Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/185/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010431
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812010431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14. 02. 2014 v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Kataríny Zábojníkovej a Kamily Krajčírovej v trestnej veci proti
obžalovanému Z. P.

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. P., nar. XX. XX. XXXX v D. T., trvale
bytom Z. XX, okres I., t. č. G. nad G., I.

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistený deň od 12. 06. 2011 v Martine zlákal P. A. narodená XX. XX. XXXX na vykonávanie
prostitúcietak,žeprostredníctvomrýchlejpoštynaportályazet.skzosvojhonickuDpočastelefonických
rozhovorov a pri osobnom stretnutí v A. jej ponúkol bývanie a stravu, ak bude poskytovať sexuálne
služby, pričom vedel, že poškodená ušla z reedukačného centra, že nemá kde bývať, že nemá peniaze
a ani prácu a že nemá ešte 18 rokov, následne ju s jej súhlasom odviezol z A. do Z., do domu 206, kde
poškodená vykonávala prostitúciu do 26. 06. 2011,

t e d a:

- zlákalosobumladšiuako18rokovnaúčeljejprostitúcieačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,
pretože ho spáchal využitím tiesne

t ý m s p á c h a l

- zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, 3 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v
znení zákona číslo 224/2010Zb. v spojení s § 138 písm. g/Trestného zákona

a za t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 179 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/,l/ Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov P., Z., podľa § 88 ods. 4 Trestného
poriadku prečítal výpoveď svedkyne A.j za 15. 11. 2013 na čísle listu 260 - 263, podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil zápisnicu o rekognícii na čísle listu 46 - 54, výpisy číslo listu 59 - 79, 87 - 116, 125 -

126, správy číslo listu 123 - 130, 135, rozsudok číslo listu 131, výpis z evidencie priestupkov číslo listu
136, úradný záznam číslo listu 151, register trestov číslo listu 156.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že s poškodenou sa zoznámil na azet portály, páčila sa
mu, ponúkol jej, že by si mohla zarábať poskytovaním sexuálnych služieb. Súhlasila s tým, dohodli si

stretnutie v A.. Keď sa stretli povedala mu, že nemá občiansky preukaz, že ušla z detského domova.
Povedal jej, že by sa tam mala vrátiť čo odmietla. Povedala, že radšej ostane na ulici. Kým sa stretli,
bývala u kamaráta, nemohla sa tam vrátiť, tak sa rozhodol, že ju zoberie so sebou. Prespali v Bytči,
potom jej navrhol, že by mohla bývať v Pravenci u známych. J. Z. poskytovala sexuálne služby a
že by to mohla robiť aj poškodená. Mala by na stravu a ubytovanie pre domácich. Keď prišli do Z.,
poškodená zostala v aute, on išiel dohodnúť s domácimi, či by tam mohla bývať. Keď súhlasili, zostala

tam, on išiel preč a už nič iné neriešili. Na otázku prokurátorky uviedol, že pred prvým stretnutím s
poškodenou komunikovali telefonicky a cez pokec. Pred prvým stretnutím sa poznali niekoľko dní.
Na otázku prokurátorky uviedol, že keď prespali v Bytči mali spolu v aute pohlavný styk. Na otázku
prokurátorky, či v Pravenci dohodol za akých podmienok poškodená môže zostať, uviedol, že by mala
robiť to isté, čo Z., poškodená s tým súhlasila. Od poškodenej, ani od Z. a P. nepýtal žiadne peniaze.

V Z. komunikoval s týmito dvomi. Z., čo poškodenú nechal v Z. sa s ňou nestretol, len asi dvakrát spolu
hovorili ako sa má. Podrobnosti ako prostitúcia fungovala nevie. Potom, čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania zo 06. 03. 2012, kde uviedol, že zadával za poškodenú inzeráty,
uviedol, že niekoľkokrát dal inzerát do teletextu Slovenskej televízie a Markízy. Znenie inzerátov si už
presne nepamätá. Na otázku prokurátorky, či poskytoval poškodenej nejaké výhody uviedol, že asi

dvakrátjejdobilkreditdomobilu.TieždobilkreditajZ..Naotázkuprokurátorkyuviedol,žepoškodenámu
povedala koľko má rokov pri komunikácii cez počítač, cez internet. Napísala mu, že 18 rokov bude mať
až v januári. Nevie presne ako dlho poškodená bola v Pravenci. To, že poškodená už nie je v Pravenci
sa dozvedel od Z., zavolal mu, že tam prišla polícia. Na otázku prokurátorky uviedol, že pri stretnutí mu
povedala poškodená, že sa volá P., neskôr sa dozvedel je pravé meno. Všetko čo sa stalo veľmi ľutuje.

