby, ktoré aj vymenoval. Je pravda aj to, že sa stretli v Topoľčanoch
s ich priateľkami a nemôže vylúčiť a nevie ani presne povedať, na ktorých stretnutiach boli prítomní aj
ich chalani. Možno aj on mal so sebou svojich chalanov. V Brezne sa pohyboval veľmi málo a preto si
nepamätá na stretnutie s V. F. v Brezne. Určite vie, že sa viackrát stretli v Banskej Bystrici. Pamätá si

na stretnutie v hoteli Lux a aj na Kolibe, ktorá bola spomenutá v jeho výpovedi z prípravného konania.
Fotografiu A. videl len v médiách. Nepamätá sa na to, že by sa osobne s touto osobou stretol, nepozná
ju, nevie kto to je, nevie čo robí a nevie ani kam patril. Videl ho len v médiách. Po zrušení podmienečného
prepustenia v marci v roku 2003 odcestoval zo Slovenska a už sa potom s V. F. nestretol. V roku 2003
choval tigre. Nežiadal ho obžalovaný V. F., aby zabezpečil jemu alebo niekomu jeho známemu tigre. V

tom čase mal iba dva dospelé tigre, nemal mláďatá. Nikdy sa s V. F. nerozprával o osobe P. U.. Osobne
P. U. nepoznal. Pri stretnutí s A. F., na ktorom mu ukázal starý občiansky preukaz a povedal mu, že túto
osobu dali dolu spoločne s L. F. a s nejakým P., vôbec nespomínal V. F.. Myslí si, že ak by bol V. F. s
ním v aute, tak by bol určite vystúpil a aspoň mu podal ruku.

Svedok Q. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného V. F. pozná nie dobre. Pamätá si, že raz
alebo dva razy ho videl, keď sa stretol s F. Č.. Prvýkrát to bolo v Topoľčanoch a druhýkrát asi v Banskej
Bystrici. Keď videl naposledy obžalovaného V. F., tak to bolo v Topoľčanoch v roku 2002 alebo 2003, keď
bol F. Č. prepustený z Ilavy. V tom čase sa stretol F. Č.A. Q. V. F. pred hotelom v Topoľčanoch. Spoločnesa rozprávali a v tom čase sa Č. pohyboval v prítomnosti príslušníkov a myslí si, že to boli príslušníci
polície. Povedal, že keď vychádzal z väzenia, tak mu bolo povedané, že majú na neho výpoveď od D.
F.. Tiež hovoril, že keď sa naučí on a Šikula nejakú fiktívnu výpoveď na D. E., tak ho nezavrú. Odvtedy

bol F. Č. nahnevaný na F.. Stretnutie
- 15 - 1Tk/2/2014 - 2251

F. Č. T. V. F. v Banskej Bystrici sa podľa neho odohralo ešte pred prvým zatknutím F. Č. niekedy v roku

1997. Nepozná osobu menom P. A.. Videl ho na fotke v novinách, v aute v džípe, no ani táto fotografia
mu nič nehovorila. Nespoznal ho ani podľa tej fotografie. V roku 2003 stretol V. F., tak ako uviedol, vo
večerných hodinách pred hotelom a na iné stretnutie s ním si nepamätá. Momentálne je fajčiar, ale
bolo obdobie, keď nefajčil tri roky. Bolo to asi od roku 2001 do roku 2004, možno do roku 2005, lebo
má bronchitídu. Keď nemusí, nefajčí. Na stretnutí V. F. s F. Č. v Topoľčanoch, ktoré spomínal, okrem
neho boli prítomní aj X. Š., X. A., F. F. T. T. T.Ó.. S kým bol na tomto stretnutí V. F. nevie, lebo už bola

tma a chvíľu sa rozprávali s F. Č.. Nevie preto povedať, či tam bol sám alebo s niekým iným. Okruh
osôb, s ktorými sa V. F. v tom čase stretával, presne nevie. Vie, že sa poznal s ľuďmi od Č.. Vie, že
sa poznal so Q. X., ktorý pracoval ako člen SBS a tiež s P. B., ktorý bol zo Zvolena a tiež bol členom
SBS. P. F. nepoznal, videl ho len v médiách. V skupine F. Č.Á. vykonával prácu šoféra a vozil Č. na
stretnutia a do firmy. Po prepustení v roku 2002 a 2003 F. Č. mal vozidlo BMW X5 čiernej farby, Mercedes

tmavobordovej farby. Tieto dve autá používal päť mesiacov a potom odišiel do Českej republiky, kde
bol zatknutý. Ešte sám používal vtedy vozidlo značky Audi A6 čiernej farby, ktoré nebolo jeho, ale bolo
napísané na nejakú firmu v Dunajskej Strede. Jeho manželka vtedy používala vozidlo VW Golf. Č.
mal aj vozidlo Audi A8 tmavomodrej farby, M.: X. XXX, ktoré patrilo Tatra vagónke Poprad a toto auto
mu dal H. Ž.. Sám nikdy nevlastnil Mercedes čiernej farby, mal len červený Mercedes. Používal čierny

Mercedes tesne pred odchodom F. Č. do Českej republiky a tento Mercedes bol napísaný na firmu z
Dunajskej Stredy. Presne si pamätá v ktorých rokoch nefajčil preto, lebo opäť začal fajčiť po tom, čo bol
vzatý do väzby do väznice v Leopoldove. Tri roky pred vzatím do väzby nefajčil a do väzby bol vzatý
koncom roku 2004 alebo v marci roku 2005. Službu vodiča a doprovod pre F.Š. Č. robil aj F. F.Č., keď
bol zaneprázdnený alebo nemohol. A. F. a aj D. F. pozná. Nemá vedomosť o tom, že by sa A. F. T. D. F.

stretávali s obžalovaným V. F.. Nevie, či sa stretávali A. F. T. D. F. s P. F., lebo P. F. nepozná, vie o ňom
len z médií. Stalo sa, že bol prítomný aj priamo pri rozhovore, keď sa stretol F. Č. s osobami, s ktorými sa
stretával častejšie a ktoré spomínal. Niekedy sa však stalo aj to, že nebol priamo prítomný pri rozhovore
a to v tom prípade, že sa F. Č. stretol s takými osobami, s ktorými sa pravidelne nestretával. Vtedy sedel
pri vedľajšom stole. Nepamätá sa, že by sa F. Č. stretol s A. F. v období, keď bol prepustený až do jeho

opätovného zadržania, teda v roku 2003. V tom čase sa F. Č. stretával málo s ľuďmi, lebo sa bál. Bál sa
kvôli fiktívnej výpovedi, ktorú učinil proti D. E.. Pamätá si len to, že F. Č. A. F. povedal, že jeho brat D.
má šťastie len preto, že už nežije, lebo by si to s ním inak vybavil. Po zadržaní F. Č. ho boli navštíviť v
Prahe s F. F. a vtedy mu F. Č. povedal, že aby odkázal obhajcovi D. E., P.. C., že má taký papier, ktorý
keď ukáže, tak sa jeho klient D. E. z tej veci očistí. Malo ísť o papier, na ktorom bola napísaná výpoveď,

ktorú sa musel F. Č. naučiť v hoteli v Topoľčanoch. Nebol prítomný a nepamätá si na také stretnutie, pri
ktorom by bol A. F. ukázal F. Č. nejaký občiansky preukaz. Keby mal také vedomosti, tak by to určite
povedal. Vypovedal už asi k dvadsiatim skutkom vrážd a desať rokov spolupracuje s orgánmi činnými
v trestnom konaní. K týmto vraždám vypovedal, lebo o nich
- 16 - 1Tk/2/2014 - 2252

počul od F. Č. alebo od iných osôb. Meno P. U. nepozná, nikdy o takejto osobe nepočul. F. Č. o takejto
osobe predo ním nerozprával. On hovoril o rôznych skutkoch, ktoré spáchal aj on sám a aj iné osoby,
ktoré mu boli známe. Nikdy nebol prítomný pri takom rozhovore, kde by sa spomínala záhradkárska

oblasť v obci Bojná. F. Č. veľmi nerozprával o V. F.. On hovoril hlavne o takých osobách, s ktorými sa
často stretával a s ktorými páchal trestnú činnosť. Nepamätá si na stretnutie v Brezne, ktoré sa malo
uskutočniť po prepustení F. Č. na podmienku a do jeho odchodu do Českej republiky s obžalovaným V.
F.. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že
motorové vozidlo značky Mercedes S500 fialovej farby F. Č. v roku 2003 už nepoužíval. Vtedy používal

Mercedes CL bordovej farby, ktorý bol nový a mal EČ: A. C. C.. Sám mal aj osobné motorové vozidlo
značky Mercedes S500 bordovej farby, ktorý používal od roku 1997 asi do roku 2003. Toto vozidlo predal
spoločne s Č.A. Mercedesom S500 fialovej farby jednej osobe do Dunajskej Stredy. Presne si nepamätá,
kedy tieto dve vozidlá predal.Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že P. U. poznal z výkonu trestu. boli na jednom oddelení
a v jednej izbe v roku 1986 až 1988 a neboli nejakí bližší kamaráti, ale raz za čas sa stretávali. Bolo
to niekedy v roku 2003, kedy ho viezol svojim osobným autom do jednej dediny v okrese Topoľčany,

do obce Bojná. Odvtedy sa neozval svojej družke a neskôr sa dozvedel z médií, že bol zavraždený.
Kontaktovala ho polícia asi pred dvomi rokmi, teda v roku 2012. Došlo mu predvolanie, aby vypovedal.
V roku 1990 bol prepustený z výkonu trestu. Nepamätám si, v ktorom roku bol prepustený z výkonu
trestu P. U.. Po prepustení z výkonu trestu sa často nestretávali, ale občas sa stretli. Stretli sa v Trnave,
na pešej zóne a vymenili si telefónne čísla a tak si občas volávali. Pracoval v Rakúsku a tak cestou do

práce alebo z práce sa občas zastavil u neho na ubytovni v Bratislave, kde býval spoločne s družkou,
ale presnú adresu uviesť nevie. Jeho družka sa volá J., ale jej priezvisko si nepamätá. Stretnutia boli
tak, že mu volal, že ide z Viedne alebo do Viedne a či sa môže zastaviť. Keď sa stretli, tak sa rozprávali
o živote. V tom čase prerábal byt. Hovoril, že pracuje vo Výskumnom ústave zváračskom, ale akú prácu
tam vykonáva, mu nehovoril. Väčšinou pri ich rozhovoroch bola prítomná aj jeho družka. V prípade, keď
ho viezol do obce Bojná to bolo tak, že ho kontaktoval na telefóne a pýtal sa ho, či by neprišiel pre neho

do Bratislavy autom a či by ho niekam neodviezol. Bol v tom čase po operácii chrbtice a mal dosť veľké
bolesti, preto pricestoval vlakom do Trnavy a z Trnavy ho odviezol autom do obce Bojná. Nepamätá si
už presne, čo mal vtedy oblečené, bol oblečený športovo. Nevie, či mal aj niečo v ruke. Hovoril, že ide na
brigádu do Talianska. Bližšie akú prácu tam bude robiť nehovoril. Priviezol ho pred krčmu v obci Bojná,
vypil tam kofolu a išiel naspäť. P. U. tam zostal sám. Po čase mu volala jeho družka, že či sa mu neozval,

lebo jej sa neozval a nevie, čo je s ním. Potom mu znovu volala a povedala mu, že podá oznámenie, že
sa stratil a že vyhlásia po ňom pátranie. To pátranie asi po ňom vyhlásili, lebo ho kontaktovala polícia a
vypovedal v tejto veci. Jeho družka mu dala číslo telefónu na osobu, s ktorou sa mal stretnúť a poprosila
ho, aby mu zavolal. Volal tomu mužovi a on mu povedal, že je v Českej republike, ale presne nevie,
či tam mal byť ten muž alebo P. U.. Nebolo mu dobre rozumieť. Keď viezol P. U. do Bojnej, tak mu

nepovedal, za kým tam ide, len mu povedal, že ide do Talianska na brigádu. Nepovedal o akú brigádu
ide a ani mu nevidel pas. Po tom telefonáte s mužom, ktorého číslo mu dala družka P. U., jej volal a
povedal jej, že je to celé divné a že mu nerozumel, čo
- 17 - 1Tk/2/2014 - 2253

hovoril. Ten muž mu povedal, že mu neskôr zavolá, ale sa mu neozval a potom neskôr mu telefonoval,
že dnes večer príde na Slovensko, ale nebolo mu dobre rozumieť, nakoľko aj sám mu povedal, že nemá
dobrý signál. Volal mu späť, ale už mal telefón vypnutý. Ešte raz sa stretol s družkou P. U. a keď sa
rozprávali, dávala mu za vinu, čo sa stalo a požiadala ho, či by s ňou nešiel do tej dediny, do ktorej ho
odviezol. V tejto dedine mal bývať aj ten človek a tak prišli do tejto dediny, kde sa družka P. U. opýtala

na adresu, pretože ona vedela adresu, kde ten človek býva. Keď došli na túto adresu, tak s nimi hovorila
matka toho človeka, aspoň tak povedala, že je jeho matka a vznikla tam hádka. Hádala sa matka toho
muža s družkou P. U. a povedala im, že ten človek pracuje na ranči. Išli tam a aj ho tam našli. Znovu tam
nastala výmena názorov medzi týmto človekom a družkou U.. Padli tam nejaké nadávky a urážky a preto
odišli preč. Vtedy používal osobné motorové vozidlo Seat Córdoba striebornej farby a na tomto aute aj

