Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010400
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612010400.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému T. A. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
28.05.2014 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

1. T. A., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. U. č. XXX

2. T. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. U. č. XXX

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,
ž e

dňa 19.04.2012 v čase približne o 21.00 h v obci T. U. spolu so U. L. pri železničnej stanici fyzicky

napadli poškodeného U. Y. tak, že ho päsťami udierali do oblasti hlavy v dôsledku čoho poškodený U.
Y. spadol na zem, kde ho následne kopali a päsťami udierali do oblasti hlavy, krku a ramien, ktoré si
chránil rukami, pričom spôsobili poškodenému U. Y. podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie vlasatej
časti hlavy v temenno-záhlavovej oblasti, pomliaždenie pravého lakťa a pomliaždenie ľavého zápästia
s dobou liečenia približne 14 až 15 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížili na zdraví
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti, tým, že napadli iného

č í m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzujú
obž. T. A.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 a
§ 49 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

obž. T. I.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, § 37 písm. m/ a § 38 ods.
4 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 ( šestnásť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. Štvrtok č. XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 10.10.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
1Pv 285/12-12 zo dňa 10.10.2012 na T. A., T. I. a U. L. (ďalej len „obžalovaní“) pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 05.12.2012 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor

Okresnej prokuratúry Malacky a obžalovaný T. A. v zákonnej lehote odpor.

V priebehu konania súd zistil, že obžalovaný U. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX, a preto súd uznesením zo
dňa 28.05.2014 sp. zn. 1T 118/2012 v zmysle ustanovenia § 281 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu
uvedeného v § 9 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku trestné stíhanie voči nemu zastavil.

SúdvykonalvovecidokazovanievýsluchomobžalovanýchT.A.aT.I.,poškodenéhoU.Y.,svedkovT.Y.,
U.S.aA.R.aznalcaProf.MUDr.R.N.CSc.zodboruzdravotníctva,prečítanímvýpovedeobžalovaného
U. L. a svedka U. F. z prípravného konania, oboznámil sa s lekárskym správami a ostaným obsahom
spisového materiálu a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný T. A. na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.02.2014 vyhlásil, že sa cíti byť
nevinným zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. O celom incidente vie len toľko, že v ten
deň, večer o deviatej si kúpil víno, ktoré najprv popíjal na stanici s obžalovaným I. a trochu bokom boli aj
U. L. a U. F.. Po nejakej dobe si išiel sadnúť na kvetináč, kde ďalej popíjal víno, pričom videl ako prišiel
autobus a myslí si, že to bol U. F., ktorý si pýtal od autobusára cigaretu a videl ako sa o niečom dohadujú.

Neskôr sa premiestnili viac nabok, kde ich nevidel a počul len krik. Neskôr odtiaľ videl odchádzať I., F.
a L. a títo išli normálne. Obžalovaný uviedol, že v tom čase išiel aj on domov, pričom išiel pred nimi,
nakoľko títo išli dosť pomaly. Po nejakom čase počul pískať gumy a na cestu vybehla biela S., ktorá
zastavila pri I. a L. a vyskočili z nej T. a U. Y. a S. a začali ich biť. Obžalovaný uviedol, že na nich kričal,
aby prestali, načo dobehli autom ku nemu a začali ho biť. Prvý úder dostal do hlavy, a potom sa už

len stočil do klbka, a preto nevie povedať, čím ho bili. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že
po nejakej chvíli počul ako k nimi utekajú Rómovia z osady a pamätá si, že sa ho H. F. pýtal, čo mu
je. Následne na to prišli policajti, ktorí sa ho pýtali ako sa má a chceli, aby ho odviezla sanitka, čo on
odmietol, nakoľko chcel ísť domov.
Na otázku prokurátora obžalovaný T. A. odpovedal, že na stanicu prišiel asi o 20.45 hod., doniesol si

