Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221852
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221852.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330,-Eur titulom

náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnej C. O.. Žalobu odôvodnila tým, že ako
oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhla písomným podaním zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymáhanie pohľadávky, ktorá jej vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil miestne príslušnému Okresnému súdu
Nové Zámky návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. O žiadosti exekútora bol súd povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia

ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
omeškanímviacako6mesiacov. Mázato,ženeexistovalaanineexistujeokolnosť,ktorábyumožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu poverenia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe, viac ako 184 dní. Takýto postup súdu hodnotí ako nesprávny, v

rozpore s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje si náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Táto
suma by ju nezaťažovala, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia
a dodržal by zákonom stanovenú lehotu. Poznamenala, že výška hmotnej škody je stanovená nazáklade paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné
vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík :
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzala pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,-Eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za

vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky považovala primeranú sumu 330,-Eur za 6 celých mesiacov Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným

súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,- Eur (660,-
Eur : 12 mesiacmi = 55,- Eur). Uviedla, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Pre uvedené navrhla, aby súd

medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá jej
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla naplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníčkou (J. C. O.) vo veci vedenej u súdneho exekútora
pod č. EX 12337/2008 v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť jej z titulu majetkovej škody 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 330,-Eur a zároveň je povinná
uhradiť trovy súdneho konania.

Krajský súd v Nitre uznesením 11NcC/161/2012-9 zo dňa 18.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nové Zámky vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie

Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu 4.9.2013, ktorým žalobu ako
neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na

exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa
nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukazovala vznik uplatnenej škody. V podaní
neuvádza kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného
prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či

využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález
Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo
ÚstavnýsúdSR. Prvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodybolijejdoručenédňa
23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do

podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,
že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného resp.
jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola podaná

sťažnosť predsedovi súdu na prieťah v konaní, alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť
na predbežné prerokovania podanej žiadosti. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovskýrozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahyvkonaní.VtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutieÚstavnéhosúduSRI.ÚS16/02.Skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované na výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v právoplatnosti rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných

prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a vzhľadom na
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v
článku 48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať ústavný súd. Žalobkyňa nevyčerpala opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov (§53 ods.1 Zákona č.
38/1993 Z.z.). K uplatnenej materiálnej škode a nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobkyňa nepreukázala
ani vznik, ani výšku škody, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom exekučného súdu.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 považuje žalovanú pohľadávku za neopodstatnenú. V

prípade, ak mala žalobkyni vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie týchto
nárokov uplynula najneskôr v apríli 2012. Prvé žiadosti na predbežné prerokovanie nároku jej boli
doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa o škode dozvedela pred viac ako
tromirokmi,vznášalanámietkupremlčania.Kmateriálnejškodeuviedla,žepreúspešnéuplatnenietohto

nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Je však toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala
existenciuškodyanároky,ktorésiuplatňuje,jemožnépožadovaťzahypotetické.Zpodanianiejezrejmé
ani to, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Poukázala na to, že žalobkyňa ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nie len počas

domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška
nákladov prevádzkovania na správu informačného systému jej vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy a
jej uplatnenie považuje za účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami (skutočnosťami), ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu

vyčíslovaniu škody zo strany žalobkyne a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 14ER/15/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 20.12.2008 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o., proti povinnej : C. O.S. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 10.140,-

Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 9.840,- Sk od 25.5.2008 do zaplatenia, trov
konania 3.925,- Sk a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 08584/08 zo dňa 4.9.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 22.9.2008 a vykonateľnosť 25.9.2008. Návrh na vykonanie exekúcie
súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009 spolu s exekučným titulom a výpisom oprávneného z obchodného
registra. Exekučný súd dňa 29.1.2009 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie
č. 5404 031316 na vymoženie povinnosti uloženej rozhodcovským súdom. Poverenie bolo súdnemu
exekútorovi doručené 5.2.2009.Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.1.2009 exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,

2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia

a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným
postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti
štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j.
zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, avšak v
každomprípade musíbyťdanápríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímt.j.nesprávnymúradným

postupom a vznikom škody.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie

rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného

rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,
že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.
Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi

normami.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej mocipodľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods.
2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať
zavinenievoformeúmyslualebonedbanlivosti,alestačípreukázaťvznikškodyato,žetátojevýsledkom

činnostipríslušnéhoorgánuštátu. Právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla

do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Žalobkyňa sa dňa 25.9.2012 obrátila na žalovanú žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v exekučnej veci povinnej Adriane Farkašovej vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 1757). Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené

nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na
prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne
neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd
bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

V danom prípade žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 9 Zákona
č. 514/2003 Z.z. majúc za to, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, v danom prípade vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu (sp.zn. I ÚS 16/2002) v ktorom súd konštatuje, že pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods.2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave
alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného

práva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Sohľadomnakonkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ustanovenia
Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol

rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade
existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní
bolo vydané v primeranom čase a to s poukazom na samotný postup súdu. Je potrebné posudzovať aj
objektívne príčiny, ktoré súd vzhliadol v podaní nespočetného množstva návrhov v exekučných veciach
v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na zmenu exekútora, na vydanie poverenia

a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde
(resp. na všetkých súdoch na území SR).

Žalobkyňa súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaného žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý

zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú
značku súdneho exekútora a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť
výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená
v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody.

Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie žalobkyne, že poverenie bolo vydané v omeškaní viac ako 184
dní. Návrh na udelenie poverenia bol súdu doručený 9.1.2009, čiže 15 dňová lehota uplynula 24.1.2009
(kedy bola sobota a preto posledným dňom 15 dňovej lehoty je 26.1.2009). Poverenie bolo vydané
29.1.2009, t.j. 3 dňovým omeškaním.Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že
účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Žalobkyňa
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdu,
nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie, že vydaním poverenia 3 dni po zákonnej
lehote jej vznikla škoda vo výške uplatnenej v tomto konaní. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného

bremena súd zamietol ako nedôvodnú.

Zvlastnejčinnostisúdujeznáme,žeobchodnépraktikyžalobcuvsúvislostisvymáhanímpohľadávokzo
spotrebiteľských zmlúv sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd pri rozhodovaní zohľadnil aj osobu
poškodeného, jeho obchodné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských
zmluvách, platnosť ktorých a ich prípadný rozpor so zákonom znamenajúci neúčinnosť rozhodcovských
zmlúv a teda nezáväznosť exekučného titulu - rozhodcovských rozsudkov, je súd povinný skúmať.

Žalovaná v písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 19 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty, lehota na uplatnenie týchto nárokov podľa žalovanej uplynula najneskôr v apríli 2012. Prvé

žiadosti na predbežné prerokovanie nároku boli doručené ministerstvu dňa 23.4.2012, preto žalobcov
nárok je premlčaný. V danom prípade majetková škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť žalobkyni v
období od 26.1.2009 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na udelenie poverenia) do 29.1.2009,
kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie súdom vydané. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi
doručené 5.2.2009. Podľa názoru súdu týmto dňom sa mohol oprávnený dozvedieť o škode, ktorá mu

mala vzniknúť. Od tohto dňa mu plynula trojročná premlčacia doba na podanie návrhu na predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody. Súd s námietkou premlčania sa nevysporiadal, pretože mal iný
dôvod na zamietnutie žaloby a to nepreukázanie vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, jej výšky
a ani príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom ujmy.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.