Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/41/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010230
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1110010230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 26.02.2013, v trestnej veci obžalovanej O. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovanú O. G., rod F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, v H., trvale bytom
W., R. ul. č. X, o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 4. marca 2009 o 17.22 hodine, v Bratislave na Legionárskej ulici smerom na Račianske mýto

viedla osobné motorové vozidlo BMW 118D, evidenčného čísla A.-XXX N., pričom pri predchádzaní
z priebežného jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu nedala prednosť v jazde autobusu linky
MHD, značka TAM BUS, evidenčného čísla N.-XXX H., ktorý riadil vodič M. Š., jazdiaci v pravom
jazdnom pruhu, a ktorý v snahe predísť zrážke s vozidlom obvinenej zabrzdil, následkom čoho došlo v
autobuse k pádu cestujúcich: G. U., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie hlavy
v temeno-záhlavovej oblasti vpravo, neúplnú zlomeninu - nalomenie stredného článku III. prstu ľavej
ruky, pomliaždenie oboch zápästí, pomliaždenie pravej polovice chrbta v oblasti pravej lopatky s krvnou

podliatinou s predpokladanou dobou liečenia 4-5 týždňov, M. O., ktorá následkom pádu utrpela ľahké
zranenia - pomliaždenie tváre, zlomeninu nosa bez posunu úlomkov s predpokladanou dobou liečenia
3-5 dní, I. N., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti pravej lícnej
kosti, stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej časti chrbtice s predpokladanou dobou liečenia 5-7
dní, L. C., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenie - pomliaždenie pravej polovice hrudníka na jeho
zadnej ploche s predpokladanou dobou liečenia 5-7 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej O. G.,
vyslúchol tiež poškodené I. N., G. U., M. O., L. C., ako aj svedkov JozI. Š. V. Ľ. A.. Do konania pribral
znalca z odboru cestná doprava, Ing. L. O.. Š., ktorého zvlášť vyslúchol priamo na hlavnom pojednávaní
k podanému znaleckému posudku a tento na hlavnom pojednávaní aj prečítal. Tiež oboznámil obsah
spisu a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.05.2012 keď
obžalovanú G.Ň. uznal vinnou pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 a obžalovanej uložil peňažný trest vo

výmere 800,- EUR a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.
Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie hlavne o závery znaleckého posudku prečítaného na hlavnom
pojednávaní, o výsluch znalca Ing. Š., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vyslúchnutý a tiež o výpovede
svedkov M. Š., vodiča autobusu, Ľ. A., ktorý cestoval v autobuse MHD ako doprovod kolegu vzácviku a nakoniec aj o výpovede poškodených U., O., N. V. C., keď konštatoval a uzavrel, že podľa
znalca z vykonaných dôkazov, hlavne z výstupu dátovej karty autobusu, z fotodokumentácie i ohliadky
miesta činu však vyplýva, že pravdepodobnou sa javí verzia vodiča autobusu a to s veľmi vysokou

pravdepodobnosťou. Znalec uviedol, že pre túto verziu svedčí tak záznam o veľmi prudkom brzdení
autobusu z dátovej karty a skutočnosť, že vozidlo BMW po nehode zostalo stáť v polohe, ktorá svedčí,
že sa vodička nestihla zaradiť pred autobusom. V porovnaní záverov znalca a výpovedí poškodených a
svedkov prvostupňový súd uzavrel, že obžalovaná spôsobila kolíznu situáciu následkom čoho došlo v
autobuse MHD k pádu cestujúcich z ktorých poškodené G. U., M. O., I. N. V. L. C. utrpeli zranenia ktoré

je možné kvalifikovať ako ľahké zranenie. Podľa prvostupňového súdu aj keď obžalovaná nekonala v
úmysle spôsobiť zranenia poškodeným, z nedbanlivosti im ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú
povinnosť uloženú jej podľa zákona.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná.
V podanom odvolaní obžalovaná uviedla, že nijakým spôsobom neobmedzila autobus, ktorý stál a

vychádzal zo zastávky. Podľa obžalovanej vodič autobusu svedok Š. pri vychádzaní zo zastávky
jednoznačne nesledoval cestnú premávku, nepozrel sa do spätného zrkadla aká je situácia a v dôsledku
tejto jeho nepozornosti potom neadekvátne reagoval prudkým brzdením. Podľa obžalovanej sám znalec
skonštatoval, že v tomto posudzovanom prípade nie je možné technickými prostriedkami ustáliť, aká
bola technická príčina tejto dopravnej nehody. Následne obžalovaná poukázala na zásadu „In dubio pro

reo“ a navrhla, aby ju odvolací súd spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu.

Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania zrušil rozsudok prvostupňového súd a tomuto
prikázal znovu vo veci konať a rozhodnúť. Poukázal pritom na skutočnosť, že znalec vyslúchnutý na
hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka príčiny dopravnej nehody v znaleckom posudku vychádzal

z analýzy dvoch variant a to z verzie ktorú uviedla vodička auta - obžalovaná a z verzie ktorú popísal
vodič autobusu.
Podľa odvolacieho súdu čo sa týka posudzovania oboch verzií, znalec v znaleckom posudku i na
hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom k absencii ďalších dôkazov bolo technicky prijateľné, že
nehoda sa mohla stať tak podľa verzie vodiča autobusu ako aj podľa verzie obžalovanej, vodičky

auta. Z vykonaných dôkazov, hlavne z výstupu dátovej karty autobusu, z fotodokumentácie i ohliadky
miesta činu však vyplýva, že pravdepodobnou sa javí verzia vodiča autobusu a to s veľmi vysokou
pravdepodobnosťou.
Odvolací Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušovacom rozhodnutí v súvislosti s dôkaznou núdzou aká
sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, poukázal na zásadu „in dubio pro reo“ teda v pochybnostiach

v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., použitie, ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Ako ďalej uvádza odvolací súd, prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel

len o výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sú už v naznačenom kontexte dvojalternatívne. Podľa
krajského súdu teda možno len prisvedčiť priliehavosti odvolacích argumentov obžalovanej o dôkaznej
núdzi kedy nebol nikým a ničím priamo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa dopustila
konania predpokladaného žalovanou skutkovou podstatou prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zák. Pre nové rozhodnutie podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné nariadiť doplnenie dokazovania.

Odvolací súd vo svojom uznesení 4To 128/2012 prvostupňovému súdu nariadil opätovne vyhodnotiť
dôkaznú situáciu priebehu skutkového deja prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., tak ako
mu to ukladajú už uvedené základné zásady trestného konania a spravodlivo vo veci rozhodnúť. Podľa
názoru krajského súdu po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov súvisiacich s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorý je obžalovanej kladený za vinu a z ktorého ju uznal
prvostupňový súd za vinnú neboli spoľahlivo preukázané, všetky okolnosti tohto žalovaného a súdeného
skutku a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

Odvolacísúdtiežkonštatoval,ževzhľadomnadoterajšievýsledkydokazovanianemožnojednoznačnea

bez akýchkoľvek pochýb uzavrieť, že došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Keďže odvolací súd nariadil prvostupňovému

súdu prehodnotiť vykonané dôkazy s tým, že vykonanie ďalších dôkazov nevyžaduje, prvostupňový
súd na nariadenom hlavnom pojednávaní, po vrátení veci odvolacím súdom oboznámil vykonané
dokazovanie a po splnení zákonných podmienok na konanie, teda doručenie rozhodnutí odvolacieho
súdu tak obžalovanej, obhajcovi, prokurátorovi ako aj poškodeným, predvolaní týchto na nariadené
hlavné pojednávanie, vo veci opätovne rozhodol rozsudkom v medziach stanovených zrušovacím

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave.

Čo sa týka nárokov na náhradu spôsobenej škody, je pravdou, že všetky poškodené si nárok na náhradu
spôsobenej škody uplatnili, avšak obžalovaná bola postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodená. Z týchto dôvodov súd zároveň poškodené G. U., M. O. V. I. N. ktoré uplatnili nárok na
náhradu škody s ich nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiasko súdnych.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa práva odvolania výslovne vzdala.