Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214543
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212214543.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu H. O., nar. X.X.XXXX,

bytom v F., J. 1, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1, proti
žalovanej Záchrannej službe Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, registrovanou MZ SR č.
1842/1990-A/I.-5, zast. JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Jakobyho 19, v
konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej na základe listiny zo dňa
10.4.2012 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovanej naďalej trvá.

Nárok žalobcu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku za čas od 28.4.2012 do právoplatného skončenia pracovného pomeru vylučuje na samostatné

konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.5.2012 žiadal, aby súd rozsudkom určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej na základe listiny zo dňa 10.4.2012 je
neplatnéajehopracovnýpomeružalovanejnaďalejtrvá.Uplatnilsináhradumzdyvovýškepriemerného
zárobku za čas od 28.4.2012 do právoplatného skončenia pracovného pomeru a náhradu trov konania.
Na odôvodnenie nárokov uviedol, že u žalovanej začal pracovať na základe pracovnej zmluvy zo dňa
11.4.2005akovodičaod1.6.2006sdohodnutýmdruhompráce-zdravotníckyzáchranár.Dňa27.4.2012
bolo mu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru - listina zo dňa 10.4.2012, č. 483/2012/ZS.

Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná uviedla závažné porušenie pracovnej
disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 19.3.2012
počas dennej pracovnej zmeny. Žalovaná pri internej kontrole zistila, že jeho posádka neinformovala
Krajské operačné stredisko SR (KOS) o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený
na zásah a o čase ambulancie ZZS na stanovisku s ukončením zásahu. Uviedol, že žalovaná svoje
závery oprela o telefonickú komunikáciu medzi operátorom KOS a jeho podriadeným G. X.. Uviedol v
návrhu, že svojim konaním sa mal dopustiť porušenia povinností podľa bodov 3.3.1. a 3.3.10. opisu

pracovnýchčinnostízdravotníckehozáchranáraamaloslabiťsieťzáchrannejzdravotnejslužbyaohroziť
poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca s postupom žalovanej nesúhlasil, pretože
si nebol vedomý zavineného porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom dňa 19.3.2012. Mal
za to, že postupu žalovanej predchádzala situácia vzniknutá v marci 2012 v súvislosti s medializáciou
mzdových podmienok zamestnancov žalovanej a jeho vyjadrením ako predsedu základnej odborovej
organizácie k tomuto stavu. Uviedol, že jeho vyjadrenie urobené v pozícii zástupcu sociálneho partnera
žalovanej,žalovanápovažovalazaporušeniepracovnejdisciplínyadoručilamuvtejtovecinapomenutie

za porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 28.3.2012. Uviedol, že podľa listiny o okamžitom
skončení pracovného pomeru mu žalovaná pripisuje porušenie povinnosti zdravotníckeho záchranára,pričom on dňa 19.3.2012 bol zadelený regionálnym vedúcim strediska ako vodič, nie ako zdravotnícky
záchranár.Uviedol,žežalovanámupripisujeporušeniepovinností,ktorédňa19.3.2012privýkonepráce
vodiča nemal. Nesúhlasil ani s posúdením situácie v popoludňajších hodinách na pracovisku tak, ako

ju žalovaná vyhodnotila na základe ňou vykonanej kontroly. Poukázal na ust. § 47 ods. 1 písm. a/ Zák.
práce, podľa ktorej zamestnávateľ má povinnosť utvárať podmienky pre plnenie pracovných úloh. Podľa
ust. § 91 ods. 1 a 2 Zák. práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná
zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Dňa 19.3.2012 jeho
denná pracovná zmena začala o 7:00 hod. a v čase kontroly od začiatku zmeny odpracoval 7 hod. a

42 min.. Uviedol, že v tom čase spolu s kolegom G. X. riadnym spôsobom čerpal prestávku na jedenie
a oddych, t.j. zákonom stanovený nárok. Uviedol, že v podmienkach výkonu práce u žalovanej sa
jedná o obvyklý spôsob čerpania prestávky na jedlo a oddych, pričom po celý čas trvania prestávky je
zdravotnícky záchranár zapojený na komunikačný systém a v prípadoch naliehavej potreby oznámenej
operátorom KOS aj každá posádka pružne situáciu rieši. Poukázal na to, že dňa 19.3.2012 po celú
pracovnú zmenu zabezpečoval komunikáciu s operátormi KOS jeho kolega G. X.. Žalobca uviedol,

že žalovaná listom zo dňa 26.3.2012 požiadala Základnú odborovú organizáciu pri Záchrannej službe
Košice o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru podľa ust. § 240 ods. 8 Zák.
práce. Výbor odborovej organizácie dňa 2.4.2012 odmietol udeliť súhlas. Uviedol k postupu žalovanej,
že v žiadosti o udelenie súhlasu doložila iba Protokol z vykonanej kontroly bez možnosti vyjadrenia sa
kontrolovaných zamestnancov k veci. Uviedol, že nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru

žalovanej oznámil listom zo dňa 27.4.2012, v ktorom oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu žalobcu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu a uplatnila si náhradu trov konania. K
tvrdeniu žalobcu, že mu pripisuje porušenie povinností zdravotníckeho záchranára, ktoré on pri výkone
práce vodiča dňa 19.3.2012 nemal, uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.4.2005 pracoval

žalobca u žalovanej ako vodič, a to do 31.5.2006. Na základe dodatku - dohody o zmene pracovnej
zmluvysúčinnosťouod1.6.2006zmenilsajejobsahvbode2.-druhpráce,na„zdravotníckyzáchranár“.
Prácu zdravotníckeho záchranára vykonával žalobca u žalovanej až do skončenia pracovného pomeru
dňa 27.4.2012. Žalovaná uviedla, že žalobca spĺňal podmienky vedenia vozidla s právom prednostnej
jazdy a mohol byť v prípade zadelenia aj vodičom ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Dňa

19.3.2012bolaposádkaambulancieZZSKošice-Sever2RZPvzložení:zdravotníckyzáchranárG.X.a
zdravotnícky záchranár -vodič H. O., t.j. žalobca. Žalovaná uviedla, že neobstojí preto tvrdenie žalobcu,
že dňa 19.3.2012 vykonával iba prácu vodiča, nakoľko v zmysle vyššieuvedeného, ako aj s poukazom
na Opis pracovných činností žalobcu zo dňa 26.2.2008 a na Rozhodnutie o mzde vykonával u žalovanej
prácu vo funkcii zdravotnícky záchranár a za prácu zdravotníckeho záchranára mu aj žalovaná platila

mzdu. Skutočnosť, že dňa 19.3.2012 v zmysle zadelenia v posádke ambulancie ZZS Košice - Sever 2
RZP viedol vozidlo, nezbavovala ho povinností zdravotníckeho záchranára. Žalovaná preto uviedla, že
nevidí v tejto časti návrhu jeho dôvodnosť. Ďalej žalovaná uviedla k otázke údajného neposkytovania
prestávky na odpočinok a jedenie, o ktorú skutočnosť uviedla, že žalobca taktiež oprel svoj návrh, že
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom nedošlo z dôvodu, ako žalobca uviedol.

Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že v čase, keď bola u žalobcu vykonávaná interná kontrola práve čerpal
prestávku na jedenie a oddych, pričom v podmienkach výkonu práce u žalovanej sa jednalo o obvyklý
spôsob čerpania prestávky. K tomuto tvrdeniu žalobcu, že v čase kontroly čerpal prestávku na jedenie a
oddych, keďže od začiatku zmeny odpracoval 7 hod. a 42 min., predložila žalovaná Prehľad výjazdov zo
dňa 19.3.2012 a Výkaz práce žalobcu zo dňa 19.3.2012, v ktorých poukázala na to, že v čase kontroly

z jej strany (19.3.2012 o 14:42 hod.) mal žalobca ukončených 5 zo spolu 7 výjazdov počas pracovnej
zmeny. Celkový čas výjazdov žalobcu počas pracovnej zmeny dňa 19.3.2012 od 7:00 hod. do 19:00
hod. bol v trvaní 8 hod. 42 min. a teda medzi jednotlivými výjazdmi mal žalobca čas na prestávku na
jedenie a oddych v rozsahu viac ako 3 hodiny. Žalovaná však zdôraznila, že k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom nedošlo z dôvodu, že tento v čase kontroly čerpal prestávku na jedenie

a oddych. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že komunikáciu s operátormi KOS počas celej pracovnej
zmeny dňa 19.3.2012 zabezpečoval jeho kolega G. X., žalovaná uviedla, že v zmysle Opisu pracovných
činností žalobcu zo dňa 26.2.2008 bol G. X. jeho priamym podriadeným. V konkrétnostiach uviedla,
že v zmysle bodu 3.3.1. Opisu pracovných činností mal žalobca svojmu službukonajúcemu kolegovi
G. X. vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo G. X. ako druhý člen posádky a priamy podriadený

žalobcu vykoná a to z dôvodu, že žalobca bol v rámci posádky zdravotníckym záchranárom vyššieho
vzdelania, resp. s dlhšou odbornou praxou. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že skončila pracovnýpomer so žalobcom na základe skutočností, že dňa 19.3.2012 v čase o 13:48:53 hod. bol KOS ZZS SR,
pracoviskom Košice, posádke Stanice ZZS Košice - Sever 2 RZP, ktorú viedol žalobca ako zdravotnícky
záchranár vyššieho vzdelania, resp. s dlhšou odbornou praxou, hlásený zásah k pacientovi. Pacienta

posádka po ošetrení v čase 14:20 hod. smerovala do zdravotníckeho zariadenia - UN L. Pasteura na Tr.
SNP v Košiciach. Následne sa posádka, vedená žalobcom, bez informovania KOS ZZS SR presunula
na stanovište stanice ZZS Košice - Sever 2 RZP na Tomášikovu ul.. Posádka teda neinformovala o čase
odovzdania pacienta, o stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie ZZS na stanovisku
s ukončením zásahu. Dňa 19.3.2012 v čase od 14:42 hod. bola na stanici ZZS Košice - Sever 2 RZP

uskutočnená interná kontrola vedúcimi zamestnancami žalovanej Mgr. E. R. a Bc. H. R.. Prítomní pri
kontrole bol žalobca a jeho službukonajúci kolega G. X., zdravotnícky záchranár. Predmetom kontroly
bolo dodržiavanie interných smerníc, postupov a nariadení a zároveň bola vykonaná dychová skúška na
alkohol. Uviedla, že v rámci kontroly mal byť posádke žalobcu prostredníctvom KOS ZZS SR nahlásený
kontrolný zásah. Operátor KOS ZZS SR bol zmätený a nemal vedomosť o pohybe posádky a stave
pripravenosti k zásahu, telefonicky sa preto spojil s priamym podriadeným žalobcu G. X. v čase o

14:52:16 hod. a dotazoval sa ho na polohu. V telefonickom hovore G. X. oznámil operátorovi KOS
ZZS SR nepripravenosť k zásahu, oznámil, že nie je voľný a nachádza sa s pacientom, ktorého práve
odovzdáva v nemocničnom zariadení. Žalovaná uviedla, že v čase o 14:52:16 hod. sa však posádka
ambulancie ZZS Košice - Sever 2 RZP v skutočnosti nachádzala na stanovišti Stanice ZZS Košice -
Sever 2 RZP. Žalovaná uviedla, že posádka, ktorú viedol a za ktorú bol zodpovedný žalobca, vedome

klamala a zavádzala operátora KOS ZZS SR. Protiprávnym konaním posádky ambulancie ZZS Košice
- Sever 2 RZP bola oslabená sieť záchrannej zdravotnej služby a ohrozené poskytovanie neodkladnej
prednemocničnej starostlivosti. Žalovaná kontrolou a následným šetrením tiež zistila, že zdravotnú
dokumentáciu „Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby“ posádka vedená žalobcom, v UN L.
Pasteura odovzdala bez vyplnenia času odovzdania pacienta a vo vyhotovení pre potreby žalovanej

následne G. X. doplnil nepravdivý údaj o čase odovzdania v zdravotníckom zariadení - 14:40 hod..
Žalobca svojim vyššieuvedeným konaním porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle ust. § 81
Zák. práce, upravené súčasne v jeho Opise pracovných činností zo dňa 20.12.2010 a porušil odborné
povinnosti a špecifické povinnosti počas pracovnej zmeny, ktorých porušenie bolo uvedené v písomnom
vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svojim konaním zároveň porušil interný predpis

žalovanej - rozhodnutie riaditeľa č. 01/2012 zo dňa 3.1.2012 - Povinnosť hlásenia statusov - aktuálnych
pozícií ambulancií ZZS ZS Košice na KOS ZZS SR a to v bode 2.1.3. a 2.1.4.. Poukázala na to, že
porušenie povinnosti byť riadený operátorom KOS ZZS SR je súčasne porušením povinností Záchrannej
služby Košice, t.j. žalovanej, upravenej v ust. § 5 ods. 1 písm. f/ zák. č. 579/2004 Z.z. o záchrannej
zdravotnej službe, za porušenie ktorej povinnosti uloží Ministerstvo zdravotníctva SR poskytovateľovi

záchrannej zdravotnej služby pokutu do výšky 16.596 eur (§ 6 ods. 1 písm. a/ bod 2 cit. zák.). K
otázke žiadosti o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru žalovaná uviedla, že
adresovala Základnej odborovej organizácii SOZ ZaSS žiadosť o udelenie súhlasu a splnila si teda svoju
povinnosť v zmysle ust. § 240 ods. 8 Zák. práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a stanoviskom žalovanej, listinnými dôkazmi predloženými

