Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212209972.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/526/2012 v y l
u č u j e vec na samostatné konanie.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12592-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným)Z.K.,nar.XX.X.XXXX,postupom,vktorombysprávneinterpretovalaaplikovalust.§44ods.
2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 16.858,91 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 3.371,78 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/519/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12576-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Q. E., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.045,72 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 409,14 €, všetko do troch dní od právoplatnostirozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/520/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12580-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) Q. O., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 4.258,16 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 851,63 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/521/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12563-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) F. Č., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 1.138,16 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 227,63 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/522/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12566-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Ľ. Q., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 4.720,12 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 944,02 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/523/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12570-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník

z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) U. Č., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.598,35 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 519,67 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/524/2012.

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidníkz dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) N. Č., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 3.319,41 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 663,88 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/525/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12562-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) A. B., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.644,90 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 328,98 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/526/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12557-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) Z. E., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 929,83 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 185,97 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/527/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 12555-
ISTINA RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) B. Z., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.948,61 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 389,72 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/528/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012, č.k. 4C/519/2012-7, rozhodol o spojení
vecí vedených pod sp.zn. 4C/519/2012, 4C/520/2012, 4C/521/2012, 4C/522/2012, 4C/523/2012,
4C/524/2012, 4C/525/2012, 4C/526/2012, 4C/527/2012, 4C/528/2012, na spoločné konanie s tým, že
toto bude na Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/519/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.4NcC/63/2012zodňa19.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn.4C/519/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/218/2012.Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy“ktorájeužalobcuevidovanápodčíslomNP-7187-3247.
Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Z. A., nar. X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote a to vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125,-€

a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275,-€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou
žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na Okresnom súde Svidník
vedené pod spisovou značkou 4C/559/2012.

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník
z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) A. C., nar. X.XX.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust.§ 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej

škody sumu 1.270,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 254,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/560/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012, č.k. 4C/559/2012-7, rozhodol o spojení vecí
vedených pod sp.zn. 4C/559/2012, 4C/560/2012 na spoločné konanie s tým, že toto bude na Okresnom

súde Svidník vedené pod spisovou značkou 4C/559/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13NcC/42/2012 zo dňa 22.10.2012 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 4C/559/2012
a vec bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/219/2012.

Žalobca svoje žaloby o ktorých sa tu koná odôvodňoval tým, že Okresný súd Svidník ako

exekučný súd nerozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v
jednotlivých žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom
by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (tvrdil v žalobách
pôvodne vedených pod sp.zn. 4C/519/2012, 4C/520/2012, 4C/521/2012, 4C/522/2012, 4C/523/2012,
4C/524/2012, 4C/525/2012, 4C/526/2012, 4C/527/2012, 4C/528/2012, 4C/560/2012), resp. „neskorým

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie“ (tvrdil v žalobe pôvodne vedenej pod sp.zn. 4C/559/2012).

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp. zn. 4C/519/2012,
4C/520/2012, 4C/521/2012, 4C/522/2012, 4C/523/2012, 4C/524/2012, 4C/525/2012, 4C/526/2012,
4C/527/2012, 4C/528/2012, 4C/560/2012 žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol
vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného

poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Svidník a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a
rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na

znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský
súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil
rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola

založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií,pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané
žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa
uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom
podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa
žalobcu zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo
napr. notárska zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Uviedol, že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa
prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný

súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov
rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu (t.j. bez splnenia zákonných podmienok) bez
ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie

zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o
zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu (zásadu legality). Podľa žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd
nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle
zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd

meritórnym rozhodovaním o veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k
splneniu podmienok definovaných v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas
(t.j. v lehote upravenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu
podmienokpodľa§40zákonaorozhodcovskomkonanízanikneprávomocvšeobecnéhosúdumeritórne
rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu

veci, výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav.
Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone

existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto
obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v
rovine normatívnej ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec
jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia

revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát
(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom

konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie
uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolalstav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom-ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých
žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný

exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
(toho- ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,

ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným
exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie
opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky rozhodnutej veci.

Žalobami vedenými pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 4C/519/2012, 4C/520/2012, 4C/521/2012,
4C/522/2012, 4C/523/2012, 4C/524/2012, 4C/525/2012, 4C/526/2012, 4C/527/2012, 4C/528/2012,
4C/560/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v každom jednotlivom prípade v

celkových sumách zodpovedajúcich tej-ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho nemôžu viac byť
priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi z príslušného záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách uplatňoval nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom
uplatňovanej v tom-ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky majetkovej škody). Uplatňované

nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces
(čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa
žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že
správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k
zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca

uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánovavyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratunastranežalobcu,

ale aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde

len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava.Uviedol,ževšeobecnýsúdprirealizáciizákladnéhoprávanasúdnuochranujepovinnýaplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných

ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlades účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo

vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

V žalobe odôvodenej neskorým vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pôvodne vedenej na OS
Svidník pod sp.zn. 5C/559/2012 žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať

exekúciu. Ďalej v nej tvrdil, že písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného
poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny
exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu
Svidník a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieprijalnaďalšiekonanie,čímdošlokzaloženiujehopovinnostizaoberať
sa ňou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na

znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský
súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa
robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti

nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali
podané žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú

povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia tejto žiadosti. V tejto svojej žalobe žalobca poukazoval na to, že exekučný súd
napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom podľa
žalobcu v dotknutom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postupy exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávne
a v rozpore zo zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa žalobcu nečinnosť exekučného

súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovanom období nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca (ako poškodený) v dotknutej veci
počas súdneho konania nachádzal. Žalobca sa podľa jeho tvrdení v tejto samostatne podanej žalobe
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

V žalobe (sp.zn. 4C/559/2012) majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, žalobca vyčíslil vo
výške po 125,-€, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
sčinnosťoužalobcuvovecisprávyaudržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktoréuplynulomedzidoručením
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom žalobca podľa svojich
tvrdení v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na exekučnom súde sumu
15,-€. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych

vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v tejto žalobe (sp.zn.
4C/559/2012) poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie
veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávok a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Žalobca uvádzal, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tvrdil,
že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti. Ďalej uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami a ich
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už
vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov. Podľa žalobcu nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval tiež na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu
patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, súčasne
má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.

Uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Vyslovil názor, že všeobecný súd pri
realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
S poukazom na v jednotlivých týchto žalobách uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa
priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady
nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,-€ za každý mesiac omeškania činnosti exekučného
súdu s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom-ktorom

prípade. Poukázal tiež v tejto žalobe na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 25.3.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov

konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej
proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli
poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody. Žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne
prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie. Poukazovala na

to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Tiež tvrdila, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené
23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a
teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na

poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa
§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bolakonštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je splnené. Argumentovala tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovanej zo
samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a tiež nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty

od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Namietala aj vyčíslenie škody s
tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Namietala,
že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody a že nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Žalovaná poukazovala aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho

v spojení s touto činnosťou vytvorené pričom tvrdila, že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané
negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Podľa žalovanej, nakoľko žalobca nepreukázal, že by
došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Právny zástupca žalobcu v písomne podanom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 uviedol, že súdu predložil
znalecký posudok č. 1/2014 s tým, že jeho založenie originálu do každého konania by bolo
mimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce a preto uviedol spisovú značku, pod ktorou je
znalecký posudok založený (4C/219/2012). Tento dôkaz preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody.

Žalobca odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti. Je
nepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípadeneskoréhorozhodovania
súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a majetková
škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne 31,68 €. Porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor
Ekonomika a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014 súd zistil, že žalobca
zadal vypracovanie predmetného znaleckého posudku za obdobie rokov 2009-2012. Ako literatúru
použili napr. Teoriu a prax firemných financií, Oceňování majetku a dluhu v účetníctví, Riadenie hodnoty
podniku, Podnik a podnikanie, Metódy oceňovania podniku, Stanovení hodnoty firiem, Finančno-

ekonomická analýza podniku od rôznych autorov. Predmetom znaleckého posudku je posúdenie
činnostíaichekonomickejnáročnostispojenýchsvymáhanímpohľadávoknavrhovateľa.Znaleckýústav
posudzoval činnosti spoločnosti Pohotovosť, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie e neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Výpočet škody
obsahuje štyri základné časti:

- Zvýšené mzdové náklady

- Náklady na tlač

- Náklady na úpravu informačného systému

- Náklady na telekomunikačné služby a poštovné

1. Výpočet zvýšených nákladov: zistenie pracovného času jedného pracovníka, jeho priemernej
hodinovej mzdy, časová náročnosť a porovnanie - zadané množstvo tabuliek. Celkové mzdové náklady
na jednu hodinu práce sú 9,052 €. Mzdová náročnosť na 1 žalobu /NZP a NP/ je 4,151 € a mzdová
náročnosť na 1 žalobu /ZE/ 5,076 €.2. Náklady na poštovné - 85.676,94 €, pričom za jeden úkon je vo výške 3,01 € a v priemere menej ako
doporučené zásielky a jednu žalobu.

3. Náklady na telekomunikačné služby - priemerná cena na jednu žalobu 4,43 €

4. Prepočet nákladov na tlač - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pripadá 5,31 € nákladov vynaložených na správu tlače.

5. Prepočet nákladov na úpravu informačného systému - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pripadá 13,86 € nákladov vynaložených na úpravu informačného
systému.

Žaloby NZP a NP sú v celkovej výške 30,76 € a žaloby ZE - 31,68 €.

Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP spolu 30,76 € (mzdové nálady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žaloby ZE spolu 31,68 € (mzdové nálady 5,07,- €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 22.04.2014 uviedol, že znalecký posudok predložený
žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu
majetkovej škody navrhovateľa a navrhujú naň neprihliadať z nasledujúcich dôvodov :

