Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/213/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1710208292.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľa: J..

B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, A., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so
sídlom AK v Bratislave, Vajnorská 20, proti odporkyni: S. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q.Á. B. XX,
B., zastúpená Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 30, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dohoda o vyporiadaní dedičstva, uzatvorená medzi odporkyňou a T. X., nar. XX.XX.
XXXX, bytom: Š. XXX/XX, B. a Z. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom: Š. XXX/XX, B. v Osvedčení o
dedičstve spísanom notárom JUDr. Janou Chovancovou, ako súdnym komisárom na základe poverenia

Okresného súdu Pezinok, v dedičskom konaní po poručiteľke C. X., rod. N. sp. zn. 13D/7/2009, Dnot
68/2009, na základe ktorej nadobudla odporkyňa do vlastníctva tieto hnuteľné veci a nehnuteľnosti:

a) 1 ks kmeňovej akcie v Kafiléria, a.s. so sídlom Senec, Šamorínska 43, IČO: 00314123787, J.: E.
vedená v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava ul. 29. augusta 1/A na čísle účtu
majiteľa : XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu smrti poručiteľky......................16,67 EUR

b) 2 ks kmeňovej akcie v Investičnom fonde KARPATY, a.s. v likvidácii so sídlom Bratislava, Čajakova
28, IČO: 0030866111, J. : B. XXXXXXXXXX vedené v Centrálnom depozitári cenných papierov SR,
a.s., Bratislava ul. 29. augusta 1/A na čísle účtu majiteľa: XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu
smrti poručiteľky ..................................16,67 EUR

c) 20 ks kmeňových akcií v Investičný fond Psips, a.s. Banská Bystrica, Rulandská cesta 85, IČO:
0030230217, J.: B. XXXXXXXXXX vedené v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s.,
Bratislava ul. 29. augusta 1/A na čísle účtu majiteľa : XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu smrti

poručiteľky ............................................................. 6,60 EUR
d) 1 ks kmeňovej akcie emitenta Hotel Kyjev, a.s., so sídlom: Rajská 2, Bratislava, IČO:
0031322140, Č.. Z. R. evidované v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava
ul. 29. augusta 1/A na čísle účtu majiteľa: XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu smrti
poručiteľky..............................................................33,19 EUR

e) Vyrovnací podiel v Poľnohospodárskom družstve KLAS so sídlom Senec, Boldocká cesta 7 vo výške

ku dňu smrti poručiteľky ........................................................................109,02 EUR

f) Nehnuteľnosti v Okrese Senec, v obci Senec:
- zapísané na LV č. XXXX k.ú. Senec rodinný dom súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX pod A., veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1,
- zapísané na LV č. XX k.ú. Senec parcely registra „C“ parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria 571 m2,
parc. č. XXXX záhrady 1168 m2 pod B1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1- zapísané na LV č. XXXX k.ú. Senec parcely registra „E“ parc. č. XXXX orná pôda 974 m2, parc. č.
XXXX orná pôda 4204 m2, parc. č. XXXX orná pôda 2399 m2, parc č. XXXX orná pôda 468 m2 pod
B9, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 15/80,

g) Nehnuteľnosti v Okrese Senec, v obci Kráľová pri Senci:
- zapísané na LV č. XXX k.ú. Kráľová pri Senci parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X ostatné plochy 546
m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky 5994 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda 145 m2, parc. č. XXXX/X
orná pôda 2075 m2, parc .č. XXXX/X vodné plochy 5161 m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy 1079 m2

pod B1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1,
- zapísaná na LV č. XXX k.ú. Kráľová pri Senci parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X orná pôda 5686 m2
pod B1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 17/20,
- zapísaná na LV č. XXX k.ú. Kráľová pri Senci parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X orná pôda 14915
m2 pod B1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1,

h) Nehnuteľnosti v Okrese Senec, v obci Reca:
- zapísaná na LV č. XXX k.ú. Reca parcely registra „E“ parc. č. XXXX orná pôda 11350 m2 pod B2,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1

je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 eur, k rukám jeho právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.7.2010, podaným na súd dňa 16.7.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že
dohoda o vyporiadaní dedičstva, uzatvorená medzi odporkyňou a T. X., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/

XXXX, bytom Š. XXX/XX, B. a Z. X., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom Š. XXX/XX, B. v
Osvedčení o dedičstve zo dňa 18.11.2009, č. k. 13D/7/2009, Dnot 68/2009, na základe ktorej nadobudla
odporkyňa po poručiteľke C. W., rod. N. do vlastníctva tieto hnuteľnosti a nehnuteľnosti:
a) 1 ks kmeňovej akcie v Kafiléria, a.s., so sídlom Senec, Šamorínska 43, IČO: 0031412378, J.: E.
vedená v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava ul. 29. augusta l/A na čísle účtu