víno, ktoré predtým kúpil a chvíľu popíjal spolu s I., s ktorým sa bavil o práci. Potom si išiel sadnúť
bokom na kvetináč, tak ako to už uviedol. Obžalovaný vypovedal, že počul F. ako si pýta od autobusára
cigarety, na čo mu on odpovedal, aby si ich kúpil. Potom tam došlo k strkanici a počul krik, ale nešiel
sa tam pozrieť. Obžalovaný dodal, že potom ako ho zbili muži z S., tak išiel rovno domov a s I. a L. sa
o tom, čo sa stalo nerozprával, rozprávali sa o tom až na druhý deň. Na otázku obhajcu obžalovaný

odpovedal, že napadnutie nahlásil na polícii, o čom založil obhajca potvrdenie do spisu.
Z potvrdenia o oznámení zo dňa 24.04.212 vyplýva, že obžalovaný podal trestné oznámenie o tom,
že bol fyzicky napadnutý dňa 19.04.2012 v čase okolo 21.00 hod.. Oznámenie urobil dňa 24.04.2012.
Ďalej boli predložené ambulantné správy z 20.03.2012 a 29.03.2012, podľa ktorých obžalovaný utrpel
zlomeniny ruky na úrovni zápästia.T. I. vyhlásil, že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku, ktoré mu je kladený za vinu. Vo svojej
výpovedi na hlavom pojednávaní uviedol, že pri incidente bol on, U. F. a U. L. a T. A. tam vôbec nebol.
Tento sa ani neskôr k incidentu nepridal. Obžalovaný uviedol, že stáli na autobusovej zastávke, kde

popíjali víno. Ďalej uviedol, že nevie ktorí z nich si pýtal od autobusára cigaretu, nakoľko bol vtedy dosť
opitý, nepamätá si čo bolo dôvodom bitky. Pamätá si, že L. udrel prvý autobusár. Oni potom mali pred
autobusárom utiecť domov, pričom autobusár následne na autobuse odišiel. Neskôr ako išli domov,
vybehli z bielej S. štyria alebo piati chalani a začali ich biť. Potom im prišli na pomoc chlapci z osady
a útočníci z miesta utiekli. Obžalovaný vypovedal, že neskôr sa dozvedel, že títo útočníci zbili aj T. A.,

ale kde to nevedel uviesť.
Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že si pamätá, že niekto si pýtal cigaretu, potom nevie prečo,
U. L. išiel k autobusárovi a strčil do neho, načo mu autobusár jednu vypálil. On spolu s F. zdvihli L.
zo zeme, načo tento udrel autobusára a tento mu to vrátil, potom sa zapojili do bitky aj oni dvaja s F..
Obžalovaný tiež uviedol, že boli vtedy dosť opití, od druhej poobede vypili asi 5 - 6 litrov vína. Nakoľko
na nich kričali nejakí ľudia, utiekli potom domov. Obžalovaný tiež vypovedal, že v prípravnom konaní

odmietol vypovedať, lebo v tom čase bolo proti nemu vedené iné trestné stíhanie a on sa obával, aby ho
nezobrali do väzby. Na otázku obhajkyne obžalovaný odpovedal, že on dva razy strčil do poškodeného,
ktorý sa vždy odrazil od autobusu a potom mu autobusár jednu vrazil a on spadol na zem. Obžalovaný
tiež uviedol, že mal pri incidente trochu poranenú hlavu, ale nebol na ošetrení.
Nakoľko obžalovaný U. L. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, na návrh prokurátora v zmysle

ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku samosudca nariadil čítanie výpovede obžalovaného z
prípravného konania. V tejto výpovedi obžalovaný uviedol, že všetko čo je uvedené v uznesení o
vznesení obvinenia zo dňa 27.04.2012 voči jeho osobe je pravda. Uviedol, že dňa19.04.2012 bol večer
v čase okolo 21.00 hod. pri železničnej stanici v T. U. spolu s T. A., T. I. a U. F., kde sa spolu bavili
a popíjali červené víno. Obžalovaný uviedol, že toho dosť popili, každý asi tri litre. Vedľa železničnej

