Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210210
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113210210.5

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľa Y.. H.
P., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, K. Q. zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom Vojenská 14,
KošiceIČO:45005133,protiodporcoviObecNižnáMyšľa,Obchodná104,NižnáMyšľa,IČO:00324493,
zast. JUDr. Jánom Hovančákom, advokátom so sídlom Textilná 4, Košice, o uloženie nepeňažnej
povinnosti a o zaplatenie 545,50 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
133,22 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal Geokontakt s.r.o. k

povinnosti premiestniť o 7 až 10 m doprava (z pohľadu vstupnej brány) ním osadené geologické diela
na pozemku žalobcu - parcely Č.. XXX B. S..Ú.. K. Q., R. S.-R., R. K. Q., G. K. J. Č.. XXX a zaplatiť
žalobcovi sumu 545,50 eur s 8,75% úrokmi z omeškania ročne z dlžnej sumy od 18.12.2012 a žiadal
priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného pozemku o celkovej výmere cca 30 árov z čoho

viac ako 2/3 slúžia ako záhrada. Začiatkom roku 2012 ho oslovil zamestnanec žalovaného s tým, či
je možné vykonať na pozemku sondážne vrty za účelom zisťovania zosuvu pôdy v Nižnej Myšli. S
realizáciou vrtom žalobca súhlasil s podmienkou, že po ukončení vrtov bude pozemok uvedený do
pôvodného stavu a na pozemku nezostanú žiadne stopy po ich činnosti. Y.. F. to prisľúbil. Zo strany
žalovanej spoločnosti však došlo k osadeniu geologických objektov na pozemku, k čomu žalobca nikdy
súhlas neudelil, a to na takom mieste záhradnej časti, že mu uvedené geologické diela znemožňujú

pooranie záhrady, vyhnojenie záhrady a podobne, teda využitie záhrady na poľnohospodárske účely. Z
uvedeného dôvodu opakovane kontaktoval zamestnancov žalovaného s požiadavkou na odstránenie
umiestnenýchgeologickýchdielzproblematickéhomiestamôjhopozemkuasúčasnezaslalžalovanému
aj dve písomné výzvy zo dňa 24.4. a 25.4.2012 s identickým obsahom Žiadnu písomnú odpoveď
neobdržalibamubolotel.prisľúbenézostranyzamestnancažalovanéhoP..F.,žezatelefonuje,dohodnú
si stretnutie a spornú záležitosť budú riešiť, avšak sa už neozval. Z uvedeného dôvodu žalobca zaslal

v decembri 2012 opätovne výzvu žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde žiadal
o odstránenie geologických diel z predmetného miesta a o úhradu škody, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného. V odpovedi z januára 2013 žalovaný uviedol, že žiadosť žalobcu neakceptuje nakoľko k
osadeniugeologickýchdieldošlovrámciplneniageologickejúlohypodgaranciouMinisterstvaživotného
prostredia SR a uvedené geologické diela sú súčasťou monitorovacej siete vo verejnom záujme. Z
uvedeného dôvodu má požiadať Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle ust. § 32 ods. 5 zákona

č.569/2007Z.z.ogeologickýchprácach(ďalejakogeologickýzákon)oprimeranújednorazovúnáhradu.
S uvedeným stanoviskom žalobca nesúhlasil, čo aj písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 5.2.2013z nasledovných dôvodov: Žalovaný umiestnil geologické objekty na takom mieste, že tým žalobcovi
znemožňuje využívanie záhradnej časti pozemku, s rovnakým efektom mohol tieto objekty umiestniť o
pár metrov bokom a nespôsoboval by uvedené problémy; zákon neurčuje, že kde presne na danom

pozemku musí umiestniť svoje geologické objekty. Požiadavka na jednorazovú náhradu je samostatným
právnym nárokom odlišným od náhrady škody, čo vyplýva okrem iného aj z ust. § 29 ods. 1, § 30
a 31 geologického zákona. Žalobca bol uvedený zamestnancami žalovaného do omylu, nakoľko mu
neoznámili, že má dôjsť k trvalému osadeniu geologických diel na jeho pozemku. V zmysle ust. § 415
Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku,

