Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209460
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812209460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením sp. zn. 9C/163/2012-8 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10.
2012, spojil na spoločné konanie vec sp. zn. 9C/163/2012 a veci sp. zn. 9C/165/2012, 9C/167/2012,
9C/174/2012, 9C/176/2012, 9C/177/2012, 9C/181/2012, 9C/184/2012, 9C/186/2012, 9C/191/2012,
9C/194/2012, 9C/206/2012, 9C/219/2012, 9C/223/2012, 9C/231/2012, 9C/232/2012, 9C/234/2012,
9C/237/2012, 9C/238/2012, 9C/243/2012, 9C/253/2012, 9C/254/2012, 9C/259/2012, 9C/265/2012,

9C/279/2012, 9C/282/2012, 9C/284/2012, 9C/298/2012, 9C/303/2012, 9C/307/2012, 9C/313/2012,
9C/315/2012, 9C/324/2012, 9C/325/2012, 9C/330/2012, 9C/345/2012, 9C/346/2012, 9C/357/2012,
9C/366/2012, 9C/378/2012, 9C/385/2012, 9C/392/2012, 9C/399/2012, 9C/411/2012, 9C/412/2012,
9C/419/2012, 9C/420/2012, 9C/425/2012, 9C/429/2012, 9C/431/2012, 9C/434/2012, 9C/436/2012,
9C/450/2012, 9C/451/2012, 9C/459/2012, 9C/460/2012, 9C/463/2012, 9C/465/2012, 9C/467/2012,
9C/490/2012, 9C/495/2012, 9C/500/2012, 9C/503/2012, 9C/504/2012, 9C/505/2012, 9C/508/2012,
9C/512/2012, 9C/514/2012, 9C/517/2012, 9C/518/2012, 9C/524/2012, 9C/528/2012, 9C/533/2012,

ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod spisovou značkou 9C/163/2012.

Žalobca vo všetkých spojených veciach si uplatnil náhradu majetkovej škody spolu vo výške 81.580,57
€, náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 32.380,16 € a žiadal priznať náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor

následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po

zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).
4. Rozhodolonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora po30-dňovejzákonnejlehote(žaloby
označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania sp. zn. 9C/163/2012 žiadal v
zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu
Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k
účastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by

bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla
škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.
Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo

právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/41/2012-15 zo dňa 22. 10. 2012, ktoré bolo
doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2013 bolo rozhodnuté, že sudkyňa

Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí
spojených pod sp. zn. 9C/163/2012 Okresného súdu Rožňava. Uvedeným uznesením bola vyriešená
otázka námietok žalobcu voči zaujatosti sudcov Okresného súdu Rožňava.

Podaním zo dňa 31. 10. 2013 žalobca navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/163/2012

prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na spravodlivý súdny proces.
Ako listinný dôkaz súdu doručil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods.
1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd
zriadený zákonom) spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa § 52 ods. 2 Zák. č. 38/1993 Z.z.
adresovanú Ústavnému súdu SR, zo dňa 04. 04. 2013.

Žalobca ako sťažovateľ touto sťažnosťou žiadal Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového

stavu prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nález, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn.
2NcC/41/2012 bolo porušené, základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn. 2NcC/41/2012 bolo porušené, základné právo sťažovateľa na

zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.
10. 2012 sp. zn. 2NcC/41/2012 bolo porušené, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10.
2012 sp. zn. 2NcC/41/2012 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie. Spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 500,- Eur, ktoré je jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu a tiež nahradiť trovy konania. Súčasne sťažovateľ žiada, aby Ústavný
súd SR vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn. 2NcC/41/2012.

Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2013 prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1, písm. b/ a ods. 2 písm. c/

O.s.p. s prihliadnutím na to, že prebiehalo konanie o sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd SR
podľa čl. 127 Ústavy SR.Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 2Co/215/2014-193 zo dňa 04. 09. 2014 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Žalobca navrhol zrušiť nariadené pojednávanie na deň 28. 11. 2014 z dôvodu námietky nestrannosti
súdu a vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava. Namietal skutočnosť, že žalobcovi neboli
oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie
otázky zachovania nestrannosti súdu a nestranného zákonného sudcu.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/41/2012-15 zo dňa 22. 10. 2012,
ktoré bolo doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť 18. 02. 2013, z ktorého vyplýva, že
Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod spisovou značkou
sp. zn. 9C/163/2012. Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal

pojednávanie zrušiť z dôvodov námietky zaujatosti a zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania
oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať ohľadom výšky vzniknutej škody a
vo veciach označených ISTINA RS zadal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore právne vzťahy
k cudzine.

Žalovaná sa vo veci písomne ospravedlnila, navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhla žalobu zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh na

zrušenienariadenéhopojednávaniazanedôvodný,nakoľkootázkanámietkynestrannostisúduasudcov
okresného súdu bola vyriešená vyššie citovaným uznesením a preto súd konal aj v neprítomnosti
žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané po
pätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v platných zneniach v obdobiach od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, od 01. 06. 2010 do 31. 05.

