Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232066
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313232066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a
partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, 1.mája 16, proti odporcovi: K. Z.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z., I. XXX/XX, o zaplatenie 343,20 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 12. 2013 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 343,20 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 8. 9. 2011 bola medzi navrhovateľom ako prevádzkovateľom

retransmisie a odporcom uzavretá Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb
pod číslom XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických
komunikačných služieb. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Odporca nezaplatil
cenu za zmluvne dohodnuté služby počas lehoty plynutia výpovednej doby v zmysle článku 18. 9
všeobecných podmienok. Zmluva bola uzavretá s časovou viazanosťou do 30. 9. 2013 a odporca sa
v článku III zmluvy zaviazal v tomto období nevykonať žiaden úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, má
navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura. S poukazom na § 53 ods. 4

občianskeho zákonníka navrhovateľ pristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty a to do výšky dlžnej sumy za
poskytnuté služby. Žalovaná suma pozostáva tak z ceny za poskytnuté televízne služby za mesiac máj
až september 2013 vo výške 80,50 eura, z ceny za poskytnuté internetové služby za mesiac máj až
september 2013 vo výške 91,10 eura a zmluvnej pokuty zníženej na výšku istiny vo výške 171,60 eura,
spolu tak 343,20 eura.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol doručený dňa 18. 3. 2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluva o
poskytovaní elektronických komunikačných služieb pod číslom XXXXXXXXX, žiadosť o zrušenie zmluvy
zo dňa 13. 8. 2013, cenník služieb pre internet platný od 1. 2. 2013, cenník služieb TKR platný od 16. 4.

2013, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb TKR, výpis z obchodného registra navrhovateľa,
a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený. Dňa 8. 9. 2011 bola medzi
navrhovateľom ako prevádzkovateľom retransmisie a odporcom uzavretá Zmluva o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb pod číslom XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej

bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a
to do 30. 9. 2013. Dňa 13. 8. 2013 požiadal odporca o zrušenie uvedenej zmluvy s jednomesačnou
výpovednou lehotou a to ku dňu 30. 9. 2013 z dôvodu zmeny bydliska.

Navrhovateľ v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Z priloženej zmluvy ani z ďalších listinných dôkazov nevyplýva, za akých cenových podmienok bolo

dohodnuté poskytovanie služieb. V článok III zmluvy je uvedené, že „Účastník je povinný užívať
službu v rozsahu ponúk podľa špecifikácie služieb po dohodnutú dobu a nevykonať žiadny úkon
smerujúci k ukončeniu zmluvy, respektíve k ukončeniu poskytovania služby pred uplynutím doby časovej
viazanosti.“.

Z predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa nevyplýva, či a v akej výške je odporca dlžný

navrhovateľovi za poskytnuté služby, nevyplýva, že by mu dlh vznikol za mesiace máj až september
2013 a to vo výške 80,50 eura za poskytnuté televízne služby a vo výške 91,10 eura za poskytnuté
internetové služby. Navyše navrhovateľ doložil k návrhu cenník služieb platný od 1. 2. 2013, respektíve
od 16. 4. 2013, pričom nepreukázal, že s týmto novým cenníkom bol odporca oboznámený, že by s ním
súhlasil, nakoľko dohoda o cene je jednou z podstatných náležitosti spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, účinného k 8. 9. 2011, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného k 8. 9. 2011, Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 1, 2 písm. a/ a ods. 4 cit. zák., (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1, 3 a 4 cit. zák., (1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo

môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylualebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k

a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,

b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu

predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku.

(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný
spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,

ktoré by inak neurobil.

(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré

by inak neprijal.

Obchodná praktika sa má posúdiť ako „klamlivá“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice
Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ táto praktika jednak
obsahuje nesprávne informácie alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a jednak
je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Článok 2 písm. k) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „rozhodnutie o obchodnej
transakcii“ zahrnuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré priamo súvisí s rozhodnutím o tom, či kúpiť, alebo

nekúpiť určitý výrobok, či službu, resp. rozhodnutie o ukončení poskytovania služby.

Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nie je možné vykladať článok III zmluvy tak, ako to
urobil navrhovateľ. Podľa tohto článku má navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ
účastník ukončí zmluvu predčasne, t. j. pred dobou viazanosti. V prípade spotrebiteľských vzťahov
je potrebné klásť dôraz na účinky ukončenia zmluvy, t. j. v prípade, že by k ukončeniu zmluvy došlo

pred dobou viazanosti, v danom prípade pred 30. 9. 2013. Vzhľadom na žiadosť o zrušenie zmluvy
však vyplýva, že k ukončeniu zmluvy požiadal navrhovateľ práve ku dňu 30. 9. 2013, t. j. ku dňu,
do ktorého bol dohodnutý zmluvný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že odporca neukončil zmluvu skôr,
ako sa dohodol s navrhovateľom, účinky ukončenia platnosti uzavretej zmluvy nastali ku dňu, ktorý si
vzájomneúčastnícidohodliakodeň,dokedysazmluvauzatvára.Zoskutočnosti,žežiadosťoukončenie

zmluvy bola navrhovateľovi doručená pred uplynutím doby viazanosti, nie je možné vyvodiť porušenie
zmluvy zo strany odporcu. Logickým výkladom uvedeného článku je možné dospieť jednoznačne k
jedinému záveru, a to, že odporca sa zaviazal, že bude služby od navrhovateľa využívať do 30.
9. 2013, čo aj dodržal. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že 13. 8. 2013 požiadal odporca o
zrušenie zmluvy (navyše z dôvodu zmeny bydliska). Súd poukazuje na to, že ustanovenia zmluvy je

nutné v pochybnostiach vykladať v prospech spotrebiteľa, preto vzhľadom na uvedené navrhovateľovi
nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, z ktorého dôvodu v tejto časti súd návrh zamietol.
Takto koncipované znenie článku III zmluvy súd považuje za klamlivú obchodnú praktiku, nakoľko
takéto znenie citovaného článku môže uviesť odporcu do omylu, pričom by odporca pravdepodobne k
ukončeniuzmluvypredčasnenepristúpil,kebyvedel,akobudenavrhovateľvykladaťznenietohtočlánku.Súd nevyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pretože posúdenie výšky zmluvnej pokuty
a porušenie povinností nebolo možné posúdiť s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, keďže
navrhovateľ nepreukázal v ďalšom ani porušenie zmluvnej povinnosti, ani nezaplatenie služieb, ako je

uvedené nižšie.

Vo zvyšnej časti (za poskytnuté televízne služby a internetové služby) súd návrh taktiež zamietol,
nakoľko navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že odporca mu nezaplatil za tieto služby za
obdobie máj až september 2013, navyše súd nemohol posúdiť požadovanú sumu za poskytované
služby, nakoľko navrhovateľ doložil k návrhu len cenníky platné od 02/2013 a 04/2013, ktoré

jednostranne zmenil. Súdu nie je jasné, či tieto ceny boli navýšené alebo naopak znížené, nakoľko medzi
listinnédôkazynebolidoloženéajcenníkyplatnévčaseuzatvoreniazmluvy.Vkaždomprípadedohodao
cene je podstatnou náležitosťou každej spotrebiteľskej zmluvy, a spotrebiteľ - odporca musí byť o týchto
cenách vždy vopred informovaný, pričom navrhovateľ nepreukázal, že zmenu cien za poskytované
služby nejakým spôsobom oznámil odporcovi. V spotrebiteľských vzťahoch nie je možné jednostranne
meniť ceny a to len jednoduchou zmenou cenníka, pretože dohoda o cene, resp. dohoda o jej zmene,

musí byť uvedená priamo v spotrebiteľskej zmluve

Podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, text

právneho úkonu je podpísaný mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé vzhľadom
na právne tradície a zaužívaný právny styk, sa právny úkon urobil telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami (na počítači a pod.), ak je jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu
a určená konajúca osoba, obsah právneho úkonu je zachytený v úradnej zápisnici, konajúci, ktorý nie
je schopný čítať a písať, je schopný sa oboznámiť s textom a obsahom právneho úkonu pomocou

prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, za predpokladu,
že je schopný vlastnoručne podpísať listinu. Podľa odseku 2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne. Podľa zásad gramatického a doslovného výkladu toto pravidlo správania
by znamenalo, že stačí právny úkon urobiť v písomnej forme a aj na jeho zmeny a zrušenie sa pod
sankciou neplatnosti vyžaduje písomná forma. Toto ustanovenie však treba interpretovať v spojitosti s

odsekom 1 a z neho možno vyvodiť, že písomne uzavretá dohoda musí byť predpísaná zákonom alebo
dohodnutá účastníkmi úkonu. Iba na takúto písomne uzavretú dohodu sa vzťahuje odsek 2, a preto ak
je dohoda urobená písomne bez toho, aby sa o tom účastníci úkonu výslovne dohodli, na jej zmenu
alebo zrušenie sa nevyžaduje písomná forma. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna a súd na ňu prihliada ex offo.

Vzhľadom na citovaný § 40 OZ potom vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá žiadna
zmena ceny poskytovaných služieb.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh zamietol, pričom v konaní
rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom

vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je

potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmeriteveci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje
aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Kontradiktórnosť je
prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu.

Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti
na zvláštnostiach daného konania.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi ako
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich náhradu
neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.