Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/443/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611209211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6611209211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu Y.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., G. N.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Franekom, advokátom,
so sídlom Lučenec, Komenského 17, proti žalovaným 1/ AGRO-IPEĽ, spol. s r. o., so sídlom 985 57
Holiša, IČO: 31 645 496, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Sabom, so sídlom Ul. Boženy Němcovej
10, 984 03 Lučenec, 2/ TAJBA, a. s., so sídlom Železničná 2, 044 14 Čaňa, IČO: 36 188 981,
žalovanému 3/ NOVOVES, s. r. o., Podjavorinskej 21, 984 01 Lučenec, IČO: 45 501 394, žalovaní 2/
a 3/ zastúpení spoločnosťou agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO:

36 722 758, v mene ktorej koná Mgr. Marián Krasnovský, advokát, v konaní o zaplatenie 1.846,80 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/143/2011-406
z 21. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur na
účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Pavla Sabu.

Žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd žalobu o náhradu škody vo výške 1.846,80 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 04. 07. 2011 do zaplatenia proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ zamietol ako nedôvodnú. Žalobou

podanou na Okresnom súde Lučenec dňa 01. 07. 2011 sa žalobca domáhal pôvodne proti štyrom
odporcom AGRO-IPEĽ, s. r. o., so sídlom Holiša, Poľnonákup Novohrad, a. s., so sídlom Podjavorinskej
21, Lučenec, R. H., bytom B. nad N. XX a O. W., bytom W. 1. T. XXX/X náhrady škody vo výške 1.940,-
Eur s príslušenstvom od všetkých štyroch žalovaných spoločne a nerozdielne. Dňa 01. 12. 2011 vzal
žalobcačiastočnespäťnávrho93,20Eur.VtejtočastiOkresnýsúdLučeneczastavilkonanieuznesením
č. k. 12C/143/2011-94 z 05. 12. 2011. V priebehu konania sa okruh účastníkov zmenil z dôvodu, že od 4.
augusta 2011 si pôvodný žalovaný 2/ Poľnonákup Novohrad, a. s., so sídlom Lučenec, Podjavorinskej

21 zmenil obchodné meno na AGROLAN, a. s., so sídlom Železničná 2, Čaňa a počnúc od 01. 10.
2011 vystupuje pod obchodným menom AGROLAN, a. s., v likvidácii. S účinnosťou od 1. septembra
2012 došlo k zlúčeniu spoločnosti AGROLAN, a. s. so spoločnosťou TAJBA, a. s. ako nástupníckou
spoločnosťou. Spoločnosť TAJBA, a. s. je právnym nástupcom spoločnosti AGROLAN, a. s., so sídlom
v Čani, čo je preukázané výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice 1. Proti pôvodne
žalovanému 3/ Gabrielovi Albertovi (vodičovi kombajnu) a O. W. (vodičovi sprievodného vozidla) vzal
späť žalobu žalobca na pojednávaní dňa 10. mája 2012. O zastavení konania voči R. W.a O. W. rozhodolOkresný súd Lučenec uznesením č. k. 12C/143/2011-147 zo 16. mája 2012 a uznesením z 20. júna
2012 č. k. 12C/143/2011-154 pripustil, aby do konania ako žalovaný 3/ vstúpila spoločnosť NOVOVES,
s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 21, Lučenec ako zamestnávateľovi vodiča sprevádzajúceho vozidla

O. B. NámietkuO.nia vznesenú žalovaným 3/ nepovažoval za dôvodnú. K udalosti, pri ktorej žalobcovi
vznikla škoda došlo 03. 07. 2009, k zmene osoby zamestnávateľa O. W. došlo 31. 12. 2010, kedy sa
jeho zamestnávateľom stal žalovaný 3/ a žaloba bola podaná na súd 01. 07. 2011. Trojročná objektívna
premlčacia doba plynula až do 03. 07. 2012 a subjektívna dvojročná premlčacia doba do 03. 07. 2011.
K tomuto dňu ale žalobca nemal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. O tom sa dozvedel až na

pojednávaní dňa 10. mája 2012.

