Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010183
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 02. 2014, v konaní pred samosudkyňou
Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného M. Š.G., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom R.,
D. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností R., F. XX, stíhaného pre zločin nedovedenia dane a
poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, b/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. Š. X. A. P. U. Í. G., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom R., D. XXXX/XX, adresa na

doručovanie písomností R., F. XX,

j e v i n n ý ,

že
ako zodpovedná osoba zastupujúca subjekt podnikajúci pod obchodným menom SIDA SK, s. r. o., Nám.

SNP 25/39, Zvolen, IČO: 36 658 740 ako registrovaný štvrťročný platca DPH podal na Daňovom úrade
vo Zvolene:
-daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty č. XXX/XXXX/XXXXXX za zdaňovacie obdobie IV: štvrťrok
2007, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7.030,07 €,z ktorej uhradil sumu 3.716,4
€, zbytok v lehote splatnosti 25. 01. 2008 a ani neskôr neuhradil, pričom podľa výsledkov znaleckého
skúmania mu bola odberateľmi DPH vo výške 4.511,21 € a tak rozdiel predstavuje sumu 794,81 €,

-daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty č. XXX/XXXX/XXXXXX ta zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 4.445,76 €, z ktorej neuhradil v lehote
splatnosti 25. 04. 2008 a ani neskôr žiadnu čiastku, pričom podľa výsledkov znaleckého skúmania mu
bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške 4.668,27 €,
-daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty č. XXX/XXXX/XXXXXX za zdaňovacie obdobie II: štvrťrok
2008, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.067,41 €, z ktorej neuhradil v lehote
splatnosti 25. 07. 2008 a ani neskôr žiadnu čiastku, pričom poľa výsledkov znaleckého skúmania mu

bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške 1.568,4 €,
-daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty č. XXX/XXXX/XXXXXX za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok
2008,v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 720,57 €, z ktorej neuhradil v lehote splatnosti
26. 01. 2009 a ani neskôr žiadnu čiastku, pričom podľa výsledkov znaleckého skúmania mu bola
odberateľmi zaplatená DPH vo výške 947,16 €,
-daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty č. XXX/XXXX/XXXXXX za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok

2009, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 179,84 €, z ktorej neuhradil v lehote splatnosti
26. 10. 2009 a ani neskôr žiadnu čiastku, pričom podľa výsledkov znaleckého skúmania mu bola
odberateľmi zaplatená DPH vo výške 208,48 €,
teda neodviedol za uvedené zdaňovacie obdobie daň z pridanej hodnoty vo výške 7.208,39 € v lehote
splatnosti a túto neoprávnene zadržal, tiež neodviedol preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
zo závislej činnosti za mesiac december 2008 a február 2009 až december 2009 vo výške 477,09
a za obdobie január 2009 až december 2009 mal zraziť a odviesť z vymeriavacieho základu svojich

zamestnancov v súlade s ustanovením § 141 ods.2 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení na účet Sociálnej poisťovne poistné na sociálne poistenie za zamestnancov v celkovej sume
781,30 €, ktoré však Sociálnej poisťovni pobočka Zvolen neodviedol ani na základe rozhodnutia, ktorým
u bolo dlžné poistné predpísané, tiež neodviedol poistné za zamestnancov do Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, a. s. za obdobie október 2007 až január 2008 a júl 2008 až december 2009 spolu vo výške
549,42 € a neodviedol poistné za zamestnancov do Zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s. za obdobie
október 2007 až máj 2008 spolu vo výške 128,19 €, hoci ku dňom splatnosti poistného a dane z príjmov
fyzických osôb zo závislej činnosti za uvedené obdobia mala spoločnosť SIDA SK, s. r. o., dostatok
finančných prostriedkov na ich odvedenie, čím týmto úmyselným konaním spôsobil Sociálnej poisťovni,

pobočka Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen, škodu vo výške 781,30 €, Štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky v zastúpení správcom dane Daňovým úradom Banská Bystria, pobočka Zvolen, skrátenie
príjmov v celkovej výške 7.685,48 €, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Mamateyova 17, Bratislava,
IČO: 35 937 874 škodu vo výške 549,42 € a Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., Einsteinova 25,
Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 128,19 €,

teda

-vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil alebo vybral podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

-zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. b/ Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 277 ods.2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.2, 3, § 46 Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/, § 51 ods.1, 2 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods.4 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby pravidelne sa
dostavovať pred probačného úradníka v lehotách ním stanovených.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Zvolen podala na tunajšom súde dňa 12. 03. 2013 obžalobu proti M. Š. pre zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zákona. Súd vo veci rozhodol dňa 18. 07. 2013 trestným rozkazom tak, že uznal
obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom a s povinnosťou

počas skúšobnej doby zaplatiť dlh, ktorý vznikol trestným činom. Proti vydanému trestnému rozkazu
podal obžalovaný včas odpor, v ktorom namietal svoju vinu, ako aj uloženú povinnosť zaplatiť dlh
vzniknutý trestným činom, pretože dlh vznikol spoločnosti SIDA SK, s. r. o., ktorá je t. času už vymazaná
z obchodného registra.

Súd vo veci vykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní dňa 14. 01.
2014 si v trestnej veci uplatnili nárok na náhradu škody poškodená spoločnosť Sociálna poisťovňa vo
výške 781,30 € ako neuhradené odvody do Sociálnej poisťovne za obdobie január až december 2009.
Poškodený VšZP škodu vo výške 607,83 € ako neodvedené poistné za obdobie 10/2007 až 1/2008 a
za obdobie 8/2008 až 12/2009 za poistencov VšZP vo výške 556,55 € a za obdobie 3, 5 až 8/2007

za poistencov pôvodnej Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá bola následne zlúčená s VšZP vo výške
51,28 € a napokon si nárok na náhradu škody uplatnila spoločnosť Slovenská konsolidačná a to vo výške
655,08 € za neodvedené poistné poistencov Dôvera za obdobie 7/2007 až 6/2008, ktorá pohľadávka jej
bolapostúpenáPoisťovňouDôvera.Súdkonštatoval,žerovnakoakoneuhradenúdaňovúpovinnosť,tak
aj neuhradené odvodové povinnosti v zmysle štandardnej judikatúry nemožno uplatňovať v adhéznom

konaní ako škodu, pretože nárok na jednotlivé odvody nie je nárokom na náhradu škody spôsobenejtrestným činom, pretože tento nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok vyplývajúci
priamo zo zákona. Na vymoženie nedoplatkov na odvodoch voči povinnému sú stanovené iné zákonné
možnosti. Preto súd uznesením podľa § 256 ods.3, ods.4 Tr. poriadku vyslovil, že poškodených Sociálnu

poisťovňu, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Slovenskú konsolidačnú s ich nárokmi na náhradu škody
na hlavnom pojednávaní nepripúšťa ( viď aj rozsudok NSSR, č.k. 6 Tdo 62/2011).

Obžalovaný M. Š.G. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa cíti byť nevinný. Obžalovaný uviedol,
že hlavný dôvod, prečo sa cíti byť nevinný bol ten, že nebola zohľadnená skutočnosť, ktorú uvádzal

už v prípravnom konaní, kedy koncom roku 2007 spoločnosť SIDA SK vložila vklad do spoločnosti
Autokontrol vo výške 750.000,-- Sk priamo z pokladne, o čom bol vystavený doklad. Tento doklad nebol
zohľadnený v rámci znaleckého dokazovania ohľadne stavu spoločnosti SIDA SK. Obžalovaný poukázal
na to, že v tom čase ho oslovil istý známy, že vie o dobrom biznise, do ktorého by mohli spolu ísť,
avšak musel by vložiť sumu 750.000,-- Sk. Túto sumu ako fyzická osoba nemal, avšak z výnosov
spoločnosti SIDA SK tieto peniaze zohnal. Je pravdou, že v tom čase spoločnosť tieto peniaze nemala,

preto osobne ako pôžičku vložil do spoločnosti zhruba čiastku 500.000,-- Sk ako vklad. Je pravdou,
že problém spoločnosti SIDA nastal po tom, čo bol vykonaný uvedený vklad, hospodársky výsledok
spoločnosti za rok 2007 bola strata. Rovnako v nasledujúcom období nastal útlm na celom Slovensku
pokiaľ sa jedná o športové obchody a rovnako bola vykazovaná strata. V pokladni vznikol mínusový stav,
ktorý zostal až do konca celého podnikania. Predmetom činnosti firmy Autokontrol mala byť kontrola

