Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Nora Vladová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201326
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212201326.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: Union poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 o zaplatenie
155,71 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojím žalobným návrhom zo dňa 05.12.2011, doručeným na Okresný súd Bratislava I. dňa
07.12.2011, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na uhradenie sumy vo výške 155,71 eura spolu s príslušenstvom t.j. s úrokom z
omeškania v sadzbe 9,25 % ročne ako i náhradu trov konania titulom náhrady škody.
Žalobca odôvodnil podaný návrh tým, že dňa 30.03.2011 na Devínskej ceste v Bratislave došlo k poistnej
udalosti, v dôsledku ktorej vznikla poistníkovi žalobcu na motorovom vozidle škoda vo výške 222,10
eur, keď od pred ním idúceho motorového vozidla odskočil kameň, ktorý bol vymrštený do čelného skla.
Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla svojmu poistníkovi poistné
plnenie vo výške 155,71 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného, vyzval žalobca žalovaného na refundáciu vyplateného poistného
plnenia. Žalovaný však vyplatené poistné plnenie do dňa podania žaloby neuhradil.
Súd vydal dňa 26.01.2012 pod č.k. 33Rob/130/2012 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na
zaplatenie uvedenej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči
vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedol žalovaný, že poškodenie čelného skla
na poškodenom motorovom vozidle nezodpovedá priebehu predmetnej škodovej udalosti. Čelné sklo
bolo viacnásobne poškodené, čo z technického hľadiska nie je prijateľné, nakoľko škoda mala byť
spôsobená jedným kameňom. Tieto viaceré poškodenia nemohli vzniknúť pri jednej škodovej udalosti,
navyše čelné sklo mohlo byť znehodnotené už pred predmetnou škodovou udalosťou. V prípade, že by
došlo k škodovej udalosti skutočne popísaným spôsobom, ma žalovaný za to, že v tomto prípade nie je
danázodpovednosťzaškodu.Žalovanývpodanomodporepoukázalnaustanovenie§428Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhosaprevádzateľnemôžezbaviťsvojejzodpovednosti,akbolaškodaspôsobenáokolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Žalovaný má za to, že v tomto prípade je daný liberačný
dôvod, kedy prevádzateľ motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať nemohol zabrániť škode. V závere odporu
uviedol žalovaný, že nie preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko nepredložil dôkaz o tom, že
poistné plnenie skutočne vyplatil a teda na neho prešlo právo poškodeného na náhradu škody.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím svedkyne L. U., svedka U. F., vypočutím účastníkov
konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vrátane Havarijného poistenia
uzatvoreného Y. X.XX.XXXX na meno U. F., zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, faktúrou č:
XXXXXXX znejúcou na sumu 222,10 eura, vyjadrenie likvidátora ku spôsobenej likvidácie od žalobcu,
List od žalobcu o likvidácií škodovej udalosti, spis žalovaného o poistnej udalosti a na základe takto
vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav :
Dňa 30.03.2011 v čase približne o 16:30 došlo na Devínskej ceste v Bratislave k poistnej udalosti, keď
od kolies vozidla s EČ: E. -XXX V. odskočil kameň, ktorý bol následne vymrštený do čelného skla vozidla
zn. Š. I. s EČ: V.-XXX K., ktoré jazdilo za ním. Následkom nárazu predmetného kameňa bolo toto vozidlo
poškodené. Vodička motorového vozidla s EČ: E.-XXX V.(L. U.) zavinenie predmetnej poistnej udalosti
priznala vyplnením hlásenia o poistnej udalosti u žalovaného. Motorové vozidlo zn. Š. I. s EČ: V.-XXX K.
bolo havarijne poistené u žalobcu. Motorové vozidlo s EČ: E.-XXX, ktorým bola škoda spôsobená, malo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného. Na predmetnom motorovom vozidle bola spôsobená škoda v celkovej výške
222,10 eur. Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia motorového vozidla zn. Š. I. s EČ:
V.-XXX K. svojmu poistenému poistné plnenie vo výške 155,71 eur.
Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti vyplýva, že išlo o poškodenie čelného skla- prasknuté
zvonku od kameňa.
Z pripojeného oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 01.04.2011 vyplýva, že nehoda
sa stala dňa 30.03.2011 o 16:20 hod na Devínskej ceste v Bratislave tak, že odrazený kameň spod
kolies motorového vozidla jazdiaceho pred vozidlom poškodeného poškodil čelné sklo vozidla poistníka
žalobcu.
