Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109204472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109204472.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., W. I. X, v zastúpení - JUDr. František Beňo, advokát so sídlom A.. M. R. Q. X, N.,
proti odporcom: 1/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, 2/ U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom, W., T. XXX/
XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania odporcov 1,2 proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/29/2009-268 zo dňa 11.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania
titulom trov právneho zastúpenia 81,46 eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr.
Františka Beňa, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 k
nehnuteľnostiam parcela KNC č. 366/1 zastavaná plocha o výmere 44 m2, parcela KNC č. 366/2
zastavaná plocha o výmere 20 m2, parcela KNC č. 366/3 zastavaná plocha o výmere 53 m2, parcela
KNC č. 366/4 zastavaná plocha o výmere 91 m2, parcela KNC č. 366/5 zastavaná plocha o výmere 54
m2, parcela KNC č. 367/1 záhrada o výmere 61 m2, parcela KNC č. 367/2 záhrada o výmere 251 m2,
všetky v k.ú. W., vytvorené geometrickým plánom Ing. V. X. č. 18C/29/2009 zo dňa 6.12.2011, úradne
overeným Správou katastra Žilina 5.3.2012, ktorý je prílohou daného rozhodnutia. Odporca v rade 1/
a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 526,54 eur a titulom iných trov konania vo výške 685,50 eur, a to
všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu Slovenskej
republike vo výške 101,83 eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Okresný súd prioritne konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určovacej
žalobe ( § 80 písm. c/ O.s.p.), keďže bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jej právo alebo právny
vzťah, na ktorom je zúčastnená, resp. jej právne postavenie bez žiadaného určenia by sa stalo neistým.
Právny záujem navrhovateľky na určení vlastníctva okresný súd videl v tom, že tvrdí, že je podielovou
spoluvlastníčkou, avšak bola zapísaná držba na pôvodne označeného odporcu v rade 1/ a neskôr došlo
k prevodu a prechodu vlastníckeho práva na odporcov v rade 1/ a 2/. Vykonaným dokazovaním okresný
súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX v časti B boli v čase podania žalobného návrhu ako vlastníci
vedené aj iné oprávnené osoby k parcele KNC č. 366 a KNC č. 367 odporca v 2/ rade v podiele 1

titulom darovacej zmluvy a pôvodne označený odporca v rade 1/ v podiele 1 titulom osvedčenia č.
N 255/98. Na označenom liste vlastníctva je zapísané osvedčenie podľa Zákona č. 293/1992 Zb. -
oprávnená držba od 4.3.1999 na dobu 10 rokov, na parcele č. 366, 367 - 50/99. Pôvodný odporca v
1/ rade, proti ktorému návrh smeroval, v priebehu konania (po jeho začatí) zomrel XX.X.XXXX, preto
súd pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami a následne na základe osvedčenia o dedičstve
30D/340/2009 už len s odporkyňou v rade 1/ (manželkou pôvodného odporcu v 1/ rade) a s odporcom
v 2/ rade (synom pôvodného odporcu v 1/ rade). Odporkyňa v 1/ rade na liste vlastníctva je vedená
ako spoluvlastníčka na základe osvedčenia o dedičstve 30D/340/2009 a odporca v rade 2/ je vedený
na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V 4933/99-182/99. Bolo v konaní nepochybné,
že v prospech pôvodne označeného odporcu v rade 1/ bola zapísaná oprávnená držba na základe
osvedčenia (vydané podľa Zákona č. 293/1992 Zb.) od 4.3.1999 na dobu 10 rokov na parcelu č. 366,
367. Z osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam N 255/98 vyplynulo vyhlásenie pôvodne
označeného odporcu v rade 1/, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností v k.ú. W., konkrétne KN parc.č.
366 zast. plocha o výmere 373 m2, parc.č. 367 záhrada o výmere 447 m2. Predtým boli nehnuteľnosti
zapísané v pozemkovej knihe v pozemnoknižnej vložke č. 749, 737, 336, 337 ako PKN parc.č. 185, 184,
183, ktoré pôvodný odporca v rade 1/ tvrdil, že nadobudol v roku 1963 sčasti darom od svojho otca E.
P. a sčasti od C. P. kúpou. Od roku 1963 tieto nehnuteľnosti užíva. Na základe osvedčenia o vydržaní
N 255/98 zo dňa 8.1.1999 pôvodne označený odporca v rade 1/ sa stal výlučným vlastníkom pozemkov
C-KN parc.č. 366 a 367 zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. W.. Následne podiel 1/2 daroval synovi, t.j.
odporcovi v rade 2/ a podiel 1/2 zdedila jeho manželka, t.j. odporkyňa v rade 1/.

