Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010074
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3514010074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci

obžalovaného O. G., nar. XX.XX.XXXX O. G., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"),
na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : O. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. W. I. O., V. Č.. XXXX/XX, slobodný,
trestaný, t.č. v ÚVTOS Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 26.09.2013 v čase o 17.20 hod. v Novom Meste nad Váhom v predajni potravín PEVALA si obvinený
počas otváracích hodín vložil do prineseného vaku červenej farby 2 ks liehovín (1 ks. Whisky H.CHIVAS
REGAL40%0,7litraa1ks.WhiskyHIS.QUEENANNE 40%0,7litra),sktorýmináslednebezzaplatenia
prešiel cez pokladničnú zónu a po prejdení pokladničnej zóny sa rozbehol ku vchodovým dverám, pri
dverách obvineného dobehla vedúca predajne, ktorá ho chytila za vak a vzájomne sa oň naťahovali,

pričom vedúcej potravín sa podarilo vak obvinenému vziať, po získaní vaku s alkoholom poškodená
kráčala späť k pokladničnej zóne, kde ju obvinený medzi pokladňami dobehol, zozadu k poškodenej
pristúpil a snažil sa vak s odcudzenými fľašami vziať, a to tým spôsobom, že poškodenú chytil jednou
rukou za rameno a druhou rukou sa snažil vak neúspešne vytrhnúť, nakoľko poškodená vak silno držala,
a preto obvinený zhodil poškodenú na podlahu predajne a snažil sa vak získať ťahaním, čo sa mu však
nepodarilo z dôvodu, že poškodená vak úpenlivo držala,

-2-

obvinený upustil od snahy zmocniť sa vaku až potom, čo zaregistroval, že náhodný zákazník prichádza
poškodenej na pomoc,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. l Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.02.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
Pv/956/13/3304 obžalobu na obvineného O. G., nar. XX.XX.XXXX O. G., pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 20.03.2014 súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalova-ného O. G.,
svedkyne F. S. B., ostatnými listinnými a obrazovými dôkazmi a zistil nasledovné:

Obžalovaný O. G. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku neučinil na hlavnom
pojednávaní po prednesení obžaloby žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 psím. a), písm. b)

alebo písm. c) Trestného poriadku. Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že k
spáchaniuskutkusapriznallenčiastočne,namietajúcnajmäprávnukvalifikáciujehokonaniaakozločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 26.09.2013 prišiel do predajne Pevala s úmyslom
kradnúť. Prišiel k regálu s alkoholickými nápojmi, odkiaľ vzal dve fľaše whiskey, dal si ich do batohu a
majúc batoh na ramene, prešiel cez pokladňu a smeroval von z predajne. Následne ho poškodená pri

východe z predajne dobehla, strhla mu úplne batoh z ramena a keď batoh získala do svojej moci, držiac
batoh vracala sa s ním k pokladniam. Obžalovaný sa vzápätí vrátil predajne. Keď bola poškodená s
batohom už pri pokladniach, pristúpil k nej odzadu, siahol rukou po
2T/29/2014-106

batohu, uchopil ho a chcel si ho zobrať naspäť. Je možné, že sa pritom šuchol rukou o poškodenú, ale
určite ju nechytal. Poškodená tejto jeho snahe kládla aktívny odpor. Počas naťahovania sa o batoh, keď
obžalovaný silno trhol s batohom, sa poškodená zrejme pošmykla a spadla aj s batohom na zem. On
sám ju iniciatívne nezhodil. Ak by ju chcel zhodiť, mala by trvalé následky. Keď poškodená, ležiac na

zemi a stále držiac pevne batoh v rukách, vzápätí začala ziapať, zľakol sa a odišiel z predajne, pričom
batoh zostal v rukách poškodenej. Obžalovaný viackrát zopakoval, že poškodenej fyzicky neublížil, ani
to nemal nikdy v úmysle. Ani raz sa jej nedotkol. Odrenina na ruke poškodenej mohla vzniknúť pri jej
páde na zem, keď sa naťahovali o batoh. Vie, aký je rozdiel medzi krádežou a lúpežou, pričom viackrát
zdôraznil, že jeho úmyslom v predmetný deň bolo kradnúť a nie lúpiť. V batohu mal okrem odcudzeného

tovaru aj dezodorant, sprchový gél, tričko a kraťasy. Doba, kedy nemal batoh vo svojej dispozícii, mohla
trvať asi 3 sekundy. Na vysvetlenie svojho konania uviedol, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom
alkoholu a kokaínu. Kradol, lebo sa chcel opiť. Mal síce pri sebe peniaze na zaplatenie tovaru, ale keďže
je kleptoman, musel jednoducho kradnúť.