účastníkmi konania a výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako účastník konania vypovedal, že pracoval u žalovanej na základe pracovnej zmluvy
spočiatku ako vodič, neskôr ako zdravotnícky záchranár. Dňa 19.3.2012 uviedol, že bol zadelený v
pracovnejzmenedoposádkyrýchlejzdravotnejpomoci(RZP)spolusG.X.. Zadeľovaniezamestnancov
do posádok zabezpečuje regionálny vedúci strediska. V prípade jeho zadelenia pre daný deň dostal taký

pokyn od regionálneho vedúceho strediska Bc. H. R. elektronickou formou. Týždeň predtým pracoval
v posádke rýchlej lekárskej pomoci (RLP). Uviedol, že G. X. nebol vodičom, nemohol preto vykonávať
funkciu vodiča v posádke a v posádke stále vykonával len funkciu zdravotníckeho záchranára. Z tejto
skutočnosti vyplynulo zadelenie, kto v danej posádke je vodičom, kto záchranárom. Uviedol, že podľa
interných predpisov mobilnú komunikáciu s dispečingom - Krajským operačným strediskom (KOS)

zabezpečuje zdravotnícky záchranár, vyplýva to z bodu 3.3.1. opisu jeho pracovnej činnosti, a tak to bolo
aj počas všetkých výjazdov v uvedený deň. Uviedol, že on ako vodič mal na starosti vozidlo, kontrolu
pri výjazdoch a takisto bolo jeho povinnosťou po skončení výjazdu zapisovať výjazdy do počítačovej
evidencie, súčasne odoberal anamnézu a vyšetroval pacientov, t.j. meral im napr. krvný tlak, glykémiu,
ktoré hodnoty zapisoval kolega - záchranár do lekárskej správy. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým že

bol, v súvislosti so svojim vyšším vzdelaním, nadriadeným posádky, uviedol, že jeho nadriadená pozíciasa týkala najmä výkonu zdravotníckych činností ako je napr. odoberanie anamnézy od pacienta, určenie
smerovania do nemocnice a v týchto smeroch jeho nadriadená pozícia bola dodržaná. Takéto zadelenie
úloh v posádke sa dodržiavalo v každej jednej posádke RZP, t.j. vodič vozidla s operačným strediskom

nekomunikoval,t.j.žalobcauviedol,žeonnebolzodpovednýmzakomunikáciusKOSatútokomunikáciu
zabezpečoval v danom prípade v plnom rozsahu zdravotnícky záchranár G. X.. Žalobca vypovedal, že
v daný deň 19.3.2012 o 13:48 hod. prijal jeho kolega - zdravotnícky záchranár G. X. hlásenie KOS na
výjazd. Jednalo sa o výjazd na Trolejbusovú ul., pacient bol vyšetrený na mieste a potom s ním posádka
RZP smerovala na traumatológiu do UNLP na Tr. SNP v Košiciach. Pacienta posádka odovzdala na

traumatologickej ambulancii, jeho prevzatie potvrdzoval prijímajúci lekár na lekárskej správe a to na
tlačive - Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktoré začína vypĺňať záchranár u pacienta,
potom sa údaje zreferujú lekárovi v zariadení, v ktorom sa pacient odovzdáva a tento lekár potvrdí
svojímpodpisomapečiatkou,žepacientaprevzal.Naotázkužalobcaodpovedal,žesavtomtozázname
má uviesť aj čas odovzdania pacienta v zdravotníckom zariadení, avšak stávalo sa nie raz, že sa čas
do záznamu nezapísal. Uviedol, že sa tak zrejme stalo a čas odovzdania pacienta sa nezapísal ani v

danom prípade. Podľa žalobcu sa posádka RZP po odovzdaní pacienta mohla pohnúť z nemocnice
zhruba o 14:35 hod. a asi o 14:40 hod. mohla byť posádka na stredisku Sever na Tomášikovej ul.. Po
príchode na stredisko bolo potrebné odhlásiť sa KOS a to telefonicky. Žalobca uviedol, že odhlásiť sa
z výjazdu mal jeho kolega - zdravotnícky záchranár. Vypovedal, že po návrate na stredisko on išiel
do kuchyne a jeho kolega - záchranár na toaletu a vtedy žalobca začul zvonenie mobilného telefónu,

prostredníctvom ktorého bola posádka RZP riadená KOS. Mohlo to byť asi 2 - 3 minúty po ich návrate
na stredisko, presný čas určiť nevedel. Telefón zodvihol záchranár G. X.. Žalobca sa pýtal kolegu, či
majú výjazd, ale kolega mu ani nestihol mu ani odpovedať a telefón už zvonil druhýkrát. Žalobca uviedol,
že s odstupom času už vie, že prvýkrát volal operátor KOS, ktorý zisťoval, kde sa posádka nachádza
a uviedol, že on len vtedy zistil, že nie sú odhlásení. Dal preto svojmu kolegovi - záchranárovi pokyn,

aby odhlásil výjazd, avšak bolo už neskoro, pretože telefón už zvonil druhýkrát. Druhý telefonát bol od
hlavného zdravotníckeho záchranára, ktorý bol na kontrole. Aj pri druhom zvonení dvihol telefón jeho
kolega G. X.. Potom nasledoval tretí telefonát, ktorý opäť prevzal kolega žalobcu G. X., ktorý mu potom
oznámil, že majú (posádka RZP) nahlásený kontrolný výjazd. Mali zísť dole k zdravotníckemu vozidlu,
kde hlavný zdravotnícky záchranár žiadal od nich, aby sa vyjadrili na kameru, prečo sa neodhlásili z

výjazdu. Žalobca uviedol, že on sa odmietol vyjadriť na kameru, vyjadroval sa určitým spôsobom jeho
kolega - zdravotnícky záchranár. Potom ho hlavný zdravotnícky záchranár vzal na kontrolu sanitného
vozidla, pri ktorej kontroloval vozidlo a to konkrétne jeho technický stav - svetlá, kolesá, výstražné
znamenia a ďalší člen kontrolnej skupiny - regionálny vedúci strediska Bc. H. R. vzal si na kontrolu
zdravotníckeho záchranára G. X. a kontroloval stav ambulancie vozidla, t.j. jeho zdravotnícke vybavenie.

Po kontrole sanitného vozidla kontrolóri aj kontrolovaní odišli do služobnej miestnosti strediska, kde
kontrola pokračovala kontrolou zápisov v počítačových evidenciách, či bola posádka zapísaná ako
zmena, či sú odpísané výjazdy... O kontrole bol vyhotovený Protokol z kontroly stanice, ktorý žalovaná
v konaní predložila. Žalobca uviedol, že no odmietol protokol podpísať, pretože žiadal kópiu z neho
a to skôr, než ho podpíše, ktorú chcel mať k dispozícii. Keďže mu kópia z protokolu nebola daná,

protokol nepodpísal. Nepodpísal ho ani zdravotnícky záchranár G. X.. Žalobca odôvodnil požiadavku
mať k dispozícii kópiu protokolu tým, že sa v minulosti stalo, že následne do už podpísaného protokolu
boli vpisované ďalšie veci. Uviedol, že protokol im bol prečítaný hlavným zdravotníckym záchranárom
Mgr. R.. Žalobca vlastnou rukou do protokolu v časti, v ktorej sa zamestnanec mohol vyjadriť, vpísal,
že vníma kontrolu ako útok proti svojej osobe na margo udalostí, ktoré sa stali u žalovanej v posledných

dňoch. Po vykonaní kontroly uviedol žalobca, že naďalej s kolegom - zdravotníckym záchranárom
pokračovali vo výkone svojich pracovných činností. Vypovedal, že má vedomosť, že sa žalovaná obrátila
na odborovú organizáciu s požiadavkou o súhlas na okamžité skončenie jeho pracovného pomeru,
ale odborová organizácia súhlas nedala. Následne mu bolo doručené poštou okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré prevzal dňa 27.4.2012. Potom žalobca svojej zamestnávateľke - žalovanej

oznámil, že trvá na ďalšom zamestnaní a že považuje okamžité skončenie za neplatné.

Naotázkužalobcaodpovedal,ževychádzalprisvojomtvrdení,žebolzadelenýdňa19.3.2012vposádke
vo funkcii vodiča zo zadelenia do posádky tak, ako toto zadelenie bolo pre týždeň od 19.3. do 25.3.
2012 určené. Na námietku žalovanej, že v týždennom pláne služieb bol označený ako „záchranár -
vodič“, nie iba ako „vodič“, pričom u žalovanej fungujú dve kategórie vodičov: „vodič - záchranár“ a

„vodič“, žalobca uviedol, že aj keď bol v rozpise zapísaný ako vodič - záchranár, vykonával len funkciu
vodiča. Uviedol, že činnosť záchranára robil najmä tým, že odoberal anamnézy a určoval smerovaniedo zdravotníckeho zariadenia. V tejto súvislosti žalobca predložil doklad, ktorý mu predložila samotná
žalovaná, v ktorom je uvedené, že pre deň 19.3.2012 bol zaradený v posádke ako vodič (viď čl. 42)
a z neho uviedol, že vyvodil, že bol vo funkcii vodiča, nie vo funkcii vodiča - záchranára. Žalobca

súhlasil s tým, že v zmysle Opisu pracovných činností, konkrétne bodu 3.3.1., bol nadriadeným svojmu
kolegovi G. X., a mal za to, že v súlade s tým aj postupoval. Ráno si rozdelili úlohy, čo ktorý člen
posádky vykonáva a tým sa aj riadili. Žalobca ako vodič mal vykonávať funkciu vodiča a komunikáciu
s KOS a vypisovanie lekárskych správ mal na starosti zdravotnícky záchranár G. X.. Na otázku, či ako
priamy nadriadený zdravotníckeho záchranára G. X. zodpovedal za jeho komunikáciu s KOS, uviedol

žalobca, že za túto komunikáciu nezodpovedal, pretože komunikáciu s KOS viedol počas všetkých
výjazdov výlučne zdravotnícky záchranár. Uviedol, že on ako nadriadený bol zodpovedný hlavne za
odoberanie anamnézy, zabezpečovanie liečby a smerovanie do zdravotníckeho zariadenia. Na otázku
žalobca uviedol o skutočnosti, že nie sú odhlásení z výjazdu, sa to dozvedel až pri druhom alebo
treťom zvonení telefónu a teda už pri vykonávaní kontroly. Na otázku žalobca uviedol aj to, že dňa
19.3.2012včasemedzirealizovanýmivýjazdaminemalčasnaobedňajšiuprestávku,pretože vuvedený

deň nebol na prestávku žiaden priestor. V súvislosti s poukazovaním právneho zástupcu žalovanej na
časovéprestávkymedzijednotlivýmivýjazdmižalobcauviedol,žepočastýchtomuseldokončiťprevzatie
sanitného vozidla vrátane ambulancie, keďže ho ešte celkom neprevzal a takisto zapisoval potrebné
údaje do počítačovej evidencie. Na otázku ohľadom jeho vedomosti o neodhlásení sa posádky z výjazdu
po jeho ukončení, žalobca odpovedal, že sa s kolegom záchranárom dohodli , že sa odhlásia, keď sa

vrátia na stredisko, avšak po návrate na stredisko sa už odhlásiť nestihli, pretože už vyzváňal telefón. Na
otázku obvyklého spôsobu uplatňovania obedňajších prestávok na jedlo a oddych u žalovanej žalobca
uviedol, že sa obedňajšie prestávky vôbec žiadnym spôsobom neuplatňovali a nie raz bolo im povedané
dokonca aj to, aby sa najedli v sanitnom vozidle.

Svedok G. X. uviedol, že bol zamestnaný u žalovanej a teda žalobca bol jeho kolegom. Dňa 19.3.2012

spolu vykonávali službu v posádke RZP. Funkcie v posádke mali zadelené tak, že svedok bol
zdravotníckym záchranárom a žalobca bol záchranárom - vodičom. Zadelenie vyplývalo jednak z
interných pokynov a súčasne aj zo skutočnosti, že svedok nemal oprávnenie riadiť sanitné vozidlo.
Uviedol, že bolo zaužívané, že zdravotnícky záchranár telefonoval s KOS a vodič, t.j. v danom prípade
žalobca,zabezpečovalmotorovévozidloazaznamenávalpotrebnézápisydopočítačovejajdopísomnej

evidencie. Podľa svedka sa on a žalobca ani osobitne o ničom nedohodovali a nedohodli. Už od rána,
od začatia služby boli v sanitnom vozidle, mali asi päť výjazdov, po prvom výjazde mali asi pol hodinu
voľného času, v priebehu ktorého kontrolovali sanitné vozidlo, či je vybavené podľa štandardu, následne
bol nahlásený ďalší výjazd, po návrate z neho zapísali dokumenty, opätovne skontrolovali vozidlo.
Následne mali nahlásený ďalší výjazd a potom uviedol, že boli v sanitnom vozidle až do predmetnej

kontroly. Svedok vypovedal, že o 13:48 hod. mali nahlásený výjazd, pri ktorom po ošetrení pacientky ju
odovzdali v Novej nemocnici na traumatologickom oddelení Centrálneho príjmu približne o 14:30 hod..
Podľa svedka oni v tom čase od rána ešte ani nejedli, ani nepili a ani nemali žiaden obed, boli vyčerpaní
a preto sa zhodli s kolegom, t.j. so žalobcom, že zídu dole na stredisko, rýchlo niečo zjedia a potom
sa odhlásia, že sú voľní. Svedok uviedol, že takým spôsobom to robili ostatní a preto tak urobili aj oni.

