Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15Cpr/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213241813.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

vecinavrhovateľkyG.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomul.R.č.X,R.,zastúpenejJUDr.DagmarKubovičovou,
advokátkou, so sídlom Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava , proti odporcovi Letisko M.R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava , IČO: XX XXX XXX, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo
dňa 16. 10. 2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je n e p l a t n é a pracovný
pomer navrhovateľky u odporcu ďalej trvá.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 498,48 € na účet advokátky JUDr.

Dagmar Kubovičovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok
99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.12.2013, podaným na súd dňa 11. 12. 2013, domáhala určenia,
že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 30.10.2013 ( správne zo dňa 16.10.2013 ) dané
odporcom navrhovateľke je neplatné, určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom
trvá a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke trovy konania.

Podaný návrh na súd navrhovateľka odôvodnila tým, že je zamestnancom odporcu, resp. jeho právnych
predchodcov odo dňa 01. mája 1978, odkedy pre odporcu pracovala až do roku 2004 na pozícii

sekretárky ekonomického námestníka. Po organizačných zmenách u právneho predchodcu odporcu
začala navrhovateľka v roku 2005 pracovať ako administratívna pracovníčka v podateľni odporcu s tým,
že od 01.04.2008 zastáva pracovné miesto referenta registratúry na právnom oddelení odporcu

Pracovnou náplňou navrhovateľky bolo spočiatku len vedenie podateľne. Neskôr bola navrhovateľka
poverená aj vybavovaním výpisov z obchodného registra na súde, zabezpečením overovaní písomnosti
u notára a podobnými službami. Následne pribudli rozhodnutím odporcu navrhovateľke ďalšie povinnosti
- zabezpečenie pripomienkovania novouzatváraných zmlúv a dodatkov ako aj vedenie registra zmluvnej

agendy odporcu. Po čase vyplynula odporcovi zo zákona povinnosť zverejňovania zmlúv, čo pribudlo do
pracovnej náplne navrhovateľky - každú zmluvu musela navrhovateľka hneď po jej uzatvorení prioritne
naskenovať (obchodné zmluvy majú až 30 strán) a zaslať na zverejnenie. Keď pribudla odporcovipovinnosť zverejňovať aj faktúry, zabezpečovala ich skenovanie a zverejňovanie podľa pokynov odporcu
navrhovateľka.

Krátko po vymenovaní nového vedenia odporcu došlo u odporcu k organizačným zmenám, ktoré viedli

k zníženiu počtu zamestnancov. Jedna zo zmien mala za následok zrušenie dovtedajšej praxe, kedy si
zástupcovia jednotlivých oddelení chodili pre poštu do podateľne. Po novom navrhovateľka roznášala
poštu, aby asistentky boli vždy k dispozícii svojim nadriadeným. Takáto organizácia práce viedla k
nadmernému psychickému zaťaženiu navrhovateľky.

Dňa 30.10.2013 navrhovateľka osobne prevzala od odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru,

ktorého dôvodom malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto porušenie malo spočívať v
tom, že navrhovateľka dňa 30.08.2013 zaevidovala ako došlú poštu zásielku doručenú spoločnosťou
DHL Express, pričom však po otvorení zásielky opatrila list, ktorý bol jej obsahom, pečiatkou "došlo" s
dátumom 02.09.2013, čiže s neskorším dátumom ako bol list doručený. Odporca uviedol, že doručením
predmetného listu mu začala plynúť 30 dňová lehota na odpoveď v arbitrážnom konaní, ktorej márnym
uplynutím by mohol utrpieť škodu veľkého rozsahu. Odporca tiež uviedol, že chyba navrhovateľky bola

zistená až ku koncu lehoty a že na výzvu svojej nadriadenej navrhovateľka opakovane potvrdila mylnú
informáciu o doručení zásielky, čím podľa tvrdení odporcu navrhovateľka vedome uviedla odporcu do
omylu. Odporca mal za to, že toto ním tvrdené konanie navrhovateľky je natoľko závažné, že ho možno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany odporcu.

Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 04.11.2013, doručeným dňa 07.11.2013 odporcovi oznámila,
že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju odporca naďalej
zamestnával.

K dôvodom, uvedeným odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru, navrhovateľka v návrhu
na začatie konania uviedla, že v piatok 30.08.2013 v odpoludňajších hodinách prevzala kolegyňa

navrhovateľky od kuriéra spoločnosti DHL Express zásielku adresovanú odporcovi, ktorú následne
navrhovateľka od tejto tejto kolegyne prevzala a zaevidovala ako došlú poštu s dátumom doručenia
30.08.2013. Ako odosielateľ zásielky bolo uvedené meno "Clara Gallagher" odoslaná z Paríža. Nakoľko
navrhovateľka nemala vedomosť o obsahu zásielky, do kolónky vec nezaevidovala nijaký záznam.
Navrhovateľka ani nevedela pre neúplnosť adresy s istotou určiť, či bola zásielka adresovaná odporcovi.

