Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210255
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814210255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.EvouKiššovouvprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843, proti odporkyni: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., E..H.. P. č.
XXX/XX, /pôvodne nárok uplatnený aj proti H. M., zomr. XX.XX.XXXX/, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyni Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7,
IČO 42362962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova č. 13,
o zaplatenie 222,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania

a to trovy právneho zastúpenia 55,92 eur a to k rukám JUDr. Bogdana Jakubisa, advokáta so sídlom
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 9.6.2014 uplatnil najskôr voči obom odporcom A. J. a H. M. nárok na
zaplatenie 229,94 eur s úrokom z omeškania 0,80 eur a úrokom z omeškania 9% zo sumy 222,94
eur od 11.7.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že nadobudol pohľadávku na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky z 27.9.2012. Postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava uzatvorila
s odporcami dňa 22.7.2005 Zmluvu, na základe ktorej boli odporcom poskytnuté peňažné prostriedky,
ktoré sa zaviazala odporkyňa splácať podľa zmluvy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia

predstavovala 3820,47 eur, z toho 2540,38 eur istina, 387,39 eur riadny úrok, úrok z omeškania 892,70
eur. Navrhovateľ uplatňuje len splátky od 10.6.2010 do 10.7.2010 v počte 2x á 111,47 eur, t.j.
229,94 eur a príslušný úrok z omeškania.

Súd uznesením sp. zn. 15C/122/2014 z 22.9.2014 konanie voči odporcovi v 2/ rade H. M. zastavil z
dôvodu, že zomrel pred začatím konania.

Dňa 26.9.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so
sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42362962, ktorý žiadal doručiť návrh s prílohami s tým, že
súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, právny zástupca sa pojednávaní nezúčastní

atýmospravedlňujesvojuneúčasťnapojednávaní. Písomnýmpodanímdoručeným10.11.2014totožný
vedľajší účastník oznámil znovu vstup do konania s iným právnym zástupcom.Písomným podaním doručeným dňa 8.10.2014 vedľajší účastník poukázal na ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal
na ustanovenie zmluvných dojednaní, podľa ktorých ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky

istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Z tohto dôvodu vzniesli námietku premlčania celého práva a navrhli návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo
dňa 22.7.2005, dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení
pohľadávky z 15.10.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.9.2012 spolu s prílohami, pokusom

o zmier z 9.5.2014, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach z 17.1.2013,
Rozhodcovskou zmluvou z 17.1.2013, písomným vyjadrením navrhovateľa z 15.10.2014, výsluchom
odporkyni, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0372449634 zo dňa 22.7.2005 poskytla Slovenská
sporiteľňa a.s. odporkyni A. J. ako dlžníkovi úver vo výške 150.000,- Sk, s výškou úrokovej sadzby
11,60%, poplatkom za poskytnutie úveru 3.000,- Sk, poplatok za správu úveru 50,- Sk, výškou splátky

3358,- Sk mesačne, splatnosťou prvej splátky 10.8.2005 a konečnou splatnosťou 10.7.2010.

Dohodou o ručení z 22.7.2005 prevzal H. M. ručiteľský záväzok v zmysle § 303 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 15.10.2012 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. dlžníkovi
a ručiteľovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.

1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na
navrhovateľa bola postúpená aj pohľadávka z predmetnej zmluvy v celkovej výške 3820,- Eur s tým,
že výška omeškaných splátok bola 3793,60 eur.

Pokusom o zmier z 9.5.2014 vyzýval navrhovateľ dlžníka a ručiteľa k zaplateniu sumy celkom 5.035,57
eur do 12.5.2014.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 17.1.2013 vyplýva, že odporkyňa
A. J. uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava, zo dňa 22.7.2005, dlžná suma 2540,38 eur
a nákladov na inkasné konanie 150,- eur a z úroku z omeškania 8,75% ročne z uvedenej sumy od
27.9.2012 do splatnosti poslednej splátky. Osoby uvedené v dohode zároveň vyhlasujú, že majú

vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch. Ako forma splatenia záväzku boli dohodnuté splátky po
50,- eur mesačne s dátumom prvej splátky 10.2.2013. Dohoda je podpísaná zástupcom navrhovateľa
Y. G. a odporkyňou 17.1.2013. Zároveň podpísala odporkyňa aj rozhodcovskú zmluvu.