1. Na strane 3. znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že je vypracovaný na základe objednávky
žalobcu, je jednostranný, následkom čoho ho odporca spochybňuje ako nevieryhodný, nakoľko
tento nezadával súd, žalovaný nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, náklady na poštovné, tlač,
posudzovanie ktorých je predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností,
na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Pri vypracovaní posudku

sa vychádzalo len z podkladov žalobcu, ktoré sú nepresné. I napriek skutočnosti, že predmetom
znaleckéhoposudkunebolourčiť,čivkonkrétnomkonanídošlo,resp.nedošlokpochybeniuexekučného
súdu, nakoľko táto otázka je predmetom konania vo veci samej. I napriek tomu znalecký ústav
konštatoval, že k nesprávnemu úradnému potup súdu došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia, s
tým, že časť žalôb bola súdmi zamietnutá už na prvom stupni, pričom tieto odôvodnili predmetné

rozsudky nenaplnením skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany súdov tak, ako
to predpokladá zč. 514/2003 Z.z. Najzávažnejším nedostatkom posudku je, že tento by mal byť
vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom úradný postup exekučného súdu,
ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Znalecký posudok je len
prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je

neprípustné. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými údajmi,
vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Výpočty pripomínajú voľnú úvahu. Rovnako namietal
posudzované obdobie rokov 2009-2012, keď väčšina konaní neprebiehala v tomto období. Znalecký
posudok nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného
hospodárskeho rastu žalobcu. Namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie

a pracovníci pre styk s verejnosťou. Jednoznačne spochybňuje závery znaleckého posudku ako i
jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súd v exekučnom konaní.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 18.10.2013, na deň 10.2.2014, na
deň 24.10.2013 (sp.zn. 4C/219/2012), na deň 19.2.2014 (sp.zn. 4C/219/2012) a na deň 30.12.2014.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť
konania, o odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené
pojednávanie taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy,k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou, vždy v pracovný
deň bezprostredne predchádzajúci pojednávaniu resp. v deň samotného pojednávania (dňa 17.10.2013
o 20.40 hod., dňa 7.2.2013 (piatok) o 17.17 hod., dňa 24.10.2013 o 6.33 hod.) boli doručené

ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania ktoré súd už vzhľadom na čas ich doručenia
nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval
za dôvodné. Ani v nich uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité
dôvody ako ich má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň
18.10.2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 13.9.2013, predvolanie na pojednávanie na

deň 10.2.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 20.11.2013, predvolanie na pojednávanie
na deň 24.10.2013 bolo právnemu zástupcu žalobcu doručené dňa 13.9.2013, predvolanie na
pojednávanie na deň 19.2.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.11.2013), pričom
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň kedy sa právny zástupca žalobcu,
resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, neboli k nemu
pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému podaniu neboli

pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní bol žalobca a
jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci. Súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999
v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdochniejeakceptovateľnýmpredpokladomuznaniaexistenciedôležitéhodôvodunaodročenieriadne

a včas vytýčeného pojednávania. Predvolanie na pojednávanie na deň 30.12.2014 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené 15.10.2014 avšak tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a
nepožiadal o jeho odročenie.

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania,
s obsahom písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom

fotokópií listín Okresného súdu Svidník zo spisov sp.zn. 6Er/259/2009, 4Er/662/2010, 2Er/94/2011,
6Er/629/2010, 3Er/317/2010 3Er/635/2010, 4Er/294/2010 obsahom spisu Okresného súdu Svidník
sp.zn. 3Er/744/2009, 6Er/260/2009, 3Er/313/2011, 2Er/53/2009 nachádzajúcich sa v spise tunajšieho
súdu sp.zn. 4C/218//2012, oboznámením sa s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento
skutkový stav:

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/744/2009 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Z. K. o vymoženie sumy 3.460,13 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/519/2012)
bola dňa 31.10.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 23.11.2009, dňa 8.12.2009 exekučný súd vyzval
exekútora vyčíslenie trov exekučného konania, uznesením zo dňa 17.5.2010 exekučný súd exekučné
konanie zastavil z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.,
proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.1.2011
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dňa 12.9.2011 zahlásil vstup do konania vedľajší účastník na

strane povinného, ktorý následne podaním zo dňa 5.11.2011 navrhol vylúčenie súdneho exekútora
a zastavenie exekúcie. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie, ani
nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er/259/2009 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Q. E. o vymoženie sumy 408,04 € s

príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/520/2012)
bola dňa 27.5.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 8.6.2009, dňa 12.8.2009 exekučný súd vyzval
exekútora na predloženie úverovej zmluvy, súdny exekútor túto výzvu postúpil oprávnenému dňa

26.8.2009, oprávnený podaním doručeným súdu dňa 28.9.2009 žiadal informáciu o stave konania,
exekučný súd vydal dňa 11.6.2009 poverenie na vykonanie exekúcie, dňa 4.12.2009 vyzval právneho
zástupcu oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a dňa 5.2.2010 vyzval exekútora na vyčíslenie
trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 3.3.2010 exekučný súd exekučné konanie zastavil z dôvodunevykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z., proti tomuto uzneseniu
podal oprávnený odvolanie, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 20.5.2010 zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd

dňa 19.7.2010 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, pričom táto bola so Všeobecnými
obchodnými podmienkami predložená dňa 9.9.2010. Dňa 18.8.2011 oznámil svoj vstup do konania
vedľajší účastník. Uznesením zo dňa 21.5.2012 exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil
svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí

absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er/260/2009 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Q. O. o vymoženie sumy 788,69 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/521/2012)
bola dňa 27.5.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 8.6.2009, dňa 12.8.2009 súd vyzval exekútora na
predloženie úverovej zmluvy, túto výzvu exekútor postúpil oprávnenému dňa 26.8.2009, dňa 28.9.2009
bola súdu doručená žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 4.12.2009 súd vyzval oprávneného
na predloženie zmluvy o úvere a dňa 5.2.2010 bol exekútor vyzvaný na vyčíslenie trov exekučného
konania, exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením

tak, že exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa 3.3.2010 z dôvodu nevykonateľnosti exekučného
titulu podľa § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie,
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.7.2010 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti a vec vrátil na ďalšie konanie. Exekučný súd dňa 9.9.2010 vyzval oprávneného na
predloženie úverovej zmluvy, pričom táto bola so Všeobecnými obchodnými podmienkami predložená

dňa 28.6.2012, dňa 18.8.2011 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník. Uznesením zo dňa
1.2.2013 exekučný súd ustanovil povinnému opatrovníka pre konanie.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 4Er/662/2010 súd zistil, že v
uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému F. Č. o vymoženie sumy 254,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/522/2012)

bola dňa 4.8.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.10.2010, dňa 22.10.2010 súd vyzval
oprávneného na predloženie vo veci vystavenej zmenky, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup
vedľajší účastník na strane povinného, uznesením zo 6.6.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú
doložku, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu
nie je spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie, proti ktorému nebolo podané odvolanie, nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.6.2012. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie

ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/313/2011 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Ľ. Q. o vymoženie sumy 1.151,39 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/523/2012)
bola dňa 7.4.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 20.5.2011, dňa 9.6.2011 zahlásil vstup do
konania vedľajší účastník na strane povinného, uznesením zo dňa 7.6.2012 exekučný súd o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že oprávnený
nedisponuje spôsobilým, vykonateľným exekučným titulom na vymoženie požadovanej sumy, pretože

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda orgánom, ktorý na
rozhodnutie vôbec nemal právomoc. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením zo
dňa 28.11.2013, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a zároveň pripustil vstup vedľajšieho účastníkado konania. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 2Er/94/2011 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému U. Č. o vymoženie sumy 691,63 € s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/524/2012)
bola dňa 24.1.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 14.2.2011, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup

vedľajší účastník na strane povinného, uznesením zo dňa 17.5.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia
zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju
právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne
neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie, proti
ktorému oprávnený nepodal odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2012. V danej veci žalobca
nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 6Er/629/2010 súd zistil, že
v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej N. Č. o vymoženie sumy 996,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/525/2012)
bola dňa 27.7.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 5.10.2010, dňa 24.11.2010 súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného na predloženie zmenky, dňa 9.9.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší účastník
na strane povinnej, uznesením zo dňa 21.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že dojednanú rozhodcovskú doložku
na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský rozsudok tu nie
je spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie, proti ktorému nebolo podané odvolanie, nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.6.2012. V danej veci žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie
ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/317/2010 súd zistil, že v

uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Z. E. o vymoženie sumy 174,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/527/2012)
bola dňa 17.3.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 10.5.2010, dňa 22.11.2010 súd vyzval právneho

zástupcu oprávneného na predloženie zmenky, uznesením zo 19.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.6.2011 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že
exekučné konanie zastavil v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku z omeškania. Podaním
doručeným exekučnému súdu dňa 9.9.2011 oznámil vstup do konania vedľajší účastník, oprávnený
dňa 18.5.2012 doručil sťažnosť na postup súdu (prieťahy). Uznesením zo dňa 21.6.2012 súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dojednanú
rozhodcovskú doložku, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský
rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie,
avšak Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 25.4.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového

súdu.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 3Er/635/2010 súd zistil, že
v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej B. Z. o vymoženie sumy 428,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/528/2012)
bola dňa 26.7.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie

exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 5.10.2010, súd dňa 22.11.2010 vyzval právnehozástupcu oprávneného na predloženie zmenky, uznesením zo dňa 19.4.2011 exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženie zmenkového

úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 428,-€ od 25.8.2009 do zaplatenia, dňa 9.9.2011
zahlásil vedľajší účastník svoj vstup do konania na strane povinnej, podaním zo dňa 5.11.2011 vedľajší
účastník podal návrh na vylúčenie súdneho exekútora a na zastavenie exekúcie, dňa 19.5.2012 bola
súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v exekučnom konaní adresovaná predsedovi súdu,
uznesením zo dňa 15.6.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol z dôvodu že dojednanú

rozhodcovskú doložku na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo ju robí absolútne neplatnou a preto rozhodcovský
rozsudok tu nie je spôsobilým exekučným titulom. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 27.2.2015 napadnuté uznesenie potvrdil, čím toto nadobudlo právoplatnosť.