2011 a od 01. 06. 2011, kde v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia
takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca
hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých

okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca
vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
sumu 125,00 €, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu.

b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym

plynutím času boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného
a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a

efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá, bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca
vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej
na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu, časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal
analogicky z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660,- €.
Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnych veciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v

jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,00 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu. Vo veciach označených NZP navrhol rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu a ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom vo veci samej tak, že žalovaná

je povinná uhradiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 3.625,00 € (vo všetkých spojených
veciach NZP) a náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 13.948,03 € (vo všetkých spojených veciach
NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody

a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu oduzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č.
244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného

súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí
teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej
úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným

všeobecnýmsúdomvobčianskomsúdnomkonaní.Uvedenýpostupexekučnéhosúdubolnesprávnyav
rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúcu reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil
nasledovne:
a) Majetková škoda vo výške 75.855,57 € (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného

vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v

zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu
zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojených

veciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 14.530,45 €. Vo veciach označených ako ISTINA
RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej

navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovanú uhradiť náhradu majetkovej škody vo
všetkých spojených veciach ISTINA RS vo výške 75.855,57 € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 14.530,45 €.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,

ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu vsume 125,- € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania
rozhodnutia súdu. Podobne aj v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa
ktorého je žalovaná zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Rožňava, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom
o náhrade majetkovej škody vo všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 875,00 € a z
titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.574,00 €.

Žaloby ZE

Žalobca v žalobách označených ZE sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
Okresný súd Rožňava v exekučných konaniach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Žalobca podal návrhy na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu

v zákonom predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V
exekučnom poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca si uplatnil:
a) majetkovú škodu vo výške 175,- € za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy
70,- € vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40,- € na udržanie a správu informačného systému a 50,- € na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde,
b) ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 €
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,

ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca navrhol vo všetkých spojených veciach označených ako ZE rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v

exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom vo
veci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady majetkovej škody vo všetkých
spojených veciach označených ZE sumu vo výške 1.225,00 € a z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo
všetkých spojených veciach označených ZE sumu 1.327,68 €.

Žalovaná k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedla procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky
v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných

žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných
prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu

žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.Žalovanáďalejpoukázalanato,že23.04.2012jejbolidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27. 09. 2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli

spojené do konania sp. zn. 9C/163/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí
šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu
neposkytol súčinnosť žalovanému a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody.

Žalovaná zdôraznila, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho

doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu
s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná
pripustila, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnosti
predsedovi súdu. Poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp. zn. I.US/16/2002, v ktorom

nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva účastníka,
pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Poukázal na to, že pri rozhodnutí o zmene exekútora
súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať nerozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v konaní a teda za
nesprávny úradný postup. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku vyplýva, že do rozhodnutia

súdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné konanie a teda nemôže dôjsť
k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Žalovaná k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedla, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 01.
06. 2011 a namietala nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná po 01. 06. 2011 z dôvodu, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d)

Exekučného poriadku neplatí. Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval
ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku aj na rozhodcovské rozsudky pred 01. 06. 2011.

Opätovne poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaná k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces

posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť

ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania

nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať

z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Poukázala na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a

to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na
vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

Žalovanákmateriálnejškode,ktorábolavjednotlivýchveciachvyčíslenávpaušálnejsume125,-€,resp.
175,- € a materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom uviedol, že ju neuznáva a je len hypotetická.
Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. a namietal skutočnosť, že žalobca vo svojej
žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mala zato,
že žalobcom uvedené vecné náklady nie je možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného, ani

za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo výške 125 €, resp. 175 € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené
a navyše nepreukázané. V časti majetkovej škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaný
uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa
domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaná uviedla,
že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť
získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca
toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností

priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné
v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo
by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky). Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani
nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti
a podobne. Žalovaný teda nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak,

ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalovaná k nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660,- € alebo 663,88 € za rok prieťahov,
alebo 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základnýchpráv žalobcu) poukázala na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázala na
rozhodovanie vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad
sa posudzuje osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, resp. 663,88 € za

rok prieťahov. Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u
fyzických osôb. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/675/2011
ohľadom odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietala skutočnosť, že žalobca
nepreukázal, ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a
neuviedol ani to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za
preukázané vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods.
2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360,

kde bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými
mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť

konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznila, že
v konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania

príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o

zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnila si trovy konania.

Žalovaná k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a

nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhla neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov
daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Žalovaná teda namietala

správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu
vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených ZE, v ktorých bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase bolo zistené:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/40/2005 (pripojený k spojenej veci
9C/303/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

07. 03. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 30. 03. 2005. Oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora dňa 22. 11. 2010. Dňa 26. 11. 2010 súd vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie
trov exekúcie, ktoré exekútor doručil súdu podaním dňa 13. 01. 2011. Súd uznesením zo dňa 12.
04. 2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 05. 05. 2011. Krajský súd v Košiciach potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a túto zastavil. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 04. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 15.
08. 2012.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/170/2004 (pripojený k spojenej veci
9C/259/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
11. 11. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 12. 11. 2004. Oprávnený podal návrh na

zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 20. 01. 2011 súd vyzval pôvodného exekútora na
vyčíslenie trov exekúcie, ktoré exekútor doručil súdu podaním dňa 01. 02. 2011. Súd uznesením
zo dňa 11. 04. 2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu
zastavil. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 02. 05. 2011. Krajský súd v Košiciach
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. 04. 2011 nadobudol

právoplatnosť dňa 05.06.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/329/2004 (pripojený k spojenej veci
9C/254/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 07. 12. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 03. 01. 2005. Oprávnený podal návrh na

zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 14. 12. 2010 súd vyzval pôvodného exekútora na
vyčíslenie trovexekúcie,ktoré exekútordoručilsúdu podanímdňa 28.12.2010.Súduznesenímzodňa
03. 03. 2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a
zaviazal oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi v lehote 3
dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie dňa 24. 03. 2011

a v dôsledku podaného odvolania spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o
odvolaní oprávneného. Krajský súd v Košiciach vec vrátil súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú
z dôvodu, že o návrhu na zmenu exekútora rozhodol vyšší súdny úradník, pričom podaním odvolania
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa toto rozhodnutie zrušilo zo zákona, nakoľko proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie zákon nepripúšťa, preto vo veci opätovne mal rozhodnúť sudca samostatným

uznesením. Uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. 08. 2012 návrh na zmenu exekútora súd
zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 08. 2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/304/2004 (pripojený k spojenej veci
9C/234/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 15. 11. 2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 23. 12. 2004. Oprávnený doručil súdu návrh
na zmenu súdneho exekútora dňa 23. 11. 2010. Dňa 08. 12. 2010 súd vyzval pôvodného exekútora
na vyčíslenie trov exekúcie. Exekútor doručil súdu svoje podanie dňa 22. 12. 2010. Súd uznesením
zo dňa 24. 02. 2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a Krajský súd v Košiciach uznesením sp.

zn. 3CoE/178/2011 zo dňa 30. 03. 2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, odvolanie proti výroku
o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora odmietol.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Er/194/2005 (pripojený k spojenej veci
9C/232/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 04. 08. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 09. 08. 2005. Oprávnený doručil súdu
dňa 22. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 26. 11. 2010 súd vyzval exekútora na
predloženie exekučného spisu sp. zn. EX/1549/05 a na vyčíslenie trov exekúcie. Exekútor doručil
súdu svoje podanie dňa 16. 12. 2010. Súd uznesením zo dňa 28. 02. 2011 návrh na zmenu exekútora
zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal odvolanie proti tomuto

uzneseniu a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1CoE/87/2011 zo dňa 30. 09. 2011 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a vo výroku o jej zastavení,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/112/2004 (pripojený k spojenej veci

9C/325/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 21. 05. 2003, poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29. 05. 2003.
Oprávnený doručil súdu dňa 23. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 08. 12. 2010 súd
vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie. Exekútor doručil súdu svoje podanie
o vyčíslení trov exekúcie dňa 22. 12. 2010. Uznesením zo dňa 21. 02. 2011 súd návrhu oprávneného

na zmenu exekútora vyhovel, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11Er/108/2005 (pripojený k spojenej veci
9C/330/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciedňa 12. 05. 2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 25. 05. 2005. Oprávnený doručil súdu dňa
22. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 18. 01. 2011 súd vyzval pôvodného exekútora na
vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Exekútor doručil súdu svoje podanie a vyčíslenie

trovexekúciedňa 01.02.2011.Uznesenímzodňa04.04.2011súdnávrhnazmenuexekútorazamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu
a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6CoE/126/2011 zo dňa 20. 09. 2011 uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil okrem výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2011. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že

nakoľko o návrhu na zmenu exekútora rozhodovala vyššia súdna úradníčka a keďže proti takémuto
uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo
a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená, návrh
na zmenu súdneho exekútora je bezpredmetný a nebude o ňom rozhodovať už ani sudca súdu prvého
stupňa.

V žalobách označených NP, v ktorých bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po
zákonnej 15-dňovej lehote súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/711/2011 (pripojený k spojenej veci
9C/206/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa

18. 08. 2011. Dňa 23. 09. 2011 súd vyzval Rozhodcovský súd na doručenie svojho rozhodcovského
spisu v lehote 10 dní z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý bol doručený súdu
na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 12. 10. 2011. Poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo
vydané dňa 12. 10. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/721/2011 (pripojený k spojenej veci
9C/243/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
22. 08. 2011. Súd výzvou zo dňa 05. 09. 2011 vyzval Rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského
spisu sp. zn. SR 03253/2011 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Poverenie pre
exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10. 11. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/698/2008 (pripojený k spojenej veci
9C/253/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
01. 12. 2008 a poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 04. 12. 2008.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1040/2010 (pripojený k spojenej veci
9C/279/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
22. 12. 2010. Dňa 27. 12. 2010 súd vyzval Rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu sp.
zn. SR 15551/09 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený
v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 05. 04. 2011. Poverenie pre exekútora na

vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 05. 04. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/426/2010 (pripojený k spojenej veci
9C/284/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 24. 06. 2010. Výzvami súdu zo dňa 07. 07. 2010, 02. 09. 2010 súdny exekútor bol vyzvaný na

predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom,
predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Oprávnený dňa 13. 10. 2010 doručil súdu žiadanú
zmluvu o úvere s prílohami. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súd vyzval Rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, sp. zn. SR 01073/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom,

ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 29. 11. 2010.
Poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 29. 11. 2010.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/424/2010 (pripojený k spojenej veci
9C/313/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa

24.06.2010. Výzvousúduzodňa07.07.2010a02.09.2010bolprávnyzástupcaoprávnenéhovyzvaný
na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom,
predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami. Oprávnený
dňa 13. 10. 2010 zaslal súdu žiadanú zmluvu o úvere s prílohami. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 súdvyzval Rozhodcovský súd na doručenie svojho rozhodcovského spisu, sp. zn. SR 00005/10 z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na
CD nosiči podľa záznamu zo dňa 29. 11. 2010. Poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo

vydané súdom dňa 29. 11. 2010.