Svedok P. okrem iného uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania, ktorá je pravdivá.
Obžalovaného nepoznal, poznala ho Z.. Poškodená nemala kde bývať, obžalovaný sa dohodol s Z. a
poškodenú doviezol do Pravenca. Nevie ako dlho sa poškodená poznala s obžalovaným. Obžalovaný
poškodenú doviezol do Pravenca na aute. Je možné, že to mohlo byť v máji, júni 2011. Keď obžalovaný
doviezol poškodenú, s obžalovaným komunikovala Z.. V Pravenci poskytli poškodenej miestnosť na

ubytovanie a stravu. Dom kde bývali, patril jeho rodičom. Na otázku uviedol, že dom patril jemu, bolo mu
ľútopoškodenúposlaťpreč,tvrdila,žepredtýmbývalanastanici.ObžalovanýmalnajprvsZ. dohodnuté,
že poškodená tam bude bývať týždeň. V čase, keď ju tam obžalovaný doviezol o poškodenej nevedel
nič. Je pravda, že potom čo Z. telefonovala s obžalovaným spýtala sa ho, či poškodená môže k ním
prísť bývať asi na týždeň. Otázku bývania poškodenej v Pravenci riešil obžalovaný s Z.. Na otázku

prokurátorky, či v jeho prítomnosti sa riešilo niečo také, že poškodená si bude zarábať sexom uviedol,
že si to už nepamätá. Z. u nich bývala asi 2, 3 týždne. Vykonávala prostitúciu, mala asi troch alebo
štyroch klientov, kontaktovali ju telefonicky. Nevie ako vedeli, že poskytuje prostitúciu. Potom, čo bola
prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol, že klientov si zabezpečovala tak, že niečo
jej dohodila Z. a niečo obžalovaný, uviedol, že áno, posielali si SMS správy. To, že obžalovaný dával

inzerátynainternetmupovedalaZ..Počasdobyčopoškodenáunichbývala,dalanastravuabývanieasi
20euro.Nakonieczavolalpolíciou,títozistili,ženemáobčianskypreukazažesavoláináčakouvádzala.
Aj sám zistil, že poškodená nemá občiansky preukaz, mal pochybnosti, či má 18 rokov a preto zavolal
políciu. Na otázku samosudcu, či ho nezaujímal občiansky preukaz poškodenej, keď tam prišla uviedol,
že vravela, že ho nemá pri sebe. Je pravda, že na internete si zisťoval, či poškodená nie je hľadaná

políciou, zistil až áno. Mala ujsť z ústavu. Potom to oznámil polícii. Na otázku uviedol, že obžalovaný
bol u nich len raz, keď doviezol poškodenú. Na otázku obhajcu uviedol, prvý rozhovor keď obžalovaný
priviezol poškodenú bol bez prítomnosti poškodenej, išla si ľahnúť. Poškodená nemala výhrady voči
tomu čo robila, nemala kam ísť. Na otázku obhajcu uviedol, že nevie ako bol obžalovaný dohodnutý s
Z., ale mal dostať nejaké peniaze. Mal dostávať nejaké peniaze v súvislosti s tým inzerátmi. Na otázku

