Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Cbi/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111206276
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111206276.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Ing.

Miroslav R. Šefčík, PhD., ul. Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca úpadcu OKAMEA, s.r.o., Dechtice,
IČO: 34 122 036, proti žalovanému: JIVA - TRADE, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 2700/22, Sereď,
IČO: 36 257 681, právne zastúpený HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21,
Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 590,01 eur, do rúk právneho

zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 3.188,22 eur na účet Okresného súdu
Trnava vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX VS: XXXXXXXXXX, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2011 domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa
30.09.2009 uzavretá medzi spoločnosťou OKAMEA, s.r.o. a spoločnosťou JIVA - TRADE, s.r.o.
predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T.,

vo vlastníctve X/X, parcela registra E. vo výmere X.XXX mX . - orná pôda, parcela registra E. vo výmere
X.XXX mX - záhrady, parcela registra E. vo výmere X.XXX mX. - orná pôda, stavba súpisné č. XX na
parcele č. XXX/X - sociálna budova, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X - sklad výbušnín, stavba
súp.č. XX na parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. č. XX na parcele č. XXX/X - kov. dielňa, stavba
súp.č. XX na pracele č. XXX/X -. triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X0 - primárna drviareň,
stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX . - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa,
a na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T., vo vlastníctve X/X, parcely registra P.. XXX/X vo

výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX - zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 2XX/XX vo
výmereXX.XXXmX-zastavanéplochyanádvoria,parcelač.XXX/XXvovýmereX.XXXmX -zastavané
plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, N. zastavané plochy a nádvoria, N. - trvalé trávne
porasty, N. - lesné pozemky, N. - lesné pozemky, parc.č. XXX/X vo výmere XX.XXX mX - lesné pozemky,
N. lesné pozemky. Ďalej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2009
uzavretej medzi spoločnosťou OKAMEA, s.r.o. a spoločnosťou JIVA - TRADE, s.r.o. predmetom ktorej

je prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra Trnava, katastrálne
územie A. vo vlastníctve X/X, stavba súp.č. XXX na parc.č. X.XXX/X. - sociálna budova, stavba bez
súp.č. na N. - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na parc.č. X.XXX/X . - dielňa a určenia neplatnosti Dodatku
č. 1 k Zmluve o prenájme dobývacieho priestoru A. uzatvoreného dňa 01.01.2009 spoločnosťami JIVA- TRADE, s.r.o. a OKAMEA, s.r.o., s tým, že všetky predmetné právne úkony sú voči veriteľom úpadcu
neúčinné. Žalobca sa zároveň domáhal v žalobe aby súd nariadil žalovanému vrátenie predmetov a
hodnôtobsiahnutýchvpredmetnýchzmluváchdokonkurznejpodstaty.Žalobuodôvodnilžalobcatým,že

bývalý konateľ úpadcu zastúpený konateľom K. hore uvedenými kúpnymi zmluvami pred konkurzom dňa
30.09.2009 (konkurz bol vyhlásený uznesením zo dňa 17.9.2010) odpredal nehnuteľnosti v katastrálnom
území W.alovanému, ktoré vlastnil či už výlučne alebo v jednej polovici v celku a to všetko v kúpnej cene
dohodou, bez znaleckého ohodnotenia vo výške iba 41.469,61 eur (1.249.313,51 Sk), pritom žalobca
určil cenu odborným odhadom v hodnote až štvornásobne vyššiu teda asi 168.000 eur. Ďalej odpredal

nehnuteľnosti v katastrálnom území A. za kúpnu cenu dohodou bez znaleckého ohodnotenia vo výške
5.032,35 eur (151.604,58 Sk). Pritom žalobca určil cenu odborným odhadom až 10-násobne vyššiu,
teda asi 52.000 eur. Žalovaný kúpnu cenu za tieto nehnuteľnosti nikdy úpadcovi nezaplatil ale uzatvoril
s ním ďalšiu nevýhodnú zmluvu dňa 01.01.2009 o prenájme dobývacieho priestoru A. na rok 2009
s nájomným určeným dohodou vo výške 298.745,26 eur (9.000,-Sk) so splatnosťou do 30.09.2009,
ktorým si túto kúpnu cenu započítal. Žalobca napáda i túto zmluvu o prenájme - jej Dodatok č. 1

z 01.01.2009 ako odporovateľný právny úkon, pretože poškodil záujmy veriteľov a umožnil zároveň
bezplatné nadobudnutie hore uvedeného nehnuteľného majetku.
Podľa § 58 ods. 2 ZKR sa týmto spôsobil úpadok dlžníka, keď rozdiel z reálnej hodnoty 173.498,04
eur by pokryl takmer 1/2 prihlásených pohľadávok (362.456,62 eur). Úkony boli urobené počas jedného
roka pred začatím konkurzného konania, ktoré začalo jeho vyhlásením v Obchodnom vestníku dňa

02.08.2010 (vyšlo 09.08.2010). Ukrátilo sa tým uspokojenie veriteľov a následne celok prihlásených
pohľadávok. Odporovateľné úkony sa urobili netransparentným konaním v čase keď celý majetok bol
už predĺžený a de facto patril v plnej miere veriteľom, bez ohodnotenia znaleckými posudkami, bez
vyhlásenia ponukového konania.

Dňa 09.01.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l. 26 spisu) v ktorom
uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a preto ju navrhuje zamietnuť. Žalobcom napádané právne
úkony boli vykonané v čase kedy spoločnosť OKAMEA, s.r.o. mala aj iný majetok v takej hodnote, ktorý
postačoval na uspokojenie všetkých jej záväzkov voči veriteľom, a spoločnosť OKAMEA, s.r.o. nemala
vedomosť o tom, že skončí v konkurznom konaní. V závere žalovaný podotkol, že aj započítanie je

jednou z možností uspokojenia nároku za zaplatenie kúpnej ceny a preto sa v žiadnom prípade nejedná
o bezplatné nadobudnutie nehnuteľného majetku ako to uvádza v žalobe žalobca.