Pri vecnom posúdení uplatneného nároku vychádzal z úvah, že zodpovednosť žalovaného 1/, ako
vlastníka a prevádzkovateľa kombajnu musí skúmať podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka,
zodpovednosť žalovaného 3/ len podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť
žalovaného 2/ za vzniknutú škodu žalobcovi nie je možné vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom. Vodič kombajnu R. H. bol v čase udalosti v

pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1/ spoločnosťou AGRO-IPEĽ, spol. s r.o. Vodič doprovodného
vozidlaO.W.bolvčasevznikuškodyzamestnancomspoločnostiPoľnonákup-Novohrad,a.s.,sosídlom
v Lučenci, z ktorého vo vzťahu k O. W. prešli nároky z pracovnoprávnych vzťahov rozhodnutím jediného
spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia na žalovaného 3/ spoločnosť NOVOVES, s.
r. o., so sídlom v Lučenci.

Zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku je
zodpovednosťou objektívnou. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Musí však
byť preukázaná príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou. Okresný
súd konštatoval, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva a nie je preukázané, že žalobcovi vznikla škoda
v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky kombajnu, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný 1/. Vo

vzťahu k žalovanému 1/ teda žaloby nebola dôvodná.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. V prípade, ak by aj žalovaný 3/ porušil nejakú povinnosť, čo sa však v konaní
nepreukázalo, nebolo preukázané ani to, že medzi vzniknutou škodou žalobcovi na jeho osobnom

motorovom vozidle a protiprávnym úkonom žalovaného 3/ je príčinná súvislosť.

V súlade s § 441 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa skúmal aj prípadné zavinenie
poškodeného. Závery priestupkového konania v tomto smere okresnému súdu nepomohli, keďže
podľa jeho výsledkov žiadnemu z účastníkov dopravnej nehody nebolo možné hodnoverne preukázať
zavinenie na jej vzniku. Žalobca však vo svojej výpovedi pripustil, že v úseku z maximálne dovolenou

rýchlosťou 40 km/hod. išiel rýchlosťou 40 až 50 km/hod. Poškodený (žalobca) pochybil, keď si právo
na náhradu škody uplatnil až po dvoch rokoch od vzniku škody, keď bol osobné motorové vozidlo ako
jediný dôkaz už zošrotované a nebolo možné uskutočniť rekonštrukciu udalostí. Znaleckým posudkom
N.. O. Q.. 6/2012 bolo preukázané, že žalobca pri prejazde zákruty si pohľadom do dopravného
zrkadla umiestneného na chodníku v ľavom smere jazdy neoveril dopravnú situáciu pred vozidlom alebo

protismerne idúce vozidlo žltej farby nevyhodnotil ako kombajn. Napriek rozhľadu 50 m spozoroval
protismerne sa pohybujúci kombajn oneskorene. V prípade, ak by sa žalobca bol pozrel do dopravného
zrkadla, jeho rozhľad by bol ešte väčší. Žalobca pri prejazde pravotočivou zákrutou sa nevenoval
plne vedeniu vozidla. Nesledoval situáciu pred sebou a napriek rozhľadu 50 m nezastavil vozidlo
pred protismerne idúcim kombajnom. Z dovolenej rýchlosti 40 km/hod. tak mohol urobiť žalobca

spomalením plným brzdením na dráhe 10,73 m. Preto kombajn nemožno považovať za náhlu prekážku.
Z týchto záverov znalca súd vyvodil, že si žalobca nepočínal tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 415
Občianskeho zákonníka.

Žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania pribratím ďalšieho znalca a vypočutím zodpovedného
pracovníka správneho orgánu, ktorý riešil nehodovú udalosť považoval súd za nehospodárne a

nadbytočné. Na základe skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že za vzniknutú škodu mu zodpovedajú
žalovaní 1/ až 3/ a že si škodu nespôsobil sám. Jeho návrh z týchto dôvodov zamietol v celom rozsahu.Neúspešného žalobcu zaviazal súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na náhradu trov konania úspešným
žalovaným 1/ až 3/, ktorých výšku v dôvodoch rozhodnutia podrobne rozpísal. Podľa § 148 ods. 1 O. s.
p. uložil žalobcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré vznikli vyplatením znalečného znalcovi Ing.

