Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3611206767.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky V..

W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O., W. XX proti odporcovi H.. Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. T. 7,
zastúpeného X.. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo nám. 1, o zaplatenie 65 757,17
€ s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 76 724,91 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o zaplatenie 42 177,83 € s príslušenstvom z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 76 724,91 € s príslušenstvom z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie 23 579,34 € z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti odporcovi zaplatenia 65 757,17 € s príslušenstvom
z dôvodu, že uzavrela dňa 18.7.2006 príkaznú zmluvu s odporcom, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa zabezpečiť pre odporcu právne zastúpenie v konaní o náhradu škody spôsobenej v
dôsledku ujmy na zdraví v meste Belfast v Severnom Írsku, ktorú utrpel syn odporcu Q.. Q. Y., nar.
XX.XX.XXXX, a to dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 20.3.2006

do ukončenia súdneho konania o náhradu škody spôsobenej v dôsledku ujmy na zdraví pred súdom
v Severnom Írsku v meste Belfast. V príkaznej zmluve sa v čl. IV účastníci dohodli na odmene pre
navrhovateľku vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady v konaní o náhradu škody a v dôsledku
spôsobenej ujmy na zdraví zo dňa 23.12.2004 v súvislosti s dopravnou nehodou syna odporcu, ktorý
bol účastníkom tejto nehody ako chodec v meste Belfast, Severné Írsko. Odmena bola dohodnutá
tak, že ju odporca vyplatí navrhovateľke jednorazovo, a to v lehote do 21 dní od prijatia priznanej
náhrady odporcom. V prípade, ak by nebola odporcovi priznaná žiadna náhrada v dôsledku škody

spôsobenej v súvislosti s ujmou na zdraví, navrhovateľka sa vzdala nároku na odmenu, tým však nie
je dotknutý nárok navrhovateľky na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s
jej činnosťou podľa zmluvy. Na základe rozhodnutia Vyššieho súdu v Severnom Írsku (High Court of
Justice in Nothern Ireland, Queens Bench Division) zo dňa 5.3.2010 bola priznaná odporcovi a jeho
synovi náhrada škody v celkovej výške 1 125 000 GBP a to tak, že pre odporcu vo výške 125 000 GBP,
ktorú obdržal v celosti a jednorazovo dňa 1.4.2010 a pre syna odporcu Q.. Q. Y., účastníka dopravnej
nehody, suma vo výške 1 000 000 GBP. Táto suma bola vložená z podnetu Vyššieho súdu v Severnom

Írsku do depozitu (Kancelária súdnych fondov v súvislosti s ochranou zraniteľných osôb - Court Funds
Acccount) a z tejto sumy boli a budú postupne a pravidelne uvoľňované jednotlivé sumy v prospech
Mgr. Q. Y. - syna odporcu účelovo - napr. na nákup osobného motorového vozidla, rodinného domu, na
opatrovateľskú starostlivosť, lieky, rehabilitačné pomôcky, rehabilitácie spojené so skvalitnením životap. Q.. Q. Y.. Zatiaľ boli podľa informácií dostupných navrhovateľke pre p. Q.. Q. Y. z depozitu súdu
v Severom Írsku uvoľnené nasledovné finančné prostriedky: dňa 10.8.2010 suma vo výške 15 000
GBP na nákup rehabilitačných pomôcok, dňa 2.12.2010 suma vo výške 185 000 € na nákup rodinného

domu, dňa 11.1.2011 suma vo výške 32 104 € na nákup motorového vozidla, v mesiaci apríl 2011 suma
vo výške 17 500 GBP, v mesiaci máj 2011 suma vo výške 10 000 GBP. Ďalej bude pravidelne podľa
rozhodnutia Vyššieho súdu v Severnom Írsku uvoľňovaná v prospech Q.. Q. Y. štvrťročne suma vo
výške 7 500 GBP na lieky a starostlivosť, prípadne iné potreby na skvalitnenie jeho života a zdravia. V
zmysle príkaznej zmluvy predstavuje suma vo výške 10% celkovej priznanej náhrady škody sumu vo

výške 129 795,21 €, t.j. 112 500 GBP. Táto suma je splatná jednorazovo do 21 dní od prijatia priznanej
náhrady v mene Euro podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska (teraz ECB) ku
dňu splatnosti tejto odmeny, teda k 22.4.2010, a to je GBP/EUR 1/0,86675. Odporca prijal náhradu
škody v dôsledku spôsobenej ujmy na zdraví jeho syna v sume 125 000 GBP, a to dňa 1.4.2010, teda
splatnosť odmeny nastala dňa 22.4.2010 a výška zmluvnej odmeny teda predstavuje v prepočte GBP/
EUR ku dňu 22.4.2010 sumu vo výške 129 795,21 €. V súvislosti so spomínanou príkaznou zmluvou a

jej čl. IV Dojednaná odmena posledná veta tohto článku znie tak, že navrhovateľ má nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou navrhovateľa, ktoré predstavujú
sumu vo výške 3 840 € a tieto boli odporcovi navrhovateľom vyčíslené listom zo dňa 18.5.2011 a zaslané
odporcovi elektronicky dňa 19.5.2011 a následne doporučenou zásielkou dňa 29.6.2011. V e-mailovej
komunikáciizodňa17.3.2011odporcanavrhujenavrhovateľkesplátkovýkalendárnaúhradudohodnutej

zvyšnej časti odmeny a to tak, že 1. splátku v sume 20 000 € navrhuje zaplatiť do konca 4. mesiaca 2011,
2. splátku v sume 25 000 € navrhuje zaplatiť do konca 7. mesiaca 2011 a 3. splátku v sume 25 000 €
navrhuje zaplatiť do konca 10. mesiaca 2011. Z navrhovaného splátkového kalendára odporca realizoval
len jednu platbu, a to v sume 20 000 € dňa 27.4.2011. Odporca predmetný záväzok ku dňu podania
žalobyuhrádzalčiastkovo-dňa25.6.2010sumuvovýške36456€,dňa27.4.2011sumuvovýške20000

€, dňa 14.9.2011 sumu vo výške 11 422,04 €. Poslednú doteraz uhradenú sumu navrhovateľovi uhradil
odporca až po písomnej výzve listom právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 5.9.2011 sumu vo výške
11 422,04 €, ktorú realizoval odporca dňa 14.9.2011. Ku dnešnému dňu uhradil navrhovateľke len časť
dohodnutej odmeny v celkovej sume 67 878,04 €. Dlh odporcu v časti istiny voči navrhovateľke je v sume
61 957,17 € titulom dohodnutej odmeny a 3 840,- € ako účelne vynaložené náklady. Spolu predstavuje

istina sumu vo výške 65 757,17 €. Zo sumy účelne vynaložených nákladov neuhradil odporca ku dňu
podania návrhu žiadnu sumu. Napriek tomu, že odporca predložil navrhovateľovi návrh splátkového
kalendára, tento nedodržiava a dlžnú sumu neuhradil v dohodnutej výške, hoci ho na to navrhovateľka
opakovanie a niekoľkokrát vyzývala.

Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 6.3.2012, č.k. 21Ro/585/2011-42, proti ktorému
podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že odporca nadviazal kontakt s navrhovateľkou z
dôvodu, že dňa 23.12.2004 utrpel jeho syn Q.. Q. Y. úraz v dôsledku dopravnej nehody v meste
Belfast, v Severnom Írsku. Utrpel vážne zranenia, v dôsledku ktorých nebol schopný komunikovať a
stal sa úplne imobilným, pričom tento zdravotný stav pretrváva až do dnešnej doby. Dňa 18.7.2006 bola

uzatvorená príkazná zmluva medzi navrhovateľkou ako príkazníkom na strane jednej a odporcom ako
príkazcom na strane druhej v znení neskorších dodatkov. Účelom Príkaznej zmluvy bolo zabezpečenie
nevyhnutných činností navrhovateľkou, ktorá bola schopná zabezpečiť tlmočenie a komunikáciu s
orgánmi Severného Írska. Činnosť navrhovateľky spočívala v komunikácii a tlmočení v súvislosti
s prebiehajúcim vyšetrovaním predmetnej dopravnej nehody, v komunikácii s právnym zástupcom,

orgánmi polície a súdom. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi za vykonané služby odmenu
po prijatí celkovej priznanej náhrady škody odporcom. Rozhodnutím Vyššieho súdu Severného Írska z
5.3.2010 bola synovi odporcovi síce priznaná náhrada škody vo výške 1 125 000 GBP, táto suma však do
dnešnéhodňanebolavyplatenávcelejmiere.Sumasavyplácapostupnevurčenýchčiastkachzúradnej
úschovy. Navrhovateľ stupňoval tlak na odporcu na okamžitú úhradu odmeny, a to osobnými návštevami

aj písomnou komunikáciou, čo u odporcu vyvolávalo stresové situácie v rodine popri riešení zdravotných
problémov syna a neustálej starostlivosti odporcu a jeho manželky o syna. Odporca pod týmto tlakom a
v takejto atmosfére vypracoval návrh splátkového kalendára, ktorý bol zo strany navrhovateľky výslovne
odmietnutý, ako to vyplýva z ich korešpondencie. Odporca navrhol navrhovateľke uvedené listom z
17.3.2011. Na tento list reagovala navrhovateľka listom z 17.5.2011 (doručeným odporcovi e-mailom

z 19.5.2011). Na strane 3 listu uvádza „nadväzujúc na uvedené, vo vzťahu k Vášmu mailu zo dňa
17.3.2011, v ktorom mi navrhujete splátkový kalendár, musím konštatovať, že s Vami navrhovaným
riešením nemôžem súhlasiť, keďže nezahŕňa celú výšku nevyplatenej časti odmeny, rovnako účelne
vynaloženénáklady...dovoľujemsiVámpretonavrhnúťnasledovnýsplátkovýkalendárúhradyzvyšnýchčastí Vášho záväzku voči mne:...“ Na tento list navrhovateľky reagoval odporca listom zo dňa 19.7.2011,
v ktorom uviedol: „odmietli ste môj návrh, takže ani ja nie som viazaný rešpektovať, čo som Vám
navrhoval a čo ide nad rámec čl. 4 predmetnej Príkaznej zmluvy, a teda ruším e-mail z 17.3.2011“.

Odporca považuje za účelové a nepravdivé tvrdenia navrhovateľky uvedené na strane 4 návrhu na
začatie konania, podľa ktorých „i napriek tomu, že odporca predložil navrhovateľovi návrh splátkového
kalendára, tento nedodržiava a dlžnú sumu neuhradil v dohodnutej výške...“ Odporca bol vždy ochotný
a otvorený dohodnúť sa s navrhovateľkou na úprave spôsobu vyplatenia odmeny navrhovateľky. Vznik
tejtosituáciesizhľadiskanárokunavrhovateľanadohodnutúodmenuvyžadovaltakúdohoduzmluvných

strán, ktorá by zodpovedala jednak postupnému vyplácaniu priznanej náhrady škody, a zároveň by
zodpovedala sociálnej, vysoko citovo vyhrotenej situácii v rodine odporcu, ktorá nastala po tom, ako
syn odporcu utrpel uvedený úraz. Odporca mal ochotu splácať odmenu navrhovateľke skôr a vždy sa
snažil nájsť prostriedky na čiastkové úhrady, čo sa mu darilo a aj napriek ťaživej životnej situácii sa
snažil o spoločne vyhovujúce riešenie. Do času rozhodnutia írskeho súdu navrhovateľka pristupovala
k odporcovi a prípadu jeho syna vždy tak, že prejavovala a chápala ľudskú stránku tohto prípadu, ale

aj finančné možnosti odporcu. Tento postoj navrhovateľky sa po vydaní rozhodnutia írskym súdom a
rozhodnutí o priznaní náhrady škody vo výške 1 125 000 GBP však radikálne zmenil. Navrhovateľka
stratila vo svojom prejave akýkoľvek záujem o iné než vlastné záujmy na vyplatení odmeny, pričom
odmenu žiadala od odporcu okamžite čím skôr vyplatiť a pokúsila sa dosiahnuť od odporcu aj podpísanie
uznania dlhu. Navrhovateľka sa zachovala vypočítavo a poznajúc sociálne pomery, psychický stav

a finančné možnosti odporcu a jeho rodiny vyhrotila situáciu svojimi požiadavkami do tak hraničnej
miery, pričom v prípade právoplatnosti platobného rozkazu a jeho výkonu by dokonca hrozil odporcovi
a jeho rodine osobný bankrot. K právnemu stavu odporca v odpore uviedol, že príkazná zmluva bola
pripravená samotnou navrhovateľkou a predložená odporcovi na podpis, pričom odporca do jej obsahu
nezasahoval. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si musí byť vedomý spôsobu a lehoty vyplatenia

odmeny, navrhovateľka mala výslovnú podmienku výplaty po prijatí celkovej priznanej sumy a to
jednorázovo.Navrhovateľkouuplatnenýnároknazaplateniedohodnutejodmenypodľapríkaznejzmluvy
nie je splatný, a je preto neopodstatnený, nakoľko nenastala právna skutočnosť zakladajúca nárok
navrhovateľky na vyplatenie dohodnutej odmeny, a to prijatie celej priznanej sumy náhrady škody, teda
sumy 1 125 000 GBP. Odporca sa práve z tohto dôvodu nedostal do omeškania so zaplatením takejto

odmeny. Navrhovateľka sa svojho nároku domáha predčasne, preto je návrh navrhovateľky na začatie
konania neopodstatnený. Navrhovateľka nesprávne a účelovo vykladá otázku prijatia priznanej celkovej
sumy náhrady škody, pričom za moment účelovo považuje prijatie prvej časti takejto náhrady škody
(sumy vo výške 125 000 GBP), a to aj napriek tomu, že navrhovateľka si sama naformulovala splatnosť
až po prijatí celkovej priznanej náhrady. Odporca pod tlakom vyvolaným konaním navrhovateľky pristúpil

nad rámec zmluvného dojednania na čiastočné dobrovoľné uhrádzanie predmetnej odmeny, ktoré
žiadnym spôsobom nemá vplyv na platnosť citovaného zmluvného dojednania splatnosti odmeny
navrhovateľky, pričom nad rámec zmluvnej povinnosti odporca uhradil navrhovateľke už celkovo sumu
vo výške 77 582,24 GBP. Postupné čiastočné úhrady odmeny odporcom na účet navrhovateľky
sú výrazom dobrovoľnosti plnenia odporcu, sú nezáväzné, a žiadnym spôsobom nemenia zmluvné