Dňa 10.04.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.04.2012 (č.l. 28 spisu)
v ktorom žalovaný uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol,

že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní je ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti
právneho úkonu, ak majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní právneho úkonu zostal, postačuje na
uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase vykonania právneho úkonu a prihlásený do
konkurzu, pretože v takomto prípade predmetným právnym úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia

pohľadávok veriteľov. Žalovaný proti tvrdeniam žalobcu namietal, že v čase vykonania právneho
úkonu - kúpnej zmluvy mal dlžník iný majetok, ktorý postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených
pohľadávok veriteľov dlžníka, existujúci v čase vykonania tohto právneho úkonu. Zo súpisu všeobecnej
podstaty majetku dlžníka, zverejneného v Obchodnom vestníku vyplýva, že v kameňolome W. sa
nachádzali zásoby kameniva vo vlastníctve dlžníka v objeme 58.000 ton (frakcia 0/4) a 2000 ton

(frakcia 0/8) a v kameňolome A. sa nachádzali zásoby kameniva vo vlastníctvo dlžníka v objeme
150.100 ton (frakcia 0/200). Dlžník v čase od 30.09.2009 v kameňolome W. a A. nevykonával žiadnu
ťažbu z čoho logicky vyplýva, že ku dňu 30.09.2009 sa v kameňolome W. museli nachádzať zásoby
kameniva najmenej v objeme zistenom v súpise všeobecnej podstaty, inak povedaná tieto zásoby
kameniva museli byť vyťažené ešte v čase kedy dlžníka v oboch kameňolomoch ťažbu vykonával (do

30.03.2009) dlžník po 30.09.2009 žiadne kamenivo nevyťažil ani nijak inak nenadobudol. Množstvo,
ktoré dlžník vyťažil v období od 16.06.2009 (deň uzavretia kúpnej zmluvy) do 30.09.2009 s ohľadom
na technické možnosti môže predstavovať nanajvýš nepatrnú časť objemu zásob kameniva zisteného
v súpise všeobecnej podstaty. Preto možno uzavrieť, že dlžník ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vlastnil
zásoby kameniva približne v rovnakom objeme, aký bol zistený v súpise všeobecnej podstaty, t.j.

210.000 ton. Žalovaný má zato, že všeobecná hodnota zásob kameniva vo vlastníctve dlžníka ku dňu
vykonania právneho úkonu - kúpnej zmluvy prevyšuje súčet prihlásených pohľadávok v konkurze. Za
účelom stanovenia hodnoty zásob kameniva vo vlastníctve dlžníka ku dňu vykonania právneho úkonu
navrhol žalovaný doplniť dokazovanie ustanovením znalca. Okrem uvedeného majetku dlžník v časevykonania právneho úkonu vlastnil aj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území W. a
v katastrálnom území A., ktorý je bližšie špecifikovaný v písomnom vyjadrení. Za účelom stanovenia
hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka ku dňu vykonaniu právneho úkonu navrhol žalovaný

doplniť dokazovanie ustanovením znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.
Žalovaný proti tvrdeniam žalobcu namieta, že majetok dlžníka, zásoby kameniva a nehnuteľnosti ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov
dlžníka, existujúcich v čase vykonania tohto právneho úkonu. Z toho vyplýva, že právnym úkonom -
kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka a preto predmetnému právnemu

úkonu nemožno odporovať.

Dňa 24.05.2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.05.2012 (č.l. 72 spisu)
v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá ustanovenie § 58 (právne úkony bez
primeraného protiplnenia) zákona č. 7/2005 Z.z.. Základnou právnou chybou žalovaného je tvrdenie, že
nejde o odporovateľný právny úkon, keď v čase vykonania právneho úkonu majetok dlžníka postačoval

nauspokojenievšetkýchprihlásenýchpohľadávokveriteľa,dlžníkaexistujúcivčasevykonaniaprávneho
úkonu. V čase vykonania právneho úkonu sa v zmysle § 58 ods. 2 posudzuje len to, či tento právny
úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a teda nie to, či v čase jeho
vykonania majetok dlžníka (teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase. Úpadok dlžníka
presne definuje § 3 ZKR. Podľa § 58 ods. 2 ZKR k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno

odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu
sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Naviac v tomto prípade bol prevod realizovaný na spriaznenú
osobu, podľa § 9 ZKR, kde jediným konateľom aj spoločníkom predávajúceho aj kupujúceho bol K.h,
takže sa úpadok dlžníka v čase vykonania právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Celková výška prihlásených pohľadávok do konkurzného konania úpadcu je 386.581,05 eur z toho
zistenépohľadávkysúvovýške362.456,60eur.Argumentžalovanéhosazakladánatvrdení,žesprávca
ocenillomovýkameňfrakcia0/4,0/8nasúpisovúhodnotu644.090,11eur.Oceneniekameňauverejnené
v Obchodnom vestníku bolo prvotné ocenenie správcom, ktoré však nezodpovedalo skutočnej trhovej
cene predmetného kameňa a bolo vykonané za účelom jeho možného predaja za čo najvyššiu predajnú

cenu. Správca vykonal už päť ponukových kôl na predaj predmetného kameňa, pričom v piatom kole
bola ponuková cena stanovená na 228.750 eur a ani za túto cenu nebol kompletný predmetný kameň
predanýaleibajehočasťvW.zasumu91.500eurakameňvA.jezacenu137.250eurstálenepredajný.
Z uvedeného vyplýva, že cena predmetného majetku o ktorom žalovaný tvrdí, že prevyšuje hodnotu
prihlásených pohľadávok veriteľov, túto sumu ani z ďaleka neprevyšuje. Hodnota kameňa v čase

vykonania odporovaných úkonov je v zmysle § 58 ZKR nepodstatná pre posúdenie odporovateľného
právneho úkonu. Ak by súd nepovažoval za dostatočný argument, že cena kameňa je stanovená trhom
takžalobcanavrhol,abysprávcaustanovilznaleckúorganizáciunaoceneniejehotrhovejhodnoty.Medzi
základné podmienky nato aby mohol byť právny úkon považovaný za odporovateľný patrí podmienka
neprimeranosti plnenia. Žalobca považuje kúpnu zmluvu za právny úkon bez primeraného protiplnenia

