Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/328/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229645
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214229645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého M. L.D., H.. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach na Staničnom
námestí č. 9, na návrh matky F. S. L., H.. XX.X.XXXX, bývajúcej N. E. H. V. Ž. Č.. XX, za účasti otca M.
L., H.. XX.X.XXXX, bývajúceho N. E. H. V. S.Í. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C 116/2001 zo dňa 12.2.2002 tak, že zvyšuje
výživnéhozostranyotcanamaloletéhoM.L.D.,H..XX.X.XXXX,zosumy1.200Skmesačneod1.5.2014
do budúcna na sumu 300 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého

mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému M. za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014 vo výške 1.740
€ zaväzuje otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 25.4.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživnéhozostranyotcanamaloletéhoM.nasumu300€mesačneod1.5.2014dobudúcna,ktorýnávrh

odôvodňovala tým, že výživné na syna bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19C
116/2001 zo dňa 12.2.2002, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 1.200,-
Sk mesačne a odvtedy sa pomery dieťaťa podstatne zmenili, medzičasom sa stal žiakom 8. ročníka
základnej školy, otec platil od novembra 2010 po vzájomnej dohode rodičov výživné vo výške po 100 €
mesačne, čo v čase podávania návrhu už bolo nepostačujúcim, keďže M. bol žiakom druhého stupňa
základnej školy, matka mu mesačne platila od 5 do 10 € na výlety, výstavy, exkurzie, keďže maloletý trpel
na disgrafiu, mala s ním zvýšené výdavky na školské pomôcky v priemere okolo 5 € a musela mu zakúpiť

počítač, kde vypracúval projekty a domáce úlohy, zároveň platila za internet, maloletý bol často chorý,
mal opakujúce sa respiračné ochorenia, výdavky na lieky boli mesačne okolo 15 €, na oblečenie a obuv
pre dieťa minula okolo 40 € mesačne a poukázala na vysoké výdavky na maloletého na zabezpečovanie
jeho stravovania; uviedla, že posledných 10 rokov bývali v Žiline, kde bola druhýkrát vydatá, po celú
túto dobu otec nebol syna pozrieť ani jedenkrát, zobral si syna až vtedy, keď ho matka dopravila do
Košíc na vlastné náklady; z druhého manželstva jej pribudli 2 deti K. S., H.. XX.X.XXXX, B. N. S., H..
XX.XX.XXXX; v čase podania návrhu matka poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške

cca 266 € a otec týchto dcér matky bol zaviazaný platiť výživné na dcéry vo výške 300 €.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 20.5.2014 s návrhom matky na
zvýšenie výživného súhlasil, navrhoval zvýšiť toto výživné zo sumy 39,83 € na 80 € alebo navrhovalzveriť maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti alebo do výhradnej starostlivosti otca udávajúc,
že na syna platil 100 € mesačne po dohode, popieral, že by bol maloletý často chorým, tvrdil, že
matka hľadala podnájom v roku 2013 v blízkosti jeho a jeho rodičov, aby jej pomáhali s maloletým,

ktorú pomoc jej nikdy neodopreli, mal za to, že túto ich pomoc matka zneužívala, keďže v poslednom
štvrťroku, keď bol maloletý chorý, u lekára bola s ním babka, lieky zaplatili starí rodičia, s maloletým bola
babka aj v psychologickej poradni; tvrdil, že bez vážnych príznakov ochorenia matka nechávala dieťa
vypísať, väčšinou vo štvrtok a piatok a odchádzala do N. P., kde pomáhala svojej matke s dcérami, tvrdil,
že maloletý je zneužívaný matkou pri opatere svojich mladších sestier, že starí rodičia z jeho strany

podporujú maloletého v záľubách, k týmto on nosieva dieťa autom, namietal, že matka nemá záujem
o prospievanie maloletého v škole, že maloletý je najslabším žiakom, hrozilo mu prepadnutie, nemal
školské aktivity, za ktoré by bolo potrebné uhrádzať peniaze, v školskej jedálni sa maloletý nestravoval,
nechodil ani MHD, polovicu mesiaca bol stravovaný u rodičov otca, ku ktorým chodieval rovno zo školy
naobedy,niekedyinavečere,keďžematkadieťaťanevarila;akojehovýdajenasynauviedolnaVianoce
v 2013 tablet, na jarné prázdniny odvoz maloletého otcom do Žiliny, v čase letných prázdnin úhradu

skautského tábora 100 €, ktorý mu zaplatili, pričom rodičia otca ho vyzdvihli z tábora v Kysuckom Novom
Meste, tvrdil, že maloletý každé leto trávi u nich na chalupe od 2 týždňov do 1 mesiaca, vo februári
2014 maloletý dostal skriňu za 140 €, ktorú mu bol zmontovať starý otec zo strany otca, ktorý opravil
i nefunkčné osvetlenie v byte; tvrdil, že matka zneužívala dobrotu jeho rodičov, poukazoval na to, že
uzavrel synovi Zmluvu o združenom poistení mládeže, k svojím pomerom uviedol, že žil s družkou vyše