Ohľadom časových súvislostí uviedol, že pacientku odovzdali asi o 14:30 hod., na stredisko došli asi za
10 minút, chystali si niečo ohriať a do toho zazvonil telefón, volala operátorka KOS, či je posádka voľná.
Svedok uviedol, že hovor prijal on a oznámil operátorke KOS, že nie sú voľní. Na otázku operátorky, kde
sa posádka nachádza, odpovedal jej svedok, že sú stále v nemocnici. Po tomto telefonáte telefonoval p.
R., a vyzval ich aby otvorili bránu, pretože k ním ide na kontrolu, a zložil telefón. Svedok vypovedal, že

následne p. R. telefonoval aj s operátorkou KOS, ktorej oznámil, že sa posádka nachádza na stredisku.
Potom ich zavolal k sanitnému vozidlu, kde bola vykonaná jeho kontrola a po jej ukončení, opätovne im
bol nahlásený ďalší výjazd a tak posádka bola neustále až do konca služby v sanitnom vozidle. Svedok
uviedol, že v ten deň vôbec nemala posádka určený čas na obed, aby sa mohli naobedovať. Preto to
urobili tak, ako to robili aj ostatní. Svedok uviedol, že toto rozhodnutie bolo spoločným rozhodnutím

obidvoch členov posádky, pretože obidvaja od rána nejedli. Na otázku, či žalobca mal vedomosť o
tom, že posádka nie je odhlásená z výjazdu, odpovedal svedok, že túto vedomosť mal, pretože sa
oni dvaja v nemocnici dohodli tak, že rýchlo zídu dole na stredisko, najedia sa a potom sa odhlásia.
Svedok vo svojej výpovedi poukazoval najmä na to, že vo firme vôbec nemali určený čas na obedy a
žalobca ako predseda odborovej organizácie sa v tejto otázke snažil dohodnúť s vedením, ale k dohode

nedošlo. Uviedol, že obedňajšie prestávky sa praktizovali u žalovanej tak, že počas tzv. slabších dní
si zamestnanci uplatňovali prestávky medzi jednotlivými výjazdmi a pokiaľ nebolo možné prestávku naobed vyčerpať uvedeným spôsobom, robili to tak, že sa chvíľu neodhlásili, na stredisku sa naobedovali
a až potom sa odhlásili. Uviedol, že tak robila väčšina posádok. Svedok v odpovedi na otázku právneho
zástupcu žalovanej potvrdil, že má vedomosť o tom, že dohodou medzi ním a žalobcom o tom, že sa

pôjdu naobedovať a že sa neodhlásia, porušil príkazu riaditeľa ZS o hlásení statusu voľný/pripravený
na zásah. K otázke stavu využitia, resp. obsadenosti ostatných sanitných vozidiel v čase, kedy posádka
svedka a žalobcu sa neodhlásila s výjazdu, svedok uviedol, že následne zisťoval ako to bolo a zistil, že
v danom čase boli štyri sanitné vozidlá na iných strediskách voľné. Uviedol aj to, že ak by operátorka
bola súrne potrebovala sanitné vozidlo, bola posádka RZP v neustálom spojení s KOS a na každú takú

požiadavku vedela reagovať. Svedok potvrdil, že Záznam o zhodnotení zdravotného stavu pacienta
vypisoval on, žalobca do jeho vypisovania žiadnym spôsobom nezasahoval. Na otázku svedkovi, či
o jeho oznámení operátorke KOS, po prvom zvonení telefónu, že posádka nie je voľná a je ešte v
nemocnici, či o ňom mal vedomosť žalobca ako ďalší člen posádky, sa svedok nevedel vyjadriť. Uviedol,
že sa v čase, keď on telefonoval s operátorkou, nenachádzali na jednom mieste, žalobca bol v kuchyni
a on - svedok bol na chodbe. Uviedol, že toto oznámil operátorke na základe toho, že sa so žalobcom

dohodli v nemocnici, že sa idú naobedovať.

Svedok Mgr. E. R. je zamestnancom žalovanej vo funkcii hlavného záchranára. K jednej z jeho
pracovných náplní patrí aj vykonávanie kontrol v zmysle zák. č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej
službe. V danom prípade kontrola dňa 19.3.2012 uviedol, že sa vykonávala v exteriéroch ZS Košice
- Sever 2 približne v čase okolo 14:40 hod.. V tom čase uviedol, že kontaktovali oni, t.j. on ako

predseda kontrolnej skupiny a jej ďalší člen H. R., KOS SR, ktoré ako nadriadený orgán spravuje
činnosť staníc ZZS a to cez linku tiesňového volania, ktorá slúži na základe vzájomného dohovoru KOS
a ZS na vykonávanie kontrol. Predmetom kontroly bola kontrola výjazdu posádky do jednej minúty.
Kontrolná skupina požiadala operátora KOS o spoluprácu pri vykonaní kontroly, následne operátor
KOS kontaktoval posádku s požiadavkou výjazdu. Svedok uviedol, že toto bolo cieľom, ale skutočnosť

bola v danom prípade iná. Operátor kontrolnú skupinu informoval, že posádka sa v danom čase stále
nachádza vo výjazde a preto nie je možné uskutočniť kontrolný výjazd do jednej minúty. Svedok oznámil
operátorke, majúc vedomosť, keďže stál pred stanicou ZS a bezprostredne videl ambulanciu - sanitné
vozidlo v priestoroch stanice, že sa posádka nachádza na stanovišti a vyzval operátorku, aby uskutočnila
hovor s posádkou a preverila si jej status, v ktorom sa posádka nachádza, t.j. konkrétny stav posádky

a motorového vozidla, kde sa v danom čase nachádzajú. Operátorka na základe jeho požiadavky
kontaktovala službukonajúcu posádku žalobcu a jeho kolegu, pričom posádka v čase, keď sa kontrolná
skupinanachádzalapredpriestormiZS,udalaoperátorkesvojupolohutak,žesanachádzavpriestoroch
Novej nemocnice na Tr. SNP v Košiciach a oznámila operátorke, že práve odovzdáva pacienta. Tieto
údaje oznámil operátorke KOS zdravotnícky záchranár X.. Svedok uviedol, že prvýkrát kontaktoval KOS

o 14:46 hod., KOS potom kontaktovalo posádku o 14:56 hod.. Do zdravotnej dokumentácie následne
bol dopísaný čas odovzdania pacienta v Novej nemocnici a oznámenie, že je posádka voľná o 14:40
hod.. Svedok uviedol, že takisto aj to, že zdravotná dokumentácia nebola vyplnená úplne a posádka
klamala, aj to bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Na otázku svedok
odpovedal, že bezprostredne určite klamal člen posádky G. X., ale s tým, že žalobca mal mať ako

jeho nadriadený, odborný dohľad nad ním ako podriadeným a mal preto dohliadať na jeho činnosť.
Svedok uviedol, že on v tom čase nevedel, prečo posádka postupovala uvedeným spôsobom a bez
ohlásenia svojho statusu KOS sa premiestnila z nemocnice z Tr. SNP na Tomášikovu ul., čím porušila
rozhodnutieriaditeľaopovinnostihlásiťstatusy.Svedokvypovedal,žepotomtokontaktovalzáchranárov
on osobne telefónom. Vyzval ich, aby z interiéru stanice presunuli sa do exteriéru k sanitnému vozidlu

so zámerom, aby vysvetlili celú situáciu, ale súčasne aby sa aj pokračovalo vo vykonaní kontroly. Na
jeho telefonickú výzvu posádka reagovala až s časovým odstupom 10 - 15 minút, ktorý vyhodnotil ako
neprimeraný čas reakcie. Po svojom príchode posádka vzniknutú situáciu nekomentovala. Na výzvu,
abysačlenoviaposádkyvyjadrilikneodhláseniusazvýjazduuviedol,žečlenoviaposádkyneodpovedali
a preto ich vyzval, aby sa ohlásili operátorovi KOS, že sú voľní, na ktorú výzvu mu oznámili, že už tak

spravili a oznámili status ukončenia zásahu. Jednalo sa vtedy o čas o 14:55 hod.. Svedok uviedol, že
z prepisu telefonických hovorov, ktoré si vyžiadal z KOS, vyplynulo, že posádka o 14:52 hod. oznámila
KOS svoj status, že je voľná, o 14:55 hod. nahlásila prítomnosť na stanici Tomášikova a poukázal
na to, že vôbec nie je reálne, aby za tak krátky čas troch minút sa posádka mohla presunúť z Tr.
SNP v Košiciach na Tomášikovu ul. v Košiciach. Ďalší priebeh kontroly bol zameraný na kontrolu

dokumentácie, čistoty a technickej spôsobilosti sanitného vozidla a iné veci, ktoré sú zaznamenané v
Protokole o kontrole. Svedok vypovedal, že postoj zamestnancov k vykonávanej kontrole bol značnenegatívny, čo aj zaznamenal do Protokolu z vykonanej kontroly. Z kontroly vyplynulo, že obidvaja
členovia posádky porušili rozhodnutie riaditeľa ZS o hlásení pozícií, ktoré rozhodnutie bolo vydané v
nadväznosti na zákon o zdravotnej záchrannej službe. Svedok uviedol, že žalovanej za konkrétne toto

porušenie zákona bola uložená pokuta, avšak neuviedol v akej výške. Vykonanou kontrolou bolo zistené
aj neúplné vyplnenie zdravotnej dokumentácie; v Zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby
neboli vyplnené časové okienka. Pri vykonávaní kontroly bol tento Záznam predložený s nevyplnenými
údajmi, následne keď si svedok po niekoľkých dňoch tento Záznam vyžiadal zistil, že určité údaje
a to najmä údaj o čase odovzdania pacienta v nemocničnom zariadení bol do Záznamu doplnený.

Vyžiadaním kópie tohto Záznamu z centrálneho príjmu nemocnice, ktorú kópiu posádka odovzdala v
nemocnici,zistilsvedok,ževtejkópiiZáznamu,ktorázostalavnemocnici,žiadneúdajedoplnenéneboli.
Rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom svedok uviedol, že on osobne neriešil. Na výzvu, aby sa
svedokvyjadrilprečonebolomožnéspravodlivopožadovaťodžalovanejakozamestnávateľky,abyďalej
žalobcu zamestnávala, keďže odborová organizácia nedala súhlas na rozviazanie pracovného pomeru
so žalobcom, uviedol, že predmetné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, o ktorom vypovedal, bolo

závažným porušením pracovnej disciplíny. Odôvodnil závažnosť porušenia tým, že ak by v danom čase
bolpotrebovalpomoctejtoosádkyakýkoľvekčlovek,operačnéstrediskonemalovedomosťotom,kdesa
posádka nachádza. T.j. ten, kto by takúto pomoc ambulancie RZP bol potreboval, nebol by ju dostal a to
z dôvodu, že členovia posádky postupovali svojvoľne a v rozpore so zákonom aj s internými predpismi.
Poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo aj k ďalším porušeniam pracovnej disciplíny, za ktoré mu

boli udelené viaceré upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny: dňa 28.3.2012 za poskytnutie
vyjadrenie pre televízie TA3 a Markíza o mzdových podmienkach zamestnancov, dňa 18.7.2011 za to,
že sa v sanitnom vozidle nachádzal preexpirovaný zdravotnícky materiál, toho istého dňa 18.7.2011 aj
za nedodržanie výjazdu do 1 minúty, dňa 20.6.2011 za to že dňa 5.5.2011 nesprávne zapísal rodné číslo
pacienta do zdravotného záznamu. Svedok na otázku ohľadom zabezpečenia v organizácii žalovanej

prestávok na jedlo a oddych podľa Zák. práce odpovedal, že sa jedná o úpravu Rozhodnutím riaditeľa
č. 24/2010.

Svedok H. R. je zamestnancom žalovanej ako regionálny vedúci staníc pre Košice a Košice - okolie.
Uviedol, že žalobca bol jeho priamym podriadeným. Svedok vypovedal, že podľa jeho vedomostí došlo
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom z dôvodov závažného porušenia pracovnej

disciplíny, ktoré bolo zistené pri vykonanej internej kontrole. Kontrola sa uskutočnila dňa 19.3.2012 v
popoludňajších hodinách zhruba okolo 14:30 hod. a svedok bol členom kontrolnej komisie. Predmetom
kontroly bolo dodržiavanie zákona o záchranných službách a to najmä dodržanie výjazdu do 1 minúty
od nahlásenia. Svedok vypovedal, že po návrate posádky RZP na stanicu, jeho nadriadený Mgr. R.
kontaktoval KOS so žiadosťou, aby vyzvalo posádku na kontrolný výjazd. Hovor bol uskutočnený na

hlasitý odposluch a svedok preto počul a bol priamym svedkom komunikácie Mgr. R. a operátora KOS.
Operátorka na požiadavku Mgr. R. mu oznámila, že nemôže vydať posádke príkaz na kontrolný výjazd,
pretože sa jej naposledy posádka hlásila na adrese u pacienta, kde bola vyslaná, jednalo sa o adresu
Hypertesco v Košiciach - hlavný vchod. Od uvedeného hlásenia operátorka nemala žiadne vedomosti
o pohybe posádky. Svedok uviedol, že on s Mgr. R. videli, že je posádka reálne v stanici, pretože

stáli pri vchode do dvora, kde sanitné vozidlá parkovali. Mgr. R. požiadal operátorku, aby kontaktovala
posádku, a žiadala aby jej posádka zadala svoj status, t.j. kde sa nachádza. Operátorka kontaktovala
posádku prostredníctvom služobného mobilného telefónu, prihlásil sa jej člen posádky G. X., ktorý
na výzvu, aby posádka udala miesto, kde sa nachádza, oznámil, že sa posádka nachádza v Novej
nemocnici na centrálnom príjme a práve odovzdáva pacienta. Svedok uviedol, že následne Mgr. R.

operátorke oznámil, že sa posádka RZP Sever 2 nachádza priamo na stanici a súčasne mobilným
telefónom telefonoval posádke, aby zo stanice zišla dole na dvor k vozidlu. Kontrolná skupina čakala
pri vozidle asi 10 - 15 minút, kým posádka prišla. Posádka sa dostavila až na ďalší telefonát Mgr.
R.. Na žiadosť, resp. výzvu Mgr. R., aby posádka vysvetlila, z akého dôvodu zavádzala KOS o tom,
kde sa nachádza, odpovedal mu člen posádky G. X. tak, že majú nárok - právo naobedovať sa

a uviedol, že sa práve chystali obedovať. Zároveň tento člen posádky aj potvrdil, že si je vedomý,
že uvedeným porušuje posádka predpisy. Následne bolo skontrolované sanitné vozidlo po technickej
stránke aj po stránke jeho zdravotníckeho vybavenia a potom sa kontrolná skupina a posádka presunuli
do priestorov stanice, kde kontrola pokračovala kontrolou dokumentácie. Uviedol, že zamestnanci len
veľmi neochotne predkladali požadovanú dokumentáciu a to konkrétne p. X.. Svedok uviedol, že v

Zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby, zistila kontrola nedostatky a to konkrétne neuvedenie
času odovzdania pacienta a neuvedenie času odchodu z nemocnice. O kontrole bol vyhotovený zápis- Protokol, členovia posádky boli vyzvaní, aby ho po prečítaní podpísali. Žalobca mal požiadavku, aby
mu bola vydaná kópia Protokolu s tým, že keď nedostane kópiu, protokol nepodpíše. Potom žalobca do
prvopisu vyhotovenia Protokolu vlastnou rukou dopísal svoje vyjadrenie ku kontrole. Zápis nepodpísal

ani druhý člen posádky G. X.. Za hlavné nedostatky zistené vykonanou kontrolou svedok označil najmä
zistenie, že posádka zavádzala KOS a takisto zistenie, že v Zázname o zhodnotení zdravotného stavu
pacienta neboli uvedené časy. Svedok sa ďalšieho riešenia kontrolou zistených nedostatkov nezúčastnil
a nemal o nich žiadnu osobnú vedomosť. Svedok sa vyjadril, že z jeho pohľadu to, že posádka pri
odovzdaní pacienta neoznámila čas jeho odovzdania a neoznámila čas odchodu na svoju stanicu,

t.j. čas, ktorý sa berie ako čas, že je posádka voľná a pripravená k ďalšiemu zásahu, považuje on
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže to spôsobilo ohrozenie všetkých občanov, ktorí v
uvedenom čase boli by potrebovali pomoc záchrannej služby. Svedok sa nevedel vyjadriť, či došlo v
danom prípade aj ku konkrétnemu ohrozeniu. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby sa svedok
vyjadril vo všeobecnosti k spôsobu, akým je upravené čerpanie prestávok na jedlo a oddych u žalovanej
a konkrétne aby sa vyjadril, akým spôsobom mala možnosť posádka žalobcu a jeho kolegu v uvedený

deň 19.3.2012 čerpať prestávku na jedlo a oddych, svedok uviedol, že čerpanie prestávok v organizácii
žalovanej upravuje rozhodnutie riaditeľa ZS. Podľa neho posádka čerpajúca prestávku na jedlo a
oddych v prípade výzvy operačného strediska na výjazd prestávku ukončí, uskutoční výjazd a čerpanie
prestávky ukončí po skončení výjazdu. Poukázal na to, že požiadavka zákona je taká, aby záchranná
služba bola zabezpečená nepretržite počas 24 hod. a preto nie je možné, aby zamestnanci - záchranári

vyžadovali od operačného strediska prestávku. Túto absolvujú vždy vo voľnom čase medzi výjazdmi. Na
základe časov výjazdov posádky žalobcu a jeho kolegu G. X. v uvedený deň 19.3.2012 uviedol svedok,
že posádka RZP Sever 2 vykonala počas 12 - hodinovej služby 7 výjazdov - zásahov, ktoré trvali rôzne
dlho. Čas strávený na výjazdoch bol zhruba 8,5 hod. a teda uviedol, že posádka mala čas a priestor na
vykonanie prestávky na jedlo a oddych. Takisto poukázal na nezrovnalosti v trvaní jednotlivých presunov

posádky z Novej nemocnice na Tr. SNP v Košiciach na Stanicu Sever, ktoré podľa zápisov trvali rôzne a
to v rozpätí od 7 až do 23 minút, pričom uviedol, že vzdialenosť týchto dvoch miest je cca 2 km. Svedok
vypovedal, že v jeho pracovnej náplni je aj zostavovanie rozpisu mesačných služieb pre záchranárov
a vodičov - záchranárov a s tým súvisiaci týždenný plán služieb. V týždennom pláne služieb uviedol,
že je jasne určené, kto v daný deň počas služby bude zastávať pozíciu vodič - záchranár a kto pozíciu

záchranár. Toto zadelenie sú zamestnanci povinní dodržiavať. Svedok ako priamy nadriadený žalobcu,
na výzvu právneho zástupcu žalovanej vyhodnotil činnosť žalobcu v súvislosti s plnením pracovných
úloh a uviedol, že v čase, keď bol jeho priamym nadriadeným, t.j. zhruba od r. 2008/2009 až do
marca 2012 obdržal žalobca niekoľko upozornení na porušenie pracovnej disciplíny a vyhodnotil ho
ako nespoľahlivého zamestnanca, pokiaľ sa jedná o výkon pracovných činností. Jeho nespoľahlivosť

svedok odôvodňoval závermi z vykonaných kontrol, na základe ktorých bol žalobca upozorňovaný na
porušovanie pracovnej disciplíny a súčasne sa svedok odvolával aj na hodnotenia vedúceho stanice a
aj na získané informácie od bývalých riaditeľov. Svedok uviedol, že na základe tak závažného porušenia
pracovnej disciplíny, aké bolo zistené u žalobcu, nebolo možné spravodlivo požadovať od žalovanej,
aby ho ďalej zamestnávala.

Svedkyňa MUDr. C. C. bola zamestnaná u žalovanej asi od r. 1981, pracovný pomer s ňou ukončila
dohodou ku dňu 30.6.2012. Bola vedúcou lekárkou stanice ZS Sever, čo je funkcia totožná s vedúcim
RZZ, a do náplne jej práce patrila predovšetkým organizácia služieb lekárov, dohliadanie na poriadok na
stanici a na službu záchranárov. Súbežne za chod záchrannej stanice uviedla, že zodpovedá aj vedúci
záchranár stanice, ktorý zodpovedá najmä za materiálno-technické vybavenie stanice a kontroluje výkon

služby záchranárov. Žalobca bol dlhoročným kolegom svedkyne. V čase, keď sa riešilo rozviazanie
pracovného pomeru so žalobcom, bola svedkyňa členkou výboru odborovej organizácie, ktorý výbor
bol požiadaný o súhlas na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom. Výbor základnej organizácie
bol o súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, požiadaný žalovanou písomne,
ale svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či konkrétne porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť

žalobca bolo v písomnej žiadosti uvedené alebo nie. Súčasne poukázala na to, že nebola žalobcovi ani
daná možnosť vyjadriť sa k porušeniu pracovnej disciplíny a ani nebolo výboru dané žiadne vyjadrenie
žalobcu. Svedkyňa uviedla, že výbor základnej organizácie odborového zväzu vyjadril nesúhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom. Uviedla, že na základe žiadosti riaditeľovi o
konkretizáciu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, odbržal výbor zápisnicu z vykonanej kontroly,

z obsahu ktorej vyplynulo, že posádka sa neodhlásila z výjazdu a následne pri kontrole hlavným
záchranárombolanastanovištianievnemocnici.Odôvodnilanesúhlasvýboruodborovejorganizácienaokamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom tým, že žalobcovi nebolo v tom čase umožnené,
aby sa bránil, aby sa vyjadril k tvrdeniam o porušení pracovnej disciplíny a súčasne výbor zohľadnil aj tú
skutočnosť, ktorá preň (pre výbor) vyplynula z vyjadrenia druhého člena posádky G. X., t.j. že v danom

momente žalobca ani nemal prístup k telefónu.

Na výzvu právneho zástupcu žalobcu sa svedkyňa vyjadrila k otázke čerpania prestávok na jedlo a
oddych, ku ktorej uviedla, že asi od r. 2005 po dobu 2 - 3 rokov realizovali sa prestávky tak, že
zamestnanec telefonicky oznámil na operačné stredisko, že čerpá obedňajšiu prestávku, pokiaľ to bolo
z technických dôvodov možné (ostatné posádky boli voľné), prestávka bola udelená cestou operačného

strediska, t.j. operačné stredisko dalo súhlas na čerpanie obedňajšej prestávky. Táto komunikácia bola
nahrávaná. Asi od r. 2008 obedňajšie prestávky už nepovoľovalo operačné stredisko, pretože sa necítilo
kompetentné rozhodovať o povoľovaní obedňajších prestávok zamestnancom žalovanej. Svedkyňa
uviedla, že výbor odborovej organizácie opakovane sa snažil o konkretizáciu obedňajších prestávok na
jedlo a oddych pre zamestnancov - záchranárov, avšak vyjadrila sa, že sa to nepodarilo a obedňajšie
prestávky ako také neboli. U žalovanej to potom bolo tak, že keď mal zamestnanec nejaké voľno, mal a

mohol sa v tom čase najesť a keď voľno nemal, tak sa najesť nemohol. Ohľadom Rozhodnutia riaditeľa č.
24/2010,upravujúceho otázku prestávok na jedlo a oddych, uviedla, že sa v praxi toto rozhodnutie ťažko
realizuje, pretože sa posádka odhlasuje, keď odovzdáva pacienta v nemocnici, že je voľná. Poukázala
na veľký rozdiel medzi lekárskymi posádkami (RLP) a posádkami záchranárskymi (RZP). Uviedla, že
lekárske posádky majú určite menej výjazdov než záchranárske. V prípade záchranárskych posádok

uviedla, že často mali aj 8 až 10 výjazdov v priebehu 12 hodinovej služby a v tom videla svedkyňa
dosť veľký technický problém, aby sa popri výjazdoch členovia posádky stihli naobedovať. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť, či sa v praxi realizovali prestávky aj tým spôsobom, že sa posádky neodhlásili z
výjazdu, naobedovali sa a odhlásili sa až po obede. Svedkyňa takým spôsobom prestávku na jedlo a
oddych nikdy nerealizovala. Ohľadom plnenia si pracovných úloh žalobcom svedkyňa uviedla, že bola

vedúcou Stanice ZS Sever 1 a počas celého obdobia výkonu tejto funkcie nikdy nemala pocit, že by
nebol žalobca pracoval presne, uviedla, že s ním neboli žiadne problémy, do práce prichádzal včas,
a aj čo sa týka kolegiálnych vzťahov, aj výkonu práce, mala ho za bezproblémového zamestnanca.
Svedkyňa sa vyjadrila, že bola v podstate priamou nadriadenou žalobcovi ako vedúca Stanice ZS
Sever 1. Nemala však žiadne vedomosti od svojho zamestnávateľa - žalovanej o tom, že bol žalobca

upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny. Dozvedela sa o tom vždy až od samého žalobcu.
Priamym nadriadeným svedkyne bol riaditeľ ZS. Uviedla, že s ňou ako bezprostredne nadriadenou
žalobcovi nikto nikdy neriešil otázku porušovania pracovnej disciplíny žalobcom, resp. otázku udelenia
upozornenia na také porušenie.

Na otázku týkajúcu sa možnosti ďalšieho zamestnávania žalobcu u žalovanej po zistení porušenia

pracovnejdisciplíny,zaktoréporušeniebolsnímokamžiteskončenýpracovnýpomer,svedkyňauviedla,
že podľa jej názoru bolo možné, aby zostal žalobca ďalej zamestnaný, pretože nikdy nemal žiadne
závažné porušenie pracovnej disciplíny, jeho práca bola hodnotená ako dobrá a vyhovujúca a uplatnené
riešenie, resp. trest na základe situácie aká vznikla, zdalo sa jej osobne neprimerané a tvrdé.

Svedok H. V. je zamestnancom žalovanej od r. 2004. Žalobca bol jeho kolegom a súčasne asi od

r. 2011 spolu pôsobili aj v odborovej organizácii. Ako člen výboru odborovej organizácie, ktorá bola
požiadanážalovanouosúhlassoskončenímpracovnéhopomerusožalobcom,malvedomosťoto,žesa
žalobca spolu so svojim kolegom neodhlásili z výjazdu a vrátili sa na stanovište na obedňajšiu prestávku
bez odhlásenia. Svedok vypovedal, že na základe požiadavky žalovanej o súhlas, výbor odborovej
organizácie uskutočnil výsluch aj žalobcu, aj ďalšieho člena posádky G. X.. Kladením otázok zisťovali,

čo sa vlastne stalo. Svedok tvrdil, že žiadne podklady od žalovanej - zamestnávateľa, nedostali. Výbor
dal na žiadosť zamestnávateľa, t.j. žalovanej zamietavé stanovisko preto, lebo žalovaná neumožnila
žalobcovi, aby sa vyjadril k porušeniu pracovnej disciplíny a ani zástupcovi odborov, aby bol pri riešení
tejto záležitosti prítomný.

Svedok sa vyjadril k otázkam obedňajších prestávok u žalovanej a uviedol, že obedňajšiu prestávku

zamestnanci nemajú doposiaľ. Zamestnanci ZS obedujú vtedy, keď je na to čas, napr. medzi výjazdmi.
Uviedol, že dochádza aj k tomu, že niekedy nie je priestor medzi výjazdmi na to, aby sa zamestnanec
najedol a preto niekedy zamestnanci ani neobedujú. Svedok nikdy nepostupoval tým spôsobom, že by
sa jeho posádka nebola odhlásila z výjazdu, naobedovala by sa a až potom sa odhlásila. Nevedel, či tak
niektorá alebo niektoré z posádok robia. Svedok mal za pravdivé to, že si v konkrétnom prípade posádkažalobcu a G. X. prestávku na obed práve takým spôsobom zabezpečila. Svedok ospravedlňoval tento
ich postup tým, že podľa pracovného poriadku mali po 6 hod. nárok na prestávku a nemali možnosť
ju využiť. O Rozhodnutí riaditeľa č. 24/2010, upravujúceho čerpanie prestávok na odpočinok a jedenie

svedok uviedol, že sa v praxi realizuje tým spôsobom, že buď je čas na prestávku na jedlo a oddych
alebo čas nie je. Uviedol, že sa problematika čerpania prestávok riešila na viacerých stretnutiach medzi
vedením ZS a odborovou organizáciou, ale nikdy nedošlo k žiadnej dohode medzi nimi. Svedok uviedol,
že pracovná zmena záchranára trvá 12 hod., pričom platených je len 11,5 hod. služby s odôvodnením, že
30 minút predstavuje prestávka na jedlo a oddych, ktorá je neplatenou prestávkou. Na otázku právneho

zástupcu žalobcu svedok potvrdil, že v období predchádzajúcom vykonaniu predmetnej kontroly v marci
2012,bolžalobcaakopredsedaodborovejorganizácievyzývanýzostranymédií,abysavyjadrilksituácii
vZSKošice,keďvtomtoobdobídošlokukráteniuplatiebpreZSnazákladerozpočtuajehovystúpeniav
médiách, uviedol svedok, že mali následne dôsledky pre žalobcu ako zamestnanca. Svedok sa vyjadril,
že vykonaná kontrola bola dôsledkom predchádzajúceho mediálneho vyjadrenia sa žalobcu. Svedok
mal za to, že nebol daný dôvod na skončenie pracovného pomeru so žalobcom a ani výbor základnej

organizácie na skončenie pracovného pomeru s ním nedal zákonom požadovaný súhlas.

