Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 8, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/158/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106225018
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7106225018.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: J. B., N..

X.X.XXXX, C. A. V. Y. , S. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom AK so
sídlom Murgašova 3, 043 21 Košice, proti odporcovi: MANEX, spol. s r.o., so sídlom Alvinczyho 12, 040
01 Košice, IČO: 31 684 777, právne zastúpeného Steiner & Associates s.r.o. so sídlom Moyzesova 46,
040 01 Košice, IČO: 36 864 081, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Generali Slovensko
poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpeného
JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom AK so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, v konaní o náhradu
škody na zdraví takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 158,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 15.12.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV.Otrováchkonaniamedzinavrhovateľomaodporcomamedzinavrhovateľomavedľajšímúčastníkom
súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2006 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 212.000,- Sk (7.037,11 eur) a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104.580,- Sk od
26.10.2004 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 107.520,- Sk od 20.10.2005

do zaplatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.9.2004 uzavrel so zamestnávateľom Q. T. dohodu o vykonaní
práce - pomocných zámočníckych prác, ktoré boli vykonávané pre odporcu. Okrem dohody o vykonaní
práce navrhovateľ nemal uzavretý pracovný pomer, bol nezamestnaný. Dňa 25.10.2004 pri preprave
na miesto výkonu práce s motorovým vozidlom odporcu Z.: K.-XXX P. došlo k dopravnej nehode, v
dôsledku ktorej navrhovateľ utrpel vážne zranenia a bol dlhodobo práceneschopný. Sociálna poisťovňa
vyplatila navrhovateľovi náhradu za bolesť, avšak úrazový príplatok mu nebol vyplatený z dôvodu, že
v čase vzniku poistnej udalosti vykonával práce pre zamestnávateľa pána T. na základe dohody o

vykonaní práce. Podľa § 198 ods. 1 Zákonníka práce navrhovateľovi mal jeho zamestnávateľ poskytnúť
iba náhradu za vecnú škodu a nebolo jeho povinnosťou uhradiť mu ušlý zárobok v dôsledku utrpenéhopracovného úrazu. Navrhovateľ si v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001 Z. z.
uplatnil svoj nárok na náhradu ušlého zisku v Českej poisťovni - Slovensko a.s. (právny predchodca
vedľajšieho účastníka) z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

odporcu. Náhradu ušlého zisku si navrhovateľ uplatnil vo výške 104.580,- Sk a pri stanovení tejto výšky
vychádzalzpotvrdeniaostratenazárobkupočasPN-Úrazovýpríplatokzodňa30.6.2005,ktorévystavil
a potvrdil zamestnávateľ navrhovateľa pre potreby Českej poisťovne - Slovensko a.s.. Suma 104.580,-
Sk predstavuje násobok denného vymeriavacieho základu a dní neschopnosti v práci t. j. 420,- Sk x 249
dní, keďže navrhovateľ bol práceneschopný od

25.10.2004 do 30.6.2005. Nakoľko navrhovateľ vykonával práce na základe dohody o vykonaní práce
a nebol nemocensky poistený, nárok na úrazový príplatok podľa zákona č. 461/2003 mu nevznikol,
poisťovňa mu odmietla nahradiť stratu na zárobku a v liste zo dňa 24.1.2006 mu oznámila, že trvá na
svojom stanovisku, nakoľko súčasná právna úprava SR neumožňuje nárok vyčísliť a usporiadať a bolo
navrhovateľovi doporučené, aby si svoj nárok uplatnil podľa § 446 Občianskeho zákonníka v občiansko-
právnom konaní. Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v dôsledku zranení spôsobených

dopravnou nehodou musel byť opakovane operovaný a po ukončení prvej pracovnej neschopnosti bol
opäť práceneschopný od 19.10.2005 do 1.7.2006 čo predstavuje 256 dní x 420,- Sk t. j. 107.520,- Sk.
Spôsobené zdravotné ťažkosti navrhovateľa obmedzujú pri práci, v dôsledku čoho má problém nájsť
si trvalé zamestnanie. Počas pracovnej neschopnosti nepoberal nemocenské ani iné sociálne dávky,
pretože bol dlhodobo nezamestnaný a na ich výplatu mu podľa platných zákonov nevznikol nárok.

Nakoľko mu náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti nebola uhradená z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu, uplatňuje si nárok na
zaplatenie tejto náhrady priamo od odporcu.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 2.1.2007 v ktorom uviedol,
že k pracovnému úrazu navrhovateľa došlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil zamestnanec

odporcu V. B. porušením dopravných predpisov, nakoľko obiehal pred ním idúce motorové vozidlo a
nesprávne odhadol vzdialenosť oprotiidúceho vozidla. Navrhovateľ bol zamestnancom firmy Q. T. s
ktorým mal odporca uzavretú zmluvu o dielo vo forme objednávke Y.-XXX/XXXX, zákazka č. XXX, na
základe ktorej si objednal trinásť osôb na vykonanie montážnych prác v Gemerskej Hôrke. Odporca sa
so zamestnávateľom navrhovateľa dohodli, že dopravu si bude zamestnávateľ navrhovateľa realizovať

sám, avšak odporca ju bude refundovať, takisto aj ubytovanie. Cestový príkaz zamestnanca odporcu
neobsahoval v kolonke „spolucestujúci“ žiadne osoby, navrhovateľ sa teda bez vedomia odporcu
dohodol s jeho zamestnancom na odvoze do miesta výkonu práce do Gemerskej Hôrky napriek tomu,
že odporca jeho zamestnávateľovi preplácal za neho cestovné. Zamestnanec odporcu neporušil len
dopravné predpisy, ale aj interné predpisy zamestnávateľa, pričom navrhovateľ sa vlastnou vinou