Rozsah poškodenia predstavoval poškodené predné sklo. Vodič poškodeného motorového vozidla bol
poistený u žalobcu. Vodič vozidla, od ktorého sa kameň vymrštil je zmluvne poistený u žalovaného.
Z listu adresovaného poškodenému U. F. vyplýva, že žalobca poskytol poistné plnenie vo výške 155,71
eur z uplatňovanej sumy vo výške 222,10 eura. Žalobca odpočítal z pôvodne uplatňovanej sumy 5%
účasť vo výške 66,39 eur.
Z listu zo dňa 27.04.2011 adresovaného žalovanému vyplýva, že si žalobca uplatnil voči žalovanému
refundáciu nákladov, vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je
zmluvne poistené u žalovaného.
Z listu zo dňa 26.05.2011 adresovaného žalovaným žalobcovi, označenom ako „ Stanovisko k riešeniu
udalosti“ vyplýva, že žalobca si dňa XX.XX.XXXX uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody zo
Y. XX.XX.XXXX, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla. Žalovaný mu v danom písomnom podaní
oznámil, že po dôkladnom prešetrení predmetnej škodovej udalosti a zohľadnení všetkých relevantných
skutočností nevyhnutných k posúdeniu oprávnenosti uplatňovaného nároku na náhradu škody, dospel
k záveru, že rozsah a charakter poškodenia čelného skla na motorovom vozidle Š. I. s EČV: V. K.
nezodpovedá priebehu dopravnej nehody nahlásenej škody. Viacnásobné poškodenie čelného skla na
motorovom vozidle Š. I. je z technického hľadiska neprijateľným, nakoľko v uplatnenom nároku na
náhradu škody uvádza poistník žalobcu poškodenie skla jedným kameňom. Žalovaný ďalej v liste
uviedol, že sa jedná o viaceré prevádzkové poškodenia, ktoré nemohli vzniknúť pri jednej poistnejudalosti, za ktorú zodpovedá osoba, ktorá je poistená u žalovaného. Nakoľko sa na poškodenom čelnom
skle nachádzalo viac poškodení, ma žalovaný za to, že čelné sklo bolo znehodnotené už pred škodovou
udalosťou.
Faktúra č. XXXXXXX vystavená spoločnosťou R..G..D.. R., s.r.o. zo dňa 04.04.2011, ktorá znela na
sumu 222,10 eur, bola prevzatá U. F., ( osobou poistenou u žalobcu ).
Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 07.04.2011, súd zistil, že žalobca previedol na účet spoločnosti R..G..D..
R., s.r.o. sumu vo výške 155,71 eura.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom svoj nárok
odvodzuje od ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca popiera argumentáciu žalovaného ,
nakoľko škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Má za to, že okolnosti dopravnej
nehody boli spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové,
a i samotný poistník žalovaného prehlásil, že priznáva zavinenie pri dopravnej nehode. Liberačné
dôvody , na ktoré poukazuje žalovaný, považuje žalobca za irelevantné, nakoľko škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla a jedná sa teda o objektívnu zodpovednosť.
Žalovaný k veci uviedol, že sa plne pridržiava písomného vyhotovenia podaného žalovaným. Predmetné
plnenie odmietol vyplatiť žalobcovi, nakoľko má za to, že nie je dôvod na takéto plnenie. Má pochybnosti
o tom ako sa škodová udalosť stala, nakoľko popísaný priebeh škodovej udalosti nemohol podľa názoru
žalovaného spôsobiť takú škodu. Žalobca nepreukázal samostatnú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou
motorového vozidla a vznikom škody. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jeden kameň nemôže
poškodiť čelné sklo na viacerých miestach, nakoľko to nie je technicky možné.