Exekučný spis Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/139/2009 ( pôvodne pripojený k spojenej veci
9C/282/2012) bol dňa 23. 05. 2014 predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o dovolaní
podanom oprávneným, preto súd vychádzal z údajov evidovaných v registri „Er“ tunajšieho súdu

ohľadomtohtoexekučnéhospisu,zktorýchzistil,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
boladoručenásúdudňa06.04.2009adňa07.04.2009súdvydalpovereniepreexekútoranavykonanie
exekúcie.Uznesenímzodňa20.08.2013súdexekúciuvyhlásilzaneprípustnúazastavilju.Protitomuto
uzneseniu podal odvolanie oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3CoE/170/2013 zo
dňa 28. 02. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré spolu s uznesením odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 03. 2014.

V žalobách označených ako ISTINA RS, v ktorých žalobca namietal, že súd zamietol návrh na vydanie
poverenia napriek existencii exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/960/2012 (pripojený k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/298/2012) vyplýva, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na súde dňa 27. 08. 2012 a súd uznesením zo dňa 30. 08. 2012 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (súd rozhodol v lehote 3 dní od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia).

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/926/2009 (pripojený k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/378/2012) vyplýva, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na súde dňa 28. 12. 2009. Výzvami zo dňa 11. 01. 2010, 26. 03. 2010 súd
vyzval právneho zástupcu oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami za účelom

preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 03. 05. 2010 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/368/2010 zo dňa 22. 06. 2010
uzneseniesúduprvéhostupňapotvrdil,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa21.07.2010.Súduznesením
zo dňa 28. 07. 2010 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 08.

2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/302/2010 (pripojený k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/385/2012) vyplýva, že exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na súde dňa 10. 05. 2010. Výzvou zo dňa 11. 05. 2010 súd vyzval súdneho

exekútora na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským
rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Výzvou
zo dňa 10. 06. 2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie vyššie uvedených
listín. Oprávnený súdom žiadané listiny nepredložil. Uznesením zo dňa 10. 08. 2010 súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 14CoE/32/2011 zo dňa 06. 05. 2011
uzneseniesúduprvéhostupňapotvrdil,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa06.06.2011.Súduznesením
zo dňa 14. 06. 2011 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 06.
2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/824/2010 (pripojený k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/231/2012 a 9C/392/2012) vyplýva, že exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súde dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 14173/10 z preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 04. 11. 2010. Uznesením zo dňa 17. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 04.2011. Súd uznesením zo dňa 01. 06. 2011 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/376/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/436/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 07. 06. 2010. Výzvami zo dňa 10. 06. 2010 a 09. 09. 2010 súd vyzval
právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a Všeobecnými

zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Žiadané listiny - zmluvu o úvere s prílohami
oprávnený doručil súdu dňa 22. 09. 2010. Výzvou zo dňa 05. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 01712/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo
dňa 03. 01. 2011. Uznesením zo dňa 09. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 03. 2011. Súd uznesením zo
dňa 06. 04. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 04. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/94/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/459/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 04. 02. 2011. Uznesením zo dňa 08. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.05.2011.Uznesenímzodňa07.06.2011súdexekučnékonaniezastavil,ktoréuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 23. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/112/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/465/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 14. 02. 2011. Uznesením zo dňa 08. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.05.2011.Uznesenímzodňa01.06.2011súdexekučnékonaniezastavil,ktoréuznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 15. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/58/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/467/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 02. 02. 2010. Výzvami zo dňa 05. 02. 2010 a 26. 03. 2010 súd vyzval

právnehozástupcuoprávnenéhonazaslaniehmotnoprávnychpodkladovpreukazujúcichnárokpriznaný
rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere s prílohami, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom.
Oprávnený na výzvu súdu žiadané listiny nepredložil. Uznesením zo dňa 04. 05. 2010 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal

odvolanie oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/369/2010 zo dňa 21. 06.
2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením
odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa 27. 07. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/803/2010 (pripojený k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/500/2012 a 9C/399/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 30. 09. 2010. Výzvou zo dňa 01.10.2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 18286/09 z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe
na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 09. 11. 2010. Uznesením zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 12. 05. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/38/2011 (pripojený k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/490/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Výzvou zo dňa 19. 01. 2011 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn.
SR 08687/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený velektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 16. 02. 2011. Uznesením zo dňa 04. 04. 2011
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011. Uznesením zo dňa 16. 05. 2011 súd exekučné konanie

zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/429/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/495/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 14. 06. 2011. Uznesením zo dňa 15. 06. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16. 07. 2011. Následne uznesením zo dňa 25. 07. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/857/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/503/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 20. 10. 2010. Výzvou zo dňa 21. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 05326/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 16. 12.
2010. Uznesením zo dňa 22. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04. 2011. Následne uznesením

zo dňa 01. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.
06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/149/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/504/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 24. 02. 2011. Uznesením zo dňa 15. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
07. 05. 2011. Následne súd uznesením zo dňa 14. 06. 2011 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/720/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/505/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 22. 08. 2011. Výzvou zo dňa 05. 09. 2011 súd vyzval Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, aby v lehote 10 dní doručil svoj rozhodcovský
spis sp. zn. SR 02653/11 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Výzvou zo dňa