Okresný súd pri právnom posúdení postupujúc v zmysle ustanovení § 129, 130, 131, 134 Občianskeho
zákonníka v spojení s aplikáciou Zákona č. 293/1992 Zb. konštatoval vecnú opodstatnenosť podaného
návrhu, následne platnosť osvedčenia o vydržaní ( N 255/98) zo dňa 8.1.1999, t.j. že možno na základe
neho nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. V

konkrétnej prejednávanej veci však podmienky pre vydržanie splnené neboli a ako to uvádza súd prvého
stupňa je tomu tak z nasledovných dôvodov:

Bolo nepochybné, že navrhovateľka sa domáhala svojich práv voči odporcom písomne - listom zo
dňa 25.11.1992, 7.6.2004, 23.9.2005, tieto listiny boli riadne doručené držiteľovi zapísanému na liste
vlastníctva. V týchto listoch navrhovateľka vyzývala na riešenie, mala za to, že právny predchodca
odporcov užíval predmetné nehnuteľnosti bez majetkového vyporiadania, tieto neoprávnene vydržal,
bez jej súhlasu, preto dobromyseľnosť daná nie je. Súd uvádza, že odporcovia relevantným a
hodnoverným spôsobom nepreukázali v rámci svojej obrany tvrdenie, že ich právny predchodca (M. P.)
kúpil od F. P. časť pozemkov parc. č. 183 a 184. Odporca v rade 2/ síce tvrdil danú kúpu, pričom ani sám
nevedel uviesť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti mal jeho otec kúpiť. Osvedčenie bolo zapísané 4.3.1999
a žalobný návrh bol poddaný na súde 2.3.2009, teda dva dni pred uplynutím osobitnej vydržacej doby
podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 293/1992 Zb. Navrhovateľka sa obrátila na súd pred uplynutím 10-ročnej
lehoty. Z toho je zrejmé, že užívanie predmetu sporu bolo navrhovateľkou rušené nielen písomne, ale
podala aj žalobu v zákonom stanovenej lehote. Ak aj odporcovia užívali predmetné nehnuteľnosti pred
vydaním osvedčenia, užívali ich bez právneho titulu, nedobromyseľne, nebol preukázaný na ich strane
žiaden titul, predaj, z čoho vyplýva, že odporcovia predmetné nehnuteľnosti užívali bez právneho titulu,
bez splnenia podmienky dobromyseľnosti. Preto je daný záver, že k vydržaniu nehnuteľnosti nedošlo.

Keďže navrhovateľka na základe dedičského rozhodnutia D 689/91-8 stala spoluvlastníčkou PKN
parc.č. 183 a 184 v podiele 1/2, možno určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 len k
novovytvoreným parcelám pozostávajúcich z dielov: diel 3 - 198 m2 - pôvodná PKN parc.č. 184, diel
4 - 251 m2 - pôvodná PKN parc.č. 184, diel 5 - 65 m2 - pôvodná PKN parc.č. 183, diel 6 - 60 m2
- pôvodná PKN parc.č. 183. V znaleckom posudku č. 14/2011 súdom ustanovený znalec určil, že na
podklade geometrického plánu zodpovedajú dielom č. 3, 4, 5 a 6 podľa GP 31562388-109/98 v novom
stave parcely tak, ako je to uvedené v závere znaleckého posudku a pripojeného geometrického plánu,
a to: parc. C KN č. 366/1 zast. plocha o výmere 44 m2 (časť dielu 5 z pkn parc.č. 183), parc. C KN č.
366/2 zast.plocha o výmere 20 m2 (časť dielu 5 z pkn parc.č. 183), parc. C KN č. 366/3 zast.plocha o
výmere 53 m2 (časť dielu 3 z pkn parc.č. 184), parc. C KN č. 366/4 zast.plocha o výmere 91 m2 (časť
dielu 3 z pkn parc.č. 184), parc. C KN č. 366/5 zast.plocha o výmere 54 m2 (časť dielu 3 z pkn parc.č.
184),parc. C KN č. 367/1 záhrada o výmere 61 m2 (časť dielu 6 z pkn parc.č. 183), parc. C KN č. 367/2