zdraví, na prírode a životnom prostredí. Uvedenú všeobecnú prevenčnú povinnosť žalovaný nesplnil,
nakoľko ak by aj umiestnené geologické diela boli potrebné pre monitorovanie vo verejnom záujme, tak
ich žalovaný mohol osadiť na pozemok žalobcu tak, aby mu v čo najmenšej miere bránili v jeho užívaní
- teda na okraj pozemku. Vzhľadom na porušenie vyššie uvedenej prevenčnej povinnosti žalobcovi
vznikla škoda spočívajúca v nemožnosti obhospodarovania jeho pozemku, ktorú predbežne vyčíslil na
545,50 eur za jeden rok.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie. Spoločnosť GEOKONTAKT dňa 6.2.2012 uzatvorila zmluvu o dielo č. 01/2012 s
objednávateľom - Obcou Nižná Myšľa, na základe ktorej sa ako člen skupiny dodávateľov zaviazala
vykonať pre objednávateľa dielo. Predmetom tejto zmluvy o dielo bolo vykonanie geologických prác -

sanácie havarijného zosuvu v obci Nižná Myšľa. Samotné dielo - geologické práce (súčasťou ktorých
bolo aj osadenie geologického diela na pozemku žalobcu) sa realizovalo na základe projektu geologickej
úlohy schváleného Ministerstvom životného prostredia SR. Spoločnosť GEOKONTAKT, s. r. o. Košice
vykonávala dielo len na základe požiadaviek objednávateľa a v súlade so schváleným projektom
geologickej úlohy. Teda pasívne legitimovaný v tomto prípade by mal byť objednávateľ diela - obec

Nižná Myšľa. Zmluva o dielo bola uzatvorená v zmysle Uznesenia vlády SR č. 408 zo dňa 9.6.2010
a dielo sa vykonávalo za mimoriadnej situácie vyhlásenej na území obce Nižná Myšľa dňa 10.6.2011.
Vykonávanými geologickými prácami sa zachraňoval majetok občanov Obce Nižná Myšľa ako aj sa
predchádzalo ohrozeniu zdravia a životov občanov obce Nižná Myšľa. Predmetné geologické diela boli
vykonané vo verejnom záujme a teda aj v záujme žalobcu. Vlastník nehnuteľnosti, v zmysle § 30 zákona

č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) je povinný strpieť na svojej nehnuteľnosti
uchovávanie geologických objektov, ktoré určí ministerstvo, a je povinný zdržať sa všetkého, čo by
mohlo tieto objekty poškodiť, zničiť alebo urobiť nepoužiteľnými. K požiadavke žalobcu na premiestnenie
geologických diel žalovaný uviedol, že na takýto úkon nemá oprávnenie a je to technicky a technologicky
nemožné vykonať.

Uznesením zo dňa 4.11.2013 sp.zn. 17C/100/2013-46 súd pripustil zámenu účastníkov konania a to
tak, že žalovaná obchodná spoločnosť Geokontakt, s. r. o. vystupuje z konania a na jej miesto vstupuje
obec Nižná Myšľa.

Novýžalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Kžalobeuviedol,žepoživelnejpohromevpodobezosuvupôdy,

ktorá obec Nižná Myšľa postihla v mesiaci máj 2010, bola následne vykonávaná sanácia havarijného
zosuvu na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01/2012 uzatvorenej medzi objednávateľom - Obce
Nižná Myšľa a zhotoviteľom - skupinou dodávateľov, ktorých lídrom bol Geokontakt, s. r. o. Košice,
zastúpenej konateľom spoločnosti H.. X. O.. Okrem iných dohodnutých geologických prác v rámci
inžinierskogeologického prieskumu mal zhotoviteľ vykonať 42 vrtov do hĺbky 15 až 25 m umiestnených

podľa zhotoviteľom vypracovaného projektu geologickej úlohy za dohľadu odborného pracovníka
zhotoviteľa. V zmysle dohodnutých podmienok, obec ako objednávateľ zabezpečila pre zhotoviteľa
sprístupnenie všetkých lokalít a miest, na ktorých sa malo dielo vykonať, čo bolo vykonané a to
formou vyhlásenia v obecnom rozhlase ako aj osobnými individuálnymi jednaniami s tretími osobami.
Podmienky umiestnenia vrtov na pozemku žalobcu bezprostredne osobne so žalobcom dojednal

zodpovedný zástupca zhotoviteľa. Podľa článku 8 ods. 8.2 Zmluvy o dielo č. 01/2012 "...ak dôjde k
poškodeniumajetkutretíchosôbvsúvislostisvýkonomdiela,zodpovedázanezhotoviteľ.Žalovanáteda
v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu. Ust. § 420 ods. 2 OZ rieši postavenie a právny vzťah medzi
zhotoviteľom a tými, ktorí pre neho vykonávali práce na diele ako subdodávatelia a ktorí nesprávnym
postupom spôsobili tretím osobám škodu. Na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01/2012 podľa čl. 1

ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT, s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na
účet skupiny dodávateľov počas celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov
(TRANSSERVIS, a. s. Košice, sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe
pokynov a v rozsahu určeným lídrom skupiny dodávateľov.Žalobca ďalej uviedol, že ust. čl. 8 ods. 8.2 zmluvy o dielo č. 01/2012 (ak dôjde k poškodeniu
majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela zodpovedá za ne zhotoviteľ) nemá pre posudzovanie

tohto prípadu žiaden právny význam. Uvedené ustanovenie upravuje vnútorný zodpovednostný vzťah
žalovaného a obchodnej spoločnosti Geokontakt, s. r. o. avšak nemení nič na právnej zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi s poukazom na ust. § 420 ods. 2 OZ.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom predložených

listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Obec Nižná Myšľa ako objednávateľ dňa 6.2.2012 uzatvorila so zhotoviteľom - skupinou dodávateľov,
ktorých lídrom bol Geokontakt, s. r. o. Košice, zmluvu o dielo č. 01/2012. Predmetom tejto zmluvy o dielo
bolo vykonanie geologických prác - sanácie havarijného zosuvu v obci Nižná Myšľa. Zmluva o dielo bola
uzatvorená v zmysle Uznesenia vlády SR č. 408 zo dňa 9.6.2010, dielo sa vykonávalo za mimoriadnej

situácie vyhlásenej na území obce Nižná Myšľa dňa 10.6.2011, na základe projektu geologickej úlohy
schváleného Ministerstvom životného prostredia SR. Podľa čl. 1 ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT,
s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na účet skupiny dodávateľov počas
celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov (TRANSSERVIS, a. s. Košice,
sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe pokynov a v rozsahu určeným lídrom

skupiny dodávateľov. Podľa čl. 1 ods. 1.2 zmluvy členovia skupiny dodávateľov zodpovedajú za záväzky
im vyplývajúce zo zmluvy spoločne a nerozdielne. Podľa článku 8 ods. 8.2 zmluvy ak vznikne škoda
neoprávneným vstupom na pozemky tretích osôb alebo poškodením v súvislosti s výkonom diela alebo
ak dôjde k poškodeniu majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela, zodpovedá za ne zhotoviteľ.
Podľa výtisku z katasterportálu ohľadne čiastočného výpisu z listu vlastníctva Č.. XXX S.. Ú.. K. Q. B.

R. S.-R., žalobca je vlastníkom pozemku - V. Č.. XXX, druh záhrady o výmere 1746 m2 a V. Č.. XXX
druh zast. plochy a nádvoria o výmere 1300 m2 v k.ú. Nižná Myšľa.
Žalobca v konaní vypovedal, že pracovník GEOKONTAKTu - pán F. prišiel za ním s tým, že tam nebudú
žiadne stavby a keďže žalobca už mal skúsenosť s inými geologickými vrtmi, tak vedel, že väčšinou to
býva tak, že navŕtajú pôdu, vytiahnu vzorku, naspäť nahádžu hlinu a po dvoch týždňoch je tam už opäť

tráva. Aj výslovne uviedol, že dúfa, že žiadna stopa po ich činnosti nezostane. V tom čase sa v obci
nezdržiaval. Keď prišiel za tri dni, videl, že na pozemku sú 90 cm komíny o priemere 40 cm, pričom
to postavili v najpohodlnejšom mieste pre nich - na chodníku, ktorý vlastne spája časť, kde má dom a
20 árovú záhradu. Tento chodník využíva pre prístup pre traktor, keď treba poorať a tiež pre nákladné
auto, keď treba doniesť napríklad hnojivo. Preto išiel hneď za p.F., že čo to má znamenať. Nechcel sa s

ním o tom baviť. Žalobca napísal prvý list firme GEOKONTAKT, na ktorý nedostal odpoveď. Šiel hneď aj
za starostom, ktorý okamžite začal jednať. Následne poslal druhý list, na ktorý taktiež nedostal žiadnu
odpoveď, avšak volal mu starosta a dal mu k telefónu pána F., ktorý mu povedal, že sa stretnú na
mieste a ešte predtým zavolá, ale nezavolal. Žalobca to potom začal riešiť právnou cestou a konečne
odpísali. Tvrdenie, ktoré tam uvádzali, že žalobca povedal, že nemá o pozemok záujem, je nepravda,

pretože tesne predtým zainvestoval dosť do toho pozemku, dal tam zaviesť elektrinu, ktorú potreboval
na čerpanie vody zo studne. Tiež investoval do pôdy, aby bola dobre skultivovaná. Vyčíslená škoda
predstavuje len štvrtinu skutočnej škody.

