Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/381/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206936
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813206936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobkyne: L.

V., S.. X.X.XXXX, M. P. XXX/XX, XXX XX W. S. N. - Č., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.6.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým
by súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp.
zn. 3C/611/2012 zo dňa 19.1.2012 a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Podanie žaloby
odôvodnila tým, že dňa 24.6.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok z rozhodcovského súdu v

Košiciach sp. zn. 3C/611/2012. Z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR zistila, že v prípade
rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku,
ako je jej. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je nemorálna,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ďalej dala
do pozornosti rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, ktorý poukazuje na neprimerané
podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k rozhodcovskej doložke a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp,. zn. 6Cdo/1/2012, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu, ktorým
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na podklade

rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Poukázala, že nikdy jej
nebolo doručené upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, bolo priložené iba k
rozsudku, ani jej predtým nebola doručená žiadna výzva na zaplatenie poplatkov. Nie je si vedomá
toho, aby poisťovni niečo dlžila. Nesúhlasí s poplatkom ktorý nebol zarátaný do konečného finančného
vysporiadania ku dňu zániku zmluvy. Pri zrušení zmluvy bol končený stav - preplatok 260,- Sk, ktorý jej
mal žalovaný vrátiť. Nie je tam žiadna veta o tom, že si môže po zrušení zmluvy čokoľvek nárokovať.
Nesúhlasí s postupom arbitrážneho súdu, nakoľko nebola upovedomená o začatí konania, teda neboli

zachované jej práva na rovnocenné postavenie v konaní. Ona si rozhodcovské konanie nezvolila a ani
rozhodcovský súd nesplnomocnila. Rozhodcovskú zmluvu a ani doložku si osobitne nevyjednala a ani
nemalavôľujuprijať.Rozhodcovskádoložkajevhrubejnerovnováhevprospechžalovaného.Poisťovňa
si vyhradila jednostrannú voľbu rozhodcovského súdu a ona je nútená sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd de facto vydal platobný rozkaz, pričom stanovil neprimeranú lehotu na
podanie odporu - 5 dní. Ďalej uviedla, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v
štandardnej zmluve. Takisto miesto konania si jednostranne stanovil dodávateľ, čo je pre ňu neprijateľné.

Má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Navyše v jej prípade si
žalovaný vybral jedného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovitorozhoduje o jeho nárokoch. Už len takáto voľba je porušením práva na spravodlivý proces a tiež
neprijateľnou je táto doložka z dôvodu geografickej vzdialenosti rozhodcu oproti miestne príslušnému
súdu spotrebiteľa. Poukázala, že z dôvodu vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatným

exekučným titulom, jej hrozí nenapraviteľná ujma na právach a majetku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to návrhom za začatie
konania o zaplatenie 261,99 eur a návrhom na splátkový kalendár, upovedomením o začatí konania
pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 2C/611/2012 zo dňa 19.1.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy a pripoistením zo dňa

27.10.2008, časťou Všeobecných poistných podmienok, Príručkou obchodnej služby, Oznámením o
zániku poistenia zo dňa 26.11.2008, Rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice v znení účinnom
od 10.3.2011, písomným podaním žalovaného zo dňa 16.2.2014, výsluchom žalobkyne, výsluchom
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.10.2008 pod č. 4449000037 uzavretá poistná zmluva,

predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy
žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Súčasťou všeobecných poistných podmienok boli aj Ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č.
4449000037, podľa ktorých žalobkyňa so žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku

akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných
podmienok s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku (bod 2 Ďalších zmluvných
dojednaní). Ďalšie zmluvné dojednania žalobkyňa podpísala dňa 27.10.2008.

Listom zo dňa 26.11.2008 žalovaný žalobkyni oznámil zánik poistenia z dôvodu žiadosti žalobkyne

doručenej žalovanému dňa 19.11.2008. V oznámení je uvedené, že definitívny finančný zostatok na PZ
je 260,- Sk, pričom sa jedná o preplatok.

Pod sp. zn. 3C/611/2013 vydal dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice konajúci bez nariadenia
pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba vo veci žalobcu: Rapid life životná
poisťovňa a. s., IČO: 31 690 904, proti žalovanej: L. V., S.. X.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX Č.,

rozhodcovský rozsudok, ktorým jej uložil zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 261,99 eura a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že suma, ktorú mala žalobkyňa spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s. zaplatiť je pohľadávkou,
ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného 27.10.2008 poistnou zmluvou č. 4449000037. Trovy konania
sú vo výške 276,- eur a tieto vyplývajú zo sadzobníka trov rozhodcovského konania. V rozsudku bola

žalobkyňa (tam žalovaná) poučená o tom, že voči rozhodcovskému rozsudku je možné podať opravný
prostriedok - odpor, a to v lehote 5 dní od jeho doručenia, pričom podmienkou prihliadania na odpor je
zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72,- eur.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.2.2014 uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených žalovaným postupom obdobným ako v konaní

pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pričom prípadným včas podaným odporom
zo strany žalobcu by došlo ku jeho automatickému zrušeniu. Podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak sú splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j). Samotný
zákon výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť resp.