majiteľa: XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu smrti poručiteľky 16,76 EUR,
b) 2 ks kmeňovej akcie v Investičný fond KARPATY, a.s. v likvidácii so sídlom Bratislava, Čajakova 28,
IČO: 0^30866111, J.: B. vedené v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava, ul. 29.
augusta l/A na čísle účtu majiteľa: XXXXXXXXXXXX v trhoifyj hodnote ku dňu smrti poručiteľky 1,32
EUR,

c) 20 ks kmeňových akcií v Investičný fond Psips, a.s., Banská Bystrica, Rudlovská cesta 85, IČO:
0030230217, J.: B. XXXXXXXXX vedené v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava,
ul. 29. augusta l/A na čísle účtu majiteľa: XXXXXXXXXXXX v trhovej hodnote ku dňu smrti poručiteľky
6,60 EUR,
d) 1 ks kmeňovej akcie emitenta Hotel Kyjev, a.s., so sídlom Rajská 2, Bratislava, ICO: 0031322140, č.

Z. R. evidované v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s., Bratislava, ul. 29. augusta 1/A v
trhovej hodnote ku dňu smrti poručiteľky 33,19 EUR,
e) vyrovnávací podiel v Poľnohospodárskom družstve KLAS so sídlom Senec, Boldocká cesta 7 vo
výške ku dňu smrti poručiteľky .....109,02 EUR,
f) nehnuteľnosti v Okrese Senec, v obci Senec:

rodinný dom s príslušenstvom nachádzajúci sa v Senci, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná v katastri
nehnuteľnostíSprávykatastraSenecnaLVč.XXXXkú.SenecrodinnýdomsúpisnéčísloXXXnaparc.č.
XXXX pod BI, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2,
zapísané na LV č. XX kú Senec parcely registra „C“ parc.č. XXXX zas t. plochy a nádvoria 571 m2,
parc.č. XXXX záhrady 1168 m2podBl, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/4,

zapísané na LV č. XXXX kú. Senec parcely registra „E“ parc.č. XXXX orná pôda 974 m2y parc.č. XXXX
orná pôda 4204 m2, parc.č. 1217 orná pôda 2399 m2f parc.č. XXXX orná pôda 468 m2 pod B9, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 15/80,
g) nehnuteľnosti v Okrese Senec, v obci Kráľova pri Senci:
zapísané na LV č. XXX kú. Kráľova pri Senci parcely registra „ C“ parc.č. XXXX/X ostatné plochy 546

m2, parc.č. XXXX/X lesné pozemky 5994 m2, parc.č. XXXX/X orná pôda 145 m2, parc.č. XXXX/X ornápôda 2075 m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy 5161 m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy 1079 m2 pod BI,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/2,
zapísaná na LV č. XXX kú. Kráľova pri Senci parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X orná pôda 5686 m2

pod BI, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 17/20,
zapísaná na LV č. XXX k. ú. Kráľova pri Senci parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X orná pôda 14915 m2
pod BI, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1,
h) nehnuteľnosť v Okrese Senec, v obci Reca:
zapísaná na LV č. XXX kú. Reca parcely registra „ E“ parc.č. XXXX orná pôda 11350 m2 pod B2, veľkosť

spoluvlastníckeho podielu 1, je voči nemu právne neúčinná a žiadal priznať náhradu trov konania a
právneho zastúpenia.
Návrh skutkove odôvodnil tvrdením, že dňa 18.11.2009 odporkyňa v dedičskom konaní č.k.: 13D 7/2009,
Dnot 68/2009 uzatvorila s bratmi dohodu, na základe ktorej nadobudla celé dedičstvo po poručiteľke,
bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu dedičovi T. X., ktorý je jeho dlžníkom na základe notárskej
zápisnice N 550/02, Nz 517/02 zo dňa 9.7.2002, spísanej notárkou JUDr. Danielou Šikutovou, v ktorej

ako povinný a dlžník vyhlásil, že sa zaväzuje mu, ako oprávnenému a veriteľovi, zaplatiť sumu
77 000,-ATS, v prepočte 5 596,-EUR a zároveň súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ak
sumu oprávnenému v stanovenej lehote neuhradí. Na jeho návrh, podaný dňa 10.7.2002, je súdnym
exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom vedené exekučné konanie na zaplatenie 77 000,-ATS voči
povinnému T. X.. Dňa 20.5.2010 lustráciou nehnuteľností povinného a dlžníka bolo súdnym exekútorom

zistené, že matka dlžníka zomrela a zanechala dedičstvo, ktoré zdedila odporkyňa - sestra povinného a
dlžníka. Z Osvedčenia o dedičstve 13D 7/2009, Dnot 68/2009 zo dňa 18.11.2009 zistil, že povinný T. X.
v dedičskom konaní prehlásil, že dedičstvo neodmieta, je spôsobilý dediť a že započítanie dedičského
podielu neprichádza do úvahy, ako aj že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej
dedičstvo po zomrelej nadobudla odporkyňa, bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom T. X. a