Súd ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre

rozhodnutie vo veci.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach zhotoviteľ geologických prác a ním
poverené osoby sú oprávnení na účel vykonávania geologických prác vo verejnom záujme vstupovať na
cudzie nehnuteľnosti, zriaďovať na nich pracoviská, prístupovú cestu a prívod vody a energie, vykonávať

nevyhnutné úpravy pôdy a odstraňovať porasty.

Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu,
na nevyhnutne potrebný čas a za primeranú náhradu.

Podľa § 29 ods. 3 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác je povinný dohodnúť s vlastníkom
nehnuteľnosti rozsah, spôsob vykonávania a dobu trvania geologických prác a oznámiť vlastníkovi
nehnuteľnosti začatie vykonávania geologických prác písomne najmenej 15 dní vopred.Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona ak vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s rozsahom, spôsobom a s dobou
trvania výkonu oprávnenia podľa odseku 3 a nedôjde o tom k dohode, rozhodne na návrh zhotoviteľa

geologických prác ministerstvo.

Podľa § 29 ods. 5 cit. zákona užívať cudzie nehnuteľnosti na vykonávanie geologických prác, pri ktorých
vznikajú geologické diela alebo geologické objekty, môže zhotoviteľ geologických prác podľa dohody
s vlastníkom nehnuteľnosti. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o tom na návrh zhotoviteľa geologických

prác ministerstvo.

Podľa § 29 ods. 6 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác je povinný dbať na to, aby sa čo najmenej
zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým
možno zabrániť.

Podľa § 29 ods. 12 cit. zákona bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti a bez rozhodnutia ministerstva podľa
odsekov4a5môžezhotoviteľgeologickýchprácobmedziťvlastníckeprávolenprinaliehavomverejnom
záujme, a to pri prevencii alebo pri likvidácii bezprostredne hroziacej živelnej pohromy a pri prevencii a
odstraňovaní havárií podľa osobitného predpisu, a to iba na nevyhnutne potrebný čas.

Podľa § 30 cit. zákona vlastník nehnuteľnosti je povinný na svojej nehnuteľnosti strpieť vyznačenie a
uchovávanie geologických diel a geologických objektov, ktoré určí ministerstvo, a zdržať sa všetkého,
čo by mohlo tieto geologické diela a geologické objekty poškodiť, zničiť alebo urobiť nepoužiteľnými.

Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona na náhradu škody spôsobenej činnosťou podľa § 29 ods. 1, § 30 a 31 sa

vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody (odkaz na § 420 OZ), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona zhotoviteľ geologických prác po skončení geologických prác podľa § 29
ods. 1 a § 31 je povinný v lehote dohodnutej s vlastníkom nehnuteľnosti uviesť použitú nehnuteľnosť do
predošlého stavu, prípadne pozemky rekultivovať, pokiaľ sa nedohodnú inak.

Podľa § 32 ods. 3 cit. zákona ak nie je možné alebo hospodársky účelné nahradiť spôsobenú škodu
uvedením do predošlého stavu, vlastník nehnuteľnosti má právo na náhradu škody v peniazoch.

Podľa § 32 ods. 4 cit. zákona ak nedôjde k dohode podľa odseku 2 alebo dôjde k sporu o náhrade škody

podľa odseku 3, rozhodne súd.

Podľa § 32 ods. 5 cit. zákona Ak vlastník nehnuteľnosti je geologickými prácami alebo existenciou
geologického diela alebo geologického objektu podľa § 29 ods. l, § 30 a 31 v obvyklom užívaní
nehnuteľnosti podstatne obmedzený, má právo na primeranú jednorazovú náhradu. Právo na

jednorazovú náhradu treba uplatniť do jedného roku odo dňa do ručenia oznámenia o skončení
geologických prác u zhotoviteľa geologických prác alebo na ministerstve do jedného roku odo
dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o vyznačení a uchovávaní významných geologických diel a
geologických objektov, inak právo zaniká. Spory o jednorazovú náhradu rozhoduje súd

Podľa § 42 cit. zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona má v predmete činnosti určenom v zriaďovacej listine, v štatúte alebo v stanovách, prípadne v
inom obdobnom akte vykonávanie geologických prác podľa § 2, považuje sa za zhotoviteľa geologických
prác podľa § 4 tohto zákona.