nakoľko na jej základe úpadca poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena je podľa posúdenia správcu
podstatne vyššie ako cena, ktorú na jej základe získal. Žalovaný mal získať plnenie z kúpnej zmluvy v
sume 66.387,84 eur, pričom žalobca odhaduje cenu nehnuteľností na hodnotu 663.880 eur. V prípade ak
by sa súd nestotožnil s takýmto odhadom znalca žalobca navrhol do konania ustanoviť znalca za účelom
ocenenia nehnuteľností. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno potom odporovať vtedy,

ak spôsobil úpadok dlžníka alebo ak bol urobený počas úpadku dlžníka, bol urobený počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, lehota sa predlžuje na tri roky, ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka, pričom táto podmienka bude v danom prípade naplnená vždy a odporovacie právo
nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty. Úpadca v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy mal veľké množstvo veriteľov s pohľadávkami viac ako tridsať dní po lehote splatnosti.
Vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty je podľa názoru žalobcu požiadavka, aby právny úkon
ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka naplnená vždy. Ak by totiž
neprišlo ku kráteniu ani jednej prihlásenej pohľadávky nebol by vyhlásený konkurz. Ak by úpadca
mal dostatok majetku na úhradu všetkých prihlásených pohľadávok tak by neprišlo ani k vyhláseniu

konkurzu.

Dňa 28.05.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom opäť zdôraznil, že v danom
prípade nedošlo ku splneniu základnej podmienky odporovateľnosti a to ukrátenie veriteľov pohľadávokprihlásených do konkurzu. Skutočnosť, že sa žalobcovi nepodarilo predať kameň bez ďalšieho
neznamená, že je trhová hodnota je nižšia ako ponuková cena pri jeho speňažovaní v konkurze.
Predajnosť akéhokoľvek tovaru totiž nie je závislá iba od hodnoty a ceny tovaru ale aj od spôsobu

predaja. V prípade ak by žalobca predával tovar vhodným spôsobom, výťažok z predaja by bol
vyšší ako ponuková cena majetku. Správca sa predovšetkým mal pokúsiť o predaj tovaru v menších
častiach a vhodným spôsobom. Záver žalobcu, že ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia,
dôjde vždy k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky, neplatí absolútne. V situácii keď dlžník je
platobne neschopný ale nie je predĺžený, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia nedochádza

k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky. Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že ak by úpadca
mal dostatok majetku na úhradu všetkých prihlásených pohľadávok, tak by neprišlo k vyhláseniu
konkurzu. Skutočnosť, že dlžník bol ku dňu 30.09.2009 platobne neschopný bez ďalšieho neznamená
že bol aj predĺžený. Inak povedané podmienka odporovateľnosti právneho úkonu (ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky) nie je naplnená vždy ak je vyhlásený konkurz a ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia ale týmto úkonom by muselo dôjsť k ukráteniu uspokojenia prihlásenej

pohľadávky (takej, ktorá existovala v čase vykonania právneho úkonu). Keďže hodnota majetku
podliehajúceho konkurzu prevyšuje sumu prihlásených pohľadávok, k ukráteniu veriteľov prihlásených
pohľadávok nedošlo. Zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti vyplýva, že aj keď právnym
úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti,
ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom

dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalovaný trvá na tom, že majetok ktorý mu
zostal po uskutočnení napádaných právnych úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých
veriteľov, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať odporovateľnosti právnych úkonov.

Súd rozsudkom č.k.: 38Cbi/2/2011-98 zo dňa 30.5.2012 žalobu ako nedôvodnú zamietol a procesne

neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Vo veci samej
podalžalobcaodvolanieoktorombolorozhodnutéodvolacímsúduuznesenímč.k.:31CoKR/3/2012-126
zo dňa 14.3.2013 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočným
spôsobom vysporiadal s otázkou, či žalovaný mal v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv

dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok veriteľov a bolo povinnosťou prvostupňového súdu túto
otázku vyriešiť a to pribratím znalca na ocenenie majetku úpadcu. Úlohou prvostupňového súdu
v ďalšom konaní bude pribrať do konania znalca na ocenenie celého majetku žalovaného v čase
uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv a vysporiadať sa s otázkou či hodnota majetku úpadcu v čase
uzatvorenia týchto zmlúv by postačovala na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu a vysporiadať

sa s tým, či v čase uzatvorenia napadnutých kúpnych zmlúv mal žalovaný preukázateľne aspoň dva
záväzky 30 dní po lehote ich splatnosti voči viac ako jednému veriteľovi.

Dňa 17.3.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na § 57 ods. 4 a
58 ods. 2 ZKR a uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že správca môže s úspechom odporovať

úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá
podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a tretia podmienka právny úkon bol
urobený bez primeraného protiplnenia. Dôkazné bremeno na preukázanie všetkých vyššie uvedených
podmienok odporovateľnosti v zásade znáša správca (žalobca). Iba v prípade ak právny úkon bol

vykonaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, sa úpadok dlžníka (t.j. naplnenie druhej uvedenej
zákonnej podmienky) predpokladá zo zákona (vyvrátiteľná zákonná domnienka), pričom žalovaný
môže preukázať opak (dôkazné bremeno sa prenáša na žalovaného). V predmetnom prípade správca
ako žalobca riadne naplnenie podmienok odporovateľnosti nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný sa však napriek tomu (nad rámec svojej dôkaznej povinnosti) týmto zameriava na preukázanie

toho, že nebola splnená vyššie uvedená podmienka č. 1 (ukrátenie niektorého z veriteľov). Nakoľko v
danomprípadeideosúdnekonanievedenésprávcomnazákladezákonaokonkurzeareštrukturalizácii,
do úvahy prichádza iba ukrátenie pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov s riadne prihlásenou
a zistenou pohľadávkou. Na to, aby sa zistilo, či niektorý z konkurzných veriteľov bol právnym úkonom
dlžníka ukrátený je potrebné ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu porovnať zostávajúci

majetok dlžníka po vykonaní odporovaného právneho úkonu (po tom ako časť majetku úpadcu týmto
úkonom prešla na tretiu osobu) so záväzkami úpadcu. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o súdne konanie v rámci konkurzného konania, od masy záväzkov úpadcu existujúcich ku dňu
vykonania odporovaného úkonu, je potrebné odpočítať tie záväzky, ktoré existovali ku dňu vyhláseniakonkurzu (neboli v čase od vykonania úkonu do vyhlásenia konkurzu zo zostávajúceho majetku úpadcu
uspokojené), avšak neboli riadne prihlásené a zistené v konkurznom konaní. Na tieto záväzky úpadcu
sa totiž v konkurznom konaní (a teda ani v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) neprihliada.