originality automobilov, neskôr však po zmene vlády sa zmenili právne predpisy, preto sa ich obchod
nerozbehol tak, ako plánovali, pričom samotné získanie licencie a príprava na podnikanie boli nákladné.
Týmto spôsobom chcel pomôcť aj spoločnosti SIDA SK, aj sebe samému. Podľa dokladov boli peniaze
zo spoločnosti SIDA vybraté dňa 02. 11. 2007 a následne bola založená spoločnosť Autokontrol dňa
20. 11. 2007 a vklad bol odovzdaný správcovi vkladu, ktorým bol I. F.. Jednalo sa o druhého spoločníka

spoločnosti Autokontrol. Peniaze boli použité na potrebné technické úpravy, ktoré boli nákladné vo
vzťahu ku kontrole originality. Obžalovaný uviedol, že je presvedčený, že tento doklad rovnako ako
ostatné doklady odovzdal účtovníčke. Až keď sa začalo vyšetrovanie v tejto veci, tento doklad našiel
medzi papiermi a zrejme nebol zaevidovaný, mohla to účtovníčka prehliadnuť. Uvedené nezistil ani keď
mu boli predkladané daňové priznania na podpis, ktoré nejako nekontroloval, dôveroval účtovníčke. Len

tieto podpísal a odovzdal. Poukázal na to, že nie je bežné pre podnikateľa kontrolovať jednotlivé položky.
Mal zato, že pokiaľ tento doklad predložil v trestnom konaní, jedná sa o riadny doklad, ktorý je potrebné
zohľadniť.

K odvodom na DPH za IV. kvartál 2007 sa vyjadril tak, že je pravdou, že bola vyššia daňová povinnosť,

okolo 7.000,-- €, zaplatilo sa však niečo okolo 4.000,--€. V tom čase nie všetci odberatelia platili za tovar
a aj na tieto odvody si musel požičať, pretože spoločnosť nemala vlastné peniaze. Keďže mu odberatelia
neplatili za tovar, riešil to rôznym spôsobom. Vyzýval ich na vrátenie tovaru, kedy pri vrátení tovaru
sa v účtovníctve vykázalo akoby ten tovar kúpil, bola vystavená faktúra aj doklad o zaplatení tovaru.
Fyzicky však žiadne peniaze vyplatené neboli. Ďalej na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že sa

jedná o bežný postup v podnikateľskej praxi. Storno faktúry sa robia, len ak je vrátený celý tovar, inak
to robil uvedeným spôsobom, čo podľa neho nie je protizákonné, je to len zjednodušenie účtovníctva.
Účtovníčka o tom vedela. Okrem toho sa snažil predĺžiť lehoty na zaplatenie aj na pol roka, napriek
tomu mnohí mu za odobratý tovar nezaplatili. Tento tovar následne začal sťahovať a snažil sa ho vrátiť
do zahraničia, odkiaľ ho získal, pretože pri vrátení do zahraničia už daňová povinnosť nie je, pretože

aj nakupoval bez DPH. Okrem toho zostal aj nejaký tovar, ktorý je doposiaľ nezaplatený. Osobne bol
na daňovom úrade, pokiaľ bol daňový dlh a dal ponuku na predaj hnuteľných vecí, čo však z daňového
úradu odmietli. Tento tovar uskladnil, obával sa ho len tak rozpredávať, aby sa niečoho nedopustil. Tento
tovar je však už znehodnotený..

K povinným odvodom sa obžalovaný vyjadril tak, že v čase, keď mali zamestnancov mimo jeho a
manželky, všetky povinné odvody boli odvedené, to čo im bolo strhnuté zo mzdy. Následne keď už
neboli zamestnanci a jedinými zamestnancami spoločnosti bol on a jeho manželka, dali si mzdu, ktorá
však bola vyplácaná len papierovo, t. j. nie vždy v plnej výške, pretože sa platili potrebné veci a z
týchto sa už zrejme nerobili odvody. Na otázku sudkyne, kedy podľa znaleckého posudku, keď znalkyňa

vychádzala z dokladov spoločnosti, bolo zrejmé, že neboli uhrádzané odvody za zamestnancov za rok
2007, v ktorom čase boli v spoločnosti zamestnaní aj iní zamestnanci okrem neho a jeho manželky,
obžalovaný sa vyjadril tak, že je možné, že tieto zrážky boli vykonávané len účtovne, avšak neboli
finančnéprostriedky,takžemohlodôjsťktomu,žeuhradenéneboli.Otomtovšaknevedel,lebopodkladypripravovala účtovníčka. Následne na dotaz súdu, akým spôsobom sa vykonávali úhrady príslušných
odvodov, obžalovaný uviedol, že podklady pre mzdy pripravovala účtovníčka, t. j. čo treba vyplatiť k
rukám zamestnancov a aké sú odvody a on ako konateľ dával príkazy z účtu na vyplácanie odvodov.

Pokiaľ boli finančné prostriedky, úhrady sa vykonali, keď nie, dal to bokom a platilo sa to podľa stavu
finančných prostriedkov. Pripustil, že odvody neboli vždy zaplatené v lehote splatnosti a je možné, že
na niektorých odvodoch zostal dlh.

K celkovej situácii spoločnosti SIDA SK sa obžalovaný vyjadril tak, že spoločnosť vznikla v roku 2006,

kedy spoločníkom bola jeho manželka a on bol konateľom spoločnosti. Spočiatku žiadnu reálnu činnosť
nevykonávali. V roku 2007 si otvorili obchod a začali s veľkoobchodom. V tom čase im pomohol pán
Kóši finančne, ktorý sa stal zároveň spoločníkom spoločnosti, avšak žiadnu činnosť v nej nevykonával.
Rovnako aj obžalovaný sa stal spoločníkom spoločnosti a jeho manželka konateľkou spoločnosti. Ona
mala na starosť predaj v obchode a on ekonomickú činnosť a veľkoobchod. Našiel zahraničného
dodávateľa, našli si odberateľov, obchod fungoval. Problém nastal potom, čo bol vykonaný vklad do

novo založenej spoločnosti Autokontrol vo výške 750.000,-- Sk, kedy koncom roku 2007 bola vykázaná
strata, následne vzhľadom na útlm obchodných obratov na celom Slovensku bola taktiež vykazovaná
strata. Na zlepšenie situácie sa presťahovali do menších priestorov, kde bol nižší nájom a ku koncu roku
2008 prepustili všetkých zamestnancov. V roku 2009 sa už firme vôbec nedarilo a tak v auguste alebo
v septembri zatvorili obchod, žiadnu činnosť spoločnosť nevykonávala. Počas svojho fungovania firma

uhrádzala dlhy podľa stavu finančných prostriedkov, čiastočne sa uhrádzal nájom, na ktorom taktiež
zostala dlžoba. Pokiaľ ide o mzdy zamestnancov, tieto boli vyplatené vždy včas. Boli aj dlhy na odvodoch
do štátneho rozpočtu alebo poisťovní, avšak robili všetko preto, aby ich uhrádzali, čo sa nepodarilo.
V poslednom období bol on spolu s manželkou jedinými zamestnancami spoločnosti, avšak ku koncu
si ani mzdu sami nevyplácali. Ohľadne situácie v spoločnosti sa s nikým odborne neradil, dostal len

radu, aby si vzal pôžičku, čo však nechcel. Uvažoval aj o vyhlásení konkurzu, avšak nemal dostatok
finančných prostriedkov.

V pozícii svedka poškodeného za Daňový úrad, pobočka Zvolen vypovedala svedkyňa L.. L. O., ktorá
uviedla, že daňový subjekt spoločnosť SIDA SK, s. r. o. bol platiteľom DPH a to ako štvrťročný platiteľ.

