Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913206197
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5913206197.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: S.. R. J., V..

XX.XX.XXXX, P. I.N., Y. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Baloghová,
advokátka, Ružomberok, Madačova 7, proti žalovaným: 1/ P. P., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX a 2/ K. P.Ý., V..
XX.XX.XXXX,P.P.XX,zastúpenísplnomocnenýmzástupcom:JUDr.AndrejBryja,advokát,Námestovo,
Hviezdoslavova 49, v konaní o zaplatenie 6 182,36 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania1736,30 EUR, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu 370,50 EUR a trov právneho zastúpenia
1365,80 EUR, na účet ich splnomocneného zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 31. 07. 2013, zmenenou dňa 10.11.2014
žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť jej 6 182,36 EUR s úrokom z omeškania
5,5% ročne od 01. 08. 2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobkyňa na základe
predchádzajúcej dohody so žalovanými, kedy žalovaná 1/ žalobkyňu požiadala o pôžičku v sume
186 250,- Sk za účelom doplnenia financií na stavebnom sporení, na základe ústne uzavretej zmluvy
o pôžičke, vložila na účet stavebného sporenia žalovaných zo svojho účtu dňa 30. 12. 2005 sumu
vtedajších 86 250,- Sk (v prepočte 2 862,97 EUR ) a dňa 28. 02. 2006 sumu 100 000,- Sk ( v prepočte
3 319,39 EUR ). Žalobkyňa sa so žalovanými dohodla, že jej vrátia požičanú sumu na jej požiadanie.

Najskôr ústne požiadala žalovaných o vrátenie dlžnej sumy, ale bezvýsledne, na to listom zo dňa
27. 01. 2012 vyzvala žalovaných písomne na vrátenie dlžnej sumy, ale tiež neúspešne. Dňa 10.
11. 2014 žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal zaplatenie uvedenej sumy eventuálne titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa zo svojho účtu poslala dňa 30. 12. 2005 sumu v prepočte
2 862,97 EUR a dňa 28. 02. 2006 sumu v prepočte 3 319,39 EUR na účet žalovaných 1/ a 2/ bez
právneho dôvodu.

Súd vo veci vydal dňa 30. 12. 2013 platobný rozkaz č.k. 4ro/476/2013-21, proti ktorému žalovaní 1/

a 2/ podali odpor. Uviedli v ňom, že popierajú tvrdenia žalobkyne, že by s ňou uzatvorili akúkoľvek
zmluvu o pôžičke, a to ani ústnu, ani písomnú. Nikdy ju nepožiadali o pôžičku a nie je pravda, že by im
požičala 100 000,- Sk a potom ďalších 86 250,- Sk. Mali uzavreté zmluvy na stavebné sporenie a z toho
dôvodu na ne vkladali peniaze, robili sa tam nejaké pohyby z dôvodu získania štátnej prémie, ale nikdy
žalobkyňu nepožiadali a nikdy s ňou nedohodli žiadnu pôžičku a to už len z dôvodu, že im žiadnu pôžičku
neponúkla a už vôbec nie v súvislosti so stavebným sporením. V roku 2004 boli so žalobkyňou posledný
krát v kontakte, od toho obdobia už v sporení na stavebnom účte nepokračovali a ani nevkladali žiadnepeniaze. Od tohto obdobia im už ani na ich adresu nechodili žiadne výpisy zo stavebného sporenia.
Posledný výpis, ktorý majú k dispozícii, je za rok 2004 a z toho dôvodu boli presvedčení, že zmluva
je zrušená. Nie je im jasné, ako je možné, že žalobkyňa má k dispozícii výpisy z ich účtu stavebného

sporenia za roky 2005 a 2006, keďže ani jeden z týchto výpisov im na ich adresu neprišiel.

Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 16. 06. 2014, 16. 07. 2014, 08. 09. 2014, 10. 11. 2014 a 10.
12. 2014, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne S.. N. H. a oboznámením
listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia 6 182,36
EUR s príslušenstvom a to titulom pôžičky, ktorú uzatvorila so žalovanými 1/ a 2/ a na základe ktorej
im poskytla pôžičku v dvoch splátkach, a to dňa 30. 12. 2005 vo výške 2 862,97 EUR a dňa 28. 02.
2006 vo výške 3 319,39 EUR, eventuálne titulom bezdôvodného obohatenia, keď im tieto peňažné
prostriedky zaplatila bez právneho dôvodu. Žalovaní 1/ a 2/ namietali premlčanie práva na vrátenie

pôžičky aj na vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentovali, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke
nikdy nedošlo, ako vyplynulo z výsluchov účastníkov. Splatnosť pôžičky podľa tvrdenia žalobkyne bola
dohodnutá na deň zaúčtovania peňazí v prospech účtu žalovanej 1/, neskôr žalobkyňa podľa vlastného
vyjadrenia na žiadosť žalovanej 1/ lehotu splatnosti predĺžila do konca druhého alebo tretieho mesiaca
2006. Súd potom uznal námietku premlčania práva na vrátenie pôžičky, ktorú vzniesli žalovaní, ako