stanice je autobusová stanica, kde stáli a popíjali, pričom kúsok od autobusovej zastávky stál odstavený
autobus a pri ňom stál vodič a fajčil cigaretu. Obžalovaný uviedol, že podišiel k vodičovi a chcel sa
opýtať, kedy pôjde autobus do dediny, nakoľko sa chcel zviesť, aby zakúpil ďalšie fľaše alkoholu. Vodič
mu odpovedal, že on napitých voziť nebude a začal mu nadávať. Na to sa on nahneval a zavolal T. A.
a T. I.. T. A. mu vylial pohár červeného vína do tváre. Vodič autobusu ho udrel pravou rukou do oblasti

hlavy, nato on zareagoval a päsťou ho udrel do oblasti hlavy. Obžalovaný ďalej uviedol, že následne
sa k potýčke pridali aj jeho kamaráti T. A. a T. I.. Obaja začali vodiča udierať a kopať do oblasti hlavy
a tela. Asi 10 metrov odtiaľ stál U. F., ktorý videl, že on leží na zemi a T. A. a T. I. bijú vodiča. Tento
incident trval asi 5 minút, a potom išli domov do kolónie. Po ceste domov pri nich zastavilo auto U. S.
a z nej vystúpili piati chalani, pričom dvoch z nich obžalovaný poznal, boli to synovia vodiča U. a T. Y..

Keď títo vystúpili z auta, začali ich biť, pričom jeden z nich mal v rukách palicu a bili ich po celom tele
a po hlave, pričom jemu vybili jeden zub. Celé to trvalo asi tri minúty, potom nastúpili do auta a odišli.
Oni potom išli dobití do kolónie, kde zavolali políciu a sanitku. Obžalovaný uviedol, že on dostal lieky od
bolesti, nakoľko ho bolelo celé telo. O tom, že mali od nich ísť nejakí Rómovia, aby ich pomstili, nevedel.
On tam nebol a až ráno sa dozvedel, že nejakí cigáni tam poškodili autobus SAD, kto tam bol, nevedel

povedať. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na druhý deň išiel k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho
poslal na vyšetrenie na chirurgiu, kde sa v ten deň aj dostavil, pričom mu boli spôsobené zranenia, a to
pohmoždenie hlavy, nosa, vyrazený jeden horný zub, pohmoždenie krku, hrudníka a odreniny chrbta.
V danej veci už podal trestné oznámenie.
K tejto výpovedi uviedli obžalovaný T. A. a T. I., že to nie je pravda, a že T. A. pri incidente nebol, ale bol

tam U. F.. Pravda je len to, že obžalovaný T. A. dostal bitku.
K skutku bol vypočutý na hlavnom pojednávaní poškodený U. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
stál s autobusom na konečnej zastávke a fajčil vonku cigaretu, v tom čase tam sedeli na schodíkoch
obžalovaní I., L. a A., pričom obžalovaný L. si od neho pýtal cigaretu. On mu ju odmietol dať, na čo začal
do neho najprv slovne dorážať, prečo je taký a pod.. Poškodený uviedol, že sa otočil a chcel odísť preč,

na to na neho zavolal obžalovaný T. A. vylial mu pohár červeného vína do tváre a keď mu poškodený
začal nadávať, čo si to dovoľuje, tak ho udrel. On mu tento úder vrátil, a na to sa pridali aj ďalší dvaja, t.j.
I. a L.. Poškodený uviedol, že najprv sa dokázal brániť, potom si kľakol, pričom obžalovaný ho udierali a
kopali najmä do oblasti hlavy a ramien. Poškodený tiež uviedol, že tam bol aj U. F., ktorý sa do incidentu
nezapojil, stál kúsok odtiaľ a kričal na útočníkoch, aby ho nechali, že ja za to paragraf, ale oni na to

vôbec nedbali. Po nejakom čase zastavila pri nich biela S., z ktorej vystúpil jeho syn spolu s priateľom a
išli ho brániť. Vtedy poškodený nastúpil do autobusu a videl ako útočníci utekajú do kolónie a jeho syn
s priateľom idú za nimi, za nejaký čas však prišli naspäť k autobusu, s tým, že ich naháňajú Rómovia
z osady. Poškodený uviedol, že videl asi 20 - 30 Rómov, ktorí hádzali kamene a palice do autobusu,pričom poškodili aj druhý autobus. Ďalej uviedol, že na to zobral syna aj s jeho priateľom do autobusu a
odviezol ich preč. Taktiež mal zobrať aj nejakú pani do N., ktorá sa bála zostať na zastávke. Poškodený
ďalej uviedol, že zo zranení sa liečil cca 5 týždňov, mal problémy s tým, že nemohol zdvihnúť ruky do