uviedol, že poškodená mala dávať obžalovanému nejaké peniaze. Povedala mu to poškodená. Na
otázku samosudcu prečo mu začalo vadiť až po dvoch týždňoch, že tam poškodená býva, či mala nejaké
problémy s Z. uviedol, že nie, išlo o to, že nemala žiadne doklady. Nevie o tom, že by poškodená dala
obžalovanému nejaké peniaze, ale bola dohoda, že mu bude dávať.Svedkyňa Z. okrem iného ku skutku uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila cez teletext a potom
obžalovaný doviezol poškodenu, ktorú poznala pod menom Lena. Obžalovaný keď doviezol poškodenú

povedal, že sa pohádala s rodičmi, že má nejaké problémy. Prišla len s kabelkou, obžalovaný povedal,
že potom jej dovezie ďalšie veci. S P. sa dohodli, že poškodená tam môže bývať. S obžalovaným
komunikovala telefonicky, tento jej sem tam dohodil nejakých chlapov. Volal ju tiež pracovať do Čiech,
odmietla to. Mala tam vykonávať prostitúciu. Keď obžalovaný doviezol poškodenú do Pravenca, dohodol
sasP.,žepoškodenátambudevykonávaťprostitúciu.Poškodenástýmsúhlasila.Onaosobnenevedela

koľko rokov mala poškodená. Povedala, že má 18 rokov, ona viac nezisťoval a je možné, že u nich
v dome v Pravenci bývala v dobe uvedenej v obžalobe. Nevie, či dostávala nejaké peniaze za
prostitúciu, bola dohodnutá s P., že mu bude dávať nejaké peniaze. Nevie, či obžalovaný poskytoval
poškodenej nejaké výhody. Klientov poškodenej zabezpečoval obžalovaný, alebo si napísala SMS
správu na teletext. Kredit na mobile poškodenej uhrádzal obžalovaný. Stravu mala poškodená najprv u
nich, keď si zarobila kupovala si stravu sama. Reálny vek poškodenej sa dozvedela až na polícii, keď

bola vypovedať. Poškodená nebola nútená k prostitúcii, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Nedávala im
žiadne peniaze, toto začalo vadiť P.. Na otázku obhajcu uviedla, že niektorých zákazníkov poškodená
odmietla, nešla s nimi. Na otázku samosudcu uviedla, že políciu zavolal P. a aj jej sa zdalo ako keby
sa poškodená skrývala. Myslí si, že obžalovaný poznal vek poškodenej, ale ich klamal. Pri jednom
telefonáte sa jej obžalovaný priznal, že poškodená ušla z detského domova a že ešte nemala 18 rokov.

Povedal jej, že ju spoznal a stretol na stanici v Martine.

Svedkyňa A., ktorej výpoveď zo dňa 15. 11. 2013 bola na hlavnom pojednávaní dňa 14. 02. 2014 podľa §
88 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná, vo výpovedi okrem iného uviedla, že sa pridržiava svedeckých
výpovedí z 09. 09. 2011, 17. 01. 2012 a 25. 01. 2012. S obžalovaným sa spoznala cez internet, keď bola

na úteku z ústavu. Stretli sa v Martine, obžalovaný tam za ňou prišiel, dala mu číslo na mobil, volali si.
O jej situácii, že je na úteku z domova mu povedala pri druhom kontakte na internete. Obžalovaný vedel
ako vyzerá, mala fotku na internete. Prístup na internet mala preto, lebo bývala u kamaráta v Martine.
To, že pôjde do Pravenca a bude tam vykonávať prostitúciu sa dohodla pri stretnutí s obžalovaným v
Martine, najprv ale išli do Bytče, prespali tam a mali spolu pohlavný styk. To, že má 17 rokov si myslí,

že povedala obžalovanému v ten deň v Martine, keď sa stretli. Už si to presne nepamätá, ale ak je
vo výpovedi z prípravného konania uvedené, že najprv povedala obžalovanému do telefónu, že má 19
rokov tak si myslí, že na pokeci mala uvedený iný vek ako skutočne, nemala tam uvedené skutočné
meno, len prezývku, až pri stretnutí povedala obžalovanému pravdu, že má 17 rokov. Keď s ním spala
v Bytči vedel, že má 17 rokov. Ohľadne vykonávania prostitúcie to bolo tak, že obžalovaný najprv pri