Svedok E. J. je zamestnancom žalovanej od júna 2009 a pracuje na stanici RZP Lipovník. Do
1.3.2012 pôsobil na stanici ZS Juh 1 - RLP. So zamestnancami strediska RZP Sever I prichádzal
do styku len v prípade zastupovania kolegov. Mal za to, že predmetom konania sú obedňajšie
prestávky, resp. ich čerpanie v organizácii žalovanej. K tomu uviedol, že záchranná služba, keďže

zabezpečuje 24-hod. nepretržitú prevádzku, nie je dôvod na to, aby mali zamestnanci vyhradený čas na
polhodinovúprestávku.Uviedol,žeohľadomúpravyobedňajšíchprestávokbolaužalovanejvykonanáaj
kontrola, pričom podľa záverov kontroly nedochádza k porušovaniu žiadnych predpisov. Nadobudol túto
vedomosťzporady,ktorejsazúčastnil.Vypovedal,žeonosobnesčerpanímprestávoknajedloaoddych
nemal nikdy problém a medzi dvomi výjazdmi má stále dostatok času na to, aby sa naobedoval. Tak ako

on nemá žiadne problémy s čerpaním prestávok na jedlo a oddych ani väčšina zamestnancov a uviedol,
želenmenšinavorganizáciižalovanejvidívčerpaníauplatňovaníprestávoknajedloaoddych,problém.
Svedok vyjadril svoj osobný nesúhlas so spôsobom, ako riešil situáciu žalobca s odôvodnením, že on sa
z výjazdov vždy poctivo odhlasoval a potom po odhlásení čerpal prestávku na jedlo a oddych. Pokiaľ sa
týka vedomostí svedka o dôvodoch skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej, uviedol, že vie

len to, čo sa k nemu donieslo a donieslo sa to k nemu asi v tej podobe, že sa žalobca so svojim kolegom
neodhlásili po odovzdaní pacienta na centrálnom príjme, ale išli na stanovište, kde čerpali prestávku
na jedlo.

Svedok J. F. je zamestnancom žalovanej, resp. jej právnych predchodcov už po dobu asi 12 rokov.
Nikdy nebol bezprostredným kolegom žalobcu na stanici Sever a ak niekedy službu na tejto stanici

vykonával - zastupovanie, nikdy nie so žalobcom. O predmete konania mal vedomosť takú, že sa jedná
o problematiku obedňajších prestávok a ich čerpania v organizácii žalovanej. Uviedol, že on pracuje
na vysoko frekventovanej stanici Staré Mesto II RZP. Pritom má stále dostatok času na to, aby čerpal
obedňajšiu prestávku a to vtedy, keď je zahlásený operačnému stredisku ako voľný. Potvrdil, že má
vedomosť o existencii internej smernice, ktorá upravuje čerpanie obedňajších prestávok v organizácii

žalovanej a to tak, že zamestnanci majú čerpať prestávku vtedy, keď oznámia operačnému stredisku,
že sú voľní. Uviedol, že týmto spôsobom aj záchranári obedňajšiu prestávku čerpajú. Nemal žiadnu
vedomosť o tom, že by niektorá z posádok sa nebola odhlásila z výjazdu, čerpala prestávku na jedlo
a oddych a až následne sa odhlásila.

Svedok S. F. je zamestnaný u žalovanej ako zdravotnícky záchranár a je vedúcim staníc Juh II a Staré

Mesto II. O predmete konania aj on uviedol, že ním je čerpanie obedňajších prestávok záchranármi.
Uviedol, že v dôsledku toho, že sú zamestnaní v záchrannej službe, nikto im - záchranárom negarantuje
obed v určenom čase, ale vždy majú dostatok času na jedlo v priebehu dňa, napr. medzi dvomi výjazdmi.
Čerpanie prestávok, uviedol, že je upravené aj v internej smernici, jej obsah však nepoznal. Pokiaľ
sa jedná o spôsob čerpania prestávky na jedlo tým spôsobom, že sa posádka neodhlási z výjazdu,

naobeduje sa a následne sa odhlási, svedok uviedol, že on sa z počutia dozvedel, že prestávku takto
čerpal žalobca. Žiadnu inú vedomosť o takom čerpaní prestávky nemal. Nevedel sa vyjadriť k otázke,
či na základe zisteného charakteru porušenia pracovnej disciplíny žalobcom bolo možné spravodlivo
žiadať od žalovanej, aby ďalej žalobcu zamestnávala.Svedok MUDr. E. P. bol štatutárnym zástupcom žalovanej - riaditeľom ZS v čase, keď so žalobcom
okamžite ukončila pracovný pomer. Bol zamestnaný u žalovanej do apríla 2012. Ku skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom svedok uviedol, že k nemu došlo na základe výsledkov kontroly,

uskutočnenej počas pracovného výkonu posádky, členom ktorej bol aj žalobca. Uviedol, že posádka
sa neodhlásila z výjazdu a nenahlásila pripravenosť k ďalšiemu výjazdu. Táto skutočnosť, v dôsledku
ktorej mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia iných osôb, ktoré by v danom čase boli potrebovali zásah
zdravotnej služby, svedok uviedol, že bola vyhodnotená ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
a ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. V tej súvislosti, že odborová

organizácia nedala súhlas na rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom, uviedol že žalovaná
pre účely vyhodnotenia otázky, či bolo možné od nej spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej
zamestnávala, zvážila a vzala do úvahy to, že jej hrozilo súdne alebo iné konanie, ak by bolo došlo
v dôsledku konania žalobcu (neodhlásenia sa posádky) k poškodeniu zdravia iných osôb vyžadujúcich
v tom čase zdravotný zásah záchrannej služby. Súčasne zvážila žalovaná aj uloženie sankcie zo
strany operačného strediska a možnú sankciu zo strany MZ SR. Svedok sa nepamätal, či k uvedeným

dôsledkom skutočne aj došlo alebo či sa jednalo len o predpokladané - možné dôsledky. Svedok
potvrdil, na základe otázky právneho zástupcu žalobcu, že pred kontrolou na základe výsledkov ktorej
došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom, riešil ako riaditeľ ZS so žalobcom ako predsedom
odborovej organizácie otázku medializácie mzdových záležitostí zamestnancov ZS a s tým súvisiacich
vyjadrení žalobcu ako odborárskeho funkcionára v rôznych médiách. K otázke čerpania prestávok na

jedlo a oddych svedok uviedol, že posádky mali možnosť využiť časový priestor mimo výjazdov na
čerpanie a uplatnenie si prestávky na jedlo a oddych.

NavýzvusasvedokvyjadrilajkZápisnicizporadyzodňa6.9.2011,konkrétnekjejbodu9.,podľaktorého
svedok ako vtedajší riaditeľ uskutočnil pohovory so zamestnancami, okrem iných aj so žalobcom, so
záverom „na základe rozhodnutia riaditeľa zrušiť s účinnosťou k 8.8.2011 všetky sankcie“, v konkrétnom

prípade, „voči žalobcovi“. Uviedol, že sa jednalo o rokovania medzi vedením a odborovou organizáciou,
uskutočnené na podnet odborovej organizácie, ktorá napádala spôsob vykonávania kontrol, na základe
záverov ktorých boli voči zamestnancom porušujúcim pracovnú disciplínu, uplatňované rôzne sankcie,
napr. nemali priznané osobné príplatky. Záverom tohto rokovania bolo, že svedok ako riaditeľ prijal
rozhodnutie zrušiť všetky sankcie voči zamestnancom, ktoré im boli uložené, čím boli postihnutí, avšak

zdôraznil, že sa nejednalo o anulovanie porušenia pracovnej disciplíny spätne a sankcie sa zrušili až od
daného termínu do budúcna. Nejednalo sa o spätnú účinnosť prijatého rozhodnutia.

Svedkyňa Z. J. je zamestnankyňou žalovanej a to konkrétne ako zdravotnícka záchranárka a vedúca
stredísk Stanica RZP Sever 2 a RLP Sever 1. Bola priamou nadriadenou žalobcu. Mala vedomosť o
udalosti, na základe ktorej došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, a to priamo

od členov posádky, keďže ona túto posádku po predmetnej službe v uvedený deň 19.3.2012 striedala
a o udalosti jej povedali sami kolegovia. Uviedla, že sa žalobca ako člen posádky RZP neodhlásil
po odovzdaní pacienta, nenahlásil stav voľný, posádka išla na stredisko a až následne potom sa
odhlásila. Svedkyňa uviedla, že nebolo v jej kompetencii riešiť vzniknutú situáciu a záležitosť. Uviedla,
že ona nevstupuje do riešenia pracovnoprávnych vzťahov a ako vedúca strediska zabezpečuje len

chod strediska po stránke materiálnej, aby boli zabezpečené lieky, aby nimi boli vybavené sanitné
vozidlá a súčasne zodpovedá za kontrolu vedených evidencií. Ohľadom uplatňovania prestávok na
jedlo a oddych svedkyňa uviedla, že existuje v organizácii žalovanej smernica, ktorá túto problematiku
upravuje a mala za to, že všetci zamestnanci postupujú v súlade s touto smernicou a to tým spôsobom,
že uplatňujú prestávku na jedlo a oddych vtedy, keď na to majú čas v priebehu pracovnej zmeny. V

súvislosti s možnosťou, resp. nemožnosťou spravodlivo požadovať od žalovanej, aby žalobcu ďalej
zamestnávala, keďže odborová organizácia nedala súhlas na rozviazanie pracovného pomeru s ním,
svedkyňa uviedla, že jeho ďalšie zamestnávanie bolo by mohlo negatívne ovplyvniť chod strediska, resp.
myslenie ostatných zamestnancov v otázke, čo si môžu a čo si nemôžu dovoliť. Mala za to, že žalobca
porušil pracovnú disciplínu a ak by to žalovaná ako zamestnávateľka nebola riešila, bolo by to mohlo u

ostatných zamestnancov vyvolať dojem, že to isté môžu urobiť aj oni, o čom si myslela svedkyňa, že to
nie je správne. Uviedla, že žalobca robil v posádke RLP, t.j. rýchlej lekárskej pomoci, kde jeho priamym
nadriadeným bol lekár, a preto jeho prácu uviedla, že nevie hodnotiť. Pokiaľ sa týkalo vyhodnotenia
práce žalobcu ako záchranára pracujúceho na stredisku, uviedla, že nemali navzájom medzi sebou
žiadne osobné problémy, kontrolovala jeho prácu - vyplňovanie dokumentácie, zapisovanie údajov a vtomto smere uviedla, že s ním žiadne problémy neboli. O čo bol požiadaný, to spravil, ale vyjadrila sa,
že iniciatívne sám od seba viac neurobil.

Písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 11.4.2005 uzavretou medzi žalovanou ako zamestnávateľkou a

žalobcom ako zamestnancom bol medzi nimi založený pracovný pomer. Za deň nástupu žalobcu do
práce bol v pracovnej zmluve dohodnutý deň 15.4.2005, žalobca mal vykonávať prácu vodiča a za
miestovýkonuprácebolioznačenévšetkypracoviskázamestnávateľkynaúzemíokresuKošice-mesto.
Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 14.4.2006. Dňa 12.4.2006 uzavreli žalovaná a žalobca
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorou sa zmenil obsah pracovnej zmluvy zo dňa „14.4.2004“ s

účinnosťou odo dňa 15.4.2006 a to v bode č. 4 tak, že sa pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na dobu neurčitú a v bode č. 5. pracovnej zmluvy tak, že „platové podmienky zostávajú
nezmenené“. Dňa 31.5.2006 bola medzi účastníkmi uzavretá ďalšia dohoda o zmene pracovnej zmluvy,
ktorou dojednaný obsah pracovnej zmluvy zo dňa „14.4.2004“ zmenil sa s účinnosťou od 1.6.2006 v
bode č. 2 pracovnej zmluvy tak, že ako druh práce bola dohodnutá práca zdravotníckeho záchranára a
v bode č. 5 „platobné podmienky zostávali nezmenené“.