C.O. z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 254,05 Eur.

Žalobca sa proti rozsudku okresného súdu odvolal. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
c), d), f) a h) O. s. p. s výtkou, že prvostupňový súd nezistil úplne skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, pretože nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Žalovaný1/podľanázoružalobcuzodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov
podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Tejto zodpovednosti sa žalovaný 1/ nemôže zbaviť, keďže
bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a to jazdou s nadrozmerným vozidlom
bez toho, aby pred ním išlo sprievodné vozidlo. Doprovodné vozidlo z nepochopiteľných dôvodov

stálo v bočnej uličke, kde údajne malo zapnuté blikajúce smerovky (nie maják, ktorým ani vybavený
vôbec nebol). Nezabezpečením sprievodného vozidla, ktoré sa malo nachádzať na vozovke pred
kombajnom s príslušným časovým predstihom a upozorňovať vodičov idúcich v protismere na
prítomnosť nadrozmerného vozidla na ceste blikajúcim majákom, aby mohli včas prispôsobiť svoju jazdu
náhlej prekážke, prípadne zastaviť bolo porušením pravidiel cestnej premávky, napriek tomu, že sa

OkresnémuriaditeľstvuPolicajnéhozboru,OkresnýdopravnýinšpektorátLučenecnepodarilopreukázať
alebo nebol záujem preukázať protiprávne správanie sa zamestnanca žalovaného 1/ žalovaný tvrdí,
že k zavinenému konaniu vodiča žalovaného 1/ R. H. došlo. R. H. maril vyšetrovanie odchodom z
miesta nehody a nechápe, prečo policajný orgán neuskutočnil vyšetrovací pokus alebo rekonštrukciu.
Zodpovednosť žalovaného 3/ konajúceho svojím vodičom O. W. podľa § 420 Občianskeho zákonníka je

daná. Sprievodné vozidlo stálo na bočnej ceste, ktorá sa prudko zvažuje medzi okolité domy. Žalobca
nemohol dôvodne predpokladať, resp. očakávať pohyb protismerne idúceho vozidla nadrozmernej šírky.
Žalobca nemohol identifikovať ani sprievodné vozidlo, ktoré sa k nemu približovalo zboku a preto
nemohol vidieť, že mu blikajú všetky štyri smerovky. Sprievodné vozidlo nebolo označené majákom,
ktorý by skôr upútal pozornosť okoloidúcich vodičov. Keby bol kombajn sprevádzaný motorovým

vozidlom idúcim pred ním s príslušným časovým predstihom, žalobca by vedel predvídať, že sa v
protismere za sprievodným vozidlom pohybuje nadrozmerné vozidlo a prispôsobiť svoju jazdu takejto
náhlej prekážke. Ak by sa kombajn ako náhla a nepredvídateľná prekážka na ceste náhle neobjavil
a nepresahoval značnou časťou do protismeru, nebol by dôvod strhávať volant a zamedziť kolízii -
čelnémustretu.Týmjepodľanázoružalobcupreukázané,žeškodamuvzniklavdôsledkuprotiprávneho

konania žalovaného 1/ a žalovaného 3/. Žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej lehote. Nie je
úlohou súdu určovať, keby má žalobca uplatňovať svoje nároky na súde. Za nerozhodné považoval,
či bolo osobné motorové vozidlo žalobcu zošrotované, keď výška škody je zrejmá zo znaleckého
posudku N.. J. W., vyhotoveného na žiadosť žalobcu a znaleckého posudku č. 6/2012 N.. O. Q.,
vyhotoveného na žiadosť súdu. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo N.. Q. odpočítal od celkovej škody

vzniknutej žalobcovi určité položky, keď žalobca musel odovzdať vozidlo na zošrotovanie kompletné
a bez náhrady. Okresný súd mylne uvádza, že celá vec týkajúca sa podozrenia z priestupku bola
vedená proti žalobcovi, i keď z listín vyplýva, že pôvodne bola vedená proti vodičovi kombajnu a vodič
kombajnu vďaka pomalému postupu polície pri preverovaní veci spolu s ostatnými aktérmi porušenia
zákonných ustanovení mali čas dohodnúť sa a uvádzať zrejme nepravdivé údaje. Za podivné považuje