Následne v pondelok 02.09.2013 navrhovateľka otvorila predmetnú zásielku a zistila, že sa v nej
nachádza ďalšia obálka, v ktorej bol list, z ktorého obsahu vyplývalo, že je adresovaný odporcovi a
omylom zapísala tento list do evidencie ako prijatý dňa 02.09.2013 od odosielateľa "ICC" so záznamom
v kolónke vec "Request for arbitration" a opatrila pečiatkou s tým istým dátumom. Začiatkom októbra
bola navrhovateľka telefonicky kontaktovaná svojou nadriadenou aby zistila, kedy presne bola odporcovi

doručená zásielka týkajúca sa arbitráže. Navrhovateľka podala v dobrej viere informáciu, že zásielka
bola doručená dňa 02.09.2013, pretože takýto záznam pri spätnej kontrole poštovej knihy našla
a zhodoval sa s opisom zásielky nadriadenej navrhovateľke. Následne bola navrhovateľka znova
kontaktovaná svojou nadriadenou ráno v sobotu 05.9.2013 ( správne 05.10.2013 ), kedy bola znova
požiadaná o potvrdenie doručenie danej zásielky. Navrhovateľka uviedla, že bez knihy došlej pošty nevie

potvrdiť deň doručenia zásielky a že v najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok vec preverí. V pondelok
07.9.2013 ( správne 07.10.2013 ) navrhovateľka znovu skontrolovala knihu došlej pošty, kde zistila,
že ohľadne hľadanej zásielky sú dva záznamy a že zásielka prišla v skutočnosti 30.08.2013, avšak
bola zaevidovaná pod iným odosielateľom, aký zodpovedal dopytu jej nadriadenej. Táto skutočnosť
bola spôsobená tým, že daná zásielka bola označená odosielateľom "Clara Gallagher" a až v jej vnútri

bolo ďalšie označenie odosielateľa ako "ICC" (Medzinárodná obchodná komora). O tomto omyle ihneď
informovala svoju nadriadenú.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že nepopiera, že jej pochybením došlo k mylnému informovaniu o dni
doručenia zásielky, avšak závažnosť jej pochybenia treba posudzovať vzhľadom na okolnosti doručenia
zásielky, na zmätočné označenie odosielateľa zásielky a na to, že navrhovateľka bez odkladu po zistení

omylu odporcu na toto upozornila. Nie je teda pravdou, že by navrhovateľka vedome a viacnásobne
mylne informovala odporcu, pričom svoje pochybenia napravila hneď ako sa o ňom dozvedela. Podľa
vedomostí navrhovateľky, ku vzniku škody odporcovi nedošlo a jej konanie nemožno považovať za
závažné porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho je okamžité skončenie pracovného pomeru
odporcom neplatné.Odporcavpísomnomvyjadrenízodňa03.02.2014navrhol,abysúdnávrhnavrhovateľkyakonedôvodný
zamietol a nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.

Uviedol, že dňa 30.08.2013 bola do sídla odporcu formou kuriérskeho doručovania doručená výzva z

Arbitrážneho súdu pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži (ďalej len "zásielka"). Táto zásielka
obsahovala list, ktorý bol veľmi dôležitou písomnosťou, s ktorou bolo spojené plynutie lehoty odporcu
( ako účastníka významného arbitrážneho konania) pre určenie osoby rozhodcu v medzinárodnom
arbitrážnom konaní a taktiež pre vyjadrenie sa odporcu v tomto arbitrážnom konaní. Márnym
uplynutím tejto lehoty mohol odporca v predmetnom arbitrážnom konaní utrpieť škodu veľkého rozsahu.

Navrhovateľka zásielku prevzala a zaevidovala do evidencie došlej pošty dňa 30.08.2013 (tzn. v deň
skutočného doručenia zásielky do sídla odporcu kuriérskou spoločnosťou DHL Express, o čom spätne
od tejto spoločnosti išla informácia odosielateľovi), avšak zásielku opätovne zaevidovala do evidencie
došlej pošty dňa 02.09.2013 a týmto dátumom označila aj samotnú zásielku (list), čiže s neskorším
dátumom, ako bol skutočný dátum doručenia zásielky. Toto pochybenie navrhovateľky odporca zistil až
po uplynutí 30-dňovej lehoty odvíjajúcej sa od doručenia tejto zásielky, a to tesne pred jej uplynutím.