záhrada o výmere 251 m2 (časť dielu 4 z pkn parc.č. 184). Zo znaleckého posudku taktiež vyplýva že
novovytvorené parcely reg. C KN č. 366/1 až 366/5 určujú záber z pôvodných pkn parciel 183 a 184 do
doterajšej parcely reg. C KN č. 366. Novourčeným parcelám KNC č. 366/1 až 366/5 zodpovedajú diely
č. 5 a 3 z geometrického plánu č. 31562388-109-98. Novovytvorené parcely reg. C KN č. 367/1 a 367/2
určujú záber z pôvodných pkn parciel 183 a 184 do doterajšej parcely reg. C KN č. 367. Novourčeným
parcelám KNC č. 367/1 a 367/2 zodpovedajú diely č. 6 a z geometrického plánu č. 31562388-109-98.
Podľa znaleckého posudku vlastnícke práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam reg. C KN č. 366/1,
366/2, 367/1 sú zapísané na LV č. XXXX ako časť nehnuteľností reg. C KN č. 366, 367 v prospech
odporkyne v rade 1/ a odporcu v rade 2/ a duplicitne v pkn vl.č. 336 v podiele 1/2 spoločne s pkn. vl. č.
337 ako pôvodná parcela č. 183 roľa o výmere 942 m2 v prospech právnych predchodcov navrhovateľky,
prejednané v podiele 4/8 k celku na navrhovateľku podľa dedičského konania D 689/91-8.

Vlastnícke práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam reg. C KN č. 366/1, 366/2, 367/1 sú zapísané na
LV č. XXXX ako časť nehnuteľností reg. C KN č. 366, 367 v prospech odporkyne v rade 1/ a odporcu
v rade 2/ a duplicitne v pkn vl.č. 337 v podiele 1/2 spoločne s pkn. vl. č. 336 ako pôvodná parcela č.
183 roľa o výmere 942 m2 v prospech právnych predchodcov navrhovateľky, prejednané v podiele 4/8
k celku na navrhovateľku podľa dedičského konania D 689/91-8 vlastnícke práva k novovytvoreným
nehnuteľnostiam reg. C KN č. 366/3, 366/4, 366/5, 367/2 sú zapísané na LV č. XXXX ako časť
nehnuteľností reg. C KN č. 366, 367 v prospech odporkyne v rade 1/ a odporcu v rade 2/ a duplicitne v
pkn vl.č. 337 v podiele 1/2 spoločne s pkn. vl. č. 336 ako pôvodná parcela č. 184 roľa o výmere 2.795 m2
v prospech právnych predchodcov navrhovateľky, prejednané v podiele 4/8 k celku na navrhovateľku
podľa dedičského konania D 689/91-8. Predložené znalecké posudky neboli nikým namietané a ničím
spochybňované.