13 rokov v 3 izbovom byte pri mesačnom príjme 1.100 €, ktorý príjem dosahoval v dôsledku 150 hod.
nadčasov, uviedol výdavky: hypotéka 78,08 €, druhá hypotéka 574,31 €, inkaso cca 250 €, poistenie
M. 6,71 €, výživné na M. 100 €, sumarizoval to na sumu 982,10 € plus výdaje ako cestovné, poistka
dcéry, internet atď., pričom dňa XX.X.XXXX sa mu narodila dcéra K. a v spoločnej domácnosti bývala i
16-ročná dcéra terajšej partnerky otca, tvrdil, že jeho 3 ročná dcéra a on nemajú ani po 100 €.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 17.6.2014 navrhoval
výživné upraviť primerane k veku a potrebám maloletého s ohľadom na príjmy a výdaje toho - ktorého
rodiča.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 30.7.2014 otec svoj návrh na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, prípadne do výhradnej starostlivosti otca vzal späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 102/2014 zo dňa 17.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.11.2014, konanie o návrhu otca na zverenie maloletého M. do jeho osobnej starostlivosti, resp.
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zastavil v súlade s ust. § 96 O.s.p. a v prevyšujúcej časti
návrh vylúčil na samostatné konanie.

Konanie o vylúčenej časti návrhu bolo zapísané a je vedené pod sp. zn. 23P 328/2014.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

VyživovaciapovinnosťotcavočimaloletémuM.bolaupravenánaposledyrozsudkomtunajšiehosúdusp.

zn. 19C 116/2001 zo dňa 12.2.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2002 a ktorým rozsudkom
bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným
vo výške po 1.200,- Sk mesačne, vo veci bol vyhotovený skrátený rozsudok, z ktorého nevyplývajú
zistené pomery pokiaľ ide o hodnotenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C 116/2001 vyplýva, že matka maloletého vo vtedy podanom návrhu
udávala, že bola na materskej dovolenke, pričom bola zamestnaná v spoločnosti K. K., B..K.., jej príjmom
boli nemocenské dávky 2.740,- Sk a otec dieťaťa pracoval N. N. - X. K..Q..X.., výšku jeho príjmu
matka nepoznala. Zo správy kolízneho opatrovníka v uvedenom konaní vyplývalo, že šetrením kolízny
opatrovník zistil, že matka bývala v 4 izbovom byte u svojej matky, poberala rodičovský príspevok 2.740,-

Sk, výživné zo strany otca na M. 1.200,- Sk, dávku v sociálnej pomoci 450,- Sk, rodinné prídavky na
maloletého 680,- Sk, maloletý mal predpísanú bezlepkovú diétu, z ktorého dôvodu bol matke vyplácaný
príspevok na dieťa 948,- Sk; otec dieťaťa pracoval N. N., býval v 1,5 izbovom byte, ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemal, s maloletým sa pravidelne stretával.Z výpovedí rodičov na pojednávaní konanom dňa 30.7.2014 súd zistil, že matka podala v minulosti
návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého M. na Okresnom súde v Žiline. Vzhľadom

na uvedené súd požiadal Okresný súd Žilina o prenesenie príslušnosti na tunajší súd, dňa 1.8.2014
a následne Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 21P 461/2010 zo dňa 15.8.2014 preniesol svoju
príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. na tunajší súd, predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.9.2014 a vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 23.9.2014.

Z takto pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 21P 461/2010 súd zistil, že dňa 19.10.2010
matka podala návrh na Okresnom súde v Žiline, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
na maloletého M., predmetné konanie bolo následne zastavené uznesením sp. zn. 21P 461/2010 zo dňa
21.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011, z dôvodu, že matka vzala svoj návrh písomne
dňa 18.2.2011 pred prvým pojednávaním v celom rozsahu späť a žiadala konanie vo veci zastaviť.

Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka maloletého bola zamestnankyňou v K. K.
od 1.6.2002 a otec maloletého bol zamestnancom K. V..K..K. E. K..Q..X.. od 1.8.2000.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 5.5.2014 súd zistil, že matka do

uvedeného dátumu nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v čase podania správy
nepoberala z úradu práce žiadne dávky ani príspevky.

Zo správy K. K. zo dňa 6.5.2014 vyplýva, že matka bola u tohto zamestnávateľa zamestnaná od
1.2.1997, pracovný pomer v čase podávania správy trval, pričom za obdobie od 1.4.2013 do podania

správy nemala žiaden príjem, od 15.11.2011 do 10.7.2012 bola na materskej dovolenke, od 11.7.2012
čerpala rodičovskú dovolenku.