Z. X..
Právnenávrhodôvodnilpoukazomnaust.§§42a,42bObč.zák.stým,ženapadnutýmprávnymúkonom
ho,akoveriteľa,dlžníkukrátiltým,ževčase,keďbolajehopohľadávkavočidlžníkovivykonateľná,dlžník
uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičský podiel dlžníka pripadol odporkyni -
sestre dlžníka - blízkej osobe, ktorá ho ani nevyplatila. V dôsledku nenadobudnutia dedičského podielu

dlžníkom nebolo možné zriadiť exekučné záložné právo na veci, ktoré by dlžník ako dedič nadobudol
a uspokojiť pohľadávku veriteľa predajom týchto vecí a ostatnými spôsobmi exekučného vymáhania
pohľadávky nie je možné vykonať uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Odporkyňa z príslušných listov
vlastníctva, týkajúcich sa predmetu dedičstva, z ktorých je zrejmé vedenie exekučného konania, musela
mať vedomosť, že uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva s dlžníkom navrhovateľa dôjde k ukráteniu

pohľadávky navrhovateľa, veriteľa jej brata. Vedomosť odporkyne o úmysle dlžníka navrhovateľa ukrátiť
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa je znásobená tým, že odporkyňa dňa 18.11.2009 uzatvorila s
dlžníkom inominátnu zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala predať rodinný dom i s pozemkom, ktoré
zdedila po matke, ktoré jej v celosti umožnil zdediť jej brat - dlžník navrhovateľa, predať ich cudzím
osobám za kúpnopredajnú cenu o 12 000,-EUR nižšiu oproti hodnote nehnuteľností, stanovených pre

účely dedičského konania.
K doručenému návrhu sa odporkyňa písomne zo dňa 18.8.2010 vyjadrila tak, že návrh navrhovateľa
vychádza z neúplných, skreslených a nepravdivých informácií. Ešte pred uzavretím napadnutej
dedičskej dohody, dňa 11.11.2009, totiž všetci traja dedičia po ich zomrelej matke uzavreli dohodu o
urovnaní,ktorouurovnalijejpeňažnénárokyvočibratomZ.P.T.,zposkytnutýchpôžičiek,bezdôvodného

obohatenia a náhrady škody v celkovej výške 116 417,47 eur a to tak, že všetky jej nároky zanikli
a namiesto toho jej malo pripadnúť celé dedičstvo po matke. Dohoda o urovnaní bola podmienená
následným uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa
18.11.2009 bola čistá hodnota dedičstva 81 361,65 eur, čo znamená, že čistá hodnota dedičských
podielov T. X. a Z. X. dosahovala 54 241,10 eur, čo nie je ani polovica z celkovej sumy jej pohľadávok. S

takouto pre ňu nevýhodnou dohodou súhlasila jednak v záujme vyriešenia napätých rodinných vzťahov,
ako aj v záujme naplniť želanie jej nebohej matky, ktorá pred svojou smrťou opakovane deklarovala,
že má záujem, aby celé dedičstvo po nej nadobudla práve ona. Navrhovateľovi tieto skutočnosti museli
byť známe, nakoľko ešte pred začatím tohto konania prejavil záujem odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel
na rodinnom dome s pozemkom v Senci, pričom v rámci rokovania mu poskytla k nahliadnutiu všetku

dokumentáciu ohľadne dedičského konania a uzavretých dohôd. Z vyššie uvedeného je dostatočne
zrejmé, že uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva nebol žiadny z veriteľov T. X. ukrátený, ale naopak,
v dôsledku uzavretia predmetnej dohody v spojení s dohodou o urovnaní medzi dedičmi sa významne
znížil objem záväzkov T. X. a to bez poskytnutia jej adekvátnej protihodnoty, čím sa vytvorila lepšiapozícia pre uspokojenie jeho ďalších veriteľov. Je zrejmé, že dohoda o vyporiadaní dedičstva nemôže
byť odporovateľným právnym úkonom, nakoľko pri nej nie je naplnený základný predpoklad v zmysle §
42a ods. 1 a 2 Obč. zák. a to ukrátenie veriteľa, resp. úmysel ukrátiť veriteľa. V čase uzavretia dohody o

vyporiadaní dedičstva nemala žiadnu vedomosť o tom, že navrhovateľ by mal byť veriteľom jej brata T.
X., nakoľko na žiadnom výpise z listu vlastníctva ani na inej verejne prístupnej listine nebol v danom čase
uvedený žiadny údaj, z ktorého by pri náležitej starostlivosti mohla zistiť takúto skutočnosť. Navyše ju T.
X. opakovane ubezpečoval, že bude schopný uspokojiť svojich veriteľov, na čom mala aj ona záujem,
nakoľko viacero exekučných konaní, ktoré sú vedené na jeho majetok, sa týkajú nehnuteľností, ktorých

