Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/222/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213214077.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: T. R., B.. XX.XXXXXX, bytom V.
XX, o zaplatenie 323,77 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 275,97 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 119,52 eur
od 12.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 49,80 eur od 12.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 106,65 eur od
12.07.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.05.2010 pod bodom
4 v časti: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo bode 3 tohto dodatku, alebo v bode 3.6 alebo 5.2 písm. a/ až c/
Všeobecných podmienok, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v
tabuľke č. 1 tohto dodatku v sume 47,80 eur“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 54,95 eur na trovách právneho
zastúpenia a vo výške 13,30 eur na ďalších trovách, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 11.07.2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k
zaplateniu sumy 323,77 eur s úrokom z omeškania a náhradou trov konania s odôvodnením, že mu bola
postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava, vedená voči žalovanému. Nárok
odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytovanie verejných elektronických telekomunikačných služieb. Žalovaný poskytnuté
a sprístupnené služby využil, vystavené faktúry však neuhradil riadne a včas. Právny predchodca
žalobcu (T-Mobile Slovensko, a. s.) vyúčtoval žalovanému sumu 106,65 eur faktúrou č. 7005818700
so splatnosťou do 11.07.2010; sumu 119,52 eur faktúrou č. 7006752360 so splatnosťou do 11.08.2010;
sumu 49,80 eur faktúrou č. 7007774064 so splatnosťou do 11.09.2010 a z titulu porušenia povinností
vyúčtoval ďalej zmluvnú pokutu sumou 47,80 eur faktúrou č. 7108348730 a sumou 2,50 eur faktúrou č.
7008788033. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 31.12.2013, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Právny predchodca žalobcu (T-Mobile Slovensko, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 35 705
019) a žalovaný uzavreli dňa 18.05.2010 zmluvu o pripojení s dodatkom k zmluve z rovnakého dňa.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sa stali Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb a Cenník služieb spoločnosti. Zmluvnými podmienkami sa
žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z
prevádzky, nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by mohol
právny predchodca žalobcu zmluvu zrušiť odstúpením od nej alebo výpoveďou. Žalovaný sa zaviazal v
prípade porušenia zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur.
Dňom 01.07.2010 došlo k zlúčeniu spoločností T-Mobile Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s., na
základe ktorej skutočnosti sa spoločnosť Slovak Telekom, a. s. stala univerzálnym právnym nástupcom
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. a táto zanikla, nakoľko bola dňom 01.07.2010 vymazaná z
obchodného registra.
Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
03.10.2012 pohľadávku voči žalovanému evidovanú vo výške celkom 326,27 eur postúpil na žalobcu.
Faktúrami č. 7005818700, č. 7006752360 a č. 7007774064 boli žalovanému vyúčtované služby -
mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, iné poplatky a služby a upomienka oneskorenej platby
2,50 eur. Faktúrou č. 7108348730 z 22.08.2011 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu 47,80 eur.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňazúčtovaciehoobdobia;toneplatíprivyúčtovanípredplatenýchslužieb,podľaods.4písm.b/účastník
jepovinnýplatiťcenuzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyopripojeníapodľatarify,aaktopovaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil
ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide oštandardnéformuláre.Žalovanývzmluvnomvzťahuvystupujeakofyzickáosoba,ktoránekonápreúčely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.
Podľa 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významomv zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu 275,97
eur, na upomienkach 5,00 eur a na zmluvnej pokute 47,80 eur.
K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného
upravuje čl. 4 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého bodu
je Účastník povinný uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.
V tejto časti žaloby žalovaný nárok žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by
spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané
obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. Súd preto v
časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z
platnéhozáväzkuzaplatiťcenuslužby(vzmysleustanovenia§494OZ).Súdpriznalzároveňžalobcoviaj
nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného
žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.
K nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku súd poukazuje na to, že tu ide o vyúčtovanie
sankcie - paušálnej náhrady za nesplnenie povinnosti včas, charakterovo podobnej zmluvnej pokute,
nebola tu však preukázaná písomná dohoda zmluvných strán, ako vyžaduje cit. ust. § 544 OZ. Absentuje
aktívny prejav vôle žalovaného, navyše nebolo preukázané ani písomné vyúčtovanie sumy2,50 eur.
Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty tiež nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by
súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný
v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení
podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok
zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní
zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky po
dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto
zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody
prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká (čl. 2.4 Dodatku k zmluve).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnejzásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Navyše, zmoderovať možno len platne dojednanú zmluvnú pokutu. Aj takýto význam má
oprávneniesúdupostupovaťpodľa§153ods.3,4O.s.p.arozhodnúťoneplatnostizmluvnejpodmienky
v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. Z
neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto
súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
K zamietnutému nároku na zmluvnú pokutu súd tiež odkazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k.
12C/34/2012 - 45 zo dňa 09.01.2013 (vo veci iného právneho nástupcu po T-Mobile, a. s. proti inému
spotrebiteľovi), ktorým dojednanie právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľmi o zmluvnej pokute vo
formulárovej zmluve určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 08.03.2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 70% (podľa pomeru úspechu žalobcu a
žalovaného 85%:15%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 19 eur a z trov právneho
zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie
žaloby) - po 24,90 eur a paušálne výdavky 2x 7,81 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku
2013) a DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.