Toho času je daňový subjekt vymazaný z registrov daňového úradu z dôvodu jeho výmazu z obchodného
registra. Firma zanikla bez likvidácie, čím zanikol v zmysle právnych predpisov aj daňový nedoplatok.
Súdu predložila zoznam výmazu nedoplatkov z dôvodu ukončenia registrácie, kde boli uvedené ako
daňové povinnosti, tak aj sankcie. Svedkyňa poukázala na to, že sankcie sa ukladajú za oneskorenú
úhradu, t. j. nie v prípade, ak dlh vôbec nie je uhradený. Ďalej svedkyňa poukázala na to, že podľa

prehľadu odstúpených nedoplatkov, ktoré boli v tom čase evidované a následne, pokiaľ ide o prehľad
odpísaných nedoplatkov, je zrejmé, že existovali daňové nedoplatky za daňové priznanie za II. a III.
štvrťrok 2007, avšak na vymáhanie je nulový zostatok, z čoho vyplýva, že úhrady boli vykonané, ale
oneskorene. Ďalej svedkyňa uviedla, že podľa prehľadu boli na vymáhanie odstúpené nedoplatky na
DPH splatné dňa 25. 01. 2008, 25. 04. 2008, 25. 07. 2008, 26. 01. 2009 a 26. 10. 2009, pričom

pri porovnaní s odpísanými pohľadávkami sa tieto zhodujú, to znamená, že neboli uhradené vôbec.
Rovnako bol odstúpený sankčný úrok na oneskorenú platbu a následne preddavky na daň zo mzdy
zamestnancov, o čom platí to isté. K postupu daňového úradu pri zistení nedoplatkov na dani, svedkyňa
uviedla, že vydaný výkaz nedoplatkov sa odstupuje Daňovému úradu v Banskej Bystrici, ktorý je
príslušný na daňovú exekúciu. Pokiaľ je nedoplatok na dani vyšší ako 2.660,-- €, pričom sa nezarátavajú

sankcie, oslovia exekučné oddelenie, aké je správanie dlžníka. Ak je snaha daňovníka zaplatiť a je
čiastočne aj naplnená, prípadne je zistený majetok na úhradu dlhu, v takom prípade nebýva pokyn na
odstúpenieveciorgánomčinnýmvtrestnomkonaní.Ďalejsvedkyňapotvrdila,žespoločnosťSIDASK,s.
r. o. podala na daňovom úrade dňa 23. 01. 2008 daňové priznanie k DPH za IV. kvartál 2007, kde priznal
daňovú povinnosť vo výške 7.030,07 €, z ktorej doposiaľ neuhradil čiastku 3.313,68 €. Za I. kvartál 2008

bola priznaná daňová povinnosť vo výške 4.445,76 €, ktorú do dnešného dňa daňový subjekt nezaplatil.
Za II. kvartál 2008 bola priznaná daňová povinnosť vo výške 1.067,42 €, ktorá taktiež nie je uhradená.
Za III. kvartál 2008 svedkyňa uviedla, že mohla byť uvedená nulová daňová povinnosť, prípadne mohol
byť vyčíslený nadmerný odpočet, ktorý sa započítava na následný IV. kvartál 2008. V IV. kvartáli 2008
bola priznaná daňová povinnosť vo výške 919,47 €, z čoho vlastná daňová povinnosť bola vo výške

720,57 €, ktorá nebola uhradená. Následne za III. kvartál 2009 bola priznaná daňová povinnosť vo výške
179,84 €, ktorá nebola uhradená.Rovnako správcom dane bol evidovaný nedoplatok na dani zo závislej činnosti fyzickej osoby za obdobie
12/2008 až 12/2009, kedy bola povinnosť vo výške 559,06 €, došlo k úhrade 68,24 € a zostal nedoplatok
vo výške 490,82 €, ktorý doposiaľ zaplatený nebol.

Bola vypočutá svedkyňa L.. M. G., zamestnankyňa daňového úradu, ktorá uviedla, že v marci 2013 jej
bola pridelená daňová exekúcia subjektu SIDA SK, pričom mala k dispozícii predchádzajúcu daňovú
zložku. Podľa nej svedkyňa potvrdila, že proti spoločnosti SIDA SK bola vedená daňová exekúcia a
to prikázaním pohľadávky z účtu. Na základe exekúcie boli evidované štyri príkazy v roku 2008 a to

vo februári, v marci, v októbri a v decembri. Pokiaľ ide o korešpondenciu s daňovým subjektom, tento
daňové zásielky neprevzal, buď z dôvodu, že sa zásielky vrátili ako adresát neznámy alebo v úložnej
lehote neprevzaté. V roku 2008 je evidovaná výzva exekútora daňovému subjektu na súpis hnuteľného
majetku, túto výzvu daňový subjekt neprevzal. Ďalej je založený list daňového subjektu z roku 2010 a
to inventúrny súpis zásob, jedná sa o koncoročnú inventúru, ktorá bola daňovému úradu zaslaná až po
tom, čo bolo podané trestné oznámenie. K uvedenému predaju zásob sa zrejme nepristúpilo, pretože

boli nepredajné. Pokiaľ sa svedkyňa informovala u exekútora Ing. T., tento sa vyjadril tak, že nedoplatky
boli aj u druhej konateľky a to manželky obžalovaného, ktorá zároveň podnikala aj ako fyzická osoba
a v rámci vybavovania jej nedoplatkov sa riešili aj záležitosti spoločnosti SIDA SK. Zo spisu je zrejmé,
že v exekučnom konaní proti spoločnosti SIDA SK sa uskutočnilo jediné ústne pojednávanie až v marci
2010, t. j. po podaní trestného oznámenia, na ktorom sa zúčastnili konatelia pán Š. a pani Š..

Bola vypočutá za poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa svedkyňa M. R., ktorá uviedla, že Sociálna
poisťovňa eviduje dlh na odvodoch voči spoločnosti SIDA SK, s. r. o. za obdobie od januára do decembra
2009 v celkovej výške 781,30 €. Tieto boli vypočítané na základe mesačných výkazov predkladané
zamestnávateľom. Vo vzťahu k spoločnosti SIDA SK, s. r. o. svedkyňa uviedla, že boli problémy

s kontaktovaním sa na spoločnosť, pretože zásielky na adrese evidovanom v obchodnom registri
nepreberali, rovnako ani na adrese trvalého bydliska konateľa. Pokiaľ bola evidovaná adresa prevádzky,
táto neskôr bola zrušená. Nedoplatky boli odstúpené exekučnému oddeleniu na vymáhanie a bolo
podané trestné oznámenie. V podstate až po podaní trestného oznámenia, keď vyšetrovateľ kontaktoval
konateľa spoločnosti, došlo k oneskoreným úhradám. Niektoré trestné stíhanie bolo zastavené, vo

vzťahu k dlhu za obdobie roku 2009 zostali odvody neuhradené. V exekúcii sa nenašiel majetok, na ktorý
by bolo možné úhradu nedoplatkov vykonať, exekúcia bola neúspešná. Ako posledný zamestnanec
bol odhlasovaný konateľ spoločnosti, t. j. obžalovaný dňa 28. 03. 2011, avšak už v roku 2010 neboli
predkladané žiadne výkazy, avšak k odhláseniu zamestnancov nedošlo.

K tomu obžalovaný vypovedal, že odhlásenia robila účtovníčka, s ktorou už nespolupracovali, zrejme
sa to opomenulo, preto došlo k odhláseniu s oneskorením spätne k dátumu 13. 12. 2009. Svedkyňa
uviedla, že je možné, aby došlo k spätnému odhláseniu.

Za poškodenú spoločnosť VšZP vypovedala svedkyňa M.. R. Š., ktorá uviedla, že spoločnosť eviduje

pohľadávku voči spoločnosti SIDA SK za neodvedené poistné za zamestnancov a to v celkovej výške
556,55 € za poistencov VšZP a 51,28 € za poistencov Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorej právnym
nástupcom sa stala VšZP. Pri zistení nedoplatkov spoločnosť postupuje tak, že posiela výzvu na
splnenie povinnosti, pokiaľ táto nie je splnená, vec sa odstupuje na vymáhanie exekútorovi. Svedkyňa sa
nevedela konkrétne vyjadriť či bola zasielaná spoločnosti SIDA SK výzva, a kedy vec bola odstúpená na

exekúciu. Nemala vedomosť o tom, že by bola evidovaná akákoľvek platba na vyčíslenom nedoplatku.