ZosprávySociálnejpoisťovnezodňa10.7.2014vyplýva,žematkanepoberaladávkyvnezamestnanosti
ani nemocenské dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 15.7.2014 vyplýva, že matka nebola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberala dávku v hmotnej núdzi, bola poberateľkou
rodičovského príspevku od 1.7.2012 vo výške 203,20 € mesačne a prídavkov na dieťa vo výške 70,56
€ mesačne aktuálne.

Dňa28.2.2013matkauzavrelazmluvuospoluprácisodberateľom-Z.-D.C.,zktorejzmluvyospolupráci
vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 1.3.2013 na dobu neurčitú pri dohodnutých
platových podmienkach, a to odmeny 400 € mesačne.

Dňa 30.8.2013 matka uzavrela s odberateľom spoločnosťou Z.-D. C. dohodu o ukončení zmluvy o
spolupráci.

Ďalej z matkou predloženého dokladu vyplýva, že dňa 28.2.2013 uzavrela dohodu o skončení dohody
o pracovnej činnosti so zamestnávateľom spoločnosťou Z.-D. C., z ktorej dohody vyplýva, že išlo

o skončenie zmluvného pomeru uzavretého medzi účastníkmi dohodou o pracovnej činnosti zo dňa
10.5.2011 účinnej od 1.6.2011, ktorý zmluvný pomer sa skončil dňom 28.2.2013.

Na výzvu súdu K. Z.-D. oznámila, že matke za posledných 12 mesiacov ku dňu podania správy
spoločnosťou neboli poskytnuté žiadne plnenia, pričom matka bola v K. Z.-D. na základe dohody

o pracovnej činnosti zamestnaná od 1.6.2011 a pomer bol ukončený dohodou oboch strán ku dňu
28.2.2013.

DoplňujúcousprávounavýzvusúduK.Z.D.dňa28.10.2014oznámila,žematkabolaunichzamestnaná
od1.6.2011do28.2.2013nazákladedohodyopracovnejčinnostispravidelnýmpríjmom,zomzdyneboli

vykonávané zrážky mimo zákonných zrážok, neboli jej vyplácané žiadne príplatky ani daňový bonus,
nevzdala sa výhodnejšieho zamestnania alebo pracovného zaradenia, dohoda o pracovnej činnosti
bola ukončená vzájomnou dohodou bez odstupného, v prípade zotrvania v pracovnom pomere mohladosahovať priemernú čistú mesačnú odmenu 324 €, pričom, ako vyplýva z vypracovanej tabuľky, v roku
2013 matka dosahovala u tohto zamestnávateľa čistý mesačný príjem 280,59 .

Z matkou predloženej dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že matka ukončila pracovný
pomer so zamestnávateľom K. K.X. B..K.., C. na vlastnú žiadosť a pracovný pomer takto skončil dňom
13.12.2014.

K. K. B..K.., C. na výzvu súdu oznámila, že dňa 25.11.2014 matka zamestnávateľovi oznámila, že

jej bydliskom je D. XXX, N. P., zároveň žiadala o zmenu miesta výkonu práce z Košíc s upraveným
pracovným časom v pracovných dňoch od 8.00 do 15.30 hod., pričom zamestnávateľ K. K. B..K.. nemala
voľné pracovné miesto ani na skrátený pracovný čas.
Rodičovská dovolenka matke skončila M. XX.XX.XXXX.

Matka sa mienila zaevidovať v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce po obdŕžaní

zápočtového listu od posledného zamestnávateľa K. K. B..K...

Podľa správy Geodetického a kartografického ústavu matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti.

Zo správy KR PZ v Košiciach vyplýva, že matka nie je vlastníčkou ani držiteľkou žiadneho motorového

vozidla.

Z daňového priznania matky ako fyzickej osoby podaného za rok 2013 vyplýva, že matka uviedla príjmy
od všetkých zamestnávateľov 869,07 €, základ dane 759,11 €, neuhradila žiadnu daň.

Z obchodného registra súd zistil, že matka bola jednou z konateliek spoločnosti D. K..Q..X.., Ž. od
17.2.2010 do 20.3.2012 a ďalej súd zistil, že matka je jednou z dvoch spoločníčok a jednou z dvoch
konateliek spoločnosti Z. K..Q..X.., D. XXX, N.Ľ. P. X. X.XX.XXXX, teda od vzniku spoločnosti.

Z daňového priznania spoločnosti Z. K..Q..X.., D. XXX, N. P. za rok 2013 vyplýva, že spoločnosť

vykázala za uvedený rok základ dane 1.110,17 € pri celkových výnosoch 2.831,10 € a nákladoch
1.720,93€,uhradiladaň255,3€pričomhlavnouaprevažnoučinnosťouspoločnostiboliadministratívno-
kancelárske činnosti.