Z výsluchu poškodenej F. S. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola v predajni potravín Pevala,
keď obžalovaný prišiel nakupovať. V teň deň išlo už o druhú návštevu obžalovaného v tejto predajni,
preto si ho lepšie všímala. Do predajne vošiel bez nákupného košíka. Išiel si vziať nejaké krmivo pre psa.
Ako prišiel k pokladni, pokladníčke povedal, že si ešte niečo zabudol a vrátil sa späť do predajne. Na to
si poškodená všimla, že obžalovaný si zobral dve fľašky alkoholu a vložil si ich do ruksaku. Pri pokladni

za ne nezaplatil. Pri odchode obžalovaného z predajne sa ho spýtala, kde sú tie dve fľašky, na čo jej
odpovedal,ženičnemá.Spýtalasahopretoešteraz,kdesútiedvefľašky,načosaobžalovanýrozbehol
k východu s úmyslom odísť. Išla po ňom, medzi dvermi ho dostihla a uchopila za vrchnú časť jeho
ruksak, ktorý mal na ramene. Obžalovaný sa jej vyšklbol, pričom ruksak jej zostal v rukách a obžalovaný
bez ruksaku vyšiel z predajne. Pri tomto sa udrela o vchodové dvere a spôsobila si zranenie na pravej

ruke. Keď sa vracala do predajne aj s ruksakom v ruke a bola už pri pokladniach, obžalovaný sa zaňou vrátil, pristúpil k nej, chytil ju odzadu za rameno a pokúsil sa vytrhnúť jej ruksak z ruky. Lenže
ona ruksak pevne držala a obžalovanému sa nepodarilo vytrhnúť jej ho z ruky. Obžalovaný ju začal
ťahať aj s ruksakom. Ruksak sa mu napriek tomu nepodarilo vytrhnúť, preto ním začal obžalovaný ešte

viac šklbať. Obžalovaný ju sotil na zem. Začala kričať, na čo jeden so zákazníkov jej išiel na pomoc.
Obžalovaný na to upustil od ďalšieho konania a odchádzal preč. Zákazník predajne sa ho snažil udržať,
avšak neúspešne, nakoľko sa mu obžalovaný vytrhol.

Súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prehratím

videozáznamu kamerového systému predajne potravín PEVALA v Novom Meste nad Váhom zo dňa
26.09.2013. Po zhliadnutí videozáznamu obžalovaný pripustil, že poškodenú chytil za rameno, hoci
sa dovtedy domnieval, že tomu tak nebolo. Obhajca uviedol, že hoci obžalovaný držal jednou rukou
poškodenú za rameno, nebola vyvrátená argumentácia obhajoby, že druhou rukou držal batoh a že k
pádu poškodenej došlo práve v dôsledku toho, že pravou rukou sa obžalovaný snažil ťahať batoh, čím
ťahal za sebou aj poškodenú. Nie je pravdou, že by ju zhodil na zem tým, že do nej sotil.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/1/2010-353 zo dňa 11.02.2010,
právoplatným dňa 11.02.2010, bol obžalovaný O. G.Á. uznaný za vinného
-4-

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/21/2012 zo dňa 27.02.2012,

právoplatným dňa 27.02.2012, bol obžalovaný O. G.Č. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 0T/6/2011, zo dňa 10.11.2011, právoplatným dňa 10.11.2011.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 2T/87/2012-153 zo dňa 29.06.2012,
právoplatným dňa 29.06.2012, bol obžalovaný O. G.Á. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa § 44 Trestného zákona súd u
obžalovaného upustil od uloženia súhrnného restu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu

Revúca, č.k. 7T/21/2011-866 zo dňa 16.04.2012, právoplatným dňa 16.04.2102.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 0T/80/2013 zo dňa 02.09.2013,
právoplatným dňa 02.09.2013, bol obžalovaný O. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 97 spisu) vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Revúca,
sp. zn. 7T/21/2011 zo dňa 16.04.2012, právoplatným dňa 16.04.2012, bol okrem iného uznaný za
vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo (a za iné

trestné činy) mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňom
04.05.2013.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo

zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obhajca pred ukončením dokazovania navrhol, aby súd pribral znalca za účelom preskúmania
duševného stavu obžalovaného a závislosti na omamných látkach a alkohole. Poukázal pritom na
vyjadrenie obžalovaného, ktorý sa mal skutku dopustiť pod vplyvom drog a alkoholu, pričom sa

obžalovaný tiež vyjadril, že je kleptoman. Súd tento návrh na vykonanie dôkazu v zmysle § 272 ods.
3 Trestného poriadku odmietol, prikloniac sa v tomto k názoru prokuratúry, podľa ktorej v priebehu
celého prípravného konania, ako aj dokazovania na hlav-nom pojednávaní nevyplynulo z ničoho, že by
obžalovaný konal v stave nepríčetnosti alebo straty kontroly z dôvodu konzumácie drog alebo alkoholu.Uvedené tvrdenia je potrebné považovať za ad hoc účelne vyprodukované vyjadrenia v snahe zvrátiť
pre obžalovaného nepriaznivo sa vyvíjajúci priebeh dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
2T/29/2014-107