respektíve vlastným pričinením stal obeťou pracovného úrazu zamestnanca odporcu, ktorý porušil
viaceré predpisy. Pri vzniku poistnej udalosti odporca splnil všetky zákonnom predpísané úkony a
nahlásil tieto údaje na sociálnu poisťovňu ihneď po jej bezodkladnom prešetrení t. j. 26.10.2004.
S účinnosťou od 1.1.2004 povinné poistenie zamestnávateľa bolo zahrnuté do systému sociálneho
poistenia a zodpovednosť zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania

pokrýva úrazové poistenie ako súčasť sociálneho poistenia. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok
na náhradu ušlého zisku vo výške 104.580,- Sk za obdobie pracovnej neschopnosti od 25.10.2004 do
30.6.2005. O tom, že bol opakovane práceneschopný od 19.10.2005 do 1.7.2006 nemal odporca žiadnu
vedomosť, dozvedel sa to až z návrhu. Nároky navrhovateľa v rámci tejto zodpovednosti vysporiadala
Sociálnapoisťovňa,pobočkaKošice-okolie,ktoránavrhovateľovivyplatiladňa28.7.2005sumu46.650,-

Sk (12.100 Sk náhrada za bolesť + 34.550,- Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia) a dňa
23.9.2005 104.450, - Sk titulom náhrady za bolesť. Ďalej odporca vo svojom vyjadrení poukázal na
to, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz a chorobu z povolania od 1.1.2004 upravuje
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v režime Zákonníka práce ostala len náhrada vecnej
škody, že povinné poistenie zamestnávateľa za škodu bolo zahrnuté do systému sociálneho poistenia,

žezákonosociálnompoistenívylučujeznárokunaúrazovýpríplatokfyzickúosobuvprávnompostavení
zamestnanca, ktorá vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce, nakoľko tieto fyzické osoby
nepodliehajú povinnému nemocenskému poisteniu a že nakoľko zodpovednosť zamestnávateľa za
pracovný úraz a chorobu z povolania prešla zo zamestnávateľa na sociálnu poisťovňu navrhovateľ
nesplnil hmotno-právne podmienky pre priznanie úrazového príplatku a že preto sa odporca stotožňuje

s vyjadrením Českej poisťovne - Slovensko, a.s. v liste pre navrhovateľa zo dňa 24.1.2006, že súčasnáprávna úprava neumožňuje tento nárok vyčísliť a usporiadať, nakoľko navrhovateľ nespadá do okruhu
osôb, ktorým je tento nárok priznávaný (lebo nie je riadnym zamestnancom) preto nemá nárok na jeho
úhradu. Z vyššie uvedených dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a uhradiť trovy

konania

Okresný súd Košice I uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.9.2009 konanie zastavil, vyslovil,
že postupuje vec po právoplatnosti uznesenia Sociálnej poisťovni, pobočka Košice - okolie a že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.6.2010 uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí okrem iného
uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h),
ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej odvolací súd poukázal na ustanovenie § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Z obsahu žaloby a najmä z jej III. odseku jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje
náhradu škody a to ušlého zisku podľa citovaného ustanovenia, teda ide o spor vyplývajúci z občiansko-
právneho vzťahu, preto na prejednanie jeho žaloby je vecný príslušný súd. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ v žalobe uvádza, že návrh je oslobodený od súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(v znení účinnom do 30.6.2007, to znamená v čase začatia konania), lebo navrhovateľ je oslobodený od
poplatku podľa písm. ch), keďže je nesporné, že si uplatňuje náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti s
ublížením na jeho zdraví a rovnako tak ani (nie práve najpriliehavejšia) formulácia uvedená v VI. odseku
žaloby a to, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku, pretože v
kontexte s ostatnou časťou žaloby je zrejmé, že sa týka spôsobu určenia výšky škody (ušlého zisku).

Povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní vec prejednať a o návrhu rozhodnúť. V novom rozhodnutí
o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, písomným vyjadrením odporcu k návrhu,
výsluchom navrhovateľa, výpoveďou svedkov Q. T. a A. B., ústnymi vyjadreniami účastníkov konania
na pojednávaní a obsahom listinných dôkazov predloženými účastníkmi konania a zistil tento skutkový

stav veci.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v decembri 2002 sa skončil jeho pracovný pomer vo firme
Betox, následne bol zamestnaný asi šesť, sedem mesiacov. Od mája 2003 vykonával sporadicky
brigádnickú činnosť v Maďarsku, mal uzavretú dohodu o vykonaní práce. Asi v septembri 2004 uzavrel
dohodu o vykonaní práce s Q. T., podľa ktorej mal vykonať pomocné zámočnícke práce v Trnave a

v Plešivci na rôznych zákazkách odporcu. Navrhovateľ sa ihneď nasledujúci deň po uzavretí dohody
o vykonaní práce dostavil do Nižnej Myšle do areálu, v ktorej mal Q. T. prenajatú halu a kde boli
prítomní aj ďalší zamestnanci Q. T.. Na uvedené miesto sa ustanovili aj V. B. a V. B., zamestnanci
odporcu, ktorí mali zabezpečiť prepravu navrhovateľa a ostatných zamestnancov Q. T. s motorovými
vozidlami odporcu do Plešivca a Trnavy, pričom aj Q. T. sa podieľal na preprave zamestnancov. V

čase, kedy navrhovateľ a ďalší zamestnanci Q. T. pracovali v Trnave, boli ubytovaní v Seredi, každý
deň chodili pracovať do Trnavy, kde boli prítomní aj V. B. a V. B. (zamestnanci odporu), ktorí riadili
prácu navrhovateľa a ďalších zamestnancov Q. T. a zároveň ich každý deň prepravili z ubytovne v
Seredi na pracovisko do Trnavy a späť. Navrhovateľ asi týždeň pred dopravnou nehodou pracoval
od pondelka do soboty na zákazke v Plešivci. V deň dopravnej nehody navrhovateľ ráno prišiel do