Navrhovateľ v priebehu konania reagoval na vyjadrenie vedľajšieho účastníka a poukázal na § 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka s tým, že zmluva o úvere sa spravuje len treťou časťou Obchodného

zákonníka. Ide o kogentné ustanovenie, preto aj otázku premlčania uplatneného nároku je potrebné
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie
NS SR 6McDo 4/2012 z 27.3.2013 a rozhodnutia KS Banská Bystrica a Krajského súdu Trnava. Z
uvedeného dôvodu je premlčacia doba štvorročná a jeho pohľadávka premlčaná nie je.

Na pojednávanie 16.10.2014 sa nedostavil navrhovateľ a ani vedľajší účastník, svoju neúčasť

ospravedlnili, preto súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že uzavrela zmluvu o splátkovom úvere dňa 22.7.2005 na sumu
150.000,- Sk, úver mala splácať po 3.358,- Sk mesačne po dobu 5 rokov. Spočiatku aj úver splácala,
medzitým sa rozviedla a mala finančné problémy, preto úver prestala splácať. Súhlasila so vstupom
vedľajšieho účastníka, ako i vznesenou námietkou premlčania. Potvrdila, že v januári 2013 ju navštívil p.

Y.G.,ktorýjusámvyhľadalstým,žesachcedohodnúťnasplátkach,lebotopôjdenaexekúciu.Celájehonávštevasatýkala dohodyosplátkach,pretosadohodlinasplátkachpo40,-eur.Daljejpodpísaťtlačivo,
ktoré mal pripravené, žiadne osobitné dojednania pred podpisom tlačiva nepredchádzali. Nehovoril
nič, že je dlh premlčaný a už vôbec nevedela o tom, že by mala podpísať nejaké uznanie tohto dlhu v

určitej výške. Následne asi poslala 4x splátky, naposledy 9.10.2014.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho zamietol. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa ako
dlžníčka uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver 150.000,- Sk , ktorý mala splácať v splátkach 2258,- Sk mesačne po dobu

od 10.8.2005 do 10.7.2010. Odporkyňa úver riadne nesplácala z dôvodov zmeny pomerov na jej strane.
Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň
i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka.

Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok, pretože
navrhovateľ nadobudol pohľadávku od právneho nástupcu pôvodného veriteľa. Z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok vyplýva, že dátum splatnosti pohľadávky bol ku dňu 10.7.2010. Počet dní
omeškaniajeuvádzaný1264dní.Navrhovateľuplatnilpôvodnesvojeprávo ajvočiručiteľovi, ktorý však
zomrel pred začatím konania, preto súd konanie voči nemu zastavil. V návrhu však uplatnil navrhovateľ

len dve splátky za mesiace jún a júl 2010. Odporkyňa a aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania
uplatneného nároku s odkazom na dátum splatnosti úveru a dátum začatia konania.

Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodne vznesenou námietkou premlčania dlhu odporcom, ktorú
vzniesol v konaní tak vedľajší účastník ako i sám odporca. Splatnosť mesačnej splátky, ktorá je
predmetom konania, nastala 10.6.2010 a 10.7.2010, a keďže navrhovateľ podal návrh na súd 9.6.2014,

bol návrh podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou
zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom.
Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje

použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale obchodného práva, súd udáva, že
nijako nespochybňuje,žeideozmluvuoúvere,ktoráje absolútnym obchodom,aženaňudopadátretia
časť Obchodného zákonníka. Nemožno však nevidieť, že predmetná zmluva je zároveň aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a je teda regulovaná osobitnou právnou úpravou. V zásade ide o vzťah medzi
bankou a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver pre osobné potreby. Ide teda o typicky občianskoprávny

vzťah, ktorý je v praxi veľmi frekventovaný. V prípade existencie duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať na občiansky vzťah nie podnikateľské právo
ale občianske právo. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva
na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa /§
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Uvedený názor podporil aj Ústavný súd SR v uznesení I.ÚS