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou

bezprostredného násilia.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za
preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie, pri právnej kvalifikácii v zmysle
obžaloby. Obžalovaný sa ku skutku čiastočne priznal, avšak opätovne zdôrazňoval, že jeho konanie
bolo zamerané na spáchanie trestného činu krádeže a nie lúpeže, že jeho úmyslom bolo odcudziť z

predajne nejaký tovar a nie sa pritom na niekom dopúšťať násilia, nakoľko si je dobre vedomý, aký je
rozdiel medzi trestným činom krádeže a trestným činom lúpeže a sú mu známe aj rozdielne právne
následky (sankcie) za tieto trestné činy. Základnou otázkou preto bolo, či konanie obžalovaného vo
fáze nasledujúcej potom, ako sa vrátil do predajne po batoh, strhnutý mu z ramena, a začal sa oň
naťahovať s poškodenou, až do momentu, kým od tohto konania upustil, je možné označiť ako pokus

uchovať si odcudzenú vec násilím bezprostredne po akte jej zmocnenia sa, alebo u obžalovaného išlo
o použitie násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Z jazykového výkladu oboch do domnelej kolízie
prichádzajúcich skutkových podstát vyplýva, že na to, aby konanie obžalovaného bolo možné označiť
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, je nevyhnutné,
aby v čase, keď je zo strany páchateľa trestného činu vyvíjané násilie alebo prezentovaná hrozba

bezprostredného násilia s úmyslom uchovať si vec, mal páchateľ odcudzenú vec stále u seba (na sebe,
pri sebe, v sebe), t.j. napr. mal vec vo vrecku, mal vec oblečenú, alebo vec pevne držal v ruke. Uvedené
vyplýva z obsahového významu slovného spojenia „uchovať si vec“, t.j. udržať si moc nad niečím, čo
stále mám, čo som doposiaľ nepustil, nezahodil, nestratil, alebo inak neprišiel o faktickú dispozíciu nad
vecou. Takýto nepretržite trvajúci stav faktickej a výlučnej dispozície obžalovaného nad vecou až do

definitívneho opustenia predajne obžalovaným tu zistený nebol. Obžalovaný stratil faktickú dispozíciu
nad odcudzeným alkoholom na niekoľko sekúnd potom, ako mu občiansky uvedomelá a na slovenské
pomery neobvykle smelá poškodená strhla batoh s odcudzeným tovarom z ramena a následne s týmto
odcudzeným obsahom batohu sa vracala späť do predajne. Na všetky úkony obžalovaného, ktoré
nasledovali potom, v žiadnom prípade nemožno nahliadať ako na pokus uchovať si odcudzenú vec,

keďže obžalovaný v tom čase žiadnou odcudzenou vecou už nedisponoval. Je pritom podľa názoru
súdu irelevantné, že
-6-

stav, kým sa obžalovaný snažil získať do opätovnej dispozície odcudzený tovar, trval iba niekoľko

sekúnd. Úkony fyzického násilia smerujúce následne k poškodenej, sú jednoznačne zo strany
obžalovaného vedome produkovaným násilím v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Preto je správna
aj tá právna argumentácia prokuratúry, že v štádiu, ktoré nasledovalo po strhnutí batohu z ramena
obžalovaného, je irelevantné, či obžalovaný poškodenú chytil za rameno a tak spadla, alebo trhol zabatoh a spadla následkom trhnutia, keď batoh držala, lebo jej pád bol priamym dôsledkom použitia
fyzickej sily obžalovaného, snažiaceho sa zmocniť cudzej veci, ktorú nemal vo svojej dispozícii. Po
celý tento čas naťahovania sa o batoh mala pod fyzickou kontrolou obsah batohu poškodená a nie

obžalovaný. Obžalovaný veci odcudzil momentom opustenia pokladničnej zóny, pričom následne stratil
kontrolu nad odcudzenými vecami, ktoré sa dostali na nie zanedbateľný a jasne identifikovateľný
časový úsek do úplnej dispozície poškodenej. Preto jeho následná snaha získať násilím cudziu vec
nachádzajúcu sa v moci poškodenej nie je pokračovaním alebo dokončením trestného činu krádeže s
finálnou kvalifikáciou podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ale je zločinom

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne
zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento
skutok.Uobžalovanéhoideokonanieúmyselné,pretožechcelspôsobomuvedenýmvTrestnomzákone
porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana slobody a ochrana vlastníckeho
práva tretích osôb.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okol-nosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustano-venie odseku 4 nepoužije.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom u neho zistil jednu priťažujúcu
okolnosť (§ 37 písm. m) Trestného zákona), keďže v minulosti bol opakovane vo výkone trestu za

úmyselné trestné činy majetkovej povahy. Poľahčujúca okolnosť zistená nebola. V návale emócií
vyprodukované vyhlásenie obžalovaného o vine v rámci jeho záve-rečnej reči nespĺňalo kvalitatívne
požiadavky na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Okrem toho bolo zistené,
že obžalovaný bol v minulosti právoplatne odsúdený za zločin, pričom trest za tento zločin už aj vykonal
predtým, ako sa dopustil žalovaného trestného činu. S poukazom na toto zistenie bolo u neho potrebné

aplikovať
2T/29/2014-108

ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona. Preto súd obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 1 Trestného

zákona s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
súdeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám

ukladania trestov, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po vyhlásení rozsudku sa obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.