domáhať sa jeho zrušenia. Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní
uvedené dôvody a preto ej neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. Zákon stanovuje 30 dňovú
prekluzívnu lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a v nej musí uviesť ajdôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaný v danej súvislosti poukázal
na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012, sp. zn. 4 Cdo 144/2011. Žalobný
návrh je zrejme neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v spojení s § 43 zák. c. 244/2002 Z. z., čo žalovaný

vyvodzujeztzv.vyjadreniažalobkyneorozšírenípetitu,ktorýniejeodôvodnenýžiadnymiskutočnosťami
ani dôkazmi. Výrok súdneho rozhodnutia totiž musí dať odpoveď nie len na otázku, či je alebo nie je
rozhodcovskýrozsudokzrušený,alenajmäzakéhodôvodukjehozrušeniudošlo.Pokiaľsúdrozhodneo
zrušení rozhodcovského rozsudku, musí rozhodnúť aj o dôvode jeho zrušenia. Od dôvodu jeho zrušenia
závisí podľa § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania. Jasne

určený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je kritériom určujúcim právomoc a príslušnosť toho
orgánu,ktorýbudevovecipozrušenírozhodcovskéhorozsudkukonať.Dôvodzrušeniarozhodcovského
rozsudku rozhoduje, či sa vec vracia rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo či
vec prejedná všeobecný súd.

Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským
sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi

spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu
za taxatívne vymedzených dôvodov podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z., a preto nejde o konanie, v
ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za)
zákona o súdnych poplatkoch. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vyslovene spoplatnené
podľa osobitnej položky 3 písm. c) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Rozhodcovský

rozsudok zjavne nie je zmluvou (§ 43 a nasl. O.z.), a to z toho dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
nie je dvojstranný právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania a nie je ani súhlasným prejavom
vôle účastníkov konania, ktorý by mal vzniknúť na základe oferty a akcepty. Na oslobodenie účastníka
konania zo zákona v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku z konania, kde jedným z účastníkov
je spotrebiteľ, neexistuje žiadna zákonná opora, naopak existuje zjavne opačná právna úprava, a to

spoplatnenie takéhoto súdneho konania. Ak bude všeobecný súd konať aj bez splnenia poplatkovej
povinnosti žalobcom, a teda i bez splnenia všetkých procesných podmienok v zmysle ust. § 103 a nasl.
O.s.p., zaťaží celé súdne konanie nie procesnou vadou založenou na porušení rovnakého postavenia
oboch účastníkov konania podľa § 18 0.s.p. („účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie“), ale najmä vadou spočívajúcou v porušení práva na spravodlivý proces, ktoré v sebe

subsumuje povinnosť súdu zachovať v konaní rovnosť účastníkov konania. Vo vzťahu ku postaveniu
účastníka súdneho konania, ktoré prebehlo po vydaní právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
vydaného v základnom konaní, v ktorom mal skúmaný účastník konania postavenie spotrebiteľa, teda
v analogickej procesnej situácii, aká je v tomto súdnom konaní, zaujal Ústavný súd SR právny názor s
konštatovaním, že v konaní nasledujúcom po stanovení nových povinností z právneho vzťahu, ktorého

obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný, stráca fyzická osoba pozíciu spotrebiteľa (Uznesenie
ÚS SR z 15. januára 2013, sp. zn. III. US 23/2013). Napadnutý rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 244/2002 Z. z.“).

Poukázal tiež na Nález Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013.

Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré žalobca v žalobe môže poukazovať, nemajú hodnotu judikátu
a nie sú hodné ani ako metodologické interpretačné pravidlo pre ďalšie podobné prípady, pretože vznikli
ako dôsledok závažného porušenia Ústavy Slovenskej republiky. Ako je známe, z porušenia práva
nemôže vzniknúť právo. Ústavný súd SR sa k neprípustnej praktike vyslovovania meritórnych právnych
názorov v odmietnutí dovolania už vyslovil v náleze zo dňa 1. apríla 2009 (I. ÚS 402/08).

Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012 má dôležitý význam aj z hľadiska aplikácie smernice
93/13/EHS. Ku pripomienke ústavného súdu, že všeobecné súdy vyslovili neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky na podklade aplikácie Smernice 93/13/EHS pričom sa však vôbec nezaoberali, ako je to
s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, je potrebné uviesť nasledovné. Vo
vzťahu ku nevyhnutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva, najmä ku možnosti

uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú v národnom právnom poriadku označované ako
spotrebiteľské sa konštatuje, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho
občanom v zásade priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ
do svojho právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne, smernica zakladáprávo občana, nie však jeho povinnosť, jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica (podľa
čl. 249 ZES) sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon) a je záväzná
len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý (čl. 288

Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Forma a prostriedok ako smernicu do svojho právneho poriadku
zakomponujú sú ponechané na členskom štáte. Výnimku z pravidla, že smernice nemôžu nadobúdať
priamy účinok definoval Súdny dvor EÚ vo veci ESR 1-6325, kde konštatoval, že jednotlivci sa môžu
priameho účinku smerníc dovolávať tiež vtedy, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak
vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade“ (ESD C-62/00).