Nižnej Myšle kde sa dostavili aj V. B. a V. B., navrhovateľ na výzvu V. B. v uvedený deň nasadol do
motorového vozidla odporcu, ktoré riadil V. B., spolu s nimi cestoval aj V. B.. V. B. riadil motorové
vozidlo s neprimeranou rýchlosťou a došlo k čelnému nárazu s oprotiidúcim kamiónom. Navrhovateľ
po dopravnej nehode bol práceneschopný asi jeden rok, následne asi vo februári 2006 absolvoval
operáciunohy,poktorejbolpráceneschopnýasi sedem,osemmesiacov.Počaspracovnejneschopnosti

nepoberal žiadne nemocenské dávky pretože nebol nemocensky poistený, bol v kontakte s Českou
poisťovňou - Slovensko, a. s., ktorej odporca nahlásil poistnú udalosť a s ktorou odporca mal uzavretépoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Následne poisťovňa
navrhovateľovi oznámila, že nemá nárok na žiadne poistné plnenie a že so svojím nárokom na stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti sa má obrátiť na odporcu. Navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil,

že počas vykonávania prác v Trnave a aj v Plešivci cestoval s motorovým vozidlom odporcu celkom 41-
krát, z toho 40-krát cestoval s V. B. v motorovom vozidle odporcu a 1-krát s A. B.. Ďalej navrhovateľ vo
svojej výpovedi uviedol, že dňa 1.7.2004 uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Tajba, a.s., so
sídlomŽelezničná2,Čaňasdňomnástupudopráce1.7.2004ažepracovnýpomerboluzavretýnadobu
neurčitú, pričom navrhovateľ pracoval podľa uvedenej pracovnej zmluvy iba týždeň, pracovný pomer bol

skončený v skúšobnej dobe. Navrhovateľ následne s vyššie uvedenou spoločnosťou uzavrel pracovnú
zmluvu asi dňa 4.7.2005, pracovný pomer vznikol dňom nástupu do práce dňom 4.7.2005 a bol uzavretý
na dobu určitú do 30.9.2005, pričom navrhovateľ v skutočnosti pracoval u tohto zamestnávateľa do
30.9.2005. Ďalej navrhovateľ uviedol, že o uzavretí pracovnej zmluvy rokoval s konateľom s J.. Š. X.,
ktorému navrhovateľ oznámil, že asi o mesiac má ísť na operáciu, preto pracovný pomer bol uzavretý
iba na dobu určitú, i keď mal prisľúbené, že zamestnávateľ by sním mohol uzavrieť aj zmluvu na

dobu neurčitú. Navrhovateľ uviedol, že po 1.7.2006 už nebol nikde zamestnaný, bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, spočiatku mu bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, ale neskôr už tieto
nepoberal.

Z výpovede svedka Q. T. súd zistil, že od roku 1993 vykonáva podnikateľskú činnosť, že navrhovateľ
pracoval u svedka na základe dohody o vykonaní práce, vykonával pomocné zámočnícke práce a že v

roku 2004 odporca objednal u svedka desať ľudí na vykonanie montáže dopravníkov SCA Gemerská
Hôrka na obdobie jedného mesiaca. Svedok s odporcom spolupracoval dlhé roky a v dobe, kedy
odporca objednal určené práce mal štyroch vlastných kmeňových zamestnancov, ktorí mali s ním
uzavretú pracovnú zmluvu a nakoľko potreboval pre odporcu viac ľudí, uzavrel s navrhovateľom dohodu
ovykonanípráce.Ďalejsvedoktvrdil,ževzmysleobjednávkysodporcomdohodolsasnímnahodinovej

sadzbe za vykonanú prácu s jeho zamestnancami a že odporca mal podľa dohody so svedkom pri
výkone montáže dopravníkov SCA Gemerská Hôrka zabezpečiť aj prepravu zamestnancov svedka,
pričom niekoľko ľudí prepravoval aj svedok a že k dopravnej nehode pri ktorej bol zranený navrhovateľ
došlo niekedy v septembri alebo októbri 2004. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že dohodu o
vykonaní práce s navrhovateľom uzavrel dňa 25.9.2004, túto podpísal vlastnoručne a že bola uzavretá

na rozsah 300 hodín ročne, že o vyplatenej mzde a odpracovaných hodinách viedol riadnu evidenciu.
Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že potvrdenie o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok
zo dňa 30.6.2005 vlastnoručne podpísal a že denný vymeriavací základ aj pravdepodobný denný
vymeriavací základ vo výške 420,- Sk uviedol v potvrdení z toho dôvodu, že väčšina ľudí, ktorí u neho
pracovali odpracovali jeden deň dvanásť hodín teda 12 x 35,- Sk je 420,- Sk. Svedok aj po dopravnej

nehode dňa 25.10.2004 spolupracoval s odporcom ešte asi jeden alebo dva roky, avšak navrhovateľ u
svedka nepracoval ani pred dopravnou nehodou (okrem dohody o vykonaní práce zo dňa 25.9.2004)
ani po dopravnej nehode.

Z výpovede svedka A. B. súd zistil, že od roku 1996 pracuje u odporcu v pracovnej pozícii technik a
že v roku 2004 odporca v SCA Gemerská Hôrka zabezpečoval montáž doplnkového systému z hlavnej

výrobnej haly do skladov zamestnancami odporcu a zamestnancami Q. T., ktorým svedok prideľoval
práce, preto v čase od pondelka do piatku sa zdržiaval v Gemerskej Hôrke. Ďalej svedok vo svojej
výpovedi tvrdil, že v čase dopravnej nehody s motorovým vozidlom odporcu išiel sám do Gemerskej
Hôrky, ďalších zamestnancov odporcu prepravoval pán B. a zamestnanci Q. T. boli prepravovaní s jeho
motorovým vozidlom a že prevádzateľom motorového vozidla v ktorom bol prepravovaný navrhovateľ

bola spoločnosť MANEX, teda odporca a že svedok viedol evidenciu počtu odpracovaných hodín
zamestnancov odporcu a zamestnancov Q. T., ktorú následne odovzdal v učtárni odporcu, pričom táto
evidencia následne slúžila na porovnanie faktúry, ktorou Q. T. vystavoval cenu za vykonané práce
odporcovi.

Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil a argumentoval, že nie je sporné, že navrhovateľ bol účastníkom

dopravnej nehody, že protiprávneho konania sa dopustil odporca respektíve zamestnanec odporcu,
a že odporca nespochybňoval škodu, ktorá v súvislosti s dopravnou nehodou bola navrhovateľovi už
vyplatená a že návrh navrhovateľa je daný titulom objektívnej zodpovednosti odporcu podľa § 427
Občianskeho zákonníka respektíve podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ďalej tvrdil, že pokiaľ bynedošlo k dopravnej nehode, navrhovateľ by mohol vykonávať práce, ktoré vykonával a za túto prácu by
poberal mzdu, teda nevznikla by mu majetková ujma. Navrhovateľ v konaní žiadal od odporcu zaplatenie
peňažnej sumy, uvedenej v návrhu titulom ušlého zisku, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody sa

zmenšil respektíve sa nerozmnožoval alebo nenavyšoval majetok navrhovateľa takým spôsobom ako
by sa mohol v prípade, že nedôjde k dopravnej nehode. Poukázal zároveň na vyjadrenie právneho
predchodcu vedľajšieho účastníka Česká poisťovňa - Slovensko zo dňa 29.11.2005 z ktorého je zrejmé,
že navrhovateľovi nárok na ušlý zisk v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001 vznikol v súvislosti
s úrazom zo dňa 25.10.2004 a ktorý právny predchodca vedľajšieho účastníka žiadal vyčísliť a doložiť

doklady k číslu poistnej udalosti.

Odporca v priebehu konania poukázal na to, že vodič motorového vozidla, zamestnanec odporcu
porušil interný predpis odporcu a v súvislosti s týmto porušením navrhovateľ použil motorové vozidlo
odporcu bez súhlasu odporcu, keďže z interného predpisu odporcu vyplýva, že v motorovom vozidle
odporcu môže cestovať iba osoba, ktorá mala vopred udelený súhlas od odporcu. Navrhovateľ nebol
zamestnancom odporcu, ani nebol uvedený v cestovnom príkaze ako spolucestujúca osoba. Ďalej

odporca poukázal na ustanovenie § 430 Občianskeho zákonníka a mal za to, že zamestnanec odporcu -
vodič motorového vozidla, v deň dopravnej nehody použil motorové vozidlo odporcu proti vôli odporcu, a
bez súhlasu odporcu dovolil navrhovateľovi, aby nastúpil do motorového vozidla a chcel ho prepraviť na
miesto určenia. Odporca bol toho názoru, že zodpovednosť odporcu zo zákona je vylúčená podľa § 430
Občianskehozákonníkapretoodporcaniejepasívnelegitimovanýmúčastníkomkonania.Ďalejodporca

argumentoval, že návrh navrhovateľa je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 446 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti v súvislosti s dopravnou nehodou ako ušlého zisku, avšak nárok navrhovateľa je potrebné
posúdiť ako úrazový príplatok podľa § 85 a § 87 zák. č. 461/2003 účinného do 27.12.2003 a keďže
navrhovateľakozamestnanec,ktorýbolpracovnečinnýibanazákladedohodyovykonaníprácenespĺňa

podmienkyvznikunárokunaúrazovýpríplatokatýmanipodmienkynárokunanáhradustratynazárobku
podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka. Odporca namietal, že dohoda o vykonaní práce
nemá náležitosti, aké by mala mať, keďže nie je v nej uvedená doba t. j. konkrétny dátum, dokedy by
navrhovateľ mal odpracovať 300 hodín a že dohoda bola vyhotovená účelové pre uplatnenie nároku
navrhovateľa. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zák. 5/2004 uchádzač o zamestnanie môže pracovať

najviac 16 hodín týždenne a môže poberať mzdu najviac vo výške 800,- Sk týždenne s tým, že
pokiaľ by túto hranicu prekročil, nevznikne mu nárok na nemocenské a sociálne dávky. Navrhovateľ
predložil v konaní dohodu o dočasnej pracovnej neschopnosti podľa ktorej práceneschopný bol od
25.10.2004 do 1.7.2005 a adresa zamestnávateľa bola uvedená Úrad práce Čaňa, nezamestnaný. Ďalej
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že na základe dohody o vykonaní práce v Gemerskej Hôrke aj

v Trnave rozsah jeho pracovného času bol osem, desať hodín týždenne a dohoda o vykonaní práce
bola uzavretá dňa 25.9.2004 a k dopravnej nehode došlo dňa 25.10.2004, pri pracovnom nasadení
uvedenom navrhovateľom by tento mohol mať odpracované behom dvoch týždňov hodiny, ktoré boli
uvedené v dohode o vykonaní práce. Podľa názoru odporcu potvrdenie o strate na zárobku počas PN -
úrazový príplatok a aj dohoda o vykonaní práce boli antidatované a boli vystavené účelovo pre potreby

uplatnenia nároku navrhovateľa a že navrhovateľ uplatnením tohto nároku sa snaží obohatiť na úkor
odporcu. Ďalej odporca vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na zaplatenie ušlého zisku
uviedol, že odporca v Trnave aj Gemerskej Hôrke zabezpečoval zmontovanie výrobnej linky a podľa
zmluvy o dielo odporca práce v Trnave ukončil dňa 16.12.2004 a v SCA Gemerská Hôrka 20.12.2004
o čom svedčí zápis o vykonaní garančného testu a odovzdaní a preberací protokol. Preto odporca by

nepotrebovalvbudúcnosti abynavrhovateľprostredníctvomsvojhozamestnávateľapracovalnaďalších
prácach vykonaných odporcom. Pokiaľ teda navrhovateľ si uplatnil ušlý zisk za päťsto hodín, tento nárok
odporca považuje za prehnaný a je toho názoru, že navrhovateľovi nevznikol nárok ani na ušlý zisk ani
na náhradu straty na zárobku počas trvania PN.