dojednanie o splatnosti odmeny navrhovateľky podľa článku IV. Príkaznej zmluvy. Odporca týmto
spôsobom prejavil dobrú vôľu. Výpočty pomerne uhradených súm odmeny navrhovateľka prepočítava
výmenným kurzom, ktorý nie je možné v súčasnosti stanoviť, nakoľko splatnosť odmeny navrhovateľky
ešte nenastala, tento bude možné stanoviť až v budúcnosti, v deň splatnosti odmeny. Odporca doposiaľ
vyplatil navrhovateľke celkom sumu 77 582,24 GBP, čo je 91 996,74 €. Navrhovateľkou uplatnený

nárok na úhradu vynaložených nákladov je neopodstatnený, nakoľko navrhovateľka doteraz riadne
nepreukázalavznikúčelnýchnákladov,navrhovateľkebolivzniknuténákladyvsúvislostisposkytovaním
služieb odporcovi a jeho synovi uhradené v rámci konania vedeného o náhradu škody v Severnom
Írsku. Ak sa navrhovateľka teraz domáha náhrady vynaložených nákladov, ich uhradením by došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla odporcu do omylu pri

uzatváraníPríkaznejzmluvy,keďsivymienilaajnáhraduúčelnevynaloženýchnákladov,ajnapriektomu,
že si v tom času musela byť vedomá, že bude mať nárok na náhradu týchto nákladov v rámci súdneho
konania v Írsku. Priznanie uplatňovanej náhrady nákladov by bolo v konečnom zmysle v rozpore s
dobrými mravmi. Konanie navrhovateľky, ktorým sa pokúša dosiahnuť okamžitú úhradu odmeny a
náhrady údajne vynaložených nákladov od odporkyne, plne poznajúc sociálnu, zdravotnú aj finančnú

situáciu syna odporcu, ako aj samotného odporcu, je nepochybne v rozpore nielen s príkaznou zmluvou,
ale aj s dobrými mravmi, pretože sa prieči všeobecne platným zásadám morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania.Vo vyjadrení zo dňa 22.8.2012 odporca navrhol, aby sa súd v rámci právneho posúdenia nároku
navrhovateľky na zaplatenie odmeny osobitne zaoberal a posúdil otázku primeranosti výšky odmeny
navrhovateľky a zároveň v tejto súvislosti aj otázku absolútnej neplatnosti Príkaznej zmluvy v časti

IV o výške odmeny, resp. výkonu práva podľa tohto ustanovenia a to pre rozpor s dobrými mravmi
podľa Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu výška odmeny, ako ju určuje navrhovateľka, teda 10%
zo sumy 1 125 000 GBP na základe Príkaznej zmluvy nie je primeraná plneniu (službám a výkonom)
navrhovateľky a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, eventuálne samotný výkon tohto práva je v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver platí aj z toho dôvodu, že navrhovateľka dostala za tieto

služby a výkony odmenu (náhradu) v rámci súdneho konania o náhradu škody syna odporcu v Severnom
Írsku. Príkazná zmluva v čl. IV pripúšťa taký (odlišný) výklad výšky odmeny navrhovateľky, podľa ktorého
suma odmeny navrhovateľky vo výške 10% má byť vypočítaná zo sumy priznanej a prijatej samotným
odporcom. V takom prípade už odporca svoju povinnosť zaplatiť odmenu navrhovateľke splnil, nakoľko
(samotnému) odporcovi bolo súdom Severného Írska priznaných a vyplatených 125 000 GBP, pričom
sumu vo výške 12 500 GBP zodpovedajúcu 10% z takto súdom priznanej a vyplatenej náhrady škody

navrhovateľky odporca už uhradil, a to už dňa 24.6.2010. Navyše navrhovateľka sama odvodzuje
splatnosť odmeny 21 dní odo dňa prijatia práve sumy 125 000 GBP odporcom. Odporca zároveň má za
to, že sumu 12 500 GBP možno jednoznačne a nepochybne považovať za primeranú výšku odmeny,
ktorá zodpovedá povahe poskytnutých služieb a výkonov navrhovateľkou v zmysle Príkaznej zmluvy a
takáto výška odmeny navrhovateľky je zároveň v súlade s dobrými mravmi. Navrhovateľkou uplatnený

nárok na zaplatenie odmeny je preto v každom prípade absolútne neopodstatnený. Vyplatením
peňažných súm odporcom v prospech navrhovateľky nad rámec primeranej odmeny 12 500 GBP
došlo na strane navrhovateľky k bezdôvodnému obohateniu vo výške celkovo o 76 724,91 €. Nárok
navrhovateľky na dohodnutú, ale pritom primeranú odmenu vyžaduje, aby takáto odmena čo do výšky
zodpovedalaprejavuvôlestránpripodpisePríkaznejzmluvy,ichpredstaveovýškeeventuálnepriznanej

náhrady škody, ich predstave, predpokladoch a vedomostiach (zo strany navrhovateľky, ktorá obdobné
zmluvy uzatvárala aj v minulosti) o možnosti náhrady niektorých dohodnutých služieb, výkonov (v
neposlednom rade aj nákladov) v rámci súdneho konania v Severnom Írsku, zároveň aj sociálnej, vysoko
citovo vyhrotenej situácii v rodine odporcu, ktorá nastala po tom, ako syn odporcu utrpel uvedený
úraz. Záver o výklade dohodnutej výšky odmeny možno oprieť aj o skutočnosť, že prvým, kto použil

(uplatnil) tento pojem, resp. toto ustanovenie (čl. IV) Príkaznej zmluvy bola navrhovateľka podaním
samotnej žaloby. Navrhovateľka sama aj obsah Príkaznej zmluvy pripravila a predložila odporcovi
na podpis, pričom odporca do jej obsahu nezasahoval. V prípade, ak by teda niektoré ustanovenie
tejto príkaznej zmluvy, v tomto konkrétnom prípade ustanovenie článku IV (alebo niektorá jeho časť)
malo byť nejednoznačné, nejasné alebo pripúšťajúce viacero výkladov, odporca má za to, že tieto

nedostatky znenia Príkaznej zmluvy by mali byť vykladané na ťarchu navrhovateľky. Z uvedeného
vyplýva, že aj ak by mohla existovať nejaká pochybnosť o rozsahu použiteľnosti dotknutých ustanovení
príkaznej zmluvy o výške splatnosti odmeny musí súd postupovať a aplikovať ustanovenie bodu IV
Príkaznej zmluvy výkladom v prospech odporcu. Po rozhodnutí súdu navrhovateľka stupňovala tlak
na odporcu na okamžitú úhradu odmeny, a to osobnými návštevami aj písomnou komunikáciou, čo u

odporcu vyvolávalo stresové situácie v rodine popri riešení zdravotných problémov syna a neustálej 24
hodinovej starostlivosti odporcu a jeho manželky o syna. Odporca preto pod tlakom vyššie opísaného
konania navrhovateľky pristúpil k úhradám odmeny navrhovateľky spôsobom a vo výške ako ju po
odporcovi požadovala navrhovateľka, t.j. vo výške 10% zo sumy 1 125 000 GBP. Odporca vo svojom
vyjadrení poukazuje na ustanovenia § 724, 730 ods.1, 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukazuje

na judikatúru týkajúcu sa konania v súlade s dobrými mravmi. Konanie navrhovateľky, ktorá sa pokúša
dosiahnuť úhradu neprimerane vysokej odmeny od odporcu, plne poznajúc sociálnu, zdravotnú aj
finančnú situáciu syna odporcu, ako aj samotného odporcu, je nepochybne v rozpore nielen s prejavom
vôle odporcu pri podpise Príkaznej zmluvy, výkladom ustanovenia čl. IV Príkaznej zmluvy, povahou,
rozsahom výkonov a služieb poskytnutých navrhovateľkou na jej základe, ale aj s dobrými mravmi,

