Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229504
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313229504.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831
154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box
205, proti odporcovi: K. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. H. č. XXX, o zaplatenie 623,95 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 375,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo súm :

- 66,64 eura od 12.11.2010 do zaplatenia,

- 150,69 eura od 12.12.2010 do zaplatenia,

- 157,67 eura od 12.1.2011 do zaplatenia

a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 7,48 eura titulom súdneho
poplatku a 23,10 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa
17.2.2010 v časti zmluvnej pokuty v nadväznosti na body 2 a 4 Dodatku je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.11.2013 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 623,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých

dlžných súm. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť T-Mobile
Slovensko, a.s., s odporcom uzavrel Zmluvu o pripojení aj s Dodatkom. Využívaním služieb verejnej
elektronickej komunikačnej služby odporcom vznikla navrhovateľovi pohľadávka v žalovanej sume z
titulu nezaplatených faktúr a nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Dodatku.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený dňa 10.4.2014.Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Zmluvou o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a
spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla. Dňa 3.10.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca
uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky

uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní. Právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 17.2.2010 zmluvu o pripojení aj s Dodatkom, kde pri uzavretí
dodatku odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Sony Ericsson T715 za kúpnu cenu 1,-
euro vrátane DPH s mesačným programom „podľa seba 7(3000)“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a
dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu

poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr, t.j. od 21.10.2010 do 21.12.2010, porušil zmluvné
povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške
248,95 eura.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 17.2.2010, Zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej

verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom

o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 375,- eur,
zmluvnejpokutyvovýške248,95eura,poplatkuzaupomienkuvovýške2,50euraaúrokovzomeškania.

Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.11.2011; poplatok za upomienku vo výške 2,50 eura faktúrou číslo

XXXXXXXXXX splatnou dňa 9.12.2011 a neuhradené služby v celkovej výške 375,- eur faktúrami:

- č. XXXXXXXXXX, na sumu 66,64 eura, so splatnosťou 11.11.2010,

- č. XXXXXXXXXX, na sumu 150,69 eura, so splatnosťou 11.12.2010,

- č. XXXXXXXXXX, na sumu 160,17 eura, so splatnosťou 11.1.2011 (z tejto sumy je predmetom
žalobného návrhu len suma 157,67 eura po odpočítaní sumy 2,50 eura za upomienku).Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 17.2.2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmluva
o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom vznikol záväzkový právny vzťah. V jej rámci právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky
splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa(po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol popri sume neuhradených služieb vo výške 375,- eur aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu
ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom
po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Súčasťou zmluvy o pripojení zo dňa 17.2.2010 je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti
účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.

V bode 1 až 5 dodatku - Práva a povinnosti Podniku (navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa)
- sú upravené prevažne len povinnosti účastníka zmluvy, v zmysle ktorých účastník sa zaväzuje, že po
dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v

znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty a že po celú dobu
bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční
žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy pred uplynutím doby viazanosti; t.j. nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustí
sa takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na

základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov
nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, alebo na základe ktorého by bol Podnik
oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, bude mať na
SIM karte aktivovaný minimálne taký účastnícky program, ako si zvolil pri uzatvorení dodatku a pod.
Účastník berie na vedomie povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 1, ak poruší vyššie

uvedené dojednania, t.j. v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 1 písm.
b/, bod 2 alebo bod 3.6 a 5.2. písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok a to vo výške 248,95 eura.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o
zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o

spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa
k jednotlivým zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a
včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti (t.j. 375,- eur) navrhovateľ
dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Táto skutočnosť bola
v konaní riadne preukázaná, odporcom nespochybnená. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený

nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu
služieb vyplýva z bodu 1 písm. b/ dodatku., ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej
sumy (375,- eur) aj úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm vo výške určenej a odôvodnenej
vyššie a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej faktúry.

Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
dojednanej v dodatku zmluvy v celkovej sume 248,95 eura ako aj poplatku za upomienku, nakoľko tento
poplatok nijako nebol v zmluve dohodnutý a preto ho veriteľ nemôže požadovať, nič na tom nemení ani
to, že poplatok je určený v cenníku právneho predchodcu navrhovateľa. Cenník je určený jednostranne,
bezmožnostinejakýmspôsobnomhoovplyvniťaniejedohodouopoplatkuajehovýškemedziveriteľom

a spotrebiteľom. Čo sa týka zmluvnej pokuty, súd uvádza nasledovné:Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a
s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné

podmienky do Občianskeho zákonníka.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem

zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§
53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov). Zmluva o pripojení
v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej
novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003
Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné,
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania

(pozri výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a
odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého

sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,

pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvnápokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci
by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ

nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné
je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti

(§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu.

V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,

pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95 eur.
Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku
ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj

keď následne podľa pokusu o zmier odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu
pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je
to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Pre úplnosť súd dodáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny

za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia
s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby.
Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná cena takéhoto
koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ
a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná

ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako
spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší
súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn.
17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd
rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo

zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne, a
preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší vo väčšej časti, preto má

právo na náhradu trov konania.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ bol úspešný v časti 60,10 % a neúspešný v časti 39,90 % (úspech počítaný z požadovanej
istiny 623,95 eura, pričom priznaná mu bola istina vo výške 375,- eura). Pomer úspechu a neúspechu
v konaní tak priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok
vo výške 7,48 eura (rozdiel súm 22,24 eura ako úspech 60,10 % a 14,76 eura ako neúspech 39,90
%), keď po podaní návrhu uhradil celkovo poplatok vo výške 37,- eur a trov právneho zastúpenia vo

výške 23,10 eura (rozdiel súm 68,73 eura ako úspech 60,10 % a 45,63 eura ako neúspech 39,90 %),
keď právny zástupca si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v celkovej sume 114,36 eura podľa Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú 2 úkonov právnej pomoci po
á 39,84 eura (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd) a 2 x režijný

paušál po á 7,81 eura + 20 % DPH, t.j. spolu 114,36 eura (pričom podľa pomeru úspechu a neúspechu
je to priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 23,10 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.