Navrhovateľkargumentáciiodporcuuviedol,že vkonanísi vysloveneuplatňujeušlýziskanienáhradu

za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka, že svoj nárok požaduje z toho dôvodu, že
došlo k dopravnej nehode, preto bol päťsto dní PN, to znamená ,že nemohol pracovať, poberať mzdu a
že samotná skutočnosť, že pracoval na projektoch odporcu ešte neznamená, žeby aj naďalej pracoval
u odporcu, ale mohol sa zamestnať sám, prípadne uzavrieť inú dohodu o vykonaní práce alebo počas
doby kým bol práceneschopný pracovať pre iného zamestnávateľa.Z uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor
justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania Rožňava ČVS: ORP-351/ODV-RV-2004-Ha zo
dňa 25.12.2004 súd zistil, že vec trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, za ktorý bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa ORPZ ÚJ a KP Rožňava pod
ČVS: ORP-351/ODV-RV-2004 zo dňa 25.10.2004 na tom skutkovom základe, že dňa 25.10.2004 o
7:40 hod. V. B., N.. XX.X.XXXX, A. K., V. Č.. XX riadil osobné motorové vozidlo zn. Seat Inca ev. č.
K.-XXX P. firmy Manex Marketing, spol. s r.o. Košice po ceste I/50 od Rožňavy na Plešivec, pričom v
km 364/100 pred pravotočivou tiahlou zákrutou pri predchádzaní za doposiaľ neobjasnených okolností

prešiel do protismeru, kde v šmyku narazil do oprotiidúceho vozidla zn. Renault P. XXX XXT, e. č. T.
- XXX P. s návesom ASKO NV evidentné číslo T. - XXX O. majiteľa Q. B., Č. XXXX následkom čoho
došlo k vzájomnej zrážke a: 1. V. B., vodič vozidla Seat Inca utrpel ťažké zranenia na následky ktorých
po prevoze do nemocnice s poliklinikou Rožňava zomrel, 2. J. B., N.. X.X.XXXX, A. Č., D. Č.. XX ako
spolujazdecvmotorovomvozidleSeatIncautrpeltrieštivúzlomeninustehennejkostivľavo,čosivyžiada
dobu liečenia 6 mesiacov, X. Q. B., N.. XX.X.XXXX, A. Č., D. Č.. XX ako spolujazdec vzadu vo vozidle

Seat Inca utrpel zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s dobou liečenia 3 až 4 týždne bolo zastavené, lebo
trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel je neprípustné. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia okrem iného
je zrejmé (str. 2 uznesenia), že v predmetnej veci boli vypočutí svedkovia a poškodený, bol vypracovaný
znalecký posudok z odboru cestná doprava, z ktorého vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil V. B.. V. B.
začal prebiehať neznáme vozidlo v čase, keď oproti nemu sa pohybovalo nákladné vozidlo Renault s

návesom, pričom vošiel do jazdného pruhu nákladného vozidla v takej rýchlosti a vzdialenosti, že ani
jedno vozidlo už nemalo ani teoretickú možnosť zrážke zabrániť. V. B. nesprávne vyhodnotil situáciu
a jeho spôsob jazdy bol jednoznačne v rozpore s pravidlami cestnej premávky, vodič vozidla Renault
sa pohyboval povolenou rýchlosťou a plne v súlade s pravidlami cestnej premávky s tým, že v jeho
konaní boli obsiahnuté všetky, v danej chvíli dostupné prvkyna odvrátenie zrážky. V. B. sa dopustil vyššie

uvedeného trestného činu, no vzhľadom na to, že zomrel je trestné stíhanie neprípustné.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 25.9.2004 súd zistil, že Q. T. ako zamestnávateľ a J. B. ako
zamestnanec uzavreli dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonať od
27.9.2004 pomocné zámočnícke práce na akcii „JOHN MANVIL Trnava a SCA Gemerská Hôrka“,
pričom účastníci uvedenej dohody sa dohodli, že práca bude vykonaná do: podľa harmonogramu akcií a

rozsah dohodnutej práce v hodinách celkom bol dohodnutý najviac 300 hodín. Podľa uzavretej dohody
účastníci sa dohodli, že za riadne vykonanú a odovzdanú prácu zamestnávateľ vyplatí navrhovateľovi
odmenu 35,- Sk/hod. Dohodu o vykonaní práce vlastnoručne podpísal navrhovateľ a svedok Q. T..

Z predloženého listu označeného ako Potvrdenie o strate na zárobku počas PN - Úrazový príplatok
zo dňa 30.6.2005 (formulár Česká poisťovňa - Slovensko a. s. poistná udalosť č. XXXXXXXXXX/XXX)

vyplýva, že na uvedenom formulári Q. T. (zamestnávateľ navrhovateľa) uviedol tú skutočnosť, že
pre potreby uvedenej poisťovne, ktorá prerokováva náhradu škody na náhradu za stratu na zárobku
potvrdzuje údaje o priemernom zárobku a strate na zárobku zamestnanca J. B.. V potvrdení sú uvedené
nasledovné údaje: úraz zo dňa 25.10.2004, pracovné zaradenie navrhovateľa - pomocné zámočnícke
práce - „dohoda o vykonaní práce“, denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok (§84

zákona): 420,- Sk, pravdepodobný denný vymeriavací základ (§ 57 zákona): 420,- Sk, poškodený
bol neschopný práce od 25.10.2004 do 30.6.2005, celkový počet dní neschopnosti v práci 249. Na
uvedenom potvrdení sa nachádza vlastnoručný podpis zamestnávateľa Q. T..