Svedok S. G. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vstúpil do spoločnosti SIDA SK, kde vložil asi
30.000,-- Sk. Spoločnosť však viedol obžalovaný, on do toho nijako nezasahoval, len pri náhodných
stretnutiach sa pýtal, ako je na tom spoločnosť. Obžalovaný mu uviedol, že zisk nie je. Nemal vedomosť

o nedoplatkoch spoločnosti SIDA. Obžalovaný mu to nespomínal, dozvedel sa o tom, až keď sa začala
táto vec vyšetrovať. Obžalovaný ho oboznámil s tým, že spoločnosť SIDA sa stala spoločníkom firmy
Autokontrol, s čím on súhlasil, vedel, že tam boli vložené prostriedky zo spoločnosti SIDA. Mal vedomosť
o tom, že nová spoločnosť Autokontrol nemala žiadny zisk. Je pravdou, že obžalovanému súkromne
požičiaval rôzne pôžičky v období 2006 až 2009, tieto mu čiastočne vrátil, nie však všetky. Obžalovaného

pozná ako príjemného človeka, spolu športujú, charakterizoval by ho ako zodpovedného. Jeho finančné
pomery však nepozná.Svedkyňa S. O. uviedla, že spolupracovala s obžalovaným v oblasti účtovníctva od augusta 2007 do
konca roku 2009. Účtovníctvo spracovávala v priestoroch predajne spoločnosti SIDA SK, kde mali v
počítači svoj program a boli tam pripravené podklady, t. j. faktúry, pokladničné doklady. Tieto jej boli

nechávané na stole. Spočiatku do firmy chodila každý deň, neskôr nepravidelne podľa potreby. Ďalej
svedkyňa potvrdila, že priebežne v roku, niekoľkokrát robila inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, kde
bol robený prehľad toho, čo nebolo zaplatené. Pamätala si, že boli aj nejaké nedoplatky voči daňovému
úradu a príslušným poisťovniam, obžalovaný mal snahu to nejako vysporiadať, ale ako, k tomu sa
nevedela vyjadriť. Pokiaľ ide o daňové priznania, tieto na základe podkladov vypisovala ona sama, dala

to podpísať obžalovanému, ktorý ho podpísal a následne odniesol na daňový úrad. Nevie o tom, že
by v ňom nejako listoval, nespomínala si, že by mu niečo bolo nejasné. Svedkyňa mala vedomosť o
tom, že spoločnosť SIDA vložila finančné prostriedky do spoločnosti Autokontrol, pretože od počiatku
robila účtovníctvo aj pre firmu Autokontrol. Ako to bolo účtovne vysporiadané, svedkyňa uviesť nevedela,
nespomínala si, že by jej bol predložený doklad v sume 750.000,-- Sk z konca roku 2007. Poukázala na
to, že pokiaľ by jej takýto doklad bol predložený, určite by ho zaúčtovala. Ak tento doklad v účtovníctve

nie je, ona sama ho nemohla mať k dispozícii. Nespomína si, že by ho obžalovanému vrátila s tým, že by
ho nezaúčtovala. Pokiaľ ide o pokladňu, viedla sa pokladničná kniha, pričom ona sama nemala fyzický
prístup do pokladne, len evidovala pohyb v pokladni podľa predložených dokladov. Okrem toho bola aj
registračná pokladňa, s ktorou robili len predavači, kde tiež bol evidovaný príjem a na konci dňa výdaj
pri výbere tržby. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aký bol fyzický stav v pokladni. Pokiaľ ide o celkový stav

spoločnosti SIDA SK, táto bola v strate každý rok, určite v rokoch 2008, 2009, aj spoločnosť Autokontrol
bola v úplnej strate.

Na otázku akým spôsobom sa postupuje pri vrátení tovaru z hľadiska účtovníctva, svedkyňa uviedla, že
v takom prípade sa vystavuje dobropis v predajnej cene odberateľovi. Svedkyňa poukázala na to, že vo

firme boli dva typy tovaru, pričom jeden sa fakturoval až po jeho predaji. To znamená, že tento tovar pri
dodaní sa prijal do zvláštneho tzv. konsignačného skladu, robil sa súpis tovaru, ktorý bol predaný a tento
sa zasielal dodávateľovi, na základe čoho dodávateľ spoločnosti SIDA SK vystavil faktúru. Pokiaľ by bol
tovar vrátený odberateľom, vystavil by sa dobropis, to znamená, že by sa vystavila faktúra s mínusovým
stavom a rovnako aj v účtovníctve sa DPH vyznačí ako mínusová položka.

Vo veci bol ako svedok vypočutý I. F., ktorý potvrdil, že spolu s obžalovaným sa dali dokopy, zložili
peniaze a založili spoločnosť Autokontrol. Nakoľko v tom čase svedok mal možnosť získať licenciu na
kontrolu áut, ktoré boli len dve na jedno mesto. Je pravdou, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti
SIDA SK mu odovzdal v hotovosti 750.000,-- Sk ako vklad do spoločnosti Autokontrol. Bolo zákonnou

podmienkou pre prevádzkovanie kontroly originality vozidiel preukázať výšku 1,5 milióna Sk, ako aj to,
že tieto financie boli skutočne vložené. Následne bolo potrebné preukázať aj zodpovedajúce priestory,
absolvovanie školení, nákup technológií, na čo bola použitá suma 1,5 milióna Sk. V tom čase bola
zákonná úprava taká, že každé auto malo prejsť originalitou a preto si vypočítali návratnosť investícií za
2 až 3 roky. Potom však došlo k zmene zákonnej úpravy, všetko sa to zrušilo a podľa jeho vedomostí,

zostalo napokon pôsobiť možno 1/10 firiem. S obžalovaným sa dohodli, že v tomto ukončia a nájdu
pokračovateľov, preto svoje obchodné podiely previedli na ďalších ľudí, pričom sa jednalo o bezodkladný
prevod. S týmito sa dohodli, že ak by z obchodu niečo bolo, časom im dorovnajú to, čo do toho vložili.
Jednalo sa však len o ústnu dohodu.

Svedkyňa R. Š. - manželka obžalovaného uviedla, že bola rovnako konateľkou spoločnosti SIDA SK,
pričom prevažne bola v kancelárii a vybavovala úradné záležitosti podľa pokynov manžela. Bývala
v predajni a keď už nemali predavačov, bola najmú v predajni. Firma mala účtovníčku na vedenie
účtovníctva,dokladysazbieralidošuplíkavstoleanásledneichonaalebomanželodovzdaliúčtovníčke.
Finančná situácia spoločnosti sa začala zhoršovať najmä koncom roku 2006 alebo 2007, zostalo im

veľa tovaru, ktorý bol nepredaný. Od manžela aj z korešpondencie daňového úradu vedela, že firma
má nedoplatok na daňovom úrade. Za týmto účelom ona aj manžel chodili na daňový úrad, kde ich
mal na starosti Ing. T. - exekútor daňového úradu, ktorému vysvetľovali nepriaznivú finančnú situáciu
spoločnosti. Ponúkli, že majú na predaj tovar, prípadne dlhy od odberateľov, takže dali ponuku aj na
prevzatie pohľadávok, aby sa daňový nedoplatok znížil. Pán T. aj s ďalším pánom boli v predajni, prezreli

sitovar,avšakodišlistým,žejedrahýaonihonepredajú.Pouzavretíprevádzkydaňovémuúraduzaslali
súpis vecí za účelom zníženia daňového dlhu, avšak daňový úrad toto odmietol. Boli z toho šokovaní,
pretože týmto spôsobom sa aspoň čiastočne mohol nedoplatok znížiť. Jednalo sa o tovar v hodnote 17
až 20.000,-- €. Je pravdou, že svedkyňa bola aj zamestnancom spoločnosti SIDA od konca roku 2008až do uzavretia prevádzky obchodu v júli 2009, kedy bol ukončený pracovný pomer. Na otázku, kedy
podľa evidencie jej pracovný pomer mal trvať až do konca roku 2009, svedkyňa uviedla, že odhlášky
a prihlášky mala na starosti účtovníčka. Bol s ňou ťažká komunikácia, pretože jej firma dlžila peniaze.

Podklady pre odhlasovanie a prihlasovanie zamestnancov dával účtovníčke manžel. Pokiaľ ide o mzdu,
táto jej nebola vyplácaná, lebo firma nemala peniaze.

Vo veci bol podaný znalecký posudok č. 2/2011 znalkyňou L.. W. G.rupovou v odbore ekonómia a
management, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní a
uviedla, že zo strany vyšetrovateľa jej bola predložená účtovná dokumentácia podľa zoznamu, pričom
komunikovala aj s účtovníčkou spoločnosti SIDA SK, kedy mala k dispozícii účtovníctvo za rok 2009
aj v elektronickej podobe. Na základe toho potom vyčíslila výšku neuhradených odvodov do Sociálnej
poisťovne, podľa znaleckého posudku vo výške 781,30 €, pričom podľa účtovnej dokumentácie bola

vykonaná posledná úhrada v januári 2009 vo výške 825,27 € na úhradu dlhu za 5-12/2008. Znalkyňa
v znaleckom posudku vyčíslila nedoplatok na odvodoch do zdravotných poisťovní a to do pre VšZP vo
výške 549,42 € a pre poisťovňu Dôvera vo výške 128,19 €, pričom vychádzala z podkladov doložených
poisťovňami do vyšetrovacieho spisu. V znaleckom posudku boli vyčíslené nedoplatky na dani z príjmov
zo závislej činnosti pre daňový úrad vo výške 477,09 €, ktoré boli aj v evidencii účtovníctva. Ďalej