výšky, dlhšiu dobu ho bolela hlava a krk, mal predpísaný kľudový režim, bral viacero liekov na bolesť a
upokojenie, musel často meniť polohu, nemohol dlhšie ležať ani sedieť. V dôsledku tohto zdravotného
stavu nemohol vykonávať ani domáce práce.
Na otázku obhajcu poškodený odpovedal, že obžalovaných poznal z videnia a dodnes nevie ako sa
presne volajú. Poškodený nevedel koľko úderov presne dostal, bolo to veľa.

NaotázkuobžalovanéhoT.A.,poškodenýuviedol,žecelúbitkuzačalT.A.audieralhorukamiajnohami,
taktiež uviedol, že s U. F. nemá žiaden blízky vzťah.
Obžalovaný L. k tomu uviedol, že nakoľko bol dosť opitý, nepamätá si presne, čo sa tam dialo.
Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu blízkeho vzťahu k obžalovanému T.
L.,sktorýmsúbratranci.Ztohodôvodunanávrhprokurátorabolonariadenéčítaniesvedeckejvýpovede
U. F. z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 19.04.2012

sa v obci T. U. pri železničnej stanici stretol s T. A., T. I. a U. L.. V blízkosti bol zaparkovaný autobus a
vodič autobusu, ktorého svedok poznal z videnia stál vonku a fajčil cigaretu. U. L. si od neho pýtal jednu
cigaretu, načo mu vodič odpovedal, že mu nedá, lebo má poslednú. T. A. nato podišiel k vodičovi a oblial
vodiča vínom. Autobusár si začal utierať tvár, načo ho T. A. udrel päsťou do tváre. Autobusár mu úder
vrátil, tak že ho tiež udrel do tváre. K tomu sa pridali U. L. a T. I., ktorí začali vodiča tiež udierať päsťami.

Svedok uviedol, že sa útočníkov snažil odtrhnúť, pričom niekoho udrel, nevie koho. Stále na nich kričal,
aby prestali. Nakoniec všetci odišli domov. Svedok vypovedal, že videl ako T., T. a U. opakovane udierali
vodiča autobusu. Či mu spôsobili nejaké zranenia, svedok nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že
on sa nebil, len sa ich snažil odtiahnuť od autobusára, či pritom vodiča nechtiac udrel, nevedel uviesť.
Svedok na otázku vyšetrovateľa uviedol, že T. A. udrel autobusára asi trikrát päsťou do tváre, nevšimol

si, či ho aj kopol. T. I. udrel autobusára asi dvakrát päsťou do tváre, taktiež nevedel uviesť, či ho aj kopol.
U. L. udrel autobusára dlaňami na hrudník asi len raz, rovnako nevedel uviesť, či ho aj kopol. Svedok
ďalej vypovedal, že potom on odišiel preč, či sa potom ešte niečo dialo, uviesť nevedel.
K tejto výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný T. A., ktorý uviedol, že toto je vymyslené. Obžalovaný
T. I. uviedol, že cigaretu si od vodiča autobusu nepýtal on, ale U. F.. Obžalovaný L. uviedol, že nikto si

cigaretu nepýtal, toto si mal vymyslieť autobusár a pri tejto šarvátke boli všetci štyria. Svedok uviedol,
že trvá na svojej výpovedi.
Na tomto mieste považuje súd za dôležité poznamenať, že výpovede obžalovaného U. L. a svedka U. F.
z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané v zmysle ustanovení Trestného poriadku
a skutočnosť, že obžalovaný T. A. sa na ich výsluchu v prípravnom konaní nezúčastnil, resp. nebol o nich

upovedomený v tomto prípade nepredstavovalo porušenie zákonných ustanovení, nakoľko obžalovaný
T. A. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.04.2012 bol v zmysle § 213 Trestného poriadku
poučený o svojom práva o účasti pri vyšetrovacích úkonoch, pričom obžalovaný výslovne vyhlásil, že
túto možnosť nevyužíva a nežiada byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch a nežiada zopakovať už
vykonané úkony.