Ústavný súd SR v časti III. bod 17 (s. 25) Nálezu II. ÚS 499/2012 uviedol, že smernica 93/13/EHS
má pre rozhodovanie v týchto prípadoch nezastupiteľný význam. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do
slovenského právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č.150/2004 Z. z. Jej
právnym základom je smernica 93/13/EHS. Z iného rozhodnutia I. ÚS 255/2010 vyplýva pre všeobecné
súdy príkaz pri výklade i aplikácii právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej
normy.

Ďalej žalovaný uviedol, že z devätnásteho odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom
je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené
kritériá. Ak ie predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd musí vyhodnotiť :

1 - či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,

2 - či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, nejde o poistnú zmluvu (pričom v tomto prípade na rozdiel od

iných spotrebiteľských zmlúv to nemá len formálny význam, ale priamo materiálny význam pre správnu
aplikáciu smernice),

3 - či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú smernicou a ak áno, potom
smernicu neaplikovať alebo

4 - ak podmienka výnimke podľa smernice nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 O. z. (postupom podľa § 53 ods. 3 O. z.) a

5 - ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou
spôsobená nerovnováha a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a v čom.

Porušenie takto vymedzeného logického postupu navyše za porušenia pravidiel spravodlivého procesu,
je ústavne neprípustné a rovnako je v rozpore s výslovným zámerom Smernice 93/13/EHS.

K odbornej otázke „čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného“ sa vyjadrila aj Národná banka
Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom, gesčný orgán po stránke ochrany spotrebiteľov
pri poskytovaní finančných služieb a priama súčasť Eurosystému. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že na
základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS (český resp. anglický, či nemecký preklad), nie je
zámerom smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách,

pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska v
prípade využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek nepochybne
aj deje. Z pohľadu smernice 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu
ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Súd má v dôsledku správne vykladanej smernice povinnosť
poistnúzmluvu,akovurčitomzmyslevýnimočnúspotrebiteľskúzmluvu,preskúmaťzodlišnýchaďalších

hľadísk. Z odlišného zámeru, ktorý má byť v prípade poistných zmlúv podľa tejto smernice sledovaný,
ďalej vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri právnom posudzovaní poistnej zmluvy
odlišne.V okolnostiach prípadu znamená aplikovať a interpretovať vnútroštátne právo najmä vzhľadom
na 19-te odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS (účel a zámer Smernice, nie priamo proti jej zámeru).
Tvrdiť v súvislosti s uvedeným 19-tym odôvodnením, že „smernica reprezentuje len minimum ochrany

spotrebiteľa a členské štáty môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch k prísnejším
opatreniam je z pohľadu dikcie tohto ustanovenia „...nie je zámerom smernice hodnotiť podmienky v
poistných zmluvách...“ neprípustný výklad smernice „contra legem“.Uviedol, že žalobca popiera zrejme platnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že má byť
neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Slovenský zákonodarca nesprávnym
prekladom Smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou prakticky podstatne sťažil

použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách napriek tomu, že rozhodcovské konanie
je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne upravené právnym predpisom, ktorým je zák. č.
244/2002 Z. z. Každý rozhodcovský rozsudok, a to aj zo sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je
všeobecným súdom preskúmateľný a to v súčasnosti aj z pohľadu, či v rozhodcovskom konaní neboli
porušenéprávaspotrebiteľa.Vpodmienkachslovenskéhoprávnehoporiadkuniejevskutočnostimožné

uzavrieť takú rozhodcovskú doložku, ktorá by mala spotrebiteľovi brániť, aby svoj spory riešil výlučne
v „rozhodcovskom konaní“, pretože právomoc všeobecného súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nie je možné rozhodcovskou doložkou preniesť na rozhodcovský súd alebo iný orgán
(napríkladtzv.prorogáciouapod.),čoznačí,žejevylúčené,abydošlokuzavretiurozhodcovskejdoložky
(zmluvy), ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Zákonná úprava po posledných úpravách v roku 2009 znemožnila rozhodcovskou doložkou

navodiť situáciu, v ktorej by sa spotrebiteľ čo i len hypoteticky mohol zriecť práva prejednať svoju
vec na všeobecnom súde resp. podávať opravné a iné prostriedky na všeobecný súd. Veď priamym
dôkazom je existencia tohto konania. Jedným z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku je
podľa § 40 ods. l písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. aj možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak „pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa“. To vylučuje,

že by na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách bolo možné nahliadať ako „a priori“ na tie,
ktoré vytvárajú výraznú nerovnováhu v právach spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS (samozrejme,
vo svetle jej správneho prekladu, a nie slovenského prekladu). Nehovoriac už o tom, že nikto ani
rozhodcovská doložka, nemôže zakázať spotrebiteľovi na základe slovenského právneho poriadku
obrátiť sa so svojim sporom proti dodávateľovi priamo na všeobecný súd (§ 106 O.s.p.). Reťazením

pochybení (chybný preklad + chybná transpozícia do O.Z.) došlo na Slovensku ku tendencii, v rozpore
so všestranne proklamovaným zámerom EÚ, ktorým je uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne
prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv, ku úplne opačnej tendencii, a to v niektorých
prípadoch až priam ku zaslepenému križiackemu ťaženiu zo strany niektorých spotrebiteľských združení
plošne voči všetkým dodávateľom služieb bez ohľadu na povahu služby a odlišné právne úpravy, pričom

následkom takéhoto počínania je, že všeobecné súdy sú zaťažované v tisíckach nápadov najmä tzv.
bagateľnými spormi.