je ona spoluvlastníčkou. Nakoľko z právneho úkonu, ktorý navrhovateľ v tomto konaní odporuje nemala
žiaden prospech, nie je vo veci pasívne vecne legitimovanou v zmysle § 42b ods. 2 Obč. zák., naopak,
celá dohoda o urovnaní a následná dohoda o vyporiadaní dedičstva pre ňu boli z majetkového hľadiska
maximálne nevýhodné a pristúpila k nim len v snahe odbremeniť svojich bratov od dlhov, ktoré voči nej
mali. Vo vzťahu k navrhovateľom v návrhu uvádzanej inominátnej zmluve zo dňa 2.11.2009 uviedla, že
táto bola zrušená po dohode zo dňa 11.11.2009, nakoľko sa s bratmi dohodla komplexne riešiť všetky

ich vzájomné majetkové vzťahy, dohoda zo dňa 2.11.2009 neobsahovala žiadnu dohodu o tom, že by jej
v rámci dedenia malo pripadnúť celé dedičstvo po ich matke, predmetom dohody bolo výlučne budúce
nakladanie so spoluvlastníckym podielom, ktorý mala mať po dedení, k plneniu dohody zo dňa 2.11.2009
nikdy nedošlo, krátko po jej uzavretí bola zrušená.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov T. X. a Z.

X., listinnými dôkazmi: Osvedčenie o dedičstve, spísané notárom JUDr. Janou Chovancovou, ako
súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Pezinok, v dedičskom konaní po poručiteľke
C. X., rod. N. sp. zn. 13D/7/2009, Dnot 68/2009, výpis z LV č. 18,4296 k. ú. Senec, návrh na
vykonanie exekúcie EX 433/2002, Notárska zápisnica N550/02, Nz517/02 zo dňa 9.7.2002, zmluva zo
dňa 2.11.2009, dohoda o urovnaní zo dňa 11.11.2009, oznámenie Katastrálneho úradu v Bratislave

odporkyni zo dňa 30.3.2010, spisový materiál Správy katastra Senec V-5702/10, spisy exekučných
konaní, vedených proti povinnému T. X. a zistil nasledovný skutkový stav:
Notárskou zápisnicou zo dňa 9.7.2002 pod č. N 550/02, Nz 517/02 bolo spísané na Notárskom úrade
notára JUDr. Daniely Šikutovej v Bratislave vyhlásenie T. X., brata odporkyne, podnikajúceho pod
obchodným menom T. X. - T., ako osoby povinnej, o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a

s exekúciou, ako aj osvedčenie, že účastník T. X., podnikajúci pod obchodným menom T. X. - T., ako
osoba povinná, vyhlásil, že dňa 31.10.2001 uzatvoril s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o pôžičke,
podľa ktorej mu tento poskytol pôžičku vo výške 77 000,-šilingov, bez úrokov v prepočte 5 596,- eur,
že uznal dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke čo do výšky a dôvodu a tento sa zaviazal splatiť v zmysle
uzavretej zmluvy o pôžičke oprávnenej osobe - navrhovateľovi do 24.11.2001.

Dňa 10.7.2002 navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie pohľadávky 77 000,-
šilingov, v prepočte 5 596,- eur proti povinnému - T. X. na základe exekučného titulu, vyššie uvedenej
notárskej zápisnice zo dňa 9.7.2002.
Dňa 2.11.2009 bola spísaná Zmluva nepomenovaná, medzi odporkyňou a jej bratmi T. P. Z., ktorej
účelom podľa jej znenia mala byť úprava vzťahov zmluvných strán, súrodencov a potomkov neb.

C. X. tak, že odporkyňa sa v nej zaväzuje bratom že po tom, ako nadobudne dedičstvo po ich
nebohej matke, najneskôr do 30 dní po jej zápise ako vlastníka do katastra nehnuteľností na
základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve, uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu o odplatnom prevode
nehnuteľností nadobudnutých dedením - rodinný dom súp. č. XXX v Senci a pozemok na ktorom je dom
postavený, na kupujúcich H. W. s manželkou, za zmluvnú kúpnu cenu 57 000,-eur, splatných v celosti

pri uzavretí kúpnej zmluvy. S bratom Z. sa ´dalej odporkyňa v Zmluve dohodla, že jej vyplatí sumu 3
300,- eur najneskôr do 2 rokov odo dňa podpísania tejto zmluvy.
Zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná a pravosť ich vlastnoručných podpisov bola overená dňa
18.11.2009 Notárskym úradom JUDr. Jany Chovancovej v Pezinku.
V ten istý deň bolo súdnym komisárom JUDr. Janou Chovancovou prejednané dedičstvo po neb. C.