U. doviezol do obce Bojná. Človeka, s ktorým sa jeho družka rozprávala, nepoznal a ani sa nezapájal
do rozhovoru, ktorý viedli. Potom sadli do auta a išli domov. Odviezol U. družku na stanicu do Trnavy a
išiel domov. Pri tomto rozhovore s týmto mužom na ranči sa o svojom druhovi nič nedozvedela. Čo bolo
potom ďalej, už vedomosti nemá. Obžalovaného V. F. nepozná a jeho meno počul iba z médií. Od U.
nikdy nepočul o ňom. Čím sa U. živil nevie, ale hovoril, že pracuje vo Výskumnom ústave zváračskom

a že v Senci stavajú nejaké chaty. Chcel by ešte svoju výpoveď opraviť, pretože keď viezol prvýkrát P.
U., neviezol ho do obce Bojná, ale do obce Lipovník. Potom keď viezol jeho družku J. do obce Bojná,
tak to bolo tak, že ráno ju vyzdvihol na železničnej stanici v Trnave, pričom s ňou boli prítomní aj dvaja
muži, o ktorých povedala, že sú to jej alebo jeho známi, kamaráti a potom ich všetkých troch zas zaviezol
naspäť na železničnú stanicu do Trnavy. P. U. mu nepovedal konkrétne za kým ide do obce Lipovník,

povedal, že ide za nejakým známym alebo za nejakým kamarátom. Osoby menom E. U., L. F. T. P. A.Í.
mu nič nehovoria, nepozná ich a o osobe A. F. počul z médií. Nevie mená tých dvoch mužov, ktorí prišli
spoločne s družkou P. U.. Oslovovala ich, hovorila s nimi, ale na ich mená si nepamätá. Nepamätá si
ani na to, či sa zapájali do rozhovorov s matkou muža, za ktorým boli alebo s mužom, za ktorým išli. Mal
taký pocit, že ona tohto muža poznala a oslovovala ho len nadávkami, nie menom. Opis tohto muža si

už presne nepamätá. Mohol mať okolo 40 rokov. Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpory
vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že meno P. mu povedala družka P. U.. Nevie vysvetliť ako je možné,
že v jeho výpovediach je uvedené, že mu sám P. U. uviedol, že ide za kamarátom P.. Nepamätá si, že
keď odviezol P. U. do obce Lipovník, či priniesol jeho družke nejaké peniaze. Určite vyzdvihol družkupoškodeného s tými dvomi mužmi na stanici v Trnave. Nebol pre nich v Bratislave. Družka nebohého ho
kontaktovala prvýkrát, keď sa jej neozval, ale presne nevie, či to bolo po troch alebo štyroch týždňoch,
ako ho odviezol do Lipovníka. Ona mu volala a pýtala sa ho, či nevie, čo je s jej druhom a či sa mu

neozval. Nekontaktoval družku nebohého a nehovoril jej, že je postrelený. Družka nebohého P. U. sa
volá J. alebo J. a jej priezvisko si už nepamätá. Ak v prípravnom konaní jej priezvisko uvádzal, tak dnes
mu vypadlo z pamäte. Pripúšťa, že s mužom menom P. telefonoval trikrát. Dvakrát ho asi kontaktoval
on a raz mu volal sám. Matka nebohého P. U. ho nikdy nekontaktovala, nepozná ju, myslí si, že ju videl
iba raz v Bratislave, keď bola u nich na návšteve. Nikdy ho nepožiadala, aby odviezol nebohého P. U.

k nej. Vie, že bol z Pastuchova. Bolo mu čudné, že ide P. U. do Talianska na brigádu a nemá nič so
sebou. Pýtal sa ho na to, ale už si nepamätám, ako mu to vysvetlil. V krčme, do ktorej ho priviezol,
nebola taká osoba, ktorú by U.
- 18- 1Tk/2/2014 - 2254

poznal, alebo s ktorou by hneď nadviazal rozhovor. Myslím si, že tam boli len traja starší muži. Pri

rozhovoroch o živote mu P. U. hovoril, že má plány postaviť si alebo kúpiť si dom. Nikdy nespomínal,
že by mal nejaký strach alebo nejakú obavu. O práci, ktorú robil vo Výskumnom ústave zváračskom
hovoril, že je spokojný, že tam robí nejakého údržbára. O tom, že P. U. nežije, sa dozvedel na základe
toho, že predvolal vyšetrovateľ a ten mu to oznámil. Bolo to vtedy, keď vypovedal v Trnave, tak ako je
v spise. Tí dvaja muži, ktorých viezol spoločne s družkou P. U. do obce Bojná, rozprávali po slovensky.

Obžalovaného nepozná ani z videnia, nikdy nebol s P. U. u neho doma a ani pred jeho domom na
ulici. Vidí ho prvýkrát. Nikdy sa nikomu nechválil, že má peniaze alebo že by niečo ukradol. V krčme v
obci Lipovník s U. nehovorili, že by niečo ukradli, alebo spáchali nejaký trestný čin. Ani v obci Bojnej
v krčme spoločne s U. sa nechválil, že by niečo ukradli alebo spáchali nejakú trestnú činnosť. Nemal
žiadnu vedomosť o tom, či P. U. pácha trestnú činnosť a s kým. Nebol prítomný pri vražde P. U. a nemá

s tým nič spoločné.
Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedal v tejto veci v prípravnom konaní dobrovoľne
asvojejvýpovedesapridržiava.ObžalovanéhoV.F.poznáakozákazníkajehoreštaurácie.P.A.poznám
tiež, pracoval u neho asi tri roky. P. F. tiež chodieval do jeho reštaurácie. Osobu P. U. nepozná, nevie,
kto to je. Podniká v agroturistike, na ranči má reštauráciu, ZOO a rybníky a tiež poskytuje ubytovanie.

P. A. pracoval u neho ako zámočník a v tom čase mali mnoho práce spojenej so zváraním. Tiež kŕmil
zvieratá. Pracoval u neho v rokoch 2004-2005 a potom znovu od roku 2008 do roku 2010. Nevie presne
povedať, prečo prestal u neho robiť či ho zavreli alebo sa stalo niečo iné, ale neprišiel. V roku 2010
vykonali príslušníci polície prehliadku v tomto objekte, kde podniká a hľadali tam, či tam niečo P. A.
neschoval. Potom prestal u neho pracovať. Obžalovaný V. F.Š. chodieval k nim ako zákazník na kávu

a stalo sa, že niekedy sedeli na káve aj s P. A.. P. F. mal raz v jeho prevádzke akciu a vtedy ho videl
prvýkrát. Po tejto akcii potom ešte chodieval na kávu alebo na diskotéku. Túto akciu mu objednával P.
A., išlo o narodeniny alebo niečo také. Nevie presne kedy to bolo, mohlo to byť v rokoch 2004 až 2005.
Nikoho z prítomných, okrem P. A. nepoznal. Obžalovaný V. F. na tejto akcii nebol. Nič významné sa
neudialo pri tejto akcii, len si pamätá, že P. F. chcel niečo u neho uschovať, ale to od neho nezobral,

lebo mu povedal, že nemá trezor. Bolo to v igelitovej taške, ktorej obsah si nepozrel, ale navonok to
vyzeralo ako zbraň. Keď P. F. povedal, že to nezoberie a neuschová, lebo nemá trezor, zobral si to so
sebou. Nepamätá si na to, ako prišiel na túto akciu P. F. oblečený a ani s kým prišiel na túto akciu. Nevie
ani to, ako bol oblečený A.. Bolo tam celkovo asi pätnásť ľudí. P. F. po tejto akcii chodieval na ranč s
dvomi alebo tromi mládencami a tiež sa tam stretával aj s P. A.. Obžalovaného V. F. dobre nepozná, viac

pozná jeho brata X., s ktorým chodieval na ryby. Obžalovaný sem tam prišiel na ranč na kávu. Nevie sa
vyjadriť, aký bol vzťah medzi P. F. T. V. F.M.. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, aký bol vzťah P. F. T. P. A.. A.
u neho robil a prácu, ktorú vykonal, vždy robil dobre. Raz sa stalo väčšie nedorozumenie medzi P. F. T.
P. A.A., keď robili cirkus na parkovisku. Pustili sa do bitky, ale nevie prečo. Nikto z nich mu nevysvetlil,
z akého dôvodu sa pobili. A. mal v tom čase motorové vozidlo značky Mitsubishi. Osobu A. F. nepozná,

jedine z televízie. Aj keď videl jeho tvár v televízii, nespomína si, že by bol niekedy u nich na ranči. Po
prečítaní výpovede z prípravného konania
- 19- 1Tk/2/2014 - 2255

rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že aj vyšetrovateľovi povedal, že presne nevie, čo bolo

v bielej igelitovej taške, ale on mu povedal, že to boli dve krátke zbrane, preto je to tak uvedené v
jeho výpovedi. Trvá na tom, že nevie tieto krátke zbrane popísať, nevidel ich. Je pravda, čo uvádzal v
prípravnom konaní, že pod motorovým vozidlom P. A. na parkovisku pred rančom mal byť nainštalovaný
nástražný výbušný systém a že mu ukazoval nejaké drôty pod autom. Vtedy sa s ním dohodol, že houž viac na ranči nechce vidieť. Oslavu si sám P. F. neobjednával, lebo ho vtedy ani nepoznal. Vo svojej
výpovedi mal na mysli to, že to bolo pre neho objednané. Objednával si to prostredníctvom P.Z. A.. Dnes
má so sebou prehľad ako u neho pracoval P. A. z toho dôvodu, že sa ho na to pýtal vyšetrovateľ, keď

vypovedal v prípravnom konaní. Vtedy len tápal, kedy približne u neho pracovať mohol. Má poznačené,
ako presne pracoval u neho P. A.. Pracoval aj na pracovnú zmluvu a aj na dohodu. Od 9.7.2003 do
9.4.2004 pracoval na pracovnú zmluvu. Od 1.4.2005 do 31.7.2005 pracoval tiež na pracovnú zmluvu.
Od 15.3.2008 do 6.4.2008 na dohodu. Od 7.4.2008 do 30.6.2009 pracoval na pracovnú zmluvu. Od
21.4.2010 do 25.11.2010 na dohodu. Oslavu narodenín alebo menín P. F. objednával P. A. v čase, keď

si myslí, že už bol jeho zamestnancom, ale naisto to povedať nevie. Dobre poznal jeho otca a aj preto
ho zamestnal, lebo on ho o to požiadal. Zamestnal ho aj napriek tomu, že mal problémy so zákonom.
V tom čase, keď sa konala oslava P. F., si ešte neviedol evidenciu akcií, ktoré boli na jeho ranči. Vtedy
ešte len začínal. Nevystavoval mu faktúru, lebo všetko platil v hotovosti. K incidentu, ktorý sa odohral
na parkovisku medzi P. F. T. P. A. vie to, že keď tam prišiel a povedal im, že zavolá políciu, tak to všetko
prestalo. Napokon políciu nevolal, ale bol niečo v tej veci vypovedať. Nevie presne, na ktorej súčasti

polície o tom vypovedal, ale si myslí si, že to bolo v Trnave, keď vypovedal v súvislosti s tou bombou.
Teraz si spomenul, že nebolo to vtedy, keď hovoril o bombe, ale bol predvolaný inokedy, lebo A. tam
vtedy na parkovisku rozbil O. ruku a preto bol vypovedať. Pri tom nedorozumení na parkovisku boli
prítomní P. F., P. A., O., ktorého krstné meno nevie a ešte štvrtý jemu neznámy muž. Dopočul sa iba o
tom, že v obci Bojná bola policajná razia a že tam vyhrabali nejaké telo. Nič konkrétnejšie o tom nepočul.

Spomínalo sa iba to, že to telo sa našlo na vinohrade P. A.. I keď prevádzkuje reštauračné zariadenie,
v reštaurácii sa o tom nehovorilo, lebo jeho zariadenie nie je priamo v obci Bojná, ale mimo obce. V ich
zariadení sa väčšinou menia cudzí ľudia, nechodia k nim stále tí istí zákazníci. Nevie si spomenúť, v
ktorom ročnom období sa uskutočnila oslava P. F. na jeho ranči. P. A. nepil. Nepamätá si na to, že by
bol píjal. Oslavu platil sám P. F.. Za oslavu zaplatil nejakých 3.000,--Sk. Bavili sa normálne, boli síce

hlučnejší, ale nebol žiaden problém.
Svedkyňa I. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypovedala v tejto trestnej veci u vyšetrovateľa a na
tejto svojej výpovedi trvá. Obžalovaného V. F. pozná veľmi dobre, lebo šestnásť rokov bol jej švagrom,
až do roku 1991, keď sa s jeho bratom rozviedli. Je krstným otcom jej detí. V roku 2000 alebo 2001,
presne si to už nepamätá, keď bol V. zavretý, tak ešte predtým ako sa vrátil z väzby, jej deti sa s ním

stretávali a keď sa vrátil z väzby, stretla sa s ním aj sama a boli spolu na obede. Jej starší syn P. bol
úplne na neho naviazaný, neustále boli v kontakte a neustále boli spolu. Takto to bolo až do roku 2003.
V marci v roku 2003 v Topoľčanoch, na Sídlisku SNP, na ulici, kde v tom čase bývala priateľka jej syna P.
spolu s ním, zhorelo jeho osobné motorové vozidlo značky Mercedes. Dovtedy sa jej syn s obžalovaným
kamarátili a ani nevedela, že by mali nejaký dôvod na seba sa hnevať. Vie, že vtedy V. F. jej synovi P.

- 20- 1Tk/2/2014 - 2256

ponúkol svoje motorové vozidlo značky RAV 4 zlatej farby. L. však toto auto nechcel. Vie, že chodili V.
F. spolu s jej synom za F., teda za Č. a myslí si, že jej syn robil V. F. šoféra. Vie, že chodili aj za A. F.. Jej
syn ho poznal a aj sa kamarátili. Odvtedy ako zhorelo v marci 2003 jej synovi auto značky Mercedes,

odvtedy sa s V. F. nenávideli. Jej syn nechcel o ňom ani počuť. Nikdy jej syn však nepovedal, prečo je
táto nenávisť medzi nimi. Odvtedy v celej rodine vznikla neskutočná nenávisť. Odvtedy sa nestretli a
nerozprávali. Jej syn Jozef sa stretol s A. F. dva alebo trikrát preto, lebo F. staval dom a chcel, aby mu L.
vybavil kuchynskú linku. Vie, že A.H. F. sa poznal s V. F.M. a asi boli v kamarátskom vzťahu. P. A. videla
dvakrát, raz to bolo vtedy, keď bol jej syn vo väzbe a on prišiel k nim a pýtal si 23.000.000,--Sk a povedal,

