Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010321
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212010321.2

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20. 11. 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaná
W. H. nar. XX. XX. XXXX v Y., bytom Y., C. 6, t.č. bez pracovného pomeru

j e v i n n á , ž e

po predchádzajúcej dohode s J. R. sa dňa 28. 1. 2011 asi o 05,00 hod. vlámala do skladu autoservisu
firmy D., s.r.o. v Košiciach na N. tr. č. XX tak, že vypáčili drevené okno a vnikli do skladu, z ktorého
odcudzili dve sady žiaroviek, 6 ks palivových filtrov - diesel, 8 ks palivových filtrov -benzín, 36 ks
koncových trysiek, 40 ks žhaviacich sviečok, 3 ks kladiek, 62 ks zapaľovacích sviečok, 2 ks vrtačiek
zn. Bosch a 1 ks dvojpodlažný kufrík , čím spol. D. s.r.o. Košice spôsobili škodu vo výške najmenej 2
151,83 eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 84, 61 eur,
pričom bola trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 20/2010 zo dňa 29. 6. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. 7. 2010, odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f/ Tr. zákona,

t e d a

spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, spôsobila tak malú škodu, čin
spáchala vlámaním a za taký čin bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

t ý m s p á c h a l a

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o j e j u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 3 , § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 16 / šestnásť / mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu ju zaraďuje do ÚVTOS s minimálnym stupňom
stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje vo výrokoch o treste trestný rozkaz Okresného súdu
Revúca sp. zn. 2T 179/2011 zo dňa 29. 6. 2011, ktorým jej bol podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona
uložený trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 5/2012
zo dňa 2. 4. 2012, ktorým jej bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona uložený trest povinnej práce v trvaní
200 hodín a trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T 96/2013 zo dňa 7. 6. 2013, ktorým jej
bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov

na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 2 236,44 eur /
dvetisícdvestotridsaťšesť eur a štyridsaťštyri centov / poškodenej spol. D. s.r.o., Košice, H. XX, IČO:
XX XXX XXX a podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku ju so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžaloba v prejednávanej veci bola podaná dňa 6. 3. 2012 aj na spoluobž. J. R.. Po vyhlásení
dokazovania za ukončené na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 26. 9. 2013 bolo konanie vedené
proti nemu vylúčené na samostatné konanie v súlade s ust. § 21 ods. 1 Tr. poriadku, pretože sa proti
nemu viedlo súčasne na Okresnom súde Košice II aj konanie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Na uvedenom hlavnom pojednávaní bola
obž. W. H. uznaná vinnou z prečinu krádeže spolupáchateľstvom tak, ako je to uvedené aj vo výroku
tohoto rozsudku.

Odvolací súd uznesením sp. zn. 8To 12/2014 zo dňa 17. 2. 2014 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil
vec na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože dospel k záveru, že vo vzťahu k J. R. prvostupňový
súd pochybil v tom, že ho v rozpore so zásadou prezumpcie neviny zahrnul do výroku odsudzujúceho
rozsudku, ktorý sa týkal iba obž. W.. H..

Na základe uvedeného súd nariadil nový termín hlavného pojednávania vo veci. U E. R. bolo uznesením
sp. zn. 3T 120/2013 zo dňa 6. 6. 2014, právoplatne dňa 17. 6. 2014, zastavené trestné stíhanie podľa
§ 290 ods. 1, § 281 ods. 2, § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Na hl. pojednávaní dňa 16. 10. 2014
obžalovaná navrhla, aby bolo dokazovanie doplnené výsluchom svedka J. R.. Súd ho v procesnom
postavení svedka vypočul na hl. pojednávaní dňa 20. 11. 2014.

Na základe pôvodného rozsahu dokazovania na hl. pojednávaní , v ktorom bol J.. R. vypočutý v
postavení spoluobžalovaného, a aj po jeho doplnení výsluchom J.. R. ako svedka, potom ako bol po
ukončení dokazovania pred záverečnými rečami vylúčený na samostatné konanie a trestné stíhanie
bolo voči nemu neskôr právoplatne zastavené , dospel súd k záveru o vine obžalovanej tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vychádzal zo zváženia jednotlivých dôkazov samostatne
ako aj v ich vzájomnej náväznosti. Bral na zreteľ výpovede obžalovanej, svedkov, znalecký posudok z
odboru zdravotníctvo a farmácia a listinné dôkazy v spise obsiahnuté a z pripojených spisov.

