Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202472
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8213202472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti Y. F., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, odbor sociálnych vecí a rodiny,
na návrh otca C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX H. W., U., L S., Y. L., za účasti matky H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, B., zastúpená JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, AK Bardejov, o zníženie
vyživovacích povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/22/2013-49
zo dňa 31.03.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1. stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na zníženie výživného zamietol.

Ďalším výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 62 ods.1,2 a 4, § 63 ods.1, § 78 ods.1,2,3 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacích povinností otca voči maloletým deťom. Rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2012, od ktorého obdobia došlo k zvýšeniu
výdavkov matky na maloleté deti, ktoré toho času navštevujú 5. resp. 9. ročník základnej školy. Od
právoplatnosti rozvodového konania a určenia vyživovacej povinnosti pre otca maloletých detí sumou
110,- € mesačne na maloletú Y. a sumou 90,- € mesačne na maloletého C. uplynuli cca 2 roky a náklady

matky v súvislosti so zabezpečením základných životných potrieb maloletých detí vzrástli, a preto súd
nemohol pristúpiť k zníženiu vyživovacích povinností. Otec maloletých detí nepomáha fyzicky matke so
starostlivosťou o deti, má možnosť, či už v rámci Slovenska, alebo aj v zahraničí zabezpečiť si pracovné
zaradenie tak, aby boli zabezpečené základné životné potreby maloletých detí, ktoré sa každoročne s
prihliadnutím na vek detí a ich zdravotnú starostlivosť budú zvyšovať.

Zamietnutie návrhu odôvodnil aj tým, že prvoradé je zabezpečiť pre maloleté deti všetky dôležité

potreby, aby sa nemuseli maloleté deti obmedzovať pri výkone svojich činností, resp. pri zabezpečovaní
zdravotnej starostlivosti.Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletých detí a to v celom rozsahu. Žiadal nariadiť
pojednávanie vo veci. V rozhodnutí neboli vzaté do úvahy výdaje na jeho ďalšie dve deti, ktoré bývajú
s ich matkou v U.. Nie je spravodlivé, aby deti dostávali viacej ako ďalšie dve deti. Bolo uvedené, že z
platu po všetkých dôležitých výdajoch mu zostane 100 libier mesačne, ktoré musí rozdeliť medzi 4 a nie

2 deti. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach vyhovieť rozsudku Okresného súdu Bardejov.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť v celom rozsahu. Má za to, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, za
použitia právnej kvalifikácie vo veci samej správne rozhodol, a preto odvolanie otca je potrebné vnímať
ako účelové a špekulatívne. Otec maloletých detí dlhodobo žije v C. s ďalšími dvoma svojimi maloletými

deťmi a ich matkou. Má teda schopnosti, ale predovšetkým možnosti, aby zabezpečil rovnakú životnú
úroveň aj svojim maloletým deťom na Slovensku, prinajmenšom takú akú majú jeho ďalšie maloleté deti
v C.. Z odvolania otca nie je jasné čoho sa týmto odvolaním domáha, a preto aj z toho dôvodu navrhuje
matka rozsudok potvrdiť.

Súd prvého stupňa podaním zo dňa 16.07.2014 vyzval otca maloletých detí, aby do 15 dní od doručenia
výzvy doplnil svoje odvolanie zo dňa 07.05.2014 proti rozsudku písomne alebo ústne do zápisnice podľa
ust.§ 42 ods.1,3 O.s.p. Zároveň uviedol, že ak v stanovenej lehote uvedené nedostatky otec neopraví,
môže odvolací súd jeho odvolanie odmietnuť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 12.11.2014 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súdprvéhostupňavovecidostatočnezistilskutkovýstavnazákladektoréhovecsprávneprávneposúdil
a o veci aj správne rozhodol.

Podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust.§ 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Ust.§ 78 ods.1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust.§ 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove zo dňa 12.10.2010, č. k. 4C/233/2005-226 bolo manželstvo

rodičovmaloletýchdetírozvedené,maloletédetibolinačasporozvodezverenédoosobnejstarostlivosti
matke a otec maloletých detí bol zaviazaný k povinnosti prispievať na ich výživu sumou 110,- Eur
mesačne na maloletú Y. a sumou 90,- Eur mesačne na maloletého C..

Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome na poschodí, kde majú k dispozícii dve izby,

kuchyňu s príslušenstvom, pričom na náklady spojené s užívaním domu prispieva matka starej mame
sumou 70,- Eur mesačne, platí poplatok za vodu, 20,- Eur, poplatok za vývoz komunálneho odpadu
sumou 28,- Eur, splátka úveru 70,- Eur mesačne.Maloletá Y. v septembri 2013 nastúpila do 9. ročníka základnej školy v M., má zvýšené výdavky spojené
s jej zdravotným stavom, má problémy s chrbticou, je nutné, aby pravidelne chodila na rehabilitáciu,
pravidelne navštevuje detského neurológa, doplatok na lieky je 20,- Eur mesačne, cestovné do školy

10,- Eur mesačne.

Maloletý C. taktiež navštevuje základnú školu v M., cestovné predstavuje 10,- Eur mesačne, výdavky
na maloletého sú bežné primerané veku dieťaťa a potrebám.

