Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8C/310/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211942
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512211942.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporkyni: Ľ. O.Š.,
nar. XX.X.XXXX, bytom S. A. W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom,
IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK Košice, Stará

Baštová 2 o zaplatenie 327,07 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v
sume 65,06 eur na účet jeho právneho zástupcu č.XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 327,07 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania od 6.8.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane odporkyne vstúpil dňa 6.9.2012, navrhol návrh zamietnuť.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. uzavrel s
odporkyňou Zmluvu o pripojení podľa zák. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách a že
povinnosťou odporkyne bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu.
V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, odporkyni

vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku.
Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá
veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za
to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie
odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporkyňa
postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa

zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu.Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu v sume 327,07 eur (správne má byť 331,94
eur) vyúčtoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 5.8.2009 pohľadávku právneho
predchodcu navrhovateľa zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute.

Za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti svojho nároku predložil súdu faktúru č.
XXXXXXXXXX (č.l. 13), Zmluvu o pripojení (č.l. 10) a Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických služieb na č.l. 15-18 spisu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinami, ktoré predložil
navrhovateľ, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 5.8.2009 súd zistil, že odporkyni bola dňa 15.7.2009 vyúčtovaná

zmluvná pokuta v sume 331,94 eur a že je splatná dňa 5.8.2009. Žiadne iné obsahovo na vec sa
vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nie je ochotná žalovanú sumu navrhovateľovi uhradiť z toho
dôvodu, že navrhovateľ nemá nárok na zmluvnú pokutu a žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu
zamietol. Uviedla, že je dôchodkyňou a jej dôchodok činí 400,00 eur mesačne.

Vedľajší účastník navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, keď ani v návrhu neuvádza ani listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na
zmluvnú pokutu či v akom rozsahu a v čom odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti a navyše sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Túto okolnosť právoplatne judikoval rozsudok Krajského súdu Prešov 2Co/132/2011 zo dňa

23.5.2012, kde práve vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa bolo vyslovené, že sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku a dodávateľ sa má zdržať jej uplatňovania. Ďalej uviedol, že za
predpokladu, ak by navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody, znáša
námietku premlčania, keďže o jej vzniku ako aj o tom kto za ňu zodpovedá, sa navrhovateľ dozvedel
dávno pred vyúčtovaním žalovanej sumy.

Podľa § 5 ods. 1, 2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods.1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p).Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno

dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len všeobecné podmienky
poskytovania služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je
zmluvná pokuta 331,94 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie
ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná ani to, kedy k porušeniu došlo a pod. Navrhovateľ nepredložil,
a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa ods. 2 cit.ust., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo
porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu
služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri

pluralite takto zabezpečených povinnosti sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil
vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť,
či resp. kedy, no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia
zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má
zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu

špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje, a
tedanemožnozistiťzačo,t.j.zaporušeniektorejpovinnosti(vzmluvebližšieneurčenej)sijunavrhovateľ
účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je
pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu
právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods.2

a 3 OZ, podľa ktorého:

2. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

3. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme
pri existencií jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č.C-618/10 vo veci B Espanol de credito contra Joaquin calderon cvamino:
vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor 2. pripomína, že
podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľomaspotrebiteľompretohtospotrebiteľaniejezáväznáažezmluvaobsahujúcatakúzmluvnú
podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná
bez tejto nekalej podmienky. Preto súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna

úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej
podmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorsadomnieva,žetakámožnosť-akbysa
vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania

týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy
zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak

nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami

slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Pretoaj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Čo sa týka zaplatenia sumy 331,94 eur z titulu náhrady škody vedľajší účastník ako aj odporkyňa vzniesli

námietku premlčania.

Podľa § 106 ods.1, OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ resp. jeho právny predchodca sa o vzniku škody dozvedel
skôr ako dva roky pred podaním návrhu a keďže vedľajší účastník aj odporkyňa namietali premlčanie v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody, súd z tohto dôvodu návrh v tejto časti zamietol.

Vdanomprípadenavrhovateľnebolúspešnýavedľajšíúčastníkpriobraneodporcusplnilsvojeposlanie.
Odporkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prináležala náhrada trov
konania, ak by jej vznikli, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym
zástupcom, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby, a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 24,90 eur (základná

sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl.
MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
zmien a doplnkov, ďalej len vyhláška), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej
služby v sume 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), 2. vyjadrenie k návrhu v sume 24,90 eur + režijná náhrada za
uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eur, spolu 65,06 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené

trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.