že túto sumu mu je dlžný jej syn. Druhýkrát ho videla, keď sedeli pri činžiaku na múriku spoločne s jej
synom, mali obaja dolu hlavy a rozprávali sa. Keď sa syn vrátil naspäť domov do bytu, tak sa ho pýtala,
kto bol ten muž s mastnou hlavou, na čo jej povedal, že to bol P. A., V. kamarát. Ešte jej povedal aj to, že
vie vyrábať bomby. Neskôr mal jej syn nezhody aj s P. A., ale nevie povedať z akého dôvodu. P. A. bol
ešte na oslave jeho menín v roku 2003. Pred touto oslavou V., P. T. L. boli stále pokope. Čo sa však stalo

a prečo sa pohnevali to nevie. Dňa 6.3.2003 kúpila nový Mercedes na lízing a bolo to dva alebo tri dni po
tom, čo im zhorel starý Mercedes. Nevie, kde býval P. A.. Nevie presne, prečo chodil jej syn P. spolu s V.
F. za F. Č., lebo syn jej to nikdy nepovedal. Vie, že chodili za ním do Banskej Bystrice. Bolo to ešte v tých
rokoch, keď sa kamarátili, teda v rokoch 2001 až 2003. Mala z toho muky, že sa môže niečo stať a vždy
sa so synom P. za to hádala. Nepáčilo sa jej, že chodia za ním. Nevie naozaj, prečo vznikla nenávisť

medzi jej synom a V. F.. Syn jej vždy len toľko povedal, že ho V. oklamal. Nič bližšie jej nepovedal. Nebolo
zistené, kto zapríčinil výbuch ich motorového vozidla značky Mercedes v mesiaci marec 2003. Miesto
oslavy menín jej syna P. bolo na Bojnej. Vie to preto, lebo syn L. hovoril, že pôjde oslavovať meniny na
Bojnú a povedal aj to, že V. na oslavu nejde, lebo ho nezavolal. Toto jej povedal po tom, čo vybucholMercedes. P. A. jej nič bližšie nepovedal, z akého dôvodu mu je jej syn P. dlžný sumu 23.000.000,--
Sk. Syn jej povedal, že to nie je pravda. Lízingovú zmluvu na nový Mercedes dňa 6.3.2003 uzatvorili
v Bratislave, v spoločnosti Motorcar, na Tuhovskej ulici, na Zlatých Pieskoch. Lízingová zmluva je na

spoločnosť VAMI, s.r.o., Topoľčany, ktorej bol syn Jozef konateľom. On aj podpisoval lízingovú zmluvu.
V čase, keď sa kamarátili, oslavovali veľkodušne všetko a aj Vilove narodeniny 10.12.. Po marci 2003
už spolu neoslavovali. Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpory vo svojich výpovediach
vysvetlila tak, že jej syn P. sedel vo väzbe v Leopoldove až po tom, čo zhorelo auto značky Mercedes a
bolo to až v roku 2004. Od marca roku 2003 nastala v ich rodine veľká nenávisť a tá trvala až do smrti

jej syna P., do roku 2010. Po prvej výpovedi u vyšetrovateľa, ktorá bola dňa 11.10.2011, jej to nedalo
a stále rozmýšľala, kedy vlastne kupovali nový Mercedes. Vtedy na základe dokladov prišla na to, že
to bolo 6.3.2003, to znamená, že ten starý Mercedes im zhorel vo februári alebo marci roku 2003. Jej
nebohý syn P. sa narodil dňa 20.júla 1976. Po 6.3.2003 sa jej syn P. nikdy nestretol so svojím strýkom
V.. To vie povedať na 100%. Syn jej povedal, že aby sa do toho nestarala a že ho V. oklamal. F. X. je
vrahom jej syna P.. Jej syn ani nefajčil, nie že by užíval drogy. O tejto veci sa dozvedela z novín, tak

ako celé Slovensko. Nevie sa vyjadriť k tomu, či niekedy jej syn Jozef vypovedal v trestnej veci proti V.
F. pre nejakú ekonomickú trestnú činnosť. P. A., keď si bol pýtať sumu 23.000.000,--Sk, povedal, že ho
poslal V.. Dnes to síce nepovedala, ale
- 21- 1Tk/2/2014 - 2257

povedala to vo svojej výpovedi a je to tam zapísané. Keď si pýtal A. tieto peniaze, prítomný aj bol F. Z.,
jej partner. Jej syn P. poznal P. A. odvtedy, ako ho s ním zoznámil V. F.. Bolo to od roku 2001. Nechodila
s nimi, ale odvtedy ich spolu videla. Nevie o tom, že by sa jej syn P. poznal s P. A. od svojich šestnástich
rokov. Nie je tu a nemôže to potvrdiť. Pamätá si len to, keď spolu sedeli pri činžiaku na obrubníku a
pýtala sa jej syna, kto to je a vtedy jej povedal, že je to P. A.. Jej syn spomínal ranč v obci Bojná, ale

nevie, ako často tam chodil, prípadne či tam chodil za P. A.. Syn proste sadol do auta a išiel preč.
Svedok F. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi v roku 2009, keď zavreli P. F., tak sa dopočul od
V. F., že cez niektorý súd v Nitre vybavuje, aby nebol P. F. prepustený na slobodu. I. F., matka P. F., zas
cestou UBOK Trnava a UBOK Bratislava vybavovala, aby jej syn P. F.Š. bol prepustený na slobodu. P.
F. mal byť prepustený na základe toho, že by vypovedal proti V. F. v ekonomickej trestnej činnosti. Pri

stretnutísV.F.unehodomarozprával,žeI.F.chodíkvôlisynovinaUBOKaondostávainformácieotom,
od vysokopostaveného príslušníka SIS, ktorý mu nosí informácie. Informoval ho o možnom probléme.
Pri tomto istom rozhovore mi V. F. povedal, že dali dolu jedného chlapa v záhradkárskej oblasti v obci
Bojná, kde je aj zahrabaný. Zahrabaný mal byť v okolí záhradkárskej oblasti v obci Bojná. Stalo sa to
vtedy, keď sa prestali V. F. T. P. F. rozprávať. Neskôr sa stretol s P. A., ktorý hovoril, že V. F. má strach, že

I. F. vie o tom, čo sa stalo v záhradkárskej oblasti v obci Bojná, vedľa jeho chatky. A. mu vtedy povedal,
že v čase vraždy mali byť prítomní on, teda P. A., V. F. T. P. F.. Po tom, čo došlo k bombovému útoku v
spoločnosti Euromont TO, s.r.o., Topoľčany, vtedy mu hovoril V. F., že P. A. nezlikvidoval všetky dôkazy
tak, ako by ich zlikvidovať po tomto bombovom útoku mal. Povedal, že keď sa stala tá vec v Bojnej, tak
vtedy zlikvidoval dôkazy tak, ako by ich mal, že telo nebohého niečím polial alebo posypal. Povedal, že

vtedy odpratal všetky dôkazy. Nevedel o koho sa jedná a kto bol obeťou tejto vraždy, to sa dozvedel až
neskôr z médií, že sa jednalo o P. U.. Vtedy mu ešte V. F. povedal, že P. U. dali dolu preto, lebo P. U.
bol zaplatený za to, že dá dolu V. F.. Výraz „dá dolu“ vtedy používali na vraždu. Vilo mu povedal toľko,
že pri vražde boli prítomní P. A., V. T. P. F.. Nevie, kto strieľal, lebo o tom nehovoril, že sa tam strieľalo,
to sa dozvedel až z médií. Jeho vzťah k obžalovanému V. F.M. je taký, že boli kamaráti. V. F. bol pravou

rukou F. Č. v Topoľčanoch. S V. F. T. P. F. sa začal kamarátiť asi v roku 2001 až 2002, presne si to už
nepamätá. Bolo to po návrate V. F. z väzenia. V Topoľčanoch bolo známe a každý to vie, že V. F. a jeho
ľudia vyberali od podnikateľov výpalné a V. F. bol odsúdený za vydieranie nejakého podnikateľa. Mená
osôb, ktoré pracovali pre V. F. uviesť na tomto hlavnom pojednávaní nechce. Vie, že výpalné sa vyberalo
a následne sa nosilo F. Č.. Dvadsať rokov pracoval v plynárňach a to až do decembra roku 2009. S V.

F. a P. F. sa zoznámil na oslave spoločných známych, pričom jeden z nich kupoval bar Lido, ktorý v tom
čase vlastnil. Do tohto baru chodieval aj V. F. a P. F.. Potom sa začali častejšie stretávať, mali spolu
nejaký biznis, o ktorom však bližšie hovoriť nechce a mali aj spoločné aktivity. P. F. poznal rovnako dlho
ako V. F.. S P. F. boli blízki kamaráti a chodievali spolu na dovolenky.
- 22- 1Tk/2/2014 - 2258

V. F. T. P. F. mali blízky rodinný vzťah, nakoľko P. F. bol synovcom V. F.. V. F. zasväcoval P. F. do všetkého
a P. F. vedel o všetkom, čo V. F. robí a do všetkého bol zapletený. Pamätá si, že dobrý vzťah medzi V.
F. T. P. F. skončil hneď po oslave narodenín alebo menín P. F., na ktoré nebol V. F. pozvaný. Myslí si,že to boli meniny P. F., lebo narodený bol inokedy. P. F.Š. na tejto oslave povedal, že nepozval V. F.,
nadával na neho, že ho do voľačoho namočil. Táto oslava bola na Ranči Babica v Bojnej, kde pracoval
v tom čase P. A.. Deň, prípadne týždeň pred touto oslavou sa stretli v bare Nikol v Topoľčanoch, kde

sa už V. F. a P. F. spolu nerozprávali. Už nebola tá komunikácia medzi nimi taká ako v minulosti. Na
Ranči Babica v Bojnej P. A. pracoval ako údržbár a staral sa o zvieratá. Od tejto oslavy už V. F. T. P. F.
spolu nekomunikovali. P. A. pozná dlho, najprv ho poznal iba z videnia a potom sa zoznámili, keď sa
už kamarátil s V. F.. P. A. neustále chodil za V. F. a pýtal od neho peniaze. Ich vzťah bol dlhodobý a
blízky. Pozná A. od svojich osemnástich rokov a bližšie ho spoznal až po tom, keď už chodil za V. F..

Bolo to po tom, keď V. F. prepustili z väzby na slobodu. Bolo to v roku 2001 až 2002 a vtedy už boli
kamaráti a ich vzťah bol blízky. Na oslave v Bojnej už V. F. nebol, lebo tam nebol pozvaný, čo povedal
aj sám P. F.. Nadával a hrešil na V. F., že ho do voľačoho namočil. Ako došlo k vražde, to uviesť nevie.
Čo sa tam stalo, to sa dozvedel z médií. O tom, čo sa tam stalo, nehovoril ani V. F. a ani P. A.. Vie
iba to, že P. F. spolu s P. A. mali zahrabať telo nebohého a vie ešte to, že nebohý mal byť zaplatený
za to, že dá dolu V. F.. Bol doma u V. F. spoločne aj s P. A. a aj naopak s V. F. bol doma u P. A..

Naposledy bol s V. F. R. P. A. pred bombovým útokom v spoločnosti Euromont TO Topoľčany a vtedy
sa rozprávali v garáži v dome P. A.. Bol aj sám v dome P. A. a bolo to niekedy v roku 1994, keď tam
vykonával plynofikáciu. Po výbuchu v spoločnosti Euromont TO Topoľčany sa stretol aj s V. F.Š. a aj s P.
A.A. a navzájom im odovzdával odkazy. Pozná aj manželku P. A., nakoľko pre P. A. vybavoval obhajcu
po tomto výbuchu. Bolo to tak, že V. F. ho požiadal, aby mu zabezpečil obhajcu, pretože aj V. F. v tento

deň dostal predvolanie na políciu a musel ísť na výsluch. Zabezpečil P. A. advokáta P.. P.. Plnú moc
na zastupovanie obhajcovi podpísala manželka P. A.. Boli za ňou v práci a tam plnú moc podpísala.
Trovy advokátskeho zastúpenia boli platené tak, že V. F. ho požiadal, aby obhajcovi dal zálohu a potom
po jeho výsluchu pôjdu spolu za týmto obhajcom, aby ho informoval o trestnej veci P. A. a doplatí mu
zvyšok trov advokátskeho zastúpenia a jemu vráti zálohu, ktorú mu zaplatil. Po ukončení výsluchu V. F.

vo večerných hodinách odišli do Bratislavy, kde navštívili P.. P., ktorý im povedal, že prišiel v pravý čas,
aby P. A. nevypovedal. V. F. mu zálohu vrátil a obhajcovi doplatil zvyšok trov advokátskeho zastúpenia.
Momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody za vraždu P. F.. V tejto veci bol obvinený aj V. F., ale
proti nemu nevypovedal, pretože v tom čase odišiel do Venezuely a nevypovedal zo strachu o seba a o
svoju rodinu. V. F. mu poslal obhajcu, ktorý mu poradil, že aby v tej veci nevypovedal. Aj napriek tomu,

že nevypovedal, bol odsúdený a V. F. bol oslobodený. Aj teraz má strach a strach má nielen o seba,
ale aj o svojich blízkych. V súčasnosti je V. F. vo väzbe a rovnako aj P. A., preto sa rozhodol, že bude
vypovedať pravdu. P. A.Č. mal tiež podiel na výbuchu
- 23- 1Tk/2/2014 - 2259

v spoločnosti Euromont TO Topoľčany a v tejto veci obvinený nielen sám, ale aj P. A., ktorý tam predtým
vystupoval ako svedok a tiež je obvinený v tejto veci aj V. F.. Táto vec je stále v prípravnom konaní, stále
sa vyšetruje. Prvá jeho výpoveď v tejto veci zo dňa 22.4.2013 je odlišná od druhej výpovede zo dňa
22.9.2014 z toho dôvodu, ktorý teraz uviedol. Keď prvýkrát vypovedal, boli ešte na slobode a bál sa o
seba a aj o svojich blízkych. Keď vypovedal druhýkrát, už na slobode neboli. Je pravda, že chcel ísť na

detektor lži a súviselo to s tou časťou jeho výpovede, kde uvádzal, že nikdy od P. A. nezobral žiadnu
nálož a nikdy nepoznal nebohého X. O. a nepreberal od P. A. žiadne zbrane. Príslušníka PZ F. pozná
z toho dôvodu, že bol navštívený v ústave v Banskej Bystrici a aj v Ilave, či nechce spolupracovať s
políciou. Spoluprácu s políciou odmietol. Pred výsluchom mal poradu s advokátom a advokát mu poradil,
ako má odpovedať na túto otázku, ktorá súvisela s návštevou polície a s ponukou na spoluprácu. Meno

advokáta, ktorý mu toto poradil, si nepamätá. Nevie presne, kedy sa dozvedel, že obeťou mal byť P.
U.. Bolo to v tom čase, keď sa P. A. rozhodol vypovedať a potom si to dal do súvislosti s tým, kde bol
nebohý zahrabaný. Po jeho zadržaní po vražde P. F. mu V. F. poslal advokáta prostredníctvom P. A..
Išlo o P.. P., ktorý mu poradil, aby nevypovedal. P.Á. A. bol spojkou medzi V. F. a medzi P.. P.. Keď
sa V. F.Š. dozvedel, že v súvislosti s vraždou P. F. bolo spomenuté aj jeho meno, všetok svoj majetok

previedol na svoju dcéru a ušiel do Venezuely. P.. P. ho navštívil na príkaz V. F.. P.. P. mu na otázku,
kto ho poslal a kto ho zaplatí, povedal, že V. F.. Mal vtedy iného advokáta, ktorý v tom čase bol tiež
kamarátom V. F. a to P.. Š.. Ten mu tiež povedal, aby nevypovedal. Rovnako mu poradil aj P.. U., aby
vo veci vraždy P. F. nevypovedal. Tiež mu povedal, že V. F. sa postará o všetko, aby bol oslobodený.
Postarať sa mal o to tak, že mal podplatiť všetky súdy, ktoré vo veci konali. Verejne bolo známe v meste

Topoľčany a aj v okrese, že V. F. je pravou rukou F. Č.. Nikdy ich spolu nevidel. Skutočnosť, že P. U. mal
odstrániť V. F. sa dozvedel u neho doma, keď mali ísť k P. A. na Ranč Babica do Bojnej. Vtedy mu nosil
informácie spravodajca SIS a zľakol sa, keď padlo jeho meno. Túto skutočnosť sa dozvedel v mesiaci
marec alebo apríl roku 2009, teda už po vražde P. U.. Bolo to v čase, keď bolo potrebné umlčať P. F.. P.F. mal byť zastrašený tak, že mala byť zlikvidovaná I. F.. Ako zálohu za jej likvidáciu zaplatil V. F. P. A.
sumu 10.000,-- euro a ďalších 10.000,-- euro mu mal doplatiť po jej likvidácii. P. A. si mal vybrať akým
spôsobom a kde zlikviduje I. F.. A. si na to vybral spoločnosť Euromont TO Topoľčany a nebohého X.