znalkyňa zisťovala stav a výšku finančných prostriedkov spoločnosti v deň splatnosti odvodov, t. j. ku
koncu každého kalendárneho mesiaca. Zisťovala stav v pokladni a na finančných účtoch v sledovanom
období 2007 až 2009. Znalkyňa zdôraznila, že nemala k dispozícii pokladničnú knihu za obdobie od
10/2007 do 12/2008 a za január 2010. Urobila však prehľad zostatku financií na bankových účtoch a
následne z pokladničnej knihy za rok 2009. Za rok 2007 a 2008 vychádzala zo súvahy k 31. 12., ktorá

je vždy pripojená k daňovému priznaniu. Tu je evidovaný stav finančných prostriedkov v pokladni na
konci každého účtovného obdobia. Pokiaľ vyčíslila stav financií na konci každého kalendárneho dňa v
mesiaci, v období, v ktorom nemala k dispozícii pokladničnú knihu, do výsledných údajov nevstupoval
stavvpokladni.Následnestavnedoplatkovvjednotlivýchmesiacochporovnalasozostatkomfinančných
prostriedkov a na základe toho dospela k záveru, že v mesiacoch 5, 7, 8, 10 a 11/2008 pri úhrade

záväzkov na odvodoch by bol v spoločnosti mínusový zostatok. To znamená, že na úhradu tohto dlhu
by spoločnosť potrebovala cudzie finančné prostriedky, vo zvyšných mesiacoch po úhrade záväzku
na odvodoch by zostali spoločnosti k dispozícii aj ďalšie finančné prostriedky. Ďalej sa tiež zaoberala
finančnou situáciou spoločnosti SIDA v období rokov 2007 až 2009, pričom z účtovníctva bolo zrejmé, že
spoločnosť mala vysoký stav záväzkov a nedostatočné množstvo majetku na ich úhradu. To znamená,

že okrem záväzkov voči sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a daňovému úradu, tu boli aj ďalšie
záväzky vzniknuté z obchodného styku. Platobná neschopnosť spoločnosti a jej zadlženosť boli veľmi
vysoké a firma nebola schopná zabezpečiť svoj chod tak, aby sa dostala do plusu. Následne znalkyňa
potvrdila, že pokiaľ mala k dispozícii údaje z pokladničnej knihy v roku 2009, stav ku koncu roku 31. 12.
2009 bol totožný so stavom podľa súvahy ku koncu roku 2009.

Ďalej sa znalkyňa vyjadrila k dokladu predloženému obžalovaným počas trestného stíhania týkajúci sa
čiastky 750.000,-- Sk ako výber z pokladne. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku
v dokumentácii našla voľne založený uvedený doklad, avšak podľa účtovných kníh je zrejmé, že tento
doklad zaúčtovaný nebol. Ďalej znalkyňa poukázala na to, že spätne sa nedá vykonať oprava v zmysle

návrhuobhajoby,t.j.,abybolazaúčtovanánastranevýdajuzpokladnečiastka750.000,--Sk.Poukázala
na to, že stav v pokladni k 31. 12. 2007 bol vo výške 192.000,-- Sk, čím by došlo k mínusovému
stavu v pokladni, čo reálne možné nie je. To znamená, že nemožno z pokladni vybrať viac finančných
prostriedkov ako sa tam reálne nachádza. Z účtovníctva nie je možné zistiť vklad spoločníka tak, ako to
uvádzal obžalovaný, pretože pokiaľ spoločník vloží vlastné finančné prostriedky do spoločnosti, treba o

tom účtovať ako prijatú pôžičku od spoločníka. Žiadny takýto doklad ku koncu roku 2007 sa v účtovníctve
spoločnosti nenachádzal.

Pokiaľ v znaleckom posudku znalkyňa vyčísľovala vznik daňovej povinnosti na DPH za jednotlivé

obdobia, ako aj DPH uhradenú od jednotlivých odberateľov, toto zisťovala z dokladov a to z bankových
účtov, prípadne z pokladničných kníh a účtovnej evidencie. V roku 2008 vychádzala z tzv. zoznamu DPH,
t. j. evidencia DPH ako na vstupe, tak aj na výstupe. Na výstupe sa jedná o daň, ktorá sa má odviesť
štátu a to na základe uhradených faktúr alebo úhrad v registračnej pokladni. Pokiaľ sa v účtovníctvenachádzali mínusové položky, aj tieto boli zohľadnené. Jedná sa o tzv. dobropisy, ktoré sa vypisujú pri
vrátení tovaru, čím sa na DPH znižuje odvodová povinnosť. Pokiaľ sa znalkyňa vyjadrila k postupu
obžalovaného, ktorý pri vrátení nezaplateného tovaru vystavoval faktúry na nákup tohto tovaru, uviedla,

že účtovne sa má vystaviť dobropis s uvedením faktúru, ku ktorej sa vzťahuje, inak je to neprehľadné a s
takýmto spôsobom sa v praxi nestretáva. Ďalej sa znalkyňa vyjadrila k uhrádzaniu odvodov na DPH, kde
z účtovných dokladov spoločnosti SIDA SK bol k 31. 12. 2007 vyčíslený záväzok na neodvedenej DPH,
z čoho je zrejmé, že celkový záväzok bol aj za predchádzajúce obdobie, t. j. nielen za posledný kvartál
roku 2007. Pokiaľ boli zistené úhrady na DPH v roku 2008, boli uhrádzané aj staršie dlhy, ako aj dlh za

IV. kvartál 2007. Znalkyňa pri vyčíslení dani na vstupe zisťovala prijaté plnenia daňového subjektu, t. j.
to, čo jemu platili dodávatelia. Znalkyňa poukázala, že povinnosť odviesť DPH vzniká dňom vystavenia
faktúry, to znamená, že aj keď vystavená faktúra nebola uhradená, daň treba odviesť. Pokiaľ evidovala
za každé obdobie došlé platby, mohlo sa jednať o platby aj za faktúry z predchádzajúceho obdobia. To
znamená, že vo všeobecnosti vyčíslila úhradu DPH od odberateľov za jednotlivé konkrétne obdobia.

K odvodom do zdravotných poisťovní znalkyňa uvádzala, že pri vyčíslení nedoplatkov vychádzala z
výkazov, kde je sumár odvodov ako aj z výplatných listín zamestnancov, ktoré musia súhlasiť s tým, čo
sa posiela zdravotnej poisťovni. Súd konštatoval, že nedoplatok vyčíslený VšZP zahŕňal aj vyčíslenie
poistného Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorá následne bola zlúčená s poisťovňou VšZP a týkala sa
obdobia 3 až 8/2007, čo nespadalo pod obdobie, ktoré je predmetom obžaloby, z toho dôvodu bolo iné

vyčíslenie nedoplatkov spoločnosťou VšZP v porovnaní so znaleckým posudkom.

Pokiaľ ide o správanie sa firmy podľa účtovných dokladov, znalkyňa zistila snahu firmy o fungovanie.
S poukazom na trh a kúpy schopnosť obyvateľov v danej oblasti, v ktorej spoločnosť podnikala, však
v tom čase nebola vysoká. Spoločnosť sa nejavila tak, že by zámerne šla do neplatenia dlhov. Neboli

zistené žiadne fiktívne náklady alebo platby, či nezmyselné, podozrivé výdavky, ktoré by nesúviseli s
podnikaním. K prípadnej investícii spoločnosti SIDA SK do inej spoločnosti v objeme 750.000,-- Sk sa
znalkyňa nevedela vyjadriť vzhľadom na to, že nevedela, aké boli očakávania firmy o návratnosti tejto
investície budúcom zisku. Poukázala však na to, že pokiaľ v pokladni by malo byť v hotovosti 500.000,--
Sk, je to určitý signál, že takáto čiastka nemôže byť v pokladni, pretože spoločnosť má mať určenú

maximálnu výšku peňazí v pokladni vnútornou smernicou, ku ktorej sa však v rámci dokumentácie firmy
nedostala. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom či takéto finančné prostriedky aj reálne existujú
s poukazom na to, že firma, ktorá má v pokladni sumu 500.000,-- Sk je nepredstaviteľné, aby neplatila
dlhy, ktoré sú predmetom obžaloby, znalkyňa však poukázala, že sa jedná len o jej hypotetickú úvahu.
Poukázala i na to, že spoločnosť je povinná vykonávať inventúru pokladne vždy k 31. 12. a taktiež štyri

krát ročne. Okrem toho sa má inventúra robiť aj mimo toho - náhodne. Pokiaľ ide o zodpovednosť za
vedenieúčtovníctva,firmamôžezabezpečiťvedenieúčtovníctvaprostredníctvomúčtovníka,pokiaľvšak
konateľ podpisuje účtovnú uzávierku, zodpovedá za to, čo je tam uvedené.