Svedkyňa L. U. ( vodička motorového vozidla, od ktorého sa vymrštil kameň) vo svojej výpovedi k
priebehu danej udalosti uviedla, že pána U. F. pozná, ako kamaráta a svojho známeho . Dňa 30.03.2011
sa spolu stretli, nakoľko mali spoločnú cestu smerom na Devín, pričom pán F. šiel so svojim motorovým
vozidlom za svedkyňou. Po ceste spod auta svedkyne bol vymrštený kameň do jeho auta. Svedkyňa
uviedla, že si to nevšimla , až následne , keď pán F. zastavil a povedal jej to. Následne spísali hlásenie a
urobilifotky.Pokiaľideocestu,poktorejobajašlismotorovýmivozidlami,bolatobežnácesta,nejednalo
sa o žiadnu vedľajšiu alebo o štrkovú cestu. Predmetná udalosť sa stala okolo cca 16:00 hod s tým,
že na danej ceste bola v tom čase dopravná špička. Čo sa týka rozsahu poškodenia, svedkyňa uviedla,
že bolo poškodené čelné sklo a bolo tam viacej poškodení. V zázname bolo spísané, že škoda bola
spôsobená jedným kameňom. Na otázku povereného zástupcu žalobcu či vzhľadom na skutočnosť, že
na Devínskej ceste je kameňolom a nachádzala sa tam väčšie množstvo kameňov na ceste svedkyňa
uviedla, že nie, jednalo sa o bežnú komunikáciu. Po ceste šli spolu s pánom F. za sebou, nakoľko
je predpísaná XX M. rýchlosť a býva tam veľa policajtov. Pán F. mi ukázal poškodené sklo, pričom
svedkyňa uviedla, že nemala dôvod spochybňovať uvedenú skutočnosť.
Svedok U. F. ( vodič, ktorému bolo menené čelné sklo) , vo svojej výpovedi uviedol, že s pani U. sú
priatelia a v deň poistnej udalosti sa mali stretnúť na Devíne, pričom ona šla s autom pred ním. Po
ceste na Devín, bol vymrštený z jej auta kameň do čelného skla motorového vozidla svedka. Svedok
vo výpovedi ďalej uviedol, že už pred tým mal čelné sklo mierne poškodené, avšak poškodenie bolo
minimálnedo2cm,pričomsiniejeúplnéistýveľkosťoupoškodenia,avšakpredudalosťoubolajnaSTK,
ktorou prešiel. Poškodenie z tejto udalosti však bolo väčšie, bol s tým aj v servise , nakoľko si myslel,
že to bude možné zaliať, avšak v servise mu uviedli, že to nepôjde a bude musieť vymeniť celé sklo.
Kameň do skla zaregistroval, počul ho, ale nemal ho v zornom poli, počul ho zo strany spolujazdca. Na
otázku povereného zástupcu žalovaného, prečo nedošlo z jeho strany k využitiu havarijného poistenia,
keď už mal poškodenie čelného skla prvý krát, svedok uviedol, že neriešil to nakoľko poškodenie nebolo
také rozsiahle.Na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) ako i ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. v znení jeho
neskorších zmien a doplnkov.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ustanovenia § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnouudalosťou,prechádzajehoprávonapoistiteľa,atodovýškyplnenia,ktorémupoistiteľposkytol.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej poistnej zmluvy) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ustanovenia§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
poistnej zmluvy)hradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom
rozsahu nedôvodný a to na základe nižšie uvedeného.
V danom prípade nebolo sporné, že vlastníkom motorového vozidla, na ktorom vznikla škoda-
poškodenie čelného skla, je U. F. (poistník žalobcu). Taktiež nebolo sporné a ani jedným z účastníkov
konania spochybňované, že vozidlo patriace p. L. U., ktorým mala byť údajne škoda na vozidle poistníka
žalobcu spôsobená, je poistená u žalovaného. Sporným v danom prípade bola skutočnosť, či vymrštený
kameň mohol spôsobiť poškodenie v takom rozsahu ako ho popísal poškodený.
Súd skúmal zodpovednosť poistníka ( L. U.), ktorá mala uzavreté poistenie u poisťovateľa (žalovaného) ,
podľa ustanovenia § 427 OZ. Ak by bola preukázaná zodpovednosť poistníka žalovaného, prešla by
povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodenému na žalovaného. V tomto prípade ide o zodpovednosť
objektívnu, teda bez potreby existencie zavinenia. Musí však byť preukázané, že škoda bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a
vznikom škody musí byť preukázaná príčinná súvislosť.Žalobca v žalobe uviedol, že poškodený ( poistník žalobcu) tvrdí, že škoda mu vznikla tak, že vozidlo
poistníka žalovaného odhodilo kameň do čelného skla jeho motorového vozidla. Fakt, že vodička L.