Matke po poslednej úprave výživného pribudli ďalšie 2 vyživovacie povinnosti ako vyplýva z rodných

listov detí a to voči maloletej N. S.R., H.. XX.XX.XXXX B. K. S., H.. XX.X.XXXX, deti pochádzajú z
t.č. rozvedeného manželstva matky, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 30P 201/2013 zo dňa 9.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2014 a ktorým
na čas po rozvode manželstva účastníkov bola schválená rodičovská dohoda o zverení detí K. B. N. do
osobnej starostlivosti matky a o zaviazaní sa otca prispievať na výživu každého z týchto dvoch detí po

50 € mesačne, vo veci bol vypracovaný krátený rozsudok, z ktorého nevyplývajú osobné, zárobkové ani
majetkové pomery účastníkov konania, teda ani matky maloletého M..

Matka pred začatím tohto konania vo veci sa vo všetkými 3 maloletými deťmi presťahovala zo Žiliny
späť do Košíc, kde spolu s deťmi býva v podnájme, v súvislosti s ktorým podnájmom uhrádza 390 €,

za internet a TV 27 €, čo hradil spočiatku otec dcér matky, ktoré úhrady od mája 2014 otec dcér matky
prestal platiť.

K majetkovým pomerom matka vo svojej výpovedi uviedla, že nevlastní žiaden majetok, byt, ktorého
spoluvlastníčkou bola so svojím bývalým manželom a otcom jej dcér bol dražobnou spoločnosťou

vydražený, o tom ako dôkaz následne súdu predložila Zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby Č.. XXX/
XXXX písanú Dražobnou spoločnosťou a.s., Bratislava, z ktorej vyplýva, že byt v Ž. č. XX vchod X, X.
poschodie, H. O. V.. o výmere 59,55 m2, ktorého bývalými vlastníkmi bola matka maloletého a S. S.,
bol odovzdaný vydražiteľovi.

Otec dieťaťa je zamestnancom spoločnosti V..K..K. E. K..Q..X.., kde je zamestnaný od 1.4.1996 a u
ktorého zamestnávateľa dosahuje od 1.4.2013 doposiaľ priemerný čistý mesačný príjem 1.290,0 €.Vzhľadom na tvrdenie otca, že ním dosahovaný príjem je ovplyvňovaný veľkým počtom nadčasových
hodín, súd si vyžiadal správu od zamestnávateľa, ktorý listom zo dňa 18.8.2014 súdu oznámil, že otec
v období od 1.5.2014 do 31.7.2014 mal zaplatených 7,5 nadčasových hodín.

Keďže, ako je uvedené vyššie v čase ostatnej úpravy výživného neboli preukázané príjmy otca súd
si vyžiadal správu od jeho zamestnávateľa spoločnosti V..K..K. E. a zistil, že priemerný mesačný čistý
príjem otca v čase rozhodnom pre určenie výživného v čase ostatnej úpravy výživného teda od 1.1.2001
do 28.2.2002 bol 15.806,60 Sk (t.j. 524,70 €).

Zo správy Geodetického a kartografického ústavu SR súd zistil, že otec maloletého bol výlučným
vlastníkom bytu č. XX o výmere 68 m2 nachádzajúceho sa v okrese E. P., katastrálne územie A., je
spoluvlastníkom 2/3 rodinného domu a priľahlých zastavaných plôch a nádvorí, ornej pôdy v okrese E.Š.
P., katastrálne územie E..

Podľa tvrdení otca zostávajúcu 1/3 tohto rodinného domu vlastní jeho terajšia priateľka, matka maloletej
K..

Zo správy KR PZ Košice vyplýva, že otec je vlastníkom motorového vozidla Alfa Romeo od 26.1.2011.
Otec dokladoval, že predmetné auto kúpil v januári 2011 za 3.300 €.

Otec spätne po dobu 13 rokov žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, v ktorej domácnosti
s nimi žije aj 16 ročná dcéra jeho priateľky a medzičasom otcovi pribudla vyživovacia povinnosť z
terajšieho družobného pomeru voči maloletej K., H.. XX.X.XXXX, ktorá navštevuje materskú škôlku, v
súvislosti s ktorou je hradená úhrada 20 € mesačne. K spoluvlastníctvu rodinného domu otec vo svojej

výpovedi uviedol, že tento kúpili spolu s priateľkou, s ktorou, ako je už uvedené, majú spoločnú dcéru
K. a v súvislosti s kúpou ktorého domu sú splácané splátky úverov, ako príklad dokladoval vo fotokópii
splátkový kalendár na rok 2014 s výškou splátky po 446,68 € mesačne a ďalší splátkový kalendár o
výške splátky po 127,63 € mesačne.