X., zomrelej dňa 2.1.2009, matky odporkyne a Z. P. T. X.. Na pojednávaní o prejednaní dedičstva do
úvahy prichádzajúci dedičia zo zákona - deti poručiteľky: odporkyňa, Z. X. a T. X., dlžník navrhovateľa,
dedičstvo neodmietli a uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že celé dedičstvo v čistej hodnote
81 361,65 eur nadobudla odporkyňa.
Na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XX pre kat. územie Senec, na ktorých sú/boli zapísané

nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastnícke podiely boli súčasťou dedičstva po neb. poručiteľke, bol zapísaný
na spoluvlastnícke podiely povinného T. X. príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností na
príkaz exekútora č. EX 81/99 dňa 29.11.2002.Dňa 11.11.2009 bola medzi odporkyňou a jej bratmi T. P. Z. uzavretá Dohoda o urovnaní, v ktorej v
čl.Ibod 1.4 účastníci v celosti zrušujú inominátnu zmluvu, uzavretú dňa 2.11.2009 s tým, že predaj domu
manželom W. už nie je aktuálny a nie je preto potrebné zaväzovať odporkyňu, aby im predala svoj podiel

z dedičstva na dome. V čl. II. sa uvádzajú pohľadávky odporkyne voči bratom; voči T. X. titulom pôžičky
s prísl. v sume 30 447,67 eur, titulom vrátenia zálohy na kúpu garáže v sume 8 298,48 eur, titulom
pôžičky s prísl. v sume 4 583,26 eur, voči obom bratom nárok na náhradu škody za to, že bola nútená
v nimi vyvolanej finančnej núdzi predať hlboko pod cenu rekreačnú chatu z dedičstva po neb. otcovi, v
sume 38 000,- eur. V čl. II, bod II.6 sa zmluvné strany dohodli, že doterajšie nároky odporkyne zaniknú

a nahradia sa jej nárokom na získanie celého dedičstva po ich nebohej matke ako aj že bratia uzavrú so
sestrou v rámci dedičského konania dohodu, podľa ktorej pripadne celé dedičstvo po ich nebohej matke
sestre bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.
Navrhovateľ v konaní pred súdom, prostredníctvom právneho zástupcu, na podanom návrhu zotrval
s tým, že odporkyňa mala vedomosť o existencii veriteľov dlžníka - brata T. X. jednak z oznámenia
Katastrálneho úradu v Bratislave, ale aj z listov vlastníctva č. XXXX a č. XX, kde boli zapísané viaceré

exekúcienajehomajetokzdôvodujehodlžôbdávnopreduzavretímdedičskejdohody.Dedičskádohoda
bolauzavretá,abyboliveriteliaukrátení.Dohodaourovnaní,ktorúpredložilaodporkyňabolavyhotovená
dodatočne v snahe zavádzať súd a v snahe poškodiť veriteľov. Ide o fiktívne dlhy, ak by bolo pravdou,
že bratia mali voči odporkyni dlžoby, v rámci dedičského konania mali uviesť, že nežiadajú vyplatiť
vyrovnávací podiel z titulu uhradenia dlhu voči odporkyni. Účelom dohody zo dňa 2.11.2009, aj keď to

z jej obsahu nevyplýva, ktorú uzavrela odporkyňa s bratmi bolo, aby odporkyňa nadobudnuté dedičské
podiely predala a následne bola medzi dedičov rozdelená kúpna cena. Ak dohoda o vyrovnaní bola
skutočne uzavretí 11.11.2009 a nie až po podaní návrhu na súd, bolo by v nej expresis verbis uvedené,
že zrušuje zmluvu z 2.11.2009, pričom toto sa v nej vôbec nespomína.
Navrhovateľ ako účastník v konaní pred súdom vypovedal, že T. X. mu okrem pohľadávky, uvedenej

v tejto žalobe dĺži aj ďalšie pohľadávky, vymáhané v ďalších exekučných konaniach /OS Pezinok EX
952/02, 15Er 13446/08, EX 51/10/ a v jednom prípade proti nemu vedie aj civilné konanie o zaplatenie
úrokov z omeškania so zaplatením pôžičky, na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 5Ro/274/2010.
Odporkyňa v konaní pred súdom, prostredníctvom právneho zástupcu, na svojom nesúhlasnom
stanovisku zotrvala s tým, že má pochybnosť, že medzi navrhovateľom a T. X. je vzťah veriteľ - dlžník,

ke´dže navrhovateľ pohľadávku voči nemu preukazuje iba návrhom na vykonanie exekúcie. Pritom táto
exekúcia nie je zapísaná na žiadnom liste vlastníctva; odporkyni ako spoluvlastníčke nehnuteľností
nebolo doručované žiadne upovedomenie exekútora. Má za to, že navrhovateľ a T. X. sú spriaznené
osoby, konajú v zhode, že ide o starý dlh z minulosti, ktorý v čase uzavretia dedičskej dohody neexistoval
a ich konanie smeruje k poškodeniu odporkyne. V čase uzavretia dedičskej dohody nemala vedomosť o

navrhovateľovi ako veriteľovi, nemala to odkiaľ zistiť, nevyplývalo to zo žiadnych dostupných dokladov.
Dohoda o urovnaní nebola uzavretá dodatočne a v bode 1.4 výslovne zrušila inominátnu zmluvu z
2.11.2009. Odporkyňa z uzavretej dedičskej dohody nemala žiaden prospech, vzdala sa značnej sumy
peňazí výmenou za dedičské podiely bratov, dedičská dohoda neukrátila veriteľov, ale výrazne znížila
rozsah dlhov ustupujúcich dedičov, medzi ktorými bola aj ona. Celý spor vníma ako pokus brata ju