U. ( poistník žalovaného) uznala skutočnosť, že od jej vozidla sa vymrštil kameň a poškodil čelné
sklo poistníkovi žalobcu nezakladá vecnú pasívnu legitimácia žalovaného. Nestačí zhodné vyjadrenie
poškodeného a poistníka žalovaného, rovnako ako i listiny, ktoré boli vystavené pre účely uplatnenia
nároku na poistné plnenie a to vzhľadom na okolnosti ako ku škode malo dôjsť. V tomto prípade chyba
hodnovernýaničímnevyvrátiteľnýdôkazotom,žečelnésklobolopoškodenékameňom,ktorýsaodrazil
od vozidla poistníka žalovaného a nie od vozidla niekoho iného. Súd nemal rovnako ničím preukázané,
aký rozsah poškodenia mal spôsobiť kameň na čelnom skle, a ako veľmi bolo poškodené čelné sklo pred
poistnou udalosťou. Ako totiž uviedol svedok- L. U., vôbec necítila a ani nezistila, že by bola kameňom
poškodila vozidlo poistníka žalobcu. Vychádzala len z toho, čo je povedal poistník žalobcu a z toho, že
jej ukázal poškodené čelné sklo. Na základe toho poistník žalobcu rovnako ako i poistník žalovaného
v písomnostiach uviedli, že ku škode došlo nárazom kameňa, ktorý svojim autom odhodila L. U.. Súd
nepovažuje takého tvrdenie za hodnoverné, lebo sa nezakladá na ich vlastnom poznatku svedkyne
L. U. a jej vlastných zistení, ale vychádzal výlučne len z tvrdenie poistníka žalobcu a zo skutočnosti,
že následne videla poškodené čelné sklo. Pokiaľ by aj preukázané, že ku škode došlo tak, že kameň
sa odrazil od auta poistníka žalovaného do auta poistníka žalobcu, ani v tomto prípade nie je možné
dospieť k záveru, že za škodu zodpovedá v konečnom dôsledku poistník žalovaného. To, že bol kameň
odmrštený z cesty, nie je vinou prevádzateľa motorového vozidla. Nejde o osobitnú povahu prevádzky.
Kameň súvisí s cestnou komunikáciou a nie s prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ sa nejedná o
kamene na ceste, ktoré sú viditeľné pri jazde motorovým vozidlom, ani pri vynaložení všetkého úsilia
prevádzateľ vozidla , ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, nemal by možnosť zabrániť vzniku
škody.
Súd sa teda v danom prípade zaoberal skutočnosťou, či vymrštenie kameňa je možné považovať za
okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla . V tomto prípade sa súd prikláňa k názoru, že
vzhľadom na skutočnosť, že kameň ležal na vozovke, jedná sa o vonkajšiu okolnosť.
Súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok podľa ustanovenia § 428 OZ, v zmysle ktorého sa
prevádzateľ nemôže zbaviť zodpovednosti, ak bola škoda pôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke motorového vozidla. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo
zabráni ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená :
a) Okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti)
b) Inými okolnosťami (vonkajšími) ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia
V prípade uvedenom pod písmenom a) zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, avšak v prípade
uvedenom pod písmenom b) zákon nevylučuje možnosť špeciálnej liberácie, avšak iba za predpokladu,
že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Pod takýmto
kvalifikovaným „úsilím“ vynaloženým na zabránenie vzniku škody, treba rozumieť všetku objektívnu
možnú starostlivosť, ktorú možno vzhľadom na rozvoj vedy, techniky a hospodárstva v konkrétnom
prípade požadovať od prevádzateľa dopravného prostriedku.
Spornou v danom prípade bola aj otázka, či poškodenie čelného skla bolo spôsobené kameňom, alebo
prechádzajúcim poškodením, ktoré uviedol sám poistník žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nevedel relevantným spôsobom preukázať, že poškodenie na čelnom
skle , ktoré uviedol vo svojej svedeckej výpovedi svedok U. F., nebolo takého rozsahu, ktoré by si
vyžadovalo výmenu čelného skla.
Vzhľadom na súhrn všetkých týchto skutočností , súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť strane žalovaného trovy
konania v sume 16,50- eur predstavujúce žalovaným zaplatený súdny poplatok za odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.