10. 11. 2011 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote 10 dní od doručenia predložil
súdu rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej je v predmetnej veci založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Oprávnený doručil súdu žiadanú
rozhodcovskú zmluvu podaním doručeným súdu dňa 29. 11. 2011. Uznesením zo dňa 30. 11. 2011
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 12. 2011. Následne uznesením zo dňa 10. 01. 2012 súd exekučné
konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 01. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/728/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/508/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 24. 08. 2011. Uznesením zo dňa 24. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.12.2011.Uznesenímzodňa18.01.2012súdexekučnékonaniezastavil,ktoréuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 07. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/113/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/517/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 14. 02. 2011. Uznesením zo dňa 08. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.06.2011.Uznesenímzodňa07.06.2011súdexekučnékonaniezastavil,ktoréuznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 12. 07. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/200/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/518/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciebola doručená súdu dňa 16. 03. 2011. Uznesením zo dňa 18. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12. 05. 2011. Následne uznesením zo dňa 14. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 07. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/958/2012 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/524/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 27. 08. 2012. Uznesením zo dňa 30. 08. 2012 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní prebieha odvolacie konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/928/2012 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/528/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 20. 08. 2012. Uznesením zo dňa 30. 08. 2012 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
oprávnený, o ktorom odvolaní prebieha odvolacie konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/779/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/533/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 12. 09. 2011. Uznesením zo dňa 13. 09. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
25. 01. 2012. Následne uznesením zo dňa 01. 02. 2012 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 02. 2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/788/2010 (pripojeného k spisu sp. zn.
8C/233/2012 Okresného súdu Rožňava v spojenej na spoločné konanie pod sp. zn. 8C/124/2012
Okresného súdu Rožňava) súd nahliadnutím zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 23. 09. 2010. Výzvou zo dňa 27. 09. 2010 súd vyzval Stály

rozhodcovský súd Bratislava na doručenie svojho rozhodcovského spisu sp. zn. SR 03354/10 z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 23. 02. 2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 04. 2011. Uznesením zo dňa 11. 04. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/619/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/463/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením zo dňa 04. 08. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.
08. 2011. Uznesením zo dňa 03. 10. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/720/2010 (pripojený k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/434/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 25. 08. 2010. Výzvami zo dňa 28. 08. 2010, 5.10.2010 a 25.10.2010 súd vyzval
Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie svojho rozhodcovského spisu sp. zn. SR 03173/10 z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej
podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 13. 01. 2011. Uznesením zo dňa 17. 02. 2011 súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 11. 04. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/37/2011 (pripojený k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/460/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Súd výzvou zo dňa 19. 01. 2011 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 08608/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosičipodľa záznamu zo dňa 16. 02. 2011. Uznesením zo dňa 04. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 16. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/753/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/512/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Výzvou zo dňa 14. 09. 2010 súd žiadal Stály rozhodcovský

súd Bratislava o doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 01139/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 13. 01. 2011. Uznesením zo dňa 18. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 12. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/709/2011 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/450/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 18. 08. 2011. Výzvou zo dňa 23. 09. 2011 súd žiadal Stály rozhodcovský
súd Bratislava o doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 06998/09 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 12. 10. 2011. Výzvou zo dňa 12. 12. 2011 súd vyzval právneho zástupcu
oprávneného na doručenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorých bola
založená právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 04. 01.
2012zaslalsúduVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru.Uznesenímzodňa09.01.2012súdzamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 01. 2012. Uznesením zo dňa 21. 02. 2012 súd exekučné konanie zastavil, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 02. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/95/2010 (pripojený k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/451/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 19. 02. 2010. Prípismi zo dňa 22. 02. 2010 a 18. 03. 2010 súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný
rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorých listín bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu

preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Oprávnený písomným podaním doručeným súdu
dňa 06. 04. 2010 zaslal žiadané listiny. Výzvou zo dňa 07. 04. 2010 súd vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby oznámil, či a v akej výške odporca si plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
pred podaním návrhu oprávneného na začatie rozhodcovského konania na Stály rozhodcovský súd.
Oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 04. 2010 zaslal žiadané oznámenie. Výzvou

zo dňa 21. 07. 2010 súd žiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o zaslanie rozhodcovského spisu
sp. zn. SR 20984 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 09.
02. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 03. 2011. Následne uznesením zo dňa 07. 03. 2011 súd
exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 03. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/858/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/324/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 20. 10. 2010. Výzvou zo dňa 21. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 23042/09 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 16. 12. 2010. Uznesením zo dňa 22. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18. 05. 2011. Následne uznesením zo dňa 01. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/817/2010 (pripojený k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/366/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 18. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovskýsúd Bratislava na doručenie svojho rozhodcovského spisu sp. zn. SR 20907/09 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 09. 11. 2010. Uznesením zo dňa 11. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
13. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 13. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/623/2011 (pripojený k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/357/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Výzvou zo dňa 23. 09. 2011 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie svojho rozhodcovského spisu sp. zn. SR 01451/09 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu dňa 12. 10. 2011. Uznesením zo dňa 12. 10. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

09. 12. 2011. Následne uznesením zo dňa 21. 12. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 01. 2012.

