Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204400
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5113204400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa: P.

F., F..E..D.., F. F.: U. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený R.Z. M. T. &. P. F..E..D.., F. F.
M. XX/B, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti odporcovi: E. M., O.. XX.XX.XXXX, V.: B. O. X. XXX, XXX
XX V., štátny občan SR, o zaplatenie 379,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2013 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 379,48 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 290,18 eur od 21.10.2008 do zaplatenia, úrok vo výške

0,05% denne zo sumy 290,18 eur od 21.10.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 9.12.2007 bol odporcovi poskytnutý úver
splatný v 10 mesačných splátkach vo výške 71,70 eur. Odporca túto povinnosť nesplnil a neuhradil sumu
290,18 eur. Odporca porušil ustanovenia článku III všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých
bol povinný mesačné splátky splácať vo výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár
dodržiavať. Uvedené ustanovenia odporca porušil tým, že bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa
20.10.2008. Podľa článku 12 bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľoviokremzmluvnejpokutyisankčnýúrokvovýške0,05%zakaždýdeňomeškania.Odporca

pohľadávku navrhovateľa ani čiastočne neuhradil. Pohľadávka navrhovateľa predstavuje 379,48 eur
a pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov. Odporca je ďalej
povinný zaplatiť 8,5% ročný úrok z omeškania a úrok vo výške 0,05% zo sumy neuhradenej časti
úveru od 21.10.2008 do zaplatenia. Dňa 12.12.2011 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola
na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči odporcovi v sume 379,48 eur s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 05.01.2012.

Podaním doručeným súdu dňa 7.5.2013 navrhovateľ doplnil návrh a uviedol, že výška žalovanej sumy

pozostávaznesplatenejčastiúveruvovýške290,18eur,sankčnejpokutyvovýške60,62eurapokutyza
omeškanie vo výške 28,68 eur. Odporcovi bola poskytnutá suma 985,83 eur a celkové úhrady odporcu
boli vo výške 699,03 eur.Na základe podaného návrhu súd vo veci nariadil pojednávanie.

Na nariadené pojednávanie sa dostavil odporca, nedostavil sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca,
pričom navrhovateľ podaním doručeným dňa 22.7.2013 uviedol, že súhlasí aby súd rozhodol na základe

predložených dôkazov v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcim sa s v súdnom spise
a výsluchom odporcu.

Odporca uviedol, že dňa 9.12.2007 podpísal zmluvu o pôžičke a bola vyplatená čiastka, ktorú si už
nepamätá. Uvedená finančná čiastka bola použitá na kúpu tovaru - čierna technika - TV. Odporca
uviedol, že uhradil akontáciu a zvyšok sumy mal splácať v 10 splátkach po 71,70 €. Podľa názoru

odporcu uvedená suma, ktorá bola požičaná zmluvou o pôžičke, bola z jeho strany buď priamo ním
alebo prostredníctvom sestry uhradená. Odporca tiež uviedol, že z predložených listín nemôže zistiť,
aká je výška dlhu, pretože v spise sa nenachádzajú platby z jeho strany, a nemôže preto uvedené ani
spochybniť, ani potvrdiť. Ďalej uviedol, že v spise sa síce nachádzajú rôzne predtlače o tom, koľko malo
byť a koľko bolo uhradené, ale uvedené je len predtlačou vytlačenou zo strany navrhovateľa, nie je

to podkladom o tom, z ktorého by sa dalo zistiť, koľko odporca fakticky uhradil. Podľa názoru odporcu
navrhovateľ nezdokladoval dlh, ktorý je predmetom sporu.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.12.2007 mal súd zistené, že veriteľ - Consumer Finance Holding, a.s.
mal odporcovi ako dlžníkovi poskytnúť pôžičku vo výške 29.699,- Sk, tj. 985,83 eur, ktorú mal odporca

splatiť v 10 splátkach po 2160,- Sk, tj. 71,70 eur. Akontácia uhradená zo strany odporcu predstavovala
sumu 8.099,- Sk. RPMN činila 34,56%. Súdu boli ďalej predložené obchodné podmienky.

Dňa 12.12.2011 uzavreli spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka voči
odporcovi. Navrhovateľ je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu. Listom zo

dňa 05.01.2012 postupca oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.

Dňa 7.5.2013 navrhovateľ doručil súdu vyčíslenie dlhu vo forme tabuľky obsahujúcej nasledovné údaje:
identifikačné číslo zmluvy, evidenčné číslo, označenie divízie, rodné číslo, meno, priezvisko a adresa
odporcu, dátum podpisu zmluvy.

V predmetnej tabuľke, ktorú navrhovateľ súdu predložil ako jediný dôkaz, z ktorého má vyplývať výška

a špecifikácia dlhu, navrhovateľ ďalej uvádza výšku úveru (985,83 eur), výšku akontácie (268,84 eur),
výšku splátky (71,70 eur), počet splátok (10), sumu úhrad zo strany odporcu (699,03 eur), zostatok
pohľadávky (290,18 eur), zostatok príslušenstva (89,30 eur), celkový zostatok (379,48 eur).

Ďalejsa vtabuľkeuvádzaúdajoznačenýako„ponuka11,55%“,kolonkaoznačenáako„suma43,83eur“,
údaj o výške pokuty za omeškanie (28,68 eur) a sankčnom úroku (60,62 eur), výške prvej neuhradenej

splátke 20.07.2008.