Ďalej uviedol na pojednávaní konanom dňa 30.7.2014, že spláca ďalší úver po 74 € na kúpu bytu,
v súvislosti s bývaním v rodinnom dome hradia s priateľkou inkasné platby 15 € mesačne, poplatok
za odvoz hradia ročne 270 €. Otec ďalej upresnil, že v súvislosti so svojím 3 izbovým bytom hradil
inkasné platby 250 € mesačne. Uviedol, že dcére priateľky platia školné vo výške 30 € mesačne, dcére
priateľky poskytujú vreckové okolo 2 € denne; mal za to, že kúpa rodinného domu je istým spôsobom

zabezpečením aj maloletého M., doplnil, že predmetný dom s priateľkou kúpili vo februári 2014. Pokiaľ
ide o hospodárenie s priateľkou uviedol, že splátky hypotéky na kúpu rodinného domu sú splácané
prostredníctvom jeho účtu, doplnil, že na takéto splátky mu priateľka neprispieva, zdôvodňoval to tým,
že ak on už nemá peniaze na svojom účte, tak žijú z prostriedkov na účte jeho priateľky. Ďalej uviedol,
že na výdavky dcéry jeho priateľky prispievajú on aj jeho priateľka, teda matka dieťaťa spoločne, pričom

doplnil tieto výdavky o školné 30 €, lístok MHD 10 € mesačne, čo zdôvodňoval tým, že s priateľkou
hospodária spoločne tým spôsobom, že jednotlivé platby, ktoré je potrebné hradiť hradia z toho účtu,
na ktorom sú finančné prostriedky.

Zo správy zamestnávateľa priateľky otca spoločnosti K. P. K..Q..X.., E. súd zistil, že priateľka otca je v

tejto spoločnosti zamestnaná od 1.1.2004 a u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 520 €.

Pokiaľ ide o kúpu rodinného domu otec uviedol, že na kúpu tohto boli vzaté úvery v celkovej výške
130.000 €. Následne na výzvu súdu predložil do spisu časť znaleckého posudku o ohodnotení

predmetného rodinného domu, z ktorého vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť
otca maloletého a v závere tohto znaleckého posudku bola uvedená rekapitulácia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti a to rozostavanej stavby rodinného domu v celkovej výške 164.000 €, znalecký posudok
bol vypracovaný 28.11.2013.

Zároveň otec predložil vo fotokópii kúpnu cenu o prevode vlastníctva bytu, z ktorej vyplýva, že otec ako
výlučný vlastník dňa 25.7.2014 predal byt nachádzajúci sa v katastrálnom území A., obec E. H. A., okres
E. P., č. bytu XX na S. V.. Č.. X N. E. za dohodnutú kúpnu cenu 68.000 €.Z výpovede otca súd zistil, že rodinný dom, ktorý má v spoluvlastníctve s terajšou priateľkou, kúpili ako
hrubú stavbu za 165.000 € vrátane pozemku. Kúpu financovali z úveru vo výške 130.000 € a požičali si
aj peniaze od svojich blízkych. Po predaji ním vlastneného bytu za uvedených 68.000 €, z pôžičiek vrátili

55.000 € a to konkrétne 20.000 € pôžičku od jeho rodičov, 15.000 € pôžičku od jeho brata a 20.000 € od
rodičov priateľky, zvyšnú časť peňazí použili na dokončenie kúpeľne, kuchyne, objednanie kuchynskej
linky a pod. Tvrdil, že na dome je potrebné dokončiť exteriér, na čo mienil použiť zostatok z kúpnej ceny
z predaja jeho bytu a to zostávajúcu čiastku 5.000 €.

Úverovú zmluvu o úvere, ktorý ako otec udával, si brali s priateľkou v súvislosti s kúpou predmetného
rodinného domu, otec súdu predložiť nevedel a upresnil, že žiadnu čiastku získanú z predaja ním
pôvodne vlastneného bytu na úhradu úverov na kúpu rodinného domu nepoužil.