Listom zo dňa 10.4.2012 označeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ oznámila žalovaná
žalobcovi, že podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, okamžite s ním končí pracovný pomer z
dôvodu, že závažne porušil pracovnú disciplínu. K porušeniu pracovnej disciplíny, uviedla že došlo
dňa 19.3.2012, keď mal žalobca dennú pracovnú zmenu na stanici ZZS Košice - Sever 2 RZP na
ul. Tomášikovej v Košiciach. V čase od 14:42 hod. bola na stanici uskutočnená interná kontrola,

ktorú viedli Mgr. E. R. a Bc. H. R.. Pri internej kontrole bol prítomný aj službukonajúci kolega G.
X., zdravotnícky záchranár, ktorý v pracovnej zmene bol priamym podriadeným žalobcu. Predmetom
kontroly bolo dodržiavanie interných smerníc, postupov a nariadení ZS Košice, ktoré sú spracované
podľa platných právnych predpisov a zároveň bola vykonaná aj dychová skúška na alkohol. Kontrola
bola spracovaná písomne na predpísanom tlačive so zistenými nedostatkami a po ukončení kontroly bol

žalobcaoboznámenýsprotokolomokontrole,ktorývšakodmietolpodpísaťaprevziať.Žalovanáuviedla,
že kontrolou bol zistený závažný nedostatok, keď v čase o 13:48:53 hod. bol posádke žalobcu KOS
SR, pracovisko Košice (KOS SR), hlásený zásah k pacientovi. Pacienta po ošetrení v čase 14:20 hod.
smerovali do zdravotníckeho zariadenia - UN L. Pasteura na Tr. SNP v Košiciach, následne sa žalobca
presunul bez informovania KOS SR na stanovište stanice ZZS Sever 2 RZP na ul. Tomášikovu. KOS

SR neinformoval o čase odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase
ambulancie ZZS na stanovisku s ukončením zásahu. Nedostatok bol zistený pri samotnom priebehu
kontroly, kedy prostredníctvom KOS SR mal byť posádke nahlásený kontrolný zásah kontrolnou
skupinou ZS Košice. Operátor KOS SR bol zmätený, nemal vedomosť o pohybe posádky a stave
pripravenosti k zásahu, telefonicky sa preto spojil s podriadeným žalobcu G. X. a to v čase o

14:52:16 hod. a dotazoval sa na polohu posádky. Podriadený žalobcu oznámil v telefonickom hovore
nepripravenosť posádky k zásahu, oznámil, že posádka nie je voľná a nachádza sa s pacientom, ktorého
práve odovzdáva v nemocničnom zariadení. Podľa textu listiny o okamžitom skončení pracovného
pomeru, posádka vedome klamala a zavádzala operátora KOS SR. V čase o 14:52:16 hod. sa
posádka v skutočnosti nachádzala na stanovišti stanice ZZS Sever 2 RZP. Žalovaná v súvislosti s

vyššieuvedeným poukázala na Opis pracovných činností (bod 3.3.1.), v zmysle ktorého žalobca ako
bezprostredný nadriadený službukonajúceho kolegu G. X. mal vydávať príkazy a rozhodovať o tom,
čo ktorý člen posádky vykoná a bol povinný aktívne spolupracovať so všetkými členmi posádky. Podľa
textu okamžitého skončenia pracovného pomeru, protiprávnym konaním žalobcu bola oslabená sieť
ZZS a ohrozené poskytovanie neodkladnej prednemocničnej starostlivosti. Kontrolou a následným

šetrením bolo tiež zistené, že zdravotnú dokumentácia „Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby“
posádka odovzdala v UNLP bez vyplnenia času odovzdania pacienta a vo vyhotovení tejto zdravotnej
dokumentácie pre potreby ZS Košice bol následne doplnený nepravdivý údaj o čase odovzdania v
zdravotníckom zariadení - 14:40 hod.. Vyššieuvedeným konaním, bolo uvedené, že žalobca porušil
základné povinnosti v zmysle ust. § 81 Zák. práce, upravené súčasne v Opise pracovných činností a

to bod 1.1. (Pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi
predpismi.), bod 1.3. (Dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú
prácu.). Ďalej bolo uvedené, že žalobca porušil odborné povinnosti a špecifické povinnosti počas
pracovnej zmeny a to bod 3.3.1. (Počas pracovnej zmeny ste riadený operátorom KOS, s ktorými
ste v neustálom telefonickom spojení a bezodkladne plníte jeho príkazy.) a bod 3.3.10. (Vediete

predpísanú dokumentáciu a uvádzate všetky údaje podľa predtlače - úplne, čitateľne a presne.). Podľauvedeného, žalobca svojim konaním zároveň porušil interný predpis - Rozhodnutie riaditeľa č. 01/2012
zo dňa 3.1.2012 - Povinnosť hlásenia statusov - aktuálnych pozícií ambulancií ZZS ZS Košice na KOS
ZZS SR a to v bode 2.1.3. a 2.1.4.. Oslabil sieť ZZS a ohrozil poskytovanie neodkladnej zdravotnej

starostlivosti s možným následkom ujmy na ľudskom zdraví a živote. Žalovaná uviedla, že porušenie
povinnosti žalobcu podľa 3.3.1. jeho Opisu pracovných činností, súčasne je porušením povinností ZS
Košice upravenej v ust. § 5 ods. 1 písm. f/ zák. č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe,
za porušenie ktorej povinnosti uloží MZ SR poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby pokutu do
výšky 16.596 eur. Žalovaná uviedla, že listom zo dňa 26.3.2012, v súlade s ust. § 240 ods. 8 Zák.

práce požiadala Základnú odborovú organizáciu SOZZaSS pri Záchrannej službe Košice o súhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu a ZOO SOZaSS listom zo dňa 2.4.2012 sa vyjadrila,
že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Žalovaná uviedla, že napriek uvedenej
skutočnosti, vzhľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, na okamžitom skončení
pracovného pomeru so žalobcom trvá. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť okamihom doručenia
písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa fotokópie poštovej doručenky určenej do vlastných rúk, bola listina o okamžitom skončení
pracovného pomeru doručená žalobcovi poštou, prevzatie písomnosti žalobca potvrdil svojim podpisom
dňa 27.4.2012.

Listom zo dňa 11.5.2012 (č.l. 9) žalobca sa odvolal voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Doručenie listu žalovanej nie je predloženou fotokópiou preukázané.

Opis pracovných činností žalobcu pre funkciu zdravotníckeho záchranára určoval jeho základné
povinnosti v zmysle § 81 Zák. práce (čl. 1), všeobecné povinnosti (čl.2), odborné povinnosti (čl. 3),
špecifické povinnosti počas pracovnej zmeny (čl. 3 ods. 3.3.) a jeho právomoci (čl. 4). Podľa bodu
1.1. bol žalobca povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny jeho nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi. Podľa 1.3. bol povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy

vzťahujúce sa na vykonávanú prácu. Podľa bodu 3.3.1. bol žalobca počas pracovnej zmeny riadený
operátorom KOS, s ktorým bol v neustálom telefonickom spojení a bezodkladne plnil jeho príkazy.
BezprostrednýmnadriadenýmžalobcuvambulanciiRLP(MIJ)bollekárRLP(MIJ),vambulanciiRZPbol
zdravotnícky záchranár vyššieho vzdelania, resp. s dlhšou odbornou praxou. Títo mali vydávať príkazy a
rozhodovaťotom,čoktorýčlenposádkyvykoná.Žalobcabolpovinnýaktívnespolupracovaťsovšetkými

členmi posádky. Podľa bodu 3.3.9., žalobca mal viesť predpísanú dokumentáciu. V Zázname o ošetrení
pacienta/zázname o zhodnotení zdravotného stavu osoby, Príkaze na prepravu pacienta, Zázname
o prevádzke sanitného motorového vozidla, Žiadosti o policajnú asistenciu, v Oznámení zdravotnej
poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej
látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia a v Protokole kontroly sanitného

vozidla, mal uvádzať všetky údaje podľa predtlače - úplne, čitateľne a presne.

Listom zo dňa 26.3.2012 (č.l. 15) žalovaná požiadala Základnú odborovú organizáciu Slovenského
odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Záchrannej službe Košice, o súhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca - žalobcu a to v súlade s ust. § 240 ods. 8
Zák. práce, nakoľko bol žalobca v zmysle jej oznamu zo dňa 25.3.2011 predsedom ZOO. Podľa textu

žiadosti, k rozhodnutiu okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom dospel zamestnávateľ na základe
skutočnosti, že žalobca dňa 19.3.2012 porušil závažne pracovnú disciplínu. Kópia Záznamu o kontrole
mala byť pripojená v prílohe.

Listom zo dňa 2.4.2012 (č.l. 16) Základná organizácia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva
a sociálnych služieb pri Záchrannej službe Košice odpovedala žalovanej na jej žiadosť o súhlas s

okamžitým skončením pracovného pomeru. Uviedla, že výbor ZO SOZ ZaSS sa zhodol a vyjadruje
nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu - predsedu ZO SOZ. V odpovedi bolo
namietnuté, že žalovaná vo svojej žiadosti o súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru
neuviedla, o aké konkrétne závažné porušenie pracovnej disciplíny sa jedná, so žalobcom nebol
vykonaný osobný pohovor, na základe ktorého by sa bol mohol vyjadriť k predmetnému problému, kópia

Záznamu o kontrole, na ktorý sa žalovaná odvolávala, nebola okamžite po vykonaní kontroly odovzdanázamestnancovi, t.j. žalobcovi. Na základe vyššieuvedených nedostatkov v žiadosti žalovanej o súhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru výbor dospel k záveru, že sa jedná o úmysel diskreditovať
osobu predsedu ZO SOZ pri ZS Košice. Odpoveď bola za výbor podpísaná revízorkou MUDr. C. C. a

podpredsedom J. C..

Listom, bez uvedenia dátumu (č.l.17), žalobca oznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnaní a to
podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 11.4.2012 a v zmysle § 79 ods. 1
Zák. práce. Kedy bolo toto oznámenie doručené žalovanej z predloženej fotokópie nie je zrejmé.

Podľa Prílohy č. 3. k výnosu č. 10548/2009-OL (ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej
zdravotnej službe), hlava III. Personálne vybavenie ambulancií záchrannej zdravotne služby, časť B.

bod 1., zásahová skupina ambulancie rýchlej zdravotne pomoci bez lekára je tvorená zdravotníckym
pracovníkom podľa časti A. bodu 2., t.j. zdravotníckym záchranárom (2.1. zdravotníckym záchranárom
alebo 2.2. zdravotníckym záchranárom so špecializáciou v špecializačnom odbore špecializovaná
urgentná starostlivosť alebo 2.3. sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore špecializovaná
urgentná starostlivosť alebo 2.4. sestrou so špecializáciou v špecializačnom odbore anestéziológia

a intenzívna starostlivosť alebo 2.5. sestrou s najmenej trojročnou odbornou zdravotníckou praxou
v ústavnom zdravotníckom zariadení, ktorá je zaradená do špecializačného štúdia v špecializačnom
odborešpecializovanáurgentnástarostlivosťalebovšpecializačnomodboreanestéziológiaaintenzívna
starostlivosť alebo 2.6. lekárom, ktorý nezískal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných
pracovných činností v žiadnom zo špecializovaných odborov určených pre kategóriu lekár, vykonáva

činnosť záchranára do zaradenia do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore urgentná medicína
alebo v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína) a zdravotníckym pracovníkom
podľa časti A bodu 3.1. (3.1. zdravotnícky pracovník podľa bodu 2, ktorý je zároveň vodič a spĺňa
podmienky vedenia vozidla s právom prednostnej jazdy) .

PodľaPrehľaduvýjazdovod19.3.2012do19.3.2012prevodiča-žalobcu(č.l.41),vpriebehuuvedeného

dňa absolvoval žalobca spolu 7 výjazdov a to s časom výjazdov o 07:44 hod., 09:05 hod., 10:47 hod.,
12:36 hod., 13:49 hod., 15:45 hod. a 16:46 hod..

Podľa dokladu - Výkaz práce podľa zmien od 19.3.2012 do 19.3.2012, pre pracovníka - žalobcu (čl.
42), dňa 19.3.2012 bol zaradený žalobca ako vodič s počtom výjazdov 7, s celkovým časom výjazdov
8 hod. 42 minút.

Z Protokolu z kontroly stanice ZZS - MIJ/RLP/RZP (č.l. 64) je zrejmé, že dňa 19.3.2012 o 14:42 hod.
bola vykonaná kontrola Mgr. E. R. a Bc. H. R. na stanici ZZS RZP Sever 2, a to službukonajúcej posádky
v službe: zdravotnícky záchranár G. X. a vodič H. O., t.j. žalobca. Podľa protokolu, kontrolu výjazdu
realizovaného do 1 minúty nebolo možné vykonať, pretože sa posádka neodhlásila voľná a neukončila
výjazd na KOS, reálne sa však nachádzala na stanici ZZS Sever. Kontrola dychovej skúšky posádky bola

uskutočnená so záverom negatívna, kompletnosť dokumentácie v ambulancii bola vyhodnotená ako
kompletná, kontrola úplnosti a správnosti zápisu zdravotníckej dokumentácie - tlačivo Záznam o ZZSO
bola vykonaná so zápisom „v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza čas odovzdania a ukončenia
pacienta s menom E., nesedí s volaním na KOS“, v celkovom hodnotení stanice ZZS, bola stanica
vyhodnotená ako nedostatočná, prístup zamestnancov bol označený ako arogantný, nevšímavý. V časti

„Zistenénezhody,závažnénezhodyanedostatky,poškodenianastaniciZZS“bolouvedené,žeposádka
sa nachádzala v stanici v čase, keď operačné stredisko malo vedomosť, že sú ešte u pacienta. Posádka
odovzdala pacienta pravdepodobne o 14:12 hod. a bez vedomosti operačného strediska sa presunula
na stanicu ZZ. V ZoZZSO sa údaj o odovzdaní pacienta nenachádza. Posádka po výzve operátora,
aby udala svoju polohu uviedla, že sa nachádzajú na Tr. SNP a akurát odovzdávajú pacienta. V rubrike

„Vyjadrenie zamestnancov stanice ZZS“ je zaznamenané, že „zamestnanci tvrdia, že nemali čas na
obed“ a záznam „Túto kontrolu beriem ako útok proti mojej osobe na margo udalostí, ktoré sa za
posledné dni udiali“. Na protokole nenachádzajú sa podpisy zamestnancov stanice ZZS.Rozhodnutie riaditeľa č. 01/2012 zo dňa 3.1.2012 (č.l. 46) bolo toto prijaté za účelom určenia povinnosti
hlásenia statusov - aktuálnych pozícií ambulancií ZZS ZS Košice na KOS ZZS SR. Podľa bodu 2.
rozhodnutia „Povinné údaje - statusy“ sú: čas výdaja pokynu na zásah ambulancii ZZS operátorom, čas

dosiahnutia miesta udalosti, čas odovzdania pacienta v ÚZZ alebo čas ponechania pacienta na mieste
udalosti, t.j. stav voľný/pripravený na zásah, čas ambulancia ZZS na stanovisku.

