Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010167
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414010167.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 05.02.2015 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ľ.D. V., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom J. W.
je vinný, že

ako rodič v Dolnom Kubíne, a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.01.2014 do 05.02.2015, si
neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru B. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplýva priamo
zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol v žalovanom období určený rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín sp.zn. 2P/11/2013 zo dňa 14.03.2013 sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky dieťaťa, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, keďže túto povinnosť si vôbec neplnil napriek
tomu, že mal príjem ako brigádnik z rôznych pracovných činností, nebol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie na úrade práce, ani nepožiadal o priznanie žiadnej dávky v hmotnej núdzi a vzhľadom na
svoj vek a zdravotný stav nevyvinul dostatočné úsilie na získanie riadneho zamestnania, ktoré by mu
umožnilo zabezpečiť si pravidelný príjem a plnenie vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške, čím
mu v žalovanom období vznikol dlh na výživnom voči dcére B. V. vo výške 1.400,- €,
teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm.
b) Tr. zák.
a za to mu súd

ukladá
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu dva roky.
Súdpodľa§50ods.2Tr.zák.,vspojenís§51ods.4Tr.zák.,prikazujeobžalovanémuvskúšobnejdobe:
- zaplatiť dlhované výživné voči dcére B. vo výške 1.400,- €

- riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči dcére B.
- podrobiť sa priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka ohľadom plnenia vyššie
uvedených povinností.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 24.10.2014 obžalobu pre skutok uvedený vo
výroku rozsudku.
Okresný súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2015 dokazovanie v nasledovnom

rozsahu:Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že spáchal žalovaný skutok a je vinný. Súd však toto
jeho vyhlásenie v zmysle § 257 Tr. por. neprijal, keďže takéto vyhlásenie sa vždy vzťahuje na skutok
uvedený v podanej (prednesenej) obžalobe, pričom skutková veta uvedená v obžalobe v danom prípade

nezodpovedala realite ku dňu pojednávania, pokiaľ ide o následok (výška dlhovaného výživného) a
dobu páchania žalovaného skutku. Prokurátor totiž znenie skutkovej vety neupravil a na pojednávaní
predniesol obžalobu v znení zhodnom s pôvodným textom obžaloby písanej dňa 24.10.2014.
Následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že neplatil výživné voči svojej dcére od januára
2014 až doteraz. Mal síce sporadicky príjem ako brigádnik, ale zarobené peniaze minul na alkohol. Na

úrade práce nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Považuje to za zbytočnosť, keďže zarobí
peniaze ako brigádnik a často je kvôli tomu mimo miesta trvalého pobytu. Nepoberá ani žiadne sociálne
dávky. Uviedol, že nemá žiadnu telesnú vadu, ktorá by mu bránila zamestnať sa. Dlhované výživné nie
je schopný zaplatiť v dohľadnej dobe.
Svedkyňa Z. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 12, 13),
kedy uviedla, že obžalovaný je otcom jej dcéry B., ktorá sa im narodila počas trvania manželstva.

Následne bolo ich manželstvo rozvedené pre alkoholizmus obžalovaného. Výška vyživovacej povinnosti
obžalovaného voči dcére bola určená v tzv. rozvodovom rozsudku sumou 100,- € mesačne. O zvýšenie
výživného svedkyňa zatiaľ nežiadala. Obžalovaný sa s dcérou vôbec nestretáva. Od januára 2014
vôbec neplatí výživné a ani inak sa nepodieľa na jej výchove a výžive. Náklady v domácnosti pomáhajú
svedkyni uhrádzať jej rodičia.

Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/11/2013 je preukázané, že manželstvo
obžalovaného a svedkyne Z. V. bolo uzavreté v auguste 2005 a právoplatne rozvedené v máji 2013.
Počas trvania manželstva a im narodila jediná dcéra B.. Výška vyživovacej povinnosti obžalovaného
voči dcére bola dohodnutá medzi rodičmi sumou 100,- € mesačne.

Z lustrácii Sociálnej poisťovne, úradu práce a Okresného úradu Dolný Kubín mal súd preukázané,
že obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný v decembri
2012, kedy bol z evidencie vyradený pre tzv. nespoluprácu (č.l. 35). Ako zamestnanec bol v sociálnej
poisťovni naposledy evidovaný v roku 2011. Odvtedy pracuje sporadicky len ako brigádnik (č.l. 94 - 99).
Živnostenskú činnosť obžalovaný ukončil.

Zo správy exekútora (51, 78) je preukázané, že v prospech dcéry obžalovaného je vedené exekučné
konanie voči obžalovanému pre nezaplatené výživné, pričom od obžalovaného nebolo nič vymožené a
tento nezrealizoval ani dobrovoľnú úhradu.
Obžalovaný zatiaľ nebol odsúdený za spáchanie žiadneho trestného činu a nie je evidovaný ani ako
recidívny páchateľ priestupkov (č.l. 91, 100).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dcére vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodného listu (č.l. 54), pričom obžalovaný svoje
otcovstvo voči dcére v tomto konaní ani nepopieral.