Hodnotením vykonaného dokazovania okresný súd prijal záver o nemožnosti prijať záver o
dobromyseľnosti držby, keďže pôvodný vlastník bol známy, bol stále vedený v pozemnoknižnej vložke
a súdu nebol hodnoverne preukázaný žiadny prevod z F. P. na M. P.. Na tomto základe je jednoznačne
daný záver, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1, túto časť
odporcovia nevydržali, nemohli sa stať vlastníkmi. Spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1 je navrhovateľka
a odporcovia sú spoluvlastníkmi len vo zvyšnej časti, t.j. ich podiel je úmerne ponížený vzhľadom na
nepochybne preukázaný podiel navrhovateľky, t.j. podiel 1.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o ustanovenie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1,
ods. 2 a ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval plný úspech navrhovateľky, ktorá si
uplatnila trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, trov znaleckého dokazovania
a trov právneho zastúpenia. Okresný súd po preskúmaní účelnosti vynaložených trov a správnosti ich
vyčíslenia priznal jej nárok na náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 99,50
eur, titulom zloženej zálohy na trovy znaleckého dokazovania sumu 500 eur a titulom vynaložených
nákladov na vypracovanie odborného posudku Ing. P. sumu 86 eur (v úhrnnej sume ide o iné trovy
konania vo výške 685,50 eur). Titulom trov právneho zastúpenia okresný súd postupujúc v zmysle
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
konštatoval nárok na náhradu sumy 526,54 eur za úkony právnej služby osobitne konkretizované v
písomnom odôvodnení rozhodnutia na strane č. 11. Neúspešnú procesnú stranu - odporcov 1,2 zaviazal
trovy konania navrhovateľke nahradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 148 ods. 1 O.s.p. odporcovia v 1/,2/ rade (neúspešné procesné strany) sú povinní spoločne a
nerozdielne hradiť aj trovy konania štátu. Zo spisového materiálu bolo preukázané (uznesenie OS Žilina
č.k. 18C/29/2009-215 zo dňa 12.4.2012) priznanie znaleckej odmeny V. X. v sume 601,83 eur, z toho
suma 500 eur z preddavku zloženého navrhovateľkou a suma 101,83 eur z rozpočtových prostriedkov
súdu. Po aplikácii § 148 ods. 1 O.s.p. súd odporcom v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť štátu trovy v sume 101,83 eur. Dodal, že nezistil dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade. Vytýkali súdu nesprávne
skutkové zistenia a následne nesprávne právne posúdenie veci. Domáhali sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že žiadali zamietnutie žaloby, alternatívne žiadali zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav. Odvolatelia vyslovili názor, že
súd pri rozhodovaní nebral zreteľ na všetky okolnosti za ktorých mohlo vzniknúť ich vlastnícke právo