Na začiatku hlavného pojednávania obžalovaní vinu popreli.
J. R. ako spoluobžalovaný vypovedal, že spoluobžalovaná, s ktorou sa pozná od strednej školy a boli
dávnejšie aj milencami, preto najprv tvrdila, že ho vôbec nepozná a nikdy s ním na mieste činu nebola,
aby sa o ich stretnutí nedozvedela jeho družka Z. I. H.. Na svoju obranu tvrdil, že sa na mieste činu
nachádzal ale so spoluobžalovanou iba sedeli po celý čas vo vozidle, rozprávali sa , fajčili, z auta
vôbec nevystúpili. Zdržali sa tam asi 15 minút, zámerne vyhľadal toto odľahlejšie miesto, pretože chcel
mať so spoluobžalovanou pohlavný styk, k čomu však nedošlo. Na tomto mieste bol aj predtým s inými
ženami, s obžalovanou tam bol po prvýkrát. Spoluobžalovaná bola priateľkou jeho družky, zmenilo sa
to, keď sa dozvedela , že „ jej zahýba „ , hádala sa so spoluobžalovanou, „ naťahovala sa s ňou „ . V
inkriminovaný deň boli spolu asi tri hodiny, predtým sa vozili po meste, z miesta činu ju odviezol domov,
pred bránu bloku na sídl. Ťahanovce, bolo to okolo 21,00 hod.

Obž. W. H. uviedla k svojmu počiatočnému tvrdeniu, že obžalovaného vôbec nepozná , že to urobila
preto, aby sa o ich stretnutí nedozvedela družka spoluobžalovaného, aj keď asi niečo “ tušila „ , dala jej
to najavo pri ich stretnutí, neboli nikdy priateľky. Milencami boli naposledy v r. 2008, schádzala sa s ním,
lebo ho mala rada ako kamaráta. S obžalovaným sa stretla okolo 18,00 hod., vozili sa asi 4 hodiny po
meste, boli asi na troch „ zašitých „ miestach asi preto, že s ňou spoluobžalovaný chcel niečo mať. V
aute iba sedeli, rozprávali sa a fajčili. Po celý čas sedel za volantom , ona vedľa neho vpredu, ohorky z

cigariet dala do popolníka alebo ich vyhodila vonku cez svoje okno, obžalovaný so svojimi cigaretovými
ohorkami urobil asi to isté, či vyhodil vonku svoj ohorok cez jej okno, na to nevedela odpovedať.
Nasledujúci deň mala pre ňu prísť domov polícia , lebo svojvoľne asi pred mesiacom odišla z liečenia.

Svedkovia N. H., V. H., N. H. / otec, matka a sestra obžalovanej / tvrdili, že sa na prítomnosť obžalovanej
doma v inkriminovanom čase pamätajú v súvislosti s jej liečením. N. H. a V. H. zhodne vypovedali, že
obžalovaná mala ísť na liečenie, preto ju žiadali, aby bola doma včas, aby sa vychystala. Domov sa
vrátila večer, nasledujúce ráno okolo 05,00 hod. ešte spala v izbe so svojou dcérou. Na liečenie odišla
s políciou, ktorá pre ňu prišla večer. Podľa výpovede matky obžalovanej , na liečenie ju mal odviesť
otec, ktorý ale na skutočnosť, že pri tom napokon asistovala polícia, reagoval tak, že dôvod nepozná,
lebo v tom čase nebol doma. Ich dcéra, sestra obžalovanej, N. H. , ktorá jej tiež potvrdila alibi, k
tomu vypovedala, že na liečenie ju mal odviesť otec v piatok alebo v sobotu, záležalo to len od ich
rozhodnutia, ale už v piatok večer pre sestru prišla polícia. Na tieto okolnosti sa pamätala aj s odstupom
času, pretože jej setra potrebovala ústavnú liečbu, dovtedy sa liečila iba ambulantne. Na rozdiel od
svojho otca netvrdila, že v tom čase s nimi býval aj jej druh, pretože bola s ním vtedy pohádaná a
žili oddelene.

Svedok Ing. I. S. vypovedal, že je riaditeľom autoservisu vo firme D. s.r.o. Košice, ktorá je napojená na
pult centrálnej ochrany SBS G1 Monitor. Dňa 28. 1. 2011 o 05,13 hod. bol telefonicky vyrozumený, že
o 04,59 hod. došlo k narušeniu chráneného objektu. Na mieste činu zistil, že na sklade autoservisu
je vypáčené okno a po príchode polície zistil rozsah krádeže. Objekt firmy sa nachádza v zadnej časti
areálu, ktorý začína asi po 100 m za čerpacou stanicou Jurki, a nachádza sa v ňom asi 30 firiem,
ku každej vedie účelová komunikácia z hlavnej cesty v tomto dvore. Za oknom skladu, kde došlo k
vlámaniu, je cesta o šírke asi 4 m, po ktorej chodia aj kamióny, vedie k susednej spoločnosti, nie je
tam osvetlenie. Pozdĺž tejto cesty je oplotenie ďalšej firmy, za ktorým sú strážne psy, ich brechot na
akýkoľvek pohyb bolo vždy počuť.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie je zistiteľné, že tam boli zaistené dve biologické
stopy - dva ohorky cigariet, ktoré sa nachádzali blízko seba asi 1,2 m pred vypáčeným oknom a v
miestnosti skladu boli zaistené 4 trasologické stopy.