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 25.10.2004 súd zistil, že navrhovateľ bol
neschopný práce od 25.10.2004 a schopný práce od 1.7.2005. Na uvedenom potvrdení je uvedený

názov a adresa zamestnávateľa navrhovateľa: Úrad práce Čaňa.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 19.10.2005 vyplýva, že navrhovateľ bol
neschopný práce od 19.10.2005 a schopný práce od 1.7.2006. V uvedenom potvrdení je uvedený názov
a adresa zamestnávateľa navrhovateľa: Úrad práce - Košice -okolie.Z oznámenia poistnej udalosti súd zistil, že dňa 26.10.2004 odporca oznámil Sociálnej poisťovni -
ústredie tú skutočnosť, že dňa 25.10.2004 došlo k poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu a
poškodeným zamestnancom odporcu bol V. B..

Z výzvy č. 19/2006 zo dňa 16.8.2006 súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice - okolie vyzvala
odporcu na úhradu škody, ktorá sociálnej poisťovni vznikla výplatou úrazových dávok J. B. a Q.R. B. v
celkovej výške 175.530,- Sk.

Zfaktúryč.240274vyplýva,žeodporcavyfakturovalJOHNSMANVILLESLOVAKIAa.s.dňa16.12.2004
na základe zmluvy o diele č. 107072004/SD zo dňa 11.8.2004 druhú platbu za dodávku a montáž.

Z faktúry č. 240277 vyplýva, že odporca dňa 21.12.2004 vyfakturoval na základe zmluvy o dielo č.

16062004/SD zo dňa 2.7.2004 SCA HIGIENE PRODUCTS spol. s r.o. Gemerská Hôrka cenu za
dodávku a montáž.

Zozápisovvykonanígarančnéhotestuzodňa16.12.2004vyplýva,ževdňoch13.12.2004až16.12.2004
bol vykonaný garančný test systému balenia priamych rovingov v zmysle zmluvy o dielo č. 17072004/SD
medzi JOHNS MANVILLE SLOVAKIA a.s. a Manex Marketing, spol. s r.o. a že garančný test potvrdil,

že dielo spĺňa technické a výkonové parametre dohodnuté v zmluve s výnimkou zariadení pre odvíjanie
rovingov.

Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu k zmluve o dielo č. 16062004/SD vyplýva, že odporca
odovzdal SCA HIGIENE PRODUCTS spol. s r.o. ako preberajúcemu dielo podľa zmluvy o dielo dňa
20.12.2004 a že skúšobná a garančná skúška diela podľa zmluvy o dielo bola úspešne vykonaná.

Z objednávky č. OV-196/2004, zákazka č. 441 súd zistil, že dňa 15.10.2004 odporca vystavil objednávku
pre Jozefa Repáka, predmetom ktorej bolo okrem iného práce montážnych pracovníkov v počte 13 osôb
na prácach v SCA HIGIENE PRODUCTS spol. s r.o. Gemerská Hôrka.

Z výplatného lístka za mesiac 10/2004 vystaveného Jozefom Repákom súd zistil, že navrhovateľ v
mesiaci október 2004 odpracoval u svojho zamestnávateľa celkom 6,5 dní a celkom 68 hodín.

Z evidencie dochádzky za mesiac október 2004 predloženého odporcom vyplýva, že 14 zamestnancov
Q. T. (menný zoznam zamestnancov uvedených v evidencií) na akcii SCA Gemerská Hôrka odpracovalo
vmesiacioktóber2004(od18.10.do30.10)celkom1296hodín,ztohomenovitenavrhovateľodpracoval
celkom 62 hodín.

Z evidencie dochádzky predloženého svedkom Q. T. súd zistil, že 11 zamestnancov Q. T. v mesiaci

október 2004 (za obdobie od 6.10.2004 do 22.10.2004) odpracovalo celkom 854 hodín, z toho
navrhovateľ odpracoval celkom 102 hodín.

Z faktúry č. 002004/078 súd zistil, že Q. T. uvedenou faktúrou vyúčtoval odporcovi okrem iného dňa
30.10.2004 na 2. etape SCA Gemerská Hôrka montáž v rozsahu 1296 hodín.

Z faktúry č. 002004/069 súd zistil, že Q. T. vyúčtoval odporcovi uvedenou faktúrou zo dňa 25.10.2004

okrem iného na akcii JOHNS MANVILLE SLOVAKIA Trnava montážne práce v rozsahu 854 hodín.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2004 súd zistil, že Tajba, a.s., Železničná 2, 044 41 Čaňa, IČO: 361
889 81 ako zamestnávateľa a Imrich Szabó ako zamestnanec uzavreli písomnú pracovnú zmluvu, podľaktorej vznikol medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer, s dňom nástupu do práce
1.7.2004, druh práce - údržbár, zámočník, s miestnom výkonom práce Tajba, a.s., Čaňa, Stredisko:
servisaúdržba,pričompracovnýpomerboldohodnutýnadobuneurčitúsoskúšobnoudobou3mesiace.

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru súd zistil, že Tajba, a.s. ako zamestnávateľ a J. B.
ako zamestnanec sa písomne dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
dohodou v zmysle ktorej sa pracovný pomer skončil dňa 7.7.2004.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi Tajba, a.s. ako zamestnávateľ a J. B. ako zamestnancom súd zistil,
že medzi zmluvnými stranami vznikol pracovný pomer s dňom nástupu do práce 4.7.2005, druh práce -
údržbár, zámočník, s miestom výkonu práce Tajba, a.s. Čaňa, Stredisko: servis a údržba a že pracovný

pomer v zmysle zmluvy bol uzavretý na dobu určitú do 30.9.2005.