Navrhovateľka viackrát (2x) podala svojej nadriadenej vedome telefonicky mylné/nesprávne informácie,
ktorými uviedla svoju priamu nadriadenú a taktiež vedenie letiskovej spoločnosti BTS do omylu ohľadom
termínu doručenia zásielky napriek priamym a jednoznačným otázkam svojej nadriadenej smerujúcich
k preverovaniu, či dátum vyznačený pečiatkou na zásielke je skutočným dátumom doručenia zásielky
s vysvetlením, aká právna skutočnosť (plynutie dôležitej 30 dňovej lehoty) sa na tento dátum viaže.

Uvedený dátum bol podkladom/začiatkom plynutia lehoty vo vyššie spomínanom arbitrážnom konaní
a táto informácia bola kľúčová i pre zadanie a ďalšie právne úkony externého právneho zástupcu
letiskovej spoločnosti BTS v predmetnom arbitrážnom konaní. Navrhovateľka po zistení svojho omylu
ihneď neinformovala odporcu, ako to tvrdí v návrhu. Dňa 05.10.2013 v sobotu, tzn. už po uplynutí
vyššie uvedenej lehoty, a nie 05.09.2013 (to bol štvrtok) bola navrhovateľka telefonicky kontaktovaná

svojou nadriadenou a znova tretíkrát požiadaná o potvrdenie dňa doručenia danej zásielky, resp. o
informáciu, či vie vylúčiť skutočnosť, že by bola zásielka doručená dňa 30.08.2013. Priama nadriadená
však už disponovala informáciou o tom, že skutočný deň doručenia zásielky bol dňa 30.08.2013 a to na
základe komunikácie externého právneho zástupcu letiskovej spoločnosti BTS s Arbitrážnym súdom pri
Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži (dňa 04.10.2013). Navrhovateľka na túto otázku reagovala

tak, že vylúčiť to nevie a že znovu všetko preverí v knihe došlej pošty v pondelok tzn. 07.10.2013 a
nie podľa tvrdenia navrhovateľky dňa 07.09.2013 (to bola sobota). Po potvrdení skutočnosti zo strany
navrhovateľky na základe "overenia" v knihe došlej pošty, že zásielka bola doručená dňa 30.08.2013,
bola navrhovateľka požiadaná svojou priamou nadriadenou, aby zabezpečila potvrdenie o doručení z
kuriérskej spoločnosti.

Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľky ako účastníčky konania a oznámením obsahu
listinných dôkazov predložených účastníkmi, súd zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer navrhovateľky u právneho predchodcu odporcu Výstavba letísk Bratislava bol založený
písomnou pracovnou zmluvou uzavretou dňa 01. 5. 1978.

Dňa 30.4.2008 navrhovateľka ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli Dohodu o zmene

pracovnej zmluvy a mzdových podmienkach, ktorou sa stanovili mzdové podmienky zamestnanca
zaradeného na pracovné miesto referent registratúry na právnom oddelení s tým, že popis činností bol
uvedenývKatalógučinnostípracovnýchmiestzamestnávateľa,jednouzktorýchboloajzabezpečovanie
činnosti podateľne, registratúry organizačného útvaru, alebo registratúrneho strediska.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníčky konania zotrvala na skutkových tvrdeniach uvedených v

návrhu. Okrem toho uviedla, že doručenú listovú zásielku DHL v piatok dňa 30.8.2013 v popoludňajších
hodinách neotvorila preto, že z nej nebol zrozumiteľný adresát, nebol tam uvedený žiaden telefonický
kontakt alebo meno, čo pri týchto zásielkach bežne bývalo. Tým, že sa blížil koniec pracovnej doby a
nemalaskýmdiskutovaťuodporcu,komujetátozásielkaprípadneurčená,takjuodložilanapondelok.V
pondelok riešila novú poštu a danú obálku, u ktorej chcela zistiť komu vlastne je určená, otvorila s ďalšou

poštou. Vo vnútri bola zalepená obálka, ktorá mala iného odosielateľa ako bol na pôvodnej a už bolo
zrejmé, že je tam nejaká arbitráž s letiskom. Keďže mala už pečiatku nastavenú na pondelňajší dátum02.9.2013, tak ju v dobrej vôli označila touto pečiatkou s týmto dátumom a zároveň zaevidovala v knihe
došlej pošty, pričom pozabudla, že už v piatok zaevidovala túto zásielku ako neotvorenú bez pečiatky
a bez čísla. Prevzatie zásielky, doručenej DHL, mohla iba na tej, ktorá bola doručená, pretože nemala