402/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého je názor krajského súdu v tomto smere ústavne udržateľný.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie NS SR 2Mcdo 3/2011 z 28.4.2011, a rozhodnutie
NS SR 6MCdo 4/2012 z 27.3.2013, uvedené rozhodnutia sú neaplikovateľné na danú vec, pretože v
týchto veciach sa prioritne posudzovala absolútna neplatnosť zmluvy o úvere s vysloveným názorom,že záväzkové vzťahy pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom
podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, preto sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V prejednávanej veci však súd záväzok z ručiteľského vzťahu neriešil.

PokiaľnavrhovateľpoukazovalnaDohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuvzhľadom
na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, považuje súd túto dohodu za absolútne neplatný právny
úkon predovšetkým vzhľadom na okolnosti jej uzatvárania pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka a neplatnú pre neexistenciu slobodnej vôle písomne uznať dlh. Je zrejmé,
že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaná odporkyňa s tým, že dojednáva len splátky

tohto úveru, pričom nebola vôbec informovaná o tom, že dlh je premlčaný a aké sú následky
uznania záväzku. Odporkyňa v konaní uviedla, že jediným účelom návštevy zástupcu navrhovateľa
bolo uzavretie dohody o splátkach , pričom vôbec nemala vedomosť o tom, že by mala uzatvoriť a
podpísať aj ďalší úkon, a to uznanie dlhu, rozhodcovskú doložku a podobne. Za tohto stavu len veľmi
ťažko preto možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu voči konkrétnemu veriteľovi. Pokiaľ
bolo účelom návštevy dojednanie splátok, v predmetnej dohode sú síce splátky uvedené, avšak je

evidentné, že na týchto splátkach sa účastníci nedohodli, pričom v časti 2.dohody je vopred predtlačené
vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v
konaní vôbec preukázaná, práve naopak odporkyňa poprela, že by jej vôbec bolo vysvetľované, že
podpisuje aj písomné uznanie dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný zámer
navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože navrhovateľa ako
veriteľa viedlo k podpisu dohody to, aby docielil vymožiteľnosť práva pred súdom, a nie menil pôvodný
obsah zmluvy, a to dojednanie nových splátok. Samotný „úmysel“ dojednať nový splátkový kalendár
vyplýva z toho, že podľa odporcu sa pri osobnej návšteve hovorilo i inej výške splátok, nie je vypísané
príslušenstvo dlhu, počet splátok, splatnosť a podobne. Dohoda ako taká je pritom vyhotovená vo

forme predtlačeného textu, t. z. pre všetky prípady dlhov či sú v čase podpisu tejto listiny premlčané,
alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody nevyjadruje vôľu konajúcej osoby podpísať aj uznanie záväzku /
viď výpoveď odporkyne/ a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti. Uznanie dlhu nemohlo platne nastať v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pretože odporca

nevedel o premlčaní dlhu tak ako to vyžaduje uvedené ustanovenie.

Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu za neplatný právny úkon jednak z dôvodu nedostatku
vôle na strane odporkyni a jednak pre rozpor s dobrými mravmi, a to i pre rozpor s § 4 ods. 8 zákona č.
257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako takúto praktiku veriteľa označuje za nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, preto v súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa
a vedľajší účastník na strane odporkyni. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie
právnym zástupcom JUDr. Bohdanom Jakubisom, pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty
sporu 222,94 eur, odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
predstavuje 19,92 eur, pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 19,92 eur + réžijný paušál

8,04 eur, písomné vyjadrenie z 6.10.2014 v sume 19,92 eur + RP 8,04 eur, trovy právneho zastúpenia
vzniknuté na strane vedľajšieho účastníka pre JUDr. Bohdana Jakubisa sú ako celok sú 55,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./