Maloletý M. je žiakom 8. ročníka základnej školy, je integrovaným žiakom z dôvodu diagnostikovaných
porúch učenia dislegsie, disgrafie a disertografie. Dieťa má zvýšené potreby už od narodenia, keďže

bolo predčasne narodené, matka má s ním zvýšené výdavky aj pre opakované respiračné ochorenia,
čo zvyšuje výdavky na lieky používané v prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu, čo zvyšuje
výdavky na dieťa podľa jej tvrdení o 30 až 40 % mesačne, i keď nie v každom mesiaci; matka v
škole hradí poplatok ZRPŠ 15 € ročne, príspevok do triedneho fondu 15 € ročne, s návštevou školy
súvisia výdavky na školou organizované aktivity a doplatky na učebnice, maloletý neprospieva zo 4

predmetov - z fyziky, chémie, matematiky, slovenského jazyka, potreboval by doučovanie, čo mu však
matka z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nevie zabezpečiť, jeho zhoršené študijné výsledky
matka zdôvodňovala aj zmenou spôsobenou odsťahovaním sa zo Žiliny do Košíc, pričom matka, ako
vyplýva šetrením kolízneho opatrovníka, je v aktívnom kontakte so školou, rieši problémy maloletého
a vyhľadala aj pomoc psychológa, matka má s maloletým zvýšené potreby na školské pomôcky, keďže

dieťa vzhľadom na svoje vyššie uvedené problémy píše len veľkými písmenami, čo zvyšuje výdavky
napr. na zošity, pomôcky často zabúda, stráca, poškodzuje, preto je pravidelne potrebné mesačne
kupovať mu napr. nové kružidlo, písacie potreby a pod.; na obedy v školskej jedálni maloletý nechodí,
stravuje sa doma, keďže matka varí, maloletý t.č. váži 60 kg, je v puberte, čo zvyšuje jeho výdavky
na stravovanie, mimo školy sa venuje „aersoftu“ s čím súvisia jednorazové výdavky na maskáče a

pravidelné výdavky ako sú napr. náplne guľôčky do zbraní a pod., venuje sa aj rybolovu, s čím súvisí
ročný poplatok za rybársky lístok 50 € a s čím súvisia výdavky na krmivo a pod., maloletý nosí dioptrické
okuliare, s čím súvisia výdavky na zakupovanie týchto v priemere raz za 2 roky v sume 200 €. K
námietkam otca, že maloletý sa polovicu mesiaca stravuje u jeho rodičov, matka upresnila, že bývajú
neďalekorodičovotcadieťaťa,ktorýchmaloletýcestouzoškolyzvyknenavštevovaťautýchtosazvykne

i naobedovať napriek tomu, že matka má pre neho vždy pripravenú varenú stravu i doma a to z dôvodu,
že má v starostlivosti ďalšie 2 maloleté deti, poprela, že by dávala maloletého bezdôvodne vypisovať.

Šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené, že obaja rodičia vo svojich domácnostiach majú vhodné
podmienky pre starostlivosť o maloletého. Z rozhovoru so samotným maloletým kolízny opatrovník zistil,

že v domácnosti u matky je maloletý spokojný, sám uviedol, že mu tam nič nechýba, je o neho veľmi
dobre postarané, nežiada si zmenu a naďalej chce zostať v starostlivosti matky, odmietol striedavú
osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov, uviedol, že v domácnosti u matky má sestry, ktoré má
veľmi rád a vzájomne majú veľmi pekný vzťah, potvrdil, že s otcom sa stretáva, aj keď nie pravidelne.

Na opakované výzvy súdu otcovi, aby vzhľadom na svoje tvrdenia predložil súdu dôkazy o jeho
príspevkoch na potreby maloletého nad rámec súdom určeného výživného otec založil do spisu 22 strán
fotokópií pokladničných dokladov, z ktorých ale žiaden sa nevzťahoval na toto sporné obdobie.

Zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že v máji 2014 otec prispel na výživu syna spolu sumou 100

€ a od júna 2014 doposiaľ na výživu syna prispieva mesačne pravidelne sumou 80 € mesačne.

Ako vyplynulo z výpovede samotného otca, otec poskytol maloletému titulom sľubovaného daru k
osobnému sviatku dieťaťa v auguste 2014 investíciu do počítača dieťaťa v hodnote 208 € a to
jednoznačne za účelom zlepšenia výkonnosti počítača za účelom hier, ktoré maloletý na tomto počítači

hráva, ďalšími formami otec na úhradu potrieb maloletého v spornom období neprispel.

Ako vyplynulo z výpovedí rodičov v čase rozvodu ich manželstva boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
1 izbového bytu, ktorý bol zaťažený pôžičkami.Z výpovede matky vyplynulo, že pôvodne so K. Z.-D. spolupracovala ako fyzická osoba, následne strana
odmietalasňouspoluprácuakosfyzickouosobou,žiadalaomožnosťvyplácaniaodmenyakoprávnickej

osobe, preto došlo k založeniu spoločnosti Z. K..Q..X.. a od ukončenia spolupráce so K. Z.-D.M. U. Z.
nevykazuje žiadnu činnosť a nemá žiadne príjmy.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca
voči maloletému M. od 1.5.2014 do budúcna, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že matkou
podaný návrh bol podaný dôvodne, keďže od poslednej úpravy výživného došlo k niekoľkým podstatným
kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Takéto zmeny
pomerov nastali predovšetkým na strane maloletého M., ktorý v čase ostatnej úpravy výživného bol