V čase vykonanie odporovaného právneho úkonu dňa 30.9.2009 mal podľa znaleckého posudku č.
002/2013 vypracovaného v súdnom konaní úpadca vo svojom vlastníctve zásoby kameniva v hodnote
930.000 eur. Ďalej bol úpadca majiteľom pohľadávok voči spoločnosti JIVA - TRADE s.r.o. vo výške
287.045,77 eur. Ide o pohľadávky vyplývajúce z faktúr vystavených úpadcom č. 9100646, dátum
splatnosti 7.10.2010 na sumu 240.543,80 eur, č. 9100645 splatnosť 8.10.2009 na sumu 5.032,36 eur, č.

9100647, splatnosť 8.10.2009 na sumu 41.469,61 eur. Podľa zoznamu záväzkov spoločnosti OKAMEA
s.r.o. úpadca mal v čase vykonanie odporovaného právneho úkonu záväzky vo výške 1.124.786,29 eur.
Jedným z týchto záväzkov bol aj záväzok voči spoločnosti JIVA - TRADE s.r.o. vo výške 298.745,26
eur. Vzhľadom na vyššie uvedené tento záväzok úpadcu bol do výšky 287.045,77 eur krytý majetkom
- pohľadávkou voči JIVA - TRADE, s.r.o. vo výške 287.045,77 eur, pričom následne skutočne došlo k
zániku uvedených vzájomných pohľadávok písomnou Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok

zo dňa 12.10.2009, čím pohľadávka spoločnosti OKAMEA s.r.o. zanikla v celom rozsahu a pohľadávka
JIVA - TRADE zanikla v rozsahu 287.045,77 eur a zostala vo výške 11.699,49 eur. Pre porovnanie
majetku zostávajúceho úpadcovi po vykonaní odporovaného právneho úkonu a záväzkov úpadcu v
danom čase, je potrebné zohľadniť okrem zásob kameniva v hodnote 930.000 eur aj pohľadávku voči
spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. vo výške 287.045,77 eur (touto pohľadávkou bol do výšky 287.045,77

eurreálnekrytýajzáväzokvočispoločnostiJIVA-TRADE,s.r.o..Inakpovedanénauspokojeniezáväzku
úpadcu existujúceho ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu bol reálne použitý majetok
úpadcu existujúci ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že úpadca
OKAMEA s.r.o. mal aj po znížení rozsahu majetku vykonanom odporovateľným právnym úkonom zo dňa
30.9.2009 majetok vo väčšej hodnote (spolu minimálne vo výške 1.217.045,77 eur = zásoby kameniva v

hodnote 930.000 eur + pohľadávka v hodnote 287.045,77 eur), ako súčet jeho zostávajúcich záväzkov
v hodnote 1.124.786,29 eur. Navyše pre posúdenie otázky či došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov,
je potrebné od celkovej sumy záväzkov ku dňu 30.9.2009 odpočítať tie záväzky, ktoré síce ku dňu
30.9.2009 existovali, avšak po vyhlásení konkurzu neboli riadne prihlásené v prekluzívnej 45dňovej
lehote, v dôsledku čoho sa pre účely konkurzného konania, na tieto záväzky neprihliada. Z priloženého

zoznamu veriteľov úpadcu z konkurzného konania je zrejmé, že niektoré zo starých pohľadávok z rokov
2008 a 2009 neboli do konkurzu prihlásené a preto sa na ne pre účely konkurzného ale aj tohto konania
neprihliada. Inak povedané skutočný rozsah záväzkov úpadcu ku dňu 30.9.2009, ktoré sa berú do
úvahy pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu v tomto konaní, bol nižší ako 1.124.786,29
eur. Nakoľko teda hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu

ku dňu 30.9.2009 bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní
existujúcich ku dňu vykonania právneho úkonu, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR ukrátenie prihlásených veriteľov a preto právny úkon nie je voči
konkurzným veriteľom neúčinný, nakoľko všetky 3 vyššie uvedené podmienky musia byť pre neúčinnosť
právneho úkonu splnené kumulatívne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnymi zmluvami zo dňa 30.9.2009, zmluvou o prenájme
dobývacieho priestoru, Dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme, faktúrou, výpisom záväzkov, znaleckým
posudkom č. 6/2010 zo dňa 07.07.2010 vypracovaným znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom,

znaleckým posudkom č. 002/2013 zo dňa 12.11.2013 vypracovaným znalcom Prof. Ing. Michalom
Cehlárom, PhD., Ing-Paed. ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:

Právny zástupca žalobca v konaní zotrval na písomných vyjadreniach a naviac uviedol, že pokiaľ ide

o hlavný právny argument žalovaného t.j., že v čase vykonania právnych úkonov v deň 30.9.2009 mal
dlžník dostatok majetku na uspokojenie všetkých pohľadávok v tom čase, zákon o konkurze uvádza v §
58 ods. 2 len to, že sa má v čase vykonania tohto právneho úkonu skúmať či bol dlžník v úpadku alebo
tým právnym úkonom bol spôsobený úpadok. Do spisu doložili zoznam veriteľov, ktorí v čase vykonania
právneho úkonu dňa 30.09.2009 mali pohľadávky 30 dní po lehote splatnosti a zároveň si ich aj riadne

uplatnili v konkurznom konaní prihláškou.