V súvislosti so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta
O.Z.,vzmyslektoréhoplatí,žedovolenésúzmluvnédojednania,ktorébyinakpredstavovalineprijateľné

podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva
v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. V slovenskom právnom poriadku absentuje
právna norma pozitívne vymedzujúca obsah pojmu „individuálne dojednanie podmienky“ (t.j. čo možno
považovať za skutkový dej subsumovateľný pod tento stručný text). Naproti tomu existuje pomerne
bohatá a nesmieme divergentná judikatúra o tom, čo nie je „individuálne dojednaná podmienka“,

svedčiaca o tom, že principiálne je dosiaľ tento pojem nevyjasnený. Čo teda možno subsumovať pod
pojem „individuálne dojednanie podmienky“ v zmluvnom vzťahu, formuluje pomerne robustný dokument
európskeho formátu a to „ Európske princípy zmluvného práva“ (EPZP). Pri výklade pojmu „individuálne
dojednanie podmienky“ je teda vzhľadom na povinnosť ex offo eurokonformného výkladu právnych
noriem nutné zo strany súdu rešpektovať uvedené rozhodnutie ESD a následkom toho aj EPZP

resp. v ňom definovaný výklad pojmu, ktorý v našom právnom poriadku vlastný výklad nemá. Postup
individuálneho dojednávania rozhodcovskej doložky podľa kritérií EPZP bol v okolnostiach prípadu
dodržaný. Žalobca mal preukázateľne možnosť podmienku (rozhodcovskú doložku) prijať, modifikovať
alebojuodmietnuť,atobeztoho,abyboltýmsamotnýzmluvnývzťah-poistenie-negatívneovplyvnený.

Odhliadnuc od faktu, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19-teho

odôvodneniavyňatáspodhodnoteniaSmernice93/13/EHSaodfaktu,žebolaajindividuálnedojednaná,
rozhodcovská doložka uzavretá žalobcom nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v neprospech
žalobcu. Na vyslovenie tvrdenia o tzv. hrubom nepomere v právach vytvárajúcej neprijateľnej podmienky
má inkriminovaná Smernica (implementované, ale v trochu prekladovo pokrútenej forme aj v § 53 ods.
10 O. Z.) k dispozícii test primeranosti podmienky a to konkrétne v čl. 4 cit. Smernice. Vždy sa jedná o

posudzovanie okolností, ktoré boli známe v dobe uzavretia zmluvy (či v dobe dojednania akéhokoľveknásledného zmluvného dojednania uskutočneného v dobe uzatvorenia zmluvy). Z čl. 4 Smernice 93/13/
EHS však tiež nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa spôsobí neprimeranosť podmienky (napr. v dôsledku
zmeny podmienok jej vykonávania) až neskôr, nie je možné túto pre spotrebiteľa síce iste negatívnu

okolnosť, pri samotnom hodnotení neprimeranosti podmienky podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS použiť.
Inými slovami: povedané, na okolnosti, či neprimeranosť podmienky, ktoré nie sú aspoň spozorovateľné
už v okamžiku kontraktácie, nie je pri hodnotení možnej neprijateľnosti podmienky možné brať zreteľ.

Je nepochybne zrejmé, že žalobca svojím podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok (ďalej
len „VPP“) potvrdil len to, že si VPP prečítal a následne obdržal jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z

písomnéhoprejavujehovôle,pričomjehopodpispodVPPtútolistinupriestorovouzatvára.Zuvedeného
jasne vyplýva, že Osobitné zmluvné dojednania umiestnené pod podpisom žalobcu, ktorým deklaroval
prevzatie VPP a ktorým sa listina VPP priestorovo uzatvorila, nemohli byť a ani nikdy neboli súčasťou či
pokračovaním všeobecných poistných podmienok žalovaného. Individuálnosť dojednania je alebo nie je
výsledkom konkrétneho konania (skutkového plávania sa v čase uzavretia zmluvy) dvoch fyzických osôb
(žalobcu a sprostredkovateľa poistenia). Konanie sprostredkovateľa poistenia pred a počas uzatvárania