dieťaťom útleho veku a bol v celodennej starostlivosti matky, t.č. maloletý je žiakom druhého stupňa
základnej školy, z čoho jednoznačne vyplýva, že u neho nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov
spočívajúce v tom, že maloletý medzičasom začal navštevovať predškolské zariadenie, následne prvý
stupeň základnej školy a následne druhý stupeň základnej školy, čo sú všetky zmeny pomerov, ktoré
podľa ustálenej súdnej praxe sú dôvodmi pre rozhodnutia súdu o zvýšení výživného; ďalšími takýmito
zmenami pomerov sú časové obdobia, ktoré prešli od poslednej úpravy výživného a to sú 4-krát

obdobia 3 rokov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe uplynutie už obdobia 3 rokov je hodnotené
ako podstatná kvalifikovaná zmena pomerov v potrebách dieťaťa, keďže v súvislosti s týmto časovým
úsekom dochádza k takému fyzickému a psychickému vývinu dieťaťa, ktoré má za následok podstatný
nárast týchto odôvodnených potrieb, pričom na úhrade takto narastajúcich potrieb dieťaťa sú povinní
primerane sa podieľať obaja rodičia a týmito potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním,

ošatením, stravovaním, ako aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, v danom prípade je
teda, ako vyplýva z vyššie vykonaného dokazovania, nesporné a bolo jednoznačne preukázané, že
na strane maloletého došlo k takýmto opakovaným podstatným nárastom odôvodnených potrieb a na
strane maloletého súd prihliadol aj na to, že jeho výdavky na úhradu jeho potrieb sú primerane zvýšené
aj vzhľadom na vzdelávacie problémy maloletého, ktorý trpí na disleksiu, disgrafiu a disertografiu, ktoré

okrem iného si vyžadujú zvýšené výdavky súvisiace s prípravou na vyučovanie ako aj so spotrebou
školských pomôcok. Súd zároveň prihliadol aj na zmenu pomerov na strane rodičov, kde na strane
matky došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že medzičasom jej pribudli ďalšie 2 vyživovacie
povinnosti voči dcéram K. B. N., z dôvodu čoho bola matka do XX.XX.XXXX na materskej dovolenke a
jej príjmom obdobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol iba rodičovský príspevok, i keď

výška tohto vyplácaného rodičovského príspevku bola v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného
vyššia v prepočte o (203,20 -2.740,- Sk), t.č. súd zohľadnil na strane matky, že táto je bez riadneho
príjmu, došlo k skončeniu jej posledného pracovného pomeru vzájomnou dohodou na podnet matky z
dôvodu potreby zabezpečovania starostlivosti o 3 maloleté deti vrátane maloletého M., ktorá skutočnosť
predovšetkým pokiaľ o potrebu starostlivosti o jej 2 mladšie deti jej neumožňovala pokračovať vo výkone

práce u jej dovtedajšieho zamestnávateľa K. K. B..K.., ako to vyplýva aj zo správy tohto zamestnávateľa,
ktorý nemal možnosť matku zamestnať na skrátený úväzok a nemal ani miesto, na ktoré by sa bola
mohla po skončení rodičovskej dovolenky vrátiť. Súd však prihliadol k potencionalite príjmov na jej
strane, t.j. k jej možnosti a schopnosti aj za terajších pomerov dosahovať príjem aspoň vo výške
príjmu v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že otec je

podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, čím došlo k čiastočnej zmene jeho majetkových pomerov,
keďže v čase poslednej úpravy výživného spolu s matkou boli spoluvlastníkmi 1 izbového bytu, teraz,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, otec je spoluvlastníkom 2/3 rodinného domu uvedeného
vyššie, čím sa jednoznačne jeho majetkové pomery výrazne zlepšili; ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania otec v priebehu tohto konania predal i 3-izbový byt a takto získané finančné prostriedky

využil na vrátenie pôžičiek vzatých na dokončovacie práce na uvedenom rodinnom dome a z ktorých
finančných prostriedkov v čase rozhodovania súdu, ako sám uviedol, mal ešte 5.000 €, ktoré mienil
použiť na vonkajšie úpravy predmetného rodinného domu, k čomu súd poukazuje na to, že ak rodič má
takúto finančnú hotovosť je povinný v prvom rade takéto finančné prostriedky použiť v prospech svojho
maloletého dieťaťa, resp. maloletých detí, ktoré svojou výživou sú odkázané na svojich rodičov. Pokiaľ