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru uzavreté medzi Tajba, a.s. a J. B. zo dňa 14.9.2005 súd zistil,
že uvedená spoločnosť a navrhovateľ sa písomne dohodli podľa § 60 Zákonníka práce na skončení
pracovného pomeru dohodou, podľa ktorej pracovný pomer sa má skončiť dňa 20.9.2005.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do
31.12.2004, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d.) citovaného zákona poistený, má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu ušlého zisku.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákona, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo súdu
preukázané, že dňa 25.10.2004 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil V. B. (zamestnanec odporcu),
ktorý riadil osobné motorové vozidlo zn. Seat Inca e. č. K. XXX P., prevádzateľa Manex spol. s r.o.. Ako

vyplýva z uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie vyšetrovania Rožňava ČVS:ORP - 351/ODV-
RV-2004 Ha zo dňa 25.12.2004 navrhovateľ ako spolucestujúci pri dopravnej nehode utrpel trieštivú
zlomeninu stehennej kosti vpravo, čo si vyžiada dobu liečenia 6 mesiacov. V prejednávanej právnej veci
bola teda preukázaná tá skutočnosť, že dňa 25.10.2004 navrhovateľ bol s motorovým vozidlom odporcu

prepravovaný na miesto výkonu práce do Gemerskej Hôrky, kde mal vykonávať práce na základeuzavretej dohody o vykonaní práce zo dňa 25.9.2004, ktorú uzavrel so svojím zamestnávateľom Q. T.,
ktorý na základe objednávky odporcu zabezpečoval práce pre odporcu prostredníctvom montážnych
pracovníkov.

Súd pri posúdení nároku navrhovateľa vzal za preukázané, že navrhovateľ utrpel úraz pri dopravnej
nehode,ktorúzavinilzamestnanecodporcuažeprevádzateľommotorovéhovozidlaprevádzkouktorého
bolanavrhovateľovispôsobenáškodanazdravíbolodporca.Medziúčastníkmikonanianebolaspornátá
skutočnosť, že odporca mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla s právnym predchodcom vedľajšieho účastníka Česká poisťovňa - Slovensko, a.s..

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť odporcu, ako prevádzateľa
motorového vozidla, prevádzkou, ktorého bola spôsobená škoda na zdraví navrhovateľa. Preto sa
súd v ďalšom zaoberal s posúdením otázky, či je daný nárok navrhovateľa na ušlý zisk, keďže aj
zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. Co/420/2009-82 zo dňa 23.6.2010 vyplýva, že
navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody a to ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v konaní žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7.037,11 eur s

príslušenstvom, ktorú navrhovateľ vyslovene žiadal priznať titulom ušlého zisku podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Nakoľko súd podľa ustálenej judikatúry nebol viazaný právnym titulom žiadaného nároku skúmal, či v
danom prípade je možné posúdiť uplatnený nárok podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a

suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení. Pri posúdení nároku navrhovateľa v konaní súd bol toho názoru, že nárok navrhovateľa podľa
uvedeného ustanovenia posúdiť nie je možné. Poškodenému patrí po dobu pracovnej neschopnosti ako
náhrada za stratu na zárobku úrazový príplatok (§ 85 až 87 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení a §
446 Občianskeho zákonníka). Základom pre určenie presnej výšky tohto nároku je suma úrazového

príplatku ako úrazovej dávky poskytovaného z úrazového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Aby poškodenému vznikol nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti,
musí byť splnená podmienka, že poškodený bol uznaný za práceneschopného a je mu vyplácaná
náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa zák. č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmov pri
dočasnej pracovnej neschopnosti alebo je mu vyplácané nemocenské podľa zák. č. 461/2003 Z. z o

sociálnom poistení. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že nemocenské dávky mu za obdobie trvania
práceneschopnosti neboli vyplácané, nebol nemocensky poistený, keďže vykonával práce na základe
dohody o vykonaní práce a v priebehu konania ani netvrdil, že mu bola vyplatená náhrada príjmu
pri dočasnej práceneschopnosti. Pokiaľ teda navrhovateľ za obdobie trvania práceneschopnosti (od
25.10.2004 do 30.6.2005 a od 19.10.2005 do 1.7.2006) nepoberal nemocenské dávky z dôvodu, že

nebol nemocensky poistený a ani inú náhradu príjmov pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nevznikol
mu nárok na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, keďže nebola splnená základná
podmienka pre vznik tohto nároku to znamená, že navrhovateľovi po uznaní za práceneschopného bola
vyplácaná náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti podľa zák. č. 462/2003 Z. z. alebo mu bolo
vyplácané nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z..

V § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom
náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej
škody sa poškodenému uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda
i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré

bolo možné - nebyť škodovej udalosti - odôvodnene očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh veci.
Príčinou vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je okolnosť na základe ktorej bolo možné dôvodne
očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila. Ušlý
zisk ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti
nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene t. j.

dokladovateľným spôsobom očakávať vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod veci. Nestačí
teda hypotetický ušlý zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať, čo so sebou prinášapovinnosť vierohodného preukázania zo strany poškodeného. Ušlým ziskom je nepochybne akákoľvek
strata na odmene, ktorú možno odškodniť, ak protiprávne konanie škodcu znemožnilo poškodenému
vykonávať činnosti vedúce k dosiahnutiu prospechu, ktorý by dosiahol v prípade, ak by k protiprávnemu

konaniu škodcu nedošlo.