poistnej zmluvy je potrebné po vykonanom dokazovaní a zistení skutkových záverov z dokazovania
plynúcich subsumovať pod právne normy konkrétneho lex specialis (zák. 340/2005 Z.z.) a vo svetle
takejto subsumpcie následne posúdiť správnosť konania sprostredkovateľa poistenia po právnej stránke
alebo preukázať opak, pretože pokiaľ sprostredkovateľ poistenia dodržal zák. č. 340/2005 Z. z. ako
aj iné zákony, ktoré mal dodržať, o čom svedčí listina podpísaná žalobcom a aj sprostredkovateľom

poistenia (Záznam), potom bola rozhodcovská doložka v poistnej zmluve bez pochybností dojednaná
individuálne. Zák. č. 340/2005 Z. z. popisuje postup, akým sa mala poistná zmluva uzavrieť. Keďže
sa žalovaný osobne procesu uzatvárania zmluvy nezúčastnil, nemohol ani vo vzťahu ku žalobcovi
pochybiť. Iba sám žalobca v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol
dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t. j. Osobitné zmluvné dojednania podpísať

alebo nepodpísať.

Ako vyplýva zo Záznamu vyhotoveného pred uzavretím poistenia, žalobca bol osobitne upozornený na
zák. č. 244/2002 Z. z. ako aj na časť XV. VPP. Bol teda upozornený na to, že tento zákon a mimosúdne
riešenie sporov sa ho, pokiaľ uzavrie poistenie, môže dotýkať. Z obsahu Záznamu ďalej plynie, že
samotný žalobca stanovoval dĺžku času, kedy poistenie uzavrie. Žalobca mal pred podpisom poistnej

zmluvy taký čas, aký si sám zvolil, na riadne oboznámenie sa a zváženie podpisu nie iba poistnej zmluvy,
ale najmä Osobitných zmluvných dojednaní. Žalovaný považuje za významné to, že Záznam ako aj
iné dokumenty, ktoré žalobca a sprostredkovateľ poistenia podpísali, bol adresovaný žalovanému za
účelom, aby akceptoval preniesol na seba riziko vzniku poistnej udalosti u žalobcu, kedy by bol následne
žalovaný povinný zánik takejto poistnej udalosti kompenzovať výplatou poistného plnenia žalobcovi.

ObdobnépoistnézmluvyvtejdobeponúkalonaplneliberalizovanompoistnomtrhuSlovenskejrepubliky
26 poisťovní, preto nie je možné tvrdiť, že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu
práve so žalovaným. Ďalším dôležitým faktom je okolnosť, že poistná zmluva sa neuzatvára v majetkovej
tiesni zapríčinenej nedostatkom peňažných prostriedkov, Vôľové a rozhodovacie danosti a schopnosti
žalobcu v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky teda neboli ovplyvnené vidinou

rýchleho zisku peňazí (napr. rýchla pôžička), ktorá by žalobcovi mala navonok (alebo vo vnútri) nútiť ku
kompromisom v obsahu zmluvného vzťahu. Naopak, práve dnes je vidina úbytku peňazí u žalobcu ako
dôsledku povinnosti zaplatiť žalobcovi drobnú pohľadávku s príslušenstvom za porušenie zmluvných
povinnosti zjavným motívom, pre ktorý je žalobca ochotný a schopný odstupom času poprieť rad svojich
prejavovvôleaprávnychúkonov,ktoréžalobcadokoncavlastnoručnepodpísal.PovyhotoveníZáznamu

došlo v žalobcom určenom čase ku vyhotoveniu návrhu poistnej p zmluvy, ktorá bola zo strany žalobcu a
zo strany sprostredkovateľa poistenia riadne podpísaná. Konštitutívnym podpisom tohto návrhu poistnej
zmluvy došlo v súlade s § 792 ods. 1 O. z. v nadväznosti na § 795 ods. 1 O. Z. ku riadnemu uzavretiu
poistnej zmluvy zo strany poistníka. Tento fakt potvrdzujú naviac VPP v čl. 3, I. časť, bod 1, kde
sa uvádza, že „Poistná zmluva je uzavretá podpísaním návrhu poistnej zmluvy zmluvnými stranami a

súčasným zaplatením prvého poistného.“Podpis žalobcu na Zázname okrem iného potvrdzuje, že sprostredkovateľ poistenia ho o všetkých
súvislostiach s dojednávaným poistením všestranne informoval a pri podpise návrhu poistnej zmluvy to
žalobca potvrdil. Veta nad podpisom žalobcu, ktorej prečítanie trvá asi 6 sekúnd, totiž znie: „Návrh na

uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam. Vyhlasujem, že som bol oboznámený so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, ktoré sú súčasťou tejto
poistnej zmluvy.“ V danej súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie NS ČR sp.zn. 20 Cdo 2608/98 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 81/2011).