otec udával a dokladov súdu, že spláca úvery (k čomu súd poznamenáva, že tieto úvery má splácať
spoločne so svojou terajšou partnerkou, keďže tieto boli vzaté na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je v ich
podielovomspoluvlastníctve),ktomusúd poukazujenato,žežiadneplnenianastranepovinnéhorodiča
nemajú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou, navyše otec si mal sám zvážiť svoje zadlženie
sa, keďže je povinnosťou každého rodiča správať sa tak, aby nebral na seba zbytočné riziká a ako

vyplýva z ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca
súd nemohol a nemôže brať do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, čo v danom
prípade súd jednoznačne vyhodnotil vzhľadom na uvedené, že otec mal vyriešenú bytovú otázku, bol
vlastníkom 3 izbového bytu a teda z tohto pohľadu vzhľadom na jeho existujúcu vyživovaciu povinnosťnebolo potrebné takéto jeho zadlžovanie sa z titulu nadobudnutia rodinného domu, resp. 2/3 rodinného
domu; k zmenám pomerov došlo na strane otca obdobne ako u matky v tom, že medzičasom mu pribudla
vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére K.. Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane otca, súd musel

prihliadnuť taktiež k tomu, že otec sa medzičasom stal výlučným vlastníkom motorového vozidla Alfa
Romeo ako je to uvedené vyššie; taktiež súd jednoznačne prihliadol k tomu, že otec dlhodobo žije v
spoločnejdomácnostisosvojoupriateľkou,ktorájesamostatnezárobkovočinnouosobouasktorou,ako
uviedol, sa spoločne podieľajú na úhradách nákladov na ich domácnosť vrátane nákladov na bývanie,
navyše ako vyplynulo z výpovede samotného otca, tento bezdôvodne bez právneho titulu sa podieľal

aj na úhradách potrieb dcéry svojej priateľky, voči ktorej otec nemá absolútne žiadnu vyživovaciu
povinnosť a teda finančné prostriedky, ktoré takto vynakladá, vynakladá bezdôvodne, keďže dcéra jeho
priateľky má svojich vlastných rodičov, ktorí voči nej majú vyživovaciu povinnosť a takto bezdôvodne
vynaložené finančné prostriedky otec je povinný v prvom rade a prednostne použiť na úhradu potrieb
svojich vlastných detí vrátane maloletého M. a priateľka otca je povinná pokiaľ ide o náklady na bývanie
na tieto prispievať pomernou čiastkou nie len za seba, ale aj za túto svoju dcéru, čím sa výdavky otca

pomerne majú znížiť, na rozdiel od matky, ktorá žije s maloletými deťmi sama a teda je nútená znášať
všetky náklady s tým súvisiace sama. Na strane otca nastala podstatná kvalifikovaná zmena pomerov
taktiež v tom, že v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu jeho priemerného
čistého príjmu o viac ako 720 € a takýto podstatný nárast príjmu povinného rodiča je sám o sebe taktiež
dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného.

Vzhľadom na všetky uvedené zmeny pomerov súd dospel k jednoznačnému záveru, že takto upravené
výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého M. bez ohrozenia
potrieb svojich a svojej domácnosti, pričom pri stanovení samotnej výšky výživného súd prihliadol i k
skutočnosti, ktorá vyplynula z výpovedí obidvoch rodičov, že otec na základe vzájomnej dohody rodičov

v minulosti po roku 2010 začal prispievať na výživu maloletého M. sumou 100 € mesačne a v spornom
období na výživu maloletého prispieval taktiež nad rámec súdom určeného výživného výživným v máji
2014 sumou 100 € spolu a od júna 2014 doposiaľ sumami po 80 € mesačne spolu.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.5.2014 do 31.12.2014

ku vzniku dlžného výživného vo výške 1.740 € (t.j. rozdiel medzi t.č. stanoveným výživným 300 € za 8
mesiacov sporného obdobia čo je spolu 2.400 €, mínus to, čím otec prispel na výživu maloletého v tomto
spornom období a to je mínus 100 € za mesiac máj 2014 a po 80 € v mesiacoch jún až december 2014,
čo je spolu 660 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z takto vzniknutého dlžného výživného nebolo možné odpočítať

žiadne ďalšie plnenia, keďže ako otec sám uviedol, od 1.5.2014 doposiaľ na úhradu potrieb maloletého
nad rámec uvedenej sumy 660 €, ktorú sumu zaplatil spolu z titulu výživného, ďalšími formami na úhradu
potrieb maloletého neprispel. Len pre úplnosť súd dopĺňa, že dary nespĺňajú charakter výživného a
pokiaľ otec investoval do počítača maloletého sumou 208 € na zlepšenie výkonnosti počítača za účelom
možnosti hier na tomto, ako otec sám uviedol, túto investíciu otec urobil za účelom splnenia si sľubu o

takejto forme daru maloletému k jeho osobnému sviatku.

Otrováchkonania rozhodolvzmysleust.§146ods.1písm.a/ O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).