k predmetným podielom na nehnuteľnostiach. Domnievajú sa, že otec odporcu 2/ a manžel odporkyne
1/ ( P. P.) a odporkyňa 1/ nadobudli vlastnícke právo k podielom na predmetných nehnuteľnostiach
kúpou. Kúpnu zmluvu však v tomto čase nemajú odporcovia k dispozícií. Poukazovali aj na predloženie
listinného dôkazu - potvrdenia Rady Miestneho národného výboru v Bánovej z 18.9.1963, ktorý
potvrdzuje, že P. P. s manželkou, t.j. s odporkyňou v 1/ rade zakúpil pozemky o výmere 606 m2
pre výstavbu rodinného domu. Hoci toto potvrdenie bolo vydané pre účely poskytnutia pôžičky,
nepriamo potvrdzuje, že ku kúpe pozemku zo strany P. P. došlo. Ku kúpe mohlo dôjsť len od otca
navrhovateľky, ktorý bol spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Z potvrdenia vyplýva, že výstavba
domu sa uskutočňovala na vlastnom pozemku P. P. na parcele č. 185 a zbytok 606 m2 k výstavbe
rodinného domu bol prikúpený, aby tvoril ucelenú časť pre zriadenie dvora, záhrady a výstavbu
vedľajších stavieb. V období od 1.1.1951 do 1.4.1964 nebol zápis nadobudnutia vlastníckeho práva do
pozemkovej knihy podmienkou prevodu. Nesúhlasili s vyhodnotením nevierohodnosti výpovede svedka
U. M. súdom. Tento bol svedkom odovzdávania peňazí medzi otcom navrhovateľky a P. P.. Počul,
že ide o vyplatenie ceny za pozemky pre výstavbu rodinného domu. Nemusel si pamätať ani presné
časové vymedzenie, pre toto práve nemusel byť nedôveryhodný. V roku 1963, keď prebiehala výstavba
rodinného domu a P. P. s manželkou užívali pozemky ( predmet určovacej žaloby) , otec navrhovateľky
žiadnym spôsobom voči nim nezasiahol, aby nezamedzil neoprávnenému užívaniu svojich pozemkov.
Výstavba prebiehala v dedine, kde mali obaja účastníci kúpno-predajného vzťahu trvalé bydlisko a teda
otec navrhovateľky by bol okamžite zasiahol, ak by niekto cudzí čokoľvek vykonával na jeho pozemkoch.
P. P. s manželkou, t.j. odporkyňou v rade 1/ užívali pozemky objektívne v dobrej viere, že sú to pozemky,
ktoré riadne kúpili, že ich oprávnene užívajú ako vlastné a nemohli mať žiadne pochybnosti o tom, že
im k nim patrí vlastnícke právo. Ak súd považoval kúpno-predajný vzťah medzi otcom navrhovateľky
a P. P. s manželkou ohľadom nadobudnutia predmetných pozemkov kúpou za nepreukázaný, mal sa
zaoberať otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva na strane odporcov vydržaním, keďže predmetné
nehnuteľnosti P. P. s manželkou od roku 1963 nepretržite užívali viac ako 10 rokov. Nemožno im
preto z týchto dôvodov uprieť dobromyseľnosť, keďže nemali žiadne pochybnosti o tom, že užívajú
svoje pozemky, o ktoré sa riadne starali a zveľaďovali a ich užívanie nebolo zo strany údajného
vlastníka ani raz ničím rušené. Okrem toho, podľa § 130 Občianskeho zákonníka sa pri pochybnostiach
oprávnenosti držby predpokladá, že držba je oprávnená. Ak navrhovateľka popiera dobromyseľnosť
odporcov pri užívaní predmetných nehnuteľností má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej
držby. V tejto súvislosti nemá právny význam ani skutočnosť, že užívanie nehnuteľností bolo písomne
rušené navrhovateľkou v rokoch 1992, 2004 a 2005. Súd prvého stupňa preto dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poprela pravdivosť dôvodov uvádzaných odporcami
v odvolaní, pretože svoje tvrdenia nijak a ničím hodnoverne nepreukázali. Správne vyhodnotil okresný
súd okolnosť, že potvrdenie Rady Miestneho národného výboru v Bánovej zo dňa 19.9.1963 ( ide
o doklad, na ktorý sa odporcovia odvolávajú, že spornú nehnuteľnosť kúpili ) nie je žiadnym titulom
svedčiacim o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti, pretože už zo samotného znenia potvrdenia vyplýva,
že odporkyňa v rade 1/ so svojim manželom si mali zakúpiť „nešpecifikovaný“ stavebný pozemok pod
výstavbu rodinného domu o výmere 606 m2, pričom ale pozemnoknižný prevod nie je ešte prevedený a
je v štádiu riešenia. Výstavbu však prevádzali na vlastnom pozemku na parc. č. 185. Správne vyhodnotil
okresný súd za nevierohodnú výpoveď svedka U. M. a dôvody podrobne a presne i v odôvodnení
rozsudku vyšpecifikoval.

Podľa názoru navrhovateľky, ak aj odporcovia sporné nehnuteľnosti užívali aj pred vydaním samotného
osvedčenia, užívali ich bez právneho titulu, teda nemohla byť splnená ani podmienka dobromyseľnosti
a k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nemohlo dôjsť. Navrhovateľka žiadala preto potvrdiť
rozsudok súdu prvého stupňa pre vecnú správnosť a uplatnila si trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a 214
ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav zistil riadne a
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i
nasl. O.s.p. a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Okresný súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia účastníkom konania dáva relevantné odpovede na všetky skutkovo ako aj právne významné
otázky, ktoré v konaní vyvstali. Odôvodnenie rozsudku garantuje právo účastníkom na spravodlivé súdne
konanie. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia v podrobnostiach uvádza tak skutkové zistenia,
ako aj právne posúdenie, na tie krajský súd poukazuje a sa s nimi stotožňuje.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je, alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na takom určení
naliehavý právny záujem. O naliehavosť právneho záujmu môže ísť vtedy, ak by bez súdom vysloveného
určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne
postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď už o existujúci (aspoň v dobe vydania
rozhodnutia) právny vzťah (právo) alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej
by mohol byť objektívne ohrozený už v existujúcom právnom vzťahu prípadne by mohol byť vystavený
konkrétnej ujme pre svoje neisté postavenie. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. sa
viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca domáha v konaní) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacích petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Výrok súdu o určení vlastníckeho práva odstraňuje ohrozenie, neistotu,
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu bez toho, žeby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