Kriminalistický a expertízny ústav PZ Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie vypracoval k týmto stopám znalecké posudky. K cigaretovému ohorku označenému ako
stopa č. 1 bolo analýzou DNA zistené, že pochádza od osoby mužského pohlavia a k cigaretovému
ohorku č. 2, že pochádza od osoby ženského pohlavia. DNA profily zaistených stôp boli vložené do
príslušnej kategórie národnej databázy DNA. Porovnaním DNA profilu zo stopy č. 1 s porovnávacou
vzorkou DNA profilu J. R. bola zistená zhoda, zhoda bola zistená aj pri porovnaní DNA profilu zo stopy
č. 2 s porovnávacou vzorkou obž. W. H..
Pri troch zo štyroch trasologických stôp bola zistená zhoda plošných útvarov so vzorom podošvy
obuvi J. R. - čiernej športovej obuvi zn. ADDIDAS.

Výšku škody spôsobenej krádežou vyčíslila poškodená strana podľa druhu a počtu odcudzených
predmetov a ich jednotkovej ceny, škoda na zariadení bola určená odborným vyjadrením súdnej
znalkyne Ing. N. H..

Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria , ktorý vypracovali
súdne znalkyne MUDr. Y. Q. a MUDr. V. I. Y. vyplýva, že obžalovaná v čase činu ani v čase
vypracovania posudku netrpela na žiadne duševné ochorenie , konštatovaná bola emočne nevyrovnaná
porucha osobnosti a závislosť od pervitínu. Ochranné liečenie by nesplnilo svoj účel vzhľadom na
negatívny postoj obžalovanej k liečbe.

Zo správy odborného liečebného ústavu psychiatrického , n.o. Predná Hora vyplýva, že obžalovaná
nastúpila výkon ústavnej ochrannej protitoxikomanickej liečby o 02,30 hod. dňa 29. 1. 2011.

Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho
spáchala obžalovaná a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnila po stránke
objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods.

2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a že po stránke subjektívnej konala vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obranu obžalovanej potvrdzoval J.. R. a jej rodičia a sestra. Tieto výpovede súd vyhodnotil ako
nepravdivé, účelové, u J.. R. z dôvodu, aby sa sám vyhol trestnej zodpovednosti a u najbližších
príbuzných obžalovanej z dôvodu, aby jej pomohli vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Obžalovaná na začiatku trestného stíhania tvrdila, že J.. R. vôbec nepozná a preto nemohla s ním byť
na mieste činu. Zmenu výpovede vysvetlila tým, že chcela pred jeho družkou týmto tvrdením uchovať
v tajnosti, že sa s ním stretáva. Pre družku J.. R., Z. I. H., ako vyplynulo z jeho výpovede, to však
nemohla byť nová informácia, keď sám uviedol, že po zistení, že jej zahýba, družka volala obžalovanej,
naťahovala sa s ňou a asi sa aj stretli , hádali a boli v minulosti dokonca kamarátky. Obžalovaná na
rozdiel od J.. R. tvrdila, že s jeho družkou nemala nikdy žiaden vzťah.

Podľa neskoršej výpovede sa obžalovaná nachádzala s E. R. na mieste činu preto, že išlo o „ zašité
miesto „. Tomu ale malo predchádzať niekoľko hodinové vozenie sa s ním na verejnosti po celom meste,
čo logicky odporuje jej prvotnej verzii o záujme utajiť ich stretnutie . Súd nevyhodnotil miesto činu ako
„ zašité miesto „ , teda vhodné na prípadné intímne zblíženie sa obžalovanej a E. Hricka, pretože ide o
miesto nachádzajúce sa v komplexe niekoľkých desiatok súkromných firiem , u ktorých ani večerná
doba nemusí znamenať, že sa tam nebudú pohybovať ich majitelia, obchodní partneri, dodávatelia či
pracovníci súkromných bezpečnostných služieb. Naviac bolo preukázané aj to, že za oplotením, ktoré
je bezprostredne vedľa komunikácie, na ktorej malo byť odstavené vozidlo spoluobžalovaného po dobu
asi 15 minút, sa nachádzali strážne psy susednej firmy, ktorých brechot bolo počuť v pracovnej dobe aj
v priestoroch poškodenej spol. D. s.r.o. Košice.