pretože sa prieči všeobecne platným zásadám morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Odporca poukázal aj na znenie § 39, 35 ods. 1, ods. 2, 43, 451 ods. 1, ods. 2 a §
457 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Navrhovateľkou uplatnený nárok
považujú za neopodstatnený a zároveň majú za to že odporcovi vzniklo voči navrhovateľke právo na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktoréspočívavprijatípeňažnýchplnenízprávnehoúkonuabsolútne

neplatného pre rozpor s dobrými mravmi (ak súd posúdi, že ustanovenie čl. IV Príkaznej zmluvy je v
rozpore s dobrými mravmi, resp. výkon takéhoto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi), alebo bez
právneho dôvodu (ak súd posúdi iný - odlišný vklad ustanovenia článku IV v neprospech navrhovateľky).Vzájomným návrhom podaným v podaní zo dňa 22.8.2012, doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.8.2012
sa odporca domáha proti navrhovateľke zaplatenia 76 724,91 € spolu s príslušenstvom. Vzájomný návrh
odôvodnil tým, že odporcovi vznikol nárok voči navrhovateľke na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 76 724,91 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Navrhovateľka k vzájomnému návrhu vo svojom vyjadrení zhrnula svoju činnosť v prospech odporcu a
jeho syna, poukázala aj na vyjadrenia odporcu v e-mailovej komunikácii, na komunikáciu s advokátskou
kanceláriou v Belfaste. V celom procese prípravy žaloby to nebol odporca, kto koordinoval, dohliadal

na prípravu potrebných analýz, odborných správ a posudkov, ale tieto činnosti prebiehali výlučne v
priamom kontakte medzi ňou a právnym zástupcom v Severnom Írsku. K uzavretiu príkaznej zmluvy
došlo dňa 18.7.2006, jej dojednaniu predchádzala niekoľkomesačná intenzívna práca. Dohoda o
odmene v Príkaznej zmluve vyjadrovala úmysel zmluvných strán v prípade úspechu konania o náhradu
škody vyjadriť jej zásluhu na výsledku v podobe „zásluhovej“ odmeny vo forme podielu na celkovom
dosiahnutom výsledku (teda priznanej náhrade škody) vo výške 10%. V príkaznej zmluve sa jasne

uvádza, že ide o 10% „z celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu škody spôsobenej ujmy
na zdraví dňa 23.12.2004 v meste Belfast“. Je preto nepochybné, že obe strany si museli byť vedomí,
že ide o 10% z celej náhrady škody, nielen z odmeny priznanej samotnému odporcovi. To potvrdil
aj samotný odporca vo svojom prvom e-maile zo dňa 15.2.2011, kde takisto píše o „10% priznaného
odškodného“, teda celého odškodného, nielen odmeny pre neho. Napokon sám odporca dobrovoľne (v

žiadnom prípade nie pod tlakom) začal s vyplácaním odmeny podľa zmluvy, čím potvrdil, že považuje
zmluvu za platnú a cíti sa ňou byť viazaný. Taktiež tým potvrdil, že sa cíti byť viazaný uhrádzať odmenu
už teraz, nie až po vyplatení celej sumy náhrady škody zo Severného Írska. Je nepochybné, že o
výške ako aj o spôsobe vyplatenia odmeny existovala zhoda, a to tak v prejavoch, ako aj v samotnom
konaní, nakoľko odporca začal uskutočňovať jednotlivé úhrady. To, že k vyplateniu odmeny nedošlo

jednorázovo, vychádzalo z ich ústnej dohody, keď dobromyseľne navrhla, že jej odmenu môže vyplatiť
po častiach. Odmena vo výške 10% nie je v rozpore s dobrými mravmi, pri takom neistom výsledku bola
hlboko pod bežne uplatňovanou odmenou. Zmena postojov odporcu k dohode bola sprievodným javom
zmeny jeho postojov a prístupov spojených s pocitom náhle nadobudnutého majetku. Navrhovateľka
poukázala na kúpu motorového vozidla Land Rover, ktoré nie je vhodné na prepravu imobilnej osoby

a na ktorú nemal predchádzajúci súhlas súdu. Odporca na ňu tlačil, aby zabezpečila a urýchlila
vyplatenie peňazí so Severného Írska. Vinil ju za zlyhanie pri získavaní ďalších finančných prostriedkov
na Slovensko. Odporca hľadal spôsoby, ako sa „vyviazať“ zo zaplatenia dlhovanej časti odmeny. Ona
nežiada vyplatenia priamo časti náhrady škody, ktorá je účelovo viazaná, ale o zaplatenie jej dohodnutej
odmeny z prostriedkov odporcu (t.j. samostatný nárok voči odporcovi), ktorého životná situácia sa

vďaka vyplateným peniazom zo Severného Írska podstatne zlepšila. Vyplatené prostriedky využíva
prinajmenej v niektorých prípadoch v rozpore s dobrými mravmi, pričom dovolávať sa dobrých mravov
môže iba ten účastník zmluvy, ktorá sám nekoná v rozpore s dobrými mravmi. Spoluprácu s rodinou
odporcu ukončila, keď jej odporca pre účely súdnej úschovy v Severnom Írsku a dohľadu nad správou
finančných prostriedkov Y. poskytoval informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé (nadsadené,

nepreukázané výdavky). Navrhovateľka poukázala na uplatnené náklady na rehabilitáciu, na kúpu
rodinného domu odporcom v Lozorne.

Pred začatím prvého pojednávania vo veci navrhovateľka vzala návrh v časti o zaplatenie 23 579,34 €
späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, pretože túto sumu odporca uhradil na účet navrhovateľky

14.2.2012. Žiadala, aby predmetom konania ostala suma 42 177,83 € spolu s úrokom z omeškania a
náhrada trov konania.

Súd konanie v časti, v ktorej navrhovateľka vzala návrh späť (o zaplatenie 23 579,34 €) zastavil podľa
§ 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Prípadný nesúhlas odporcu so zastavením konania v

tejto časti by bol právne bez významu, pretože k späťvzatiu návrhu v tejto časti došlo ešte pred začatím
prvého pojednávania vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámením obsahu
spisu, najmä rozhodnutia Vyššieho súdu pre Severné Írsko z 5.3.2010, príkaznej zmluvy, vyúčtovania

účelne vynaložených nákladov, e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi, kurzového lístka, výpisov z
účtu, poslednej výzvy pred podaním žaloby, odporu, lekárskych správ, uznania dlhu, uznesenia OS
Topoľčany z 7.6.2006 č.k. 10P/182/2006-6, listiny o ustanovení za opatrovníka, kurzových lístkov,
doplňujúceho vyjadrenia odporcu, e-mailovej komunikácie navrhovateľky s odporcom a s právnymzástupcom syna odporcu v Severnom Írsku, znaleckého posudku, vyjadrenia odporcu z 8.11.2012,
vyjadrenia navrhovateľky z 14.11.2012 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z rozhodnutia Vyššieho súdu pre Severné Írsko zo dňa 5.3.2010 vyplýva, že súd priznal synovi odporcu
náhradu škody a nákladov súdneho konania v sume 1 125 000 libier, z ktorých suma 125 000 libier mala
byť vyplatená odporcovi a zvyšná suma 1 000 000 libier ostala v súdnej úschove.