So súhlasom prokurátora a obhajoby súd oboznámil výpoveď svedka O.. A. G. za spoločnosť Dôvera

- zdravotná poisťovňa, ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že spoločnosť neeviduje
žiadnu pohľadávku voči podnikateľskému subjektu SIDA SK, s. r. o., pretože pohľadávku postúpili
spoločnosti Slovenská konsolidačná.

Ďalej súd oboznámil doklady daňového úradu týkajúce sa vedenia exekúcie, podľa ktorých dňa 14. 02.

2008 bol daňový dlžník vyzvaný na predloženie svojich uznaných pohľadávok, ako aj na súpis majetku.
Dňa 01. 04. 2008 bol daňový subjekt predvolaný na prejednanie nedoplatkov na 09. 04. 2008. Súd
oboznámil aj súpis nedoplatkov na dani odstúpený na daňovú exekúciu, ako aj zoznam nedoplatkov
na odvodoch za zamestnancov, kde nedoplatok za obdobie december 2008 až december 2009 činil
490,82 €.

Súd oboznámil daňové priznania k dani z príjmu právnických osôb za roky 2007 až 2010 podávané za
daňový subjekt SIDA SK, vrátane jednotlivých výkazov ziskov, strát a súvah, z ktorých je zrejmé, že
spoločnosť vykazovala vo svojej hospodárskej činnosti za uvedené obdobie stratu.

Súd tiež oboznámil zápisnicu o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom vo Zvolene zo dňa 08. 03.
2010, ktorá sa však týkala daňového dlžníka R. Š., ako aj daňového dlžníka SIDA SK, s. r. o., kde sa
zúčastnil konania obžalovaný M. Š. ako aj R. Š.. Na základe dohody s exekútorom predložili dňa 03. 03.
2010 inventúrny zoznam hnuteľného majetku a to tovaru vo vlastníctve fyzickej osoby R. Š. v nákupnýchcenách vo výške 21.933,46 € a dňa 08. 03. 2010 predložil M. Š., konateľ spoločnosti SIDA SK inventúrny
súpis zásob tovaru vo výške 11.426,21 € a to z dôvodu možného odpredaja daňovým úradom za účelom
zníženia daňových nedoplatkov. Správca dane konštatoval, že po posúdení možnosti odpredaja pristúpi

k ohliadke zásob tovaru a k prípadnému odpredaju formou dražby.

Súd oboznámil doklady Sociálnej poisťovne, z ktorých bol zrejmý zoznam neodvedeného poistného
za zamestnancov podľa predložených mesačných výkazov (čl. 345) vrátane jednotlivých mesačných
výkazov. Bolo oboznámené rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 23. 10. 2009, ktorým bolo

spoločnosti SIDA SK, s. r. o. predpísané poistné za obdobie júl, august 2009, poistné v celkovej sume
546,80 €, rozhodnutie zo dňa 15. 12. 2009, ktorým bolo predpísané poistné za obdobie september,
október2009vsume343,40€.SúdoboznámilprehľadpredpisovaplatiebspoločnostiSIDAdoSociálnej
poisťovne (čl. 612, 613), z ktorých je zrejmé, že už v priebehu roku 2007 spoločnosť s oneskorením
uhrádzala povinné odvody po lehote splatnosti, pričom odvody za rok 2009 neboli uhradené vôbec.

Súd oboznámil doklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a to prehľad neodvedeného zdravotného
poistenia za zamestnávateľa a zamestnancov u platiteľa SIDA SK, s. r. o., podľa ktorého prehľadu z
20. 05. 2010 neboli uhradené žiadne odvody za obdobie 10/2007 až 12/2009 v celkovej výške 1.952,63
€. Súd k tomu oboznámil i mesačné výkazy odvodov poistného pre VšZP (čl. 483 až 506), ďalej výkaz
nedoplatkov VšZP (čl. 555, 556) zo dňa 15. 03. 2010, kde za obdobie od 2/2009 do 12/2009 bola

spoločnosť SIDA SK, s. r. o. povinná uhradiť za nedovedené preddavky na poistnom sumu 1.058,23 €.

Súd oboznámil doklady poisťovne Dôvera a to prehľad poistného do poisťovni Dôvera vrátane
jednotlivých mesačných výkazov za obdobie 2007 až 2008.

Súd tiež oboznámil pracovné zmluvy, ktoré uzavrela R. Š. so spoločnosťou SIDA SK, s. r. o. na pozíciu
zástupkyne vedúceho predajne zo dňa 02. 07. 2008 ako aj pracovnú zmluvu M. Š. so zamestnávateľom
SIDA SK, s. r. o. zo dňa 02. 07. 2008. K tomu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že
ukončovanie pracovného pomeru mala na starosti účtovníčka, pretože jeho manželka R. Š.X. ukončila
pracovný pomer k 31. 07. 2009 a preto dal pokyn účtovníčke, že sa nebudú vyplácať mzdy, aby

spravila aj rozviazanie pracovného pomeru. Mal zato, že účtovníčka zároveň aj odhlásila R. Š.X. ako
zamestnankyňu. Keďže on sám ešte dorábal niektoré veci, pracovný pomer ukončil k 31. 12. 2009.

Súd tiež oboznámil spisy Obchodného registra Okresného súdu Zvolen týkajúci sa zrušenia spoločnosti
SIDA SK, z ktorého vyplýva, že súd z úradnej povinnosti začal konanie o výmaz spoločnosti SIDA SK,

nakoľko došlo k exekúcii na podiel spoločníka a to R. Š., kedy obchodný podiel prešiel na obchodnú
spoločnosť. Keďže obchodná spoločnosť túto záležitosť nevysporiadala, súd zo zákona rozhodol o
výmaze spoločnosti z obchodného registra. Rovnako súd oboznámil aj obsah spisu obchodného registra
týkajúci sa firmy Autokontrol, s. r. o., z ktorej je zrejmé, že správca vkladu svedok Rácz obdržal od
spoločnosti SIDA SK vklad 750.000,-- Sk. Rovnako zo spisu vyplýva, že v marci 2008 spoločnosť

SIDA SK vystúpila z uvedenej spoločnosti, pričom došlo k prevodu obchodného podielu bezodplatne.
Obžalovaný zostal naďalej pôsobiť ako konateľ spoločnosti Autokontrol. K tomu obžalovaný uviedol, že
z dôvodu, že nevyšiel podnikateľský plán v dôsledku zmeny právnych predpisov sa dohodol s pôvodným
spoločníkom, že zo spoločnosti vystúpia. Je pravdou, že zostal v tejto spoločnosti ako konateľ, nakoľko
noví majitelia pri prevode hovorili, že na to nemajú čas. Chodil tam denne, účtoval si cestovné výdavky,

čo sa však majiteľom nepáčilo ani ďalšiemu konateľovi, preto začiatkom roku 2009 od neho žiadali, aby
im odovzdal doklady a ďalej pre spoločnosť nepôsobil. Súd k tomu oboznámil aj výpisy z obchodného
registra na spoločnosť SIDA SK a Autokontrol.

Podstatou trestného činu neodvedenia dane a poistného je konanie páchateľa, ktorý zadrží a neodvedie
určenémupríjemcovisplatnúdaň,ktorúzrazíalebovyberiepodľazákonavúmyslezadovážiťsebealebo
inému neoprávnený prospech. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty, súd vychádzal
z daňových predpisov Zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§19 ods.1). Zdaňovacím obdobím v danom prípade je

buď kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok, podľa výšky obratu za predchádzajúcu kalendárny
rok (§ 77 ods.1, ods.2). V tomto konkrétnom prípade mal daňový subjekt zdaňovacie obdobie jeden
kalendárny štvrťrok. Splatnosť dane nastáva do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy má
platiteľ dane nie len povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ale v tejto lehote ajdaň zaplatiť (§ 78 ods.1). V danom prípade sa súd zaoberal námietkou obžalovaného, ktorý pripustil,
že hoci podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, daň v lehote splatnosti neuhradil a to z
dôvodu zlej finančnej situácii spoločnosti SIDA SK. Je treba prisvedčiť námietke obhajoby, že len

samotné nesplnenie daňovej povinnosti, resp. spôsobenie daňového dlhu, nenapĺňa samo o sebe znaky
žiadneho trestného činu. V trestnom práve sa totiž uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t.
j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to, že jednou z predpokladov trestnej zodpovednosti
páchateľa je jeho zavinenie a to úmyselné alebo nedbanlivostné. Tým je vyjadrená individuálna trestná
zodpovednosť a teda, že každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. Pri trestnom

čine neodvedenia dane a poistného sa vyžaduje zavinenie úmyselné podľa § 15 Tr. zákona a to či už
vo forme priamej, t. j., že páchateľ vedel a chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom,
alebo vo forme nepriamej, t. j., že bol pre tento prípad s následkom uzrozumený.