Z exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 2Er/53/2009 súd zistil, že v uvedenej exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Z. A. o vymoženie sumy 960,63 € s príslušenstvom (tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/559/2012) bola dňa 16.12.2008
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 9.1.2009, exekučný súd dňa 19.1.2009 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie, dňa 15.8.2011 do konania zahlásil vstup vedľajší účastník na strane povinnej, ktorý následne

podaním zo dňa 5.11.2011 navrhol vylúčenie súdneho exekútora a zastavenie exekúcie. V danej veci
žalobca nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Z fotokópie obsahu exekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 4Er/294/2010 súd zistil, že
v uvedenej exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnej A. C. o vymoženie sumy 264,-€ s
príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 4C/560/2012)

bola dňa 11.3.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 26.4.2010, dňa 2.9.2010 bola súdu doručená
sťažnosť na prieťahy v konaní, dňa 10.5.2010 súd vyzval exekútora na vyčíslenie trov exekúcie,
dňa 28.6.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmenky, vedľajší účastník

na strane povinného podaním zo dňa 5.11.2011 navrhol vylúčenie súdneho exekútora a zastavenie
exekúcie, uznesením zo dňa 11.5.2012 exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol tak, že túto zamietol z dôvodu, že oprávnený nedisponuje spôsobilým, vykonateľným
exekučným titulom na vymoženie požadovanej sumy, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda orgánom, ktorý na rozhodnutie vôbec nemal právomoc.

Uznesenie, proti ktorému oprávnený nepodal odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2012.

Žalobca sa domáha voči žalovanej z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd nerozhodol
v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia resp. zastavením

exekučného konania: náhrady majetkovej škody vo výške 3.371,78 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 16.858,91 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/519/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Svidník pod sp.zn. 3Er/744/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 2.045,72 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 409,14 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/520/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 6Er/259/2009), náhrady majetkovej škody vo výške 4.258,16

€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 851,63 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/521/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 6Er/260/2009), náhrady majetkovej škody vo výške
1.138,16 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 227,63 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/522/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 4Er/662/2010), náhrady majetkovej škody
vo výške 4.720,12 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 944,02 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník

4C/523/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 3Er/313/2011), náhrady
majetkovej škody vo výške 2.598,35 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 519,67 € (pôvodná sp.zn.
OS Svidník 4C/524/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 2Er/94/2011),
náhrady majetkovej škody vo výške 3.319,41 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 663,88 €(pôvodnásp.zn.OSSvidník4C/525/2012,príslušnéexekučnékonanievedenénaOSSvidníkpodsp.zn.
6Er/629/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 929,83 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
185,97 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/527/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník

pod sp.zn. 3Er/317/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 1.948,61 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 389,72 € (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/528/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS
Svidník pod sp.zn. 3Er/635/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 1.270,-€ a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 254,-€ (pôvodná sp.zn. OS Svidník 4C/560/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Svidník pod sp.zn. 4Er/294/2010).

Žalobca sa tiež domáha voči žalovanej z dôvodu, že Okresný súd Svidník ako exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby: náhrady
majetkovej škody vo výške 125,-€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,-€ (pôvodná sp.zn. OS
Svidník 4C/559/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Svidník pod sp.zn. 2Er/53/2009).

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolus exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie

považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.

Z tohto pohľadu je už na prvý pohľad a bez ďalšieho zrejmá absolútne zjavná nedôvodnosť a
neopodstatnenosť žaloby žalobcu vedená pôvodne pod sp.zn. 4C/559/2012. Z obsahu príslušnéhoexekučného spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 2Er/53/2009 totiž jasne a bez akýchkoľvek
pochybnostívyplýva,ževtomtokonanísúdožiadostioudeleniepovereniarozhodolabsolútnepromptne
a pred uplynutím lehoty, ktorej porušenie žalobca v týchto žalobách tvrdil. Preto založenie akejkoľvek

zodpovednosti žalovanej za majetkovú škodu či vznik nemajetkovej ujmy žalobcu tu neprichádza
absolútne do úvahy.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní
žalobcanijakonepreukázalsamotnúžalovateľnosťtoho-ktoréhonimiuplatňovaného nároku-vžiadnom
jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej- ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený
uplatniť príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo
v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ
teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným
konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo
žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Žalobca v
žalobe, o ktorej sa tu koná (v žalobe kde pôvodná sp.zn. je 4C/559/2012) a týkajúcej sa neskorého

vydania poverenia uviedol, že pri žalobe týkajúcej sa neskorého vydania poverenia (žaloba pôvodne
vedená pod sp.zn. 4C/559/2012) potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej

ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri
výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej G. C., nar. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 11424/2008. Žalobca v podaní zo dňa 11.12.2012 uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Svidník, ktorý žalobca
špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a

žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania
je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o
žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému A. Z., nar.
XX.X.XXXX, sp.zn. súdneho exekútora EX 6221/2009. Takéto tvrdenie však nie je preukázaním vyššie
uvedených skutočností a vyvstáva tu otázka prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce

sažalôbprejednávanýchvtejtovecikžalobeoúplneinejvecianepripojilichpriamokžalobám,oktorých
rozhodoval súd v tomto konaní, a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade
(čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre
samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených jednotlivých nárokov na súde)
a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo

všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
nanáhradu škodybeztoho,abyexplicitnepotvrdila,žeišloožiadostitýkajúcesanárokovuplatňovaných
práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v konkrétnych
prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej- ktorej žaloby
skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Dôkazné

bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a §
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu
jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v príslušných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, súd poukazuje na to, že tunajší súd