Z Príkaznej zmluvy zo dňa 18.7.2006 vyplýva, že navrhovateľka ako príkazník a odporca ako príkazca

uzatvorili príkaznú zmluvu, predmetom ktorej je povinnosť príkazníka zabezpečiť pre príkazcu právne
zastupovanie v konaní o náhradu škody spôsobenej ujmy na zdraví v meste Belfast, v Severnom
Írsku, ktorú Q.. Q. Y. utrpel dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Ďalej sa zaviazala vykonávať činnosti
spojené s konaním vo veci úrazu, a to komunikovať s právnymi zástupcami a ostatnými orgánmi a
osobami vystupujúcimi v konaní, bezodkladne informovať právnych zástupcov o informáciách týkajúcich
sa konania v uvedenej veci, prekladať a tlmočiť informácie vyžiadané právnymi zástupcami a ostatnými

orgánmi a osobami vystupujúcimi v tomto konaní, bezodkladne informovať príkazcu o informáciách
týkajúcich sa konania v uvedenej veci a zastupovať záujmy príkazcu v konaní o uvedenej veci. V článku
IV. bola dojednaná odmena vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu škody
spôsobenej ujmy na zdraví dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Príkazca sa zaviazal vyplatiť odmenu
príkazníkovi jednorázovo, v slovenských korunách podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky

Slovenska, a to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady príkazcom. V prípade, ak príkazcovi nebude
priznaná žiadna náhrada, príkazník prehlásil, že sa vzdáva nároku na odmenu, čím nie je dotknutý nárok
príkazníka na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka
podľa zmluvy.

Z vyúčtovania zo dňa 15.4.2010 vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila od odporcu náhradu účelne
vynaložených nákladov v sume 3 840 €.

Z e-mailovej komunikácie účastníkov konania vyplýva, že dňa 17.3.2011 zaslal odporca navrhovateľke
harmonogram splátok odmeny, v sume spolu 75 000 €, ktorú navrhol splatiť v troch splátkach.

Navrhovateľka vyzývala odporcu na úhradu dojednanej odmeny a náhrady výdavkov prostredníctvom
elektronickej pošty, pričom mu navrhla zaplatenie sumy v splátkach. Odporca odmietol navrhovateľke
odmenu vyplatiť, z dôvodu, že „peniaze neprišli“. Odporca v komunikácii okrem iného uvádza, že „Z
priznanej náhrady 1 125 000 libier Vám prináleží odmena 112 500 libier, ktorá Vám bude vyplatená
po prevode celej čiastky na I. účet. Tak je to v čl. 4 tejto zmluvy, a tak to aj bude.“ Navrhovateľkou

navrhnuté uznanie dlhu odporca nepodpísal. Odporca dňa 15.2.2011 zaslal navrhovateľke list pre
právneho zástupcu, v ktorom ho žiada o uvoľnenie sumy 82 500 na vyplatenie „honoráru XX.X.XXXX.

Z prehľadu kurzov vyplýva, že ku dňu 22.4.2010 bol kurz eura k britskej libre 0,86675.

Z výpisov z účtu navrhovateľky vyplýva, že jej odporca zaplatil dňa 25.6.2010 sumu 18 228 €, dňa
8.4.2011 sumu 890 €, dňa 27.4.2011 sumu 20 000 €, dňa 14.9.2011 sumu 11 422,04 €.

Z poslednej výzvy pred podaním žaloby vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu výzvou zo dňa
5.9.2011 na zaplatenie odmeny v sume 112 500 GBP a náhrady nákladov v sume 3 840 €, po odpočítaní

sumy 30 000 GBP a sumy 20 000 €, spolu v sume 79 023,16 € do 5 dní od doručenia výzvy.

Z lekárskych správ vyplýva, že syn odporcu Q. je po dopravnej nehode zo dňa 23.12.2004 telesne
hendikepovaný, nekomunikuje. Z uznesenia OS Topoľčany zo dňa 7.6.2006 a z listiny o ustanovení za
opatrovníka vyplýva, že odporca je opatrovníkom Q.. Q. Y..

Z kurzových lístkov ECB vyplýva, že kurz eura k britskej libre bol: ku dňu 24.6.2010 0,81850, ku dňu
26.4.2011 0,88715, ku dňu 12.9.2011 0,86015 a ku dňu 10.2.2012 0,83630.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že pracovala na polícii v Cambridge. Jej teta a rodina odporcu boli

susedia. Ona sa podujala po osobnom stretnutí s odporcovou rodinou, že zistí okolnosti nehody syna
odporcu a podmienky súvisiace s uplatnením si náhrady škody. Najskôr sa dohodli ústne, že jej bude
vyplatená odmena vo výške 10% z celej náhrady škody, ktorá bude priznaná. Niekoľko mesiacov hľadala
v Belfaste advokátsku kanceláriu, ktorá by sa ujala prípadu syna odporcu a takýto kontakt s advokátskoukanceláriou bol v marci 2006, t.j. po troch mesiacoch od jej kontaktu s rodinou odporcu. Bolo to viac
ako dva roky od nehody ich syna. Trestné konanie v čase, keď kontaktovala advokátsku kanceláriu, už
nebolo možné otvoriť v dôsledku premlčania, ale nárok na náhradu škody ešte bolo možné uplatniť,

lebo tam je trojročná premlčacia lehota. Jej prínos vo vzťahu k priznanej náhrade škody odporcovi a
jeho synovi spočíva v tom, že odporca a jeho rodina ani nevedeli, že majú nejaký nárok na náhradu
škody a jej prínos nepozostával iba z prekladateľských a tlmočníckych úkonov. Ona zabezpečila právne
zastupovanie pre rodinu odporcu a to tak, že po celý čas zastupovania nemusela rodina odporcu zaplatiť
ani korunu ani za právne poradenstvo, ani za znalecké posudky. Bolo potrebné vypracovať viacero

znaleckých posudkov a britský právnik potreboval mať niekoho na Slovensku, kto je znalý miestnych
pomerov a toto vykonávala ona, lebo výpočet náhrady škody v Británii je úplne iný ako na Slovensku. Pre
zabezpečenie znaleckých posudkov na Slovensku musela osloviť aj svojich známych. Zabezpečovala
to, aby pre syna odporcu na základe posudkov mohla byť priznaná čo najvyššia náhrada škody. Aj tá
výška náhrady škody, ktorá bola priznaná synovi odporcu v maximálnej výške závisela od jej snahy. Boli
to z jej strany štyri roky tvrdej práce. Neskôr, po priznaní náhrady škody odporcov prístup k nej sa zmenil

a začal byť negatívny. Je pravdou, že niektoré sumy, konkrétne štyrmi splátkami uhradil z toho, na čo sa
zaviazal v zmluve, ale problém bol v tom, že on už potom jej právo na zaplatenie toho, na čom sa dohodli,
neuznával a to bola príčina, prečo podala návrh. Taktiež na ňu tlačil, aby na súd do Británie posielala
fiktívne navýšené náklady súvisiace s liečbou odporcovho syna, aby súd, ktorý spravuje peniaze, uvoľnil
vyššie finančné prostriedky. Toto bola podstata nedorozumení, ktoré mala s odporcom a ktoré viedli k

tomu, že jej nechcel zaplatiť dohodnutú sumu.