Súd sa v rámci dokazovania zameral na zistenie či obžalovaný ako konateľ spoločnosti SIDA SK
vybratú daň odviedol správcovi dane. Na základe znaleckého posudku bola za jednotlivé daňové

obdobia vyčíslená daňová povinnosť spoločnosti SIDA SK tak, ako je správne uvedené v skutkovej vete
obžaloby. Znalkyňa v dodatku k znaleckému posudku za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyčíslila prijaté
platby od obchodných partnerov spoločnosti SIDA SK a následne ich porovnala so skutočnou výškou
zdaniteľných plnení. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že za zdaňovacie obdobie -
IV. štvrťrok roku 2007, kedy daňový subjekt vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7.030,07 €,

splatnú dňa 25. 01. 2008, túto v lehote splatnosti nezaplatil, po splatnosti uhradil celkovo sumu 3.716,40
€, pričom bola odberateľmi zaplatené na DPH v danom zdaňovacom období suma 4.511,21 €, t. j. o
794,80 € viac ako obžalovaný uhradil daňovému úradu. Za I. kvartál roku 2008 bola priznaná vlastná
daňová povinnosť vo výške 4.445,76 €, splatná 25. 04. 2008, ktorú obžalovaný neuhradil, pričom v
zdaňovacom období bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške 4.668,27 €, t. j. o 222,51 € viac. Za

II. štvrťrok 2008 bola priznaná vlastná daňová povinnosť vo výške 1.067,41 €, splatná 25. 07. 2008,
ktorú obžalovaný neuhradil, pričom v zdaňovacom období mu bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške
1.568,40 €, t. j. o 500,99 € viac. Za IV. kvartál roku 2008 bola priznaná vlastná daňová povinnosť vo
výške 919,47 €, splatná dňa 26. 01. 2009, na ktorej bol započítaný nadmerný odpočet z III. kvartálu
2008 vo výške 198,90 €, zvyšok vo výške 720,57 € obžalovaný neuhradil, pričom v zdaňovacom období

mu bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške 947,16 €, t. j. o 226,59 € viac. Za I. a II. štvrťrok 2009
obžalovaný daňovú povinnosť riadne a včas zaplatil. Za III. kvartál 2009 obžalovaný priznal vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 179,84 €, splatnú 26. 10. 2009, ktorú nezaplatil, pričom v zdaňovacom
období mu bola odberateľmi zaplatená DPH vo výške 208,48 €, t. j. o 28,64 € viac. Z uvedeného vyplýva,
že v jednotlivých obdobiach daňový subjekt vybral daň z pridanej hodnoty v preukázaných výškach a to

vo vyšších sumách, než bola jeho daňová povinnosť (s výnimkou obdobia IV. kvartál 2007, kedy však tiež
uhradilnižšiusumunasplatnejdaniakovybralodsvojichodberateľov).Pozhodnotenícelkovejfinančnej
situácie v spoločnosti SIDA SK možno konštatovať, že spoločnosť bola vysoko zadlžená a jej finančná
situácia sa v žalovanom období zhoršovala, čo napokon viedlo k ukončeniu jej činnosti a v súčasnom
období aj k výmazu v spoločnosti z obchodného registra. Súd však poukazuje v súlade so znaleckým

posudkom na skutočnosť, že zlá finančná situácia v spoločnosti ešte neznamená, že by spoločnosť
nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami. Spoločnosť vykonávala obchodnú činnosť, v rámci
ktorejvykazovalatiežpríjemodsvojichodberateľovabolonaúvahezodpovednejosoby,vtomtoprípade
obžalovaného ako zodpovedného konateľa, akým spôsobom s finančnými prostriedkami naloží a ako
sa vysporiada s odvodovými povinnosťami.

Z prehľadu plnenia jednotlivých odvodových povinností zabezpečených od oprávnených subjektov je
zrejmé, že už od roku 2007 bola u spoločnosti SIDA SK slabá platobná disciplína, t. j. platby boli
vykonávané s omeškaním po splatnosti odvodov. To je v rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý na
hlavnom pojednávaní naopak tvrdil, že spoločnosť vykonávala platby riadne a včas do času, kedy došlo

ku vkladu spoločnosti SIDA SK do spoločnosti Autokontrol. K uvedenému vkladu, ktorý obžalovaný
žiadal zohľadniť na celkovej finančnej situácii spoločnosti SIDA SK súd uvádza, že hoci obžalovaný
doložil sám do spisu výdavkový pokladničný doklad na sumu 750.000,-- Sk z októbra 2007, podľa
ktorého z pokladne spoločnosti SIDA SK mala byť táto suma vyplatená, táto skutočnosť sama o sebe
nemala vplyv na celkové posúdenie finančného stavu spoločnosti tak, ako bola deklarovaná znaleckým

dokazovaním. V súlade s vyjadrením znalkyne sa aj súd stotožňuje s tým, že pokiaľ bol ku koncu
roku 2007 vykázaný reálny stav v pokladni vo výške 192.000,-- Sk, nemožno bez ďalšieho vykonať
opravu celého účtovníctva len zaúčtovaním výdavkovej položky z pokladne na sumu 750.000,-- Sk. Je
logické, že z pokladne reálne nemožno vybrať viac peňazí ako v nej v skutočnosti je. Hoci obžalovanýtvrdil, že okrem toho sám vložil vlastné finančné prostriedky do spoločnosti SIDA SK, cca v sume
500.000,-- Sk, o ktorej sume opäť nebolo nijako účtované ani evidované, ani pri zohľadnení tejto
sumy sa daný výber javí ako nereálny. Uvedené je tiež v rozpore s tvrdením obžalovaného, pokiaľ

uvádzal, že do spoločnosti Autokontrol nechcel vstúpiť ako fyzická osoba, pretože nemal k dispozícii
finančné prostriedky, na druhej strane v rovnakom období ako fyzická osoba vykonal vklad vo výške
500.000,-- Sk do spoločnosti SIDA SK. Obžalovaný svojím nezodpovedným a ľahostajným postupom
spôsobil, že účtovníctvo nezobrazuje stav podľa jeho tvrdení. Hoci bolo snahou obžalovaného celú
zodpovednosť preniesť na účtovníčku spoločnosti, nebolo nijako preukázané, že či už zavinením,

alebo nedbanlivostným konaním účtovníčky, by došlo k nezaúčtovaniu predloženého dokladu. Naopak,
súd považoval za preukázané, že práve postojom obžalovaného, ktorého povinnosťou bolo predložiť
účtovníčke všetky relevantné doklady na zaúčtovanie, došlo k tomu, že nemožno dané transakcie
hodnoverne zohľadniť v účtovníctve spoločnosti SIDA SK v súčasnej dobe. Hoci bol preukázaný fakt,
že došlo ku vkladu spoločnosti SIDA SK do spoločnosti Autokontrol, na základe svedeckej výpovede
konateľa spoločnosti Autokontrol - svedka F., ktorý bol aj správcom vkladu, čo bolo potvrdené aj

listinnými dokladmi založenými v spise obchodného registra, týkajúci sa spoločnosti Autokontrol, nebolo
však nijakým spôsobom preukázané, že na úhradu tohto vkladu boli použité peňažné prostriedky z
pokladne spoločnosti SIDA SK, tak ako mal preukazovať doklad predložený obžalovaným. Dokonca
je súd toho názoru, že na základe vyššie uvedených úvah je vyvrátené, že by k takémuto postupu
reálne mohlo dôjsť. Súd preto vychádzal z účtovnej dokumentácie a dokladov, ktoré boli predložené

daňovému úradu pri koncoročnom zúčtovaní dane z príjmu, kedy je evidenčne vykázaný reálny stav
finančných prostriedkov spoločnosti SIDA SK ako v pokladni, tak i na účtoch k 31. 12. 2007. Z
uvedených dokladov potom správne vychádzala znalkyňa pri vyhotovení znaleckého posudku. Uvedené
doklady ako vecne správne, obžalovaný ako konateľ spoločnosti SIDA SK podpísal, čím deklaroval
ich správnosť a úplnosť. Hoci sa opäť obžalovaný bránil tým, že za správnosť údajov zodpovedá

