Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010131
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1614010131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanémuQ.Z.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2015 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. Z., rod, S., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom
Z. rad č. XXX/XX, O. pod O.

sa uznáva vinným,
že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu
BratislavaIV,pracoviskoMalackyspisovejznačkyMA7C/223/0429.03.2006,právoplatným12.05.2006,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna Q. vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk), a to mesačne vopred
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej Bc. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., G. XXXX/
XX, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku si túto povinnosť riadne neplní od januára 2011 až doposiaľ,
s výnimkou mesiacov, kedy prispel na výživu oprávneného dieťaťa, a to v roku 2011 sumami spolu vo

výške 450,- Eur, v roku 2012 sumami spolu vo výške 600,Eur a v roku 2013 sumou 200,- Eur, v dôsledku
čoho mu vznikol na výživnom dlh voči oprávnenej Bc. Q. Z. vo výške najmenej 3.529,84 Eur, pričom
v rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal dávky v hmotnej
núdzi, do roku 2013 podnikal na základe Živnostenského oprávnenia s nezisteným príjmom a následne
si peniaze na živobytie zabezpečoval neevidovanou brigádnickou prácou,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody

vo výmere 1 ( jeden ) rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 14.04.2014 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
1Pv 43/14/1106 zo dňa 14.04.2014 na Q. Z. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne Q. Z. a tiež vykonaním t.j.
prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por., a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku

rozsudku.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že od januára 2011 až doposiaľ neprispieval na
výživu syna Q. vo výške 99,58 € mesačne s výnimkou peňazí, ktoré vyplatil matke dieťaťa v roku 2011 v
sume 450 €, v roku 2012 vo výške 600 € a v roku 2013 vo výške 200 €. V mesiacoch apríl, máj a jún dal

matke dieťaťa každý mesiac 120 €. Od januára 2011 až doposiaľ nebol evidovaný ako nezamestnaný
a ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nakoľko do roku 2013 podnikal ako živnostník avšak s nulovým
daňovým priznaním. Minulý týždeň sa zamestnal u súkromníka Q. B., ktorý vykonáva stavebnú činnosť
a tento mu prisľúbil pôžičku vo výške 3500 € na zaplatenie zaostalého výživného s tým, že pôžičku mu
bude zrážať zo mzdy. Pôžičku mu mal dať v priebehu týždňa s tým, že ju zašle priamo na účet matky

dieťaťa, o čom informoval aj jeho bývalú manželku telefonicky.

Svedkyňa Q. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej neprispieval na
výživu ich spoločného dieťaťa od januára 2011 pravidelne, okrem tých súm, ktoré sú uvedené v obžalobe
a okrem obdobia apríl, máj a jún, kedy jej zaplatil každý mesiac po 120 €. Z toho vyplýva, že by mal

doplatiť asi 3000 €. Svedkyňa potvrdila, že je pravda, že jej telefonoval zamestnávateľ obžalovaného,
ktorý jej sľúbil, že jej pošle dlžné peniaze. Svedkyňa tiež uviedla, že neplnenie vyživovacej povinnosti
zo strany obžalovaného nezanechalo na ich synovi nepriaznivé následky, núdzou netrpia, snaží sa, aby
syn mal všetko čo potrebuje, aj keď im tieto peniaze chýbajú.

Sudca oboznámil listinné dôkazy, a to najmä rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. MA 7C 223/04
zo dňa 29.03.2006, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý Q. Z. zveril do
osobnejstarostlivostimatkyasúdzároveňurčilpovinnosťotcoviplatiťvýživnénamaloletéhoQ.vovýške
3.000 Sk, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca do rúk matky od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2006.

Súd sa tiež oboznámil s rodným listom dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, správami z Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, správami Daňového úradu Trenčín, daňovým
priznaním obžalovaného za rok 2011 a výpisom zo živnostenského registra.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za
preukázané, že obžalovaný bol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi v období od
januára 2011 až doposiaľ, keďže z rodného listu dieťaťa ako z výpovede obžalovaného je zistené, že
obžalovaný je jeho otcom a na základe ustanovenia § 62 Zákona o rodine, mu vznikla vyživovacia

povinnosť. Podľa tohto ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonnou
povinnosťou a trvá až do času, kedy dieťa je schopné samo sa živiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
žetátopovinnosťrodičovvočideťomexistujenezávisleodrozhodnutiasúdu.Tútovyživovaciupovinnosť
obžalovaného voči jeho synovi Q., deklaroval Okresný súd Malacky vo svojom rozhodnutí sp. zn. MA
7C 223/04 zo dňa 29.03.2006, kedy mu súd určil výšku výživného v sume 3.000 Sk s účinnosťou od

12.05.2006.

Súd má vinu obžalovaného preukázanú predovšetkým výpoveďou obžalovaného, ktorý sa k skutku
priznal v plnom rozsahu ako aj z výpovede svedkyne Q. Z..Na základe uvedeného, má súd nad všetku pochybnosť preukázané, že obžalovaný ako otec Q. Z.
porušil svoju zákonnú povinnosť, keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi, a to v
období štyroch rokov, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
vedel o svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil
zákonom chránený nárok na výživu.

O osobe obžalovaného súd zistil, že bol jedenkrát súdne trestaný a štyrikrát bol postihnutý za dopravný
priestupok.

Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadzby určenej v Trestnom zákone a
keďže obžalovaný sa dopustil trestného konania dlhší čas, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v

§ 207 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody na jeden
rok až päť rokov.

Súd obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri úvahe o druhu a
výške trestu súd zobral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy a

uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnom určenej trestnej sadzby.
Pri rozhodovaní, či trest odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložiť alebo mu uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, súd vzal do úvahy, že obžalovaný bol trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T 195/2012 zo dňa 31.01.2013 uznaný vinným zo
spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou v trvaní dva roky. Je teda
zrejmé, že ani tento podmienečný trest neviedol k náprave obžalovaného, ktorý sa aj naďalej dopúšťal
trestnej činnosti, tým, že si neplnil svoj zákonnú povinnosť vyživovať iného. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody by neviedol k náprave obžalovaného, a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a obžalovanému uložil nepodmienečný trest

odňatia slobody.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie na Okresnom súde Malacky, do
15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.