Z výpovede právnej zástupkyne odporcu vyplýva, že do podpisu Príkaznej zmluvy neexistovala žiadna
dohoda o odmene pre navrhovateľku. Rodina odporcu bola zúfalá z toho, čo sa ich synovi stalo a nie z
toho, že by nemala právneho zástupcu, prípadne i v Británii. Navrhovateľka vykonávala určité činnosti

pre rodinu odporcu, a to hlavne technicko-komunikačné, t.j preklady týkajúce sa anglického jazyka. Na
spôsob vypracovania znaleckých posudkov a správ nemohla mať navrhovateľka žiadny dosah. Vozidlo
Land Rover bolo potrebné zakúpiť z toho hľadiska, že syn odporcu je ležiaci pacient a je nehybný.
Sumu 125 000 libier, ktoré obdržala rodina odporcu na základe súdnej dohody a ktoré boli vyplatené
odporcovi, tak táto suma vlastne predstavovala len kompenzáciu predtým vynaložených nákladov zo

strany rodiny odporcu v súvislosti so zdravotným stavom jeho syna. Naopak, zo strany navrhovateľky
bolo navrhnuté, keď sa zisťovali náklady na bezbariérový dom pre syna odporcu, aby sa navýšili náklady,
ktoré by súd v Británii schválil a z tohto navýšenia by mohla byť poukázaná nejaká suma navrhovateľke,
konkrétne by išlo o sumu 80 000 libier, ktorá mala byť schválená na prestavbu domu. Plnenia, ktoré plnil
v splátkach navrhovateľke odporca, tak plnil dobrovoľne a predčasne, vzhľadom k tomu, lebo v zmluve

je uvedené, že príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi jednorazovo a to do 21 dní od prijatia priznanej
náhrady príkazcom.

Z výpovede odporcu vyplýva, že automobil zakúpil ako potrebný z hľadiska zdravotného stavu jeho syna
a taktiež severoírsky advokát, ktorý jeho syna zastupoval, sa vyjadril v tom smere, že on zaplatil 12 000

libier navrhovateľke ako odmenu a honorár za prípad jeho syna.

Z písomného vyjadrenia odporcu vyplýva, že odmena navrhovateľky vo výške 10% má byť vypočítaná
zo sumy, ktorá bola odporcovi priznaná a odporcom aj skutočne prijatá. Odporca prijal len jedinú sumu
priznanú predmetným rozhodnutím súdu Severného Írska, a to jednorázovo sumu 125 000 GBP. Svoju

povinnosť zaplatiť odmenu splnil, pričom sumu 12 500 GBP uhradil navrhovateľke už dňa 24.6.2010.
Navyše navrhovateľka sama odvodzuje splatnosť odmeny 21 dní odo dňa prijatia práve sumy 125 000
GBP odporcom. Odporca postupne vyplatil navrhovateľke sumu celkom 77 582,24 GBP, pričom tvrdí,
že suma prevyšujúca 12 500 GBP bola uhradená bez právneho dôvodu, čím došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 76 724,91 €. Keď odporca uzatváral príkaznú zmluvu, mohol reálne zamýšľať

poskytnúť odmenu navrhovateľke len z toho, čim bude reálne sám môcť disponovať. Opačný výklad je
neprípustný,tohosimuselabyťpriuzatváranípríkaznejzmluvyvedomáajnavrhovateľka.Navrhovateľka
od počiatku vedela, aká suma bola odporcovi priznaná rozsudkom súdu Severného Írska, teda musela
aj vedieť, aká bude je odmena. Sumy nad rámec 12 500 GBP odporca uhrádzal, nakoľko navrhovateľke
dôveroval do istého času, a to konkrétne do obdobia, kedy začala stupňovať svoje finančné požiadavky,

ktoré odporca nemal ani nemohol mať k dispozícii. Po predložení návrhu uznávacieho prehlásenia zo
strany navrhovateľky odporca prestal platiť a rozhodol sa konzultovať otázku výšky svojho záväzku voči
navrhovateľke. Ak by sa odmena navrhovateľky mala vyplatiť z prostriedkov v úschove severoírskeho
súdu, takýto výklad by nemohol obstáť, a to preto, že jednak tieto peniaze sú a od začiatku boli účelovoviazané v prospech syna odporcu, ktorých vyplácanie kontroluje a schvaľuje súd. Na každé nebežné
disponovanie s akýmkoľvek majetkom syna potrebuje odporca ako opatrovník súhlas súdu. To je známe
aj navrhovateľke. Zmluva ani žiadna platba nebola nikdy súdom odsúhlasená alebo autorizovaná. Ak

by sme pripustili výklad navrhovateľky, dospeli by sme k záveru o absolútnej neplatnosti Príkaznej
zmluvy, prípadne jej časti o odmene. Rovnako to platí aj o jednotlivých platbách od odporcu v prospech
navrhovateľky. Odporca popiera uzavretie ústnej dohody medzi navrhovateľkou a rodinou odporcu.
Navrhovateľka do podpisu Príkaznej zmluvy konala nezištne, v rámci konania pred severoírskym súdom
jej bola priznaná odmena za služby v sume 12 000 GBP a tiež aj náhrada vynaložených nákladov.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že vykonala pre odporcu činnosti dohodnuté v príkaznej
zmluve. Opätovne poukázala na to, že dojednaná odmena je 10% z celkovej priznanej náhrady škody
a predstavuje sumu 112 500 Libier. Účelne vynaložené náklady až do urovnania prípadu mimosúdne
predstavujú najmä náklady spojené s telefonátmi, náklady na pohonné látky a cesty, poštovné náklady,
kopírovanie, faxovanie. Náklady po vzájomnej dohode s odporcom vyčíslili v paušálnej sume 80 €

mesačne, čo predstavuje sumu 3 840 €. S údajným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
nesúhlasí, pretože časť odmeny vo výške 36 456 € jej bola vyplatená dňa 25.6.2010 a aj keby existoval
nárok na jej vrátenie, premlčacia doba uplynula 25.6.2012. Dojednanie v Príkaznej zmluve neviaže
splatnosť odmeny na prijatie celej priznanej náhrady, ale len na prijatie priznanej náhrady príkazcom.
Príkazca túto náhradu prijal dňa 1.4.2010, pričom 21 dní uplynulo 22.4.2010 a od 23.4.2012 je v

omeškaní. Suma 125 000 GBP prijatá dňa 1.4.2010 mu postačovala na úhradu dojednanej zmluvnej
odmeny 112 500 GBP. Nežiada o vyplatenie priamo časti náhrady škody, ktorá je účelovo viazaná,
ale o zaplatenie jej dohodnutej odmeny, pričom je vecou odporcu, z čoho zaplatí dohodnutú odmenu.
Výklad odporcu je nelogický, pretože celá suma 1 125 000 GBP je účelovo viazaná, vyplácaná postupne
v prospech poškodeného a ona nemá možnosť zistiť, kedy a aká suma bola / bude odporcovi, resp.

jeho synovi vyplatená a kedy dôjde k výplate celej sumy. Tento proces môže trvať niekoľko rokov
a nie je spravodlivé od nej požadovať, aby na odmenu za svoju prácu čakala niekoľko rokov. K
vyplateniu celej sumy 1 125 000 GBP do poslednej libry vôbec nemusí dôjsť, to by znamenalo, že
ak by bola vyplatená suma 1 124 999 GBP a chýbala by jedna libra, nárok na jej odmenu by podľa
logiky a argumentácie odporcu vôbec nevznikol, čo je absurdná interpretácia v rozpore nielen s dobrými

mravmi, ale so základnými princípmi logického uvažovania. Navyše reálne hrozí, že ak severoírsky súd
nebude považovať žalovaného za dôveryhodnú osobu na spravovanie prostriedkov Mgr. Q. Y., prestane
prostriedky odporcovi poukazovať.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom severoírskeho advokáta X. Q., ktorý zastupoval odporcovho

syna pred súdom v Severnom Írsku, pretože takýto výsluch pre rozhodnutie vo veci samej nie je
podstatný. Uvedený advokát nebol prítomný pri podpise príkaznej zmluvy a jeho výpoveď nemôže
odstrániť interpretačné rozpory medzi účastníkmi konania vo vzťahu k spornej Príkaznej zmluve.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará

nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi
vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi
potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je
povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
aj vzájomný návrh odporcu nie sú dôvodné.