dôvodnú, pretože žaloba bola podaná dňa 31. 07. 2013, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby,
počítanej od 01. 04. 2006, kedy podľa vyjadrenia žalobkyne bola dojednaná splatnosť pôžičky, po jej
predĺžení na žiadosť žalovanej 1/. Aj vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaní namietali
premlčanie. V tomto prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa
oprávnená - žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil

a objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.Medzi účastníkmi neostalo sporné, že žalobkyňa uhradila na účet žalovaných dňa 31. 12. 2005 sumu
86 250,- Sk ( v prepočte 2 862,97 EUR ), preto vo vzťahu k vydaniu tohto bezdôvodného obohatenia
objektívna premlčacia doba uplynula dňa 31. 12. 2008 a dňa 01. 03. 2006 žalobkyňa uhradila na

účet žalovaných sumu 100 000,- Sk (v prepočte 3 319,39 EUR ), takže vo vzťahu k vydaniu tejto
sumy objektívna premlčacia doba uplynula dňa 01. 03. 2009. Žalobkyňa podala žalobu dňa 31. 07.
2013 a jej zmenu, kde žiadala vydať bezdôvodné obohatenie, uskutočnila dňa 10. 11. 2014, teda po
uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že uplatnenie námietky premlčania vydania
bezdôvodného obohatenia je v prípade žalovaných 1/ a 2/ výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi,

pretože je zrejmé, že ich snahou je vyhnúť sa povinnosti vrátiť žalobkyni peniaze, súd jej argumentáciu
nepovažuje za dôvodnú. Súd je názoru, že námietka premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom,
ale môžu nastať výnimočné situácie ( napr. vo vzťahu medzi najbližšími príbuznými ), že uplatnenie tejto
námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil
a voči ktorému by v takejto situácii zánik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku
uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním

uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil ( nález Ústavného súdu ČR zo
6. septembra 2005, sp. zn. I. ÚS 643/2003 ). Pokiaľ žalobkyňa vytýkala žalovaným úmysel poškodiť ju,
vo vzťahu k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia, o konaní, ktoré má znaky úmyslu poškodiť
žalobkyňu, však možno uvažovať len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania
uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký

významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. Z
vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo, že by žalovaní zavinili akýmkoľvek spôsobom uplynutie
premlčacej doby a nebola preukázaná ani existencia žiadnej výnimočnej okolnosti, pre ktorú by súd mal
považovať výkon práva žalovaných uplatniť námietku premlčania za výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaní sa na jej úkor obohatili úmyselne, a preto premlčacia doba

na vydanie bezdôvodného obohatenia je desaťročná, keď poukazovala na to, že po obdržaní druhej
splátky,teda100000,-Sk,zmluvuostavebnomsporenívypovedali,anitútoargumentáciužalobkynesúd
neakceptoval. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa
a musí existovať už v čase bezdôvodného obohatenia; nestačí teda, ak by žalovaní získali bezdôvodné
obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechali. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo

( napokon žalobkyňa to ani netvrdila ), že by žalovaní už v čase, kedy žalobkyňa poukázala na ich účet
peniaze, mali úmysel sa na jej úkor bezdôvodne obohatiť, pretože o tom, že na ich účet vložila peniaze,
ani nevedeli. Ich správanie sa po tom, že už žalobkyňa na ich účet peniaze poukázala, potom nemôže
spôsobiť úmyselné obohatenie sa na úkor žalobkyne. Keďže súd námietky premlčania, ktoré vzniesli
žalovaní, a to tak vo vzťahu k pôžičke, ako aj vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, vyhodnotil

ako dôvodné, uplatnené právo žalobkyni priznať nemohol.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju priznal žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní ( § 142
ods. 1 OSP ). Trovy konania žalovaných pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný odpor proti
platobnému rozkazu vo výške 370,50 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom, vyčísleného podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov nasledovne:

- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 14. 01. 2014...210,81 EUR

- režijný paušál...8,04 EUR

-tarifnáodmenazaúkonspísanieapodanieodporuprotiplatobnémurozkazu,dňa16.01.2014...210,81
EUR

- režijný paušál...8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 16. 06. 2014 ( odročené bez prejednania veci - 1
základnej sadzby )...52,70 EUR

- režijný paušál....8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 16. 07. 2014 ( v trvaní viac ako dve hodiny )...421,62

EUR- režijný paušál...8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014...210,81 EUR

- režijný paušál...8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2014...210,81 EUR

- režijný paušál...8,04 EUR

spolu: 1365,80 EUR

Súd žalovaným nepriznal tarifnú odmenu a režijný paušál za úkon písomné vyjadrenie zo dňa 07.
11. 2014, pretože nejde o vyjadrenie, na ktoré by boli žalovaní súdom vyzvaní, a súd ho ani z
iného dôvodu nepovažuje za účelne vynaložený výdavok za účelom uplatnenia, resp. bránenia práva

žalovaných. Obsahom tohto vyjadrenia je v zásade vznesenie námietky premlčania žalovanými, ktorú
však bolo možné vzniesť aj na pojednávaní, čo napokon aj žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu
na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 aj urobili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).