žalobca, že si súd osvojil názor o šírke obilnému kombajnu uvádzaného v priestupkovom konaní na
3,90 m, i keď z výrobného štítka kombajnu je zrejmé, že jeho šírka bez lišty činila 3,97 m a pri šírke
vozovky 6 m označenej plnou neprerušovanou čiarou činil jej jazdný pruh v jednom smere 3 m a
0,95 cm kombajn presahoval do jazdného smeru protiidúceho vozidla. Žalobca nechápe, ako mohol
znalec určiť vzdialenosť rozhľadu na 50 m, ak vôbec nevykonával žiadne meranie, či vyšetrovací pokus

alebo rekonštrukciu. Okresný súd nesprávne pochopil ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka,
keď konštatoval, že žalobca nepreukázal „že za škodu zodpovedajú žalovaní", hoci pri objektívnej
zodpovednosti prislúcha povinnosť, resp. právny predpoklad vyvinenia sa práve žalovaným. Poukázal
na ustanovenie zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách, ktorý upravuje, či môže vozidlo, ktoré nie je schválené na premávku na pozemných

komunikáciách a prihlásené do evidencie vozidiel v Slovenskej republike byť účastné premávky napozemných komunikáciách a za akých podmienok sa môže vozidlo svojimi rozmermi a hmotnosťou
prekračujúce najväčšie prípustné miery vstúpiť na pozemné komunikácie. Žalovaný 1/ nerešpektoval ani
zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, keď neuzavrel zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaní 1/ a 3/ budú zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 1.846,80 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % od 04. 07. 2011 do zaplatenia, zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania. Pre prípad, že by
sa žalovaný 3/ vyvinil navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaní 1/ a 2/

budú spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 1.846,80 Eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % od 04. 07. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Alternatívne navrhol
zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konania. Pre prípad, že by odvolací súd dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu potvrdí, žiadal pripustiť podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril iba žalovaný 1/. Poprel tvrdenie žalobcu, že vodič kombajnu, ako

zamestnanecžalovaného1/,nemalzabezpečenésprievodnévozidlo.Vkonaníajzvyšetrovaciehospisu
priestupku bolo preukázané, že žalovaný 1/ pred dopravnou nehodou vykonával svojim kombajnom
žatevné práce pre objednávateľa Poľnonákup-Novohrad, a. s. Lučenec a sprievodné vozidlo počas
presunov zabezpečil objednávateľ. Vodič sprievodného vozidla O. W. vo svojej výpovedi 01. 12. 2011
potvrdil, že keď sprevádzaný kombajn zaostal, aj on zaostal so sprievodným vozidlom so zapnutými

výstražnými svetlami mimo hlavnej cesty na bočnej ceste, kde čakal na priblíženie kombajnu a po jeho
priblížení, keď sa chceli ďalej pohnúť spolu, prišlo rýchlo vozidlo žalobcu, ktoré následne havarovalo.
Z fotodokumentácie vyhotovenej policajným orgánom je zrejmé, že sprievodné vozidlo a jeho zapnuté
výstražné svetlá boli viditeľné z veľkej vzdialenosti v smere prichádzajúceho vozidla žalobcu a plnilo
si funkciu sprievodného vozidla, aj keď v čase dopravnej nehody sprievodné vozidlo nebolo v pohybe,

ale stálo v primeranej vzdialenosti na dobre viditeľnom mieste s blikajúcimi výstražnými svetlami pred
doprevádzaným kombajnom. Zo zhodných výpovedí vodiča kombajnu a sprievodného vozidla mal súd
preukázané, že vodič kombajnu zastal na úrovni havarovaného vozidla a spolu s vodičom sprievodného
vozidla prišli k havarovanému vozidlu žalobcu, ktorému pomáhali sa z neho dostať, vozidlo zabezpečiť,
aj umiestniť výstražný trojuholník. Až po uistení sa, že sa nikomu nič nestalo a po kladnej odpovedi

žalobcu na otázku, či môžu pokračovať v ceste, nakoľko k stretu vozidiel nedošlo, pokračovali kombajn a
sprievodné vozidlo v ceste. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nemal v čase nehody na svoj kombajn uzavretú
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je v príčinnej
súvislosti so vznikom škody na vozidle žalobcu. Príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných 1/ a
3/ a vznikom škody žalobcu nebola preukázaná. Rozhodujúce pre posúdenie zavinenia oprávnenosti

žalobného návrhu podľa žalovaného 1/ je záver znalca N.. O. Q., z ktorého jednoznačne vyplýva, že
si škodu zavinil žalobca sám tým, že neprispôsobil spôsob jazdy situácii a technickému stavu vozovky.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur.

Súd prvého stupňa rozhodol o veci po prejednaní veci na pojednávaní. Dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom je postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Nie je potrebné ho doplniť,
ani zopakovať. Na navrhovateľom doložené listiny deň pred vyhlásením rozsudku na odvolacom súde
dňa 28. 07. 2015 odvolací súd prihliadnuť podľa § 205 ods. 3 v spojení s § 205a O. s. p. nemohol z
dôvodu, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie a nejde o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, netýkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti
súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu a nepreukazujú, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastníci boli podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
poučenínapojednávanídňa9.januára2014,kedynavrhovateľžiadalibavypočuťpríslušníkasprávneho
orgánu na skutočnosť, prečo nevyriešiť otázku neexistujúceho osvedčenia o technickom preukaze u

obilného kombajnu. Odvolací súd na základe týchto zistení prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.Žalobca zodpovednosť žalovaného 1/ za jemu vzniknutú škodu odvodzuje od ustanovenia § 427 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky sa s tvrdením, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ

obilného kombajnu pustil do prevádzky vozidlo o šírke presahujúcej svojimi rozmermi najväčšie
prípustné hodnoty spôsobil, že žalobca v snahe vyhnúť sa čelnej zrážke s týmto vozidlom zasahujúcim
do jeho jazdného pruhu musel strhnúť riadenie a skončil v priekope. Žalovaný 3/ podľa názoru žalobcu
porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v

premávke na pozemných komunikáciách sprevádzať vozidlo po šírke prevyšujúcej 3 m sprievodným
vozidlom vybaveným zvláštnymi výstražnými svietidlami oranžovej farby. Žalobca nekonkretizuje, prečo
práve žalovanému 3/ vznikla povinnosť sprevádzať kombajn, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný
1/. Za žalovaného 3/ označil spoločnosť NOVOVES, s. r. o. len z toho dôvodu, že vodič sprevádzajúceho
vozidla O. W. bol pôvodne zamestnancom spoločnosti Poľnonákup-Novohrad, a. s., so sídlom v Lučenci,
za ktorého pracovnoprávne vzťahy spôsobom popísaným v rozhodnutí súdu prvého stupňa prešli na

spoločnosť NOVOVES, s. r. o., so sídlom v Lučenci.

Za účelom posúdenia priebehu nehodového deja zo dňa 03. 07. 2009 z technického hľadiska a určenie
výškyškodynavozidležalobcuajehovšeobecnejhodnotypredpoškodenímnariadilokresnýsúdvoveci
znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 12C/143/2011-168 z 19. 09. 2012 ustanovil do konania znalca
z odboru Doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty

cestnýchvozidielIng.O.Q..ZnalecmalkdispozíciipriestupkovýspisOkresnéhoriaditeľstvaPolicajného
zboru, Okresný dopravný inšpektorát Lučenec sp. zn. ORP-277/DI-DN-209 sa výpoveďami účastníkov
dopravnej nehody, plánom miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciou vyhotovenou policajnými
orgánmi, aj fotografiami poškodeného vozidla žalobcu. Na základe týchto podkladov analyzoval priebeh
dopravnej nehody využitím simulačného programu PC-CRASH 5.1. Znalec v posudku podrobnejšie

popísal miesto dopravnej nehody. Za podstatné z popisu znalca odvolací súd považuje, že bočná
cesta napájajúca sa v strede zákruty na hlavnú cestu, ktorá sa zvažuje medzi okolité obytné domy
umožňuje pri výjazde vozidiel z nej na cestu druhej triedy do oboch smerov výjazd vozidiel bez toho,
aby zasahovali do jazdy vozidiel pohybujúcich sa na nej. Z uvedeného je zrejmé, že vodič vozidla Škoda
Favorit, evidenčného čísla LC XXX-BJ riadené O. W., ktoré sprevádzalo nadrozmerný kombajn mal

dostatok priestoru odstaviť sa tak, aby ho bolo vidieť z oboch jazdných smerov. Podľa popisu znalca
vľavo od cesty v strede zákruty, kde sa bočná cesta napája na cestu hlavnú je vedľa stĺpu elektrického
vedenia inštalované dopravné zrkadlo - kruhové, ktoré umožňuje vodičom idúcim v oboch smeroch
jazdy rozhľad do zákruty. Pohľad cez zrkadlo zabezpečuje rozhľad na celú druhú polovicu zákruty a
rovný úsek pred ňou. Vodič sprievodného vozidla stál práve pod týmto dopravným zrkadlom. Rozhľad do

zákruty z pohľadu žalobcu jazdiaceho v smere Kalinovo - Poltár podľa znalcom nameraných hodnôt je
50 m. Keďže v čase dopravnej nehody neboli zdokumentované žiadne brzdné stopy, ktoré by zanechali
kolesá vozidla žalobcu alebo kombajnu, rýchlosť vozidla žalobcu určil znalec pomocou simulačného
programu PC-CRASH 5.1 na základe konečnej polohy vozidla žalobcu, do ktorej sa zastavilo po náraze
na betónový mostík a z deformácie pravej prednej časti vozidla, ku ktorej došlo po prvom kontakte s

betónovým mostíkom. Znalec zohľadnil aj mokrý povrch vozovky a pre nedostatok vstupných údajov
dokázal určiť len rýchlosť žalobcovho vozidla v čase prvého kontaktu s betónovým múrikom na 28,43
km/hod. Znalec sa vyjadril aj k otázke, či by žalobca dokázal zastaviť vozidlo pred miestom, kde by
šírka vozidla a presah kombajnu do jazdného pruhu žalobcu bránili, aby sa žalobca s kombajnom míňali
bez kolízie. Ak by žalobca prechádzal zákrutou maximálne dovolenou rýchlosťou 40 km/hod., pri plnom

brzdnom spomalení po spozorovaní prekážky mohol zastaviť na vzdialenosť 10,73 m. Kombajn v tomto
prípade nepredstavoval pre žalobcu prekážku náhlu, lebo pri dohľade 50 m mohol vodič zastaviť na
vzdialenosť kratšiu. V záver znaleckého posudku odpovedal na súdom položenú otázku znalec tak,
že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla Fiat Brava, evidenčného čísla LC XXX-BF pri
vchádzaní do ostrej pravotočivej zákruty mal obmedzený výhľad vpravo mimo vozovku na protismerný

vjazd do zákruty. Pri jej prejazde si však pohľadom do dopravného zrkadla umiestneného na chodníku
vľavo v smere jazdy neoveril dopravnú situáciu pred vozidlom alebo protismerne idúce vozidlo žltej farby
nevyhodnotilakoobilnýkombajn NewHoland.Žalobcanapriekrozhľadu50mspozorovalprotismernesa
pohybujúci kombajn, ktorý zasahoval svojím obrysom šírkou 0,9 m do jeho jazdného pruhu oneskorene.
Priestorové pomery v danom úseku cesty neumožňovali, aby sa Fiat minul s kombajnom bez stretu a

jeho vodič reagoval stočením volantu doprava, pričom pravým predným kolesom opustil vozovku, narazil
do smerového stĺpika, vošiel do odvodňovacieho rigoru, kde pravou prednou časťou vozidla narazildo betónového mostíka a zostal stáť v konečnej polohe. Žalobca pri prejazde pravotočivou zákrutou
nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu pred sebou a napriek rozhľadu 50 m nezastavil
pred protismerne idúcim kombajnom. Z dovolenej rýchlosti 40 km/hod. tak v tomto úseku cesty mohol

urobiť plným brzdným spomalením na dráhe 10,73 m, preto sa nejedná o prekážku náhle vytvorenú
kombajnom.

Skutkové zistenia okresného súdu, ktoré považuje odvolací súd za správne odporujú tvrdeniam žalobcu
v priebehu konania aj v odvolaní, že kombajn nebol sprevádzaný doprovodným vozidlom. Vodič
kombajnu, aj vodič doprovodného vozidla vypovedali, akým spôsobom bol kombajn doprevádzaný, že

k odstaveniu sprievodného vozidla práve v neprehľadnej zákrute ale tak, aby bolo viditeľné z oboch
jazdných smerov došlo pre omeškanie kombajnu. Dopravné zrkadlo poskytovalo dostatočný rozhľad
obom vodičom vchádzajúcim do zákruty. Vodič kombajnu zareagoval na spozorovanie vozidla žalobcu
zastavením. Skutkové zistenia okresného súdu a znalecký posudok vyhotovený v konaní aj priestupkový
spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec odôvodňujú právny záver okresného súdu,
že škoda na vozidle žalobcu nebola spôsobená osobitnou povahou prevádzky obilného kombajnu

vo vlastníctve žalovaného 1/ ani okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, ale výlučne zavinením
poškodeného (§ 441 Občianskeho zákonníka), ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla
a situácii na ceste. Ak škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky ani okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke, nemusel žalovaný 1/ preukazovať liberačné dôvody podľa § 428 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú iba za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Zákonné podmienky pre
zodpovednosť žalovaného 1/ podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka naplnené neboli. Správny je
záver okresného súdu, že nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného 1/ uzavrieť zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu ku
kombajnu, ktorý jazdil v čase dopravnej nehody na ceste druhej triedy, nie je v príčinnej súvislosti so

škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Na vzniku škody žalobcovi nenesie žalovaný 1/ žiadnu zodpovednosť.

Odvolacísúdsúhlasíajsnázoromokresnéhosúdu,žežalovaný3/akoprávnynástupcazamestnávateľa
vodiča sprevádzajúceho vozidlo O. W. za škodu žalobcovi podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nezodpovedá, pretože škodu žalobcovi nespôsobil vodičU. W., ale si škodu spôsobil žalobca
sám.

Správny je záver okresného súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/, ktorý sa v konaní
ocitol len ako právny nástupca pôvodne žalovaného 2/ Poľnonákup-Novohrad, a. s., so sídlom
Podjavorinskej 21, Lučenec, u ktorého bol pôvodne zamestnaný vodič doprovodného vozidla O. W., ale
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na žalovaného 2/ neprešli, ale prevzala ich spoločnosť
NOVOVES, s. r. o. - žalovaný 3/.

Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné v žiadnom bode. Na základe tohto zistenia odvolací súd potvrdil
rozsudok okresného súdu vo veci samej aj v závislých výrokoch o trovách konania medzi účastníkmi,
kde okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a trovy konania vyčíslil v súlade
s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca vo vzťahu k týmto výrokom ani osobitné odvolacie dôvody neuviedol.

Povinnosť zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania, ktoré za účastníkov platil podľa § 148
ods. 1 O. s. p. vzhľadom na výsledok konania vznikla žalobcovi. Aj výrok o povinnosti žalobcu nahradiť
štátu trovy konania je v súlade s výsledkom konania a zákonom.

Trovy odvolacieho konania vznikli iba žalovanému 1/ tým, že sa jeho právny zástupca advokát JUDr.
Pavel Sabo vyjadril k odvolaniu žalobcu vo veci samej. Za tento úkon právnej služby patrí právnemu

zástupcovi žalovaného 1/ odmena vo výške 81,33 Eur vypočítaná z tarifnej hodnoty veci 1.846,80 Eur,
ku ktorej je potrebné pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za rok 2014 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby vo výške 8,04 Eur, spolu trovyodvolacieho konania, na ktoré vznikol žalovanému 1/ nárok sú 89,37 Eur. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. je
povinný takto vzniknuté trovy žalovanému 1/ nahradiť v odvolacom konaní neúspešný žalobca na účet
právneho zástupcu žalovaného 1/ JUDr. Pavla Sabu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.

Odvolateľ nevymedzil otázku zásadného právneho významu, na riešenie ktorej by mal odvolací súd
pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd sám potrebu pripustiť dovolanie proti svojmu
rozhodnutiu nezistil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.