zneužiť.
Odporkyňa ako účastník v konaní pred súdom vypovedala že navrhovateľa považuje za podvodníka,
s jej bratmi sú najlepší kamaráti. Navrhovateľ chcel od nej odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel na dome,
keď zistil, že si chce dať pozrieť kúpnu zmluvu právnikovi, podal tento návrh na súd. S bratmi nebola v
styku / jeden bol stíhaný v Rakúsku /Z. X./, druhý /T. X./ mal dlžoby/ kvôli ich správaniu, ktoré privodili

ich matke zdravotné problémy. Z listov vlastníctva mala vedomosť o vedení exekučných konaní, nemala
vedomosť o navrhovateľovi. Po začatí dedičského konania sa ich notárka pýtala, či vedia, koľko je tam
podľa listov vlastníctva exekučných konaní a že sa to ťažko predá. Brat T. začal v roku 1995 podnikať,
ale večne nemal peniaze, postupne prišiel o byt, o dom, pohrebníctvo a pred 15 rokmi sa presťahoval
k ich matke, lebo ho deložovali. Za dobu podnikania, do roku 2006, 2007 chodil za ňou, že potrebuje

peniaze, že jej to z podnikania vráti. Celkove mu požičala okolo milióna korún, podpisovali na to doklady.
Tiež mu požičiaval jej manžel, na dobré slovo, okolo 700 000,-Sk.
Na otázky navrhovateľa vo vzťahu k zmluve zo dňa 2.11.2009 a dohody o urovnaní zo dňa 11.11.2009
odporkyňa uviedla, že dohodu zo dňa 2.11.2009 podpisovala pred notárom dňa 18.2.2009, pred
uzavretím dedičskej dohody, po tom, čo už bola dňa 11.11.2009 podpísaná zmluva o urovnaní, asi

omylom. Jej účelom malo byť, aby svoj spoluvlastnícky podiel predala takým ľudom, ktorí by potom
bratom požičali peniaze a ich aj nechali v tom dome bývať. Keďže tam označený budúci kupujúci W. jej
to nepotvrdil, povedala si dosť, to stačilo a žiadala bratov aby jej už konečne dali nejaké peniaze späť.
Bolo jasné že si peniaze sami nezoženú a ani im nikto nepožičia.Svedok T. X. v konaní vypovedal, že s navrhovateľom sa pozná viac než 10 rokov, v tom čase podnikal
v stavebníctve. Navrhovateľ mu požičal sumu 5 000 šilingov, v tom čase už mal na majetok vedené
exekúcie, preto sa navrhovateľ ako jeho veriteľ dostal až na 3 . alebo až 4. miesto v poradí na exekúcie.

V čase pred dedičským konaním po matke mal viac veriteľov, samozrejme o nich odporkyňa vedela.
So sestrou /odporkyňou/ sa dohodli, že on a jeho brat sa v jej prospech vzdajú dedičstva, čo nie je
nezákonné a ona im potom za nejakú čiastku dom odpredá. Po skončení dedičského konania jej dal
čiastku 14 000,- eur, za to, že dom ostane im, že to prepíše na jeho dcéry. Papier má len na 9 000,-
eur. Nestalo sa tak, odporkyňa dom predala a z nich urobila bezdomovcov, pritom jej nechali role za 100

000,- eur. Svoj dedičský podiel prenechal odporkyni z dôvodu, že obaja s bratom mali exekúcie, dve
tretiny domu boli „čisté“, tak aby neprišli o dom, aby nezaťažili celý dom exekúciami.
Svedok potvrdil, že v deň dedičského konania u notárky podpisovali aj zmluvu, ktorej zmyslom mala
byť dohoda s bratom a odporkyňou, že dom odkúpi jeho kamarát z detstva a potom im to predá s tým,
že to napíšu na deti, aby ich odporkyňa „neošálila“ a nepredala ich podiel, ktorý mali dediť, lebo ak by
dedil, automaticky by to zobrali exekútori. Pred tým, ako dedičskú dohodu urobili, sa poradili, či sa to dá

tak, že sa dedičstva vzdajú. Odporkyňa vymyslela sumu za dom 4,5 milióna Sk, z čoho na neho a brata
vychádzalo po 1,5 milióna, 1,5 milióna chcela odporkyňa. Chceli si na to s bratom požičať od kamarátov,
takto si požičal sumu 14 000,- eur, ktoré jej aj vyplatil. Označený W. bol jeho kamarát, predtým mu viac
krát pomohol, tentoraz nie.
Svedok poprel, že by pred prejednaním dedičstva dňa 18.11.2009 uzatvárali s bratom a sestrou nejakú