Ku skutku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok T. Y., ktorý je synom poškodeného. Tento vo
svojej výpovedi uviedol, že keď s priateľom S. prechádzal okolo stanice, zbadal, že otca bijú obžalovaní,
preto tam spolu prišli, aby otcovi pomohli a zadržali týchto obžalovaných a predviedli ich na políciu. Keď
prišli k miestu, tak obžalovaní sa dali na útek smerom do kolónie, pričom oni ich začali prenasledovať.
Avšak z kolónie sa vyrojili ďalší Rómovia, a tak sa dali na útek smerom k autobusu. Rómovia na nich

hádzali kamene, preto nastúpili do autobusu a odišli smerom na obec N.. Keď prišli k otcovi, nemali pri
sebe žiadne zbrane, pričom U. F. si v tej trme - vrme ani nevšimol. Otec bol skoro na zemi a hlavu si
chránil rukami.
Na otázku prokurátora svedok uviedol, že U. F. jeho otec poznal už pred incidentom, ale len z videnia,
bližší priateľský vzťah medzi nimi nebol. Auto bielu S. nechal v bočnej uličke, kde zostala do dnešného

dňa. Svedok uviedol, že si nespomína, žeby viezli v autobuse aj nejakú pani. Otca videl až na druhý
deň, bol dotlčený, sťažoval sa bolesť ruky a krku.
K tejto výpovedi svedka obžalovaní A. a I. uviedli, že to nie je pravda. Obžalovaný L. povedal, že auto
nechal svedok ďalej, nie pri autobuse a bili ich bejzbolovýmu palicami, a potom odišli na bielej S.. Svedok
zotrval na svojej výpovedi.

Súd ďalej vypočul svedka U. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v ten večer, keď prechádzali okolo
stanice, videli nejakú šarvátku pri autobuse a keďže vedeli, že pán Y. je v práci, išli sa tam pozrieť aj
s jeho synom T. Y., ktorý je jeho kamarát. Keď prišli k autobusu, tak videli pri autobuse jeho otca, bol
dobitý a odchádzali od neho asi traja alebo štyria Rómovia. Svedok uviedol, že začali týchto Rómovprenasledovať, nakoľko ich chceli zadržať, keďže pán Y. volal telefónom políciu. Od prenasledovania
upustili potom, ako na nich vybehlo väčšie množstvo Rómov a začali do nich hádzať kamene. Z toho
dôvodu nastúpili do autobusu a odišli smerom na obec N.. Svedok uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak bola s

nimi ešte jedna pani. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že sa pri autobuse
dostali s Rómami do bitky, a že to boli L., A., a I., tak sa pridržiava tejto svojej výpovede, nakoľko vtedy si
to lepšie pamätal, pretože odvtedy už uplynuli dva roky. Svedok ďalej vypovedal, že mená obžalovaných
nepozná, poznal ich podľa prezývok. Na polícii v prípravnom konaní ich identifikoval podľa fotografií.
Svedok uviedol, že obžalovaných si počas incidentu poriadne nevšimol.

Svedok A. R. vo svoje výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že má byť vypočutý k nejakej
bitke a vie od I., L. a A.. Ďalej uviedol, že to bolo už dávnejšie asi pred dvomi rokmi, prišli so ženou
vlakom do T. U. a videli ako A., I. a L. išli opitý do kolónie. Vtedy videl ako pri nich zastavila biela S., z
nej vystúpili traja muži, jeden s palicou a začali ich biť. Svedok uviedol, že na nich zakričal, aby prestali,
nato sa oni rozbehli smerom k nemu, preto aj so ženou odišli domov. Neskôr prišli za ním domov všetci
traja obžalovaní, boli dobití, a chceli, aby potvrdili na polícii, že boli napadnutí. Svedok uviedol, že na