O.. V jeho trestnej veci týkajúcej sa vraždy P. F. podal dovolanie. Nemal žiadny vzťah s P. A., iba ho
poznal a keď bolo niečo potrebné vybaviť, tak bol použitý na výmenu informácií medzi V. F. a P. A.. Nie
je mu príjemné obviňovať obžalovaného, ale to čo povedal, je pravda a povedal mu to sám obžalovaný.
Nevypovedal skôr o týchto skutočnostiach preto, lebo jeho obhajca mu poradil, že nemá vypovedať proti
V. F. a nemá sa s ním ani konfrontovať. V čase, keď už vypovedal, tak už boli vo väzbe aj V. F. a aj P. A..

Svedok P.. Ľ. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v marci roku 2011 bol zaradený vo funkcii riaditeľa
Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Poskytovali súčinnosť aj iným zložkám polície. Zistil, že na úrade
majú žiadosť z marca roku 2013, kde boli požiadaní
- 24- 1Tk/2/2014 - 2260

o súčinnosť od NAKA. Úrad hraničnej a cudzineckej polície zamestnáva okolo dvetisíc príslušníkov
polície. Po nahliadnutí do spisu na č. l. 454 a po prečítaní oznámenia uviedol, že podpis na tomto
liste je jeho, ale sám toto dožiadanie nevybavoval. Systém Boris bol informačný systém, ktorý evidoval
cestujúcich pri prekročení štátnych hraníc. Evidoval osoby, ktoré vystupovali a ktoré aj vstupovali na
územie SR. V súčasnosti už tento systém neprevádzkujú. Nevie presne dokedy bol systém v prevádzke

a čo všetko sa v systéme Boris evidovalo. Nevie sa vyjadriť k tomu, či v tomto systéme boli evidované
osoby, ktoré vystupovali alebo vstupovali na územie Slovenskej republiky loďou alebo lietadlom. Vie, že
sa evidovali aj motorové vozidlá a evidenčné čísla, ale nevie presne či táto evidencia tiež spadala do
systému Boris. Presnejšie a lepšie by k tejto veci všetko vedel vysvetliť F.. Č.. F.. F.. P. Č. by sa najlepšie
vedel vyjadriť, čo všetko systém Boris evidoval. V čase, keď už pracoval ako riaditeľ Úradu hraničnej a

cudzineckej polície, systém Boris už nebol funkčný a už v tom čase len podávali informácie, keď o to
boli požiadaní. Tieto informácie v tom čase boli zachované v informačnom systéme Boris.

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej manžel je trestne stíhaný spoločne s
obžalovaným V. F. v inej trestnej veci a svojou výpoveďou by mu mohla privodiť trestné stíhanie, preto

využíva svoje zákonné právo a v tejto trestnej veci vypovedať nebude.
Svedok F.. P. Č. pred výsluchom nahliadol do spisu do správy na č. l. 454 na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vyhotovil túto správu a pozná výstupy zo systému Boris. Systém Boris je v súčasnosti
nefunkčný a v minulosti slúžil na rýchlu lustráciu osôb a vozidiel vo viacerých informačných systémoch
a po druhé slúžil na evidenciu osôb a vozidiel, ktoré prechádzali štátnymi hranicami. Bežný užívateľ

mohol vstupovať a prehliadať v systéme Boris na základe internetového prehliadača, kde vložil
určité údaje, ktoré boli potrebné pre vstup. Najprv sa musel prihlásiť ako oprávnená osoba a potom
musel zadať lustračné kritéria. Na základe takéhoto vstupu sa mu zobrali relevantné údaje. Údaje,
ktoré boli staršie ako päť rokov sa už prostredníctvom internetového prehliadača nezobrazovali.
Stále však boli v databáze, do ktorej sa dalo dostať prostredníctvom iného vstupu, prostredníctvom

iného kanálu. Ak dostali žiadosť, ako to bolo v tomto prípade, tak museli osloviť pracovníka sekcie
informatiky, telekomunikácii a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR a ten pracovník, ktorý bol poverený,
prostredníctvom toho iného vstupu im zabezpečil potrebné údaje. Výstup ako sa nachádza na č. l. 455
až 480 im umožňoval vstup do databázy internetovým prehliadačom a aj prostredníctvom pracovníka
informatiky. Výsledok bol rovnaký. Nezistili chybovosť v systéme Boris, mohla sa však stať chyba na

výstupe a to v tom prípade, že by sa nezobrazil údaj, ak nespĺňal všetky kritéria. Chyba sa mohla stať
napríklad vtedy, keď bolo nesprávne zadané meno. Napríklad, že v systéme bol hľadaný F., ale bol
zaznamenaný ako F.. Záležalo na zadaní. Mohol sa stať preklep v dátume narodenia a z toho dôvodu
osoba nebola zobrazená. Evidenčné čísla motorových vozidiel do systému Boris boli zaznamenávané
dvomi spôsobmi. Bolo to načítaním prostredníctvom kamery, ktorá bola spojená so systémom Boris

alebo manuálnym zadaním príslušníka polície, ktorý toto evidenčné číslo zadal do systému Boris.
Príslušník PZ, ktorý manuálne zadával údaje do systému Boris, zadával ich prostredníctvom počítača,
ktorý mal aplikáciu, ktorá zaznamenávala vstupné položky. Bolo to evidenčné číslo vozidla, prípadne
VIN číslo vozidla a k tomuto vozidlu priradil aj posádku. U osôb boli zaznamenávané meno, priezvisko,
dátum narodenia a u občanov Slovenskej republiky aj

- 25- 1Tk/2/2014 - 2261rodné číslo. U cudzincov to bolo číslo víza, prípadne iného dokladu, ktorý nahradzoval vízum. U všetkých
osôb bez rozdielu bolo zaznamenávané aj číslo osobného dokladu. Systém Boris nebol funkčný na
všetkých hraničných priechodoch, boli aj také hraničné priechody, kde tento systém nebol aplikovaný.

Z vlastnej skúsenosti vie, že evidenčné čísla motorových vozidiel napríklad Nemecka a Maďarska
mali rovnaký tvar a po načítaní v systéme Boris nebol zistený rozdiel, nakoľko nebola evidovaná v
tomto systéme medzinárodná poznávacia značka. Tak sa mohlo stať, že toto motorové vozidlo bolo
zaznamenané na evidenčných číslach iného štátu alebo mohlo dôjsť k preklepu. Išlo v tomto prípade
o výstup, na základe ktorého bola lustrovaná osoba P. F.. Tak, ako uviedol, evidenčné číslo motorového

vozidla bolo priradené k tejto osobe a mohlo ísť o evidenčné číslo iného štátu alebo mohlo dôjsť k
preklepu.
Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka vraždy P. U., dozvedel sa z médií, že mali
byť tam prítomní jeho brat P., obžalovaný V. F., P. A. T. A. F.. Vzťah jeho brata P. a V. F. bol veľmi dobrý
po tom, ako sa V. F. vrátil z väzby domov. Stretávali sa s jeho bratom P., neustále boli spolu a chodili
spolu aj na oslavy. Sám s nimi nechodieval, lebo osem rokov pracoval v zahraničí. Jeden deň mal mať

jeho brat P. oslavu, ale V. F. sa na nej nezúčastnil a nevedel, prečo. Pýtal sa brata a on mu povedal, že
V. ho ťahá do takých vecí, s ktorými nechce mať nič spoločné. Potom si navzájom vykrikovali rôzne veci,
nadávali si a následne boli aj obaja obvinení z ekonomickej trestnej činnosti. Stalo sa aj to, že bratovi
zhorelo auto. Keď sa bratovi narodil syn, tak pred krstom vznikla potýčka medzi jeho bratom P. a medzi
obžalovaným V. F., keď si navzájom pred barom vyčítali rôzne veci a vykrikovali na seba. Nepamätá si,

kedy v ktorom roku sa vrátil V. F. z väzby. Oslava jeho brata, na ktorej sa V. F. nezúčastnil, bola v roku
2003 na Bojnej. Brat P. H.slavoval meniny, ale nepamätá si, či v tom čase bol doma alebo v zahraničí.
Brat mu nehovoril žiadne podrobnosti, ktoré sa týkali jeho vzťahu s V. F., povedal mu iba to, že ho ťahá
do vecí, s ktorými nechce mať nič spoločné. Pozná aj P. A., s ktorým ho zoznámil V. F., keď raz sedeli v
Topoľčanoch na káve. Predstavil mu ho ako kamaráta. Nedorozumenie, ktoré spomínal a ktoré sa stalo

medzi jeho bratom a V. F. sa stalo pred krstom, keď na druhý deň mali ísť do kostola. Vtedy pricestoval
zo zahraničia a toto nedorozumenie sa stalo asi v piatok a v sobotu mal byť krst. Nevie, v ktorom roku to
bolo a ani si nepamätá, kedy sa narodil syn jeho bratovi. Brat mal s A. normálny vzťah až dovtedy, kým
mu nepožičal nejaké peniaze, ktoré A. nevrátil, potom sa pohádali a už sa nestretávali. Nevie aký bol
vzťah jeho brata P. s A. F., nikdy ich spolu nevidel, ale vie, že sa poznali. Nevie sa vyjadriť ani k vzťahu

jeho brata s F. Č.. Nikdy ich spolu nevidel. Nevie sa vyjadriť ani ku vzťahu obžalovaného V. F. T. F. Č.,
tiež ich nikdy spolu nevidel, ale po meste Topoľčany sa hovorilo o tom, že sa poznajú. Brat poznal P. A.,
poznal aj F. X.. S F. X. najprv vychádzali dobre, ale potom sa stalo to, že X. zorganizoval vraždu jeho
brata. Aj obžalovaný V. F. poznal F. X.. Všetci traja asi nemali spoločné aktivity, lebo brat P. sa s V. F.
nerozprával. F. X. chodil medzi jeho bratom a obžalovaným V. F.M.. V roku 2003 jeho brat asi používal

motorové vozidlo značky Mercedes ML striebornej farby a V. F. motorové vozidlo značky Toyota RAV 4,
zlatej farby. Nevie, aké podnikateľské alebo iné aktivity vyvíjal obžalovaný V. F. po návrate
- 26- 1Tk/2/2014 - 2262

z väzby, iba raz videl, že mal sklad plný topánok. TOP SEKURITY bola súkromná bezpečnostná služba,
ale komu patrila, povedať nevie. Nepamätá si na to, či bratovi P. zhorelo auto pred spomínanou oslavou
jeho menín alebo po tejto oslave. Dnes uviedol, že oslava menín jeho brata na Bojnej bola v roku 2003 a
na nej sa už nezúčastnil obžalovaný V. F.. Je pravda, že v inej trestnej veci povedal, že si nepamätá rok,
kedy sa táto oslava uskutočnila, ale pred týmto výsluchom si pozrel nejaké veci a svoje výpovede, ktoré

uskutočnil aj v iných veciach obžalovaného V. F. a zistil, že to bolo v roku 2003. Nevie presne, z akého
dôvodu sa prestal jeho brat P. kamarátiť s P. A., lebo v tom čase nebol doma, bol v zahraničí. Nevie,
či sa prestali kamarátiť len pre peniaze alebo aj z iného dôvodu, ale určite A. dlhoval bratovi peniaze.
S P. A. sa dlho nestretával, až dva roky dozadu ho on navštívil a žiadal odo noho, aby mu dal nejaké
nahrávky, ktoré sú na striebornom diktafóne a mali sa týkať banky. Žiadny diktafón mu nedal a ani nevie

o žiadnych nahrávkach, ktoré by sa týkali banky. Nevie presne, z akých vecí bol obžalovaný jeho brat P..
V čase, keď pracoval v zahraničí, z celého roka osem mesiacov bol v zahraničí a štyri mesiace doma. V
čase, keď bol doma, videl obžalovaného V. F. a aj svojho brata, že sa stretávajú s P. A.. Nevie, čo porobil
jeho brat P. a čo porobil obžalovaný. Nevie, za čo všetko boli stíhaní.
Svedok U. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa dozvedel, že predmetom tohto konania je nejaká

vražda spojená s U.. Toto sa dozvedel od F. X.. Ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, ktorý mu bol
prečítaný, môže povedať iba to, že o tomto prípade počul od F. X., ktorý hovoril, že bude svedčiť proti
F. aj za cenu krivej výpovede. Spoločne so I. hovorili o tom, že keď pôjdu domov, budú spolu podnikať.
F. X. mu hovoril, že keď bol na eskorte niekedy v lete roku 2014, že sa mal stretnúť s V. F. a X. mupovedal, že má povedať, že sa s ním stretol. X. konšpiroval výpoveď spolu so I. proti V. F.. Pavlovič
vymyslel výpoveď proti F. a tiež povedal, že A. hovorí všetko proti F.Š., ale si to vymýšľa. X. Q. I. to
všetko konšpirovali, pričom I. povedal X., „ak nám to vyjde, za chvíľu sme doma“. Pavlovič jemu ešte

povedal, že sa mu nepáči, že F. zrušili štyri prípady a že to tak nenechá. X. povedal, že jeho odsúdili
na základe nejakej výpovede a nenechá to tak, aby F. neodsúdili. V súčasnosti je odsúdený pre zločin
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a § 47 ods. 2 Trestného zákona. Beriem lieky a to Doreta 75
a Soleptin. Tieto lieky má na predpis, sú proti bolesti a Soleptin je antidepresívum. X. mu povedal o
prípade V. F. a povedal mu o ňom pred letom roku 2014, v mesiacoch jún alebo júl. Naznačil mu, že má

povedať, že sa stretol s V. F. vo väzbe, keď bol na eskorte. S X. sa zoznámil tak, že prišiel k nim na izbu
a začal kupovať od ostatných odsúdených lieky a hovoril, že to tam nezvládne. Keď bral tie tabletky,
tak spal vedľa neho. Nevie presne popísať vzťah medzi X. T. I., pretože si najprv nevedeli prísť ani na
meno. Potom však počul, že I. hovoril X., že ak to dobre dopadne proti F., tak pôjdu von. I. si teraz píše
s družkou X.. Vie, že X. dal zvonku poslať I.Š. 200,-- eur za to, že I. ho dal cez farára obliecť do bieleho
habitu. Slová „drž sa ma a budeme spolu podnikať“ povedal I. X. pred eskortou, keď bol vypovedať na

hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2014. Po návrate z tejto eskorty sa Pavlovič dal izolovať a po útvare
rozširoval, že je to z bezpečnostných dôvodov, lebo na súde sa mal niekto vyhrážať jeho rodine. S X.
nemá dobrý vzťah, nakoľko keď prišiel k nim na izbu,
- 27- 1Tk/2/2014 - 2263

hneď tam chcel robiť poriadky, ale toto vyriešili cez pracovníkov ZVJS. So I. sa aj rozprával, ale aj nie.
Jeho nemusí celý útvar, lebo kradol veci zo skríň. Ak vo svojej výpovedi povedal, „ak to dobre dopadne
s F.“, tak to malo znamenať to, že ak X. bude svedčiť proti V. F., tak mu znížia trest. I. mal mať tiež
obnovu konania na Najvyššom súde a tiež očakával zníženie trestu. Dobre mala dopadnúť výpoveď X.

dňa 14.10.2014. Dobre dopadne v tom prípade, ak V. F. odsúdia.
Znalec X.. J. F. X.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že závery znaleckého posudku týkajúce sa
obvineného V. F. vykonal na základe otázok položených žiadateľom. Závery znaleckého posudku znalec
predniesol úplne zhodne ako na ako v písomne podanom znaleckom posudku a uviedol, že osobnosť
obžalovaného je introvertovaná, s vyššou mierou zameranosti na seba, akcentovaná v smere disociality.