inú zmluvu.
V konfrontácii s listinnými dôkazmi odporkyne - dohodou o urovnaní zo dňa 11.11.2009, potvrdenie o
pôžičkezodňa18.2.1998,uznaniedlhuzodňa13.6.2001,potvrdenieoprevzatízálohyzodňa8.6.2002,
svedok vypovedal, že sestre v živote nebol nikdy nič dlžný. Odporkyňa mu v čase, keď už bol dom na
jej meno hovorila o tom, že sa navrhovateľovi nepáči ako sa dedilo a dala mu túto dohodu podpísať,

ako aj podpisovať papieriky, že jej je dlžný peniaze, vytrhnuté zo starého zošita, aby to vyzeralo staro,
vierohodne s tým, že navrhovateľ ich o všetko pripraví. Podpísal jej to, lebo sa bál, že prídu o dom.
Papieriky boli spisované u odporkyne doma v kuchyni, po dedičskom konaní, so staršími dátumami,
spätne.
V konfrontácii s listinným dôkazom navrhovateľa - notárskou zápisnicou N550/02, Nz517/02 zo dňa

9.7.2002, svedok vypovedal že v nej uznal dlh voči navrhovateľovi vo výške 5 000,- šilingov, následne
sa opravil, že ide o sumu v eurách, čo bolo cca 150 000,-Sk. Neskôr, keď pokračoval vo výstavbe garáží,
mu navrhovateľ požičal tiež nejakú sumu, preto si pamätá, že mu bol dlžný 300 000,-Sk.
Svedok Z. X. v konaní vypovedal, že dedičstva po matke sa vzdal z dôvodu, že ako živnostník mal
nezaplatené nejaké faktúry, kvôli exekúciám. Tieto boli zapísané aj na liste vlastníctva, na ktorom je

zapísaný dom, ktorého je spoluvlastníkom. O týchto exekúciách sestra vedela. Vedela aj o dlžobách
brataT.,vrodinetobolovšeobecneznáme,žemádlžobyVzdaťsadedičstvamuporadilprávnik.Dohodli
sa, že všetko zdedí sestra, kvôli problémom s exekúciami. Prisľúbila im niečo po predaji domu, boli tam
aj role. Keby s bratom nemali problémy s exekúciami, určite by dedičstvo prijali
V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom je v prospech

oprávneného - navrhovateľa proti povinnému - T. X. - T. na základe exekučných titulov - notárskej
zápisnice N550/02, Nz517/02 vymáhaná pohľadávka vo výške 5 596,- eur s prísl. V exekučnom konaní
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Annou Dírerovou je v prospech oprávneného - navrhovateľa
proti povinnému - T. X. na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N217/2010, Nz20689/2010
vymáhaná pohľadávka vo výške 3 120,23 eur s prísl.

Proti dlžníkovi navrhovateľa sú vedené ďalšie exekučné konania /napr. pre pohľadávku Daňového úradu
Senec vo výške 119 776,-Sk/.
Z obsahu katastrálneho spisu Správy katastra Senec V 5702/10 súd pred rozhodnutím vo veci zistil,
že za konania odporkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 10.11.2010 odplatne previedla na kupujúcich W.
M. s manželkou V. nehnuteľnosti, ktorých sa spor čiastočne týka: zapísané na LV č. XX kat. územie

Senec parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria 571 m2, parc. č. XXXX záhrady 1168 m2 pod B2, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/2., z ktorého spoluvlastnícky podiel 1 nadobudla napadnutým právnym
úkonom a ďalej zapísané na LV č. XXXX kat. územie Senec rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na parcele č. XXXX, pod B2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 2/3, z ktorého spoluvlastnícky podiel
1/6 nadobudla napadnutým právnym úkonom, za kúpnu cenu 56 430,- eur. Vklad vlastníckeho práva

kupujúcich do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Senec dňa 10.11.2010.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v

poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v
písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Odporovateľnými právnymi úkonmi sú úkony urobené dlžníkom s úmyslom poškodiť veriteľa (infraudem
creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Následkom úspešného odporovania právneho úkonu
je neúčinnosť právneho úkonu voči osobe veriteľa, čo znamená, že veriteľ má právo uspokojiť svoju

pohľadávku aj z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
V danom prípade súd má za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na odporovanie právneho
úkonu - dohody dedičov zo dňa 18.11.2009.
K uzatvoreniu odporovanej dohody došlo v posledných troch rokoch od podania návrhu na súd, dňa
16.7.2010, pričom z listinných dôkazov navrhovateľa, podporených výpoveďou svedka T. X. mal súd za

preukázané, že navrhovateľ má voči tomuto svedkovi ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 5
596,- eur., titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2001, o ktorom dlhu dlžník v notárskej zápisnici zo dňa
9.7.2002 vyhlásil, že ho uznáva a súhlasí, aby táto zápisnica bola vykonateľným titulom. Pohľadávka
navrhovateľa sa stala splatnou dňa 25.11.2001. Dlžník v lehote splatnosti dlžnú sumu navrhovateľovi
neuhradil a napriek vedomosti o tomto záväzku, ktorá skutočnosť zakladá objektívnu existenciu úmyslu