Žalovaný tiež poukázal na odlišnú judikatúru v obdobných prípadoch (uznesenie Krajského súdu v

banskej Bystrici sp.zn. 14CoE/198/2011 zo dňa 6.7.2011, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
10CoE/48/2011, 10CoE/51/2011, uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er 2203/2011,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.05.2013 sp. zn. 2CoE/122/2013, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn10CoE 51/2011 zo dňa 27.10.2011, rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/56/2013. Podobne v prospech žalovaného posúdili rozhodcovskú
doložku ako prijateľnú a platnú aj všeobecné súdy napríklad aj v iných rozhodnutiach. Ide napríklad

o uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/174/2011 zo dňa 27.6.2011, uznesenie KS v
Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/172/2010 zo dňa 31.8.2010, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp zn.
16CoE/212/2012 zo dňa 22.8.2012, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/231/2011 zo dňa
15.8.2011, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/209/2012 zo dňa 30.1.2013, uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. 15Er/l 056/2011-64 zo dňa 18.2.2013, uznesenie Okresný súd

Rimavská Sobota sp. zn. 15Er/1055/2011-79 zo dňa 26.2.2013, uznesenie Okresný súd Rimavská
Sobota sp. zn. 15Er/230/2011-116 zo dňa 18.2.2013 a iné. Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 14C
98/2009 zo dňa 1.7.2010 posudzoval prípad, kedy došlo k zmene poistnej zmluvy medzi žalovaným a
iným poistníkom na základe návrhu tohto poistníka na zmenu poistnej zmluvy, ktorý tento návrh napísal
tým spôsobom, že vyplnil formulár žalovaného. Súčasťou tohto formulára bol aj predtlačený text o tom,

že poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného zo dňa 21.5.2007, ktoré boli
poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke. Súčasťou formulára žalovaného bol aj
predtlačený text, v zmysle ktorého poistník vyjadril svoj súhlas, aby sa všetky prípadné sporné nároky
vyplývajúce z toho potvrdenia riešili pred špeciálnym súdom s tým, že tento súhlas je rozhodcovskou
doložkou. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co 225/2010 zo dňa 19.8.2010 uvedený rozsudok

Okresného súdu Košice I potvrdil, pričom uviedol, že podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V danom prípade však nebolo od spotrebiteľa vyžadované, aby
boli spory riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z poučenia uvedeného v stanovisku k zvýšeniu

poistného jasne vyplýva, že poistník je žalovaný najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tejto ponuky
poisťovni, jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 bez toho,
aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade sa prípadné spory poisťovne
a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom. Z uvedeného jasne vyplýva, že poistníkovi
bola daná možnosť vylúčiť rozhodovanie výlučne v rozhodcovskom konaní tým, žeby do 10 dní od

doručenia stanoviska bol túto skutočnosť oznámil žalovanému. Keďže tak neurobil, súhlasil s riešením
sporu pred rozhodcovským súdom.

Žalovaný v označenom vyjadrení na záver uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v
danom prípade výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže
žalovaný mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť bez toho, aby bol ovplyvnený zvyšok poistného

vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo dojednané v súlade s právnymi predpismi Slovenskej
republiky. Rozhodcovská doložka je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou a to vylučuje,
aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku. Poukázal, že Osobitné zmluvné
dojednania sú samostatné, oddeliteľné od poistenej zmluvy a oddelené jednoznačne od VPP. To, že
odkazujú na časť textu VPP nemôže znamenať, že nie sú samostatné, oddeliteľné od zvyšku poistného

vzťahu.

V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebáchklienta k poistnej zmluve č. 4449000037, ktorý podpísala žalobkyňa a sprostredkovateľ poistenia, v
záhlaví ktorého je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania
poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne
platných od 21.5.2007 (XV. časť).

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodcovská doložka má 9 zmluvných dojednaní, resp. jej
súčasťou je 9 zmluvných podmienok. Zo žaloby žiaľ nie je možné zistiť, ktoré z týchto 9 zmluvných
podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu a preto nie je možné v tomto smere ani nejakým spôsobom

argumentovať. To, aby rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neplatnú podľa § 40 písm. c), tak ako
sa domáha žalobkyňa v žalobe, na to je potrebné z jej strany preukázať, že ak niektoré z označených 9
zmluvných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu tak v čom a čím, a ďalej je potrebné preukázať,
že ide o také zmluvné dojednanie, ktoré je alebo nie je podstatnou záležitosťou rozhodcovskej doložky,
pretože iba v takom prípade je rozhodcovská doložka neplatná. Ako ďalší dôkaz predložil čestné

prehlásenie výhradného sprostredkovateľa poistenia pani M. Ľ., ktorá potvrdila, že pred uzavretím
rozhodcovskej doložky bola riadne a odborne v zmysle zákona 340/2005 Z.z. žalobkyňa o všetkom
poučená. Ako vyplýva z prvej strany poistnej zmluvy, zamestnanie žalobkyne, je tam uvedené VSP
- poisťovňa, čo znamená výhradný sprostredkovateľ poistenia v poisťovni. Z uvedeného plynie, že v
čase, keď žalobkyňa uzatvárala poistenie, ktoré je relevantné v okolnostiach prípadu, vykonávala sama

ako podnikanie alebo ako zamestnanie činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia, to znamená,
že v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, bola profesionálom. V tejto súvislosti, toto jej špecifické
postavenie oproti bežnému laickému spotrebiteľovi, ktorý nemá vedomosť o poisteniach, alebo teda
nemusí mať exaktné vedomosti o povahe, účele, zmysle poistenia, resp. o funkcii poistných podmienok,
toto špecifické postavenie zvýraznil v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