Podľa Týždenného plánu služieb stanice ZZS - RZP Sever 2 pre týždeň od 19.3. 2012 do 25.3.2012 (č.l.
65), boli na deň 19.3.2012 zaradení do dennej služby od 7:00 hod. do 19:00 hod. záchranár - vodič H.
O., t.j. žalobca a zdravotnícky záchranár G. X.. Týždenný plán služieb vypracoval a podpísal regionálny

vedúci staníc Košice a okolie, Bc. H. R..

Podľa jednotlivých záznamov žalovanej z elektronického programu Doprava (č.l.73 -76) dňa 19.3.2012
absolvovala posádka RZP v zložení žalobcu a G. X. výjazdy v čase od 07:43:05 hod. do 08:57:00 hod.,
od 09:04:30 hod. do 10:16:00 hod., od 10:46:23 hod. do 12:33:00 hod., od 12:35:15 hod. do 13:48:00
hod., od 13:48:53 hod. do 14:55:00 hod., od 15:44:54 hod. do 16:44:00 hod. a od 16:45:30 hod. d
18:01:00 hod..

Operačné stredisko ZZS SR poskytlo listom zo dňa 22.3.2012 (č.l. 86), na základe vyžiadania žalovanej,
a to na podklade informácií získaných zo záznamového zariadenia, nasledovnú časovú os volaní zo
zásahu posádky ambulancie ZZS - RZP Sever 2 zo dňa 19.3.2012 k pacientke E.: časom 13:41:29
hlási RZP Sever 2 status voľný, časom 13:48:00 KOS ZZS Košice kontaktuje posádku ambulancie RZP
Sever a vydáva pokyn na zásah k pacientke E. H., časom 14:00:50 hlási RZP Sever 2 status na adrese,

časom 14:52:16 KOS ZZS overuje aktuálnu pozíciu/status posádky RZP Sever 2. Podľa prepisu hovoru
operátor z č. 155 sa pýta posádky Sever 2 RZP „Čo sa s vami deje?“. RZP Sever odpovedá: „Nič. Sme
v novej nemocnici, akurát odovzdávame pacienta“. Operátor 155 reaguje: „Teraz ste v novej nemocnici
a odovzdávate pacienta?“. RZP Sever odpovedá: „Hm, ... hej.“. Operátor 155 uvádza: „Dobre, tak voľní
sa mi prihlásite. Dobre?“. RZP Sever odpovedá: „Dobre.“. Časom 14:55:18 oznamuje RZP Sever status

voľný a zároveň udáva status ukončenie, z čoho vyplýva, že už sú na stanovisku a nahlásili status
voľný. Podľa oznámenia volania boli zaznamenané a uložené v systéme nahrávania hovorov Redat a
sú kedykoľvek spätne verifikovateľné.

Listom zo dňa 14.5.2012 - Oznámenia o porušovaní zákona (č.l. 88), Operačné stredisko ZZS SR
oznámilo MZ SR, že poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby - Záchranná služba, Rastislavova 43,

Košice dňa 19.3.2012 porušila zákon, a to ust. § 5 písm. f/ zák. č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej
službe, keď bez zbytočného odkladu nenahlásila ukončenie zásahu podľa § 3 a stav pripravenosti na
ďalší zásah a ohrozila tak fungovanie siete záchrannej zdravotnej služby. Prílohou listu bol dôkazný
materiál o skutku, ktorý nastal: opis dokladu, prepis audiozáznamu zo dňa 19.3.2012 a opis incidentu.
List bol daný na vedomie ZS Košice, t.j. žalovanej.

Listom zo dňa 12.6.2012 (č.l. 93) MZ SR oznámilo žalovanej, že začína proti nej správne konanie vo veci
uloženia pokuty za porušenie povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 1 písm. f/ zák. o záchrannej zdravotnej
službe, podľa ktorého je poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby povinný odborne prepraviť bez
zbytočného odkladu osobu, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav do najbližšieho zdravotníckeho
zariadeniaústavnejzdravotnejstarostlivostiazabezpečiť,abyposádkaambulancieZZSbezzbytočného

odkladu nahlásila koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku ZZS podľa § 3 ukončenie
zásahu a stav pripravenosti (pohotovosti) na ďalší zásah. Správne konanie vo veci uloženia pokuty
bolo zahájené na základe podnetu Operačného strediska ZZS SR zo dňa 14.5.2012, v ktorom
operačné stredisko konštatuje, že posádka žalovanou prevádzkovanej ambulancie RZP - Košice Sever
2 dňa 19.3.2012 po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientke H. E. nenahlásila bez

zbytočného odkladu koordinačnému stredisku, ani operačnému stredisku záchrannej zdravotne služby
ukončenie zásahu a stav pripravenosti (pohotovosti) na ďalší zásah.

Podľa Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 4.10.2012, č. 47141-212-OP (č.l. 95), ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2012, Záchranná služba Košice, t.j. žalovaná sa ako poskytovateľzdravotnej starostlivosti - ambulancie záchrannej zdravotnej služby dopustila porušenia ust. § 5 ods.
1 písm. f/ zák. o záchrannej zdravotnej službe, pretože dňa 19.3.2012 v čase medzi 13:46:56 a
14:55:22 hod. posádka ambulancie záchrannej zdravotnej služby - ambulancie RZP sídlo Košice

Sever 2, nenahlásila bez zbytočného odkladu koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku
záchrannej zdravotnej služby ukončenie zásahu a stav pripravenosti na ďalší zásah. Za to jej bola
uložená pokuta podľa § 6 ods. 1 písm. a/ bod druhý zákona o záchrannej zdravotnej službe, vo
výške 166 eur. Z odôvodnenia týkajúceho sa stanovenia výšky pokuty vyplynulo, že ministerstvo
prihliadlo najmä na povahu porušenej povinnosti, pričom túto klasifikovalo ako menej závažnú, avšak nie

zanedbateľnú.Zpohľadupoľahčujúcichokolnostísmerujúcichkurčeniuvýškypokutyvzalsprávnyorgán
do úvahy predovšetkým postoj samotného účastníka konania (t.j. žalovanej), ktorý zaujal, i keď značne
rigorózny, avšak pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vysoko profesionálny prístup
k zamestnancom, ktorí boli v inkriminovanom čase členmi posádky ambulancie záchrannej zdravotnej
služby - ambulancie RZP Košice Sever 2.

Listom zo dňa 3.5.2011 žalobca bol upozornený žalovanou na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého

sa dopustil tým, že počas kontroly dňa 12.4.2011, predmetom ktorej bola kontrola úplnosti a správnosti
zápisov a odpisov údajov v programe „Doprava“ a správnosť vykazovania pre zdravotné poisťovne,
bola zistená nesprávnosť zápisu zdravotnej poisťovne vo výjazde č. 22685 realizovanom o 17:31 hod..
Hoci žalobca bol povinný prekontrolovať si správnosť zápisu a opisu údajov o výjazde, nespravil tak
a realizovaný výjazd by nebol akceptovaný a nedošlo by k úhrade zo strany zdravotnej poisťovne. Za

vyššieuvedené porušenie pracovnej disciplíny bola mu odňatá pohyblivá zložka mzdy - výkonnostné
ohodnotenie a to na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 20.6.2011 bol žalobca žalovanou napomenutý na opakované porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že počas kontroly dňa 6.5.2011 bola zistená nesprávnosť zápisu
rodného čísla pacienta vo výjazde č. 28374 realizovanom v deň jeho dennej pracovnej zmeny 5.5.2011

o 18:05 hod.. Žalobca mal 5 výjazdov, po ktorých bol povinný prekontrolovať si správnosť zápisu a opisu
údajov o výjazde, nespravil tak. Realizovaný výjazd by nebol akceptovaný a nedošlo by k úhrade zo
strany zdravotnej poisťovne. Zápis predmetného výjazdu bol opravený 9.5.2011 odborným referentom.
Na základe uvedeného bol so žalovaným uskutočnený ústny pohovor dňa 13.6.2011 a bol upozornený
na opakované porušenie pracovnej disciplíny.

Listom zo dňa 18.7.2011 žalovaná žalobcu napomenula za opakované porušenie pracovnej disciplíny,
keď dňa 13.7.2011 počas nočnej pracovnej zmeny o 23:12 hod. bol účastný internej kontroly, počas
ktorej boli zistené nasledovné jeho pochybenia: v sanitnom vozidle v ambulantnej časti sa nachádzal
preexpirovaný zdravotnícky materiál, dezinfekčný roztok riedený vo vyčlenenej nádobe pre tento
účel neobsahoval roztok uvedený na obale tejto nádoby, ale roztok neidentifikovateľný, v nádobe sa

nachádzal roztok bez označenia názvu, expirácie a dátumu doplnenia. Uvedeným neprofesionálnym a
neodborným konaním žalobca mohol spôsobiť poškodenie zdravia a sekundárne aj života pacienta. Bol
sním na mieste uskutočnený pohovor a bol upozornený, vzhľadom na opakované porušenie pracovnej
disciplíny, že je daný dôvod na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.
e/ Zák. práce.

Listom zo dňa 28.3.2012 žalovaná žalobcu napomenula na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa
mal dopustiť tým, že pre televíziu TA 3 poskytol vyjadrenie, ktoré bolo odvysielané dňa 12.3.2012 a ďalej
vyjadrenie televízii Markíza uverejnené na http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy dňa 20.3.2012, v súvislosti
so mzdovými podmienkami zdravotníckych pracovníkov - záchranárov v Záchranne službe Košice,
pričom mal uviesť nepravdivé vyhlásenia. Zároveň poskytol televízii TA3 podklady, na základe ktorých

bola v rámci príspevku zverejnená tabuľka „Hrubá mzda záchranára Košickej záchranky“ obsahujúca
nepravdivé údaje. Poskytnutím nepravdivých vyhlásení porušil žalobca základnú povinnosť v zmysle §
81 Zák. práce upravenú súčasne v Opise jeho pracovných činností a to dodržiavať právne predpisy
a ostatné predpisy vzťahujúce sa na vykonávanú prácu. Za uvedené porušenie pracovnej disciplíny
bola mu odňatá nenároková zložka pohyblivej mzdy, osobné ohodnotenie, výkonnostný príplatok za

množstvo zrealizovaných zásahov a výkonnostný príplatok za množstvo ubehnutých kilometrov v
sanitnom vozidle a to na dobu jedného mesiaca.Rozhodnutie riaditeľa č. 24/2010 zo dňa 6.12.2010 bolo vydané za účelom úpravy prestávok na
odpočinok a jedenie. Podľa znenia rozhodnutia, Záchranná služba Košice so zreteľom na svoje
prevádzkové možnosti a druh vykonávaných prác ako zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje ZZS v

nepretržitej 24 hodinovej službe, poskytuje v súlade so Zákonníkom práce zamestnancom, ktorí tvoria
posádku ambulancie ZZS, prestávku na odpočinok a jedenie v dĺžke 30 minút podľa nasledovných
pravidiel: 1. zamestnanci sú povinní okamžite prerušiť čerpanie prestávky, ak dostanú od operačného
strediska pokyn na zásah, 2. zamestnanci sú oprávnení čerpať zvyšok prestávky po ukončení výjazdu,
3. zamestnanci sú povinní počas čerpania prestávky zdržovať sa v stanici ZS a 4. zamestnanci nie

sú oprávnení požiadať operačné stredisko o poskytnutie prestávky. Riaditeľ nariadil, aby zamestnanci
dodržiavali pravidlá pre uskutočnenie prestávky vzhľadom na skutočnosť, že majú vytvorený dostatočný
priestor na vykonanie prestávky v práci, pričom musia rešpektovať povahu práce, ktorú vykonávajú
tak, že v prípade výjazdu prestávku prerušia a pokračujú okamžite v práci. Prestávku v práci je možné
prerušiť a pokračovať v nej neskôr. Zvyšok prestávky môžu zamestnanci vyčerpať po skončení výjazdu.
Podľa rozhodnutia sa prestávky v zmysle zákona nezapočítavajú do pracovného času a preto vzhľadom

na 12 hod. zmeny je zamestnancom preplácaných 11,5 hod. práce.

Podľa bodu 9. Zápisnice z porady - rokovania riaditeľa Záchrannej služby Košice s členmi výboru
Základnej organizácie SOZ ZaSS pri Záchrannej službe Košice č. 03/2011 zo dňa 6.9.2011, boli
uskutočnené pohovory so zamestnancami - porušenie pracovnej disciplíny, okrem iných aj s H. O., t.j.
žalobcom, so záverom „rozhodnutie riaditeľa s účinnosťou k 8.8.2011 zrušiť všetky sankcie voči O. H.“.

Podľa ust. § § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty

rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi.
Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by
sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa
vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.

Podľa ust. § 240 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového
orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi
okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov.
Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť
zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže

použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa ust. § 240 ods. 9 Zákonníka práce, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa
odseku 8, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto
dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby

zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.T.j. zákon pripúšťa možnosť nahradiť nedostatok predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov
s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru rozhodnutím súdu. Táto možnosť
prichádza do úvahy vtedy, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas a ak sú ostatné

podmienky uvedených zrušovacích prejavov splnené a súd v spore o určenie ich neplatnosti zistí, že
od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V takom
prípade je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

Podľa ust. § 91ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi,
ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ
povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu
prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na
odpočinok a jedenie (ods. 1). Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie
vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (ods. 2). Zamestnávateľ je
povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie spôsobom ustanoveným v § 90 (ods.

3). Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny (ods. 4). Prestávky na
odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času (ods. 5).

Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaná doručila žalobcovi
rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru listom zo dňa 10.4.2012 do jeho vlastných
rúk prostredníctvom pošty a to dňa 27.4.2012, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaná za jeho
dôvody, t.j. za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom označila konanie žalobcu ako člena

posádky rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) spočívajúce v tom, že dňa 19.3.2012 po odovzdaní pacienta
v zdravotníckom zariadení - UNLP, následne sa presunula posádka bez informovania KOS SR na
stanovište stanice ZZS Košice - Sever 2 RZP na ulicu Tomášikovú t.j. KOS SR neinformoval o čase
odovzdania pacienta, o čase a stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie ZZS na
stanovisku s ukončením zásahu. Takisto žalovaná označila za závažné porušenie pracovnej disciplíny

žalobcom aj to, že zdravotnú dokumentáciu „Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby“ v UNLP
odovzdal bez vyplnenia času odovzdania pacienta a v jeho vyhotovení pre potreby žalovanej následne
boldoplnenýnepravdivýúdajočaseodovzdaniavzdravotníckomzariadení-14:40hod..Týmtokonaním
mal žalobca porušiť svoje základné povinnosti a to podľa ust. § 81 Zákonníka práce a súčasne upravené
v jeho Opise pracovných činností a to pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané

v súlade s právnymi predpismi (1.1.) a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce
sa na vykonanú prácu (1.3.). Ďalej porušil svoje odborné povinnosti a špecifické povinnosti počas
pracovnej zmeny a to byť riadený operátorom KOS, s ktorým má byť v neustálom telefonickom spojení
a bezodkladne plniť jeho príkazy (3.3.1.) a povinnosť viesť predpísanú dokumentáciu a uvádzať v nej
všetkyúdajepodľapredtlače-úplne,čitateľneapresne(3.3.10.).Zároveňsvojimkonanímporušilinterný

predpis Rozhodnutie riaditeľa č. 01/2012 zo dňa 3.1.2012 - Povinnosť hlásenia statusov - aktuálnych
pozícií ambulancie ZZS ZS Košice na KOS ZZS SR a to v bodoch 2.1.3. a 2.1.4..

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich
z pracovného pomeru.

Vykonaným dokazovaním súd zistil okolnosti prípadu a mal za preukázané, že posádka ambulancie

RZP vykonala dňa 19.3.2012 v čase od 13:46:56 do 14:55:00 hod. zásah súvisiaci s neodkladným
poskytnutím rýchlej zdravotnej pomoci pacientovi, ktorého po ošetrení smerovala do zdravotníckeho
zariadenia UNLP, pričom pri odovzdaní pacienta v tomto zdravotníckom zariadení neuviedla v Zázname
o zhodnotení zdravotného stavu osoby, údaj o čase odovzdania pacienta a po odovzdaní pacienta
presunulasabezinformovaniaKOSnastanovišteZZSSever2RZPnaTomášikovuulicu.Neinformovala

o čase odovzdania pacienta o čase a stave voľný/pripravený na nový zásah a o čase ambulancie ZZSna stanovisku s ukončením zásahu. Tieto skutočnosti boli zistené kontrolou vykonanou žalovanou. V
konaní boli preukázané výpoveďou samého žalobcu ako aj svedeckými výpoveďami G. X., Mgr. R. a Bc.
R. a písomne predloženou informáciou Operačného strediska ZZS SR žalovanej, o časovej osi volaní

zo zásahu posádky žalobcu zo dňa 19.3.2012 k pacientke E..

Ďalej mal súd preukázané, že žalobca ako člen posádky RZP, v čase keď k porušeniu pracovnej
disciplíny došlo, bol v nej zadelený ako vodič - záchranár a ďalším členom posádky bol zdravotnícky
záchranár G. X., pričom v tejto posádke - ambulancii RZP bol žalobca vzhľadom na vyššie vzdelanie a
dlhšiuodbornúpraxbezprostrednenadriadenýmďalšiemujejčlenoviG.X.(bod3.3.1.Opisupracovných

činností) a bol preto povinný a oprávnený zároveň vydávať príkazy a rozhodovať o tom, čo ktorý člen
posádky vykoná. Ak posádka neinformovala KOS o čase odovzdania pacienta, o stave voľný/pripravený
na zásah a čase ambulancie na stanovisku, vyplynulo zo zhodných výpovedí žalobcu a svedka X., že
komunikáciu s KOS ohľadne informovania - hlásenia statusov - aktuálnych pozícií ambulancie RZP
zabezpečoval, a to tak ako to bolo obvyklé, práve druhý člen posádky zdravotnícky záchranár G. X.,
tak isto tento člen posádky aj viedol predpísanú zdravotnú dokumentáciu. Avšak žalobca bol v posádke

jeho nadriadeným. Z výpovede svedka X. mal súd za preukázané, že k neinformovaniu KOS o čase
odovzdania pacienta, o stave voľný/pripravený na nový zásah v čase ambulancie ZZS na stanovisku s
ukončení zásahu došlo po vzájomnom dohovore členov posádky - žalobcu a svedka.

Ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, vymedzuje len skutkovú podstatu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnávateľom a to tak, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný

pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Na to, aby bolo možné v konkrétnom
prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné
zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, t.j. či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť preto uvedený tak, aby bolo nepochybné,

v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva. Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom môže súd prihliadnuť na osobu
zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh na dobu
a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny

pre zamestnávateľa a na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
(judikát 21Cdo 1252/2002).

Vychádzajúc z dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny žalobcom pre zamestnávateľa, keď vyplynulo
z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o uložení sankcie - pokuty žalovanej za
porušenie povinnosti zabezpečiť, aby posádka ambulancie ZZS bezodkladne nahlásila operačnému

stredisku ZZS ukončenie zásahu a stav pripravenosti na ďalší zásah, že sa jednalo v prípade porušenia
povinnosti žalovanej podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 579/2004 Z.z., o porušenie povinnosti
kvalifikované ako menej závažné, avšak nie zanedbateľné. Ako poľahčujúca okolnosť pre žalovanú, bol
vyhodnotený jej postoj smerom k zamestnancom, ktorí boli v inkriminovanom čase členmi posádky RZP
(t.j. aj smerom k žalobcovi); tento postoj bol na jednej strane síce vyhodnotený ako vysoko profesionálny

ale na strane druhej aj ako značne rigorózny. Za porušenie zákonnej povinnosti bola žalovanej uložená
pokuta vo výške 166,- eur, pričom podľa ust. § 6 ods. 1 bod druhý zákona č. 579/2004 Z.z. je za
porušenie povinností horná výška sankcie až 16.596,- eur. Súd, posudzujúc intenzitu predmetného
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, zohľadnil, že v dôsledku konania žalobcu ako člena RZP
nebola žalovanej ako zamestnávateľke spôsobená žiadna iná škoda.

Pri skúmaní a hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, súd prihliadol aj na osobu
žalobcu, pričom z výpovedí viacerých svedkov vyplynulo, že vzhľadom na vykonávanú funkciu predsedu
odborovej organizácie a presadzovania požiadaviek zamestnancov dostával sa žalobca do konfliktov
so žalovanou ako zamestnávateľkou. Svedkyňa MUDr. C. C. ako jeho bezprostredná nadriadená,
vyjadrila spokojnosť s jeho dovtedajšou prácou a nemala žiadne výhrady voči plneniu si jeho pracovných

povinností. Tým istým spôsobom t.j. bez akýchkoľvek výhrad vyjadrila sa k plneniu pracovných
povinností žalobcom aj ďalšia svedkyňa Z. J.. V prípade negatívneho hodnotenia osoby žalobcu ďalšímjehopriamymnadriadenýmBc.R.,tentosvedoksvojenegatívnehodnotenieosobyžalobcuodôvodňoval
len poukazovaním na závery vykonaných kontrol, na základe ktorých bol žalobca upozorňovaný na
porušovania pracovnej disciplíny a odvolával sa aj na vyjadrenia riaditeľov žalovanej. Svoje hodnotenie

neodôvodnil žiadnou inou a najmä nie osobnou negatívnou skúsenosťou so žalobcom. Ak žalovaná
poukazovala na predchádzajúce upozornenia, ktoré dala žalobcovi v súvislosti s porušovaním pracovnej
disciplíny(zanepresnévyplnenieevidencií,zaprítomnosťpreexpirovanéhomateriáluvsanitnomvozidle
a neoznačeného materiálu, za mediálne vyjadrenia, ktoré však žalobca robil ako odborový funkcionár,
nie zamestnanec) nejednalo sa o také porušenia, ktoré v spojitosti s týmto konkrétnym skutkom

odôvodňovali by okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd ich vnímal, s prihliadnutím na charakter
zistených a vytýkaných porušení pracovnej disciplíny aj v kontexte vzťahu žalobcu ako zamestnanca a
súčasne odborového funkcionára a žalovanej ako zamestnávateľky.

Súd preto nevyhodnotil predmetné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom za tak závažné, aby
odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru s ním.

V prípade skutku - neúplného vyplnenia zdravotnej dokumentácie - Záznamu o zhodnotení zdravotného

stavu osoby, súd nevyhodnotil, že by sa jednalo o porušenie pracovnej disciplíny a neplnenie povinností
žalobcom, keďže táto povinnosť, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v daný deň prináležala
ďalšiemu členovi posádky zdravotníckemu záchranárovi G. X.. Pri tomto postupe člena posádky G. X.
nebol zistený žiaden dohovor so žalobcom a len z nadriadenej pozície žalobcu nemožno pri danom
porušení pracovnej disciplíny jeho podriadeným, urobiť záver, že sa jedná aj o závažné porušenie

pracovnej disciplíny žalobcom s dôsledkami postupu preň podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

Na základe vyššie uvedeného, súd v konkrétnom prípade nemal za to, že došlo konaním žalobcu
uvedeným v písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru (pritom konaním žalobcu
bol len prvý skutok) k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce t.j. takému
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorá by odôvodňovala rozviazanie pracovného pomeru jeho

okamžitým zrušením.

V ďalšom súd poukazuje na to, že ak by aj porušenie pracovnej disciplíny uvedenými skutkami
bolo vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny napĺňajúce predpoklady pre postup
podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nebol v tomto prípade daný predchádzajúci súhlas
odborovej organizácie s okamžitým skončením pracovného pomeru a preto súd v rámci vykonávaného

dokazovania zisťoval, či bolo možné od žalovanej ako zamestnávateľky spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnávala.

Na základe vyhodnotenia celkovej situácie u žalovanej ako zamestnávateľky, vychádzajúc z výpovedí
jednotlivýchsvedkov,ajzvýpovedežalobcuastanoviskažalovanejazobsahulistinnýchdôkazov,nemal
súd za zistený taký stav a existenciu takých okolností na pracovisku, že by od žalovanej nebolo možné

spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca ďalej zamestnávala. Žalovaná v tomto smere
žiadne presvedčivé argumenty neuviedla. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že ďalšie ponechanie
žalobcu v organizácii vyvolávalo by u ostatných zamestnancov dojem, že aj oni môžu tak postupovať
bez hrozby uplatnenia sankcie, uvádza súd, že žalovaná mohla uplatniť voči žalobcovi za predmetné
porušenie pracovnej disciplíny sankcie iného rázu alebo prípadne aj iným spôsobom s ním skončiť

pracovný pomer. Avšak stále s tým, že pri jednostrannom rozväzovaní pracovného pomeru, je žalobcovi
ako predsedovi odborovej organizácie priamo zo zákona poskytovaná vyššia ochrana tým, že zákon
vyžaduje súhlas odborovej organizácia s rozviazaním pracovného pomeru.

Ak žalovaná argumentovala tým, že v dôsledku postupu žalobcu ako člena posádky mohlo dôjsť k
poškodeniu zdravia iných osôb, ktoré by v tom čase boli potrebovali zásah zdravotnej služby, žalovaná

v konaní nepreukázala, že v danom čase všetky jej sanitné vozidlá, aj z iných staníc zdravotnej
služby, boli plne vyťažené a tak tento argument je len argumentom v teoretickej rovine, nie objektívnou
skutočnosťou. Z výpovede svedka X. vyplynulo, že si následne zisťoval stav vyťaženosti sanitnýchmotorových vozidiel žalovanej zadelených v iných staniciach a v danom čase mali byť štyri voľné a teda
pripravené na zásah.

Poukazujúc na vyššieuvedené t.j. súd ani nemal za preukázané naplnenie predpokladov pre okamžité

skončenie pracovného pomeru z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ak by aj skutok za ktorý je žalobca zodpovedný bol vyhodnotený
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebol daný súhlas odborovej organizácie podľa ust. § 240
ods. 8 Zákonníka práce a súd nezistil také dôvody, aby od žalovanej ako zamestnávateľky nebolo
možné spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnávala, preto súd určil na základe návrhu žalobcu,

že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Pokiaľ sa jedná o otázku poskytovania prestávok na odpočinok a jedenie žalovanou ako
zamestnávateľkou zamestnancom, poukazovaním na nedodržiavanie ktorej zákonnej povinnosti
žalovanej, žalobca ospravedlňoval svoj postup spočívajúci v porušení povinnosti hlásiť statusy posádky
operačnému stredisku ZZS, resp. pokúšal sa znížiť váhu tohto porušenia, súd nepovažoval túto otázku
za tak významnú pre posúdenie veci, ako ju významnou robili obe strany sporu. Podľa ust. § 91 ods. 1

vetatretiaZák.práce,akideopráce,ktorésanemôžuprerušiť,musísazamestnancoviajbezprerušenia
prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. V danom prípade žalovaná
prestávky na odpočinok a jedenie upravila v Rozhodnutí riaditeľa č. 24/2010, podľa názoru súdu v súlade
s cit. zák. ustanovením. V konkrétnom prípade pracovnej zmeny žalobcu dňa 19.3.2012 mal žalobca v
zmysle rozhodnutia č. 24/2010 možnosť čerpať prestávku na odpočinok a jedenie v čase od 10:16 hod.

do 10:46 hod. a od 14:55 hod. do 15:44 hod.. Súd sa v tejto otázke stotožňuje s názorom žalovanej,
že ani jej prípadné nesplnenie si zákonnej povinnosti, nemôže byť dôvodom na vyvinenie sa žalobcu z
porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko zákonná úprava to neumožňuje. Spôsoby riešenia neplnenia si
zákonnej povinnosti žalovanou musia byť iné.

Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude

rozhodnuté o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).