Emotivita je stabilizovaná, bez väčších výkyvov a bez jej výraznejších prejavov. Pri cieľavedomom
dosahovaní vlastných cieľov je evidentná energickosť, ráznosť, nekompromisnosť až neúprosnosť s
prejavmi, ktoré nemusia byť vždy v súlade s konvenčným, prispôsobivým správaním a so spoločenskými
normami. V medziľudskom správaní sa javí ako dominantný, v prejavoch energický, so sklonom určovať
správanie osôb vo svojom okolí. Svojim vystupovaním vzbudzuje rešpekt, dokáže sa presadiť. Neboli

u neho zistené príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy ani žiadnej inej forenzne významnej
psychickej poruchy. Motivácia skutku, z ktorého je V. F.Š. obvinený zo psychologického hľadiska môže
súvisieť s jeho opísanými osobnostnými charakteristikami, najmä s osobitosťami jeho interpersonálneho
správania. Ak sa vyšetrovaním dokáže, že P. U. mal byť skutočne potenciálne nebezpečným svedkom,
tak pre V. F. ako aj pre A. F., respektíve ich mal nejakým spôsobom skutočne pred niekým

kompromitovať. Motívom konania V. F. v tejto veci bolo odstránenie potenciálne nebezpečného
svedka jeho predchádzajúcej pravdepodobne trestnej činnosti, posilnenie svojej pozície, znásobenie
rešpektu a vynútenie maximálnej lojality zo stany ľudí, ktorí ho obklopovali a ktorí mohli vedieť o jeho
eventuálnych protizákonných aktivitách. Obžalovaný je schopný správne vnímať a aj reprodukovať
udalosti, ktorých účastníkom bol. Pri zachovalých pamäťových schopnostiach, ktoré sú priemerné,

je schopný vierohodne vypovedať aj ohľadne aktuálne vyšetrovaných skutkov. Prípadné nezhody vo
výpovediach obvineného, či nesúlady jeho výpovedí s objektívnou realitou nie sú dané žiadnymi
poruchami jeho pamäťových schopností. Dokáže vierohodne vypovedať o okolnostiach vyšetrovanej
veci, ktoré sú mu známe, pokiaľ to sám uzná za vhodné. Zistená tendencia k zastieraniu subjektívne
nevýhodných skutočností je prirodzenou nechorobnou súčasťou stratégie obrany obvineného v situácii

vyšetrovania skutku, z ktorého je obvinený. Prognóza resocializácie je menej priaznivá. Skutok, ktorý
je obžalovanému kladený za vinu, nie je v rozpore s jeho osobnostnou štruktúrou. Závery znaleckého
posudku na svedka P. A. zo dňa 25.2.2012 sú zohľadnené v záveroch jeho znaleckého posudku zo dňa
30.3.2014, preto sa bude vyjadrovať len k záverom nového znaleckého posudku. Ani novým znaleckým
psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, ani

príznaky závislosti od psychoaktívnych látok, či nelátkovej závislosti. Zistená bola abnormná osobnosť
s disociálnymi rysmi. Svedok P. A. je schopný vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bol
svedkom a ktorých sa zúčastnil. Ani aktuálnym znaleckým psychologickým vyšetrením nebola zistená
prítomnosť kvalitatívnych porúch pamäti v zmysle konfabulácií, v zmysle dopĺňania si medzier v pamätineskutočnými prvkami, ani sklon k prezentácii udalostí, ktoré by boli vykonštruované samoúčelne, s
cieľom
- 28- 1Tk/2/2014 - 2264

upútať pozornosť okolia, výlučne na základe jeho predstáv a fantázií. Nebola zistená ani vyššia
miera sugestibility. Ak sa vyšetrovaním dokáže prezentovanie nepravdivých informácií svedkom P.
A., zo psychologického hľadiska je takéto jeho konanie vedomé a nesúvisí so žiadnymi poruchami
jeho pamäťových funkcií. Možno konštatovať, že výpovede svedka P. A. vo vzťahu k aktuálnemu

skutku obvinený F., poškodený U., zo psychologického hľadiska majú znaky vierohodných výpovedí, to
znamená, že majú logickú štruktúru s opisom deja, ktorý sa odohral v konkrétnom čase a na konkrétnom
mieste, jeho výpovede sa v podstatných prvkoch zhodujú, slovné formulácie výpovede zodpovedajú
jeho mentálnym schopnostiam, počas výpovedí svedka neboli pozorované zjavné nesúlady medzi jeho
verbálnym a neverbálnym prejavom. Svedok v opise kritickej situácie udáva aj také detaily, ktoré sú
úzko špecifického charakteru, cituje určité pasáže konverzácie medzi zúčastnenými osobami a opisuje

tiež svoje priame pocity. V bode 4/ záveru svojho znaleckého posudku na strane 1188 sa vyjadruje
všeobecne k schopnosti svedka vypovedať vierohodne. Nové skutočnosti o ktorých sa dozvedel a to
nepotvrdené výpovede, trestné stíhanie za krivé obvinenie a jeho špecifická komunikácia s médiami, ho
potom priviedli k záveru, že je schopný vedome vypovedať nie v súlade s realitou, ale to má svoj účel.
V bode 5/ tohto posudku sa konkrétne vyjadruje vo vzťahu k prípadu V. F., P. U.. Po psychologickom

hodnotení a psychologickej analýze jeho výpovedí vo vzťahu k tomuto skutku, na ktoré aj poukázal,
konštatuje, že jeho výpovede majú znaky vierohodných výpovedí. Je v kompetencii súdu rozhodnúť
o pravdivosti týchto výpovedí. V prípade Č.Á. svedok A. vypovedal o dvoch alternatívach, z ktorých
jedna sa nepreukázala. V tejto veci sa vyjadroval k možnosti vierohodnej výpovede a k znakom
vierohodnej výpovede, pričom zistil znaky vierohodnej výpovede. V tejto trestnej veci jednoznačne v

závere znaleckého posudku uviedol, že ak svedok A. vypovedá v rozpore s realitou, tak vypovedá
takto preto, lebo to chce a nie preto, že by jeho pamäťové schopnosti boli narušené. Nezistil u
svedka A. konfabulačné tendencie. Konfabulačné tendencie znamenajú dopĺňanie si medzier v pamäti
neskutočnými prvkami. U svedka takéto tendencie neboli zistené, keď sa na niečo nepamätá, uvedie, že
sa nepamätá. Skutočnosť, že v piatich veciach boli výpovede svedka A. vyhodnotené ako nepravdivé,

je v súlade s vyjadrením všetkých znalcov. Svedok A. má na to, aby vedel hovoriť pravdu, nakoľko má
dostatočné intelektové schopnosti a nenarušené pamäťové schopnosti, ktoré má až nadpriemerné. Ak
sa zistí, že nehovoril pravdu, tak nie je to pre poruchy pamäte alebo intelektu. Je to jeho vedomé konanie.
Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie F.. F. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol,
že znalecký posudok, teda skúmanie duševného stavu dnes obžalovaného V. F. vykonal spolu s F.. M.

F., s ktorou aj pred termínom tohto pojednávania konzultoval predmetnú znaleckú expertízu a uviedla
mu, že nemá nové poznatky k danej veci a teda zotrváva na záveroch znaleckého posudku tak, ako bol
podaný. Za seba uvádza totožné stanovisko. Nie sú mu známe nové klinické okolnosti a teda zotrváva na
záveroch znaleckého posudku na dnes obžalovaného V. F. aj v súčasnosti. Znaleckým vyšetrením ako
znalci dospeli k záveru, že u obžalovaného V. F. sa nejedná o duševnú chorobu, nejedná sa o duševnú

poruchu vrátane duševnej poruchy zo spektra závislostí od návykových látok, respektíve patologického
hráčstva. Na základe zadanej úlohy určenej orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní
podali jednotlivé odpovede na položené otázky, ktoré špecifikuje, uvádza totožne ako v znaleckom
posudku nasledovne: obžalovaný v čase predmetne skúmaného skutku netrpel
- 29- 1Tk/2/2014 - 2265

duševnou chorobou a ani prechodne chorobným duševným stavom. V kontexte záverov znaleckého
posudku netrpel ani inou duševnou poruchou v čase skutku. U obžalovaného nezistili zmenu ovládacej a
rozpoznávacejzložkykonaniavčaseskutku.Ovládaciuarozpoznávaciuzložkukonaniauobžalovaného

v kritickom čase skutku považujú za zachované. Majú za to, že obžalovaný V. F. chápe význam a
zmysel trestného konania a svoje procesné postavenie v tomto konaní. Vzhľadom na to, že nezistili
u obžalovaného žiadne psychiatrické, duševné ochorenie či poruchu, nenavrhujú súdu, aby v prípade
obžalovaného uložil ochranné liečenie, či iné ochranné opatrenie. K otázke resocializácie v prípade
obžalovaného sa ako znalci nemohli vyjadriť, nakoľko resocializačný proces sa v prípade obžalovaného

neodvíja od eventuálnej duševnej poruchy či choroby, ktorú ako už uviedol znalci nepreukázali. Čerpali
aj zo znaleckého posudku znalca klinického psychológa X.. J. F., X.., ktorého zistenia a závery dôsledne
zapracovali do svojej znaleckej expertízy. Konzultáciu so znalcami z iných odvetví odboru zdravotníctva
v prípade obžalovaného V. F. nepožadovali.Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva F.. G. Š.K., X.. na hlavnom
pojednávaní spoločne s X.. Z. si prebrali znalecký posudok a zotrvávajú na jeho záveroch. Znaleckou

úlohou, ktorú dostali zadanú, bolo po prvé exhumovať kostrové pozostatky, to znamená, že v čase
kedy bola nájdená prvá kosť alebo biologický substrát, ktorý sa kosti podobal, pozastavila polícia
práce na exhumácii, potom bol privolaný na miesto nálezu toho kostrového nálezu, kde si priniesol
svoje nástroje a ostatné všetky kosti exhumoval sám za pomoci svojho asistenta. Priebežne, tak
ako boli práce vykonávané, tak boli aj dokumentované na video a aj fotograficky. Po exhumovaní

kostrových ostatkov boli tieto prevezené do pitevne Súdneho lekárstva v Martine, kde prebiehali ďalšie
expertízy na kostre. Celá práca spočívala v očistení, skompletizovaní kostrového nálezu, meraní kostí,
antropometrických výpočtov a vo vyhodnocovaní mechanického poškodenia zisteného na kostiach. Po
vyhodnotení všetkých zistených údajov bol spracovaný znalecký posudok do písomnej podoby, ktorý
bol predložený vyšetrovateľovi. Čo sa týka zisťovania pohlavia, toto zisťovali z anatomickej stavby kostí
a zo sekundárnych pohlavných znakov, ktoré sú na kostiach vyvinuté. Našťastie sa jednalo o takmer

kompletnýkosťovýnález,takžesadalourčiťpohlaviekostrovéhonálezu,ktorébolourčenéakomužské.
K presnému určeniu pohlavia slúžila jednak lebka, kosti panvy a ostatné dlhé kosti. Čo sa týka ďalších
analýz, tak robili výpočet výšky, k čomu použili meranie dlhých kostí a spätné antropometrické prepočty,
kde použili tri metodiky používané v antropológií. Na základe výpočtov bolo zistené, že muž bol vysoký v
rozmedzí 174 až 180 cm. Čo sa týka určovania veku na to použili súhrn antropologických markánt, ktoré

sú vyvinuté jednak na lebke, ďalej stav chrupu a opotrebovanie chrupu a stav dlhých kostí. Na základe
vyhodnoteniach týchto znakov bolo určené, že muž v čase smrti bol starý medzi 45 až 50 rokov. Čo
sa týka presného zistenia doby úmrtia nebohého, toto je najťažšia otázka spadajúca do súdnolekárskej
tafonómie. Po vyhodnotení všetkých okolností, ktoré mohli vziať do úvahy v danom prípade stanovili
že k smrti muža došlo minimálne medzi siedmym až ôsmym rokom pred dňom exhumácie. Finálnou

časťou analýzy bolo vyhodnotenie prípadných známok mechanického násilia a interpretácia týchto
poranení na kostiach. Na kostrovom náleze boli zistené dva nálezy, ktoré boli vyhodnotené ako známky
mechanického násilia, ktoré vznikli za života človeka a vznikli aktívnym pôsobením ľudského násilia
konanýminouosobou.Poprvéjednalosaoporaneniezistenénalebke,nazákladecharakteruzlomenín,
spôsobu, akým boli kosti zlomené, sa jednoznačne dalo povedať, že toto poranenie vzniklo