1Co/89/2014, kde presne takýto prípad výhradnej sprostredkovateľky poistenia & zároveň poistníka o
zrušení rozhodcovských rozsudkov bol rozhodnutý tak, že žaloba bola zamietnutá, práve s poukazom
na to, že v okolnostiach prípadu nejde o laika ale o profesionála. Toto rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove vydané predsedom senátu Jozefom Angelovičom, sa odvolalo na rozhodnutie súdneho dvora
európskych spoločenstiev pod č. C 464 2001 vo veci Gruber proti spoločnosti Bai VAAG. Podstatou

tohto rozhodnutia je okolnosť, že spotrebiteľ, ktorý je zároveň profesionál v určitej oblasti, nepožíva
ochranu spotrebiteľa do tej miery, že má ísť o informovanú osobu, resp. osobu v slabšom postavení.
Z listinného dôkazu, konkrétne z poistnej zmluvy žalobkyne vyplýva, že ide o činnosť výhradného
sprostredkovateľa poistenia, teda o podnikanie, čo vyplýva zo zákona 340/2005 Z.z. účinného v danom
čase. Naviac upozornil, že okolnosť, že žalobkyňa bola plne informovaná aj o rozhodcovskom konaní,

resp. predpise na mimosúdne vyriešenie sporov, tak, ako táto povinnosť vyplýva z § 10 Zákona č.
340/2005, tak táto okolnosť vyplýva aj zo záznamu požiadaviek a potrebách klienta, ktorý žalobkyňa
podpísala, pričom takýto záznam o požiadavkách a potrebách klienta, nie je súčasťou poistnej zmluvy,
ide o záznam, ktorý vystavovali výhradní sprostredkovatelia poistenia pre účely národnej banky, a
teda je jasné, že keď žalobkyňa bola v čase zavretia poistenia a podpísania záznamu aj výhradným

sprostredkovateľom poistenia, musela vedieť zmysel a účel tohto záznamu, zároveň musela vedieť aj
ona sama, a dokonca aj ona sama musela klientov, s ktorými uzatvárala v rámci svojej podnikateľskej
alebo zamestnaneckej činnosti, poučovať o predpise na mimosúdne vyriešenie sporov v zmysle § 10.
Čo sa týka záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, do spisu predložil stanovisko Národnej banky
Slovenska, z ktorého plynie, že záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ak je podpísaný výhradným

sprostredkovateľom poistenia a poistníkom, má sa za preukázané, že v predzmluvnej fáze bol poistník
riadne o všetkom poučený. Pokiaľ sa jedná o Osobitné zmluvné dojednania uviedol, že sú v podstate
oddelenénápadnýmpodpisom,súoddelenétakistoajsamostatnýmpodpisom,sútechnickysamostatne
oddeliteľné, je to stručný text, ktorý v zásade nie je nejakým spôsobom ani zavádzajúci ani nejasný.
Opäť zvýraznil, že žalobkyňu, ktorá je výhradným sprostredkovateľom poistenia, tak jednoducho musela

vedieť všetko alebo mať možnosť vedieť, byť upovedomená. čo tieto predpisy jednoducho znamenajú,
ak sa týmito živila, lebo je to uvedené v poistnej zmluve. Ďalej uviedol, že argumenty uvedené v žalobe
v zásade vychádzajú z jedného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré bolo zrušené neskôr
Najvyšším súdom. Takisto vzdialenosť alebo podmienky rozhodcovského konania boli štandardné, aké
bolivtomčasepravidláprevydanieplatobnéhorozkazuvskrátenomkonaní.Tietopodmienkysanijakým

spôsobom nelíšili od základného štandardu, podľa procesného poriadku, v danom čase takisto nebolsúčasťou slovenského zákonodarstva a to § 54 ods. 11 v súčasnosti Občianskeho zákonníka. Takisto
súčasťou zákonodarstva nebol § 4 ods. 2 písm. Za, ktorý v súčasnosti je využívaný na oslobodzovanie
spotrebiteľov v týchto sporoch. Rozhodcovská doložka, ktorá je skúmaná v tomto prípade, neobmedzila

možnosť uplatnenia práva na súdnu ochranu žalobkyne výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené
nie je pravdivé, napríklad už tým samým, že dnes tu stoja pred súdom, kde žalobkyňa vystupuje na
jednej strane spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov, na druhej strane dodávateľ a ide podľa
klasifikácie súdov o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiže už to samé znamená, že rozhodcovská
doložka nebráni spotrebiteľovi, aby svoj prípad, svoju vec, predložil všeobecnému súdu. Nesúhlasí,

aby rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neplatnú podľa písmena c). Zároveň sa domnieva, že
v základnom rozhodcovskom konaní nedošlo ani k porušeniu práv nejakých špecifických, na ochranu
spotrebiteľa, podľa písm. j) § 40 a ako základ a špecifikum tohto prípadu zvýraznil, že išlo o profesionála
a preto navrhuj žalobu zamietnuť.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonník

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania
rozhodcovského rozsudku ( ďalej len ,,Zákon“), v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory,

ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.V zmysle § 40 ods. 1 Zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 17 Zákona, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké
postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Súd v danej právnej veci mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 27.10.2008 pod

č. 4449000037 uzatvorili poistnú zmluva, predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom
špecifikovaným v zmluve. Jednalo sa o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred
žalovaným pripravený. Žalovaný v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ, aj
napriektomu,ževčasepodpísaniazmluvuvykonávalačinnosťvýhradnéhosprostredkovateľapoistenia,

pričom nekonala v rámci predmetu žiadnej podnikateľskej činnosti.