nemôžerelevantneposudzovaťaneprináležímuužvôbecrozhodnúťotom,čivpríslušnýchexekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba
Ústavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúroupreskúmavavždysohľadomnakonkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie
je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy, žalobca nesúci vo veci dôkazné bremeno však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie
uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu sám žiadne dôkazy). Z
obsahu exekučných spisov sp.zn. 3Er/317/2010, 3Er/635/2010, 4Er/294/2010 síce vyplýva, že žalobca
v týchto exekučných konaniach sťažnosť na prieťahy predsedovi exekučného súdu podal, o výsledku
ich vybavenia ale žalobca nepredložil tunajšiemu súdu žiadne dôkazy a ani z uvedených spisov tento

výsledok zistiť nemožno. Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať prieťahy v konaní
všeobecným súdom by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný
záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie

sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu
zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov
pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v
texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a
oboznámených exekučných spisov (podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej

veci proti povinnému Z. K. /sp.zn. OS Svidník 3Er/744/2009/ malo byť rozhodnuté dňa 16.8.2010 hoci
v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 17.5.2010; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému Q. E. /sp.zn. OS Svidník 6Er/259/2010/ malo
byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti prvýkrát rozhodnuté už dňa
3.3.2010;podľatvrdeniažalobcuožiadostioudeleniepovereniavexekučnejveciprotipovinnémuQ.O./

sp.zn. OS Svidník 6Er/260/2009/ malo byť rozhodnuté až dňa 16.8.2010 hoci v skutočnosti bolo o tejto
žiadosti prvýkrát rozhodnuté už dňa 3.3.2010; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia
v exekučnej veci proti povinnej F. Č. /sp.zn. OS Svidník 4Er/662/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa
20.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 6.6.2012; podľa tvrdenia žalobcu o
žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému Ľ. Q. /sp.zn. OS Svidník 3Er/313/2011/

malo byť rozhodnuté až dňa 20.7.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa
7.6.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému
U. Č. /sp.zn. OS Svidník 2Er/94/2011/ malo byť rozhodnuté až dňa 12.6.2012 hoci v skutočnosti bolo
o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 17.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia
v exekučnej veci proti povinnej N. Č. /sp.zn. OS Svidník 6Er/629/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa

13.6.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 21.5.2012; podľa tvrdenia žalobcu
o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnej Z. E. /sp.zn. OS Svidník 3Er/317/2010/
malo byť rozhodnuté až dňa 20.7.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti prvýkrát rozhodnuté dňa
19.4.2011anáslednedňa21.6.2012;podľatvrdeniažalobcuožiadostioudeleniepovereniavexekučnej
veci proti povinnej B. Z. /sp.zn. OS Svidník 3Er/635/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 20.7.2012 hoci v

skutočnosti bolo o tejto žiadosti prvýkrát rozhodnuté už dňa 19.4.2011 a následne dňa 15.6.2012; podľa
tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému A. C. /sp.zn. OS
Svidník 4Er/294/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 22.5.2012 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti
rozhodnuté už dňa 11.5.2012).

Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení

účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení

účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie ozamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,

zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie

akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota
stanovená nebola a nie je.

Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania (t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
u súdneho exekútora) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie

prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo
dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny exekútor,
ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, v ktorej tak bol v

zmysle § 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť (v prípade exekučného konania proti povinnému
Z. K. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 31.10.2009,
ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 23.11.2009; v prípade exekučného konania proti povinnému Q. E. toto začalo spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 27.5.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 8.6.2009; v prípade
exekučného konania proti povinnému Q. O. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 27.5.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 8.6.2009; v prípade exekučného konania proti povinnej
F. Č. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 4.8.2010, ale žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 13.10.2010, teda po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade exekučného konania proti povinnému
Ľ. Q. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 7.4.2011, ale
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená až dňa 20.5.2011; v prípade exekučného konania proti povinnému U. Č. toto začalo spísaním

návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 24.1.2011, ale žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 14.2.2011; v
prípade exekučného konania proti povinnej N. Č. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 27.7.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 5.10.2010, teda po viac ako dvoch mesiacoch; v

prípade exekučného konania proti povinnej Z. E. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u
súdneho exekútora dňa 17.3.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 10.5.2010, teda po viac ako mesiaci; v prípade
exekučného konania proti povinnej B. Z. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 26.7.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola exekučnému súdu doručená až dňa 5.10.2010, teda po viac ako dvoch mesiacoch; v prípade
exekučného konania proti povinnej A. C. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora dňa 11.3.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená až dňa 26.4.2010, teda po viac ako mesiaci. Nečinnosť exekučného
súdu nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia

exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho-ktorého návrhu pred
exekútorom).

Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, resp. o zastavení
exekučného konania exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje
vzhľadom na konkrétne okolnosti týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah

posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajúz jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované
žalobcovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie pri jednotlivých
exekučných konaniach popísané. Ak žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými nerozhodnutím v

zákonnej lehote, súd nad rámec už uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty pre
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní, viď napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný súd
judikoval, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy. Súdu je z obsahu exekučných spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci
dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených
vecí žalobcu proti žalovanej známe, že žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na
podklade nespôsobilých exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z

tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich
iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad (exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo
týchto konaní a predovšetkým konkrétne okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené
legitímne očakávania žalobcu totiž treba posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne
a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde

bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu nevyhnutné preskúmavať rozhodcovské doložky, skúmať či sa
vymáha právom dovolené plnenie, pričom exekučné konania boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné,
tak ako v tu prejednávaných veciach. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby
právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto sám právo porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z
nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na právnu ochranu majú len práva, nadobudnuté v súlade so