vedomosť, že obsahuje ďalšiu zásielku. Aj keď by v piatok otvorila túto listovú zásielku a zistila, že je v nej
ďalšia listová zásielka, keďže takúto situáciu ešte neriešila, nevedela ako by zaevidovala v došlej pošte
jednu zásielku, keď v skutočnosti boli dve, ale druhá bola obsahom prvej zásielky. Pokiaľ otvorila listovú
zásielku v pondelok a zistila, že obsahuje ďalšiu listovú zásielku, túto ďalšiu listovú zásielku už v poštovej
knihe nemohla zaevidovať s dňom doručenia 30.8.2013, pretože by to nesedelo. Nespomínala si, že

by počas výkonu jej práce u odporcu v podateľni bola doručená listová zásielka, ktorá by obsahovala
ďalšiu listovú zásielku.

Počas výkonu prácu u odporcu aj u jeho právneho predchodcu nikdy nedostala písomné upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny.

Z fotokópie príslušných strán knihy došlej pošty predloženej odporcom súd zistil, že pod číslom 302
je dňa 30.8.2013 zapísaná zásielka doručená od Clara Gallagher, Paris, Francia kuriérom DHL a pod

číslom 303 je dňa 02.9.2013 zapísaná zásielka doručená od ICC so záznamom v kolónke obsah podania
"Request for arbitration", kuriérom.

Odporca v konaní zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2014 k návrhu. Ďalej poukázal na to,
že z listu datovaného 28.08.2013 od Internacionál Court of Arbitration (označený pečiatkou doručenia
nesprávnou ) v pôvodnom znení v anglickom jazyku vyplýva aj požiadavka na odpoveď na žiadosť

do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni prijatia tejto korešpondencie. Odporca sa začal s obsahom
tejto listovej zásielky zaoberať už dňa 03.9.2013, kedy telefonicky kontaktoval spoločnosť ASPENA,
s. r. o., ktorá spoločnosť na základe písomného Prehlásenia o zachovaní dôvernosti informácií zo
dňa 04.09.2013, prijala v tento deň od odporcu podklady za účelom vykonania oficiálneho prekladu
písomností v termíne do 09.09.2013, ktoré boli súčasťou listu z dôvodu ich následnej internej právnej

analýzy odporcom a následného ďalšieho postupu cestou externého právneho zástupcu. Dňa 9.9.2013
bol odporcovi doručený úradný preklad listín, ktoré boli súčasťou podania z arbitrážneho súdu. Následne
na právnom oddelení odporcu boli tieto preložené listiny analyzované a odporca zhromažďoval doklady,
ktoré boli s touto vecou spojené. Výsledkom internej analýzy odporcu bolo odporučenie vedeniu odporcu
osloviť externú advokátsku kanceláriu s profesijnými skúsenosťami v arbitrážnom konaní. Následne

vedenieodporcuuskutočnilokrokyabolaoslovenánaprípadnébudúceprávnezastupovaniespoločnosť
ROWAN LEGAL s.r.o. Úlohou advokátskej kancelárie na základe prvého stretnutia bolo predovšetkým
procesne analyzovať celú vec. Z e-mailu ROWAN LEGAL s.r.o. z 28.4.2014 vyplývajú všetky postupy a
jednotlivé kroky, ktoré boli vykonané pred udelením plnej moci tejto advokátskej kancelárii.

Odporca uviedol, že nikdy nečelil arbitrážnemu konaniu, preto aj keď zamestnáva dvoch právnikov,

rozhodol sa riešiť vec externým právnym zastupovaním advokátskou kanceláriou, ktorá mala, podľa
vedomostí odporcu, skúsenosti s arbitrážnym konaním aj zastupovaním štátu v arbitrážnych konaniach.

Listomzodňa28.augusta2013MedzinárodnýarbitrážnysúdMedzinárodnejObchodnejkomoryvParíži
oznámil odporcovi obdržanie žiadosti o arbitráž od právneho zástupcu spoločnosti ZIPP BRATISLAVA
SPOL. S.R.O, ktorá odporcu určuje ako Odporcu v arbitrážnom konaní a v prílohe tohto oznámenia

pripojil kópie Žiadosti a dokumentov k nej priložených. S poukazom na Čl. 5 (1) Rozhodcovských
pravidielarbitrážnysúdvoznámeníuviedol,žeodpoveďnažiadosťmáodporcaposlaťdo30dníododňa
nasledujúceho po dni prijatia tejto korešpondencie. V tomto oznámení arbitrážny súd uviedol riadiacu
skupinu tohto prípadu, v ktorej je, okrem iných osôb, uvedená aj pani Clara Gallagher, asistentka.