Žalobca sa v konaní pridržal výpovede svojho právneho zástupcu a naviac uviedol, že tvrdenia
žalovaného o tom, že v čase vykonania úkonu mal dostatok majetku na uspokojenie veriteľov pokladáza ekonomický nezmysel. V konkurze vyšlo najavo, že majetok nebude postačovať ani na uspokojenie
veriteľov. Predaj majetku bol netransparentný v čase blížiacemu sa konkurzu. Tento majetok už v čase
jeho predaja patril veriteľom a bolo treba s ním aj tak nakladať. Predaj bol realizovaný netransparentne

bez akejkoľvek formy súťaženia bez znaleckého posudku na jeho predaj a blízkej firme, čím boli
poškodené práva veriteľov a spôsobený úpadok čo všetko je na hranici trestného činu.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že sa pridržiava obsahu písomných vyjadrení a naviac
uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti a to ukrátenie

pohľadávok veriteľov. Úpadca mal v čase vyhlásenia konkurzu aj v čase vykonania napádaného
právneho úkonu dostatok majetku na pokrytie všetkých pohľadávok. Tvrdenie, že úpadca mal dostatok
majetku v čase uskutočnenia právneho úkonu vychádza z toho, že mal majetok pozostávajúci zo
zásoby vyťaženého kameňa nachádzajúci sa v lome W. a v lome A. ohodnotený znalcom pribratým v
konaní na sumu 930.000 eur. Ďalej predložil súdu vyjadrenie Banského úradu o tom, že sa v lomoch
nevykonáva ťažba, preto v čase vykonania úkonu bol majetok úpadcu minimálne v rozsahu v akom

podlieha konkurzu.

Štatutárny zástupca žalovaného T. sa v konaní pridržal výpovede svojho právneho zástupcu a nič viac
neuviedol.

Z kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností (z č.l. 7 spisu) súd zistil, že dňa 30.09.2009 predávajúci
spoločnosť OKAMEA, s.r.o. zastúpená konateľom K.m a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o.
zastúpená konateľom T. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, Správa katastra
T. ako N. - orná pôda, parcela registra E č. XXX vo výmere X.XXX mX - záhrady, parcela registra E.

orná pôda, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X. - sociálna budova, stavba súpisné F. - sklad
výbušnín, stavba súp.č. XX na parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. č. XX na parcele č. XXX/
X - kov. dielňa, stavba súp.F. - triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X0 - primárna drviareň,
stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa
a predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva

č. XXX, katastrálne územie TB., ako parcely registra C č. XXX/X vo výmere XX m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX -. zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo
výmere XX mX. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere XX.XXX mX - zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX vo výmere X.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc.F. -
zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere XX.XXX mX. - zastavané plochy a nádvoria,

N. trvalé trávne porasty, parc.č. XXX/X vo výmere X.XXX mX - lesné pozemky, N. - lesné pozemky, N.2
- lesné pozemky, N. - lesné pozemky za kúpnu cenu 41.469,61 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť
predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy.

Z kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností (z č.l. 9 spisu) súd zistil, že dňa 30.09.2009 predávajúci

spoločnosť OKAMEA, s.r.o. zastúpená konateľom K. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o.
zastúpená konateľom T. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra
T., katastrálne územie A. vo vlastníctve 1/1, stavba súp.č. XXX na N. - sociálna budova, stavba bez
súp.č. na prc.č. X.XXX/X - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na parc.č. X.XXX/X. - dielňa za kúpnu cenu

5.032,35 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy.

Zo zmluvy o prenájme dobývacieho priestoru A. za účelom vykonávania banskej činnosti (z č.l. 11 spisu)
súd zistil, že dňa 01.01.2005 prenajímateľ JIVA-TRADE s.r.o. a nájomca OKAMEA s.r.o. uzavreli zmluvu
oprenájmedobývaciehopriestoruA.predmetomktorejbolprenájomdobývaciehopriestoruA.,výhradné

ložisko stavebného kameňa, určeného rozhodnutím Čsl. Kameňopriemyslu GR Praha zn. 0406/67 zo
dňa 29.08.1967 a jeho ostatná zmena bola vykonaná rozhodnutím MSv SSR č. 2263/IO-Be/Ba zo dňa
30.07.1980. Hranice dobývacieho priestoru sú určené stranami nepravidelného 7-uhoľníka o plošnom
rozsahu 3XX XXX,X m2. Podľa čl. III zmluvy, prenajímateľ prenajal nájomcovi predmet nájmu k výkonu
banskej činnosti odo dňa 01.05.2005 do 31.12.2009.

Z Dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2009 k Zmluve o prenájme dobývacieho priestoru A. zo dňa 01.01.2005 súd
zistil, že zmluvné strany sa dohodli na zmene čl. III zmluvy tak, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi
predmet prenájmu odo dňa 01.01.2005 do 31.12.2008 bezodplatne a odo dňa 01.01.2009 do 31.12.2009odplatne za odplatu (nájomné) vo výške 298.745,26 eur bez DPH, pričom nájomca je povinný dohodnuté
nájomné zaplatiť do 30.09.2009.

Z faktúry č. 01092009/1 (z č.l. 13 spisu) súd zistil, že dňa 02.09.2009 dodávateľ JIVA-TRADE, s.r.o.
vystavil odberateľovi OKAMEA, s.r.o. faktúru na úhradu sumy 298.745,26 eur bez DPH a to titulom
nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2005 a jej dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2009.

Zo znaleckého posudku č. 6/2010 zo dňa 07.07.2010 (č.l. 36 spisu) vypracovaného znalcom Dipl. Ing.

Marošom Barokom súd zistil, že menovaný znalec bol požiadaný zadávateľom súdnym exekútorom
JUDr. Pavlom Crkoňom o vypracovanie znaleckého posudku vo veci zistenia cenovej kalkulácie podielu
zásob kameniva frakcie 0/4 a 0/8 v ložisku dolomitu W.. Znalec dospel k záveru, že stanovená aktuálna
predajná VŠH cena suroviny pri danej kvalite je pri frakcii 0/4, objem skládky 54.097 ton 248.303,53 eur
a pri frakcii 0/8, objem skládky 6.978 ton 30.633,59 eur.