V predmetnej právnej veci bolo nepochybne súdu preukázané, že navrhovateľ uzavrel s Q. T. dohodu
o vykonaní práce dňa 25.9.2004 na základe ktorej mal odpracovať rozsah najviac 300 hodín, že
za prácu mal mať vyplatenú hodinovú odmenu vo výške 35,- Sk, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedenej dohody vykonával montážne práce zabezpečované a dodávané zamestnávateľom Q. T. pre

odporcu v Gemerskej Hôrke a v Trnave a že v mesiaci október z celkového počtu dohodnutých 300
hodín odpracoval celkom (podľa predloženej evidencie dochádzky) iba 164 hodín. Zvyšných 136
hodín (300-164) navrhovateľ podľa uzavretej dohody o vykonaní práce nemohol odpracovať, nakoľko
25.10.2004 došlo k dopravnej nehode pri ktorej navrhovateľ utrpel úraz, ktorá bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla odporcu ako prevádzateľa. V prejednávanej právnej veci bola teda
súdu preukázaná tá skutočnosť, že u navrhovateľa v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou nedošlo

k rozmnoženiu jeho majetku (neodpracovaním 136 hodín, za ktorú by mu mala byť vyplatená odmena),
pričom navrhovateľ mohol odôvodnene očakávať získanie pracovnej odmeny aj za odpracovanie
zvyšných 136 hodín. Súd pri ustálení výšky ušlého zisku požadovaného navrhovateľom vychádzal
z dohodnutej a vyplatenej odmeny navrhovateľa (dohoda o vykonaní práce, potvrdenie o strate na
zárobku počas PN), podľa ktorých hodinová odmena bola vo výške 1,162 eur (35,- Sk), preto výška

ušlého zisku predstavuje 158,- eur (136 x 1,162 eur). Z uvedeného dôvodu súd považoval návrh
navrhovateľa za dôvodný iba v tejto časti a preto na zaplatenie sumy 158,- eur zaviazal odporcu. Súd v
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že
okrem predloženej dohody o vykonaní práce mohol reálne (nie len hypoteticky) očakávať výkon činnosti,
vedúce k dosiahnutiu odmeny. Teda navrhovateľ súdu nepreukázal, že pred utrpeným úrazom prípadne

pred časom druhej pracovnej neschopnosti (od 19.10.2005 do 1.7.2006), mohol vykonávať práce za
ktoré by mu vzniklo právo na odmenu. Z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a
Tajba,a.s.zodňa29.6.2005jednoznačnevyplýva,ženavrhovateľovipodľatejtozmluvyvznikolpracovný
pomer od 4.7.2005 na dobu určitú do 30.9.2005, pričom z predloženej dohody o rozviazaní pracovného
pomeru vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 20.9.2005.

Pokiaľ odporca v priebehu konania namietal, že navrhovateľ použil motorové vozidlo odporcu v deň
dopravnej nehody bez súhlasu odporcu, súd jeho námietku považoval za účelovú obranu, keďže
zodpovednosť odporcu ako prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka je
objektívnou zodpovednosťou a z výpovede navrhovateľa bola preukázaná tá skutočnosť, že navrhovateľ
s motorovým vozidlom odporcu (ktoré riadil V. B., zamestnanec odporcu) bol prepravovaný na miesto

výkonu práce aj v Trnave aj v Gemerskej Hôrke celkom štyridsaťkrát, teda preprava navrhovateľa
na miesto výkonu práce bola pravidelne zabezpečená motorovým vozidlom odporcu. Rovnako súd
nesúhlasil s argumentáciou odporcu o tom, že zodpovednosť odporcu je vylúčená podľa § 430
Občianskeho zákonníka, pretože odporca v konaní nepreukázal, že v deň dopravnej nehody jeho
zamestnanec V. B. použil motorové vozidlo bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa (odporcu).

Odporca úraz zamestnanca V. B. evidoval ako pracovný úraz, tento úraz nahlásil ako pracovný úraz,
naviac Sociálna poisťovňa, pobočka Košice - okolie navrhovateľovi vyplatila pred podaním návrhu na
začatie konania sumu 46.650,- Sk titulom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že dohoda o vykonaní práce nemala náležitosti, ktoré mala mať, teda
že v nej nebol uvedený konkrétny dátum dokedy mal navrhovateľ odpracovať 300 hodín, že táto bola

antidatovaná a vystavená pre účely tohto konania súd poukazuje tú skutočnosť, že na základe výpovede
navrhovateľa aj svedka Q. T. bolo súdu preukázané, že zmluvné strany dohodu uzavreli písomne,
vlastnoručne aj podpísali a že bola dohodnutá na rozsah práce 300 hodín, pričom z ustanovenia §
226 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,

nepresahuje300hodínvkalendárnomroku.Zuvedenéhodôvodusúdvyššieuvedenúnámietkuodporcu
považoval za právne bezvýznamnú.

Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 10a Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009 výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008.

Podľaust.§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 158,- eur od 15.2.2006 z
dôvodu, že navrhovateľ súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, kedy vyzval odporcu na
splnenie svojho dlhu, preto súd za takúto relevantnú výzvu na splnenie dlhu považoval až doručenie
návrhu navrhovateľa odporcovi dňa 13.12.2006. Odporca bol povinný navrhovateľovi splniť jeho dlh dňa
14.12.2006adňom15.12.2006sadostaldoomeškaniasosplnenímsvojhodlhu,kedyzákladnáúroková

sadzba NBS bola vo výške 4,75%,(teda dvojnásobok základnej úrokovej sadzby bol vo výške 9,5%
ročne). Keďže však súd návrh navrhovateľa v časti žiadaného úroku z omeškania nemohol prekročiť,
priznal mu úrok z omeškania vo výške 9% ročne tak ako to navrhovateľ žiadal. V prevyšujúcej časti
žiadaný úrok z omeškania súd považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

Opovinnostiodporcuzaplatiťsúdnypoplatokzanávrhnazačatiekonaniavsume16,50eursúdrozhodol

podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého, ak je navrhovateľ
od poplatku oslobodený, a súd jeho nároku vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu v časti vyhovel, zaviazal preto odporcu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia na zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku za návrh na začatie konania v

sume 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky
1a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 1 zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch
v platnom znení.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p., podľa ktorého v zložitých
prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo z dôvodu väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, ust. § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.