Alibi, ktoré obžalovanej poskytovali jej rodičia a sestra, lebo si jej prítomnosť doma pamätali kvôli jej
nástupu liečby, nie je súdom akceptované, pretože obžalovaná sa mala vrátiť domov vo večerných
hodinách dňa 27. 1. 2011 preto, aby sa stihla vychystať, aby dňa 28. 1. 2011 ju mohol jej otec odviesť
na Prednú Horu. Obžalovaná však ústavnú liečbu nastúpila za asistencie polície a až v skorých ranných
hodinách dňa 29. 1. 2011. Zmenu spôsobu a času nástupu ústavnej liečby, obžalovaná ani vyššie
uvedení svedkovia logicky neozrejmili.

Objektívnym dôkazom prítomnosti obžalovanej a J.. R. na mieste činu sú dve biologické stopy a
výsledok ich expertíznej analýzy. Obžalovaná a E. R. zhodne tvrdili, že z vozidla, v ktorom iba fajčili a
sedeli celý čas každý z nich na jednom z predných sedadiel, vôbec nevystúpili. Z fotodokumentácie
a zápisnice o ohliadke miesta činu ale nepochybne vyplýva, že za takéto stavu sa nemohli ohorky
cigarety obžalovanej a cigarety J.. R. ocitnúť na tej istej strane cesty, jeden ohorok vedľa druhého.

Na tomto závere súdu nič nemení ani svedectvo J.. R., učinenia ktorého sa sám iniciatívne domáhal
prostredníctvom návrhu obžalovanej. V podstate zopakoval svoju verziu z predchádzajúceho konania,
až na to, že sa priznal a tvrdil, že skutok spáchal sám a svedomie mu bráni, aby obžalovaná ako
nevinná znášala trestnú zodpovednosť za skutočného páchateľa. Súd mu neuveril , pretože neobstojí
jeho tvrdenie, že vzhľadom na dôkaznú situáciu počítal s určitosťou, že na hl. pojednávaní musí byť
oslobodený a rovnako tak aj obžalovaná. Ak by to bola pravda, už vtedy mohol iba svojím priznaním
a výslovným odmietnutím jej účasti na čine preukázať, ako veľmi mu záleží na tom, aby nevinná osoba
neniesla popri ňom trestnú zodpovednosť. J.. R., ktorý má dostatočné skúsenosti s rozhodovaním
orgánov činných v trestnom konaní a súdov, si totiž musel byť vedomý, že jeho priznanie samo o sebe
by na jeho odsúdenie aj tak nepostačovalo, pokiaľ by nekorešpondovalo aj s ostatnými dôkazmi, ktoré
boli vo veci zadokumentované a na súde vykonané.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú
uvedené v ust. § 34 Tr. zákona a nasl., teda prihliadal najmä na osobu páchateľky, jej pomery, možnosti
jej nápravy a priťažujúce či poľahčujúce okolnosti.

Obž. W. H. je nezamestnaná, z miesta bydliska je hodnotená iba evidenčne. V odpise registra trestov
má od r. 2009 osem záznamov, v piatich prípadoch ide o majetkovú trestnú činnosť a v posledných
troch o prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia. Pri troch odsúdeniach už platí fikcia zahladenia

odsúdenia. U obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažilo jej, že už bola súdne
trestaná / § 37 písm. m/ Tr. zákona /.

Podľa § 38 ods. 2 , ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
V teraz súdenej veci je trestná sadzba šesť až 36 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 / o podmienkach podmienečného odloženia výkonu
trestu odňatia slobody / sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Obžalovaná spáchala teraz súdený úmyselný tr. čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo
veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 20/2010, ktorá jej plynula od 30. 7. 2010 do 30. 7. 2011.

Obžalovaná spáchala skutok pred doručením trestných rozkazov Okresného súdu Revúca vo veciach
sp. zn. 2T 179/2011 a sp. zn. 2T 5/2012 a doručením trestného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.
zn. 0T 96/2013, preto jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody , pre výkon ktorého bola zaradená
do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, pretože posledných desať rokov pred spáchaní skutku
nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, výška ktorej bola preukázaná, preto
súd v rámci adhézneho konania uložil obžalovanej aj povinnosť nahradiť škodu spôsobenú krádežou
a poškodením zariadenia, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal spol. D. s.r.o. Košice v súlade
s ust. § 288 ods. 2 Tr. poriadku na konanie o veciach občianskoprávnych.

Súd rozhodol skutkovo a právne v zmysle obžaloby, do výroku rozsudku zahrnul aj J. R.. Podľa Zbierky
rozhodnutí a stanovísk súdov SR ročník 1997 č. 30 ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým
spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov na samostatné
konanie / § 23 ods. 1 Tr. poriadku /, nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd v odsudzujúcom rozsudku,
ktorý sa týka ďalších /nevylúčených/ spolupáchateľov, v znení skutkovej vety uvedie
vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa / doteraz neodsúdeného /, s konaním ostatných
spolupáchateľov . / Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 12. 1997 sp. zn. Ndt 180/97 /

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.