- 30- 1Tk/2/2014 - 2266

priestrelom hlavy spôsobené strelnou zbraňou. Kaliber zbrane sa nedalo presne stanoviť. Ďalšie
dôležitéporanenieboloporaneniedesiatehohrudnéhostavca,ktorévzniklotakistopôsobenímstrelného

mechanizmu, to znamená prienikom projektilu vystreleného zo strelenej zbrane. V posudku aj uvádzajú
najpravdepodobnejšie poradie vzniku jednotlivých zranení. Zo súdnolekárskeho hľadiska najzávažnejší
bol priestrel hlavy, čo bolo poranenie smrteľné. Druhé poranenie, ktoré bezprostredne ohrozilo život
tesne po jeho vzniku a bez špecializovanej pomoci by isto viedlo k smrti, bolo poranenie, ktoré vzniklo
na desiatom hrudnom stavci. Pri interpretácii mechanizmu účinku poranenia hrudného stavca je nutné

povedať, že v tomto mieste na prednú plochu stavca nalieha aorta, to je hlavná tepna vychádzajúca
z ľavej komory srdca. V dôsledku dvojnásobného priestrelu, pretože strelný kanál prebiehal spredu
dozadu, muselo dôjsť k dvojnásobnému priestrelu aorty a cez takto vzniknutý otvor v aorte by dotyčná
osoba rýchlo vykrvácala. Rekonštrukcia prípadu nezmenila závery znaleckého posudku, nakoľko
vychádzali z objektívneho nálezu na kostiach toho človeka. Myslím si, že rekonštrukcia potvrdila závery

znaleckého posudku. Zranenie, ktoré bolo nájdené na stavci nebohého, vzniklo vstrelom, ktorý smeroval
spredu zľava dozadu doprava, pričom išlo o ostrý uhol. Na základe stopy v tele stavca sa domnievajú,
že bolo použité strelivo menšieho kalibru a pripúšťa možnosť, že sa jednalo o kaliber 22. Čo sa
týka vzdialenosti streľby, len z morfy strelného kanála v stavci nie je možné presne určiť, či bola
zbraň bezprostredne naložená na telo, či sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti tela alebo bola tá

vzdialenosť iná, väčšia. Vzhľadom na to, že došlo k prestreleniu celého tela desiateho stavca, sú toho
názoru, že tá vzdialenosť bola bližšia, pretože pokiaľ bolo použité strelivo 22, tak toto nemá z väčšej
vzdialenosti penetračnú schopnosť ako strelivo väčšieho kalibru. Vzdialenosť strely skôr určia balistici.
Pokiaľ sa týka vzájomného postavenia strelca a poškodeného muža v čase vzniku zranenia na desiatom
hrudnom stavci, by bolo najideálnejšie postavenie tvárou v tvár postojačky, prípadne poležiačky hore

znak, pričom strelec bol predklonený nad telo poškodeného. Analyzoval kosti bez akýchkoľvek mäkkých
tkanív, ale pokiaľ sa toto stalo u človeka, ktorý mal normálne komponované ľudské telo, tak tá aorta
tam musela byť. To, čo dnes uvádzal vo svojej výpovedi, uviedol z toho dôvodu, že strieľané bolo nie
na kostru, ale na celé ľudské telo, to znamená na telo, ktoré malo kožu, svalstvo a vnútorné orgány.Preto je záver taký, že došlo k dvojitému priestrelu aorty. V prípade, že by bolo strieľané len na kosti,
tak by znalecký posudok vyzeral inak a aj poranenia na kostiach by vyzerali inak. V tomto prípade
bolo prestrelené celé telo stavca spredu dozadu tak, že projektil skončil v miešnom kanále. V miešnom

kanále sú uložené nervy, ktoré inervujú ľudské telo, všetky orgány, tkanivá a motoriku nadol od miesta
poškodenia. Pokiaľ došlo k poraneniu miechy projektilom vo forme otrasu alebo priameho zmliaždenia,
toto poranenie by sa prejavilo pádom na podložku. Pokiaľ by nedošlo k poškodeniu miechy a došlo
by iba k poraneniu aorty bolo to, či môže vykonávať cielené a vôľovo ovládané pohyby limitované
objemom krvi, ktorý vytečie z aorty cez otvory do brušnej dutiny. Toto bolo limitované stratou krvi v

objeme 500 až 700 ml krvi, keď človek dochádza do bezvedomia. Pri strate krvi o objeme 750 až
1250 ml krvi dochádza k smrti. Najpravdepodobnejšie v danom prípade pri strate krvi z aorty mohlo
dôjsť k bezvedomiu v čase od štyroch do piatich minút, pričom päť minút je maximálna hranica. V
takomto prípade dochádza k prudkému zníženiu tlaku krvi a následne k rýchlemu nástupu bezvedomia.
S najväčšou pravdepodobnosťou projektil zostal v miešnom kanále, nakoľko oblúky tiel stavcov nad a
pod neboli poškodené. Podľa normálnej medicínskej logiky, berúc do úvahy anatomické usporiadanie

kostí, chrbtice v mieste kadiaľ projektil prebiehal, je možné, že tento vyšiel z tela von na jeho zadnej
strane cez medzeru prirodzenú, ktorú tieto kosti vytvárajú. Pri
- 31- 1Tk/2/2014 - 2267

detailnej ohliadke tiel stavcov nebolo nájdené žiadne také poškodenie stavca alebo jeho anatomického
výčnelku, ktoré by svedčilo o tom, že by sa od tohto miesta nejakým spôsobom projektil odrazil. Pri
ohliadke kostí neboli zistené žiadne chorobné zmeny kostí, ktoré by svedčili pre poruchu metabolizmu
vápnika to znamená, že tvrdosť kostí poškodeného muža musia brať v rámci zdravej ľudskej vzorky. U
zdravého človeka sú rozdiely hustoty kostí minimálne. V prípade, že by zistili osteoporózu alebo poruchu

metabolizmu vápnika, tak by v znaleckom posudku uviedli, že strela prešla kosťou s menším odporom. V
súdnom lekárstve rozoznávajú tri základné vzdialenosti ústia hlavne od postrelenej osoby. Prvá je ústie
hlavne naložené bezprostredne na kožu človeka. Druhá vzdialenosť je takzvaná blízka vzdialenosť, túto
rátajú približne dvojnásobnou dĺžkou hlavne zbrane, tretia vzdialenosť je vzdialenosť väčšia. Pre prípad,
že by sa tento človek dostal v priebehu desiatich minút na operačný stôl cievneho chirurga, mohol by

byť ako taký predpoklad, že by zranenie na desiatom hrudnom stavci neviedlo k smrti. Je však toho
názoru,žeaniposkytnutímvčasnejaodbornejlekárskejpomocibyživottohtočlovekalekárinezachránili
vzhľadom na veľké množstvo straty krvi pri tomto zranení.

Znalec D.. J. Č., zástupca Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave

na hlavnom pojednávaní uviedol, že spracoval spoločne s kolegom znalecký posudok z oblasti
kriminalistickej balistiky a kriminalistickej súdnej chémie. Predmetom skúmania bol sveter. Podrobný
opis skúmania je uvedený v znaleckom posudku. Výsledku tohto skúmania sa plne pridržiavajú. Na
tom pulóvri bolo zistených sedem mechanických poškodení vo forme otvorov. Vzhľadom na to, že k
poškodeniu tohto svetra došlo v dávnejšej dobe, na sveter pôsobili biologické látky, zemina, tlak, z

pohľadu balistika si nedovolil na základe charakteru tých poškodení hneď a jednoznačne sa vyjadriť k
mechanizmu, respektíve k pôvodu tých poškodení. Tak sa rozhodol riešiť problém poškodení spoločne
s chemikom. Na základe tejto spolupráce bolo zistené, že poškodenia v prednej časti svetra číslo
2, v zadnej časti číslo 7 a poškodenia číslo 3 a 4 na pravom rukáve boli spôsobené streľbou.
Na poškodeniach číslo 1 a 6 neboli zistené relevantné chemické prvky zodpovedajúce strelným

poškodeniam a otvor číslo 5 svojím charakterom, tvarom nezodpovedal poškodeniu strelou, takže otvory
číslo 1, 5, 6 vylúčili ako spôsobené streľbou. Teda je nepravdepodobné, že boli spôsobené streľbou.
Na základe polohy jednotlivých poškodení číslo 2, 3, 4, 7, na základe pitevnej správy, respektíve z
obhliadky kostrového nálezu, potom vydedukovali pravdepodobný spôsob a mechanizmus vytvorenia
týchto poškodení. Ten pravdepodobný priebeh a smerovanie strely je na fotografiách v znaleckom

posudku a je tam aj popísaný. Aká zbraň mohla byť použitá je problematická otázka vzhľadom na to,
že základný problém je určenie kalibru použitej zbrane. K tomu kalibru sa vyjadruje v odpovedi na
otázku číslo 3. Určiť jednoznačne konkrétny kaliber na základe rozmerov vyššie popísaných otvorov
spôsobených streľbou v dvoch typoch pružného materiálu dlhodobo ovplyvňovaného vlhkosťou, tlakom
a chemickými látkami vytváranými rozkladom tela, je hypotetické. Podľa zisteného, veľkosť otvoru číslo

4 bola ovplyvnená tlakom plynov vychádzajúcich z ústia hlavne. Otvor číslo 2 je kosoštvorcového tvaru a
otvor číslo 7 pretiahnutého nepravidelného tvaru v redšie tkanom pružnom materiáli a je problematické
z nich vydedukovať priemer strely. Je relatívne najlepšie zachovaný otvor číslo 3, je oválny a v pružnom
materiáli a stanovenie jedného konkrétneho kalibru by bolo nepodložené. Podľa charakteru poškodenía pitevnej správy možno vzhľadom na slabší výkon pravdepodobne vylúčiť kalibre 22 Short, 22 Long
Rifle, takže pištoľový kaliber 6,35 mm BR. Tieto slabšie kalibre by pravdepodobne neprešli cez trup
poškodeného. Do úvahy pripadajú

- 32- 1Tk/2/2014 - 2268

kalibre 22 WMR, kalibre 7,62 x 25, prípadne 7,65 mm BR. Tieto kalibre by približne mohli vytvoriť otvory
aké boli zistené na tom pulóvri a zároveň by mohli prekonať telo, teda trup poškodeného. Vzhľadom

na tú pružnosť materiálu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani väčší kaliber. Uvažoval, že vykoná aj
skúšobný nastreľ do nepoškodených častí tohto svetra, avšak vzhľadom na obdobie, počas ktorého boli
vlastnosti vlákien a celkového materiálu ovplyvňované množstvom faktorov od tohto úmyslu upustil. Ak
teda ich zistenia sú správne a predpokladá, že sú správne, tak najpravdepodobnejšia bola poloha strelca
voči poškodenému čelom. Poškodený stál vzpriamene, pravú ruku si držal pred trupom a strela vnikla
vlastne cez spodnú časť rukáva, teda do rukáva, to je otvor číslo 4, otvorom číslo 3 vyletela von, otvorom

číslo 2 vnikla do trupu spredu, prienikom telom došlo k nárazu do chrbtice, kde došlo k vychýleniu strely,
ktorá potom na chrbte vyšla von z tela i cez sveter cez otvor číslo 7. Na základe zisteného charakteru
poškodení i prítomnosti chemických prvkov je s najväčšou pravdepodobnosťou možné predpokladať,
že ústie hlavne bolo v bezprostrednej vzdialenosti (na dotyk až 10 cm) od poškodenia na pravom
rukáve v čase výstrelu. Na základe poškodení nie je možné jednoznačne určiť dĺžku hlavne použitej

zbrane. Pojem streľba od pása znamená, že ide o výstrel, ktorý nebol mierený, čiže zbraň nebola
na úrovni očí strelca, ale ide o nemierenú streľbu, keď strelec po vytiahnutí zbrane strieľa od pása.
Poloha poškodenia na pulóvri by mohla zodpovedať takémuto výstrelu. Na otvore číslo 2 a číslo 7 sa
našli rovnaké chemické častice, ktoré nasvedčujú tomu, že otvorom číslo 2 a otvorom číslo 7 prešla
strela. Na základe týchto skutočností je veľmi pravdepodobné, že strela obidvomi týmito otvormi prešla.

Na základe lekárskej správy došlo pri prelete trupom poškodeného k poškodeniu desiateho stavca
chrbtice. Pri prieniku strely týmto stavcom mohlo i nemuselo dôjsť k miernej zmene dráhy letu strely.
Vzhľadom na variabilitu tela i polohy odevu na tele nie je jednoznačne tieto skutočnosti možné zistiť,
či došlo k vychýleniu strely alebo nie. Na základe ich zistení je pravdepodobné, že strela prešla cez
trup tromi bodmi, čiže v mieste otvoru číslo 2 strela vošla do tela, poškodením chrbtice a odtiaľ cez

otvor číslo 7 von z tela. Toto je najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku na základe toho, čo majú
zistené. Kaliber 22 WMR je najsilnejší z malokalibrových kalibrov, je určený k streľbe z krátkych i dlhých
strelných palných zbraní, používa sa na lovecké i športové účely. U krátkych zbraní ide o revolvery a
u dlhých zbraní ide o pušky. Znalec nahliadol do rekonštrukcie na fotografie číslo 8, 9 a 10, kde sú
odfotografovaní figuranti v polohe, v akej sa mali nachádzať v čase streľby osoby tam prítomné. Znalec

nahliadol aj na náčrtok nakreslený svedkom P. A.A. na čísle listu 111 a uviedol, že na základe ich
zisteníboloústiehlavnebližšieakobyvychádzalopodľarekonštrukcieapodľanáčrtku.Podľapoškodení
na svetri k výstrelu došlo s polohou zbrane pod úrovňou hrude. Vzdialenosť 10 cm hlavne od svetra
poškodeného bola ich hypotéza, na základe zistených skutočností a na základe toho, že nemohli byť
vykonané skúšobné nástrely. Hypoteticky aj poškodený mohol natiahnuť ruku smerom ku strelcovi a

naopak strelec voči poškodenému. Nevylučuje, že poškodený držal v ruke cigaretu a preto mal ruku pri
hrudi, ale v znaleckom posudku to vyhodnotil tak, že išlo o inštinktívnu obranu. Pri kalibri WMR je dostrel
na stovky metrov a preto je bezpredmetné uvažovať o rozdiele výkonu pri vzdialenosti bezprostrednej
a na vzdialenosť 2,5 metra. U takejto krátkej vzdialenosti je nulová strata výkonu.

Znalec D.. J. V. X.. zástupca Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave
na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku, ktoré
uviedol v tomto znaleckom posudku. Na chemické skúmanie predloženého pulóvra boli použité dve
chemické metódy. Prvá metóda sa
- 33- 1Tk/2/2014 - 2269

týka zisťovania povýstrelových splodín na špeciálnych terčíkoch, druhá metóda sa týka zisťovania
prítomnosti oterov striel. Za účelom zistenia povýstrelových splodín boli z otvorov označených ako 1,
2, 3, 4, 6, 7 zaistené stopy na špeciálne terčíky a boli preskúmané metódou röntgenovej mikroanalýzy.