Iný listinný dôkaz preukazujúci výšku žalovanej pohľadávky navrhovateľ ani na výzvu súdu zo dňa
11.04.2013 nepredložil.Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak.

Podľa ods. 2 ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľaustanovenia§1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskoršíchpredpisov,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Navrhovateľ si návrhom voči odporcovi uplatnil nasledovné nároky:

- sumu 290,18 eur titulom neuhradenej časti úveru,

- sumu 60,62 eur titulom sankčnej pokuty,

- sumu 28,68 eur titulom pokuty za omeškanie.

Súd konštatuje, že navrhovateľ na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku predložil len

jednoriadkovú tabuľku s údajmi už uvedenými vyššie, z ktorej má mať súd preukázanú výšku a
dôvodnosť návrhu. Súd konštatuje, že uvedená položkovitá tabuľka nie je relevantným a dostatočným
dôkazom, z ktorého by sa bez akýchkoľvek pochybností dala vyvodiť opodstatnenosť nároku
navrhovateľa. Výška neuhradenej časti úveru nebola preukázaná výpisom z úverového účtu, resp.
platobnou históriou, z ktorého by sa dalo zistiť, koľko odporca na úvere vyčerpal, koľko a kedy uhradil,

ktoré splátky neuhradil vôbec, prípadne čiastočne, ako boli platby odporcu postupne započítavané a aký
je na základe uvedeného výsledný nesplatený zostatok na poskytnutom spotrebiteľskom úvere. Pokiaľnavrhovateľ v predmetnej listine - „tabuľke“ len uvádza výsledné sumy, ktoré si voči odporcovi uplatňuje,
bez špecifikácie toho, ako k ich výpočtu dospel, potom z tejto listiny nemožno zistiť, či návrh je dôvodný.
Z uvedenej tabuľky sa nemožno dopočítať k spôsobu výpočtu nesplateného zostatku úveru 290,18 eur

(naviac, pokiaľ uvedené nesedí ani matematicky, pretože pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že poskytol odporcovi
sumu 985,83 eur a odporca uhradil 699,03 eur, potom rozdiel - neuhradená časť úveru je 286,80 eur
a nie 290,18 eur). Z tohto dôvodu súd konštatuje, že v časti o zaplatenie sumy 290,18 eur navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Obsah predmetného
listinného dôkazu nepostačuje na vyvodenie záveru o tom, že návrh je v tejto časti dôvodný. Keďže súd

nepriznal sumu 290,18 eur, návrh zamietol aj v časti naň sa viažuceho príslušenstva titulom úrokov
z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 21.10.2008 do zaplatenia a titulom úroku vo výške
0,05% denne z tejto sumy od 21.10.2008 do zaplatenia.

Čo sa týka nárokov na zaplatenie sankčnej pokuty 60,62 eur a pokuty za omeškanie 28,68 eur, aj v tejto
súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ nepreukázal relevantnými dôkazmi, kedy sa odporca
dostal do omeškania (s ktorými konkrétnymi splátkami a v akej sume a kedy), nie je možné ani priznať

uvedené sankcie, ktorých výška sa odvíja práve od týchto, navrhovateľom riadne nepreukázaných,
skutočností ohľadne nesplateného zostatku úveru. Z predložených dôkazov nevyplýva naviac ani
spôsob, akým navrhovateľ dospel k výpočtu týchto sankcií, pretože tabuľka obsahuje až výslednú sumu
oboch sankcií bez bližšieho popisu či špecifikácie. Preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.

V súvislosti s uvedenými sankciami - v súvislosti so sankčnou pokutou 60,62 eur a pokutou za

omeškanie 28,68 eur, súd uvádza len pre úplnosť, že aj pokiaľ by bol návrh navrhovateľa čo do zostatku
nesplateného úveru riadne preukázaný a odôvodnený, podľa názoru súdu nárok na uvedené sankcie
navrhovateľovi by nevznikol.

Navrhovateľsiuplatňujeuvedenézmluvnépokutypodľačl.12obchodnýchpodmienok„poplatky,pokuty,
sankčné úroky“.

Podľa bodu 12.2, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient
dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z istiny.

Podľa bodu 12.3, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť
spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.

Súdvychádzalztoho,žepredmetnédojednanieozmluvnýchpokutáchobsiahnutévbode12.2(zmluvná
pokuta) a 12.3 (označený síce ako sankčný úrok avšak bez ohľadu na označenie je potrebné i tento
nárok posudzovať ako zmluvnú pokutu, ktorá sankcionuje omeškanie dlžníka so splácaním splátok) má
povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,
keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy,

ktorámalapodobuformulárovejzmluvysvopredurčenýmipodrobnýmipodmienkamianemožnosťouich
akejkoľvek zmeny, čo vedie dlžníka k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s
veriteľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve
viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť
ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo

veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky
úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške
10% z istiny a ešte aj sankciou vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá
zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického
dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného

ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej
porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného
plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie pokút nemôže podľa názoru súduv zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu, a preto súd vidí aj v tomto dôvod na zamietnutie
návrhu v tejto časti.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta
prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v
konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca

si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.