kontakte na pokeci navrhol, že má pre ňu nejakú robotu a bývanie a keď si vzápätí telefonovali povedal,
že by mohla robiť prostitúciu, súhlasila s tým. Ešte predtým ako išli do Pravenca sa zastavili v Žiline pri
Tescu, dal jej telefón, aby si zohnala nejakých zákazníkov, že by mala zarobiť na benzín. Nakoniec z
toho nič nebolo. Ráno potom išli z tej Bytče do Pravenca k tomu domu, obžalovaný povedal, že nemôže
povedať pravdu o svojom veku, že musí klamať, tiež, že nemôže povedať svoje pravé meno, používala

meno Lena, navrhol to obžalovaný. Obžalovaný povedal aj taxu akú má vyberať od zákazníkov, myslí
si, že to bolo 25 euro. Tiež hovoril, že si ma zapisovať zákazníkov. Ľudia, ktorí bývali v tom dome v
Pravenci sa jej predstavili menom a priezviskom, boli to S. Z. a K. P.. Bolo jej jedno, že má vykonávať
prostitúciu za takýchto podmienok. Zrejme až po čase obžalovanému uviedla, že za takých podmienok
nebude prostitúcie vykonávať, vyhrážal sa jej, že nebude mať čo jesť a kde bývať. Prostitúciu v Pravenci

vykonávala asi 10 dní, možno mala do 10 zákazníkov. Ak uviedla vo výpovedi 09. 09. 2011, že tam bola
dva týždne a mala 15 zákazníkov, to sa jej nezdá, bolo to menej. Z toho čo dostala od zákazníka bolo
polovicu pre ňu a polovicu pre obžalovaného, upresňuje svoju výpoveď, obžalovanému nedávala nič.
Zákazníkov zabezpečoval obžalovaný, mal nick na pokeci, akože je to ona, keď sa ozval potencionálny
záujemcaposlalhozaňou,oznámiljejto.Jemožné,ženejakýchzákazníkovsisamazohnala,cezSoňu,

ktorá tiež robila prostitúciu. Nepamätá si, kto jej platil kredit ani si nepamätá, že by kredit mala. Nepamätá
si, či v dobe, keď bola v Pravenci obžalovaný bol za ňou, možno raz. Spomína si, že obžalovaný tam
prišiel v súvislosti s tým, že mu s Z. volali, že ich P. vyhodil na ulicu. Obžalovaný ich potom zobral do
Bytče. P. a Z. sa dozvedeli, že nemá 18 rokov, keď sa medzi sebou pohádali, P. chcel zavolať políciu
tak mu povedala, že ešte nemá 18 rokov, aby nevolal. Podľa nej Z. na ňu žiarlila, celé to skončilo tak, že

už tam nechcela zostať, v noci tam prišli policajti. Pri tom prvom osobnom stretnutí s obžalovaným mu
povedala, že je na úteku z domova, že nemá 18 rokov, alebo že má 17 rokov, už si to presne pamätá.
Medzi prvým kontaktom na pokeci na stretnutí v Martine uplynul asi deň. U toho kamaráta v Martine
predtým bývala asi 22 dní, povedal jej, ale že by to mala nejako vyriešiť, že tam už dlhšie nemôže byť. Akuviedla vo výpovedi 09. 09. 2011, že obžalovaný jej i a Z. zverejňoval inzeráty a dobíjal kredit asi to tak
bolo. Keď ju obžalovaný priviezol do Pravenca, čakala v aute, potom vošla do domu išla si ľahnúť, oni
sa ešte rozprávali. Na otázku, čo mal obžalovaný z toho, že vykonávala v Pravenci prostitúciu uviedla,

že nevie, povedal, že nech si zarobí peniaze, že si v Žiline kúpia byt.