Na otvoroch číslo 2 a číslo 7 bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín s pozitívnymi výsledkami.
Z kriminalistického technického hľadiska sa za pozitívny výsledok považuje päť častíc s chemickým
zložením častí špecifických pre povýstrelové splodiny. Táto metóda vlastne vychádza z poznatku, že
povýstrelové splodiny majú unikátne jedinečné chemické zloženie, ktoré sa nevyskytujú ani v životnomprostredí ani nemôžu pochádzať z iných zdrojov. Teda odpoveď na otázku, že aké časti sa vlastne našli
na otvore číslo 2 a 7, tieto chemické častice majú rovnaké chemické zloženie, konkrétne obsahujú olovo,
bárium a antimón. Vzhľadom na identické chemické zloženie predpokladali, že obidve tieto diery boli

vytvorené tou istou strelou, ktorá je nositeľom týchto častíc. Pri ostatných otvoroch prítomnosť takýchto
špecifických častíc nebola zistená. Druhá metóda sa volá chemografia, touto metódou bola na otvore
číslo 4 zistená prítomnosť medi, olova a zinku vo forme oteru strely a intenzívneho nánosu. Meď a zinok
pravdepodobne pochádzajú z plášťa strely a olovo z jadra strely. Na ostatných otvoroch chemograficky
prítomnosť chemických prvkov, ktoré by mohli pochádzať z materiálu strely, nebola zistená. Vlastne to

sú všetky závery chemických skúmaní. V tomto prípade určovanie vzdialenosti streľby nebolo vykonané.
Vzdialenosť streľby je vlastne vzdialenosť medzi ústim hlavne zbrane a povrchom odevnej súčiastky
alebo akéhokoľvek iného povrchu v mieste strelového otvoru v čase výstrelu. Táto vzdialenosť sa skúma
v spolupráci s balistikom a je k tomu potrebná pôvodná zbraň, pôvodná odevná súčiastka nezasiahnutá
strelou alebo také časti, ktoré nie sú zasiahnuté strelou. Vzhľadom na absenciu zbrane a celkový stav
predloženého pulóvra nebolo možné určovanie vzdialenosti streľby vykonať. Kolega balistik vychádzal z

charakteru poškodenia číslo 4, kde uviedol, že vzhľadom na charakter a veľkosť diery musel pôsobiť tlak
plynov. Treba však vziať do úvahy aj biologické procesy a iné procesy ktoré pôsobili na toto oblečenie, že
ten otvor sa mohol zväčšiť aj v dôsledku tých degradačných procesov. Podľa jeho názoru nie je možné sa
vyjadrovať k vzdialenosti streľby. Na základe vyššie uvedeného pripúšťa aj streľbu z väčších vzdialeností
ako 10 cm. Pri výstrele vznikajú častice povýstrelových splodín, ktoré predovšetkým pochádzajú zo

zápalkovej zlože streliva. To sú tie častice, ktoré sú uvedené na otvoroch číslo 2 a číslo 7 a tie majú
rovnaké chemické zloženie. Otvor číslo 4, skúmali druhou metódou, kde zistili prítomnosť chemických
prvkov, ktoré môžu pochádzať z materiálu strely. Takže jedna metóda je zameraná na zápalkovú zlož
náboja a druhá metóda je zameraná na materiál strely náboja. Tieto výsledky nevylučujú, že pochádzajú
z jedného náboja.

Súd na základe vykonaného dokazovania, mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo
výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie skutku a vyhlásil, že je
nevinný zo spáchania tohto skutku, poškodeného nebohého U. nepoznal, nikdy ho nestretol, nevidel ho,
nebol s ním v styku a nikdy na neho nestrieľal a tohto skutku sa nezúčastnil. Súd aj napriek tejto výpovedi

obžalovaného mal preukázané, že obžalovaný skutok spáchal. Zo spáchania spáchanie skutku bol
obžalovaný usvedčený najmä výpoveďou svedka P. A., ktorý v prípravnom konaní a aj na hlavnom
pojednávaní zhodne popísal priebeh skutku a osoby, ktoré boli prítomné v čase spáchania skutku a
udalosti, ktoré sa odohrali po skutku. Svedok P. A. vysvetlil prečo neoznámil polícii vraždu P. U. skôr a
o tomto skutku hovoril až uplynutí viacerých rokov. Uviedol, že

- 34- 1Tk/2/2014 - 2270

mesiac po jeho vražde v roku 2003 mu vybuchlo auto, neskôr vybuchli autá P. F., ktorého aj v roku 2010
zastrelili. V roku 2011 sa rozhodol prehovoriť preto, lebo bol v ochrane svedkov. Neoznámil ani matke
P. U., že bol zavraždený jej syn, lebo by skončil ako on. Pravdivosti výpovede svedka P. A. nasvedčuje,

skutočnosť, že kostrové pozostatky tela nebohého P. U. boli nájdené na mieste, ktoré označil. Z jeho
výpovede mal súd preukázané, čo celému skutku predchádzalo a aj skutočnosť, že obžalovaný V. F. a
poškodený P. U. sa poznali ešte pred skutkom. Vo svojich výpovediach popísal stretnutia, pri ktorých
boli prítomní všetci traja, obžalovaný V. F., poškodený P. U. a tiež on, teda svedok P. A.. Pri jednom
takomto stretnutí bolo povedané, že P. U. má byť bokom, aby ho nebolo vidieť a vtedy spomenul, že

môže ísť na vinohrad, na matkinu chatu. V ten večer aj obžalovaný V. F. a poškodený P. U. išli na chatu
do vinohradu jeho matky. Poškodený P. U. tam bol asi dva - trikrát, pričom raz mal požičané jeho auto
a raz ho tam odviezol A. F. spolu s P. F.. Pred skutkom poškodeného odviezli do vinohradu na chatu
obžalovaný V. F., A. F. T. P. F., pričom P. F. mu povedal, že vezú U. hore a aj sám sa s U. rozprával. V
ten večer alebo na druhý deň večer mu zavolal V. F., prišiel pred dom jeho rodičov na svojej Toyote s

A. F. T. P. F. a povedali mu, aby nasadol do auta, že idú niečo hore vybaviť. Prišli pri záhradnú chatku
jeho matky, kde bol poškodený P. U.. V. F. nechal svoje auto pred bránou, kde ako prvý vystúpil A. F.,
z ním V. F. a potom on s P. F.. Vedľa seba aj išli hore, kde sa A. F. vadil s P. U., nadával mu, načo to
kde alebo komu rozprával. Bolo tam veľa vulgariznov a do tejto hádky sa zapojil aj obžalovaný V. F.,
ktorý poškodenému P. U. vyčítal, že načo si otváral hubu. U. im hovoril, či im drbe, nadával a vtedy

obžalovaný V. F. poškodenému P. U. povedal, aby nerobil z neho kokota. Poškodený mu povedal, že ho
z neho robiť nemusí a za krátku chvíľu padol výstrel, po ktorom sa poškodený P. U. zvalil na zem. P. F.
nadával obžalovanému V. F. a aj A. F. a on im hovoril, že ešte žije, že idú z neho nejaké odporné zvuky.
Za krátko padol druhý výstrel. Pred prvým výstrelom stáli v podstate v kruhu, tak že stál medzi P. F. aobžalovaným V. F., pričom vľavo od neho stál V. F.Š. a vpravo P. F.. Poškodený P. U. bol vzdialený asi
1,5 až 2,00 metra. V tom čase sledoval všetkých prítomných a zbraň u V. F. spozoroval vtedy, keď P. U.
povedal, aby nerobil z neho kokota. V momente, keď poškodený na to reagoval, že on nemusí z neho

robiť kotota, spozoroval za chrbtom V. F. zbraň. Odkiaľ ju vytiahol nevedel, ale krátko na to zaznel výstrel.
Povedal im, že poškodený žije, lebo chrčí. Potom videl, nad poškodeným stáť A. F., ktorý mu stál pri
hlave, bol nad neho nahnutý a padol druhý výstrel. Po oboch výstreloch mu A. F. dal obidve zbrane, boli
to bubienkové deväťranové revolvery, kalibru 22 WMR, s päťpalcovými hlavňami. Z každej tejto zbrane
bol vystrelený iba jeden náboj, pretože z bubienkov vysypal ostatné náboje. Potom si zbrane zobral P.

F.. Na príkaz obžalovaného V. F. T. A. F. spoločne s P. F. telo nebohého poškodeného P. U.B. zakopali
do nelegálneho hrobu vo vinohrade jeho matky v katastri obce Bojná.
Obžalovaný V. F. a jeho obhajca obranu obžalovaného založili na tom, že svedok P. A. je nedôveryhodný
svedok, ktorého výpovede v iných trestných veciach, týkajúcich sa obžalovaného V. F. boli vyhodnotené
ako nepravdivé a obžalovaný
- 35- 1Tk/2/2014 - 2271

V. F. bol oslobodený spod obžaloby alebo konania boli proti nemu zastavené už v prípravnom konaní.
V tejto trestnej veci súd nemal dôvod neveriť výpovedi svedka P. A. ako jediného ešte žijúceho priameho
svedka tohto skutku, pretože druhý priamy svedok tohto skutku P. F. už nežije. Znalec z odboru
psychológie X.. J. F., ktorý vyšetril svedka P. A. dvakrát a bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní pri

jeho výsluchu uviedol, že jeho výpovede majú znaky vierohodných výpovedí. Ak vypovedá v rozpore
s realitou, tak vypovedá tak preto, lebo to chce a nie preto, že by jeho pamäťové schopnosti boli
narušené. Nezistil u svedka A. konfabulačné tendencie. Konfabulačné tendencie znamenajú dopĺňanie
si medzier v pamäti neskutočnými prvkami. U svedka takéto tendencie neboli zistené, keď sa na niečo
nepamätá, uvedie, že sa nepamätá. Svedok P. A. má na to, aby vedel hovoriť pravdu, nakoľko má

dostatočné intelektové schopnosti a nenarušené pamäťové schopnosti, ktoré má až nadpriemerné.
Okrem obžalovaného V. F. a svedka P. A. boli prítomní v čase skutku obvinený A. F., ktorý je ušlý a
nebohý P. F.. Ani A. F. a ani P. F. v tejto trestnej veci neboli vypočutí. Výpoveď svedka P. A. je v zhode
z vykonanými dôkazmi v tejto trestnej veci a tieto dôkazy korešpondujú s jeho výpoveďou. Skutočnosť,
že obžalovaný V. F. poznal a bol v kontakte s poškodeným P. U. okrem svedka P.Z. A. potvrdil aj svedok

F. X., ktorý uviedol, že sám obžalovaný V. F. mu povedal, že poškodeného P. U. „dali dolu“ preto, lebo
bol zaplatený, že „dá dolu“ V. F.. Výraz „dá dolu“ používali na vraždu. Podľa výpovede svedka P. A. bol
poškodený strelený dvakrát a to do oblasti brucha a do hlavy. Po strele do oblasti brucha poškodený
spadol na zem, ešte žil, lebo chrčal. Táto časť výpovede svedka je v zhode s nálezom znalcov F.. G.A.
Š. X.. T. X.. F.. G. Z. X... I. F.. G. Š. X.. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že na kostrovom náleze boli

zistené dva nálezy, ktoré boli vyhodnotené ako známky mechanického násilia, ktoré vznikli za života
človeka a vznikli aktívnym pôsobením ľudského násilia konaným inou osobou. Po prvé jednalo sa o
poranenie zistené na lebke, ktoré na základe charakteru zlomenín, spôsobu, akým boli kosti zlomené,
jednoznačne ustálili, že toto poranenie vzniklo priestrelom hlavy spôsobeným strelnou zbraňou. Ďalšie
dôležitéporanenieboloporaneniedesiatehohrudnéhostavca,ktorévzniklotakistopôsobenímstrelného

mechanizmu, teda prienikom projektilu vystreleného zo strelenej zbrane. Zo súdnolekárskeho hľadiska
najzávažnejší bol priestrel hlavy, čo bolo poranenie smrteľné. Druhé poranenie, ktoré bezprostredne
ohrozilo život tesne po jeho vzniku a bez špecializovanej pomoci by isto viedlo k smrti, bolo poranenie,
ktoré vzniklo na desiatom hrudnom stavci. V tomto mieste na prednú plochu stavca nalieha aorta, to je
hlavná tepna vychádzajúca z ľavej komory srdca. V dôsledku dvojnásobného priestrelu, pretože strelný

kanál prebiehal spredu dozadu, muselo dôjsť k dvojnásobnému priestrelu aorty a cez takto vzniknutý
otvor v aorte by dotyčná osoba rýchlo vykrvácala. Zranenie, ktoré bolo nájdené na desiatom hrudnom
stavci nebohého, vzniklo vstrelom, ktorý smeroval spredu zľava dozadu doprava, pričom išlo o ostrý
uhol. Na základe stopy v tele stavca sa znalci domnievajú, že bolo použité strelivo menšieho kalibru,
mohlo sa jednať o 22 kaliber. Čo sa týka vzdialenosti streľby, len z morfy strelného kanála v stavci nie je

možné presne určiť, či bola zbraň bezprostredne naložená na telo, či sa nachádzala v bezprostrednej
blízkosti tela alebo bola tá vzdialenosť iná, väčšia. Vzhľadom na to, že došlo k prestreleniu celého tela
desiateho stavca, sú názoru, že tá vzdialenosť bola bližšia, pretože ak bolo použité strelivo kalibru 22,
tak toto nemá z väčšej vzdialenosti
- 36- 1Tk/2/2014 - 2272

penetračnú schopnosť ako strelivo väčšieho kalibru. Vzdialenosť strely skôr určia balistici. Pokiaľ sa
týka vzájomného postavenia strelca a poškodeného muža v čase vzniku zranenia na desiatom hrudnom
stavci, by bolo najideálnejšie postavenie tvárou v tvár postojačky, prípadne poležiačky hore znak, pričomstrelec bol predklonený nad telo poškodeného. Analyzoval kosti bez akýchkoľvek mäkkých tkanív, ale
pokiaľ sa toto stalo u človeka, ktorý mal normálne komponované ľudské telo, tak aorta tam musela
byť. Pokiaľ došlo k poraneniu miechy projektilom vo forme otrasu alebo priameho zmliaždenia, tak by

sa poranenie prejavilo pádom na podložku. Pokiaľ by nedošlo k poškodeniu miechy a došlo by iba k
poraneniu aorty bolo to, či môže vykonávať cielené a vôľovo ovládané pohyby limitované objemom krvi,
ktorý vytečie z aorty cez otvory do brušnej dutiny. Bolo to limitované stratou krvi v objeme 500 až 700
ml krvi, keď človek dochádza do bezvedomia. Pri strate krvi o objeme 750 až 1250 ml krvi dochádza k
smrti. Najpravdepodobnejšie v danom prípade pri strate krvi z aorty mohlo dôjsť k bezvedomiu v čase

od štyroch do piatich minút, pričom päť minút je maximálna hranica. V takomto prípade dochádza k
prudkému zníženiu tlaku krvi a následne k rýchlemu nástupu bezvedomia. Podľa normálnej medicínskej
logiky berúc do úvahy anatomické usporiadanie kostí chrbtice v mieste kadiaľ projektil prebiehal, je
možné, že tento vyšiel z tela von na jeho zadnej strane cez prirodzenú medzeru, ktorú tieto kosti
vytvárajú. Pri detailnej ohliadke tiel stavcov nebolo nájdené žiadne také poškodenie stavca alebo jeho
anatomického výčnelku, ktoré by svedčilo o tom, že by sa od tohto miesta nejakým spôsobom projektil

odrazil. Je toho názoru, že ani poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci by život tohto človeka
lekári nezachránili vzhľadom na veľké množstvo straty krvi pri tomto zranení. Toto vyjadrenie znalca
je v zhode s výpoveďou svedka P. A.Č. aj čo sa týka postavenia poškodeného P. U. a obžalovaného
V. F. v čase výstrelu V. F.. Svedok P. A. uviedol, že v čase výstrelu obžalovaným V. F., všetci tam
prítomní stáli v kruhu. Svedok P. A. uviedol, že obžalovaný V. F. a tiež aj A. F. strieľali na poškodeného