polícii vypočutí nebol. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že nevie prečo obžalovaných bili tí traja
muži, on sa to obžalovaných pýtal, ale mu to nepovedali.
Svedkyňa H. A. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, nakoľko je sesternicou obžalovaných A.
a L..
K veci bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru zdravotníctva Prof. MUDr. R. N. CSc.,

ktorý uviedol, že sa plne pridržiava svojho písomného znaleckého posudku a nemá k tomu, čo
doplniť. Na otázku obhajcu, či zranenia udávané poškodeným zodpovedajú zisteniam lekárov a znalca,
znalec odpovedal, že všetky dokumentované zranenia vykazovali znaky násilného konania inej osoby
respektíve osôb avšak intenzita a energia vynaloženého násilia bola nízka a neprekračovala 100 KJ.
Vyjadrenia poškodeného k charakteru zranení a spôsobu ich vzniku v zásade korešpondujú s lekárskymi

zisteniami i keď pri prvotných vyšetreniach bolo konštatované, podozrenie na zlomeninu dolného konca
vretennej kosti vľavo, čo sa o 10 dní vylúčilo.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaní skutok spáchali tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za
preukázané, že obžalovaní naplnili znaky skutkovej podstaty prečinu úmyselného ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, keď na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného, tak že ho udierali päsťami
do hlavy a následne potom ako poškodený padol na zem ho kopali a udierali päsťami najmä do oblasti
hlavy, krku a ramien, čím mu spôsobili zranenia, ktoré s vyžiadali liečenie v trvaní približne 14 až 15 dní.
Súd má vinu obžalovaných preukázanú predovšetkým výpoveďami poškodeného U. Y. a svedkov U. F.,

T. Y. a U. S. ako aj U. L. a v prípade obžalovaného T. I. má súd jeho vinu preukázanú aj jeho samotnou
výpoveďou, v ktorej priznal, že na sa incidente zúčastnil..
Medzi stranami nebolo sporné, že obžalovaný T. I. a U. L. napadli poškodeného U. Y.. Spornou zostala
otázka spoluviny obžalovaného T. A. na spáchaní skutku, nakoľko obžalovaný svoju vinu popieral.
Obžalovanývosvojejvýpovedipriznal,žesanachádzalprimiestespáchaniaskutku,avšaknanapadnutí

poškodeného sa nezúčastnil. S T. I. sa rozprával predtým, počas incidentu sedel bokom a nijako
do toho nezasahoval a k T. I. a U. L. sa pridal až potom, keď išli domov. Obranu obžalovaného T.
A. má súd za vyvrátenú predovšetkým výpoveďami poškodeného, svedka U. F. ako aj U. L.. Súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že všetky tieto tri výpovede boli zhodné v podstatných bodoch,
a to predovšetkým v tom, že obžalovaný T. A. sa zúčastnil na napadnutí poškodeného a dokonca

toto napadnutie sám inicioval. Súd tieto výpovede hodnotil ako vierohodné, nakoľko boli dostatočne
presvedčivé a logické a navzájom si neodporovali. Za účelovú považuje súd výpoveď obžalovaného
T. I., ktorý uviedol, že obžalovaný T. A. sa na napadnutí nezúčastnil, nakoľko táto výpoveď vykazuje
značné rozpory, pôsobí neucelene a zmätočne. Obžalovaný nedokázal ucelene opísať dej skutku a jeho
výpoveď z toho dôvodu vyznieva nepresvedčivo a to aj preto, že podľa vlastného vyjadrenia, v čase

spáchania skutku bol pod značným vplyvom alkoholu a na podrobnosti sa už nepamätá.
Charakter poranení a zdravotné následky napadnutia, ktoré utrpel v dôsledku napadnutia poškodený,
má súd za preukázané znaleckým posudkom znalca Prof. Doc. R. N. CSc. Zo záverov písomného
znaleckého posudku ako aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní, má súd jednoznačne
preukázané, že zranenia poškodeného zodpovedajú takým následkom, aký zanechávajú údery pästí