Na číslo listu 127 - 130 sa nachádza správa Reedukačného centra Zlaté Moravce zo dňa 12. 09. 2011 o
poškodenej A.. Menovaná bola prijatá do reedukačného centra na základe právoplatného rozhodnutia
súdu o nariadení ústavnej starostlivosti dňa 02. 04. 2009. Dôvodmi umiestnenia v centre boli poruchy

správania, záškoláctvo, nerešpektovanie matky, verbálna agresivita. Pred umiestnením do centra mala
na základnej škole problémy so záškoláctvom, nerešpektovala matku ako autoritu a dlhodobo sa u nej
prejavovali výchovné problémy. V škole mala veľký počet neospravedlnených absencií, mala zníženú
známku zo správania. Podľa správy v dobe od 17. 05. 2011 do 26. 06. 2011 sa nachádzala mimo
zariadenia bez súhlasu riaditeľa. Dňa 26. 06. 2011 bola zadržaná políciou v Nitrianskom Pravne a
prevezená do zariadenia. Počas prázdnin v roku 2011 bola disciplinárne riešená za krádež, manipuláciu

so služobným mobilom, požívanie omamných látok.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2, 3

písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 224/2010 Z. z. v spojení s §
138 písm. g) Trestného zákona pretože zlákal osobu mladšiu ako 18 rokov na účel jej prostitúcie a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal využitím tiesne. Je potrebné uviesť,
že obžalovaný a poškodená nezávisle na sebe, v podstate zhodne s nepatrnými odchýlkami, popísali
skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý napĺňa všetky zákonné znaky vyššie

uvedeného zločinu. Je preukázané, že obžalovaný zlákal poškodenú, o ktorej vedel, že ešte nemá
18 rokov na vykonávanie prostitúcie a zároveň využil jej tieseň , situáciu, že poškodená nemala, kde
bývať keďže bola na úteku z detského domova a u kamaráta v Martine kde predtým bývala asi 22
dní už ďalej bývať nemohla a dopravil ju do Pravenca za účelom vykonávania prostitúcie. Poškodená
potom na uvedenom mieste určitú dobu až do 26. 06. 2011 vykonávala prostitúciu, poskytovala sexuálne

služby za peniaze od zákazníkov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa " zlákaním" rozumie získanie osoby
najrozmanitejším spôsobom na odchod na miesto, ktoré určí páchateľ (napríklad lákavými sľubmi,
peniazmi). Z prevedeného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný poškodenej sľúbil, že v prípade, ak
prostitúciou zarobí finančné prostriedky, kúpia si spolu v Žiline byt. Trestná činnosť okrem výpovede
obžalovaného a poškodenej, je preukázaná aj výpoveďami svedkov Z. a P., ktorí v podstate zhodne s

nepatrnými odchýlkami oproti výpovediam obžalovaného a poškodenej, popísali skutok uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku a je možné konštatovať, že aj ich výpoveďami vina obžalovaného bola
preukázaná. Všetky horeuvedené skutočností viedli súd k tomu, že uznal obžalovaného za vinného zo
žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov doteraz súdne trestaný nebol, v roku 2010 bol postihnutý
za priestupok v oblasti dopravy, podľa správy z miesta bydliska je rozvedený, žije v rodinnom dome s
priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi. Komisiou na ochranu verejného poriadku nebol riešený.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného poriadku a pri určovaní druhu a

výmery trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zvážení
všetkých okolnosti prípadu, berúc do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, dospel
súd k záveru, že je možné využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu, pretože použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom (7 rokov až 12 rokov odňatia slobody )

by v prípade obžalovaného bol neprimerane prísny trest a je možné ochranu spoločnosti zabezpečiť aj
trestom kratšieho trvania, ktorý uložil obžalovanému, vzhľadom na ustanovenie § 39 ods. 3 písmeno
c/ Trestného zákona, v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 5 rokov. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného a je potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.

V prípade trestu súd prihliadol na tú skutočnosť, že aj keď obžalovaný naplnil znaky žalovaného
trestného činu, trestnú činnosť nespáchal násilnou formou, poškodenú nenútil k prostitúcii proti jej vôli,
aj keď ju k prostitúcii zlákal, poškodená súhlasila s tým, že prostitúciu vykonávať bude. Vzhľadom na
tieto skutočnosti podľa názoru súdu uložiť obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby uvedenej vtrestnom zákone by bolo neprimerane prísne a preto využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona
o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.