Podľa § 420 OZ § každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 90 prvá časť vety O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný). Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom;
navrhovateľom (žalobcom) je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a odporcom

(žalovaným) je ten, koho navrhovateľ (žalobca) v návrhu (žalobe) za tohto účastníka konania označil.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišujevecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom
nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je

predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že zhotoviteľ geologických prác - spoločnosť
GEOKONTAKT s.r.o. bol povinný dohodnúť s vlastníkom nehnuteľnosti - žalobcom rozsah i spôsob
vykonávania geologických prác a podľa toho konať a po skončení geologických prác bol povinný v lehote
dohodnutej s vlastníkom nehnuteľnosti uviesť použitú nehnuteľnosť do predošlého stavu, keďže podľa

výpovede žalobcu sa tak dohodli. Ak nie je možné alebo hospodársky účelné nahradiť spôsobenú škodu
uvedením do predošlého stavu, vlastník nehnuteľnosti má právo na náhradu škody v peniazoch. Ak
nedôjde k dohode o nej, rozhodne o náhrade súd. Podľa čl. 1 ods. 1.3 líder skupiny GEOKONTAKT,
s. r. o. Košice bol oprávnený konať a vykonávať dielo v mene a na účet skupiny dodávateľov počas
celej doby platnosti tejto zmluvy. Ostatní členovia skupiny dodávateľov (TRANSSERVIS, a. s. Košice,
sudop TRADE, s. r. o. Košice) mohli vykonávať dielo iba na základe pokynov a v rozsahu určeným

lídrom skupiny dodávateľov. Podľa článku 8 ods. 8.2 zmluvy ak vznikne škoda neoprávneným vstupom
na pozemky tretích osôb alebo poškodením v súvislosti s výkonom diela alebo ak dôjde k poškodeniu
majetku tretích osôb v súvislosti s výkonom diela, zodpovedá za ne zhotoviteľ. Podľa geologického
zákona ak vlastník nehnuteľnosti je existenciou geologického objektu v obvyklom užívaní nehnuteľnosti
podstatne obmedzený, má právo na primeranú jednorazovú náhradu, ktorú treba uplatniť do jedného

roku odo dňa doručenia oznámenia o skončení geologických prác u zhotoviteľa geologických prác alebo
na ministerstve do jedného roku odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o vyznačení a uchovávaní
významných geologických diel a geologických objektov, inak právo zaniká. Spory o jednorazovú náhradu
rozhoduje súd. Z uvedeného je zrejmé, že v sporoch o uloženie povinnosti týkajúcej sa vykonania
geologických prác a v sporoch o náhradu škody spôsobenej v dôsledku vykonaných geologických prác

a o jednorazovú náhradu môže byť pasívne legitimovaným len zhotoviteľ alebo Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, preto súd dospel k záveru, že v danom súdnom spore žalovaný (ako
objednávateľ) nemá pasívnu legitimáciu a žalobu zamietol bez ďalšieho preskúmania jej dôvodnosti.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Súd zaviazal neúspešného
žalobcu uhradiť žalovanému trovy, ktoré mu v konaní vznikli a pozostávajú z trov právneho zastúpenia
advokátom v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. za tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
k žalobe a účasť na pojednávaní) po 36,52 eur (ako vyčíslil právny zástupca) + režijný paušál 2 x 7,81
eur a 1 x 8,04 eur, spolu 133,22 eur. Súd odmenu za ďalšiu poradu s klientom dňa 2.4.2014 a za písomné

podanie na súd zo dňa 5.5.2014 nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené trovy a
navyše ďalšia porada s klientom ani nebola súdu preukázaná. Odmenu nemožno priznať, ak sa určité
podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. V danom prípade prípade právny zástupca v druhom vyjadrení bez vyzvania súdu
už len bližšie špecifikoval a právne odôvodňoval skutočnosti namietané ním už v prvom podaní, ktoré

mohol uviesť už v prvom vyjadrení, resp. na pojednávaní.

O povinnosti odporcu nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 2.198,47 eur na účet jeho
právnehozástupcusúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2
písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.