V prvom rade sa súd zaoberal návrhom navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že syn odprocu Mgr. Q. Y.
utrpel pri dopravnej nehode dňa 23.12.2004 v meste Belfast v Severnom Írsku zranenia, ktoré u
neho zanechali trvalé následky. Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 18.7.2006 Príkaznú zmluvu, na
podklade ktorej sa zaviazala navrhovateľka ako príkazníčka vykonávať činnosti spojené s uplatnením
nároku na náhradu škody Q.. Q. Y., ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. V príkaznej

zmluveboladojednanáodmenavčlánkuIVtak,že„Zmluvnéstranysadohodlinaodmeneprepríkazníka
vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu škody spôsobenej ujmy na zdraví
dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi jednorazovo, v slovenských
korunách podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska, a to do 21 dní od prijatia
priznanej náhrady príkazcom. V prípade, ak príkazcovi nebude priznaná žiadna náhrada, príkazník

prehlasuje, že sa vzdáva nároku na odmenu. Uvedeným nie je dotknutý nárok príkazníka na náhradu
účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka podľa tejto zmluvy.“ Mgr.
Q. Y. si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil v Severnom Írsku nárok na náhradu škody. O návrhu
bolo rozhodnuté Vyšším súdom pre Severné Írsko dňa 5.3.2010 tak, že Q.. Q. Y. bola priznaná suma
1 125 000 libier ako náhrada škody a náklady súdneho konania, pričom rozhodnutím bola schválená

dohoda strán súdneho konania. Z celkovej sumy 1 125 000 libier bola suma 125 000 libier vyplatená
odporcoviazvyšnásuma1000000libierbolauloženávsúdnejúschove.Odporcazaplatilnavrhovateľke
tri platby: dňa 25.6.2010 v sume 36 456 €, dňa 27.4.2011 v sume 20 000 € a dňa 14.9.2011 v sume
11 422,04 €.

MedziúčastníkmijesporvinterpretáciičlánkuIV.Príkaznejzmluvyodojednanejodmene.Navrhovateľka
tvrdí, že jej patrí odmena v sume 112 500 GBP, ktorá je splatná dňa 22.4.2010. Vychádza pritom z
toho, že dňa 1.4.2010 bola odporcovi vyplatená suma 125 000 GBP, dňa 5.3.2010 bola priznaná synovi
odporcu náhrada škody a nákladov v sume 1 125 000 GBP, preto jej má patriť odmena 10% zo sumy 1
125 000 GBP, ktorá je splatná do 21 dní od prijatia priznanej náhrady odporcom, teda do 22.4.2010.

Odporca tvrdí, že nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny podľa príkaznej zmluvy nie je splatný, a
je preto neopodstatnený, nakoľko nenastala právna skutočnosť zakladajúca nárok navrhovateľky na
vyplatenie dohodnutej odmeny, a to prijatie celej priznanej sumy náhrady škody, teda sumy 1 125 000
GBP. Odporca sa preto nedostal do omeškania so zaplatením odmeny a návrh je podaný predčasne.

Neskôr v priebehu konania odporca tvrdil, že výška odmeny nie je primeraná plneniu navrhovateľky a
zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, eventuálne samotný výkon tohto práva je v rozpore s dobrými
mravmi.

Súd musí v konaní posúdiť, či patrí navrhovateľke odmena z celej priznanej sumy náhrady škody alebo
len z vyplatenej časti náhrady škody alebo či jej nepatrí vôbec, pretože jej výška je v rozpore s dobrými
mravmi. V prípade, ak súd zistí, že jej odmena patrí, musí súd posúdiť, kedy je odmena splatná.

V prvom rade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľka si svoje povinnosti

z Príkaznej zmluvy splnila. Z predloženej rozsiahlej e-mailovej korešpondencie, z rozhodnutia
severoírskeho súdu, z výpovede účastníkov (náhrada škody bola priznaná a čiastočne aj zaplatená)
i zo skutočnosti, že odporca navrhovateľke niektoré platby aj poukázal vyplýva, že navrhovateľka
nepochybne vykonala činnosti uvedené v článku II. Príkaznej zmluvy. Hoci odporca jej prínos v konaní
o náhradu škody pred severoírskym súdom v súčasnosti zľahčuje, súd toto jeho vyjadrenie posudzuje

v súvislosti s jeho predchádzajúcou e-mailovou korešpondenciou s navrhovateľkou (kde voči činnosti
navrhovateľky nemá žiadne výhrady) ako účelové, v snahe dosiahnuť procesný úspech v spore s
navrhovateľkou.Navrhovateľke patrí podľa čl. IV Príkaznej zmluvy odmena vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady
škody.Výškadojednanejodmenyje10%adojednanieodmenyvtejtovýškeniejesporné.Podľaodporcu
je odmena vo výške 10% v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré

sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19) Je pravidlom, že súlad obsahu
právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom
slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. (nález Ústavného súdu ČR zo 7. mája 2009, sp. zn.
I. ÚS 523/07) V posudzovanej veci súd dojednanú odmenu vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady

škodyvkonaníonáhraduškodynepovažujezarozpornúsdobrýmimravmi.Konanieonáhraduškodysa
dialo v Severnom Írsku pred severoírskym súdom, pričom navrhovateľ (syn odporcu v tomto konaní) je
slovenský štátny občan. V čase začatia konania syn odporcu nebol ako poškodený úspešný v trestnom
konaní a svoj nárok na náhradu škody si musel uplatniť v konaní civilnom. V tom čase nebol zastúpený
advokátom a zastúpenie mu sprostredkovala navrhovateľka. Odporca nemal skúsenosti s právnym
poriadkom Severného Írska a s tamojším súdnym konaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

navrhovateľkasvojímkonanímtakpredzačatímkonaniavÍrskuajvjehopriebehuprispelakprocesnému
úspechu syna odporcu v konaní o náhradu škody. Poskytovala súčinnosť právnemu zástupcovi syna
odporcu, vykonávala preklady, zabezpečovala komunikáciu odporcu s právnym zástupcom jeho syna
v Írsku. Vzhľadom na ňou vykonané úkony teda súd nepovažuje odmenu vo výške 10% z priznanej
náhrady škody za rozpornú s dobrými mravmi. Tým viac, že v prípade neúspechu syna odporcu v konaní

sa navrhovateľka vzdala nároku na odmenu.