Matka maloletých detí má vyživovaciu povinnosť k dcére R. J. V., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa vyjadrenia matky si otec súdom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vôbec neplní,
o deti neprejavuje záujem, s deťmi sa nekontaktuje, ak je na Slovensku deti nenavštívi, pričom matka
bola nútená požiadať úrad práce o náhradné výživné, ktoré je vyplácané vo výške 200,- Eur mesačne.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloleté deti sú na výživné zo strany otca odkázané, sú
vekovo staršie, na svoj vek vyspelé, matka má zvýšené výdavky na stravu a ošatenie, z ktorých dôvodov
navrhol kolízny opatrovník návrh na zníženie výživného zamietnuť.

Z výpovede odvolateľa - otca maloletých detí na Okresnom súde v Bardejove dňa 25.10.2013 vyplýva,

že trvalý pobyt má hlásený na adrese P. XXX, B., t. č. pôsobí v meste U. v C.. Pracuje v meste P. v
obchodnej sieti neďaleko od U. s príjmom cca 700 libier mesačne. Býva v byte, kde hradí náklady vo
výške 495 libier mesačne, cestovné cca 30 libier, platba mobilného telefónu cca 10 -20 libier. Má ďalšie
dve deti, ktoré bývajú s matkou v meste U..

Z výpovede matky maloletých detí na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že býva pri mame na
adrese Y. XXX v B.. Má tri deti, o ktoré sa stará, pracovný pomer uzavretý nemá, poberá len prídavky na
deti vo výške 23,- Eur mesačne na jedno maloleté dieťa, náhradné výživné vo výške 200,- Eur mesačne.
Maloletá Y. a C. navštevujú základnú školu v M., C. je v 5. Ročníku, Y. je v 9. ročníku.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Od 03.05.2012, teda od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku došlo skutočne k zvýšeniu výdavkov matky na maloleté deti, ktoré navštevujú 5.
a 9.ročník základnej školy. Preto tu nemožno pristúpiť k zníženiu výživného zo strany otca. Otec žiadal
znížiť výživné u každého z detí na 30,-Eur mesačne.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase
skoršieho, ako aj nového rozhodnutia. Predpokladom takejto zmeny je závažná a trvalá zmena okolností
vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia.

Zmenu odôvodnených potrieb na strane detí je potrebné vidieť najmä s pribúdajúcim vekom, školskou
dochádzkou, zmenou zdravotného stavu, tak ako to konštatoval odvolací súd vyššie.

Na strane povinného, teda otca je takou zmenou predovšetkým podstatné zvýšenie alebo zníženie
mesačného príjmu, vznik novej vyživovacej povinnosti, strata, resp. získanie zamestnania.

Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 10CoP/10/2011-307 zo dňa 21.03.2012 vyplýva, že príjem
otca za obdobie od apríla 2010 do novembra 2011 bol vo výške 899,08 Eur mesačne. Náklady otca
vysoko presahovali jeho príjem. Odvolací súd preto konštatoval, že prvoradou povinnosťou každého
rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť, a preto s poukazom na uvedené mal za to, že príjem otca je

postačujúci aj s ohľadom na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v takom
rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa, teda na mal. Y. 110,- Eur a na mal. C. 90,- Eur mesačne.
Odvolací súd konštatoval, že po splnení si tejto vyživovacej povinnosti zostáva otcovi maloletých detí
dostatočný príjem aj na plnenie si vyživovacej povinnosti na maloleté deti s ktorými žije v spoločnej
domácnosti.

Na uvedenom sa v priebehu súčasného konania nič podstatné nezmenilo. Otec má stále 4 vyživovacie
povinnosti, pričom sám tvrdil, že jeho príjem sa znížil na 700,- Eur mesačne. V spise súdu prvého stupňa
sa však na č.l. 12 nachádza potvrdenie o príjme 750 libier za november 2011 a potom na č.l.13 listina z12.03.2012 a na č.l. 14 a 15 listiny z 22.08., 23.08.2012 a zo septembra 2012, teda ide o listiny staršie
ako pol roka pred podaním návrhu. Zníženie príjmu preukazoval iba listinou na pojednávaní, z ktorej
malo vyplývať, že má príjem cca 700 libier mesačne, že pracuje v obchodnej sieti. Dôkaz, ktorý predložil

súdu mu bol vrátený. Poukazoval na to, že v čase rozvodového konania pôsobil na benzínovej pumpe
a tam mal príjem cca 800 až 900 libier mesačne.

Pokiaľ by aj odvolací súd zobral relevantný údaj uvedený otcom maloletých detí, že sa mu príjem znížil o
100 libier, pri porovnaní pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia so súčasným ani toto zníženie

príjmu nemôže privodiť zníženie výživného s poukazom na zmenu pomerov u maloletých detí, tak ako
to odvolací súd popísal vyššie. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že matka plnenie
vyživovacej povinnosti vyvažuje aj výkonom svojej osobnej starostlivosti o maloleté deti.

Zákon o rodine vychádza z fikcie, že dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená
povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor

svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového i právneho záveru. Súd prvého
stupňa vykonané dôkazy hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 O.s.p. a jeho hodnotenie

a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Mal. Y. je v súčasnosti vo veku 15 rokov a mal. C. vo veku 11 rokov. Ide o deti podstatne staršie ako deti,
ktoré žijú spoločne s otcom v C.. Otec matke maloletých detí nepomáha fyzicky so starostlivosťou o deti,
tedajejehopovinnosťou,takakotouviedolsúdprvéhostupňazabezpečiťsipracovnézaradenietak,aby

boli zabezpečené základné životné potreby jeho maloletých detí, ktoré sa každoročne s prihliadnutím
na ich vek i zdravotnú starostlivosť budú zvyšovať.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 146
ods.1 písm.a/ O.s.p., lebo žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie o výživnom má takýto charakter.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.