V žalobách označených ako NZP, v ktorých bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia

rozhodol zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/622/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/163/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením zo dňa 04. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22. 09. 2011. Následne uznesením zo dňa 03. 10. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/758/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/165/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Súd výzvou zo dňa 14. 09. 2010 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 16603/09 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 09. 11. 2010. Uznesením zo dňa 07. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26. 03. 2011. Následne uznesením zo dňa 11. 04. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/757/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/167/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 09. 09. 2010. Súd výzvou zo dňa 14. 09. 2010 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02273/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 09. 11. 2010. Uznesením zo dňa 07. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 11. 04. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/591/2011 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/174/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 21. 07. 2011. Súd výzvou zo dňa 22. 09. 2011 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 06896/09 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 12. 10. 2011. Uznesením zo dňa 12. 10. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03. 11. 2011. Následne uznesením zo dňa 14. 11. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 11. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/590/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/176/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 21. 07. 2011. Súd výzvou zo dňa 22. 09. 2011 vyzval Stály rozhodcovský

súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02947/09 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 12. 10. 2011. Uznesením zo dňa 12. 10. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03. 11. 2011. Následne uznesením zo dňa 14. 11. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 11. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/35/2011 (pripojeného k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/419/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Súd výzvou zo dňa 19. 01. 2011 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 07944/10 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 16. 02. 2011. Uznesením zo dňa 04. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/300/2010 (pripojeného k
spisu v spojenej veci sp. zn. 9C/420/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 10. 05. 2010. Súd výzvou zo dňa 11. 05. 2010 vyzval súdneho
exekútora na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským

rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 21479/09, predovšetkým zmluvy o
úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami na základe ktorých bol vydaný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Súdny exekútor
prípisom zo dňa 27. 05. 2010 zaslal vyššie uvedenú výzvu oprávnenému a požiadal ho, aby žiadané
listiny zaslal priamo súdu. Výzvou zo dňa 10. 06. 2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného

na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 21479/09, predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami
a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Uznesením zo dňa 10. 08. 2010
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 02. 2011. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktoré
následne vzal späť, preto Krajský súd v Košiciach, uznesením sp. zn. 13CoE/93/2010-40 zo dňa 03. 02.
2011 odvolacie konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 02. 2011. Uznesením zo dňa
31. 03. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 09. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/618/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/425/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením zo dňa 04. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

31. 08. 2011. Následne uznesením zo dňa 03. 10. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/378/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/431/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 07. 06. 2010. Súd výzvami zo dňa 10. 06. 2010 a 09. 09. 2010 vyzval
právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 15265/09,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku

súdom. Výzvou zo dňa 15. 10. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie
rozhodcovského spisu sp. zn. SR 15265/09 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom,
ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 03. 01. 2011.
Uznesením zo dňa 09. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 03. 2011. Následne uznesením
zo dňa 17. 03. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.
03. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/769/2009 (pripojeného k spisu v
spojenejveci sp.zn.9C/181/2012)vyplýva,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie bola
doručená súdu dňa 26. 11. 2009. Súd výzvami zo dňa 01. 12. 2009, 16. 02. 2010 a 25. 02. 2010 vyzval

právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 13292/09,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Podaním doručeným súdu dňa 10. 04. 2010 oprávnený zaslal súdu žiadané listiny. Uznesením
zo dňa 13. 04. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.
zn. 3CoE/316/2010 zo dňa 17. 08. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uznesením zo dňa 14. 07. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 08. 2011. Následne uznesením zo dňa
22. 09. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/866/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/177/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 18. 12. 2009. Súd výzvami zo dňa 21. 12. 2009 vyzval právneho zástupcu
oprávneného a výzvou zo dňa 10. 02. 2010 súdneho exekútora na predloženie hmotnoprávnych

podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
Bratislava sp. zn. SR 13146/09, predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými
podmienkami, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Na výzvu súdu oprávnený podal písomné podanie,
ktoré doručil súdu dňa 19. 04. 2010. Uznesením zo dňa 20. 04. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/321/2010 zo dňa 30. 06. 2010 uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd výzvou zo dňa 24. 11. 2010 vyzval
Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 13146/09 z
dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. výzvou zo dňa 24. 11. 2010 súd vyzval

právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 13146/09,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 13. 12. 2010 zaslal súdu žiadané listiny.

Po preskúmaní predložených listín súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora dňa 14.
12. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/644/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/237/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 12. 08. 2010. Súd výzvami zo dňa 18. 08. 2010 a 25. 10. 2010 vyzval
Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02317/10 z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe
na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 03. 01. 2011. Uznesením zo dňa 10. 02. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 05. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 10. 05. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/648/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/412/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 12. 08. 2010. Súd výzvou zo dňa 18. 08. 2010 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 01585/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosičipodľa záznamu zo dňa 03. 01. 2011. Uznesením zo dňa 11. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15. 09. 2011. Následne uznesením zo dňa 27. 09. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/717/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/429/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 25. 08. 2010. Súd výzvami zo dňa 27. 08. 2010 a 08. 10. 2010 vyzval

Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 18178/10 z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe
na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 13. 01. 2011. Uznesením zo dňa 17. 02. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19. 03. 2011. Následne uznesením zo dňa 10. 05. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2012.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/962/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/184/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 26. 11. 2010. Súd výzvou zo dňa 03. 12. 2010 vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 05538/10 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 16. 12. 2010. Uznesením zo dňa 22. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 01. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/425/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/186/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 24. 06. 2010. Súd výzvami zo dňa 07. 07. 2010 a 02. 09. 2010 vyzval
právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok

priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 00423/10,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Na výzvu súdu oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 13. 10. 2010 predložil
žiadané listiny. Výzvou zo dňa 14. 10. 2010 vyzval Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie

rozhodcovského spisu sp. zn. SR 00423/10 z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom,
ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 29. 11. 2010.
Uznesením zo dňa 10. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2011. Následne uznesením
zo dňa 15. 08. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.

08. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/925/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/191/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 28. 12. 2009. Súd výzvami zo dňa 11. 01. 2010 a 26. 03. 2010 vyzval

právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok
priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 05094/09,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 30. 04. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd
v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/420/10 zo dňa 19. 07. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2010 v spojení s uznesením odvolacieho súdu.
Následne uznesením zo dňa 25. 08. 2010 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 01. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/629/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/194/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Uznesením zo dňa 03. 08. 2011 súd zamietol žiadosť súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa20.09.2011.
Následne uznesením zo dňa 27. 09. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 10. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1/2010 (pripojeného k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/219/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 04. 01. 2010. Súd výzvami zo dňa 11. 01. 2010 a 26. 03. 2010 vyzval
právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok

priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 11903/09,
predovšetkým zmluvy o úvere s prílohami a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorých
bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
súdom. Uznesením zo dňa 03. 05. 2010 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 4CoE/370/2010 zo dňa 22. 06. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 07. 2010 v spojení s uznesením odvolacieho súdu.
Následne uznesením zo dňa 28. 07. 2010 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22. 10. 2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/646/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/223/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 12. 08. 2010. Výzvou zo dňa 18.8.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 00213/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 03. 01. 2011. Uznesením zo dňa 11. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
09. 03. 2011. Následne uznesením zo dňa 10. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/824/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/231/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 04. 10. 2010. Výzvou zo dňa 15.10.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 14173/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 04. 11. 2010. Uznesením zo dňa 17. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 01. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/647/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci sp. zn. 9C/238/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 12. 08. 2010. Výzvami zo dňa 18.08.2010 a 25.10.2010 súd vyzval Stály
rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02247/10 z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe
na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 03. 01. 2011. Uznesením zo dňa 11. 02. 2011 súd zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05. 03. 2011. Následne uznesením zo dňa 14. 03. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/34/2011 (pripojeného k spisu v

spojenej veci sp. zn. 9C/265/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Výzvou zo dňa 19.01.2011 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 08985/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 16. 02. 2011. Uznesením zo dňa 04. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20. 05. 2011. Následne uznesením zo dňa 07. 06. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/39/2011 (pripojeného k spisu v
spojenej veci sp. zn. 9C/307/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 17. 01. 2011. Výzvou zo dňa 19.01.2011 súd vyzval Stály rozhodcovský

súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 10105/10 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 16. 02. 2011. Uznesením zo dňa 04. 04. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 16. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1007/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/315/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 13.12.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 07521/10 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 31. 01. 2011. Uznesením zo dňa 24. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 16. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1005/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/345/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 10. 12. 2010. Výzvou zo dňa 13.12.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 06155/10 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 31. 01. 2011. Uznesením zo dňa 24. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 16. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/721/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/346/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 25. 08. 2010. Výzvami zo dňa 27.08.2010, 05.10.2010 a 25.10.2010 súd
vyzval Stály rozhodcovský súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 03273/10 z

dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej
podobe na CD nosiči podľa záznamu zo dňa 13. 01. 2011. Uznesením zo dňa 17. 02. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 12. 05. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 06. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/803/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/399/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 30. 09. 2010. Výzvou zo dňa 01.10.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 18286/09 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 09. 11. 2010. Uznesením zo dňa 10. 03. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06. 04. 2011. Následne uznesením zo dňa 12. 05. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 05. 2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/625/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci sp. zn. 9C/411/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 03. 08. 2011. Výzvou zo dňa 23.09.2011 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 05146/09 z dôvodu preskúmania

rozhodcovského rozsudku súdom, ktorý spis bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči
podľa záznamu zo dňa 12. 10. 2011. Uznesením zo dňa 12. 010. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa19. 11. 2011. Následne uznesením zo dňa 28. 11. 2011 súd exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2011.

Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného P.. X.. V.. Q. W. V., znalcom v
odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/179/2012
ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii
zasahovať do právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia

sporovvrámcirozhodcovskéhokonania.Niejemožnékonštatovanieanivsúladesosmernicouč.93/13/
EHS, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania by bolo zakázané.
Ani súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie spotrebiteľských
sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva predstavuje nekalú
a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľa, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave-ZnaleckýmústavomBratislavazodboruekonómiaamanažment,evidovanéhonaOkresnom

súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe

vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričom
táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 4.3.2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25.2.2010 vyplýva, že žalobca namietal postup
súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje

zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16.3.2010 pod Spr
8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy
v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie na
vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 29/2010 vyplýva,
že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a
tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie na
vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 30/2010 vyplýva,
že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a

tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je

rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním
lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú asprávny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25.5.2011 doručenej súdu
27.5.2011,vyplýva,žežalobcanamietal,žeexekútorovivzákonnejlehotenebolodoručenépovereniena
vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2011 pod Spr 21/2011 vyplýva,
že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a
tiež za neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:
a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutá návrhu na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) nesprávnym úradným postupom, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom

konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenúnesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).

Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,
b) právoplatnosť rozhodnutia,
c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,
d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.

Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade
škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v

konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.

Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.

Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na
dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo
iný opravný prostriedok.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí
v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením
alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,

b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných

štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré
viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade

s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu
alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie
zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju

pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal
a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa
pohľadávka stala nedobytnou.

NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti

s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania

žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);
až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení

nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli
na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe ZE) a vo
výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať
administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v zákonných
lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov

vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z uvedeného
vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. Aj
týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP,

resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,

nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach

ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.

decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v

peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na

príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje
poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch sa dozvedel o škode pred viac ako troma
rokmi žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Žaloba vo veciach bola podaná 27. 09. 2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie

nárokov. prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov boli doručené žalovanej 23. 04. 2012, ako
to vyplýva z písomného vyjadrenia žalovanej. Počas predbežného prerokovania premlčacia lehote
neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých spojených veciach, tak v žalobách ZE bolo
rozhodnuté o návrhoch na zmenu exekútora v rokoch 2010 a 2011, v žalobách ISTINA RS bolo
rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia v rokoch 2010, 2011, 2012, o žalobách NZP bolo

rozhodované od decembra 2009 až do roku 2011 a o žalobách NP bolo rozhodované od decembra 2008
do roku 2011.

Ak by nároky uplatnené žalobcom boli dôvodné, na námietku premlčania by bolo možné prihliadať v
konaniach vedených pod sp. zn 9C/253/2012 a 9C/282/2012 (žaloby NP), nakoľko o žiadosti o udelenie

poverenia bolo rozhodnuté pred 27.9.2009, avšak nároky žalobcu uplatnené v týchto konaniach nie sú
dôvodné, pretože v exekučných konaniach poverenie bolo vydané v 15 dňovej lehote.V ostatných spojených veciach námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná, pretože
trojročná lehota pred podaním žaloby začala plynúť 27.9.2009.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení do 31. 05. 2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 01. 06. 2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31. 05. 2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 01. 06. 2011:

(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s

výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.

V žalobách označených ZE, v ktorých žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o

návrhu na zmenu exekútora od podania návrhu súd ( 9C/330/2012 , 9C/259/2012, 9C/254/2012,
9C/234/2012, 9C 232/2012, 325/2012, 9C/303/2012), súd zistil z pripojených exekučných spisov, že
vo všetkých vyššie uvedených veciach ide o exekučné konania začaté pred 1.9.2005 a vzhľadom
na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora. Po doručení návrhu na zmenu exekútora súd vo veciach konal, vyzval pôvodného

exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie. Vo veci 9C 325/2012 návrhu na zmenu exekútora vyhovel.
V ostatných vyššie uvedených veciach vydal uznesenie, ktorým návrh na zmenu exekútora zamietol,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na

mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

V žalobách označených NP - vo veciach sp. zn. 9C/253/2012 a 9C/282/2012 súd vydal poverenie pre
exekútora v lehote 15 dní, preto žaloby neboli dôvodné.

Vo veciach 9C/206/2012, 9C243/2012 žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručené súdu po 01. 06. 2011, preto 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatila, nakoľko
exekučným titulom boli rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Vo veciach 9C/206/2012, 9C243/2012, 9C/279/2012, 9C/284/2012, 9C/313/2012 súd vydal poverenie

na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo všetkých veciach konal. Po doručení
žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávneného doručenie listín a od rozhodcovského súdu
doručenie rozhodcovského spisu, na základe ktorých posúdil nárok a rozhodol.Nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia súd nepovažoval za nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom vo vyššie
uvedených veciach v konaní neboli konštatované prieťahy oprávnenými osobami (nedôvodná sťažnosť
konštatovaná predsedom súdu).

V žalobách označených ISTINA RS - vo veciach sp. zn 9C 298/2012, 9C/495/2012, 9C/524/2012,

9C/528/2012, 9C/533/2012, 9C/463/2012 súd rozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
v lehote 15 dní od podania žiadosti na exekučný súd, preto v týchto veciach nebola dôvodná
námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho úradného postupu - prieťahov v konaní. V ostatných
veciach označených ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu,
ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú

rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal pripojenie
dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich doručení okamžite vo veci rozhodol.
Ani v jednom prípade neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, nakoľko žalobca ako oprávnený iba v troch veciach ( sp. zn. 8Er/926/2009 pripojený k
spojenému spisu 9C/378/2012, 8Er/302/2010 pripojený k spojenému spisu 9C 385/2012, 8Er/58/2010

pripojený k spojenému spisu 9C/467/2012) využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, v ostatných veciach riadny opravný prostriedok
nepodal a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené. Nebol
zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z.

Nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd
zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto
prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.5.2010, do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011. Toto
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného

titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku pri vydaní poverenia, ale 15 dňová
lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak rozhoduje uznesením
o zamietnutí návrhu, preto žaloby označené ISTINA RS boli nedôvodné.

Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej

nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom rozhodnutí rozhodcovského súdu.
K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi nedošlo, nakoľko súd postupoval
podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom
ohľadomsvojejpohľadávky. Rozhodnutiarozhodcovskýchsúdov,ktorébolivydanénazákladeneplatnej
rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal

právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP - vo veciach sp. zn. 9C /425/2012, 9C/194/2012 bol zamietnutý návrh na
vydanie poverenia v 15 dňovej lehote. Vo veci sp. zn. 9C/177/2012 bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote a vo všetkých ostatných veciach NZP bol zamietnutý

návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom
zabezpečenia listinných dôkazov na posúdenie exekučného titulu. Súd poukazuje na ustanovenie §
45 Zákona č. 244/2002 Z.z., kde exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012,

6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom
konaní nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní:
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný

súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach

nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného k
podanej žalobe a bez vážneho dôvodu sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy
konania nevyčíslil a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.