znením a účelom zákona. Tu uplatňované nároky žalobcu je nemožné nehodnotiť aj v týchto intenciách.
Na začiatku to bol totiž práve žalobca, ktorý inicioval najskôr rozhodcovské, a potom následne tu
prejednávané exekučné konania proti povinným, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Žalobcu
pritomztakéhotopostupunijakoneospravedlňujeprípadnáexistenciaurčitejpohľadávkyprotipovinným.
Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie

len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť
na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného
titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára,
tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho

exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na
žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval
množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu
preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie

exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní (ktorej sa žalobca domáhal vo svojich žalobách vedených
pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 4C/519/2012, sp.zn. 4C/520/2012, sp.zn. 4C/521/2012, sp.zn.

4C/522/2012, sp.zn. 4C/523/2012, sp.zn. 4C/524/2012, sp.zn. 4C/525/2012, sp.zn. 4C/527/2012,
sp.zn. 4C/528/2012, sp.zn. 4C/560/2012 - príslušné exekučné konania 6Er/259/2009, 4Er/662/2010,
2Er/94/2011, 6Er/629/2010, 3Er/317/2010 3Er/635/2010, 4Er/294/2010 3Er/744/2009, 6Er/260/2009,
3Er/313/2011) treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli vzniknúť.
Vo vyššie uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup bez

splnenia zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolalstav zakladajúci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov
sa súd vyjadril už vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedených exekučných konaniach

nebolo zrušené ako nezákonné, dokonca žalobca sa vo väčšine konaní voči uzneseniu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani len neodvolal. Exekučný súd postupoval v
každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku
samotnej vykonateľnosti toho-ktorého exekučného titulu (rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný
súd bol oprávnený a povinný skúmať, či boli v dotknutých exekučných konaniach splnené formálne

i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu)
a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho
- ktorého exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne
procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné tituly, na základe ktorých súdny
exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli spôsobilými exekučnými titulmi v
zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučnými titulmi v dotknutých exekučných

veciachbolirozsudkyrozhodcovskéhosúdu,muselpritomexekučnýsúdpopriust.Exekučnéhoporiadku
vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež iba „ZoRK).
Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, vnútroštátny súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského
rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne

procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Obdobne
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica
bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky

zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré
upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť

rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod sp.zn.

6Er/259/2009,

4Er/662/2010, 3Er/313/2011, 2Er/94/2011, 6Er/629/2010, 3Er/317/2010, 3Er/635/2010, 4Er/294/2010
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v príslušných všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám o úvere uzavretým medzi
žalobcom ako veriteľom a tým-ktorým dlžníkom, o právach a povinnostiach z ktorých rozhodoval

v jednotlivých konaniach rozhodcovský súd a v konaniach sp.zn. 3Er/744/2009, 6Er/260/2009, k
záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu. Rozhodcovské doložky v každom z uvedených konaní
exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda ako neplatné (čo v každom
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných
konaniach náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal

predložené rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
dospel k záveru, že rozhodcovské doložky, na podklade ktorých boli príslušné rozhodcovské rozsudky
vydané, nezakladali pre ich neplatnosť (prameniacu z ich povahy neprijateľných zmluvných podmienok)
právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušné

rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné
viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné.
Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej správnosti toho-ktorého rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu (v žalobách pôvodne vedených na OS Svidník pod sp.zn. 4C/519/2012 4C/520/2012,

4C/521/2012, 4C/522/2012, 4C/523/2012, 4C/524/2012, 4C/525/2012, 4C/527/2012, 4C/528/2012 a
sp.zn.4C/560/2012),žeexekučnýsúdvovyššieuvedenýchexekučnýchkonaniachzaložilprekážkuveci
rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach,
ním vydané rozsudky, ktoré boli predložené ako exekučné tituly sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré
sú z hľadiska právneho neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom

občianskom súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu
na náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb
vedených pôvodne na OS Svidník pod sp.zn. 4C/519/2012, sp.zn. 4C/520/2012, sp.zn. 4C/521/2012,
sp.zn. 4C/522/2012, sp.zn. 4C/523/2012, sp.zn. 4C/524/2012, sp.zn. 4C/525/2012, sp.zn. 4C/527/2012,
sp.zn. 4C/528/2012 a sp.zn. 4C/560/2012) sú absolútne nedôvodné, nakoľko žalobcovi uvedené škody

nevznikli.