Dňa 04.09.2013 podpísal zástupca ASPENA, s. r. o., preklady a tlmočenie Prehlásenie o zachovaní

dôvernosti informácií v súvislosti so žalobou medzi ZIPP Bratislava spol. s.r.o. a odporcom ako
objednávateľom na Medzinárodnom rozhodcovskom súde Medzinárodnej obchodnej komory a
dokumenty obsahujúce dôverné informácie.Dňa 9.9.2013 bol odporcovi doručený úradný preklad listín, ktoré boli súčasťou podania z arbitrážneho
súdu, o čom svedčí e-mail od Aspena Bratislava adresovaný zamestnancom odporcu.

Z e-mailových vyjadrení JUDr. Ľudovíta Mičinského prokuristu ROWAN LEGAL s.r.o zo dňa 10.4.2014

a 28.4.2014 vyplýva, že dňa 20.9.2013 (piatok) sa uskutočnilo úvodné stretnutie, na ktorom sa zoznámil
s generálnym riaditeľom odporcu a obdržal prvotné informácie ohľadne arbitráže, ako aj kópiu žaloby
a žiadosti o arbitráž zo strany ZIPP. Ďalšie stretnutia s odporcom ohľadne uvedenej arbitráže sa konali
v dňoch 23.9.213, 26.9.2013 a 30.9.2009. Na stretnutí dňa 30.9.2013 prebrali jeho účastníci závery z
právneho rozboru a na tomto stretnutí zároveň štatutári BTS podpísali pripravenú plnú moc ROWAN

LEGAL s.r.o pre účely arbitráže. Dňa 01.10.2013 (utorok) po vzájomnom odsúhlasení ROWAN LEGAL
s.r.o podala v mene BTS na arbitrážny súd a právnemu zástupcovi protistrany podanie v anglickej a
slovenskej jazykovej verzii. V podaní sa odvolávala na to, že žiadosť o arbitráž bola doručená 02.9.2013.
Dňa 04.10.2013 (piatok) ROWAN LEGAL s.r.o od arbitrážneho súdu obdržal podanie (v anglickom
jazyku), v ktorom sa uvádza, že podľa informácií od kuriérskej služby, BTS obdržala žiadosť o arbitráž
dňa 30.8.2013. Tým, že bolo podanie zaslané už dňa 1.10.2013 ROWAN LEGAL s.r.o stihol posledný

deň lehoty, na základe čoho súd vyhovel jeho žiadosti o predĺženie. BTS nezmeškala dôležitú procesnú
30-dňovú lehotu vytýčenú Rozhodcovskými pravidlami (čl. 5 ods. 1 ) iba v dôsledku podania odpovede/
žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 1.10.2013 deň vopred (t.j. v predposledný deň lehoty, ako sa
domnievali, no reálne to bol posledný deň lehoty). K čl. 5 ods. 1 Rozhodcovských pravidiel ROWAN
LEGAL, s.r.o. uviedol, že žalovaný je povinný podať svoju odpoveď do 30 dní od doručenia žaloby.

Alternatívne môže tiež žiadať o predĺženie predmetnej lehoty počas tých istých 30 dní. V prípade, že by
lehota na podanie odpovede alebo žiadosti o predĺženie lehoty uplynula, rozhodcovský súd by mohol:

- vymenovať rozhodcu za BTS, čo predstavuje značnú procesnú nevýhodu v akomkoľvek
rozhodcovskom konaní,

- rozhodnúť o počte rozhodcov bez vyjadrenia zo strany BTS

- rozhodnúť o preddavku na trovy konania bez akéhokoľvek vypočutia BTS, čím by mohla byť procesná
obrana BTS v arbitráži sťažená.

Listom zo dňa 11.10.2013 odporca požiadal Výbor ZO IOZ ( odborovú organizáciu ) o prerokovanie
návrhu na dočasné prerušenie výkonu práce a návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru s
navrhovateľkou.

Odborová organizácia Letiska M.R.Štefánika Bratislava a.s. (BTS) listom zo dňa 15.10.2013 oznámila
odporcovi prerokovanie uvedenej žiadosti dňa 14.10.2013.