dlžníka ukrátiť veriteľa, uzatvoril s bratom Z. X. a sestrou - odporkyňou, teda osobami blízkymi (§ 116
Občianskeho zákonníka), dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej prenechal celý svoj zákonný
dedičský podiel v čistej hodnote 27 120,55 eur odporkyni Týmto právnym úkonom bezpochyby došlo k
ukráteniu navrhovateľa, ako veriteľa a získaniu prospechu na strane odporkyne.
Súd neuveril obrane odporkyne v tom, že z uzavretej dedičskej dohody nemala prospech, lebo v zmysle

uzavretej dohody o urovnaní, brat T. X. prenechaním jej svojho dedičského podielu jej splatil dlhy, ktoré
voči nej mal a teda neboli ostatní veritelia ukrátení, nakoľko sa výrazne znížila zadĺženosť brata T. X. a
tým aj zlepšila pozícia jeho veriteľov, nakoľko jej tvrdenia o existencii dlhov T. X. voči nej boli vyvrátené
samotnou výpoveďou svedka T. X. v tomto konaní, ktorý tieto dlhy poprel a vypovedal o dodatočnom
spísaní listín, majúcich preukázať pre účely tohto konania existenciu jeho starších dlhov voči odporkyni.

V prípade odporovaného právneho úkonu, ktorý bol vykonaný medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,
vedomosť osôb blízkych o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá. Dôkazné bremeno preto
spočíva na strane odporcu, ktorý je povinný preukázať, že napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti
mu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, nemohol byť známy. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,
že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho

úkonu takú činnosť, aby jej úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho
úkonu objektívne musel byť daný, z výsledkov tejto činnosti poznala, resp. sa o tomto úmysle dozvedela.
Zákon vedie osobu dlžníkovi blízku k tomu, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka.
V prejednávanej veci sa tak nestalo. Samotná odporkyňa existenciu veriteľov T. X. uvádzala už vo

svojom písomnom vyjadrení k doručenému návrhu na začatie konania, ibaže namietala, že nemala
vedomosť konkrétne o navrhovateľovi, ako veriteľovi jej brata T. X.. V konaní vypočutí svedkovia zhodne
vypovedali, že zadĺženosť T. X. bola v rodine všeobecne známa, v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou,svedokT.X.vypovedaloúmysleakonkrétnychkrokochodporkyne,majúcichzvrátiťvýsledoktohto konania /dodatočne spísaná a podpísaná dohoda o urovnaní, spisovanie a podpisovanie dokladov
so spätným dátumom o jeho fiktívnych záväzkoch voči odporkyni/. Odporkyňa v konaní žiadny dôkaz,
majúci preukázať, že úmysel T. X. ukrátiť veriteľov pri uzavretí dohody o vyporiadaní dedičstva jej

nebol známy a že ani pri náležitej starostlivosti ho poznať nemohla, v konaní neprodukovala. Odporkyňa
nielenže neuniesla dôkazné bremeno, keď ničím nepreukázala, že pri uzatváraní dohody dedičov o
vyporiadaní dedičstva po neb. matke vynaložila náležitú starostlivosť na zistenie skutočných
dôvodov, ktoré viedli T. X. k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní dedičstva a k tomu, aké dôsledky môže
mať táto dohoda pre tretie osoby, ale ani netvrdila, že by akúkoľvek náležitú starostlivosť vyvinula.

Z uvedených dôvodov súd preto návrhu vyhovel.
Na rozhodnutie súdu nemal právny význam odporkyňou za konania uskutočnený odplatný prevod
vlastníckeho práva k časti majetku, získaného odporovaným právnym úkonom na tretie osoby, nakoľko
v takomto prípade platí ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka /právo navrhovateľa voči odporkyni
na náhradu v peniazoch/.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov, potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal..
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorý sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov v konaní plne úspešného navrhovateľa súd rozhodol podľa cit. ust. O.s.p. Vzhľadom
však na skutočnosť, že hoci navrhovateľ a jeho právny zástupca boli na pojednávaní, na ktorom súd
vo veci rozhodol prítomní, pričom súd vo vyhlásenom rozsudku navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania a právneho zastúpenia, navrhovateľ v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia súdu nedoručil vyčíslenie trov, súd navrhovateľovi priznal iba náhradu trov, vyplývajúcich zo
spisu /náhradu hotových výdavkov za zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci vo výške 99,50 eur/ ,
s poukazom na vyššie cit. ust. § 151 ods. 2 O.s.p.
Z uznesenia NS SR sp. zn.: 5Sžo 54/2010: pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať
vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná

požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „ žiadam trovy“ predstavuje
zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania.
Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania treba navrhnúť, spravidla pred
rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady v
zákonom stanovenej lehote, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Vodvolaní poprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3)jepotrebnéuviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p. v znení úč. od 01.09.2005).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).