Výška jeho vyživovacej povinnosti bola v priebehu celého žalovaného obdobia určená tzv. civilným
súdnym rozhodnutím. Okresný súd Dolný Kubín v rámci rozvodového konania schválil rodičovskú
dohodu medzi obžalovaným a jeho vtedajšou manželkou, ktorej súčasťou bola aj dohoda o výške
výživného v sume 100,- € mesačne (spis 2P/11/2013).
Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci (§ 7 ods.

1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto
určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom obžalovaného.
Súd pritom prihliadal na ustanovenia § 62 a § 63 Zákona o rodine, z ktorých vyplývajú o.i. tieto závery:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť
- dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
- rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa
- rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie ajďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov

- pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vychádzajúc z týchto ustanovení Zákona o rodine súd konštatuje, že obžalovaný bol v žalovanom
období schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojej dcére v takej výške,
ako mu bolo určené v občianskom súdnom konaní. Neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré

by znemožňovali obžalovanému plniť si rodičovskú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére v súdom
určenom rozsahu. Len v dôsledku nesprávne nastavených priorít spôsobu života obžalovaného došlo
k jeho omeškaniu s platením výživného.
Pri hodnotení majetkových pomerov obžalovaného a dotknutého dieťaťa súd vychádzal z listinných
dôkazov, ktoré boli zhromaždené v pripojenom spise sp. zn. 2P/11/2013, vrátane dôkazov
zhromaždených v tomto prebiehajúcom trestnom konaní.

Obžalovaný potvrdil, že už dlhší čas pracuje ako brigádnik, avšak zarobené peniaze minie na alkohol,
ktorý konzumuje v zvýšenej miere. Od posledného vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
vedenej úradom práce (december 2012) nepožiadal o opätovné zaradenie do tejto evidencie. Označil
to za „zbytočnosť“. Obžalovaný nie je poberateľom invalidného dôchodku a neboli preukázané žiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho zlému zdravotnému stavu.

Je teda nepochybné, že obžalovaný si bol vedomý svojej zákonnej rodičovskej povinnosti (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine). Napriek tomu výživné voči svojej dcére vôbec neplatil. Takéto jeho konanie možno
kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Súd teda akceptoval
prokurátorom navrhované zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku.
Pri skúmaní primeranosti výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného nemožno prehliadať, že ide o

výživné pre maloleté dieťa (9 rokov). Starostlivosť o dcéru v celom rozsahu prevzala na seba len jej
matka, keďže obžalovaný sa na výchove a výžive svojej dcéry nepodieľa ani iným spôsobom.
Ohľadom rozsahu trestnej činnosti obžalovaného (doba neplatenia a výška dlhu) súd vychádzal nielen
z priznania obžalovaného, ale aj z výpovedí svedkyne Z. V., ktorá v zhode s obžalovaným potvrdila, že
v žalovanom období obžalovaný nezaplatil v prospech svojej dcéry žiadne výživné.

Súd upravil opis žalovaného skutku oproti podanej obžalobe tak, aby tento zodpovedal preukázanému
rozsahu protiprávneho konania (najmä ohľadom doby páchania a následku) prihliadajúc na to, aby
totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Oproti podanej obžalobe totiž došlo k
zmene v rozsahu následku konania obžalovaného, keďže výška ním omeškaného výživného dosiahla
sumu 1.400,- €. Obžalovaný totiž výživné neplatí už štrnásty mesiac (14x 100,- €), pričom výživné

mal dcére platiť vždy mesiac vopred (napr. v januári za február a pod.). Súd teda upravil celkovú
výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu a ohraničil obdobie páchania
žalovaného skutku momentom vyhlásenia rozsudku. V podanej obžalobe totiž prokurátor vychádzal z
údajov platných ku dňu podania obžaloby (24.10.2014), zatiaľ čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu
vyhlásenia rozsudku.

Súd preto upravil aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, keďže je preukázané, že obžalovaný takto
konal po dlhší čas, t.j. viac ako rok (rozh. KS Žilina č. Jtk-1/12-II.). Úmyselné konanie obžalovaného teda
možno právne kvalifikovať ako prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie bol obžalovaný
upozornený počas hlavného pojednávania (č.l. 103).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť.
Je preukázané, že obžalovaný predmetnú trestnú činnosť páchal dlhodobo, čo je už zohľadnené

osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138
písm. b) Tr. zák.). Súd napriek tomu neuložil obžalovanému tzv. nepodmienečný trest odňatia slobody
(najprísnejší z trestov), keďže prihliadal na záujem jeho maloletej dcéry, voči ktorej má vyživovaciu
povinnosť. Prípadným pobytom obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody by došlo k sťaženiu
plnenia si tejto jeho vyživovacej povinnosti.

Súd preto výkon uloženého trestu odňatia slobody zatiaľ podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas výkonu trestu svojím životom preukázal,
že je schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči jeho
dcére zostali zachované aj po ukončení jeho spolužitia s jej matkou. Plnenie súbežne uloženýchpovinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného nariadenia
výkonu uloženého trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť
pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu

si svojich rodičovských povinností.
Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti nesplnil riadne a včas alebo inak
neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Práve a len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či
bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k

zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.