Listomzodňa16.10.2013,označenýmako"Vec:Okamžitéskončeniepracovnéhopomeru",doručeným
navrhovateľke poštou doporučenou listovou zásielkou s doručenkou dňa 30.10.2013, odporca oznámil
navrhovateľke, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej

disciplíny, ktoré porušenie spočívalo v tom, že navrhovateľka dňa 30.08.2013 zaevidovala ako došlú
poštu zásielku doručenú spoločnosťou DHL Express, pričom po otvorení zásielky opatrila list, ktorý
bol jej obsahom, pečiatkou (došlo) s dátumom 02.09.2013, čiže s neskorším dátumom ako bol list
doručený. Odporca ďalej uviedol, že doručením predmetného listu mu začala plynúť 30 dňová lehota na
odpoveď v arbitrážnom konaní, ktorej márnym uplynutím by mohol utrpieť škodu veľkého rozsahu. Táto

chyba navrhovateľky bola zistená až ku koncu lehoty a na výzvu riaditeľky odboru Právne veci a ľudské
zdroje navrhovateľka opakovane potvrdila mylnú informáciu o doručení zásielky, čím navrhovateľka
vedome uviedla odporcu do omylu. Vyššie uvedené konanie navrhovateľky odporca považuje za dôkaz
porušeniazákladnejpovinnostizamestnancavyplývajúcejz§81Zákonníkapráceamázato,žekonanie
navrhovateľky možno vzhľadom na jeho charakter, dobu trvania, intenzitu, ako aj následky tohto konania

vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany odporcu.Navrhovateľkapísomnýmpodanímzodňa04.11.2013,doručenýmodporcovidňa07.11.2013,odporcovi
oznámila, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju odporca naďalej
zamestnával.

Podľa § 47 ods. 1 písm a),b) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase od
01.01.2013do31.5.2014(ďalejlen"Zák.práce"),ododňa,keďvznikolpracovnýpomerjezamestnávateľ
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou a zamestnanec je povinný podľa

pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zák. práce, pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zák. práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zák. práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zák. práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Podľa § 81 písm. a), c) Zák. práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený
podľa osobitného predpisu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním

vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa § 82 písm. b) Zák. práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný
najmä riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov.

Na základe vykonaného dokazovania, pri hodnotení každého dôkazu jednotlivo a aj v ich vzájomnej
súvislosti, a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky podaný proti

odporcovi je dôvodný.Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie

pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,

aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z
pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených

právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom,
pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie
pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia

pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie),
je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru
(§ 68 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. e), časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto
pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník

práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia
pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo,

dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.

Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa

svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného
záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách
nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri

posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca.

V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
16.10.2013, dané odporcom navrhovateľke, je z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí platným

právnym úkonom ( je v písomnej forme, bolo riadne doručené navrhovateľke, odporca v ňom uplatnil iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý skutkovo vymedzil tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, bolo vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom).

Spornou medzi účastníkmi konania bolo kvalifikovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľkou odporcom ako hľadiska pri rozhodovaní odporcu o postihu navrhovateľky.

Vzhľadom na to, že iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru ( porušenie pracovnej disciplíny najvyššej
intenzity ), bolo vecou súdu hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou v
závislosti od konkrétnych okolností prípadu, osoby navrhovateľky ako zamestnanca, jej doterajšiehopostoja k plneniu pracovných povinností, spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situácie, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledkov porušenia pre zamestnávateľa a či
konanie navrhovateľky spôsobilo odporcovi škodu a pod.

Z vykonaného dokazovania výpoveďou navrhovateľky ako aj z fotokópie príslušných strán knihy došlej
pošty mal súd za preukázané, že navrhovateľka, v náplni práce ktorej bolo aj zabezpečovanie činnosti
podateľne, registratúry organizačného útvaru, alebo registratúrneho strediska, porušila pracovnú
disciplínu nesplnením si zákonnej povinnosti pracovať zodpovedne a riadne, keď pri plnení vyššie
uvedenej pracovnej povinnosti dvojito zaevidovala listovú zásielku, doručenú odporcovi dňa 30.8.2013

DHL Expres. Pri tomto konaní navrhovateľky ale nie je možné neopomenúť situáciu, v ktorej k
porušeniu došlo, a to, že táto listová zásielka bola doručená v piatok v popoludňajších hodinách, že
jej odosielateľom bola fyzická osoba Clara Gallagher, že pre neúplnosť adresy odporcu navrhovateľka
nevedela s istotou určiť, či bola zásielka skutočne adresovaná odporcovi a že na pracovisku sa v tom
čase nenachádzala nadriadená navrhovateľky, ktorá by vedela túto situáciu kvalifikovane posúdiť a na
mieste riešiť ( odporca toto tvrdenie navrhovateľky nenamietal ani nespochybnil jeho pravdivosť ). Ďalší

postup navrhovateľky, ktorá listovú zásielku zaevidovala do knihy došlej pošty bez jej otvorenia s tým,
že v najbližší pracovný deň v pondelok 02.9.2013 zistí, či zásielka patrí odporcovi a ktorému útvaru
odporcu je určená, považuje súd za daných okolností za logický a správny. Pokiaľ navrhovateľka v
pondelok dňa 02.9.2013 otvorila s novou poštou aj predmetnú listovú zásielku opomenúc, že mienila
postupovať podľa úvahy z piatka dňa 30.8.2013, keď ju v ten deň zaevidovala ako neotvorenú, a zistila ,