U. bubienkovými deväťranovými revolvermi kalibru 22 WMR s päťpalcovými hlavňami. Pravdivosti tejto
časti jeho výpovede nasvedčuje vyjadrenie znalca, zástupcu Kriminalistického a expertízneho ústavu v
Bratislave, z odboru balistiky, D.. J. Č., ktorý na hlavnom pojednávaní popísal poškodenia nájdené na
pulóvri poškodeného P. U.. Podľa charakteru poškodení a pitevnej správy konštatoval, že vzhľadom na
slabšívýkonjemožnépravdepodobnevylúčiťkalibre22Short,22LongRifle,takžepištoľovýkaliber6,35

mm BR. Tieto slabšie kalibre by pravdepodobne neprešli cez trup poškodeného. Do úvahy pripadajú
kalibre 22 WMR, kalibre 7,62 x 25, prípadne 7,65 mm BR. Tieto kalibre by približne mohli vytvoriť otvory
aké boli zistené na pulóvri poškodeného a zároveň by mohli prekonať telo, teda trup poškodeného.
Vzhľadom na pružnosť materiálu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani väčší kaliber. Kaliber 22 WMR je
najsilnejší z malokalibrových kalibrov, je určený k streľbe z krátkych i dlhých strelných palných zbraní,

používa sa na lovecké i športové účely. U krátkych zbraní ide o revolvery a u dlhých zbraní ide o pušky.
Nevylúčil, že poškodený držal v ruke cigaretu a preto mal ruku pri hrudi, ale v znaleckom posudku to
vyhodnotil tak, že išlo o inštinktívnu obranu. Pri kalibri WMR je dostrel na stovky metrov a preto je
bezpredmetné uvažovať o rozdiele výkonu pri vzdialenosti bezprostrednej od tela a na vzdialenosť 2,5
metra. U takejto krátkej vzdialenosti je nulová strata výkonu. Výpoveď svedka P. A. nepriamo potvrdil aj

svedok F. Č., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v marci v roku 2003 sa stretol s A. F. v Partizánskom
a pri tejto príležitosti mu ukázal starý občiansky preukaz a pýtal sa ho či nepozná osobu na fotografii a
tiež, že ho „dali dolu“ spolu s L. F. a nejakým P.. Ešte mu povedal, že to
- 37- 1Tk/2/2014 - 2273

bolo pri nejakej chatke v Bojnej a že ho strelil dvadsaťdvojkou do hlavy. Tiež potvrdil aj skutočnosť, že
v marci v roku 2003 používal obžalovaný V. F. osobné motorové vozidlo tmavej farby značky Mercedes.
Tieto časti výpovede svedka F. Č. sú v zhode s výpoveďou svedka P. A., pričom súd poukazuje hlavne
na tú časť výpovede F. Č., ktorá sa týka samotného skutku, pretože P. A. ku skutku uviedol, že A. F.
strelil poškodeného P. U. do hlavy a obaja, teda A. F. T. V. F. strieľali na poškodeného bubienkovými

deväťranovými revolvermi kalibru 22 WMR s päťpalcovými hlavňami. Rozdiel vo výpovedi svedka P. A.
a svedka F. Č. je len v prítomnosti obžalovaného na mieste skutku. Svedok F. Č. uviedol, že obvinený
A. F. mu povedal, že „dali dolu“ spolu s L. F. a nejakým P. osobu, ktorej občiansky preukaz mu ukázal.
Ostatné okolnosti skutku svedok Č. uviedol zhodne ako svedok A..
Skutočnosti, ktoré sa stali po samotnom skutku, svedok P. A. popísal tak, že na príkaz obžalovaného

V. F. a tiež A. F. telo poškodeného nebohého P. U. spoločne s P. F. zakopali vo vinohrade jeho matky
L. A.Č., v ktorom sa nachádza aj chatka, kde sa zdržiaval poškodený krátko pred svojou smrťou.
Zem bola ešte primrznutá a na povrchu sa nachádzala vrstva snehu. Podľa správy Slovenského
hydrometeorologického ústavu v Bratislave, dňa 20.3.2003 o 21.00 hodine v oblasti obce Bojná bolo
zamračené,teplotavzduchudosahoval5stupňovCelzia,povrchpôdybolsuchý,bezsnehovejpokrývky,

vial čerstvý v nárazoch až silný severozápadný vietor. Posledný deň so súvislou snehovou pokrývkou
pozorovali v oblasti obce Bojná dňa 13. februára. I napriek tejto správe, má súd za to, že vo vinohrade
matky P. A. sa zvyšky snehu mohli nachádzať, nakoľko vinohrad je mimo obce, na voľnom priestranstve
a preto v čase, keď sneh padal do vinohradu mohlo byť nafúkané väčšie množstvo snehu, ktorý sa topildlhšie ako sneh priamo v obci, pretože od posledného dňa, keď bola pozorovaná súvislá vrstva snehu
v oblasti obce Bojná do dňa skutku uplynulo iba sedem dní. Pravdivosti tejto časti výpovede svedka P.
A. nasvedčuje skutočnosť, že kostrové pozostatky poškodeného boli nájdené na mieste, ktoré označil

a ktoré je skutočne na pozemku jeho matky. Toto potvrdzujú aj zápisnice o prehliadke pozemku a o
obhliadke tela mŕtvej osoby zo dňa 10.2.2011. Svedkyňa L. A. k tejto skutočnosti uviedla, že bola to pre
ňu veľká rana a obrovské prekvapenie, keď dostala príkaz na prehliadku jej záhrady, ktorá je vinohradom
a bolo v nej nájdené telo mŕtveho muža. P. A. uviedol, že po tom, čo zakopali telo poškodeného obidve
zbrane, z ktorých strieľali V. F. T. A. F. na P. U., zobral so sebou P. F.. V ten deň alebo na druhý deň bola

oslava menín P. F.M. na Ranči Babica v Bojne, na ktorej už obžalovaný V. F. nebol. Podľa výpovede
svedka L. B. skutočne P. F. mal raz v jeho prevádzke akciu a vtedy ho videl prvýkrát. Akciu mu objednával
P. A.. P. F. si chcel u neho niečo uschovať, ale mu to nezobral a povedal mu, že nemá trezor. Bolo to v
igelitovej taške, ktorej obsah nevidel, ale vyzeralo to ako zbraň.
Poškodená O. U. a svedkovia L. A., Q. Q., P. U.Á., L. B., I. F., P.. Ľ. B., P. A., F.. P. Č., T. F. T. U. X. priamo
ku skutku nevypovedali, iba ozrejmili skutočnosti, týkajúce vzťahu obžalovaného V. F. k nebohému P. F.

a k iným osobám spomenutým v tejto veci a ktoré sa odohrali pred skutkom alebo po ňom.
- 38- 1Tk/2/2014 - 2274

Poškodená O. U. uviedla, že o tom, že jej syn je nezvestný sa dozvedela od jeho priateľky, ktorá jej
povedala, že si išiel hľadať prácu a domov sa nevrátil. Družka nebohého P. U., J. A., K.. Č.. O., vo svojej

výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla, že P. U.Á. odišiel z domu dňa 11.3.2003 a viac sa nevrátil domov.
Odcestoval vlakom z Bratislavy do Trnavy, odkiaľ ho mal zobrať P. U. autom do Topoľčian. Hovoril jej,
že ide za P., ktorý má jazvu na líci. Tento dátum si presne pamätá preto, lebo deň pred jeho odchodom
má narodeniny a P. U. jej vinšoval. P. U. vo svojej výpovedi potvrdil, že niekedy v roku 2003 pricestoval
P. U. vlakom do Trnavy a potom ho autom odviezol do obce Bojná pred krčmu. Od vtedysa svojej

družke neozval a neskôr sa dozvedel z médií, že bol zavraždený. Družka nebohého ho ešte viackrát
kontaktovala a pýtala sa či nevie čo je s jej druhom. Raz ju aj odviezol do obce Bojná, kde sa družka
nebohého rozprávala s jedným mužom, ale on sa do ich rozhovoru nezapájal. Skutočnosť, že družka
nebohého P. U. oznámila jeho nezvestnosť potvrdzuje aj pátrací zväzok polície, podľa ktorého bol P. U.
nezvestný od 11.3.2003.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie F.. F. Č. T. F..
M. F.Á., ktorý potvrdil na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou F.. F. Č., vyplýva, že obžalovaný v
čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou ani závislosťou. Obžalovaný v čase
predmetneskúmanéhoskutkunetrpelduševnouchorobouaniprechodnechorobnýmduševnýmstavom.
Chápe význam a zmysel trestného konania a svoje procesné postavenie v tomto konaní. Z toho vyplýva,

žeobžalovanývčasespáchanieskutkuvedelrozpoznaťnebezpečenstvosvojhokonaniaprespoločnosť
a vedel a mohol svoje konanie aj ovládať, teda bol príčetný a plne zodpovedný za svoje konanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že motívom konania obžalovaného bola
potreba umlčať poškodeného, ktorý podľa výpovedí svedkov mal mať určité informácie o obžalovanom
V. F. a obvinenom A. F. a mal ich aj niekde zverejniť. Ďalším motívom jeho konania mohla byť skutočnosť,

o ktorej vypovedal svedok F. Č., že poškodený ich mal oklamať a išlo o nejaký kšeft. Z výpovede svedka
F. X. vyplynulo, že P. U. bol zaplatený za to, že „dá dolu“ obžalovaného V. F., preto je možný aj tento motív
jeho konania, vzhľadom na osobnosť obžalovaného, s vyššou mierou zameranosti na seba, so sklonom
určovať správanie osôb vo svojom okolí, za účelom znásobenia rešpektu a vynútenia si maximálnej
lojality zo strany ľudí, ktorí ho obklopovali.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, aj v ich súvislostiach a na základe vyššie
uvedených zistených skutočností, konanie obžalovaného kvalifikoval ako trestný čin vraždy podľa §
219 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 tohto Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný spoločným konaním
iného úmyselne usmrtil. Smrť poškodeného P. U. nastala úmyselným konaním obžalovaného a tiež

obvineného A. F., tak ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, teda dvomi strelnými poraneniami,
ktoré obe mali smrteľný charakter. Súd mal preukázané, že aj zranenie zistené na desiatom hrudnom
stavci poškodeného P. U., ktoré mu spôsobil obžalovaný V. F. výstrelom zo zbrane, bezprostredne viedlo
k jeho smrti. Jednoznačne bolo zistené, že došlo poraneniu
- 39- 1Tk/2/2014 - 2275

aorty, teda o dôležitého orgánu ľudského tela. Obžalovaný vedel, keď strieľal do oblasti trupu
poškodeného, že v brušnej a hrudnej dutine sú uložené dôležité orgány ľudského tela, o čom súuzrozumené aj osoby nemajúce zdravotnícke vzdelanie a že poranením týchto dôležitých orgánov môže
inému spôsobiť smrť. Smrti poškodeného P. U. by podľa znalca nebolo možné zabrániť ani poskytnutím
včasnej a odbornej lekárskej pomoci, vzhľadom na veľké množstvo straty krvi pri tomto poranení. Z

toho mal súd preukázané, že aj bez strelného poranenia hlavy poškodeného bola jeho smrť neodvratná.
Súd použil právnu kvalifikáciu skutku podľa Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorý bol účinný v čase spáchania skutku, pretože tento je pre obžalovaného priaznivejší ako
Trestný zákon číslo 300/2005 Z. z., ktorý je platný a účinný v čase rozhodovania vo veci samej.

Obrana obžalovaného, že skutok nespáchal, je v rozpore s ostatnými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a vyhodnotené tak ako je vyššie uvedené, preto ju súd vyhodnotil ako účelovú
a neprihliadol na ňu.

Obžalovaný V. F. v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, komisiou na ochranu verejného poriadku
prejednávaný nebol. V rokoch 2006 až 2013 nebol oznámený pre priestupok. Ústav na výkon väzby

v Banskej Bystrici ho hodnotil kladne, nedopustil sa žiadnych priestupkov voči ústavnému poriadku,
povinnosti si plnil k spokojnosti príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príkazy plnil bez
pripomienok. Disciplinárne nebol odmenený ani potrestaný. Súdne trestaný bol trikrát, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany XT/XX/XX - XXXX zo dňa 16.4.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre XTo/XX/XXXX - XXXX zo dňa 10.3.2011, ktorým bol uznaný za vinného z

trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona účinného do 1.1.2006 a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1
Trestného zákona účinného do 1.1.2006 v znení čl. III. zákona číslo 129/1998 Z. z. a bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky, so zaradením do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny,
peňažný trest vo výmere 8.000,--(osemtisíc) eur a trest prepadnutia veci a to jednej pištole značky ČZ

75 B, cal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, s jedným zásobníkom.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa spravoval ustanovením § 31 ods. 1 Trestného zákona
číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zásady ukladania trestov podľa tohto
zákona. Súd prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného na motív jeho

konania, na ničím nenapraviteľný následok jeho konania, mieru jeho zavinenia a čas, ktorý uplynul od
spáchania skutku. Súd tiež prihliadol na možnosť nápravy obžalovaného a na skutočnosť, že skutok
spáchal skôr ako bol odsúdený za iné trestné činy rozsudkom Okresného súdu Topoľčany XT/XX/XX
- XXXX zo dňa 16.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre XTo/XX/XXXX - XXXX zo
dňa 10.3.2011. Po zvážení všetkých týchto skutočností, ale aj všetkých okolností celého prípadu uložil

obžalovanému súhrnný trest odňatia v trvaní 11(jedenásť) rokov nepodmienečne a do výkonu trestu ho
zaradil do III.(tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu uložil peňažný trest vo výmere 8.000,--
(osemtisíc) eur a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu mu stanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 1(jeden) rok a trest prepadnutia veci - jednej pištole značky ČZ 75 B, kal. 9 mm Luger,
bez výrobného čísla, spolu s jedným zásobníkom. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Topoľčany XT/XX/XX - XXXX zo dňa 16.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre XTo/
XX/XXXX - XXXX zo dňa
- 40- 1Tk/2/2014 - 2276

10.3.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku
ktorejdošlozrušenímstratilipodklad.Súduložilobžalovanémusúhrnnýtrestpodľa§39ods.3Trestného
zákona číslo 140/1969 Zb. a prihliadol na účinnosť tohto ustanovenia v čase spáchania skutku, teda pred
novelou číslo 171/2003 Z. z., ktorou došlo k sprísneniu ukladania súhrnných trestov za viac úmyselných
trestných činov, spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami od 1.9.2003. Súd obžalovaného zaradil do

výkonu trestu odňatia slobody do III. nápravnovýchovnej skupiny, pretože spáchal trestný čin, ktorý je
uvedený v ustanovení § 62 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1969 Zb. v znení neskorších predpisov.
Súd poškodenú O. U. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože
si nárok na náhradu uplatnila riadne a včas, ale za škodu jej nezodpovedá iba obžalovaný V. F., ale aj
obvinený A. F., ktorého trestná vec bola vylúčená na samostatné konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.