alebo lakťom, kopom nohou v mäkkej obuvi. Súdny znalec považoval za primeranú objektívnu dobu
liečenia takýchto poranení 14 - 15 dní, pričom v prípade pracovného zaradenia poškodeného ( vodič z
povolania ) je možné priznať pracovnú neschopnosť v celej dobe liečenia- do 14 dní.Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko inému úmyselne ublížili na
zdraví, pričom ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona sa definuje ako také poškodenie

zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom krátky čas sa považuje
dobadosedemdní.Nakoľkopodľavyjadreniasúdnehoznalcasizdravotnýstavpoškodenéhoobjektívne
vyžadoval liečenie v trvaní 14 - 15 dní, počas ktorých vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nemohol
vykonávať svoju prácu, je zrejmé, že obžalovaní svojím konaním spôsobili poškodenému ublíženie na

zdraví v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Úmysel obžalovaných súd hodnotil ako priamy v
zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, ktorý je možné vyvodiť priamo z konania obžalovaných, nakoľko
tým že udierali poškodeného päsťami a kopali do neho je zrejmé, že chceli spôsobiť poškodenému
zranenia a vzhľadom na intenzitu týchto úderov museli predpokladať, že takéto zranenia budú mať
závažnejší charakter.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaní svojím konaním naplnili

aj znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď
poškodeného napadli v blízkosti železničnej stanice v obci T. U., teda na mieste verejnosti prístupnom,
čím sa dopustili výtržnosti.
Konanie obžalovaných, ktoré súd subsumoval pod skutkové podstaty vyššie uvedených dvoch trestných
činov, tvorilo jeden neoddeliteľný celok s jednotnou pohnútkou, miestom, časom a spôsobom spáchania

trestnýchčinov,pretosúdkonštatuje,žeobatrestnéčinyobžalovanýchtvoriajedenskutok,aobžalovaný
ich spáchal v jednočinnom súbehu.

O osobe obžalovaných T. A. a T. I. súd zistil, že doposiaľ boli trikrát súdne trestaní, pričom jedenkrát sa
na nich hľadí akoby neboli odsúdení a jedenkrát boli prejednávaní za priestupok. Súd v zmysle § 38 ods.

2 Trestného zákona zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď nepriznal
obžalovaným žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona. U obidvoch obžalovaných
sú dané dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchali viac trestných
činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - už boli za trestný čin odsúdení.

Obžalovaní spáchali dva trestné činy v jednočinnom súbehu, preto bolo potrebné uložiť im úhrnný
trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona. Prísnejším zákonným
ustanovením zbiehajúcich sa trestných činov je ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
trestná sadzba je až tri roky. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností bolo potrebné podľa § 38 ods.
4 Trestného zákona zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Nakoľko trestná sadzba u

trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je stanovená v rozsahu šesť
mesiacov až dva roky, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby šesť mesiacov až tri roky, ktorú
v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona upravil na sadzbu šestnásť mesiacov až tri roky.
Súd zhodnotil okolnosti spáchania trestného činu, jeho následky, pohnútku ako aj osoby obžalovaných
a možnosti ich nápravy a na základe toho im uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici takto

určenej trestnej sadzby. Pri rozhodovaní o treste, súd prihliadol predovšetkým na následky spáchaného
trestného činu. Nakoľko obžalovaní už boli súdne trestaní, pričom im bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, súd má za to, že pre nápravu páchateľov trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom by nesplnil dostatočne svoj účel, nakoľko je zrejmé, že ani predchádzajúce tresty, ktoré boli
obžalovaným uložené neviedli k ich náprave. Rovnako má súd za to, že aj pre ochranu spoločnosti

je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko ide o páchateľov, ktorí sa
opakovane dopúšťajú trestnej činnosti. V prípade obžalovaného T. A., postupoval súd pri ukladaní
nepodmienečného trestu odňatia slobody aj v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný T. A. sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaných T.

A.aT.I.doústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,nakoľkoobidvajaboli
v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin.
Súd poškodeného U. Y. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko v
konaní pred súdom si svoj nárok neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súde Malacky.