že sa v nej nachádza ďalšia listová zásielka v obálke, zaevidovaním tejto druhej listovej zásielky v knihe
došlej pošty dňom 02.9.2013, navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu z nedbanlivosti, keď odporca v
konaní nepreukázal tvrdenie o úmyselnom porušení pracovnej disciplíny týmto konaním navrhovateľky.
O nedbanlivostnom konaní navrhovateľky svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka sa v minulosti pri
výkone práce u odporcu nestretla s takto doručenou poštou, preto ani v minulosti neriešila problém,

ako zaevidovať takto doručenú poštu a na takýto prípad nebol predpísaný odporcom žiadny osobitný
postup. Súd toto tvrdenie navrhovateľky považoval za hodnoverné, pretože je skutočne neštandardné
a neobvyklé, aby úradnú korešpondenciu, resp. úradné listiny zasielala asistentka úradu ( v danom
prípade pani Clara Gallagher uvedená vo výzve-liste Medzinárodného arbitrážneho súdu Medzinárodnej
Obchodnej komory v Paríži zo dňa 28. augusta 2013 ako členka riadiacej skupiny prípadu ) vo svojom

mene ako odosielateľ a aby bola úradná listina obsahom takejto listovej zásielky ako samostatná listová
zásielka orgánu, ktorý bol uvedený ako jej odosielateľ.

Súd má za to, že za takýchto okolností je omyl navrhovateľky pri zaevidovaní týchto dvoch listových
zásielok doručených ako jedna listová zásielka, ospravedlniteľný, keď odporca nepreukázal úmyselné
konanie navrhovateľky pri tomto zápise.

Je pravdou, že dvojité zaevidovanie pošty malo v konečnom dôsledku za následok, že sa odporca mohol
domnievať, že lehota na podanie vo veci arbitrážneho konania mu uplynie dňom 02.10.2013, hoci táto
mala skutočne uplynúť dňom 01.10.2013, teda o jeden deň skôr.

Pokiaľ sa však odporca ( podľa jeho tvrdenia ) informoval ústne v priebehu mesiaca september 2013 u
navrhovateľky, kedy došla zásielka z arbitrážneho súdu a navrhovateľka mu v dobrej viere v správnosť

zápisu poskytla informácie vychádzajúc zo zápisu knihy došlej pošty ( dňa 02.9.2013 ), bolo povinnosťou
odporcu ( nadriadenej zamestnankyne navrhovateľky ), pokiaľ považoval túto informáciu za dôležitú pre
plynutie lehoty na odpoveď arbitrážnemu súdu, skontrolovať túto informáciu v knihe došlej pošty ( § 82
písm. b ) Zák. práce ) o to viac, keď disponoval s obálkami obidvoch listových zásielok a podľa listín v
jednej z nich sa nachádzajúcich, mohol a mal zistiť nezrovnalosti v zápise v knihe došlej pošty.

V kontexte spravodlivého posúdenia celej veci nie je bez významu ani konanie a postup odporcu z
hľadiska časového v rámci plynutia 30-dňovej lehoty na podanie odpovede/žiadosti o predĺženie lehoty
arbitrážnemu súdu, ktorému časovému hľadisku odporca v konaní navrhovateľky pripisuje mimoriadnu
dôležitosť.

Odporca, vychádzajúc z toho, že mu 30-dňová lehota uplynie dňom 02.10.2013 postupoval tak, že až po

18 dňoch (dňa 20.09.2013), zorganizoval úvodné stretnutie s advokátskou kanceláriou, ktorej na tomto
stretnutí odovzdal podklady týkajúce sa arbitráže, čím budúcemu právnemu zástupcovi výrazne skrátil
lehotu na prípravu zastúpenia o viac ako o polovicu lehoty na vyjadrenie. Odporca takto konal, hoci mu( ako sám tvrdí ) hrozila škoda veľkého rozsahu. Plnú moc k svojmu zastupovaniu v arbitrážnom konaní
udelil odporca svojmu právnemu zástupcovi až dňa 30.09.2013, teda bezprostredne pred uplynutím 30-
dňovej lehoty. Uvedené konanie odporcu, ktorý na rozdiel od navrhovateľky vedel posúdiť závažnosť

veci, nemožno považovať za konanie zodpovedajúce riadnej starostlivosti pri predchádzaní vzniku škôd.
Právny zástupca nasledujúci deň po prevzatí právneho zastúpenia v arbitrážnom konaní udelením plnej
moci odporcom, zaslal podanie posledný deň 30-dňovej lehoty dňa 01.10.2013 arbitrážnemu súdu, v
ktorom len žiadal o predĺženie lehoty na zaslanie odpovede.

Tvrdenie odporcu, že vyššie uvedeným konaním navrhovateľky mohol odporca utrpieť škodu veľkého

rozsahu je hypotetické a odporcovi v skutočnosti s konaním navrhovateľky žiadna škoda nevznikla ani
nehrozila. Pokiaľ by aj došlo k jednodňovému omeškaniu lehoty na podanie odpovede na arbitrážny
súd, tak takéto zmeškanie by neznamenalo pre odporcu také dôsledky na jeho majetkovú sféru ako to
uvádza. Odporca by nestratil právo na obranu vo veci samej, ale ako to vyplýva z e-mailu právneho
zástupcu odporcu v arbitrážnom konaní zo dňa 10.04.2014, nanajvýš mohla byť len sťažená procesná
obrana odporcu v arbitrážnom konaní.

Vychádzajúc z konkrétnosti daného prípadu má súd za to, že konanie, ktorého sa dopustila
navrhovateľka , t.j. dvojitý zápis došlej zásielky, nemôže byť bez ďalšieho považované za tak
závažné porušenie pracovnej disciplíny, aby bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru,
keďže neboli preukázané negatívne následky tohto konania pre odporcu, vznik škody odporcovi,
predchádzajúci negatívny postoj navrhovateľky k plneniu pracovných povinností ( navrhovateľka

vykonávala prácu u odporcu, resp. jeho právnych predchodcov 35 rokov bez toho, že by bola počas tejto
doby čo i len raz písomne upozornená zamestnávateľom na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny ),
ani iné okolnosti, ktoré by zvyšovali intenzitu tohto porušenia pracovnej disciplíny.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrhu navrhovateľky
vyhovelarozhodoltak,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerudanénavrhovateľkeodporcomlistom

zo dňa zo dňa 16. 10. 2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je n e p l a t n é a pracovný
pomer navrhovateľky u odporcu ďalej trvá.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka mala vo veci plný
úspech, preto jej súd na návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.) priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu
trov konania 498,48 €, ktoré sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľky advokátkou priznané podľa

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 cit. vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny určená
z tarifnej hodnoty veci (určenia neplatnosti právneho úkonu) za jeden úkon právnej služby v roku 2013
v sume 60,87 € a v roku 2014 v sume 61,87 €.

Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhl. priznal súd navrhovateľke

náhradu tarifnej odmeny jej právnej zástupkyne za dva úkony právnej služby po 60,07€ za jeden úkon (1.
prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 11. 2013 vrátane prvej porady s klientom, 2. písomné podanie
návrhu na začatie konania zo dňa 09.12.2013 na súd ), za štyri úkony právnej služby po 61,87 € ( 1. až
3. účasť na pojednávaniach pred súdom v dňoch 05.3.2014, 30.4.2014, 30.5.2014, 4. písomné podanie
zo 14.5.2014 vo veci samej na súd ) plus 2 x režijný paušál po 7,81 €, 4x režijný paušál po 8,04 € plus

20 % DPH z odmeny a náhrady spolu 415,40 €, čo je 83,08 €.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu tarifnej odmeny jej právnej zástupkyne za jeden úkon právnej
služby a to výzva odporcovi zo dňa 04.11.2013, nakoľko Občiansky súdny poriadok neupravuje ako
podmienku prípustnosti súdneho konania takúto tzv. predsúdnu korešpondenciu, ktorú nie je možné
považovať za úkon právnej služby v súdnom konaní v zmysle § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v

znení neskorších predpisov.O uložení povinnosti odporcovi zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 € rozhodol
súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a položky 1 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu k uvedenému zákonu. Navrhovateľka je osobne

oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona) a súd jej návrhu vyhovel, preto je
neúspešnýodporca,ktorýniejeoslobodenýodsúdnychpoplatkov,povinnýzaplatiťštátusúdnypoplatok
za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.