Dohodnutým základom pre výpočet výšky odmeny navrhovateľky je „celková priznaná náhrada škody v
konaní o náhradu škody pôsobenej ujmy na zdraví dňa 23.12.2004 v meste Belfast“. Z tohto ustanovenia
zmluvy vyplýva, že vôľou účastníkov bolo, aby základom pre výpočet odmeny navrhovateľky bola celá

priznaná suma náhrady škody. Z rozhodnutia severoírskeho súdu vyplýva, že celková výška náhrady
škody v konaní priznanej bola 1 125 000 GBP, teda výška dojednanej odmeny podľa čl. IV Príkaznej
zmluvy je 112 500 GBP. Táto skutočnosť vyplýva aj z e-mailovej korešpondencie účastníkov konania.
Napokon aj sám odporca v e-mailovej správe adresovanej navrhovateľke uvádza: „z priznanej náhrady 1
125 000 libier Vám prináleží odmena 112 500 libier“. Z toho vyplýva, že skutočnou vôľou účastníkov bolo

dojednať si odmenu vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody, teda vo výške 10% zo sumy 1 125
000 libier. Nie je podstatné, že odporca v čase uzatvorenia Príkaznej zmluvy nevedel, akou sumou bude
on môcť reálne disponovať. Odmena totiž je určená ako pomer (percento) z priznanej náhrady škody,
nie je však dojednané, že má byť vyplatená práve z priznanej sumy. Nič nebráni odporcovi dojednanú
odmenuzaplatiťziných(svojich)peňažnýchprostriedkov,pretoženároknaodmenunepochybnevznikol

(navrhovateľka príkaz riadne splnila a náhrada priznaná bola). Navrhovateľka netvrdí, že odmena sa má
vyplatiť z prostriedkov v úschove severoírskeho súdu (č.l. 234), napokon tieto prostriedky ani nepatria
odporcovi. Výška prostriedkov v úschove je podstatná len pre určenie výšky odmeny (je súčasťou
základu pre výpočet odmeny). Z hľadiska určenia výšky odmeny je preto irelevantné, či odporca môže
alebo nemôže disponovať peňažnými prostriedkami zloženými v úschove severoírskeho súdu.

Súd teda dospel k záveru, že výška odmeny, ktorá patrí navrhovateľke za splnenie príkazu je v sume
112 500 GBP a táto výška nie je v rozpore s dobrými mravmi. Následne sa súd zaoberal otázkou,
či a v akej výške je odmena navrhovateľky splatná. Splatnosť odmeny je dojednaná v príkaznej
zmluve nasledovne: „Príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi jednorázovo v slovenských korunách podľa

aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska, a to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady
príkazcom“. Odmena je teda dojednaná ako splatná „jednorazovo“. Pojem jednorazovo súd vykladá v
súvislosti s ďalšou časťou vety v uvedenom článku zmluvy „...od prijatia priznanej náhrady príkazcom“.
Súd vykladá toto ustanovenie zmluvy tak, že v prípade, ak odporca príjme akúkoľvek sumu ako súčasť
náhrady škody, do 21 dní od prijatia tejto sumy je povinný zaplatiť navrhovateľke v jedinej splátke

(jednorazovo) 10% z takto prijatej sumy. Účastníci Príkaznej zmluvy rozlišujú medzi „celkovou priznanou
náhradou škody“ (čl. IV. veta prvá) a „prijatou priznanou náhradou“ (čl. IV. veta druhá). Takýto výklad
vyplýva aj z konania účastníkov po priznaní náhrady škody - odporca po prijatí sumy 125 000 GBP
(dňa 1.4.2010) vyplatil dňa 25.6.2010 navrhovateľke sumu 18 228,- €. Podľa názoru súdu nie je možné
považovať za splatnú celú odmenu po prijatí len časti priznanej náhrady príkazcom (odporcom). Časť

odmeny splatnú dňa 22.4.2010 teda odporca navrhovateľke uhradil. Ak sa domáha navrhovateľka
zaplatenia aj zvyšku dojednanej odmeny (do sumy 112 500 libier), tak je návrh podaný predčasne,
pretože nepreukázala, že nárok je v tejto časti splatný (že odporca prijal priznanú náhradu).Navrhovateľka vyčíslila účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním príkazu podľa príkaznej
zmluvy na sumu 3 840 €. Tieto náklady nijako nešpecifikovala, podľa jej vyjadrenia ide o dojednané
paušálne náklady v sume 80 € / mesiac. Navrhovateľka má v zásade podľa dojednanej príkaznej

zmluvy nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka
podľa zmluvy. Ak však urobí príkazca (odporca) tieto hotové výdavky spornými, je dôkazné bremeno
o ich výške a účelnosti na navrhovateľke. Keďže odporca poprel vznik nároku navrhovateľky na
náhradu účelne vynaložených nákladov (tvrdil, že účelne vynaložené náklady jej boli uhradené právnym
zástupcom jeho syna) a navrhovateľka nijako výšku ani druh týchto nákladov nepreukázala, v tejto časti

neuniesla dôkazné bremeno, preto jej súd náhradu hotových výdavkov nepriznal.

Následne sa súd zaoberal vzájomným návrhom odporcu.

Vo vyjadrení k odporu odporca k zaplatenej sume 77 582,24 GBP uviedol, že ide o postupné čiastočné
úhrady odmeny odporcom na účet navrhovateľky a sú výrazom dobrovoľnosti plnenia odporcu, sú

nezáväzné a žiadnym spôsobom nemenia zmluvné dojednanie o splatnosti odmeny navrhovateľa podľa
článkuIV.Príkaznejzmluvyaodporcatýmtospôsobomprejavildobrúvôľu.Vovzájomnomnávrhuzodňa
22.8.2012, doručenom súdu dňa 24.8.2012 považuje zaplatenú sumu 76 724,91 € už za bezdôvodné
obohatenie navrhovateľky. Bezdôvodné obohatenie vidí v tom, že navrhovateľka prijala plnenie z
právneho úkonu absolútne neplatného pre rozpor s dobrými mravmi. Súd vychádza pri posúdení, či

došlo u navrhovateľky k bezdôvodného obohateniu z toho, že navrhovateľke patrí odmena v sume 112
500 GBP, ktorá je splatná do 21 dní od prijatia priznanej náhrady odporcom. Táto odmena je splatná do
výšky 12 500 GBP dňa 22.4.2010 (21 dní od prijatia priznanej náhrady v sume 125 000 GBP odporcom,
v prevyšujúcej výške splatnosť nebola preukázaná (nebolo preukázané, či, kedy a v akej výške odporca
prijal ďalšie časti náhrady škody). Bezdôvodným obohatením je prijatie plnenia bez právneho dôvodu

alebo z neplatného právneho úkonu. Medzi účastníkmi však nejde o plnenie bez právneho dôvodu.
Právnym dôvodom je Príkazná zmluva, resp. dojednaná odmena v Príkaznej zmluve. Zo samotného
vyjadrenia odporcu vyplýva, že túto sumu považoval za čiastočné úhrady odmeny, teda si bol vedomý,
že ide o čiastočné platby na odmenu navrhovateľky. Nejde teda na strane navrhovateľky o bezdôvodné
obohatenie. O zaplatenú sumu sa zníži nárok navrhovateľky na dojednanú odmenu. Súd nezistil, že by

odmena dojednaná v čl. IV. Príkaznej zmluvy bola v rozpore s dobrými mravmi (z vyššie uvedených
dôvodov). Preto v tejto časti Príkazná zmluva nie je neplatným právnym úkonom a prijaté plnenie nie je
bezdôvodným obohatením. Z uvedených dôvodov súd vzájomný návrh odporcu na zaplatenie sumy 76
724,91 € s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka
nemala procesný úspech v konaní o jej návrhu a odporca nemal procesný úspech v konaní o jeho
vzájomnom návrhu. Každý z účastníkov bol preto len čiastočne úspešný (navrhovateľka v časti o
vzájomnom návrhu a odporca v časti o návrhu navrhovateľky), preto súd rozhodol, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).