V posudzovanej veci okresný súd správne aplikoval zákonné kritéria hodnotenia naliehavého právneho
záujmu na určovacej žalobe z pohľadu ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. a zákonné podmienky
naliehavosti právneho záujmu na konkrétnej určovacej žalobe navrhovateľky v posudzovanej veci i v
podrobnostiach vysvetlil. Aplikácia hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka pri právnom
posúdení vecí má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že podielové spoluvlastníctvo k predmetu
sporu nadobudla dedením po svojom právnom predchodcovi C. P., zomr. XX.XX.XXXX na základe
rozhodnutia D 689/91-8. Na druhej strane tiež je preukázané, že na liste vlastníctva k predmetu sporu
(aktuálne už v C KN stave) sú aktuálne zapísaní odporcovia 1,2 a to jednak titulom dedenia a titulom
darovacej zmluvy. Je jednoznačné v konaní, že právny predchodca odporcov 1/ 2/ bol zapísaný k
predmetu sporu na liste vlastníctva na základe osvedčenia o vydržaní N 255/98 zo dňa 8.1.1999,
ktorý podiel 1 daroval synovi - odporcovi v rade 2/ a podiel 1 zdedila po pôvodnom odporcovi jeho
manželka - odporkyňa v rade 1/ po jeho smrti. Bolo dôležité z hľadiska právneho vyhodnotiť situáciu, či
právny predchodca odporcov 1/, 2/ nadobudol nehnuteľnosti, ktoré držal na základe existujúceho (hoc
neplatného) právneho titulu a či vstúpil do držby nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu dobromyseľne.
Odporcovia aj v odvolaní aj v konaní pred súdom prvého stupňa preukazovali oprávnenú držbu, vstup
ich právneho predchodcu do držby ( titulom tvrdenej kúpy ) obsahom potvrdenia Rady Miestneho
národného výboru v Bánovej z roku 1963. Uvedená listina podľa názoru krajského súdu by aj mohla mať
relevantnú právnu silu preukazujúcu existenciu právneho titulu vstupu do držby zakladajúcu aj následnú
dobromyseľnosť držiteľa ak by obsahovala jednoznačné vymedzenie nehnuteľnosti ( pozemku ) ktorá
bola predmetom kúpy. V „ Potvrdení „ ( z č.l. 86 spisu) sa iba uvádza zakúpenie stavebného pozemku
pod výstavbu rodinného domu o výmere 606 m2 P. P. a manželkou D.. Miestny národný výbor v Bánovej
však podotkol, že pozemnoknižný prevod od doterajších vlastníkov nie je ešte prevedený, je v štádiu
riešenia, neuvádza sa v ňom, že pozemnoknižný prevod už bol vykonaný. Navyše bolo poznamenané,
že „výstavbu prevádza na vlastnom pozemku na parcele č. 185, ktorá je vedená na neb. E. P. „.
Označená listina nepreukazuje, že by právny predchodca odporcov nadobudol kúpou ( hoc uzavretou
ústne ) tie nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľka v posudzovanej veci domáha určenia podielového
spoluvlastníctva. Nebol preto daný ani dôvod, aby sa okresný súd zaoberal právnou otázkou držby v
období od roku 1963 až do roku 1992 ako sa domnievali odvolatelia. Vzhľadom na sporový charakter
konania bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou odporcov v rámci tvrdenej obrany preukázať
„ oprávnenosť držby „ odporcovia však na toto svoje tvrdenie dôkazné bremeno neuniesli, na rozdiel od
navrhovateľky, ktorá v konaní preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou žalovaných nehnuteľností.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu vychádza
zo správne aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zohľadňuje účelnosť vynaloženia
trov a správnosť ich vyčíslenia.

Podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. odporcom ( neúspešní účastníci v odvolacom
konaní ) uložil krajský súd nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke ( úspešnej procesnej strane )
trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 81,46 eur za l úkon právnej služby
- písomné vyjadrenie k odvolaniu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .