Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ildikó Vekrbauerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/211/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105232466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7105232466.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: X. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. X, Košice, právne zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom AK so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: T. V., bytom F. X, Košice, v konaní o určenie, že nájomný pomer
k bytu trvá a o uloženie povinnosti umožniť nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nájomný pomer navrhovateľky k bytu č. 2, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového
domu, súp. č. XXX na Y. X v Košiciach trvá.

Odporca je povinný umožniť navrhovateľke plný a nerušený výkon práv a povinností s užívaním bytu č.
2, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, súp. č. XXX na Y. X v Košiciach.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 472,64 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 199,- eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2005 sa domáhali
voči odporcom v 1. až 3. rade neplatnosti výpovede z nájmu bytu a určenia, že navrhovateľke nezaniklo
právo na náhradu bytu.

Svoj návrh odôvodnili tým, že odporcovia, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - domu
súp. č. XXX doručili navrhovateľom dňa 3.11.2005 výzvu na vypratanie bytu č. 4, nachádzajúceho sa
na 4. poschodí na Y. X v Košiciach. Odporcovia túto výzvu odôvodnili nevyhnutnými a neodkladnými
stavebnými úpravami, počas ktorých nebude možné dom, resp. byt najmenej počas 6 mesiacov užívať,

a hrozí zbortenie nosných prvkov, pričom väčšie škody na zdraví a na majetku môžu nastať kedykoľvek.
Navrhovatelia boli vyzvaní k vyprataniu predmetného bytu a zároveň k uzavretiu zmluvy o bytovej
náhrade. Navrhovatelia ďalej poukázali na ust. § 711 ods. 1 písm. e) a ods. 3 Občianskeho zákonníka
dôvodiac, že v danom prípade prenajímatelia, teda odporcovia ako podieloví spoluvlastníci nepredložili
k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede, pretože vo svojej výzve poukázali iba na odborný
posudok znalca v odbore Statika stavieb K.. R. Q. a stanovisko Mestskej časti Košice - Staré mesto
k stavebno-technickému stavu stavby zo dňa 4.7.2005, podľa ktorého v dome na Y. X v Košiciach sú

nedostatky spočívajúce v havarijnom stave stropnej konštrukcie a rozvodov médií. Prenajímatelia majú
záujem na tom, aby navrhovatelia predmetný byt opustili, čomu predchádzalo aj súdne konanie vo vecineplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18C/69/2005.
Dôvodom výpovede bola tá skutočnosť, že prenajímatelia predmetný byt po celkovej rekonštrukcii
potrebovali ako jeho vlastníci prenechať do užívania svojim blízkym rodinným príslušníkom. Keďže

navrhovatelia v lehote 3 mesiacov podali návrh o neplatnosť výpovede, odporcovia zobrali výpoveď
z nájmu bytu späť, pretože nevedeli preukázať potrebu bytu pre svojich rodinných príslušníkov. Súd
na základe uvedenej skutočnosti konanie zastavil a následne odporcovia doručili navrhovateľom novú
výzvu na vypratanie bytu, ktorá obsahuje iný výpovedný dôvod, t. j. ohrozenie na zdraví a majetku z
dôvodu opravy drevenej strešnej konštrukcie a rozvodov médií. Ďalej navrhovatelia vo svojom návrhu

poukázali na tú skutočnosť, že medzi navrhovateľmi a odporcami žiadna komunikácia neprebieha a nie
je ani možná, pretože odporcovia sa vyhýbajú akýmkoľvek kontaktom s navrhovateľmi.

Odporca (pôvodne odporca v 3. rade) sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním
doručeným súdu dňa 15.10.2007 v ktorom uviedol, že dňa 22.3.2007 sa stal výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX na Y. X v Košiciach, ktorého súčasťou je 3-izbový byt č. 4 na 1.
poschodí, nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX, kat. úz. Stredné mesto. Nájomkyňou uvedeného

bytu je navrhovateľka v 1. rade, jej manžel, navrhovateľ v 2. rade zomrel dňa 15.3.2006. Navrhovateľka
v 1. rade považuje za výpoveď z nájmu bytu list zo dňa 24.10.2005 - výzvu na vypratanie bytu, ktorú
nie je možné považovať za výpoveď z nájmu bytu, ale len za informáciu pre navrhovateľku, že podľa
odborného posudku K.. R. Q. zo dňa 20.5.2005 na nehnuteľnosť - dom súp. č. XXX, na Y. X v Košiciach,
ktorého súčasťou je aj 3-izbový byt č. 4 na 1. poschodí si dom, resp. byt vyžaduje najmä „nevyhnutné a

neodkladné stavebné úpravy - opravy drevených stropov v bytoch, počas ktorých nebude možné dom,
resp. byt najmenej počas 6 mesiacov užívať, pretože podľa odborného posudku „hrozí až zbortenie
nosnýchprvkov,pričomväčšieškodynazdravíamajetkumôžunastaťkedykoľvek.“Následnevtedyešte
Mestská časť Košice - Staré mesto ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa vykonala dňa 21.6.2005
štátny stavebný dohľad na nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX na Y.Ä. X v Košiciach, aby sa ohliadkou

potvrdili zistené nedostatky uvedené v odbornom posudku K.. R. Q. zo dňa 20.5.2005. Mestská časť
Košice - Staré mesto ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa zistil najmä „nedostatky spočívajúce
v havarijnom stave stropnej, krovovej konštrukcie a rozvodov médií“, pričom za nevyhnutné označil
„statické zabezpečenie stavby.“ Odporcovia listom zo dňa 24.10.2005 - výzva na vypratanie bytu, chceli
navrhovateľku upozorniť na havarijnú situáciu, že stavba je v takom stave, že bezprostredne ohrozuje

život alebo zdravie osôb, nájomcov, a môže spôsobiť rozsiahle škody na majetku. V prípade skončenia
nájomného pomeru dohodou, resp. na čas nevyhnutných statických opráv boli ochotní navrhovateľke
poskytnúť bytovú náhradu. List s totožným obsahom bol zaslaný navrhovateľke aj dňa 29.5.2007, pričom
táto výzva na vypratanie ako výpoveď z nájmu návrhom ako neplatná napadnutá nebola. Navrhovateľke
v 1. rade bola daná výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola predmetom súdneho konania pred Okresným

súdom Košice I, č. k. 18C/69/2005, ale táto výpoveď bola vzatá v celom rozsahu späť a súdne konanie
bolozastavené.Odporcav3.radevosvojomvyjadrenípoukázalnato,žepredpokladá,ženavrhovateľka
vezme svoj návrh vo veci, v ktorej nie je spor v celom rozsahu späť, preto na základe vyššie uvedených
skutočností považoval pokračovanie v súdnom konaní za zbytočné a bezpredmetné.

Počas konania súd zistil, že navrhovateľ v 2. rade zomrel počas konania dňa 15.3.2006 a uznesením

Okresného súdu Košice I, č. k. 15D/112/2006-10, Dnot 45/2006 zo dňa 7.6.2006 bolo dedičské konanie
po navrhovateľovi v 2. rade ako poručiteľovi zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 O. s. p. vzhľadom na
to, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení
dedičského konania dňa 26.6.2006.

Keďže súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľom v súlade s ust. §

703 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi a po smrti navrhovateľa v 2. rade sa
stala jedinou nájomkyňou bytu navrhovateľka v 1. rade podľa ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 O. s. p. ďalej pokračoval v konaní s navrhovateľkou v 1. rade.

Navrhovateľka podaním zo dňa 24.2.2011 svoj návrh voči odporcom v 1. a 2. rade zobrala späť celkom
z dôvodu, že dňa 22.3.2007 títo odpredali svoj spoluvlastnícky podiel odporcovi v 3. rade, preto žiadal

konanie voči odporcom v 1. a 2. rade zastaviť.Navrhovateľka podaním zo dňa 24.2.2011 a zo dňa 3.3.2011 navrhla súdu, aby v súlade s ust. § 95
ods. 1 O. s. p. pripustil zmenu návrhu na začatie konania podľa ktorého nájomný pomer navrhovateľky
k bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu na Y. X v Košiciach trvá, odporca v 3. rade je povinný umožniť

navrhovateľke plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu
na Y. X v Košiciach a odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 16C/211/2005-237 zo dňa 2.11.2011 konanie o návrhu
navrhovateľky voči odporcom v 1. a 2. rade zastavil, vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v
1. rade a odporkyňou v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným uznesením zároveň súd

rozhodol o pripustení zmeny návrhu podľa podania navrhovateľky zo dňa 24.2.2011 a zo dňa 3.3.2011.
Vyššie uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012.

Navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení, že nájomný pomer navrhovateľky trvá odôvodnila
tým, že odporca, ktorý je výlučným vlastníkom bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt, od
novembra 2007 neumožňuje navrhovateľke užívanie bytu, že navrhovateľka byt neopustila dobrovoľne
ale vysťahovala sa z neho pod vplyvom objektívnych skutočností spočívajúcich v tom, že prepadol

strop bytu a byt nebol užívaniaschopný, teda chýbala vôľa navrhovateľky opustiť byt natrvalo. Nájomný
pomer navrhovateľky k bytu nezanikol žiadnym zo spôsobov uvedených v Občianskom zákonníku, teda
výpoveďou alebo písomnou dohodou uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom, resp. odporcami, a
napriektomuodporcaprávonájmunavrhovateľkykbytupopiera,aodroku2007jejneumožňujeužívanie
predmetného bytu. Navrhovateľka po podaní návrhu na začatie konania podala trestné oznámenie na

odporcu ohľadom násilného vniknutia do jej bytu a v súvislosti s odstavením vody a plynu do bytu
navrhovateľky v roku 2007.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 1. rade, odporkyne v 2. rade, odporcu v
3. rade (po späťvzatí návrhu voči odporcovi v 1. rade a odporkyne v 2. rade už iba odporca), písomnými
vyjadreniami navrhovateľky a odporcu, obsahom listinných dôkazov predloženými navrhovateľkou a

odporcami a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/69/2005 a zistil tento
skutkový stav veci:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s navrhovateľom v 2. rade uzavrela v roku
1962, ktoré právne trvalo až do smrti navrhovateľa v 2. rade, teda do 15.3.2006. V 3-izbovom byte
na Y. X v Košiciach bývala so svojim manželom od roku 1972. Predmetný byt bol pridelený Mestským

národnýmvýboromvKošiciachnavrhovateľoviv2.radeeštevroku1972anavrhovateľkavpredmetnom
byte bývala do 14.11.2007. V uvedený deň po návrate z mesta zistila, že nemôže otvoriť vonkajšie
dvere, pretože bol vymenený zámok vo dverách a nakoľko sa nevedela dostať do svojho bytu privolala
políciu a po vstupe do svojho bytu zistila, že v spálni spadol strop. Odporca v 1. rade a odporca v 3.
rade navrhovateľke povedali že musí odísť z bytu z dôvodu, že spadla strecha a zároveň jej prisľúbili,

že jej dajú iný byt. Navrhovateľka tvrdila, že svoj byt opustiť nechcela, avšak odporca v 1. rade a
odporca v 3. rade povedali, že jej poskytnú náhradný byt do 3 mesiacov. Odporca v 3. rade dovolil
navrhovateľke, aby v oproti stojacom 1-izbovom byte umiestnila svoj nábytok a osobné veci, ktoré jej
pomohli presťahovať traja ľudia, ktorých zabezpečil odporca v 3. rade. Po tom, ako sa navrhovateľka
postarala o svoj nábytok a osobné veci, odišla ku svojej priateľke R. V. na R. M. XX v Košiciach, u ktorej

bývala 3-4 dni. Navrhovateľka asi o týždeň sa od svojho zaťa Š. F. dozvedela, že sa dohodol s odporcom
v 3. rade na tom, že jej nábytok a osobné veci budú uložené v rodinnom dome Š. F. vo Veľkej Ide.
Následne navrhovateľka svoj nábytok a osobné veci umiestnila vo vyššie uvedenom rodinnom dome, v
ktorom bývala asi 1 mesiac, ale následne sa pohádala so Š. F., preto neskôr bývala u rôznych známych
a priateľov. Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že zo svojho bytu sa nechcela vysťahovať, bola

nútená tak urobiť, a vždy sa chcela vrátiť do svojho bytu, pričom odporcovia v 1. rade a 3. rade jej
náhradný byt nikdy nezabezpečili. Tiež uviedla, že s odporcom v 3. rade nemali dobré vzťahy, pretože
sa ju viac krát snažil dostať preč z bytu, preto niekoľko krát zvesil vchodové dvere do jej bytu.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že odporcovia v 1. až 3. rade nadobudli bytový dom na Y. X
v Košiciach kúpou od pána N.. Odporcovia mali najprv úmysel zrekonštruovať všetky byty nachádzajúce

sa v bytovom dome, neskôr si zobrali úver a rozhodli sa, že zrekonštruujú celý bytový dom. Odporcoviapočas rekonštrukcie potrebovali vypratať celý bytový dom, nakoľko podľa odborného posudku statika
dom nebol v dobrom technickom stave. Podľa vedomosti odporcu v 1. rade navrhovateľka v tom čase
bývala v byte na 1. poschodí bytového domu a bola informovaná o rekonštrukcii. Nakoľko bolo potrebné

pre navrhovateľku nájsť náhradné ubytovanie počas rekonštrukčných prác, odporca v 1. rade a odporca
v 3. rade ohľadom tejto skutočnosti sa viackrát stretli s navrhovateľkou a s jej právnym zástupcom JUDr.
Buzgóm, a následne sa odporcovia dohodli s navrhovateľkou na náhradnom ubytovaní. Preto odporca
v 3. rade zaplatil cenu za apartmánový domček na Salaši v Barci za obdobie trvania rekonštrukčných
prác, teda asi za obdobie pol roka. Odporcovia zároveň sa dohodli s navrhovateľkou na dni, kedy sa

táto odsťahuje do náhradného ubytovania, avšak navrhovateľka sa do tohto nenasťahovala, pretože
nesúhlasilasnáhradnýmubytovaním,nakoľkosajejnepáčilo.Odporcav1.radeďalejvosvojejvýpovedi
tvrdil, že po ukončení rekonštrukcie domu navrhovateľka mala právo bývať v byte, a že odporca v 1.
rade vedel o tom, že nájomný pomer navrhovateľky k bytu nezanikol a trval ďalej. Zároveň tvrdil, že
navrhovateľka sa bola osobne pozrieť na ponúknuté náhradné bývanie, to znamená apartmán na Salaši
v Barci za prítomnosti odporcu v 1. rade, odporcu v 3. rade, pána V., ktorý v tom čase bol vlastníkom

tohto zariadenia a prevádzkarky.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi tvrdila, že bytový dom na Mäsiarskej 9 v Košiciach odkúpili spolu
s odporcami v 1. a 3. rade do podielového spoluvlastníctva, že navrhovatelia mali uzavretú nájomnú
zmluvu iba s pánom N., a po tom, ako sa odporcovia stali vlastníkmi domu, oznámili navrhovateľke túto
skutočnosť a navrhli uzavretie novej nájomnej zmluvy, s čím navrhovateľka nesúhlasila, pretože tvrdila,

že má uzavretú platnú nájomnú zmluvu s pánom N.. Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že navrhovateľka platila
nájomné za užívanie bytu na účet odporcu v 3. rade.

Odporca (pôvodne odporca v 3. rade) vo svojej výpovedi tvrdil, že je výlučným vlastníkom bytového
domu na Y. X v Košiciach na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a pánom N., a že v čase
kúpy navrhovateľka so svojim manželom bývala v 3-izbovom byte na 1. poschodí bytového domu

zrejme na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli s Mestom Košice. Odporca mal vedomosti o tom, že
prenajímateľom bytu sa v ďalšom stal pán N., avšak o uzavretí zmluvy o nájme nemal vedomosti. Podľa
tvrdenia odporcu navrhovateľka bývala v byte do roku 2007, kedy sa z neho následne odsťahovala, lebo
strop v byte bol v dezolátnom stave a neplatila úhradu za vodu a elektrinu. Okrem toho v roku 2006 alebo
2007 bol vypracovaný posudok o statike bytového domu, podľa ktorého dom bol v dezolátnom stave a

nedalo sa v ňom bývať, preto odporca ako vlastník domu dal navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu a
to z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu bytového domu, aj pre ohrozenie života a zdravia osôb
bývajúcich v byte. Ďalej tvrdil, že navrhovateľke bola daná výpoveď z nájmu bytu dvakrát. Prvá výpoveď
bola vzatá späť na doporučenie právnika odporcu. Niekedy v roku 2007 v čase, kedy už navrhovateľka
nebývala v byte asi 1 mesiac odporca, notárka R.. Y. Y. a odporca v 3. rade išli do bytu navrhovateľky,

ktorá sa náhle vrátila byt skontrolovať a situáciu vnímala tak, že vyššie uvedené osoby sa neoprávnene
dostali do jej bytu, preto privolala políciu, ktorej odporca predložil všetky listiny potrebné k vyprataniu.
V tom čase už odporca mal pre navrhovateľku vybavené náhradné ubytovanie na Salaši v Barci, za
ktoré zaplatil asi sumu 10.000,- Sk - 15.000,- Sk. Preto tvrdil, že navrhovateľke náhradné bývanie
ponúkol a to na základe výpovede z nájmu bytu, ktorú dal navrhovateľke a na základe vypratania, avšak

navrhovateľka náhradné bývanie odmietla, pretože tvrdila, že lepšie sa jej bude bývať u dcéry vo Veľkej
Ide. Preto jej odporca ponúkol pomoc a zabezpečil presťahovanie jej vecí do Veľkej Idy. Ďalej odporca
vo svojej výpovedi uviedol, že rekonštrukcia bytového domu začala asi v roku 2006 -2007 na základe
stavebnéhopovoleniavydanéhopríslušnýmstavebnýmúradom,ževsúčasnostisúrekonštrukčnépráce
ukončené na 80% a že kolaudačné rozhodnutie stavebným úradom doposiaľ vydané nebolo. Čo sa

týka bytu, ktorý užívala navrhovateľka, v dôsledku rekonštrukcie sa nezmenila plocha bytu, avšak došlo
k zmene vnútorného vybavenia, ktoré je nadštandardné. Odporca tvrdil, že na LV č. XXXXX zo dňa
4.4.2012 je uvedený aj byt navrhovateľky, ktorý užívala, ako byt č. 2 vo vchode X na 1. poschodí, ktorý
však bol predtým označený ako byt č. 4 a ktorého vlastníkom je aj v súčasnosti odporca.

Z rozhodnutia o pridelení náhradného bytu Obvodného národného výboru v Košiciach č. j. F.-X. zo dňa

16.11.1972 súd zistil, že bytový odbor Obvodného národného výboru Košice - Staré mesto pridelil E.
F. (pôvodne navrhovateľovi v 2. rade) náhradný byt pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva v
Košiciach na ulici L. X, na 1. poschodí.Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že C. N., U. V. a A. V. ako prenajímatelia a E. F. ako nájomca uzavreli
dňa 11.1.1993 Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. 4 na Y. X v Košiciach o veľkosti
obytnej plochy 56 m2 a vedľajšie plochy 28 m2. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že C. N. ako prenajímateľ (a ako výlučný vlastník domu súp. č. XXX,
zapísané na LV č. XXXXX) a E. F., ako nájomca uzavreli dňa 18.3.2003 zmluvu o nájme bytu, predmetom
ktorej bol nájom bytu č. 4 na Y. X v Košiciach o výmere obytnej plochy 56 m2 a vedľajšej plochy 26 m2.
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 24.10.2005 súd zistil, že odporcovia ako prenajímatelia vyzvali
navrhovateľku a jej manžela ako nájomcov na vypratanie bytu najneskôr do 15.11.2005, keďže stavba

je v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb a zároveň ich vyzvali podľa §
712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby sa dostavili do kancelárie odporcu uzavrieť zmluvu o bytovej
náhrade. V predmetnej výzve prenajímatelia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti poukázali na
dôvody, z akých žiadali navrhovateľov na vypratanie predmetného bytu a to na odborný posudok statika
Ing. R. Q. zo dňa 20.5.2005 a na stanovisko Mestskej časti Košice - Staré mesto, teda stavebného

úradu, ktorý na základe ohliadky zistil „nedostatky spočívajúce v havarijnom stave stropnej konštrukcie
a rozvodov médií.“

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/69/2005 súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľov
(X. F., E. F.) sa viedlo konanie proti odporcom v 1. až 3. rade (C. Č., W. Č. a T. V.) o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu zo dňa 24.3.2005, ktorý sa nachádza na Y. X v Košiciach, č. bytu 4, na

1. poschodí, pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva, ktorý je súčasťou domu súp. č. XXX na
Y. X v Košiciach. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 18C/69/2005-30 zo dňa 9.6.2005 konanie
zastavil a zaviazal odporcov nahradiť trovy konania navrhovateľom v sume 4.909,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2005. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného uznesenia dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že navrhovatelia vzali svoj návrh

späť v celom rozsahu, pretože im bolo doručené späťvzatie výpovede z nájmu odporcami v 1. až 3.
rade zo dňa 23.5.2005.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS:
ORP-2442/I-OJP-KE-2007 zo dňa 31.10.2008 súd zistil, že uvedeným uznesením podľa § 215 ods. 1
písm. b), ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože minimálne traja
neznámi páchatelia dňa 28.10.2007 v čase približne o 8:30 hod. bez súhlasu a proti vôli oprávneného
užívateľa vnikli v Košiciach na ulici Y. X do bytu X. F., nar. 14.5.1943, a začali vynášať nábytok bolo
zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia
vyššie uvedeného uznesenia okrem iného vyplýva, že zhodnotením a starostlivým uvážením všetkých

okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne (§ 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku), vychádzajúc najmä
zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného X. F. a zápisnice o výsluchu svedkov T. V., X. W., R. U.,
R. T., T. W., H. V., T. V., C. Č., Y. N. a R.. Y. Y. bolo zistené, že do bytu, ktorý užívala nájomníčka X. F.
vošiel T. V. dňa 28.10.2007 na základe súhlasu užívateľky po tom, čo mu otvorila vchodové dvere bytu
a dňa 14.11.2007 na základe vzniknutej situácie, po tom, čo sa cez strop prepadol do bytu nájomníčky

X. F. majster Y. N., teda konanie T. V. nemožno považovať za konanie trestne zodpovedné, nakoľko
podmienkou trestnej zodpovednosti je skutočnosť, že bol spáchaný trestný čin. Na podklade vyššie
uvedených skutočností bolo potrebné trestné stíhanie za prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, teda rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1/1KPt742/08-3 zo dňa 16.12.2008 súd zistil, že
navrhovateľka ako poškodená podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť v zákonnej
lehote proti uzneseniu policajta Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice,
sp. zn. ČVS: ORP-2442/I-OJP-KE-07 z 31.10.2008, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci
trestného činu porušovania domovej slobody. Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením sťažnosť

poškodenej (navrhovateľky) podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v §193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, pretože sťažnosť nie je dôvodná. Z odôvodnenia vyššie
uvedeného uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry vyplýva, že v zmysle § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,

ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť nie
je dôvodná. Rozhodnutie policajtov o zastavení trestného stíhania je správne a zákonné. Prokurátor
krajskej prokuratúry s právnym záverom prokurátora na spôsob ukončenia v prípravnom konaní sa
stotožnil a zastával názor, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, čo dokumentujú i pripojené
listinné dôkazy. Mal zato, že orgány činné v trestnom konaní v danom prípade dôsledne postupovali

v zmysle ust. § 2 ods. 10, 12 Trestného poriadku, keď zistili skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Správne vyhodnotili konanie majiteľov domu,
že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom. Vzhľadom na povahu sporu
a závažnosť problému, ktorý determinoval konanie majiteľov domu nemožno usudzovať na konanie
naplňujúce pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody. Z tohto
dôvodu bolo na mieste podanej sťažnosti nevyhovieť a túto zamietnuť ako nie dôvodnú.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 25.2.2011 vyplýva, že na parc. č. XX/X sa nachádza
mešiansky dom na Y. X v Košiciach, súp. č. XXX a že vlastníkom bytu č. 2 nachádzajúceho sa vo vchode
č. X na 1. poschodí je V. T., Belanská 6, Košice teda odporca.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.5.2012 upresnil svoj návrh v časti určovacieho
výroku, keďže z LV č. XXXXX vyplýva, že byt, ktorého nájomkyňou je navrhovateľka je zapísaný ako byt

č. 2 (a túto skutočnosť potvrdil aj odporca vo svojej výpovedi).

Podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p. v platnom znení návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je,

alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako
podmienka úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv oprávnených
záujmov o práve navrhovaným určením. V danom prípade sa súd zaoberal otázkou, či má navrhovateľka
na požadovanom určení naliehavý právny záujem (keďže jej návrh je z hľadiska procesnej povahy

žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.), pričom dospel k
záveru, že tomu tak je, keďže navrhovateľka byt neužívala od novembra 2007, predmetný byt opustila z
objektívnych dôvodov (byt nebolo možné užívať pre jeho nevyhovujúci technický stav) pričom nedošlo k
zániku nájmu bytu, odporca neumožnil navrhovateľke byt užívať od novembra 2007 a popiera jej právo
nájmu k bytu, teda existuje stav právnej neistoty v právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom,

ktorý je možné odstrániť iba rozhodnutím súdu o určovacom výroku navrhnutom navrhovateľkou.

Podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými
nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.Podľa ust. § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v
stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s
užívaním bytu.

V súlade s citovanými ustanoveniami a na základe zisteného skutkového stavu veci súdu bolo
preukázané, že počas trvania manželstva manžel navrhovateľky (pôvodne navrhovateľ v 2. rade) sa stal
nájomcom3-izbovéhobytunachádzajúcehosana1.poschodínaY.XvKošiciach,pretovsúladesust.§
703 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom manželmi, že manžel navrhovateľky zomrel
dňa 15.3.2006 a po jeho smrti v súlade s ust. § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa navrhovateľka

stala jedinou nájomkyňou predmetného bytu. Ďalej súdu bola preukázaná aj tá skutočnosť výpoveďou
odporcu a listom vlastníctva č. XXXXX, že odporca sa stal v roku 2007 výlučným vlastníkom domu
súp. č. XXX, na parc. č. XX/X na Y. X v Košiciach a bytov v ňom sa nachádzajúcich, teda aj bytu č.
2 na 1. poschodí na Y. X v Košiciach. Keďže došlo ku zmene vlastníckeho práva k prenajatému bytu
a odporca vstúpil ako nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa predmetného bytu, ktorý
navrhovateľka fakticky užívala do novembra 2007. Odporca v priebehu konania tvrdil, že navrhovateľke

dal výpoveď z nájmu bytu 2x, preto bolo povinnosťou odporcu súdu predložiť okrem výpovede, ktorá bola
predmetom konania vedeného pod sp. zn. 18C/69/2005 aj listinný dôkaz o ním tvrdenej druhej výpovedi
z nájmu bytu danej navrhovateľke, a keďže takýto listinný dôkaz odporca v konaní súdu nepredložil,
súd jeho tvrdenie o tom, že navrhovateľke dal aj druhú výpoveď z nájmu bytu považoval za účelový a
ničím nepodložený. V predmetnej právnej veci súdu bola preukázaná tá skutočnosť, že nájomný pomer

navrhovateľky k bytu nezanikol, spôsobmi uvedenými v ust. § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že
navrhovateľkapredmetnýbytfaktickyužívalado14.11.2007,kedydošlokspadnutiustropuvspálnibytu,
ženavrhovateľkabytnechcelaopustiťavysťahovalasaznehoibazobjektívnychdôvodovspočívajúcich
v tom, že byt nebolo možné užívať pre jeho technický stav, a že odporca od novembra 2007 neumožnil
navrhovateľke užívať predmetný byt. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na citované

zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky považoval za dôvodný, a preto mu v celom rozsahu
vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke

trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 472,64 eur (pozostávajúcich z
ôsmych úkonov právnej služby: 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 14.11.2005 á 38,31 eur (1/13 z
výpočtovéhozákladu)+1xrežijnýpaušálá4,98eur,2.podanienávrhunazačatiekonaniadňa5.12.2005
á 38,31 eur + 1x režijný paušál á 4,98 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 16.6.2010 á 55,49 eur + 1x
režijný paušál á 7,21 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 15.12.2010 á 55,49 eur + 1x režijný paušál

á 7,21 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 2.3.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 6. účasť
na pojednávaní dňa 2.11.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa
4.4.2012 á 58,69 eur + 1x režijný paušál á 7,63 eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 30.5.2012 á 58,69
eur + 1x režijný paušál á 7,63 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a § 15 písm.
a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu na trovách právneho zastúpenia
účtovanú právnym zástupcom navrhovateľky za dva úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa
6.6.2008 a za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2010), nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní vyplýva,
že právny zástupca navrhovateľky na týchto pojednávaniach prítomný nebol.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 199,- eur súd rozhodol

podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zmysle ktorého ak je navrhovateľ
od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je od
poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, zaviazal preto odporcu v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 199,- eur na účet

Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky 1b Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (predmetom konania
bolo určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a uloženie povinnosti odporcovi umožniť
navrhovateľke plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu).Keďže navrhovateľka, ktorá bola v konaní bola úspešná, a bola jej preto priznaná náhrada jej trov, v
konaní zastupoval advokát, je odporca, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť ju podľa ust.
§ 149 ods. 1 O. s. p. advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.