Poistná zmluva uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka má v zásade
povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd v tomto smere poukazuje, že pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou jednak v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s
komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle uvedenej zmluvy a to konkrétne v článku XV. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej
zmluve bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom a rozhodcovské konanie
sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto dojednania bol zo strany

žalovaného podaný aj návrh na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach a dňa 19.1.2012
bol v danej veci vydaný aj rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/611/2012.

Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že dohodnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola
individuálne vyjednaná, rozhodcovské konanie si nezvolila a ani nemala vôľu takúto rozhodcovskú
doložku prijať. Rozhodcovská doložka je v hrubej nerovnováhe v prospech žalovaného, nakoľko

žalovaný si jednostranne vyhradil voľbu rozhodcovského súdu a preto bola nútená podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu.

Ako už súd vyššie uviedol, síce spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tzv.neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné, to však neplatí v prípade ak neprijateľné podmienky boli
individuálne dojednané.

V tomto smere súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v predmetnej

poistnej zmluve bolo medzi žalobkyňou a žalovaným individuálne dojednaná.

Dojednanie o rozhodcovskej doložke síce nebolo obsiahnuté priamo v poistenej zmluve, ale bolo
súčasťou Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, ktoré
boli navyše osobitne so strany žalobkyne podpísané, pričom žalobkyňa ešte aj podpisom Záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. 4449000037 súhlasila s tým, že v prípade vzniku sporov
vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút

rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Pri bežnom spotrebiteľovi, vzhľadom na okolnosti uzatvorenia poistnej zmluvy, jeho právne vedomie,
keď dodávateľ vo väčšine prípadov neúplne, nesprávne alebo vôbec neinformuje druhú zmluvnú stranu
- spotrebiteľa o jednotlivých zmluvných podmienkach obsiahnutých zmluve, je adekvátny záver o tom,
že takto dohodnuté zmluvné podmienky nie sú individuálne dojednané, spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto sú v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neplatné.

Vdanejprávnejvecivšakvyššieuvedenýzáverniejemožnéprijať.Žalobkyňaokremtoho,žepredmetnú
zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ, zároveň vykonávala výhradnú sprostredkovateľskú činnosť v oblasti
poistenia, teda bola osobou znalou danej problematiky, bola profesionálnou sprostredkovateľkou, v

otázkach spotrebiteľského práva bola náležité poučená a bola dostatočne informovaná o význame a
dopaderozhodcovskejdoložky.Onasamaakosprostredkovateľ malapovinnosťsvojichklientovnáležite
informovať a poučiť o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej doložky, resp. o možnostiach zmeny takto
navrhnutej zmluvnej podmienky. Preto jej tvrdenia o tom, že si nebola vedomá dôsledkov podpísania
rozhodcovskej doložky, že z jej strany chýbal prejav vôle takúto zmluvnú podmienku dojednať, vo svetle

vyššie uvedených skutočností neobstoja.

V danom zmluvnom vzťahu žalobkyňa vystupovala ako informovaný a problematiky znalý spotrebiteľ,
ktorý v prípade nesúhlasu s tou ktorou zmluvnou podmienkou, vrátane rozhodcovskej doložky, mal
možnosť dojednať zmluvnú podmienku v inom znení, resp. takúto zmluvnú podmienku vôbec nezhrnúť
do zmluvy, nakoľko každé zmluvné dojednanie je výsledkom konsenzu medzi obomi zmluvnými stranami

a nikomu nemožno nanúť proti jeho vôli, aby súhlasil, resp. sa zaviazal k niečomu, čo sa prieči jeho
názoru, presvedčeniu, záujmom....

Súd dáva do pozornosti a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 464/2001
týkajúcejsaveciJohanGruberprotispoločnostiBayWaAG,kdebolaanalyzovanáproblematikatýkajúcu
sa takto špecificky uzatváraných zmlúv, kde osoba čiastočne vystupuje v postavení podnikateľa a

čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento súdny orgán sa priklonil k záveru,
žeochranuosobevprípadetakejtozmluvyjemožnéposkytnúťlenvtedy,akbyspojeniemedzizmluvoua
obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové
a malo len zanedbateľnú úlohu.

Poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v ktorom bolo vyslovené, že rozhodcovská zmluva

uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami dospel k

záveru, že návrh žalobkyne je nedôvodný preto žalobu v celom rozsahu zamietol.Podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

ustanovenie § 166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.