účtovníčka, toto tvrdenie je pravdivé len v tom prípade, že sa preukáže, že by konaním účtovníčky
či už pri účtovaní a evidencii dokladov, alebo následnom vypĺňaní daňového priznania a príslušných
dokladov pochybila, čo však v konaní preukázané nebolo. Je povinnosťou konateľa ako štatutárneho
orgánu spoločnosti, vykonávať svoju funkciu zodpovedne a starostlivo, hoci sa nevyžaduje, aby bol
dobrým profesionálom v každej oblasti, je nevyhnutným predpokladom minimálna znalosť právnych

predpisov a povinností, ktoré sú nevyhnutné k vykonávaniu podnikania v predmete jeho činnosti, s čím
nevyhnutnesúvisíaspoňzákladnáznalosťvoblastidaňovejaúčtovnej.Súdjetohonázoru,žeukaždého
podnikateľa sa dá predpokladať znalosť o povinnosti viesť účtovníctvo tak, aby dávalo pravdivý obraz
o obchodnej činnosti spoločnosti. Túto povinnosť si obžalovaný nesplnil, čím sa vlastným zavinením
dostal do situácie, kedy nebolo preukázané, že stav zistený z účtovníctva spoločnosti znaleckým

dokazovaním by bol odlišný od reálnej finančnej situácie spoločnosti SIDA SK. Rovnako súd vyhodnotil
situáciu ohľadne evidenčných povinností vo vzťahu k zamestnancom spoločnosti. Tu opäť obžalovaný
prenášal zodpovednosť na účtovníčku spoločnosti, v konaní však bolo preukázané, že účtovníčka riadne
pripravila podklady na vykonávanie odvodov, platby na odvody bol oprávnený vykonať obžalovaný ako
konateľ spoločnosti, účtovníčka na tento úkon nemala oprávnenie. Preto zodpovednosť za nevykonane

platieb je v celom rozsahu na zodpovednosti obžalovaného. Rovnako obžalovaný bol povinný predložiť
účtovníčke podklady na evidenciu zamestnancov, aj na ukončenie zamestnaneckého pomeru. Hoci opäť
obžalovaný poukazoval na to, že sa jednalo o opomenutie povinností účtovníčky, pokiaľ neodhlásila
ako zamestnanca jeho a jeho manželku, rovnako nebolo preukázané, že by riadne a včas predložil
účtovníčke podklady na vykonanie tohto úkonu. Je zjavné, že pokiaľ išlo o ostatných zamestnancov, ich

ukončenie evidencie bolo vykonané riadne, naopak, pokiaľ ide o pracovný pomer obžalovaného a jeho
manželky so spoločnosťou SIDA, tu súd musí konštatovať, že považuje za neúčelné, aby za situácie,
kedy spoločnosť nemá dostatok finančných prostriedkov, zamestnávala 2 zamestnancov - obžalovaný a
jeho manželka, hoci spoločnosť nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť. Obžalovaný tvrdil, že nemal ani
dostatok prostriedkov na výplatu mzdy, na druhej strane si musel byť vedomí povinnosti platiť odvody

za zamestnancov. Pokiaľ náklady na zamestnancov účtovne evidoval na strane výdavkov spoločnosti,
tým mohol znížiť daňový základ a na druhej strane zvýšiť hospodársku stratu spoločnosti. Nič nebránilo
tomu, aby obžalovaný a jeho manželka ukončovali činnosť spoločnosti aj v pozícií konateľov spoločnosti.
Obžalovanýsipotommuselbyťvedomítoho,ženebudeodvádzaťpovinnéodvodyvsúladesozákonom.

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na neštandardný postup uvádzaný obžalovaným, podľa
ktorého postupoval pri situácii, kedy odberatelia neboli schopní uhrádzať odobratý tovar tak, že
tento tovar fiktívne odkúpil späť bez toho, aby reálne došlo k zaplateniu, pričom správne mala byť
vystavená tzv. storno faktúra s uvedením konkrétnej faktúry, ktorej sa storno týka. Takýmto spôsobompotom nemožno vyhodnotiť, ktoré faktúry boli vystavené ako reálny príjem na strane spoločnosti
SIDA SK, pričom však súd podotýka, že ako pri storno faktúre, tak i „pri spätnom nákupe“ sa
jedná vo vzťahu k DPH o mínusovú položku. Hoci aj tu obžalovaný tvrdil, že uvedeným konaním

si chcel len zjednodušiť účtovanie, účtovníčke to neoznámil, mal zato, že takýto postup nie je
protizákonný. Konal však v rozpore so zákonom o účtovníctve, pretože takýto doklady neposkytuje
pravdivý obraz o obchodnej činnosti daňového subjektu. Súd preto uzatvára, že spôsob podnikania a
vedenia účtovníctva zo strany obžalovaného sa javí ako špekulatívny. Hoci je zrejmé, že obžalovaný
vykonával podnikanie v oblasti, ktorá pri celkovom úpadku hospodárstva v období rokov 2008-

2009 nebola ľahká, na druhej strane konanie a ukončovanie podnikania zo strany obžalovaného
vykazovalo zjavne snahu najmä obísť platobné povinnosti voči štátu a zdravotným poisťovniam na
úkor vlastného podnikania. Nevykonal žiadne aktívne kroky za účelom likvidácie spoločnosti, naopak
až štát prostredníctvom registrového súdu začal konanie o výmaz spoločnosti z obchodného registra
ex offo po tom, čo nebol vyporiadaný spoločnosťou SIDA obchodný podiel po spoločníčke Zdene
Šupolíkovej. S príslušnými orgánmi nekomunikoval, nezabezpečil riadnu evidenciu doručovacej adresy,

z čoho možno vyvodiť vyhýbanie sa kontaktu s príslušnými orgánmi. Pokiaľ aj v exekučnom konaní
navrhoval uspokojenie nedoplatkov ponúknutými vlastnými pohľadávkami, daňový úrad konštatoval,
že podstatnú časť pohľadávok predstavuje pohľadávka voči jeho manželke ako podnikateľke- fyzickej
osoby, ktorá sama bola v daňovom exekučnom konaní, bola vykonaná aj exekúcia na jej obchodný
podiel v spoločnosti SIDA. Za danej situácie, kedy aj obžalovaný popisoval neplatenie jeho pohľadávok

sa potom jeho pohľadávky javia ako nedobytné a teda nebolo možné cez daňovú exekúciu riešiť takto
daňové nedoplatky. Obdobne, keď bol zo strany obžalovaného ponúknutý na odpredaj tovar, daňový
úrad konštatoval jeho nepredajnosť, čo v podstate vyplynulo aj z obchodnej činnosti obžalovaného.
Obžalovaný však pristúpil aktívnejšie k riešeniu nedoplatkov až v čase vedenia trestného stíhania, avšak
opätovne očakával, že sám veriteľ nejakým spôsobom vlastnou činnosťou zníži daňový nedoplatok.

Práve pre jeho pasívny postoj boli podané trestné oznámenia.

Na základe výsledkov znaleckého dokazovania potom možno uzavrieť, že obžalovaný pokiaľ konal
za spoločnosť SIDA SK takým spôsobom, že hoci vybral daň od svojich odberateľov v dostatočnej
výške na splnenie vlastnej daňovej povinnosti, túto daňovú povinnosť si nesplnil, naopak, finančné

prostriedky použil na ďalšiu vlastnú činnosť spoločnosti, najmä na platby ostatných obchodných
partnerov, uhrádzanie nájomného, mzdy zamestnancom. Obžalovaný tak konal napriek vedomosti,
že týmto spôsobom nebude splnená daňová povinnosť spoločnosťou SIDA SK. Z tohto konania
možno vyvodiť minimálne uzrozumenie s daným následkom. Preto súd konštatuje, že obžalovaný
svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného.

Rovnako súd vyhodnotil konanie obžalovaného aj vo vzťahu k platbám na povinných odvodoch za
zamestnancov spoločnosti SIDA. Obžalovaný svojím konaní naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Tr. zákona, pretože vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú
daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil alebo vybral podľa zákona

v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas .

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil ustanoveniami § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona.
Obžalovanému poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život. S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich

okolností, aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, u ktorého sa nejedná o zjavne kriminálne
narušenú osobu, ako aj s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, kedy sa do neľahkej situácie firma
obžalovaného dostala počas hospodárskej krízy, ukladal súd obžalovanému trest na samej dolnej
hranici trestnej sadzby a to vo výmere 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 3 rokov s určením probačného dohľadu a uložením povinnosti pravidelne sa dostavovať

k probačnému úradníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).