Zo znaleckého posudku č. 002/2013 zo dňa 12.11.2013 (č.l. 140 - 244 spisu) vypracovaného do konania
pribratým znaleckom Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-Paed. súd zistil, že všeobecná (trhová
cena) zásob kameniva v kameňolome W. a v kameňolome A. bola ku dňu 30.9.2009 v hodnote 930.000
eur.

Zo zoznamu záväzkov po splatnosti ku dňu 30.9.2009 v spoločnosti OKAMEA s.r.o. súd zistil, že ich
súčet predstavoval spolu sumu 1.124.786,29 eur.

Z výpisu záväzkov k 30.9.2009 predloženého žalobcom súd zistil, že úpadca mal ku dňu 30.9.2009
záväzky, ktoré si ich veritelia prihlásili v konkurznom konaní voči nemu a ktoré správca uznal spolu vo

výške 184.182,51 eur.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa

majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 118a ods.1,2 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o
základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní

opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého
pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd
neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoréúčastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník

v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť OKAMEA,
s.r.o. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod

nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, Správa katastra T. T., katastrálne územie T., obec W. ako N. vo výmere X.XXX mX - orná pôda,
parcela registra E. - záhrady, parcela registra E. - orná pôda, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/
X - sociálna budova, stavba súpisné č. XX na parcele č. XXX/X - sklad výbušnín, stavba súp.č. XX na
parc.č. XXX/X - fin. triedriareň, stavba súp. F. - kov. dielňa, stavba súp.č. XX na pracele č. XXX/X -

triediareň, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/XX - primárna drviareň, stavba súp.č. XX na parcele č.
XXX/XX . - soc. budova, stavba súp.č. XX na parcele č. XXX/X - dielňa a predmetom ktorej bol prevod
podielu 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T.
T., ako N. registra P. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XX mX. - zastavané
plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, N. - zastavané plochy a nádvoria, parcela č.

XXX/XX vo výmere X.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX vo výmere XXX mX -
zastavané plochy a nádvoria, N.astavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé
trávne porasty, N. - lesné pozemky, parc.č. XXX/X vo výmere X.XXX mX - lesné pozemky, parc.č.
XXX/X vo výmere XX.XXX mX - lesné pozemky, N. - lesné pozemky za kúpnu cenu 41.469,61 eur,
ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem dní od uzavretia zmluvy. Žalobca tvrdil,

že spoločnosť OKAMEA, s.r.o., ktorej je správcom konkurznej podstaty, predmetnou kúpnou zmluvou
odpredala nehnuteľnosti žalovanému za značne nižšiu kúpnu cenu aká bola ich reálna hodnota, ktorú
žalobca odhadol na výšku cca 4 násobne vyššiu 168.000 eur. Dňa 30.09.2009 predávajúci spoločnosť
OKAMEA, s.r.o. a kupujúci spoločnosť JIVA-TRADE, s.r.o. uzavreli kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a to nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, Správa katastra T., katastrálne územie A. vo vlastníctve 1/1, stavba súp.č. XXX na
parc.F. - sociálna budova, stavba bez súp.č. na prc.č. X.XXX/X - sklad trhavín, stavba bez súp.č. na
N. - dielňa za kúpnu cenu 5.032,35 eur, ktorú kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu do sedem
dní od uzavretia zmluvy, pričom žalobca opäť tvrdil, že spoločnosť OKAMEA, s.r.o., predmetnou kúpnou
zmluvou odpredala nehnuteľnosti žalovanému za značne nižšiu kúpnu cenu aká bola ich reálna hodnota,

ktorú žalobca odhadol na cca 10 násobne vyššiu cenu 52.000 eur. Rozdiel z reálnej hodnoty 173.498,04
eur by pokryl takmer 1/2 všetkých prihlásených pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vo výške
362.456,62 eur a predávajúci by sa nedostal do úpadku. Žalobca napadol odporovateľnosťou aj Dodatok
č. 1 k zmluve o prenájme dobývacieho priestoru zo dňa 1.1.2009, pretože poškodil záujmy veriteľov a
umožnil bezplatné nadobudnutie vyššie uvedeného majetku. Podľa názoru žalobcu sa v čase vykonania

právneho úkonu posudzuje v zmysle § 58 ods. 2 len to, či tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a teda nie to, či v čase jeho vykonania majetok dlžníka (teraz
úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom čase. Žalovaný v konaní tvrdil, že majetok dlžníka, ktorý
mu po vykonaní právneho úkonu zostal prevyšuje sumu prihlásených pohľadávok, a preto k ukráteniu
veriteľov prihlásených pohľadávok nedošlo.

Zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti vyplýva, že aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k
zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka,
ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Majetok žalovaného, ktorý mu zostal po uskutočnenínapádaných právnych úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov existujúcich v čase
vykonania právneho úkonu a prihlásených do konkurzu, a preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať
odporovateľnosti právnych úkonov. Medzi stranami tak zostalo sporným, či je možné, alebo nie kúpne

zmluvy zo dňa 30.9.2009 napadnúť odporovateľnosťou.
V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a
reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť
právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych
úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne

dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny
právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy,
keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky
predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu
alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej

miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi
odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky
veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu,
právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku (§ 57 ods. 4 ZKR). Pri skutkovej podstate odporovateľnosti právneho úkonu bez

primeraného protiplnenia obsiahnutej v ust. § 58 ods. 2 ZKR naviac vyplýva, že úkon dlžníka bez
primeraného protiplnenia možno odporovať iba v prípade ak úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka a ide o úkon bez primeraného protiplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade, ak sú
kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov

dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka
a tretia podmienka právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia. Ako je vyššie uvedené
jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k
ukráteniu uspokojenia veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena
žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom

zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť môže
nastaťnielenubezodplatnýchprávnychúkonovaleajodplatných,akprotiplneniedruhejstranyprávneho
úkonu nie je ekvivalentné (ako tvrdí v danom prípade žalobca).V takom prípade môže byť pohľadávky
veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou. Napr. ak
dlžník odpredá kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, v ktorej si strany dohodnú cenu nižšiu ako je cena trhová.

Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa,
teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávky veriteľa pre nedostatok
majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu
jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal,
nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu

uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu.
Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka, po vykonanom právnom úkone postačovala alebo
nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v čase vykonania právneho úkonu dlžník (úpadca) mal
dostatok iného majetku prevyšujúceho súčet prihlásených pohľadávok v konkurze, ktorý postačoval

na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov, existujúcich v čase vykonania právneho
úkonu. Ide najmä o zásoby kameniva v lomoch v W. a A., a viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území W. a A.. Ako dôkaz súdu predložil listinný dôkaz - znalecký posudok č. 6/2010,
ktorý ohodnotil len časť zásob kameniva v dobývacom priestore W. na hodnotu 278.000 eur bez DPH, a
preto hodnota majetku dlžníka bola v dobe rozhodnej ďaleko vyššia. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil

a podľa jeho názoru už v tom čase majetok dlžníka nepostačoval na uspokojenie vtedy existujúcich
pohľadávok veriteľov. V konaní uviedol, že celková výška zistených pohľadávok prihlásených do
konkurzu je v sume 362.456,60 eur, z toho prihlásené a uznané pohľadávky existujúce ku dňu 30.9.2009
sú v sume 184.182,51 eur (č.l. 89 spisu). V konaní tak vznikla pochybnosť či v čase uzavretia kúpnych
zmlúv mal majetok dlžníka hodnotu, ktorá by postačovala na uspokojenie pohľadávok veriteľov spolu vo

výške 184.182,51 eur. Ako je vyššie uvedené je na žalobcovi v konaní preukázať, že majetok dlžníka,
ktorý mu zostal nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k
ich ukráteniu. Za uvedeným účelom bol do konania pribratý znalec Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD.,
Ing-Paed., ktorý určil všeobecnú (trhovú cena) zásob kameniva v kameňolome W. a v kameňolome A.ku dňu vykonania právnych úkonov (30.9.2009) v sume 930.000 eur. V konaní nebolo medzi účastníkmi
sporné, že v čase vykonania právnych úkonov v deň 30.9.2009 mal úpadca záväzky po splatnosti v
celkovej výške 1.124.786,29 eur (č.l. 86). Z predmetných záväzkov si ich veritelia prihlásili v konkurznom

konaní voči úpadcovi svoje pohľadávky, ktoré správca uznal a zistil spolu v sume 184.182,51 eur (č.l.
89). Zo znaleckého dokazovania bolo v konaní jednoznačne preukázané, že len časť majetku úpadcu
(zásoby kameniva) v čase vykonania právnych úkonov mala hodnotu v sume 930.000 eur. V konaní tak
bolo preukázané, že žalobca mal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov,
ktoré pohľadávky boli splatné v čase vykonania právnych úkonov. Majetok úpadcu ktorý mu zostal po

uskutočnení napadnutých právnych úkonov by tak postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých
veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky, splatné v čase vykonania napadnutých právnych úkonov, do
konkurzného konania a tým v žiadnom prípade neukrátil ich uspokojenie. A naopak nebolo preukázané,
že hodnota majetku úpadcu bola nižšia ako hodnota jeho záväzkov a tým došlo k ukráteniu pohľadávok
veriteľov, čo je základný predpoklad odporovateľnosti, bez preukázania ktorého nemôže byť žalobca v
konaní úspešný. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý vychádza zo zákonnej úpravy,

že žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka bez primeraného protiplnenia iba v prípade,
ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky. Prvá podmienka je, že právny úkon ukracuje niektorého z
veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas
úpadku dlžníka a tretia podmienka právny úkon bol urobený bez primeraného protiplnenia. Nakoľko teda
hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu ku dňu 30.9.2009

bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu
vykonania právneho úkonu, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa §
57 ods. 4 ZKR ukrátenie prihlásených veriteľov a preto právny úkon nie je voči konkurzným veriteľom
neúčinný, nakoľko všetky 3 vyššie uvedené podmienky musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu
splnené kumulatívne.

Súd má za to, že žalobca vykladá odporovateľnosť značne zužujúco len s odkazom na jej osobitné
predpoklady uvedené v jednotlivých skutkových podstatách (§ 58 ZoKR) s tvrdením, že sa posudzuje
len to, či tento právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a
nie to, či v čase jeho vykonania majetok dlžníka (teraz úpadcu) postačoval na úhradu dlhov v tom
čase resp. že hodnota kameňa je v zmysle § 58 ZoKR nepodstatná pre posúdenie odporovateľného

právneho úkonu. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť a ako je vyššie uvedené všeobecným
predpokladom odporovateľnosti je, aby úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez
splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Nevhodná formulácia
ZoKR sa prejavuje aj v tom, že pri jednotlivých skutkových podstatách, jednotlivých právnych úkonov
tieto ako keby boli vždy odporovateľné. Tieto právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak

nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil (pozri komentár
Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, 2. Vydanie 2010, doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., s.
539). Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje
ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. §
58 ZoKR. Podľa názoru žalobcu je táto podmienka pri danej skutkovej podstate splnená vždy. Súd

je ale názoru opačného a prikláňa sa k názoru žalovaného, že je nutné ju preukazovať osobitne.
Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších dvoch podmienok odporovateľnosti v
danom konaní (spôsobenie úpadku resp. vykonanie úkonu počas úpadku, neprimeranosť plnenia),
nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení
jeden z predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených

pohľadávok veriteľov dlžníka) a všetky predpoklady, podmienky musia byť splnené kumulatívne,
súčasne. K odporovateľnosti Dodatku č. 1 k zmluve o prenájme dobývacieho priestoru Dechtice sa súd
stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že predmetným dodatkom došlo k započítaniu nároku
predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti s nárokom prenajímateľa na
úhradu nájomného. Ide o zákonný inštitút bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným

splnením ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Nejde o žiadne bezplatné
nadobudnutie prevádzaných nehnuteľností. Súd pridržiavac sa vyššie uvedeného zdôvodnenia má zato,
že predmetným úkon nedošlo opäť k ukráteniu uspokojenia žiadnej vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a
nie je dôvod vysloviť neúčinnosť predmetného dodatku z dôvodu odporovateľnosti.
V závere je ešte nutné dodať, že žalobca v konaní vyslovil výhrady a námietky (č.l. 249) k znaleckému

posudku č. 002/2013 a žiadal aj napriek už doposiaľ vykonanému dokazovaniu doplniť dokazovanie
ešteoďalšieznaleckédokazovanieustanovenímznaleckejorganizácienavyhotovenieďalšiehonového
znaleckého posudku. Aj keď žalobca v konaní vyslovil určité námietky k vypracovanému znaleckému
posudku, súd tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Znalec Prof. Ing. Michalom Cehlárom, PhD., Ing-Paed podľa názoru súdu veľmi profesionálne a odborne vypracoval znalecký posudok, pričom použil
štandardné odborné postupy a dostatočne sa vyporiadal vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.20154 (č.l.
272) aj s námietkami žalobcu. Súd nemá absolútne žiadne pochybnosti o v znaleckom posudku

prijatých záveroch, v ktorých znalec veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne zodpovedal všetky otázky
súdu a opísal na základe čoho a akým spôsobom sa k záverom dopracoval. V tejto súvislosti je preto
potrebné aj uviesť, že vzhľadom na úplnosť znaleckého posudku, jeho odborné, objektívne a nezaujaté
vypracovanie, súd nevidel akýkoľvek dôvod doplniť dokazovanie o žalobcom navrhované kontrolné
znalecké dokazovanie, ktoré z tohto dôvodu odmietol a nepripustil jeho vykonanie. Súd nezistil žiadne (a

nie to ešte vážne) odborné pochybenia znalca pri nariadenom znaleckom dokazovaní, ktoré by vnášali
pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania. Kontrolné znalecké dokazovanie by bolo vzhľadom
na doposiaľ zistený a dostatočne preukázaný skutkový stav absolútne nadbytočné, nehospodárne a
neúčelné.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej podmienky odporovateľnosti, že napadnutými
právnymi úkonmi došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu spoločnosti OKAMEA,
s.r.o., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému

žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 590,01 eur (a to za trovy právneho zastupovania,
tarifná odmena za 5 hlavných úkonov právnej služby po á 58,69 eur /prevzatie a príprava, vyjadrenie k
žalobe, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, účasť na pojednávaní v deň 30.5.2012, vyjadrenie k odvolaniu/,
za 1 úkony po á 14,67 eur /1/4 odmeny za účasť na pojednávaní v deň 11.4.2012, odročeného bez
prejednania veci/, za 1 úkon po á 60,07 eur /vyjadrenie k znaleckému posudku 13.12.2013/, za 1 úkon

po á 61,87 eur /účasť na pojednávaní v deň 19.3.2014/ režijný paušál (§ 16 vyhlášky) 6 x po á 7,63
eur, 1 x po á 7,81 eur, 1 po á 8,04 eur, odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z
pridanejhodnoty)protiprocesneneúspešnémužalobcovistým,ževzmysle§149ods.1O.s.p.priznanú
náhradu trov konania uložil zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalovaného. O náhrade trov
konania rozhodoval súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to bez ohľadu na to, kto je

účastníkom tohto konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to, ako pohľadávku predstavujúcu
trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Procesne plne úspešný
žalovaný v zmysle § 142 a nasl. O.s.p nárok na náhradu tých nákladov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, pretože
súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Je nesporné, že v konaní bol právne zastúpený

a preto možno požadovať za oprávnenú požiadavku žalovaného na náhradu trov konania (právneho
zastúpenia), ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli. Je pravdou, že trovy účastníkov konkurzného konania,
ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené z uspokojenia, a preto ich nemožno,
okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto pohľadávky však nemožno považovať
za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú a po prípadnom zrušení konkurzu ich

možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude existovať a bude mať
majetok.

V sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží
povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Môže to byť napr. podľa § 142

ods. 1 O.s.p.. Žalobca je ako správca oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. m)
zák. č. 71/1992 Zb.. Takéto oslobodenie však nebráni vzniku práva štátu na náhradu trov konania. Toto
právo by nevzniklo len vtedy, keby súd ináč zistil, že účastník spĺňa nielen predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa citovaného zákona, ale aj podľa § 138 ods. 1 O.s.p., hoci také oslobodenie
mu nebolo priznané. Účastník nemá priznané oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1

O.s.p., ale súd zistí pred vynesením výroku podľa §148 ods. 1 O.s.p., že tento účastník napĺňa všetky
predpoklady uvedené v § 138 ods. 1 O.s.p.. Také zistenie stačí na záver, že štátu nevzniká právo na
náhradu trov konania.

Účastník konania - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno

a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov. Je preto v záujme účastníka konania - žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery preukázal. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže
rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať. Žalobca súd o priznanie oslobodeniaod súdnych poplatkov ani nepožiadal. Konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov je výlučne
návrhovým konaním. Ak žalobca o oslobodenie súd nepožiadal, tak súd musel vychádzať z toho, že
od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. oslobodený nie je a je preto povinný náhradu trov

konania štátu nahradiť.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že uložil žalobcovi povinnosť
ich štátu nahradiť, nakoľko bol v konaní plne procesne neúspešný a nie sú u neho dané predpoklady
oslobodenia od súdnych poplatkov. Trovy konania štátu spočívajú v úhrade odmeny znalcovi vo výške

3.188,22 eur priznanej v priebehu konania znalcovi v zmysle vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z.. zo
štátnych prostriedkov. Naviac v konaní nariadené a vykonané znalecké dokazovanie len potvrdilo a
preukázalo skutkový stav tvrdený žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.