Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224842
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113224842.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. D. Y., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka O. W. Y., A.. X.X.XXXX, W. O., M. XX, zast. JUDr.
Martin Kožiak, advokát, Murgašova 3, Košice a otec: N. Y., A.. X.X.XXXX, W. O., M. XX, zast. JUDr. Ivan
Jurčišin, advokát, Mlynská 26, Košice v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. D. Y., A.. XX.X.XXXX zo sumy 66,39 € na 110 € mesačne
od 3.9.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlžné výživné za obdobie od 3.9.2013 do 31.10.2014 vo výške 610,54 € je otec povinný zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/94/2007 zo dňa 24.11.2008.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. Y.,

A.. XX.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk na 200 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna. Dlžné výživné je otec
povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2013. S návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním zo dňa 22.10.2010

v spojení s podaním zo dňa 15.11.2013 navrhol zvýšiť výživné na mal. D. s poukazom na odôvodnené
potreby maloletého ako aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/94/07
zo dňa 24.11.2008 ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. zo sumy 1.200,- Sk na 2.000,-
Sk mesačne od 1.6.2007 do budúcna.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2009.

Matka v čase poslednej úpravy žila spolu s priateľom a mal. synom v 3 izbovom byte. Nájomné, inkaso
platila vo výške 4.481,- Sk, bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 9.867,-Sk, poberala daňový bonus od zamestnávateľa 555,- Sk a rodinné prídavky v sume 540,- Sk mesačne.
Vlastnila osobné motorové vozidlo. Iný príjem ani majetok nemala.

Mal. D.Á. v čase poslednej úpravy bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Stravoval sa v školskej jedálni
za ktoré platila 550,- Sk. Výdavky sa týkali zaplatenia školy v prírode 3.600,- Sk, školské pomôcky a
potreby začiatkom školského roka, pracovné zošity z cudzích jazykov, triedny fond, ZRPŠ, poistné a
priebežne ročné školské pomôcky. Vrámci školy navštevoval futbalový krúžok, bol zdravý.

Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 390-400 €, mal k dispozícii služobné
auto, mobilný telefón.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

Maloletý D. v čase podania návrhu navštevoval strednú školu. Matka mala zvýšené náklady s rastom

záujmov maloletého vzťahujúce sa na školskú aj mimoškolskú záujmovú činnosť. S vydaním študentskej
karty ISIC vybavovanej školou zaplatila jednorázový výdavok 20 € ročne. Mal. D. navštevuje školu mimo
svojho bydliska, MHD 10 € mesačne, nosí strojček na zuby, za ktorý matka zaplatila 132 € a pravidelné
mesačné kontroly uhrádza u stomatológa 8,30 €. Na zabezpečenie zdravého vývinu a na posilňovanie
imunitného systému maloletého vynakladá asi 10 € mesačne, vitamíny Pikovit, Celaskon, Calcium,

Mobilin. V neposlednom rade vzhľadom na vek maloletého výrazne stúpli náklady na stravu a to 30 € v
školskej jedálni a 100 € mimo stravovania v školskej jedálni. K ďalším výdavkom patrí oblečenie a obuv
80 € mesačne, športové potreby 10 € mesačne, kozmetika, drogistický tovar 30 € mesačne, literatúra,
časopisy, kultúrne a športové vyžitie 20 € mesačne, vreckové a pod.

Matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti P.-P. X..H..E.. W. W. s príjmom vo výške 515 €. Súčasne
poberala prídavky na mal. dieťa vo výške 23 € mesačne. Dňa 6.6.2009 uzavrela manželstvo s F. W.,
žijú v spoločnej domácnosti v 3 izbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. Hypotekárny úver
zobrali na kúpu predmetného bytu, spláca v celom rozsahu manžel a to vo výške 273 € mesačne.

Pravidelné nevyhnutné mesačné náklady a výdavky matka spriemerovala:

Platby za byt, plyn, elektrina, poplatky RTVS, do fondu opráv 160,32 €, odvoz komunálneho odpadu
2,61 €, daň z nehnuteľnosti 2,21 €, poistenie domácnosti 6,60 €, Antik Telecom s.r.o., internet 17,92 €,
Wüstenrot životné poistenie pre D. 35 €, životné poistenie pre jej osobu 35 €, strava 130 €, ošatenie,

obuv 70 €, drogéria, kozmetika 30 € a náklady na pohonné hmoty 100 €.

Začiatkom školského roka zaplatila ZRPŠ 15 €, triedny fond 5 €, poistenie 3 €, knihy na anglický jazyk
28 €, knihy na nemecký jazyk 24 €, školské potreby a pomôcky začiatkom školského roka v priemere
30 €, školská taška 65 €, prezuvky 25 €. Okrem toho sa jej zvýšili výdavky na ošatenie, vzhľadom k

veku mal. dieťaťa. Matka uviedla, že mal. D. nenavštevuje žiadne záujmové krúžky z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov. Okrem toho matka uviedla, že mal. D. nosí strojček. V súčasnosti fixný strojček
na horné zuby, za ktorý zaplatila 132 € a na dolné zuby fixný strojček 140 €.

Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti Q. Y..X.. s príjmom vo výške 700 € mesačne.

Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. dcére B. Y., nar. XX.XX.XXXX. Príjem manželky bol vo výške
660 € mesačne. Otec uviedol nasledovné výdavky: platby za byt, SIPO, elektrina, RTVS, odpad, plyn
210 €, internet, TV 25 €, telefón 25 €, daň z nehnuteľnosti 1,85 €, poistenie domácnosti Allianz 2,59
€, poistenie obytných budov Allianz 3,97 €, povinné zmluvné poistenie Allianz 7,65 €, AXA životné
poistenie pre otca 34,82 €, Kooperativa životné poistenie pre manželku 15,55 €, Generali Slovensko

životné poistenie pre dcéru 20 €, sporenie pre dcéru Evu 25 €, zabezpečenie starostlivosti pre dcéru
150 €, výživné pre D. 67 €, uskladnenie pupočníkovej krvi 5 €, školné za štúdium na vysokej škole a
cestovné 57,65 €, náklady na pohonné hmoty 100 €, náklady na dcéru, plienky, mlieko, ošatenie 135 €,
strava 200 €, ošatenie 120 €, drogéria 30 € a splácanie refinančného úveru 134 €. Pravidelný mesačný
príjem rodiny predstavuje 1.410 € a výdavky 1.370 €. Na bežné výdavky pre otca a rodinu po odrátaní

výdavkov ostáva suma 40 € mesačne.

Otec uviedol, že vzťahy so synom sa zmenili po roku 2006, keď uzavrel manželstvo. So synom sa snaží
stretávať pravidelne, bol upravený aj styk, stretávaniu sa s dieťaťom však nechával voľný priebeh. Synakontaktuje telefonicky na meniny, narodeniny, prípadne vecne finančne sa snaží prispieť. O tom, či syn
povie matke o týchto daroch vedomosť otec nemá.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky ohľadne mal. D. Y. a výdavky na domácnosť.

Otec predložil listinné doklady preukazujúce výdavky ohľadne starostlivosti o maloletú B. a domácnosť.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný

príjem za obdobie 10/12 do 9/13 bol vo výške 700 € netto.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 10/12 do 9/13 bol vo výške 516 €.

Z pripojeného potvrdenia o výške príjmu zamestnanca otca od X.-X., M. XX/XX, O. - X. P. bolo zistené,

že jeho priemerná mzda za obdobie 11/12 do 10/13 bola vo výške 24,15 €.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom manžela matky bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/13 do 12/13 bol vo výške 922 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom manželky otca bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/13 do 12/13 bol vo výške 670,50 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie
10/13 do 2/14 bol vo výške 796 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za obdobie
3/13 do 2/14 bol vo výške 496,42 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie

3/14 do 8/14 bol vo výške 888 € netto.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 6/14 do 8/14 bol vo výške 496,41 € netto.

Z pripojenej fotokópie sobášneho listu bolo zistené, že matka mal. dieťaťa uzavrela dňa 6.6.2009
manželstvo.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia

o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. D. zo sumy 2.000,- Sk t.j. 66,39 € na 110 € mesačne
od podania návrhu t.j. od 3.9.2013 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových
možností a schopností oboch rodičov, manželov rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom
prihliadol na zmenený počet vyživovacích povinností na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o
mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať

na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane
maloletéhoD.dňompodanianávrhu,nakoľkoposlednáúpravabolavykonanávroku2008.Odposlednej
úpravy sa zvýšili výdavky na mal. D. a to hlavne tým, že navštevuje vyšší stupeň školskej dochádzky.
Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, oproti výdavkom, ktoré
malamatkavčaseposlednejúpravy.Nastranematkyajotcadošlokmiernemuzvýšeniuichpríjmuoproti

poslednej úprave. Pri posudzovaní pomerov na strane rodičov prihliadol aj na to, že manželia oboch
rodičov sú zamestnaní, dosahujú príjem z pracovného pomeru a týmto prispievajú na chod spoločnej
domácnosti. Súd však uvádza, že títo nemajú vyživovaciu povinnosť voči mal. D. Y.. Na strane otca
došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. dcére B., ktorá po dovŕšení
3 rokov nastúpila do materskej školy. Otec predložil listiny preukazujúce nástup mal. B. do škôlky ako

i výšku poplatkov. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 110
€ mesačne na mal. D. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich
vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má aj
inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. D.. Súd poznamenáva, že výživné
vo výške 110 € mesačne zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc

z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným
zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy
limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust.§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa ust. 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V ďalšom prihliada aj na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby mal. detí
sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených
potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. V zmysle ust. § 62 ods. 5
Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na

výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.

Schopnostiamožnostirodičamásúdzhodnotiťzovšetkýchdostupných,objektívnychhľadískatonajmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného
príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob

života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 110
€ mesačne je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 3.9.2013 do 30.10.2014 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 610,54 €. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným 110 € - 66,39 € = 43,61 € x 14 mesiacov, spolu
610,54 €.

Dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho
pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre mal. dieťa, by

nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od
začiatku konania, pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho
príjmu. Súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že
matka pri uspokojovaní potrieb mal. detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať
postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje

lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.