Žalobcabolvtomtokonaníriadnepoučenýpodľa§120ods.4O.s.p.(vuzneseníč.k.4C/218/2012-18zo
dňa 6.8.2013 a v uznesení č.k. 4C/219/2012-18 zo dňa 6.8.2013). Napriek uvedenej skutočnosti žalobca
taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania
OS Svidník v ním vedených exekučných veciach vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto konaní

nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných exekučných
konaniach, ani porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Svidník. V príslušných exekučných konaniach bolo už od ich
začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak
„zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným,ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania
tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno
sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy

spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je

možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite,
spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich
prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem
toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy
sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú

náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného
súdu v jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu
(už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov -

ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako
aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné
zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
V súvislosti s tvrdenou frustráciou treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval

ako povinný voči ktorému by sa viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám
také nedôvodné konanie inicioval. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako
obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

a čo sa týka v žalobách uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-
ktorej istiny s príslušenstvom požadovanej v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody,
treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniach
OS Svidník (ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov

preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch
by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

Keď v priebehu konania žalobca podal znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa vyčíslenia majetkovej
škody žalobcovi, z obsahu tohto posudku je zrejmé, že vychádzal znalec len z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke, vecná stránka obsiahnutá v

ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácii. Z tohto dôvodu
znalecký ústav ustálil len výšku škody, no nevychádzal z tej skutočnosti, že žalobcovi skutočne táto
škoda majetková, či už nemajetková vznikla. Súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda vo veci sp.zn. 10C/175/2014, v zmysle ktorého „Ku skutkovým záverom ohľadom
zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na správu informačného

systému dospel súd zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorého faktickú správnosť v tomto smere súd
nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom prípade nevyplýva,
že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v ktorom malo podľa
tvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom. Celkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony
(sťažnosť na prieťahy) nemožno zo znaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené

mzdové náklady dôsledkom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a
logickým dôsledkom skutočnosti, že žalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť
a vymáhať obrovské množstvo nárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú
administráciu a s ňou spojené náklady. Inak povedané, zo znaleckého posudku nemožno nijako zistiť,
či by k týmto zvýšeným nákladom nebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na

vykonanie exekúcie presne v zmysle žiadostí žalobkyne a v zákonnej 15-dňovej lehote. Pri hodnotení
tohto súd vyšiel z týchto úvah: Rovnaké výhrady možno proti znaleckému posudku vzniesť, aj pokiaľ ideo výpočet škody v podobe zvýšených nákladov na poštovné, tlač a správu informačného systému, keďže
z neho vôbec nie je zrejmé, prečo by takéto zvýšenie nemohlo byť celkom logickým dôsledkom faktu, že
žalobkyňa jednoducho v danom období vo zvýšenej miere pristúpila k uplatňovaniu a vymáhaniu svojich

nárokov. Navyše, v tejto časti pôsobí znalecký posudok skôr dojmom primitívnej účtovnej trojčlenky, keď
na s. 34 až 42 úplne mechanicky vypočítava rozdiel medzi skutočnými nákladmi (!) zistenými z faktúr
od tretích osôb za poštovné, tlač a správu informačného systému a takto zistené zvýšenie následne
úplne mechanicky delí „počtom obchodných prípadov“, teda v podstate počtom vymáhaných nárokov
žalobkyne v príslušnom roku (pričom z celého znaleckého posudku sa nedá zistiť, odkiaľ sa znalec

k týmto počtom „obchodných prípadov“ dopočítal). To všetko úplne bez toho, aby sa vôbec zaoberal
banálnou otázkou, ako je preukázané, že celé zvýšené náklady išli len na tie „obchodné prípady“ -
exekučné konania, z ktorých žalobkyňa uplatňuje náhradu škody, a nie napríklad na rozposielanie s
týmto konaním nesúvisiacich písomností (napríklad súkromných) (poštovné), na tlač úplne nesúvisiacich
propagačných materiálov (náklady na tlač) alebo na inštaláciu lepšieho, či výkonnejšieho počítačového
systému „len tak“, z rozmaru žalobkyne (navyše znalec vôbec nevyhodnotil, či z úpravy počítačového

systému nemala žalobkyňa trvalý prospech, ktorý by časť nákladov kompenzoval). Ak v tejto časti vôbec
možnoznaleckémuposudkupriznaťvôbecnejakúlogickúúvahu,očomsúdpochybuje,idepodľanázoru
o typický prípad logickej chyby „post hoc ergo propter hoc“, teda keď sa z časovej súvislosti dvoch javov
(zvýšená exekučná aktivita a zvýšené náklady) automaticky vyvodí ich príčinná súvislosť. Zo všetkých
týchto dôvodov dospel súd k záveru, že predložený znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v

ňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v rokoch 2009 až 2011 k zvýšeniu mzdových nákladov
a nákladov na poštovné, tlač a správu počítačového systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje
dôkaz príčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na
základe toho súd podľa § 132 v spojení s § 120 ods. 1 O.s.p. (dôkazné bremeno žalobcu) dospel k
záveru, že vznik škody v príčinnej súvislosti nebol dokázaný.“ Z uvedených dôvodov súd neprihliadal

na tento znalecký posudok, ktorý má v tomto prípade povahu listinného dôkazu za účelom preukázania
tvrdení žalobcu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/26/2012 vec vylúčil

na samostatné konanie, nakoľko pre aktuálnu nemožnosť zabezpečiť pre potreby dokazovania príslušný
exekučný spis iný postup neprichádzal do úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým
žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 25.3.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali vyššie

uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,
zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové značky
príslušných exekučných konaní na OS Svidník (spisové značky OS Svidník mu pritom boli, vychádzajúc

z obsahu vyššie uvedených exekučných spisov, známe minimálne z uznesení o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej

veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa§151ods.1,ods.2O.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinnýtrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 30.12.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v celom rozsahu neúspešný „žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo

výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom
z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne preukázateľné trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014